ASALA- časť Mare Imbrium

*Chladný vzduch prichádzajúcej noci sa mu ponáral do pľúc, mrazil ho do špiku kostí. Najbližšie tri noci mali byť chladné, najchladnejšie za celý rok na Asale. Pre niekoho z iných svetov by to bol len menší chlad, niečo načo by si natiahli pár svetrov a spokojne s úsmevom vykročili do ulíc. No na Asale, planéte pomerne horúcej to boli tri noci chladu, kedy nikto netúžil ostávať vonku. K samotným nociam sa viedli tiež povery, desivé povery, ktoré zvykli rozprávať staré ženy z kmeňa deťom, aby ich donútili zostať v teple a nezatúlali sa vonku, neochoreli na chorobu, kedy bolo telo moc horúce a zároveň sa triaslo zimou. Bola to choroba, na ktorú umieral skoro každý, kto sa do takého stavu dostal. Poznali síce bylinky, no málokomu pomohli, máloktoré telo prežilo tú horúčavu spaľujúcu zvnútra tela. Akoby sa uvarili vo vlastnom tele. No On teraz sedel na konári vysokého mohutného stromu, napriek poverám, napriek zime, ktorá sa mu chcela dostať pod hrubú vrstvu oblečenia. Kapucňa mu zahaľovala tvár, vykúkala spoza nej len brada, pery či časť nosa, oči zostávali skryté, aj keď pohľad blúdil po okolí. I On poznal povery, no dnes mal prácu, nezáležalo na tom aké bolo počasie, ako moc kvapky bubnovali na listoch rastlín, ako sa odrážali od hlinitej zeme či trávy pod nohami. Dopočul sa, že dcéra náčelníka druhého kmeňa, jeho mladá Yunna sa bude túto noc vracať domov do tepla, mimo územia dažďov. Bola to správa, ktorá sa nedala prehliadať, vyhrala i nad legendami o troch dňoch chladného obdobia. Nikdy Yunnu nevidel, no z rečí iných počul, že vyzerá mladučko aj keď vek nikto nepozná, že je krásna a poznávacím znamením mali byť dlhé ružovkasté vlasy. No on na ňu nečakal pre nijaký jej fyzický vzhľad, jeho úmysly neboli čisté ani príjemné, aspoň nie pre ňu. Potiahol si kapucňu ešte viac do tváre a čakal. Čakal na Yunnu.*

Yunna

*Bola tam, na tom otrasnom mieste, ktoré z celej Asaly ktorú už mala tú česť navštíviť, najviac neznášala. Nikdy nemala rada dážď. Nemala rada keď sa jej po tele lepili šaty, keď bola premočená a potom kýchala, lebo bola nákazlivá na prechladnutie. Miluje tú ich teplú časť. Mare Ingenii, má rovnaké prvé meno, lebo susedí s dažďovou časťou Asaly, no je takmer jej opakom. Je to krásna príroda, teplá a prekvitajúca. Miestami podobajúca sa púšť, aj preto ich zvieratá mali vždy chodidlá prispôsobené pre ich životné podmienky. Niektoré mali kopytá, iné zase šupiny, tak ako aj jej Kirin. Podobajúci sa na jaštera a predsa prispôsobený na drsný život na Asale. A práve s ním bola na tomto pre ňu hroznom mieste.
Keby to nebolo treba, do dažďovej časti by ju ani pán zúrivosť nebol donútil ísť. Ale stará šamanka ochorela a potrebovali pre ňu rastlinu. Presne tú, ktorá sa nachádza práve na tomto území. Otec ju nechcel pustiť, ale išla na výslovnú žiadosť šamanky a vzala so sebou aj dievča, ktoré potom na ceste späť nieslo kvetinu a malo náskok pár hodín. Yunna sa síce ponáhľala, ale ešte posledný rituál pre zničený koreň rastliny ju zdržal o niekoľko hodín. Stará šamanka jej to tak prikázala. Povedala jej slová: " Yunna, postaraj sa o Žlté nebo a vzdaj mu úctu. Ak tak neurobíš, nepotrestne ťa tvoj osud." Nevedela však, nikto z ich kmeňa netušil, že šamanka práve v čase kedy ona ukončí svoje motlidby, poslednýkrát vydýchne a poberie sa na hviezdne nebo. Poslala ju tam a len ona vedela prečo. Yunna sa však nevedomá vracia domov. Na chrbte Kirina sa náhli po mokrom údolí, okolo tváre a celého tela má dobre ovinutý hrubý plášť, ktorý však predsa len prepúšťa časť chladu na jej pokožku a ten sa jej zahrýza do tela ako hladný tvor, ktorého záchranou pred smrťou má byť práve ona a jej telo. Keby bola vedela, že tá ich spomínaná zima je až taká veľká, určite by si toho na seba vzala viacej. Otec ju varoval, že sa musí vrátiť skôr než to začne, ale každou hodinou teplota klesala a jej sa zuby stále viac a viac triasli. Mala pocit, že celý prales sa ozýva tým zvukom.
Z rýchleho tempa Kirin pozvoľne prejde do pomalšieho aby si trochu oddýchol a Yunna sa vyberie po lesnej cestičke peši kráčajúc pred tvorom, ktorý ju sprevádza. Nezdá sa jej to, ale celý prales akoby stíchol. Akoby ešte aj zvery sa pohrúžili do svojich obydlí pred chladným počasím. Len ona ním musí práve prechádzať. Ale má to výhody. Nenatrafí na žiadneho domorordca Iridia. Ktovie ako by reagovali jeden na druhého keď sa vlastne Yunna nachádza na nepriateľskom území. Nepriateľské územie.. A to len preto, že obaja vodci sú takí zadubenci, že nechcú pristúpiť na spoločnú dohodu. Na mieste svojho otca by konala inakšie, ale našťastie ním nie je. Je len drubnou žienkou, ktorá sa musí ponáhľať, lebo ju zradí nielen príroda, ale aj vlastné telo.*

