ASALA- časť Mare Imbrium

Yunna

*Nad jeho otázkou sa zamyslela. Či by žiarlila? Možno, nevedela presne povedať, ešte sa v ničom takom neocitla, v žiadnej podobnej situácii, takže presne povedať ako by bola reagovala nevedela. Nie s istotou.* Možno.* Povedala neurčito a pousmiala sa nad tým.* Vlastne nie. Bol by to len tanec, takže nemám prečo žiarliť.* Nie, už teraz presne vedela, že by nežiarlila. ak by sa aj niekedy rozhodol mať milenku, nemohla by mu to zazlievať. Ju si vzal jeho otec a ak by si našiel milenku lebo by pociťoval odpor voči nej, tak by tomu rozumela. Už teraz si bola istá, že to takto napokon dopadne, takže bolo len na nej ako rýchlo si na niečo takéto dokáže zvyknúť. No ako sa poznala, tak nejaký čas to určite potrvá. Tým si bola istá.A druhá otázka, ktorá jej ostávala bolo, ako rýchlo sa naučí to zakryť. Hudba prestala hrať a Yunna odstúpila od Blakea. Prichádzal čas pre ostatných mužov, ktorí by si s ňou chceli zatancovať. Dúfala, že medzi nimi bude aj Bezmenný, aj keď ho nespozná.*

Vanille

*Hanbila sa ako pes. Snažila sa ten pocit zatlačiť, pretože videla, že jemu to problémy nerobilo, no aj tak si jednoducho ona pomôcť nemohla. Mala trochu viac iné predstavy pri akej príležitosti sa prvý raz odhalí pred mužom, no Bohovia jej plány kašlali. A tak len sedela a hľadela neprítomne na stenu, zatínajúc zuby. No beztak ju pár krát trhlo keď sa jej dotkol, pretože ju nejedna rada štípala alebo bolela. Nechcela mu tam kňučať, aj keď pár krát jej spoza pier tichý ston aj tak vyšiel. Na jeho otázku k nemu otočila pohľad a slabo prikývla. Opatrne sa pootočila a zhrnula rukou vlasy z chrbta, hneď sa cítila o niečo lepšie, keď už videl akurát len jej líniu chrbta a to čo na ňom bolo. Vedela že to vypálené železo jej z tela nikdy nezmizne, že tam ostane, no nebyť toho ako to pálilo, bolo by jej to jedno.* Vedel si o tom? O tej svadbe? *Nevydržala sa ho nato nepýtať a tak otázku predsa len vypustila spoza pier. Beztak by sa raz o tom rozprávať museli.*

Leo

*Toto bol čas kedy sa asi najdlhšie musel premáhať, aby nepovedal nič odporné, čo sa mu dralo na pery. Jedna nadávka za druhou a jeho hlas by sa rozozvučal po jaskyni. Zatínal zuby a zahryzol si do spodnej pery, aby nezačal nadávať, keď zazrel ten chrbát. Z pier mu unikol iba dlhý ston.* Toto ťa bude bolieť poriadne, prepáč.* vopred sa ospravedlnil a mokrú handričku opatrne položil na spálané miesto. Najskôr len k jeho okrajom a napokon aj priamo naň. Vedel si predstaviť ako ju to muselo bolieť a znova zaťal zuby. Teraz mal prísť čas kedy mu strašne, ale naozaj strašne vynadá.* Dozvedel som sa to v deň kedy sa vysporiadal s Yunnou. Dal si ma zavolať do jaskyne a oznámil mi to s rovnakým úsmevom na perách ako to urobil dnes.* Odvetil šeptom a keď si znova namáčal handru, prižložil ju k spálenine. Bola to najhoršia jej rana po ktorej jej zostane určite jzava. Na takom peknom chrbte a také poškvrnenie... Nezaslúžila si to.*

Blake

*V skutočnosti jeho nijaké tance nečakali. Mohol tancovať, no nešiel vyzvať žiadnu ženu do tanca, len pozoroval mužov, ktorý chodili za Yunnou aby si s nimi zatancovala. Vnímal, ako s ňou niektorý skúšali nadviazať rozhovor, no nedbal, nech si len nájde priateľov, mohla tu tak byť šťastnejšia. Kým čakal, než pozývanie do tanca ustane, jedol alebo sa zhovára s pár mužmi za svojim chrbtom, ktorý sa ho pýtali na svadbu, či na budúcu svadbu jeho sestry. Dával im len vyhýbavé odpovede, občas zavadil o miesto jeho sestry, ktoré zívalo prázdnotou rovnako ako Leovo. Nepýtal sa kde sú, aj tak by sa odpovede nedočkal a nič by to už na skutočnosti nemenilo.

Len čo bol koniec zábavy, prešiel k Yunne a opatrne ju zval na ruky.* No čo, nohy bolia? *Spýtal sa, predsa len, bolo toľko mužov čo s ňou chceli tancovať. Od pekných mladíkov po postarších pánov, čo s ňou chceli hlavne hovoriť a trošku vyzvedať. Blake ju niesol smerom k jaskyniam, do svojej izby, kde ju potom položil opatrne na posteľ.* Ak sa chceš ísť osviežiť, môžeme ísť dole k prameňu *Povedal pokojne. Bola to ich svadobná noc a on si spomínal na ich žarty keď sa milovali na posvätnom území, no teraz s tým nechcel začínať, lebo by si pripadal akoby na ňu niečím mienil tlačiť. Vôbec netušil čo jej blúdilo o tejto noci a nociach ostatných v hlave, preto mienil počkať na náznyk.*

Vanille

*Začula jeho ston a bola rada, že tú ranu nevidela. Nechcela si to zatiaľ predstavovať, samotná bolesť jej stačila. Okrem toho to bolo na mieste, ktoré aj tak nikto nemal vidieť, vlastne preto jej to urobil Uretan práve tam. Aby nevznikli otázky, čo sa jej stalo, ako k jazve prišla. Takto to mohli vidieť len osoby pred ktorými by sa vyzliekla alebo kúpala, teda skoro nik.* Bolí to beztak, netreba sa tým trápiť. *Sama by si nebola schopná položiť nato mokrú handričku, lebo by ju ihneď odtiahla. On aspoň necítil jej bolesť, teda jej to aspoň ošetrí. No len čo sa tak stalo, len zakňučala a rukami zovrela prvý kus prikrývky alebo čohosi čo jej prišlo pod ruku. V očiach ju zaštípali slzy bolesti a mala čo robiť aby sa neodtiahla či neušla z postele.* Nechcem sa vydávať. *Nespustila krik, lebo podľa toho čo hovoril, to mal nakázané. A zase nebola hysterka aby si na ňom vylievala zlosť. Okrem toho teraz cítila kadečo, len nie zlosť. Potrebovala Sallyho. Zároveň však vedela, že sa sním nebude môcť už toľko stýkať, lebo to by bolelo ju i jeho.*

Yunna

*Tak to bolo číre utrpenie. Niežeby netancovala rada, ale tak veľa? Išli jej už nohy odpadnúť. Pretancovala celú noc a asi s každým mužom, ktorý v osade bol. Nečudovala by sa keby jej boli nohy opuchli na dva veľké hrnce. Preto bola Blakeovi nesmierne vďačná zato, že ju odniesol. Ako si všimla, on tak veľa netancoval, takže jeho nožičky si pekne odpočinuli narozdiel od tých jej. Mala pocit, že každú chvíľu jej odpadnú. Držala sa ho a cestou mala hlavu opretú o jeho rameno. Už by aj bola spala, ale jeho návrh na kúpeľ bol lákavý a tak napokon len prikývla.* Myslím, že kúpeľ mi padne vhod.* pousmiala sa na neho a vykročila smerom k jaskyni s prameňom. Nechcela sa zbytočne zdržiavať od príjemného horúceho kúpeľa, ktorý ju čakal. Nahú ju videl nie raz, takže to, že by ju videl aj dnes vyzliekať sa, aby prežila, takže hor sa do vody!*