*Strom na ktorom sedel mu bol domovom skoro celý deň, preto aj napriek tomu že tej mladej nikde nebolo, vedel, že ešte neprechádzala. Išlo len nejaké dievča, ktorého vlasy však nezodpovedali popisu Yunny a tak zostal na svojom stanovisku a ďalej čakal. Len dúfal, že jeho informácie neklamali a že to mladé dievča nevyslali namiesto dcéry náčelníka. V tom prípade by tam sedel zbytočne, zbytočne by ohrozoval svoj život a nielen to. Sťažka si pri tých myšlienkach povzdychol, snažil sa nepoddať myšlienkam na druhú časť svojej osobnosti, svojho života. Pravdepodobne by jej však prepadol, nebyť zvukov, ktoré začul z lesnej cestičke. Znehybnel, splynul s okolím a čakal, kto sa vynorí. Bohovia mu boli naklonení, bola to ona. Jeden pohľad na to žieňa, ktoré do ich daždivého prostredia nezapadalo a vedel, že ide tá, na ktorú od samotného rána čakal. Vydal zvuk, nerozpoznateľný od zvieracieho, nenápadný signál pre jeho mačičku. Veľkú mačičku. Nebol si istý, čo je to veľké zviera vedľa ženy zač, nechcel riskovať, že ju to bude chcieť chrániť. A nato tu bol Wabi, pripravený zasiahnuť ak by bolo treba, inak zatiaľ len pozorovať, čakať ako sa to vyvinie. On zatiaľ čakal, čakal kým Yunna prejde pomyslený bod ktorý si vytýčil a následne skočil s ľahkosťou na zem, cítiac ako z neho len tak odletelo množstvo drobných studených kvapiek.* Slečna nevie, že prechádzať sa sama v lese je nebezpečné a o to nebezpečnejšie dnes? Duchovia dnešnej noci nie sú priateľský voči nikomu, ani voči ženám. *Tvár mu ostávala skrytá v tieni kapucne, bolo vidno len pohybujúce sa pery, bolo cítiť posmešný provokačný hlas. Maličká dnes už domov nepôjde, to vedel s istotou. Jej osud bol spočítaný, no i tak sa zatiaľ nehýbal, len stál tam kde zoskočil a čakal, čo maličká urobí.*

Yunna

*Kirin kráčal so sklonenou hlavou za ňou pokojne a chvíľami iba pohodil hlavou, no nič Yunne nepovedalo, že nie sú sami. Bola taká ponorená do vlastných myšlienok, že asi by si to ťažko uvedomila aj keby sa vzpriamil na zadné. Tak ako aj on, si Yunna chránila tvár pred studeným vetrom, ktorý sa chvíľami dvíhal a zarezával sa do jej tváre. Pár prameňov vlasov jej spod kapucne vykĺzlo von a povievali vo vetre. Nevšímala si ich práve z dôvodu, že si bola istá súkromím. Bola.. Až kým sa pred ňou nezjavil neznámy muž. Prekvapená siahla rukou vzad hľadajúc Kirinove nozdry v strachu, že by zaútočil na neznámeho, ktorého úmysly moc čisto nevyzerali.* Iridián.* zašepkala prekvapene. Nebola by čakala žiadnu živú dušu. Tu.. Keď je také zlé, nepriaznivé počasie, ktoré im dýcha na ich životy. No očividne sa mýlila, lebo tento tu pred ňou stál a drzo sa jej prihováral. Neposlušné pramene vykúkajúce spod kapucne si rýchlo ukryla a zadívala sa do tmavej tváre, ktorá ukývala oči pred svetom.* Ja viem čo je dnes za večer, nechaj ma prejsť. Iba touto krajinou prechádzam. Nejde mi o vyvolanie konfliktu.* Snaží sa zbytočne neurobiť rozruch. Jediné čo chce je, aby jej uhol z cesty a nechal ju ísť. Ani jeden druhému nemajú ako spolúžiť a načo by si mali škodiť, keď nad nimi visí počasie ako horší a silnejší nepriateľ. Predpokladá, že aj Neznámy by sa chcel čo najskôr dostať do bezpečia, takže ak si myslel, že ona mu v tom ráči brániť, tak bol na veľkom omyle. Chcela sa dostať z toho hnusného počasia rovnako rýchlo ako aj on. Asi. S Kirinom pritisnutým k jej chrbtu urobila krok vpred. Váhavý a drobný, čakajúc len či sa jej muž uhne a nechá ju ísť.*

*Pozoroval, ako si snaží skryť vlasy pod látku kapucne, kútikmi pier mu pošklblo. Skrývať ich už bolo zbytočné, aspoň ak sa chcela zamaskovať, ak nechcela ukázať kto je. Predsa len, hádam každý počul o tom, akej farby má práve ona vlasy a nebolo nikoho, kto by jej tu núkal pomoc. Žieňa od nepriateľov. Možná zbraň, ak by malo prísť k boju. A ona bola na ich území, sama ako prst. Byť jej otcom, nepustí ju bez dozoru ani kúpať sa či vykonávať iné potreby.* Obávam sa, že ťa nemôžem nechať prejsť Yunna. *Oslovil ju menom, chcel jej dať najavo, že vie kým je, nepotreboval s ňou hrať nijaké divadielko. Načo aj. Pohľad mu zaletel k tomu jej zvieraťu, nemal z neho dobrý pocit a nemal chuť byť ničím z neho napichnutý.* Ak tvoje zviera zaútočí, umrie, tak si ho drž na krátku. Ani ja tu nie som sám a to moje tento boj vyhrá. *Rozhodol sa ju varovať. Vážil si silu prírody, rovnako ako živé tvory a nechcel sa dívať na súboj, v ktorom by utrpelo i jeho vlastné zviera, no netúžil po krvi ani toho jej. Studené kvapky, ktorých počet sa zväčšoval ho však nútil začať sa hýbať, chcel z tadeto zmiznúť čím skôr. Aj beztak si nebol istý, či sa stihnú dostať do osady skôr než premrznú do špiku kostí. Nechcel sa zdržiavať v jaskyniach, musel by ju strážiť, kŕmiť a stále dohliadať či neuteká, okrem toho, v osade bolo teplejšie než v záchytných jaskynkách pre zatúlaných v takomto počasí či v silných búrkach.* Takže nastávajú dve možnosti, pričom pevne dúfam v tú prvú. Pôjdeš dobrovoľne alebo ťa mám zviazať a prehodiť cez plece? *Z tónu jeho hlasu bolo cítiť, že nežartuje a úplne pokojne to aj urobí.*

Yunna

*Nepáčilo sa jej keď zbadala, že muž sa neplánuje pohnúť a dovoliť jej odísť. O to menej sa jej páčil fakt, keď ju oslovil menom! Takmer jej vyrazil dych a ona o krok cúvla až sa chrbtom oprela o šupinatú hruď Kirina. Cítiac jeho pokojné a pravidelné bitie srdca v nej vzbudzovalo pokoj, aspoň relatívny, lebo ak jeho srdce bilo pokojne, ona sa snažila to svoje tiež upokojiť.Venovala si pár pokojných nádychov a oči jej zablčali. Teraz vedela, že to nepôjde tak ľahko. Vôbec to nepôjde ľahko a nepáčilo sa jej zistenie, že ten muž vedel jej meno.* Tak, keď ty vieš moje meno, bola by som rada, keby som ja vedela to tvoje, pán Neznámy.* Dodala ironicky, aj keď pochybovala, že sa dozvie jeho meno. Pohľadom jastrila a čakala kedy na nich vyskočí jeho mačkovitá šelma. Moc dobre vedela o tom kto býva spoločníkom Iridiánov a tá predstava, že by sa jeho zviera pustilo do Kirina sa jej nepáčilo. Vonkoncom nie. Natiahla ruku k jeho rohom a pritiahla si jeho hlavu tak, aby mu mohla niečo zašepkať. V neznámom jazyku mu zašepkala pár slov a zviera len zafŕkalo. Nechcela prísť o neho, aj keď Kirin bol mocným a silným zverom. Nechcela však riskovať. Prepaľujúc pohľadom Neznámeho sa k nemu obrátila tvárou a zvažovala aké sú jej možnosti. Nechcela sa vzdať len tak bez boja, ale dlhú palicu mala pripevnenú na sedle na Kirinovom chbte a kým by ju bola vytiahla, pravdepodobne by ju ten prekliaty Iridián prekonal a prekvapil.* Prečo dúfaš, že pôjdem bez štipky vzdoru? A hlavne mi objasni prečo si si zmyslel že urobíš takúto hlúposť a nepustíš ma. Vieš čo to znamená ak ma unesieš? Vykopeš vojnovú sekeru medzi našími rodmi.* Azda to chcel? O to mu išlo?*