Blake

*Áno, i jemu sa kúpeľ pozdával, sám sa chcel osviežiť, pretože mu bolo horúco a jeho telo bolo unavené. A to ani nič poriadne nerobil, zatiaľ čo ona pretancovala celú noc. Vyrazil za ňou k prameňu a tam zo seba raz dva zošuchol nohavice i košeľu, predsa len, on nemal na sebe toľko oblečenia ako ona. Preto než sa ona vyzliekla, on už si sedel vo vode a spokojne sa vyškieral od ucha k uchu ako mu bolo dobre a čakal, kedy si ten kúpeľ užije aj ona.* Dnes by som možno uvítal aj studenšiu vodu, keď je vonku tak teplo. *Poznamenal s úsmevom, premýšľajúc nad tým horúcim peklom tam u nich. Kedy pôjdu a podobne. Zachytil časť toho čo povedala Vanille, chcela aby išla s nimi, otázne ale bolo, čo sa dnes v noci Vanille stalo a ako dlho bude trvať, než vylezie na svetlo sveta. Predpokladal, že jeho otec ju zmlátil, pretože nič viac pomaly urobiť ani nemohol. Nehovoril to ale nahlas, nechcel to teraz Yunen pripomínať, aj keď pri tom čo spravil jej mu prišla bitka ako niečo nanajvýš milé, aj keď , mlátiť ženy bolo neprístojné a zbabelé. Nikdy by na ženu nesiahol, no jeho otec sa toho neštítil.*

Leo

*Nechcel jej ešte viac ubližovať, ale ošetriť ju znamenalo užblížiť jej a tak ju spontánne pohladil po ramene a palcom ju masíroval pri krčných stavcoch. Nepotreboval dve ruky nato, aby jej ranu vyčistil, takže si celkom vystačil s jednou. Najskôr nič nepovedal na jej slová o tom, že sa nechcela vydávať. Rozumel jej, ibaže obaja moc dobre vedeli, že nikoho to nezaujímalo, takže to čo chceli bolo teraz už v nedohľadne a hlavne v ťahu.* Ani ja sa nechcem ženiť.* Šepol napokon potichu a namáčal si handričku znova do vody a teraz vlhkejšiu jej ju priložil k rane, tak aby ju viacej ovlažil a chvíľu sa zasnene díval ako kvapky vody jej stekajú po chrbte dole a miznú na posteli. Niekoľkokrát zažmurkal vyháňajúc ten obraz z tváre.* Ale vieš čo je nám to platné. Uretan sa postará o to, aby sa napokon stalo tak ako ani jeden z nás nechce.* A Vanilla bude len šťastná ak sa nepostará aj o Sallyho a nepošle ho preč, alebo nezamedzí jej prístup do vrchnej časti jaskýň. Leovi to v podstate bolo jedno, jediné na čom mu záležalo bolo, aby jeho meno nebolo pošpinené, ako meno nejakého babráka, čo sa im už dnes takmer podarilo, keď Cooper pobozkal Vanille.*

Yunna

*On sa už spokojne čľapkal vo vode, keď si len dala dole tie dve vrsty z nôh. Pomaly si odviazala z pása ružovú mašľu a vlečka padla na zem. Na nej skončila vestička a napokon aj miniatúrne kraťasy, ktoré zakrývali len to jediné. Vkĺzla do vody a pocítila ako ju príjemne zahrialo.* Mne takáto teplota nevadí.* Pousmiala sa a potopila sa, aby si namáčala aj vlasy. Po chvíli sa vynorila, pričom vlasy sa jej prilepili k telu a oprela sa oproti nemu. Hlavu zaklonila a pokojne privrela oči. Celkom si vedela predstaviť, že by tak aj zaspala.* Za aký čas sa budeme môcť najskôr vypraviť k nám domov?* spýtala sa ho, aj keď ani sa na neho nepozrela, jednoducho mala zatvorené oči a užívala si kúpeľ a vodu, ako ju obmývala na tele. Podľa možností chcela odísť čo najskôr, hlavne kvôli Vanille. A už sa tešila domov. Tu už tropické počasie nemalo vydržať dlho a mala prísť tá hrozná zima, aj keď pre nich normálna, pre ňu dosť nepríjemná. No chcela aby odišla naozaj rýchlo, hlavne aby sa Vanille mohla ocitnúť osamote so Sallym a podľa možností, aby boli spolu čo najviac času. Čo u nej by sa dalo zariadiť.*

Vanille

*Pri dotyku mimo handričky sebou cukla, no len čo si uvedomila čo robil zostala sedieť a nechala ho, nech v tom pokračuje. No beztak ju to bolelo a štípalo, no vedela že to musela vydržať. A rovnako vedela, že príde podobná odpoveď, že ani on sa nechcel ženiť. Ten detail si už všimla a vôbec jej to nevadilo, skôr bola vlastne aj rada. Zväčšovalo to šancu, že sa z toho nejako dostane, keď sa to priečilo i jemu.* Prečo môj otec vlastne vybral teba? *Vari si všimol že po ňom len štekala a tak sa rozhodol, že aby jej nebolo ľúto, vydá ju ešte aj za niekoho s kým sa málokedy dokázala rozprávať normálne?* A chcem ťa o niečo požiadať. Poprosiť. *Dnes ho už raz poprosila a bolo jej to prd platné. Nechcela aby ju pobozkal pred Sallym, priamo pred jeho očami a aj tak to spravil. A jej terajšia prosba sa Sallyho týkala opäť.* Nedovoľ aby otec Sallymu ublížil zato že ma pobozkal. *On mu síce ublížil tiež, udrel ho tam, no teraz aspoň vedela čo ho k tomu viedlo. Lenže Uretan mu mohol ublížiť oveľa viac, možno ho poslať preč. Okrem toho musela ísť spať určite k sebe, keby ju Sally hľadal. Na druhej strane, vyzerala príšerne aby sa mu ukazovala na oči.*

Blake

*On veru vedel, že jej taká teplota nevadila. Zatiaľ čo on umieral a blízku dobu aj umierať mal. Bohovia mu teda naložili na plecia. Aspoňže voda bola napriek jej teplote príjemná, čo sa týkalo vody, tá mu nikdy teplá nevadila, práveže ju mal rád. No aj tak by možno ocenil teraz i studenšiu.* V podstate pozajtra po skončení tropických dní. Ak zajtra stihneme všetko nachystať, odchod môže byť skoro. *Odvetil, vlastne by to bolo tak najlepšie. Keby odídu ešte skôr, než okúsi ich normálne počasie, takto už mal akýsi základ a prípravu na to teplo.* Tvoj plán má ale menšiu medzeru. *Poznamenal a ihneď sa pustil do vysvetľovania.* Viem že chceš vziať aj Vanille. No ak pôjde Vanille, otec s ňou pošle aj Lea ako jej snúbenca. Či sa ti to bude páčiť alebo nie. Sú zasnúbení a on nedovolí aby vznikali reči prečo išla a on nie. A neviem či je dobrý nápad brať aj toho chlapca od mačiek, Sallyho. Čím skôr si Vanille zvykne na to že s ním nemôže byť tým lepšie pre ňu. Uretan ju vydá určite rýchlo a ona... *Nedokončil vetu, čo značilo manželstvo. Niežeby mal z Lea pocit že mal potrebu ženy nútiť k sexu, no pre ženu to bola povinnosť poskytnúť aj svoje telo manželovi. A ten mladík to určite vedel tiež, že ak sa jeho sestra vydá, bude po všetkom.*

Leo

*Už to nemalo trvať dlho, len pár chvíľ, ktoré pre ňu mohli byť nekonečne dlhými. No ak nechcela dostať infekciu, musela to vydržať. Pri jej otázke sa zamyslel a odtiahol ruky od nej. Prečo? No to keby on vedel. Postavil sa a stojac pri nej na chvíľu pozrel do jej očí.* Má pocit, že som ten pravý, čo ťa skrotí.* No aj tak mu niečo nahováralo, že to urobil aj preto, lebo moc dobre vedel, že Leo sa ženiť jednoducho nechcel. Škodoradosť najlepšia radosť sa hovorilo a u Uretana to platilo dvojnásobne. Uvedomil si, že svoje slová povedal príliš kruto a bez akéhokoľvek citu a tak sa radšej obrátil a odišiel. Keď sa znova vracal z chodby vedúcej od prameňa, na prstoch niesol trochu hnedej hmoty a v druhej ruke štvorec z hrubej handry.* Dám ti to na tú spáleninu, aby ťa tak nebolela. Kým zaspíš aspoň budeš cítiť chlad a nie bolesť, takže na tvojom mieste by som sa snažil čo najrýchlejšie zaspať, aby si nebola hore, kým účinky vyprchajú. Potom sa bude zdať bolesť ešte horšia.* Prstami jej opatrne zatrel ubolené a hlavne spálené miesto a keď nato priložil handru, tá sa akoby prilepila k Vanillinej pokožke. Bol pokojný a myslel už nato, že odíde, ibaže jeho pokoj vzala práve Vanillina požiadavka. Akoby ho popálila od nej prudko vstal a s blčiacim pohľadom sa jej zadíval do očí. Vážne chcela práve po ňom, aby toho nespratníka ochránil?!* Sľúbim to pod jednou podmienkou.* Pevný hlas sa mu ani na okamih nezastrel a svoju rozhodnosť dával Vanille najavo každým svojim gestom.* Postarám sa, aby ten tvoj Cooper nedostal to čo si zaslúži, ale ty mi musíš sľúbiť, že nijako,* zdôraznil,* nepošpiníš moje dobré meno, Vanille.* Dúfal, že to povedal dosť jasne. On sa postará aby sa mu nič nestalo, ale od nej očakáva, že si ho už viac nepustí k telu.*

Yunna

*Tak skoro? To ju teda tešilo, určite bude robiť všetko preto, aby mohli naozaj o dva dni vyraziť. Nestihla by zmenu počasia, čo by znamenalo, že by len pocítila príjemné oteplenie sa a žiaden chlad. Tá predstava sa jej páčila naozaj veľmi.* To je skvelé, dúfam, že to vyjde.* Jemne sa pousmiala, keď pohľad uprela do jeho očí. Únava na nej bola badať na každom jej výraze v tvári. Netušila za aký čas bude svitať, ale veľa času tomu nedávala.* Ja o tej medzere viem. Už som nad tým uvažovala.* Sprvu jej až zle prišlo pri pomyslení, že zabudla na nejaký detail a obzvlášť na tak závažný, ale našťastie na Lea už myslela.* Nevadí, že pôjde s nami. Trochu sa vypotí a? Tvoja sestra chce byť so Sallym a nie s ním a v našej osade budem mať ja hlavnejšie slovo, než Leo, takže môže zabudnúť nato, že bude zdieľať izbu, nebodaj lôžko s Vanilkou.* Huncútsky sa usmiala a v lícach sa jej zjavili jamky. Bola ochotná zahrať sa s Uretanom na naháňačku, kto z koho a ona nato mala dosť času. Vanillu určite nevydá skôr než odídu, takže o to až taký strach nemala. Chcela ešte niečo dodať, ale sa jej skôr zívlo, než by jej pazvuky pripomínali slová.* Bude lepšie ak pôjdem, nech sa ešte neutopím. Na mňa neber ohľad, kľudne sa tu ešte čľapkaj.* Váhavo k nemu natiahla ruku a pohladila ho po líci. Akonáhle mala jednať ako jeho žena, alebo len myslieť tak, jej kolieska sa zadrhávali a nebola schopná ničoho. Naklonila sa k nemu, no zasekla sa. Bolo jasne vidieť ako váhala, akoby zvažovala, či urobiť, alebo neurobiť a ona vážne netušila či ho mala pobozkať na pery, alebo na líce. Znova sa k nemu pohla a jej pery napokon dali bozk pravému kútiku jeho pier, čiže niekde na polceste medzi lícom a perami.* Dobrú noc, Blake.* Nechcela čakať, rezko vyskočila z vody, na mokré telo si pritisla svadobné šaty a nahá sa rozbehla do jaskyne s posteľou. Tam sa zúfalo poobzerala, nikde nevidela nočnú košieľku, tak len šaty zložila na zem konča postele a nahá vkĺzla pod prikrývku. Ľahla si na bruško a snažila sa nemyslieť nato ako ju toto gesto moc rozhádzalo. Nemohla uveriť tomu, že odteraz bude toto jej posteľ a že bude spávať po jeho boku.*

Vanille

*Skrotí? Len sa potichu zasmiala a pokrútila hlavou. Takže o toto mu išlo? Skrotiť ju? No to si teda nevybral najvhodnejšieho chlapa ak ju chcel skrotiť. Leo nevyzeral žeby bol schopný nútiť ju k sexu a vo všetkom ostatnom beztak mala svoju hlavu a len sa s ním hádala. Ako ju mal teda skrotiť? No určite by to otcovi nešla vykričať, ešte by jej chcel dať nejakého úchyla akým bol on sám. Preto i teraz bolo jej tiché zasmiatie jedinou reakciou, beztak on odišiel a nemala by ani kedy niečo k tomu povedať. Keď sa vrátil, len pokrčila ramenami, pochybovala že tak skoro zaspí. Najradšej by utiekla dole k Sallymu, no on tiež určite potreboval svoj priestor. A k nej sa už asi nedostane len tak ľahko. Vedela si predstaviť tie opatrenia, aby mu v tom Uretan zabránil.* Ďakujem. *Bola jej reakcia na jeho slová a ošetrenie, myslela to vážne, nebola to len fráza. Keby ju nešiel hľadať, do rána by tam ležala s krvavými ranami a ktovie čo za infekcie by nachytala. Napokon bola rada že slušne poďakovala skôr než prišla reč o podmienkach. Bola hlúpa keď chcela o niečo také požiadať jeho, beztak jej bolo prosenie prd platné. Nepomohlo jej predtým, nepomohlo ani teraz.* Prajem dobrú noc. *Potiahla uterák vyššie, aby zakryla aj prsia a pevne ho okolo seba omotala. Natiahla sa po plášť a prehodila ho cez seba, skočila nohami na zem, aby odišla. Jeho podmienka bola síce pochopiteľná, no to čo žiadal mu sľúbiť nemohla.* Čo si zaslúži? *Zagánila na neho.* O tej hlúpej svadbe nevedel, nemohol tušiť že tu niekomu naruší plány na pomstu za dnešnú svadbu. Tak čo si zaslúži? Trest? A začo konkrétne? *Gánila na neho i naďalej. Mal dostať trest len preto že ju pobozkal? Ani len netušil že si Uretan zmyslel niečo také. Nebol pre neho dostatočný trest už to, čoho bol svedkom?* Samozrejme, nesmiem zabúdať nato, že bezcitnosť je druhé meno týchto jaskýň. *Nazlostene vyrazila k dverám, v ktorých sa ešte otočila.* O svoje meno sa báť nemusíš, nechystám sa s ním za ručičku vodiť po jaskyniach. Nikdy ma sním nikto ani nevidel, no ty hej, ale to si mi napálil do izby takže to sa neráta a okrem toho sem nič nerobili len sa smiali. Skoro ako vždy keď sme spolu. Nemienim sa mu vyhýbať. *Pokrútila hlavou a potom sa krivkajúc pobrala smerom k izbe. Nala ju dobehla, ona si na ňu sadla a napokon celkom bezbolestne prišla až do izby. Najradšej by sa zašila späť k prameňu, no napokon si len ľahla do postele s Nalou a hľadela do tmy. Nechcelo sa jej vôbec spať, čakal ju náročný deň. Vlastne ani nie, s takou tvárou sa vonku ukázať ani nemohla, takže napokon mienila zostať pod perinami a kňučať pekne osamote Nale v kožuchu.*