*Rada by vedela jeho meno? No, to nepoznal nikto. Len on sám. Pre všetkých ostatných bol len muž s kapucňou na tvári, neskladal si ju ani pri príchode do príbytku. Nikto presne nevedel kde žije, aké sú jeho zámery, no nikto sa necítim ohrozený. Často ho vídali u náčelníka, plnil pre neho prácičky aj keď nikto netušil, aká je pravá odmena za to všetko, čo musel už urobiť.* Pán Neznámy znie dobre. *Odvetil, bolo cítiť že bol pobavený.* Je síce pravda, že väčšina ma tu oslovuje nejako inak, Tulák alebo nejako podobne, no pán Neznámy je tiež fajn. Jednoznačne by si bola jediná, kto ma tak volá. *Pokračoval si v rozprávaní, pozorujúc, čo robila. Videl ako cúvla keď ju oslovil menom, že teraz už chápala, že nikam nepôjde. Akurát jeho tak strašne nebavilo stáť na tom daždi a cítiť neznesiteľný chlad. Cítil, ako jeho vlastné telo začína byť premrznuté a to bol na tunajšie dažde zvyknutý. Tá malá by mala prestať rečniť a poslúchnuť, inak hrozilo, že jej prsty odmrznú na nohách pri tom postávaní.* Prečo v to dúfam? Lebo je tu zima a mame dlhú cestu. Zväzovanie ťa a prehadzovanie cez plece zaberie veľa času a pritom to bude zbytočné.*Hovoril len tak, akoby sa zhovárali o počasí a nie o tom, čo sa chystal spraviť.* Pravdu? Vôbec sa mi ťa nechce unášať, no mám svoje dôvody. A okrem toho, ty nebudeš unesená ale stratená. Nikto sa nedozvie že tvoje zmiznutie máme na svedomí ty, v takomto počasí a zime si sa mohla stratiť, zmrznúť, čokoľvek. Takže? Dobrovoľne alebo sa tu ideme handrkovať? *Nadvihol obočie, čo vidieť ako inak nemohla a pozrel smerom k oblohe, ktorú bolo vďaka stromom vidieť len málo. Vonku bolo každou minútou horšie, bolo treba pratať sa.*

Yunna

*Namyslený somár! pomyslela si nahnevane a len sa na neho mračila ako tam tak stála a musela počúvať jeho namyslené rečičky. Chcel ju zastrašiť a nebyť toho, že vedela čo za zviera určite má, tak by sa mu to nepodarilo. Musela zvažovať svoje možnosti, to, či má možnosť vzbúriť sa a hlavne utiecť.* Môj otec vie, že by som nezablúdila. Bude ma hľadať.* Povedala poslednú vetu na vyjadrenie svojho vzdoru a na krok odstúpila od Kirina.* Ale keď tak už veľmi chceš ísť, tak by si mal vykročiť, nie? Ja nie som tá čo zdržiava. Nie, keď si to ty, čo chceš niekam ísť odtiaľto.* Ignorovala tie jeho slová o pánovi Neznámom. Na toho pána bude musieť veľmi rýchlo zabudnúť, lebo ona ho neráčila volať pánom. Prvýkrát ho nazvala pánom, ale z čisto ironického hľadiska. Jednoducho to ostane len pri Neznámom. Ale aj tak si myslela, že zbytočne robí zo seba niečo čím nie je. Nejakým pánom záhadným, ktorý si tají svoje meno, akoby mu mali ukradnúť jeho dušu. No rozhodla sa predsa len s ním spolupracovať. Z viacerých dôvodov. Stará šamanka vedela prečo ju tam poslala, nechcela jej preto oponovať. Povedala jej, že spozná svoj osud a ten žiaľ či chcela, alebo nie, predstavoval Neznámy, ktorý ho mal k nemu doviesť. A na druhej strane, zase nepotrebovala zbytočne utrpieť nejaké zranenia. Ani ona, ani jej Kirin, preto tichý súhlas sa jej zdal ako momentále jediné a najrozumnejšie konanie, ktoré by mohla vykonať. Upokojujúc svoje rozrušené zviera, zdvihla ruku k jeho nozdrám a prihovorila sa mu neznámym jazykom tíšiac jeho nepokoj. Čakala už len na čas kedy sa Neznámy rozhodne pohnúť.*

*Možno vedel, žeby sa nestratila, no každý s triezvym uvažovaním tiež vedel, že počas týchto nocí sa mohlo stať čokoľvek aj najskúsenejšiemu z kmeňa. I on sám nechcel dlhšie zostávať, nebolo to rozumné a cez ten dážď samotný už bolo ťažko hľadieť na viac ako pár metrov dopredu.* V týchto dňoch sa môže stať nehoda každému z nás Yunna, môžeš byť akokoľvek šikovná, príroda je silnejšia. Silnejšia než ty, silnejšia než ja, silnejšia než ktokoľvek. *Ako ju tak pozoroval a počúval, asi ju mierne sral. No úprimne mu to bolo jedno, preto len pokojne vykročil a ukázal kadiaľ smerujú. Jedine dúfal, že sa o nič nepokúsi, naozaj netúžil aby musel použiť svojho skrytého štvornohého priateľa. Na hlavou im zaznelo zahrmenie, niekde v diaľke udrel blesk. Z pralesa sa ozval zvuk akéhosi zvieraťa, akoby nárek, strach. Noc začínala, chlad narastal. I jeho klepalo, snažil sa to potlačiť, zamaskovať, no bola mu zima a to ho donútilo pozrieť sa na to žieňa. Bola oblečená mizerne, nechápal, ako ju mohol otec takto pustiť. V takýto deň. Ak umrie, Uretan bude zúriť. Moja odmena bude v nedohľadne a všetka drina pôjde dočerta. Uvažoval, zvažujúc dve možnosti. Buď ju niekam odvedie, niekam do jaskyne, alebo jej hodí svoju vrchnú vrstvu oblečenia a bude riskovať, že sám nachladne. No bol odolnejší a aj najbližšia jaskyňa bola ešte dosť ďaleko.* Obliekla si sa poriadne mizerne. *Poznamenal krátko, no potom stiahol zo seba nepremokavý plášť, ten pod ktorým bol druhý s kapucňou, akurát ten už taký skvelý nebol. No nech bolo ako bolo, ak by umrela, všetko čo chcel by padlo. A tak jej ho hodil cez plecia, krútiac hlavou. Ostávala mu väčšia zima, no zaťal zuby a kráčal do nepríjemnejšieho povrchu, už nie po lesnej cestičke, ale predieral sa kríkmi, pomedzi stromy, prekračoval kaluže.* Ukryjeme sa v záchytnej jaskyni, býva tam suché šatstvo a nejaké jedlo pre takéto prípady, chvíľu počkáme a potom budeme pokračovať.