Blake

*Aj on dúfal, že to vyjde, pretože by to šlo naozaj bez prechodu do studenšieho počasia a tým pádom by to nebol potom taký drastický skok. Teda drastické to malo byť aj tak, no menej. * Cukríček počúvaj. Viem že chceš mojej sestre dobre ale tým čo chceš urobiť jej len ublížiš. U vás jej dáš možnosť byť s tým mladíkom od mačiek, zblížia sa možno viac než to bolo doteraz a potom príde sem a bude vydatá za Lea. Ja sa do nej nestarám a je to na tebe čo spravíš, ale čím bližšia si s ním bude, tým viac ju to bude potom trápiť. *Jeho posledné slová k tej téme. Nešiel jej do toho kybicovať, no to bol jeho názor. No k téme jeho sestry už mienil mlčať, Blake sa do nej nikdy nestaral a starať ani nemienil. Dosť bolo už to, čo povedal a že vôbec niečo.* Dobrú noc Cukríková žienka. *Odvetil a prekvapene sledoval, ako váhala, kam ho pobozkať. Videl jej v očiach nerozhodnosť a to, že netušila čo spraviť. Bála sa ho? Ani sa nepohol, len sledoval ako od neho doslova uteká kade ľahšie. S ťažkým povzdychom vyliezol z vody, utrel sa a nesúce si veci vyrazil späť do izby. Hodil veci na kreslo a potom vkĺzol do postele a chvíľku ju pozoroval. Netušil či pri tej únave už stihla zaspať, preto nič nehovoril, len si sám ľahol a mlčky premýšľajúc, uprel pohľad do steny. Hlavou mu okrem mnohého iného preletelo aj niečo také – dočerta, veď ja som ženáč...*

Yunna, Sally, Leo

O 2 dni neskôr, pred cestou

*Tak a nastal deň, kedy mali konečne vyraziť. Yunna sa tešila, Leo bol z toho zúfalý a Sally zničený. Oni traja ako prví čakali na Vanille, Blakea a zvyšok stráží, ktorí mali ísť s nimi. So sprievodom Yunna moc nepočítala, ale nevzpierala sa, v konečnom dôsledku si škodoradostne pomyslela, že lepšia pochúťka pre divokú Asalu ako strážnici ani nemohla byť. Tú noc ako spala s Blakeom, prespala až do dlhého obeda, kedy sa zobudila pritúlená k jeho boku, čerpajúc jeho teplo a zhlboka vdychujúc jeho vôňu. Netušila, či vedel ako spala, či bol hore, ale rýchlo utiekla a keďže si nemala čo obliecť, navliekla sa do svadobných šiat. Otrhala z nich čačky, zbytočné kamienky, ktoré ich zdobili a bola spokojná až keď vyzerali celkom normálne a vôbec nie ako svadobný odev. Potom prišli na rad vybavovačky. Zašla za Vanille, pričom sa takmer rozplakala, keď ju zbadala a dlhú dobu strávila u nej v jaskyni, pričom ju celý čas objímala a starala sa o ňu. Nakoniec to tak dopadlo, že o všetko sa musel postarať jej manžel- ako zvláštne to znelo v spojitosti s Blakeom- lebo ona sa od Vanille nepohla až do neskorých večerných hodín. Bola mu vďačná preto, že sa o všetko postaral a zašiel aj za Sallym. Netušila v akom stave chlapec bude a moc ju tá predstava netešila. Jednostaj jej v ušiach zneli slová, ktoré jej povedal Blake o tom, aby im nedávala planú nádej. Vedela to a on mal pravdu. Musela jednať opatrne, tak aby im obom ešte viacej neublížila, ale rozhodnutie oboch ich vziať so s nimi nezmenila. Len to chcelo ešte domyslieť plán B. Večer sa znova uložila na kraj postele, tak aby bola v samotnej podstate čo najďalej od Blakea, no bolo jej to prd platné, keď ráno sa zobudila ako mala hlavu položenú na jeho páse a rukami ho spokojne objímala. Len dúfala, že ho nezaslintala. Ranné vtáča sa zobudilo skoro a celá žhavá a uzimená, nachystala Kirina. Vtedy prvýkrát od svadby stretla Sallyho. Bol mĺkvy a vyzeral vážne zle.
„Ide aj Leo.“ Povedal, keď ju sledoval, ako sa starala o Kirina.
„Áno, ja viem, že ide.“ Povedala to bez záujmu, ešte nepripravená nato, ako veci zariadi, aby išli tak ako mali. Sally na hodnú chvíľu zase zmĺkol a keď už bol Kirin takmer pripravený prehovoril druhýkrát.
„A ide aj Vanille.“ Yunna cítila jeho bolesť jasne.
„Áno, ide aj Vanille.“ Nevedela čo mu nato povedať, len ho objala a povedala nech sa prichystá na cestu. Potom sa vrátila za svojim manželom do jaskýň, aby zistila v akom štádiu sa nachádzal on. Spinkal ako batoľa. Len sa usmiala a nachystala mu vedľa postele rýchle raňajky, niečo veľké a poriadne šťavnaté, čo vyzeralo ako marhuľa, len to malo chuť medzi mangom a granátovým jablkom. Len dúfala, že to malé biele leopardie mláďa od Sallyho krásky, čo sa tak mojkalo k Blakeovi mu to ovocie nezje skôr než sám vstane. Yunna odjakživa vstávala skoro ráno, väčšinou ešte pred východom slnka a keď bývala doma, tak ani jeden východ slnka jej neušiel. Bolo to také malé gesto, ktorým ďakovala zato kde žila. No tu prišla o každý jeden východ a vždy ho trávila v prítomnosti Kirina, samozrejme okrem svadobnej noci, kedy sa zobudila na obed. Vracala sa k jaskyniam so šelmami, keď na ceste tam stretla Lea. Bol svieži akoby už mal za sebou polovicu dňa, no v očiach mu jasne videla únavu.
„Dobré ráno, Leo, pripravený na cestu?“ Spýtala sa ho so značným elánom v hlase.
„Dobré ráno, Yunna. No ak nemyslím nato čo ma u vás čaká, tak by som zhodnotil, že aj celkom pripravený. No ako vidím, už ste celá žhavá a zároveň uzimená. Asi sa neviete dočkať kedy odtiaľto konečne vypadnete, nemýlim sa?“ Jeho hlas bol pokojný a pery sa mu jemne vykrivili do krivého úsmevu. Yunna sa neubránila smiechu.
„Akoby ste mi to vzali priamo z mysle. Mne tento chlad nesedí, som letná kvetinka,“ zasmiala sa, „a už sa neviem dočkať na teplo čo nás čaká, no zároveň mi je ľúto, že sa musíte s nami vliecť.“ Leo jej drobnú narážku neprehliadol.
„Nevadí, ja to už prežijem. Moja snúbenica nemôže ísť predsa sama bez snúbenca tak ďaleko. Je mojou povinnosťou sprevádzať ju, to zaiste chápete.“ Samozrejme, že chápala, chcel sám dozrieť nato, aby sa držala od Sallyho. Ale nemohla mu to zazlievať.
„Vy ho asi nemáte moc v láske, nemýlim sa?“ Zaťala do živého, lebo v Leových očiach sa najskôr zračil nepokoj a potom sa uvoľnene zasmial.
„Ste až priveľmi vnímavá.“ Yunna len mykla plecami a mlčala. Vedel, že čakala na pokračovanie. Na odpoveď nevyslovenej otázky, prečo. „Je to už dávno a zaiste pochopíte, že sa o tom nerád rozprávam, ale určite ste si už všimli, že nemám svoju šelmu.“ Viac hovoriť nemusel, čo chcel, to naznačil a ona si už mohla domyslieť, prečo nemal rád Sallyho. Malo to niečo spoločné s jeho šelmou.
„To mi je ľúto.“ Leo prijal jej slová kývnutím hlavy a nato sa pobral osedlať si svojho žrebca. A Yunna sa vrátila za Kirinom, kde spolu so Sallym a napokon aj s Leom čakali na príchod posledných cestujúcich.*