Yunna

*hej nehoda. Takú hlúposť si mohol strcit akurat tak za klobuk. Bolo jej to prd platne,ked ju hneval a ona citila hnev az do morku kosti. Kiezby do neho udrel blesk. Nic take sa nemohlo vsak stat, aka skoda. No priala by mu to. Uz len z principu ako ju rozculoval. Ani jej otec Jeho vysost Zurivost ju tak strasne nevytacal. A teraz by ho fakt prijala. Mozno aj s usmevom na perach by ho privitala. No bola si ista,ze jej optec by neuveril ked by mu niekto bol povedal, ze jeho dcera umrela, lebo bola neschopna a nedala si pozor. To bolo az privelmi lahke. No a tak ona spolupracovala. Aj ked dostala od toho chlapa ten jeho hnusny plast necekla. Vlastne nie uplne,lebo napokon sa predsa len neovladla a s uskrnom na perach povedala* trasiete sa ako strom vo vetre. Ten plast ste si mali nechat. Ja sa aspon tak netrasiem ako vy.* posmievala sa mu, no aj jej poriadne trkotali zuby, ale nechcela si to priznat, uz len z principu nie. A tak ked dostala plast, pritiahla si ho k brade a nenapadne k nemu privonala. Urobila to skor automaticky ako zamerne. Jednoducho si to neuvedomila a este aj Kirin si privonal, no on sa potom len zhacil a nespokojne odfrkol. Nepacilo sa mu ako Yunna vonia.* ako rozkazete, mne neostava nic ine, len mlcky suhlasit. Tak pridajte, nerada by som napokon umrela,ked ste si uz dali tak zalezat, aby ste ma uniesli.* zasomrala si popod nos a s bliziacou sa burkou jej naskocila na pokozke husia koza. Preto vyskocila na Kirinov chrbat,chcela byt v tom spominanom teple co najskor a uprimne ani nerozumela preco si chlap tie nezavolal svoju macku,aby to islo rychlejasie. Prikrcila sa ku Kirinovmu chbtu a ukryla si tvar pred slahajucimi konarmi stromov,ked sa tam museli plahocit.*

*Malo ho to posmievanie uraziť? Alebo ho nedajbože chcela vyprovokovať? Keby ho bola poznala, vedela by, že také jednoduché to veru nebolo. Preto po jeho slovách len pokrčí plecami, veď on vie že sa trasie ako osika aj bez nej, niežeby ona na tom bola lepšie a otočí k nej hlavu.* Ja viem, že ti je zaťažko poďakovať, takže titieto slová rád odpustím. Hrdosť je hrdosť, hlavne u náčelníkovej dcérušky. *Chcela sa slovne hrať a rýpať? Nemienil sa nechať zahanbiť, okrem toho, v tomto čase drkotať zubami nebola hanba. Pozoroval ako vyskočila na chrbát toho zvláštneho tvora a rozhliadol sa. Naozaj by mali pridať a preto vydal zvierací zvuk, čakajúc, kedy sa k nim nepridá i jeho miláčik, obrovský Wabi. O pár sekúnd sa skutočne vynorilo obrovské mohutné telo šelmy leoparda, ktorý očami hľadel na ženinho miláčika. On sa Wabimu prihovoril. potichu, vlastným jazykom a Wabi len poslušne prešiel k nemu a nechal ho na seba vysadnúť.* Dúfam že budete s tvojim drahým stíhať. *Síce by ju počkal, no musel si rypnúť. Keď ju to tak bavilo, tak prečo nie. Rozbehli sa dopredu, no stále priebežne kontroloval, či sú len kúsok od Yunny a toho jej tvora. Wabi šikovne preskakoval všetky nerovnosti, presne vedel kam idú a ani chlad mu tak nevadil, ako Tulákovi, premrznutému už naozaj na kosť. No jaskyňa bola už na dohľad, i Wabi spomaľoval až zastal pre zakrytým vstupom dnu.*

Yunna

*Sedela na Kirinovom chrbte pevne a pripravená na ťažký terén. Ich jazda zväčša bývala zladená akoby boli jedna bytosť, ale dnes to bolo ťažké, veľmi ťažké. Pôda pod Kirinovimi nohami bola plytká a jeho pazúre sa zabárali do nej. Nepáčila sa mu prítomnosť Neznámeho šelmy a takmer sa splašil, keď mu Yunna položila dlaň na mohutný krk. Posledné čo potrebovala bolo, aby sa zranili len kvôlli strachu, ktorý obom ochromil zmysly. Ani jej sa nepáčila prítomnosť toho zvera v ich blízkosti, ale potrebovali sa dostať čo najskôr do jaskýň, preto si musela zahryznúť do jazyka. Ale tie rýpavé reči si odpustiť ani nechcela, ani nemohla.* Och, aké veľkorysé od teba, že mi to odpustíš. Myslím, že by som to prežila aj bez toho odpustenia.* Odvrkla mu a pevnejšie sa primkla k šupinatému telu Kirina. Bola jej zima a aj jeho telo, obzvlášť horúce, bolo teraz chladné ako skala. Aj jemu bola zima a ten fakt ju desil aj z toho dôvodu, že pre jej zviera bol chlad rovnako nebezpečným ako pre ňu, či pre Neznámeho.* Môj drahý je dosť rýchly aby stíhal tej tvojej mačičke. O to sa báť nemusíš.* Zazubila sa na neho a pritiahla si ku krku oba plášte ešte viac. Keby bola zem tvrdšia a nezabárala by sa Kirinovi pod nohami, možno by sa ich rýchlosť vedela vyrovnať rýchlosti prerastenej mačkovitej šelme, ale takto predsa len zaostávali. Nie málo, ale ani nie veľmi, nie tak aby im zmizol v dohľadu. Vedela, že Kirin sa snažil, robil čo mohol a ona sa mus nažila pomáhať tak ako len vedela, no proti nim sa spykla celá príroda. Neďaleko nich udrel mohutný blesk do stromu, ktorý sa vznietil a ozval sa ohlušujúci rachot. Kirin sa vzpriečil na zadné v ľaku a Yunna sa celkom zošmykla až na jeho zadok. Zadržala sa nejakým zázrakom, no keď sa napokon zastavili pred vstupom do jaskyne, tak dychčala akoby zabhela maratón. Ako len neznášala túto časť Asaly! Ani neráčila zosadnúť v chrbta Kirina a priamo na ňom vošla dnu.* Zabudni, že moje zviera zostane vonku. On nie je stavaný na takéto počasie. Zahynul by tam!* Oborila sa na Neznámeho rýchlo, aby zabránila akýmkoľvek rečiam o tom, že zviera dnu nepatrí. Zosadla z jeho chrbta a rýchlo zhodila zo seba mokrý plášť od Neznámeho. Musela hlavne osušiť šupiny Kirina. Ostatné jej bolo ukradnuté.*

*Nijako si nevšímal rečičky tej malej, veď to bola dcéra náčelníka. Jej „princeznovské“ nároky a rozmaznanosť, to bolo niečo s čím rátal. Rovnako ako hlúpa nadutosť a namyslenosť. Ešte vždy bola v norme a k tomu, jeho uspokojoval vnútorný pocit, ako dievčatko skrotne, len čo budú na mieste. Našťastie, o jej skrotenie sa on zaujímať nemusel. Preto jednoducho ignoroval jej reči, nech si myslela čokoľvek, jemu to bolo jedno a ak jej to malo dodať pocit slovnej prevahy, prečo nie. Pred vchodom do jaskyne zliezol, odhrnul zátarasu a nechal Wabiho, nech sa poriadne otrasie a nejde dnu taký mokrý.* Domýšľavá ako každá ženská. *Poznamenal na jej slová o zvierati. Nechcel nič také povedať, jeho Wabi išiel dnu tiež a to mal oveľa hrubší kožuch.* U nás majú naši ochrancovia a zvierací spoločníci rovnaké právo vojsť sem ako my. *Spolu s Wabim prešiel do jaskyne, nie moc veľkej no zariadenej tak, aby tu každý našiel útočisko.* Osuš ho týmto, je to suché a tam v tej debne si nájdi niečo teplé na seba. Chvíľu sa tu zdržíme a posledné čo mi je treba je kriesiť ťa z horúčok. *Viac si ju pre tú chvíľu nevšímal, prešiel k provizórnemu miestu pre ohnisko, blízko vstupu do jaskyne aby mal kadiaľ prúdiť dym von a začal na ňom pracovať. Intervaly náporu dažďa sa zvykli striedať, potrvá možno hodinu dve než príde vlna slabšieho dažďa, aj keď chlad sa nezmení. No aspoň niečo. O niekoľko minút už mali rozložený oheň, Wabi sa pri ňom spokojne usalašil, aj keď očami jednostaj kontroloval Yunnine zviera, obozretne, akoby očakával útok či pokus o útek. On ho jemne pohladil po srsti, potom však len prešiel k debne s oblečením a vytiahol tam niečo pre seba. Spolu s oblečením sa presunul do zadnejšej časti jaskyne, usadiac sa na provizórnu drevenú lavičku pokrytú usušenou trávou. Otočený chrbtom smerom k nim si len stiahol z hlavy kapucňu, potriasol hlavou cítiac ako mu z vlasov lietali kvapky vody, natiahol na hlavu čiapku a potom prevliekol cez hlavu i sveter, tričko až zostal stáť len v nohaviciach. Cez chrbát sa mu tiahla jazva akoby po mačacom útoku, dlhá, už na prvý pohľad nie až taká stará, no predsa zahojená. Rýchlymi no precíznymi pohybmi sa usušil, natiahol na seba tričko a ďalších niekoľko vrstiev teplého nepremokavého oblečenia, potom stiahol nohavice a všetko pod nimi, absolútne neuvažujúc nad ženou niekde za svojim chrbtom. O jej návyky sa nemienil starať a ak nebola zvyknutá na nahých mužov, bolo mu to ukradnuté. On na nahé ženské áno, rovnako ako nemal problém vyzliecť sa, nevraviac o situáciách akou bola aj táto. Pokojne sa obliekol do suchého oblečenia a natiahol cez hlavu opäť kapucňu, presunúc sa s dekou ku ohňu. Jednu hodil len tak, nech si ju potom zoberie a na druhú sa k ohňu posadil.*