Vanilla, Blake

*Zobudil sa v prázdnej posteli, cítiac na sebe známu vôňu. Vedel, že napriek tomu, ako zaspávajú, v noci sa k nemu vždy Yunna pritúlila a on ju držal v objatí. Neraz sa prebral a uvedomil si jej blízkosť, ktorú každý večer chcela zahnať diaľkou a spaním na kraji. Nehovoril jej k tomu nič, ani na ňu nič neskúšal, dobre vedel že to čo jej spravil jej otec zanechalo následky a on nevedel, ako s nimi bojovať. Žiť v celibáte teda nechcel a ani nemienil, no mienil jej dať čas a možno sa s ňou o tom i pozhovárať. On nehrýzol a bol celkom trpezlivý nato, aby to nejako prekonali. Síce sa ženiť nechcel, no manželstvo ako také akceptoval a aj keď by mohol, nevera sa mu nepáčila keď už skĺzol do jamy levovej. Pevne veril že sa k nej nebude musieť uchýliť a zatiaľ ho to popravde ani netrápilo. Keby už bolo zle, vždy existoval variant pomôž si sám. Na tvári zacítil čosi vlhké a nemusel byť ani veštec aby vedel, že Yunnin jazyk to nebol Tá malá potvora, malé mláďa leoparda ho zase raz oblizovalo a tislo k nemu. Naozaj netušil, prečo to robilo práve jemu. Snažil sa tej malej utekať, vyhýbať, odtískať ju, dokonca ju prvý deň skúšal odstrašiť a nič. Ona bola ako taký malý tieň stále za jeho zadkom.* No čo ty? *Prihovoril sa jej, už pomaly zmierený s tým, že takto to jednoducho malo ostať. Poškrabkal ju za ušami a posadil sa, ani si neuvedomujúc, čo je poriadne za deň. Oči mu skĺzli k raňajkám, pery sa roztiahli do úsmevu a on sa pobral hodiť niečo do žalúdka, samozrejme nie sám. Malú si nechal na kolenách a hodil čosi i jej, aby ho stále neoblizovala a radšej žula čosi iné než jeho bradu či košeľu.* Kde mám žienku nevieš? *Prihovoril sa jej s plnými ústami, to už bolo asi dosť zlé keď sa rozprával s mláďatkom leoparda. A vtedy mu to nejakým zázrakom trklo. Nechal raňajky tak, malú hodil na posteľ a ona po nej začala behať a trhať mu perinu, aby si ju viac všímal, no on sa len obliekol, vzal malú a vyrútil sa smerom von, kde ho už zjavne aj čakali. Na kraji v tieni si všimol Vanille. Kľačala na zemi a pri nej Nala.* No paráda, už len toto mi chýbalo...*Zašomral si pre seba a kľakol si oproti nej. Vanilla nevytrčila za tie dva dni ani nos z izby, len ležala v posteli a trápila sa. Jediná osoba ktorú za tie dni videla bola Yunna a aj to mala výčitky, lebo Yunna sa mala právo trápiť oveľa viac. Sally sa neukázal a ona netušila, ako sa pred neho postaví, keď ho stretne. Nechcela ho stretnúť za prítomnosti Lea, vôbec nevedela čo spraviť. A predsa sa dostala presne do tej situácie. Mala vyjsť von, kde už čakala Yunna a aj tí dvaja. No nevyšla, len si kľakla pri stene spolu s Nalou a nevedela čo teraz. A bola by tam prekľačala aj celý deň, nebyť príchodu jej brata.
„No vstávaj.“ Vyzval ju, držiac malú na rukách. Tá ho oblizovala na brade a snažila sa po ňom škriabať, takže už mal na košeli pár krásnych dierok.
„Sú tam obaja.“ Odvetila potichu.
„Celý čas tam budú obaja.“ Bola jeho reakcia, no po prvý raz sa na ňu pozrel poriadne a všimol si jej tvár. Zamračil sa, no nijako to nekomentoval, v podstate to čakal. Vanilla bola aj napriek tomu kam išli zahalená v košeli ktorá zakrývala celé brucho, ruky a siahala až ku krku, pravdepodobne sa snažila zakryť čo najviac zbytkov po stretnutí z Uretanom. Akurát tvár nemala ako moc skryť, rozpustené vlasy ktoré si do nej nechala padať nezakryli všetko, aj keď za tie dva dni sa to už začalo formovať a pripravovať na zahojenie. Aspoň tvár.
„Od tej svadby som Sallyho nevidela a nemôžem sa s ním prvý raz stretnúť pod drobnohľadom Lea.“
„Vanilla vstávaj a poď.“ Nič. Ani sa nepohla a on pustil maličkú na zem, ju z tej zeme nasilu zdvihol a posotil von na svetlo, až sa zakopla, no nehrozil pád. Zastavila a pomaly zdvihla zrak k skupine. Vlastne len k Sallymu.*