Yunna

*Poslúchla ho, keď jej povedal kde nájde veci na osušenie Kirina a len ticho hlesla* Nevedela som.* Odkiaľ mala vedieť, že oni si rovnako zakladajú na ich spoločníkoch? O ich kmeni v tom jej boli veľmi obľúbené hrozné a strašidelné príbehy. Hovorilo sa o tom, že keď muž mal spraviť skúšku dospelosti, musel skrotiť divokú šelmu, ktorá sa potom stala jeho verným spoločníkom. O tom ako to prebiehalo chyrovali hrozné zvesti. Hovorilo sa o mŕtvych mužoch, o mužoch bez mačky, ktorí sa stali vydedencami, lebo neskrotili tú svoju či o hrozných ranách, ktoré utržili tí čo bojovali a aj vyhrali. A presne to jej aj napadlo, keď zbadala Neznámeho chrbát. Nevedela rozoznať kto alebo čo mu to mohlo urobiť, ale vedela, že to muselo bolieť. Mala hrozné nutkanie zdvihnúť ruku a dotknúť sa tej rany. No bola priveľmi zbabelá, aby to urobila. Dokonca sa na neho dívala cez rameno. No mala sa radšej otočiť, lebo to čo videla.. Nato pripravená nebola. Napriek jazve brázdiacej jeho telo, si nemohla nevšimnúť tú dokonalú štruktúru chrbta. Svaly, ktoré sa hýbali aj pod nepatrným pohybom, akoby bol vytesaný z mramoru a predsa nepôsobil chladne. Dokázala by sa naň dívať aj hodiny a hladiť? Chcelo sa jej zamraučať pri tom pohľade na neho. Ešte v živote nevidela nahého chlapa. Teda videla, ale nie úplne. Ale vonkoncom nie takého krásneho. Takmer sa celá zachvela, keď ho zbadala. Jednoducho...!!!! Ako sa mala ovládnuť? Keby nebola taká hanblivá, vrhla by sa po ňom a rovno by ho bola znásilnila! Ach jaj, čo som to ja urobila?? Prečo sa na neho dívam ako teľa na nové vráta? Môj únosca je hotový boh sexuálnej túžby a ja tu na neho hľadím ako panna... Preboha! Ja som panna. Ja sa asi pod zem prepadnem! Ale keď... Óóóóóch! On si vyzliekol nohavice! Ujujúúúúch! On má ale riťku! Len chytiť a stlačiť a zahryznúť si do nej. Takéto sedacie svaly nemá každý! Udrie do mňa blesk pre tie hriešne myšlienky a zomriem hroznou smrťou. Už len chýba aby sa obrátil aj spredu a umriem. Neviem či od radosti, alebo od smútku, že tej krásy som sa nechytila. Ale skôr by som umrela od hanby. Musím sa obrátiť! Musím!!! MUSÍM! Ale keď mne sa nechce! Keď sa konečne obliekol, tak ona sa rýchlo obrátila a snažila sa sústrediť na Kirina a jeho osušenie. Drhla ho aj keď bol už suchý. Triasli sa jej ruky a ona teraz sa mala prezliekať! Priamo pred ním. Už teraz to vedela celkom iste. Umrie. Veľmi skoro. Od hanby. Prešla opäť k debni a vytiahla z nej to čo mohla použiť. Nemala všetko na sebe mokré, ale bolo to hlavne studené a to potrebovala zohriať. Preto vytiahla z debny všetko čo mohla použiť a postavila sa tak, aby stála medzi Kirinom a stenou. Spoza neho jej vytŕčali len nohy a potom ramená a hlava. Zhodila zo seba oblečenie a keď pocítila na tele chlad takmer zhíkla od zimy. Prekliate územie! Pohľadom jastrila celý čas k Neznámemu či sa díval, alebo nie a mala pocit, že každú chvíľu by sa mala prepadnúť pod zem. Čím viac sa snažila navliecť na seba oblečenie a čím rýchlejšie sa snažila, tým horšie jej to išlo. Bolo to ťažké, keď sa triasla od zimy a aj od vzrušenia, ktoré ju ovládlo, keď videla to čo videla. Tak o tom zadku sa jej bude ešte dlho snívať!* Ďakujem za šatstvo.* povedala keď vyšla spoza Kirina už odetá do toho čo si vzala z debny a mokré a studené oblečenie rozprestrela na zem neďaleko ohňa. Kirin pristúpil k ohňu, oproti tej veľkej šelme a ľahol si na zem. Yunna sa k nemu usadila, k jeho nohám a oprela sa chrbtom o jeho bok. A teraz čo?*