Yunna, Sally, Leo

*Začínala byť z toho nesvoja. Pozrela na Sallyho, bol ticho, pozrela na Lea, bol tiež ticho. Na oboch zagánila a stále boli ticho. No nádhera, mala sa načo tešiť. Ona sa zase nedokázala pozrieť na Blakea bez toho, aby sa necítila zvláštne a ešte aj Vanille bola taká dobitá, že pochybovala o tom, že by sa rozhovorila. O chvíľu k nim dorazili už aj strážnici, no po Blakeovi a Vanille nebolo ani stopy. Už vykročila do jaskýň, keď sa takmer zrazila s Vanilkou. Rukou ju mierne zachytila, akoby sa pýtala či dokáže stáť a pozrela k Blakeovi.* Dobré ráno.* pozdravila ich oboch, aj keď Vanille nepôsobila dojmom, že by ju bola vnímala. Yunna prešla k Blakeovi a dala mu opatrný bozk na líce. Jeho kôň bol nachystaný a ani Nala nechýbala, takže v samej podstate mohli vyraziť. Ibaže to by všetci mohli byť pokojní. Keď Sally zbadal Vanille a to ako vyzerala jej tvár, celý očervenel, načo ho rozčúlil pokojný výraz v Leovej tvári.
„Ty špinavý bastard! To ty si jej to urobil?!“ Zreval na neho a okamžite skočil Leovi po krku. Nádherný začiatok rána. Leo ani nestihol zareagovať a už sa tam obaja tĺkli ako dve opice a nikto z prihliadajúcich nezakročil. Yunna ešte chytila Vanille okolo pása, aby si náhodou nezmyslela, že by sa medzi nich vopchala. Nemala náladu na hentých dvoch, takže si krásne počkala na stav nerozhodný a keď konečne ostali obaja na sebe visieť, tak prehovorila.
„Absolútne na vás dvoch nemám náladu. Odchádzame a ak sa ešte raz pobijete, tak že to budem vidieť, prisahám, že Vanille neskončí ani s jedným z vás, nech sa pod zem prepadnem ak to tak nebude!“ Jej hlas bol výhražný a obaja sa rýchlo pustili. S tým výsledkom bola spokojná. Sally monokel, Leo rozbitá pera, no všetci traja sa k sebe hodili. Až bol na nich vtipný pohľad, až na Vanillku, ktorá mala obidvoje, aj monokel, aj rozbitú peru. Yunna jej pomohla nasadnúť na Nalu a keď sama nasadla na Kirina, ešte sa pozrela na ostatných. Leo sedel na svojom žrebcovi hneď vedľa Vanille a Sally v pozadí tiež na tom svojom, keďže Krásku a jej malú nechával doma. Yunna pozrela Blakeovi do očí a mala v nich zvláštny výraz. Bol čas vyraziť. Obrátila Kirina von. No nechcela viesť, cestu z jaskýň nepoznala. Stačilo len, aby ju doviedli na cestu z ktorej ju uniesol Bezmenný. Dúfala, že niekde tam striehne aj on, tak ako sľuboval.*

Vanille, Blake


*Blake stál za chrbtom Vanilly a mal chuť ju postrčiť, aby išla do predšie. Beztak tých dvoch musela stretnúť a odkladaním nič neriešila. No ešte aj na slnku stála ako taká socha. No aspoň sa tak naskytala možnosť reagovať tým dvom, hádam veľavravnejšie než bolo to jej státie. Sám tomu nevenoval pozornosť ako k nemu Yunna pristúpila a dala mu bozk na líce. Pohladil ju po vlasoch a zrak zdvihol až na Sallyho výkrik. No začínal sa ich výlet naozaj krásne. Bitka.* Nerád ti to hovorím ale brať ich oboch bola naozaj veľká chyba. *Zašepkal jej do ucha a ani sa nepohol. Beztak to zjavne nemala byť jediná bitka na ich výprave. Naopak, Vanillou len tak trhlo, no Yunna ju zadržala a ona teda tiež zostala stáť. Najradšej by si v tej chvíli tvár zakryla, čo nakoniec aj spravila. Prehodila cez seba plášť, na tvár stiahla kapucňu a už sa cítila ako Bezmenný, mala ísť do tepla zababušená ako Eskimák. No bolo jej to jedno, keď si mala vybrať medzi varením a skrytou tvárou a jej výrazmi a pohľadmi do nej, vybrala si práve to. Sledovala ako tí dvaja nasadli na kone a boli ticho, očami skĺzla po Sallym a jeho koňovi, no nič nehovoril a ona len mlčky vysadla na Nalu, pripravená na cestu. Aj keď pripravenosť bola relatívna, pretože ona sa vôbec netešila. Tí dvaja sa neznášali a ona mala pocit, že ten výlet pre ňu mal byť akurát jedným veľkým utrpením. Blake vysadol na svojho koňa, keď videl že všetci sú pripravený a rozbehol sa preč, smerom von z jaskýň, ukázajúc tým pádom Yunne ako tam prišli a ako sa dalo dosať dnu. Vedel že Uretan by to neschválil, no ona už bola jeho manželka a nemohol ten priechod pred ňou skrývať večne. A tak sa vydali na cestu.*

Yunna, Sally, Leo

*Áno, ona moc dobre vedela, že to bola chyba brať ich oboch. Ale nedalo sa inak. O Nalu a Wabiho sa musel niekto postarať a jediný naozaj kompetentný nato bol Sally. A Lea nechať doma sa nedalo, vážne nie, aj keď by to rada bola urobila. Nemala však právo oddeliť ho od snúbenky, keď ich tak ohlásil Uretan a vedela, že taká informácia o tom, že Vanille odišla bez svojho snúbenca a za prítomnosti Sallyho, čiže potencionálneho milenca, by sa veľmi rýchlo rozniesla po jaskyniach. Radšej si vyprázdnila myseľ a hnala sa na Kirinovi vedľa Blakea. Čakala ich dlhá cesta po rôznych terénoch a dnes chcela zájsť aspoň prvú tretinu z nej, takže mali čo robiť.
Leo sa celý čas viezol na koni v blízkosti Vanille a pohľadom kontroloval či je v poriadku, aspoň v relatívnom, keďže o jej pohode by sa dalo polemizovať. Pera ho štípala a vedel, že bitka bola prejavom mládežníckej hlúposti a on sa nemal nechať do toho zatiahnuť. Pri tých hnusných slovách Yunny ním prešiel nepríjemný chlad. Tak toto sa mu nepáčilo, vedel, že u nej doma si bude musieť dávať ešte väčší pozor. Nielen na Coopera, ale aj na osadníkov jej osady. Aspoň že ten sa držal vzadu. Za Vanille a Leom sa niesol on na svojom grošovanom koni, ktorému sa penilo z papule a potil sa. Yunnu Bezmenný uniesol neďaleko hraníc, takže ako sa vďaľovali, začínala stúpať teplota, pomaly, ale isto. A posledné išli stráže. Niektorí na koňoch a niektorí zase na šelmách, takže Sallyho čakala práca navyše. Potešenie, či smútok?* Blake.* Šepla Yunna, keď sa ocitli na známom mieste a ona zvrtla Kirina opačným smerom. Teraz sa vedenia ujala ona. Túto časť ešte mohli poznať, stále sa nachádzali na ich území, ale keď lesy a stromy začali rednúť a teplota sa začala dvíhať ešte viac do výšin, cítila, že už prekročili hranice ich častí. Usmiala sa a spontánne vystrela k Blakeovi ruku. Chcela sa ho chytiť, ale to gesto ju vystrašilo, lebo ho urobila priveľmi spontánne a tak ruku hanblivo stiahla k sebe a popohnala Kirina.
„Nechceš si oddýchnuť, Vanille?“ Spýtal sa Leo Vanilly, keď cítil ako sa začínal potešiť a oblečenie sa mu začínalo lepiť k telu. Bola zahalená. Nesúhlasil s tým, slnko by ju mohlo opáliť a ona sa tak mohla zahojiť skôr, než pod tou kapucňou. V skupine ju už aj tak všetci videli. „Myslím, že tú kapucňu by si si mala dať dole. Tu sme ťa všetci videli a možno ti slnko pomôže.“ Prehováral k nej však opatrne a na chrbte cítil jasné prepaľovanie od Coopera, ktorý sa zabodával pohľadom do neho. Ich tempo začínalo ustupovať a Yunna pozvoľne spomaľovala. Na okraji púšte sa im naskytol úchvatný pohľad, ktorý tak veľmi milovala.* Cez toto budeme musieť prejsť.* Hlesla šťastným hlasom Yunna, aj keď bola asi jediná čo sa tomu tešila.*

Vanille, Blake

*Ako stromy redli, stúpala teplota. Blake mal pocit, že sa tam roztopí alebo privarí ku žrebcovi, no ani necekol. Len cítil ako mu pot steká po čele, chrbte. A to neboli ešte na púšti. Neboj si istý ako to mal prežiť, no nesťažoval sa, len nasledoval Yunnu. Otočil sa za jej hlasom a videl, že spoznáva cestu po ktorej išli. Videl jej úsmev i ruku, ktorú k nemu natiahla a hneď zase stiahla. Popohnal koňa za ňou a očami jej prebehol po tvári.* Nerozsypem sa na prach keď sa ma dotkneš Yunna. Ani mi to nebude vadiť, ani ťa nepohryznem. *Hovoril potichu aby jeho slová počula len ona. Nechcel to vyťahovať teraz, no keď už mala problém natiahnuť i ruku k nemu, začínal mať pocit, že nešlo len o to, žeby sa ho bála. Zato on sa bál vôbec k nej priblížiť, aby sa nezľakla a takéto správanie ho v tom len utvrdzovali.
Za ten čas Vanille sedela na Nale, ktorá zmenu teploty cítila tiež, no nevyzerala príliš nespokojne. Jej druh zvládal i horúce teploty, stačilo si trochu privyknúť. Zato jej majiteľka umierala od tepla. Nebolo to len tým, aká bola zababušená, ale jednoducho tým, že ona bola dažďový typ. Cítila ako sa potila, ako sa jej oblečenie začínalo priliepať na pokožku a nebolo jej príjemne. A to ich určite čakala ešte pridlhá cesta. Celý čas mlčala ako hrob, neotáčala sa dozadu k Sallymu ani sa nepozrela na Lea. Len sledovala cestu a keď k nej Leo prehovoril a vyzval ju aby si dala tú kapucňu dole, len pokrútila na oboje nepatrne hlavou na znak nesúhlasu. Nemienila skupinu brzdiť a nič jej nebolo, bolo jej teplo no to asi každému okrem Yunny. A kapucňu nemala pre dobitú tvár, ale preto, aby sa mohla skryť. Svoj smutný prázdny pohľad.* No to nie je moc potešujúca správa. *Poznamenal Blake pri pohľade na územie, cez ktoré mali prejsť.* Koľko strát je povolených?

Yunna, Sally, Leo

*Yunna sa náhlila vpred nielen preto, že sa naozaj ponáhľali, ale aj preto, že sa snažila utiecť pred tým všetkým čo jej pripomínalo vlhkú časť Asaly. Ibaže to ju dostihlo v podobe Blakea, ktorý ju dobehol a Yunna len na neho smutne pozrela. Nepáčilo sa jej to, aká bola nesvoja, nepáčilo sa jej ako sa k nemu správala, ibaže ona sa vždy stiahla, keď urobila niečo, čo ju zaskočilo. Priblížila Kirina tak blízko k jeho koňovi, že sa ich nohy dotýkali.* Prepáč mi ako sa správam.* Šepla potichu zahanbená sebou. Umierala túžbou dotknúť sa ho a pobozkať ho, ale bola z toho taká nesvoja. Uvedomovala si, že sa ešte nerozprávali o tom všetkom, ona sa mu vyhýbala ako sa dalo a aj keď zaspávala na opačnej strane postele, vždy sa k nemu vrátila a priblížila sa k nemu. Objímala ho a spala tak pokojne, no znova bola nesvoja keď sa prebrala, lebo si uvedomila ako veľmi lipla na jeho opore, ktorou jej mohol byť. Opatrne znova zdvihla ruku do výšky a končekmi prstov sa mu jemne dotkla líca.* Nechcem, aby to bolo takto. Samej sa mi to nepáči, ale...* Už nevládzala dopovedať. Ruku stiahla späť a cválala na Kirinovi vedľa Blakea podchvíľou sa ho dotýkajúc stehnom toho jeho.
Leovi sa nepáčilo ako sa Vanilla rozhodla zakrývať pred nimi, nevidel v tom zmysel, ale keďže ich čakala cesta cez púšť, uvažoval či predsa len nebolo dobre, keď mala zahalenú tvár. Piesok bol nepríjemný a vedel, že ho bude mať plné oči a vlasy, takže na druhej strane to bolo aj plus, ibaže sa musela nepríjemne potiť. No nemohol robiť ináč než sama nechcela.* Dobre, ale keby niečo, tak sa ozvi.* Aj tak vedel, že sa neozve, takže to bolo akoby hádzal hrach o stenu. Zato Sally sa nemienil prizerať nato akos a Vanilla ničila. Popohnal žrebca vedľa nej z druhej strany, aby bola medzi ním a Leom a opatrne sa jej dotkol pleca.* Hej, Vanilka.* šepol a jasne videl, ako Leo na neho supí a striehne na každé jeho slovo, ktoré hovoril.* Usmej sa. Dnes je nádherné počasie a my ideme spoznávať nový svet. Budeš sa pražiť ako žabička vo vlastnej šťave, že sa tešíš?* Dobŕdzal do nej. Samozrejme, že aj jemu bolo zle a cítil sa hrozne zle, ale nechcel aby sa Vanilka cítila rovnako, aby bola skleslá. Trhalo mu to srdce. Naraz sa však zastavili a oni uzreli tú vec. Nedalo sa povedať nádheru a zdieľal Blakeov názor nato, že hento moc potešujúce nebolo. Vonkoncom nie. Skôr mu prišlo zle, keď to videl a tak isto aj Leovi, ktorého tvár sa zvraštila. Len Yunna sa pokojne usmiala.* Nie je to nič ťažké, ale,* šibalsky sa usmiala na Blakea,* straty sú prípustné len na strane našich milých strážcov.* Veselo sa nad tým zasmiala a len dúfala, že tento blbý vtip prepočuli.* Do večera musíme doraziť aspoň k jednej z tých vyvýšenín, takže máme čo robiť. Tam si potom oddýchneme.* na okamih natiahla ruku k Blakeovi a chytila ho za ruku a povzbudzujúco mu ju stisla. Vyzeralo to síce desivo, ale nič na tom nebolo. Rovnakou cestou išla k nim a rovnakou sa mala vrátiť aj späť.*

Blake, Vanille

*Blake sa na ňu nehneval, že si držala odstup, no chcel to nejako vyriešiť. Nepotreboval aby sa trápila tým ako sa správala a ako to bolo, on jej to nemienil vyčítať. No nechcel, aby to takto zostalo na veky. Preto len natiahol ruku k nej a jemne jej ju chvíľu držal ako išli vedľa seba a jediné v čo dúfal bolo, že ju to len viac nevydesí. Ak by sa vyšklbla, nechal by ju, no nejaké tie prvé kroky chcel skúsiť.
Vanilla zaregistrovala slová o tom že sa mala ozvať keby niečo, no sama dobre vedela, že ani necekne. Nemienila sa sťažovať, veď načo by sa aj sťažovala? Sedela na Nale, sťažovať sa mohla akurát tak tá, teplo bolo všetkým a na rozprávanie ako také nemala chuť. Preto stále len hľadela dopredu, na nikde nekončiaci svet cez ktorý mali prejsť a už teraz mala pocit, že od toho tepla skončí na zemi. Ona nebola takýto typ, už teraz jej chýbali ich dažde a ich chlad. Bola smädná a mala čudný pocit, že na tej púšti veľa vody nenájdu. Myšlienky sa jej ale rozpŕchli vo chvíli ako zacítila na ramene dotyk Sallyho ruky, jemne ňou šklblo, no konečne otočila hlavu od cesty pred sebou do strany k nemu.* Myslím, že keď prídeme tak budeme hlavným chodom. Žabacie stehienka alebo žabací vývar. *Poznamenala s nepatrným úsmevom. Vedela že on sa cítil rovnako mizerne a predsa do nej dobiedzal. Vlastne kto ju dokázal rozosmiať aj v tej najdivnejšej chvíľke ak nie on?
Desivá cesta cez to peklo sa ale len začala a hádam všetci okrem Yunny sa modlili aby už bol večer a oni si oddýchli a to slnko zmizlo z oblohy. Keď stmievanie prišlo, Blake sa cítil stále ako v pekle a len si neustále stieral pot z čela a mal pocit, že túto cestu neprežijú nielen strážci ale aj oni. Vanille sa trochu krútila hlava, no len sa pevne držala srsti Naly a mlčky čakala, než sa zavelí odpočinok. Boli už blízko, tma bola na spadnutie.*

Yunna, Sally, Leo

*Večer sa blížil a Yunna cítila ako sa začínalo ochladzovať. Cítila to na svojej pokožke tak jasne, akoby ju bol niekto objímal. Chvíľami sa obzerala k Vanille a potom upierala pohľad na Blakea. Vyzerali všetci akoby sa mali každú chvíľu roztopiť na masť, no večeru sa zase mohli tešiť. Malo sa ochladiť a oni by si vymenili krásne roly. Im bude super a ona bude mrznúť. No viedla ich dlhšou cestou, lebo len pri jednej skalnej vyvýšenine ich čakalo prekvapenie, dosť potrebné po takomto vyčerpávajúcom dni, takže na úkor toho ich musela zaviesť na ten najvzdialenejší vrchol. Až pri ňom ho trochu obkrúžili a keď našla cestu na vrchol, museli ísť po jednom tak, aby sa v pokoji zmestili a netlačili sa. Radšej tak ísť, akoby hrozilo, že sa zrútia. Na vrchole sa im naskytol krásny pohľad na zapadajúce slnko.* Tu sa zložíme a do rána si odpočinieme.* S úsmevom povedala k nim Yunna a ako zoskočila z Kirina, rýchlo prešla k Vanille.* Si v poriadku?* šeptom sa jej prihovárala a stiahla jej z hlavy kapucňu, aby ju mohla pohladiť po vlasoch.* Tu blízko sú dva pramene, jeden je studený a jeden teplý. Ja sa pôjdem osviežiť k tomu teplému. Vy choďte k studenému.* Ukázala im smer ktorým bol jeden aj druhý prameň a sama sa pobrala ku Kirinovi. Vzala si deku z neho a obrátila sa pre odchod.* Pramene sú dobre ukryté v útrobách skaly, tak si dajte pozor.* Netušila či Blake pôjde s ňou, alebo dá prednosť príjemnému schladeniu, takže radšej ani nečakala na neho. Ak by chcel, mohol sa k nej pripojiť hocikedy, aj keď čakala, že dá prednosť studenému prameňu, chápala to. Čo už urobí Sally a Leo jej bolo nanajvýš ukradnuté, aj keď dúfala, že aspoň v takejto chvíli dajú pokoj Vanille. O okamih sa rezko stratila za kameňmi a vediac presne kam a ako stúpať sa o malú chvíľu ocitla pri teplom. Už sa tešila na jeho teplú vodu. V okamihu bola nahá a vkĺzla do jeho vôd.
Sally a Leo ostali chvíľu zarazene stáť. Obaja sa dívali na Vanille s obavami v pohľade, no Leo sa rozhodol rýchlo a jasne dal najavo, že odpor od Coopera neznesie.
„Vanille sa pôjde sama kúpať a my muži až potom.“ Stráže prikývli a nakoniec aj Sally, ktorý aj tak nemal právo protestovať. Rozhodol sa postarať teda o zvieratá. Pristúpil k Vanilke s úsmevom na perách.* Uži si kúpeľ a neponáhľaj sa. Zaslúžiš si oddych.* Nezdržal sa však dlho pri nej, lebo ten hrozivý a výhražný pohľad, ktorý uprel na neho Leo bol jasným znakom, že čoskoro to veľmi trpko oľutuje ďalším výpraskom, ak sa bude ešte dlho okolo nej obšmietať. Ibaže on sa už nevedel dočkať kedy s ňou bude osamote.*

Blake, Vanille


*Vanille celá šťastná že sú preč z toho slnka zosadla a zadívala sa na zapadajúce slnko, ktoré ju tak ničilo. Bol to krásny pohľad, musela to uznať a ešte krajší pri pomyslení, čo zapadnutie slnka znamenalo. Chládok, tmu a hádam i ochladenie. Už len čistá a hlavne studená voda jej chýbala.* Neboj sa, som v poriadku. *Odvetila a nechala Yunnu, aby jej zhodila kapucňu. Čierne vlasy jej skĺzli do tváre, tak ich len podvedome odhrnula a sledovala ktorým smerom sa išlo ku ktorému prameňu. Samozrejme ona mienila ísť ako povedala k studenému, pretože viac tepla by ju už nadobro roztopilo. Nemala pocit, že rozhodnutie Lea bolo najrozumnejšie, no nech si počkajú keď ju pustili prvú. Asi netušili ako dlho to ženám zvyklo trvať. Teraz to síce nebolo založená na nijakej príprave ohľadne krásny, ale ak sa chcela osviežiť a užiť si chlad, voda bola ideálna. Pozrela na Sallyho a jemne sa usmiala.* Skús mu utiecť. *Zašepkala a nenápadne pozrela smerom k Leovi. Ten samozrejme zazeral že je pri Sallym, no nevšímala si to. Ona mu povedala že sa mu vyhýbať nemienila a nemala pocit, že robili niečo zlé keď prehodili pár slov aj to o ničom vážnom. Hádam čakal že sa budú obchádzať? Naivný to chlapec. Pohladila Nalu a pobrala sa k studenému prameňu, kde zo seba zhodila dlhý plášť a potom si kľakla. Nedbala nato či tá voda bola pitná alebo nie, omočila si tvár a i sa napila. Prevliekla cez telo oblečenie, ostala stáť len v tom čo bolo pod tým dlhým rukávom, v kuse oblečenia ktorý jej zakrýval prsia a v krátkych šortkách. Tak vošla do vody, niektoré rany ju jemne zaštípali no kašlala nato, jednoducho vplávala do chladu a celá sa ponorila. Cítila sa ako taká rybička ktorá našla svoj domov. Prípadne tá žabka. Ponárala sa a plávala a skutočne sa neponáhľala.
Blake medzi tým pozoroval ako Yunna odchádza a pozrel i na tých dvoch.* Skúste sa nepobiť, myslím že už bude dosť nanič vysvetľovať Yunnimu otcovi, prečo ste dobitý a prečo je dobytá moja sestra. *Poznamenal a vykročil smerom k Yunne. Síce by možno sám uvítal chladnejšiu vodu, no bola tam Vanilla a teplá voda mu nevadila. Voda osviežila vždy, aj keď vedel, že jeho sestra bola jednoducho dieťa zimy. Nebol si však istý či Yunne jeho príchod nebude vadiť a preto ju dobehol skôr, než by sa pustila do vyzliekania.* Smiem sa pridať cukríček? *Ozval sa so širokým úsmevom.*