*Kým sa obliekol, ona stále bola v tom mokrom šatstve. Síce bolo krásne že sa tak precízne starala o svoje zviera, dostala od neho zato bezvýznamné plus, no nič to nemenilo na tom, že zo seba mala aspoň zhádzať mokré veci a hodiť si dačo suché. No premlčal to, ak tam s ňou chcel prežiť nejaké tie dve hodinky, nepotreboval robiť ešte dusnejšie podmienky než boli už počas cesty. Hurá! Slečna sa ide prezliecť! Napadlo ho, keď ju uvidel skláňať sa nad bedňou so šatstvom. Keď však videl ako precízne sa schovala za to svoje zviera, len nebadane pokrútil hlavou a otočil zrak k ohňu, dívajúc sa na praskajúce polená. Nebol žiaden úchyl a ani nemal potrebu vrhať sa po nej, takže ju nemienil zbytočne desiť, vedel si ženu zaobstarať aj inakším spôsobom ako násilím. Okrem toho, niesol ju do rúk niekomu, kto ju chcel v rovnakom stave ako prišla, nech ten stav bol akýkoľvek. Hlavu zdvihol až keď zachytil že sa pohla a teda bola aj oblečená. Trvalo jej to ako každej žene, dlho, nedbajúc nato, že bola mokrá. Aj tak jej to trvalo celú večnosť.* Nemáš začo. Dúfam, že ti nebude zima. Ak áno povedz, teraz nie je vhodné chlad podceňovať. *Natiahol ruku k Wabimu, jemne mu poškrabkal hlavu a on vydal spokojný zvuk. Sám On by si najradšej oprel hlavu alebo sa natiahol, zavrel oči a zdriemol si, no chcel nechať oddýchnuť si práve Wabiho, nech ich nemusí strážiť, pretože ich čakala dlhá cesta, úmorná aj pre neho.* Niežeby som chcel podceňovať tvoje zviera, ale zvládne cestu našim terénom a unesie ťa až do našej osady? Bolo by asi rýchlejšie, keby si šla so mnou na Wabim a on bežal pri nás. Pôjde sa m u ľahšie a Wabi je dosť silný aby nás uniesol oboch. *Neraz keď prišlo k zraneniu sa niesli ženy či muži na jednej šelme s jeho majiteľom. V tejto chvíli síce mali aj toho jej miláčika, no úprimne sa mu nezdalo, že by tú cestu prežili v zdraví, ak by šla na ňom.*

Yunna

Je mi stále zima.* Zatrkotala zubami, keď počúvala o tom aby poedala. Nech sa snažila akokoľvek, ešte stále jej bola zima. A pritom si okolo tela obmotala deku a túlila sa k telu Kirina, no jednostaj sa triasla ako stromček. Vedela, že ten prekliaty chlad sa nesmel podceňovať! Veď od mala o ňom počúvala, no našťastie doteraz ho nikdy nepocítila. A bola šťastná, že tomu tak doteraz bolo! Na takúto zimu by si nevedela zvyknúť. Ani nie na dažde, ale zima? No hrozné! Bola frustrovaná z toho prekliateho počasia. Už rozumela prečo sú Iridiáni takí mrzutí ľudia. Keby mala žiť na tomto mieste tiež by bola hnusná. Teraz im to prestávala zazlievať. Pritiahla si ešte viac kolená k brade a jemne sa kolísala, aby si vytvorila aspoň aké také teplo, no nešlo to. Snažila sa sústrediť preto aspoň na Neznémeho a na jeho slová, ktoré mu vychádzali z pier. V šoku sa zarazila, no potom sa opäť rozkolísala a hlboko sa zamyslela nad jeho ponukou. To čo rozprával dávalo zmysel, ale nepáčila sa jej predstava, že by mala jazdiť na cudzom zvierati ako bol Kirin. Zaškúlila na zviera, ktoré si tak pokojne ležalo a jej bolo strochu bojazlivo keď na neho hľadela. A to mala práve na ňom jazdiť? Takmer zafňukala, no hrýzla si do spodnej pery a dávala si poriadne načas kým mu odpovedala.* Máš pravdu, bude to tak ľahšie. Kirin nie je stavaný na takéto životné podmienky a pôjde sa mu ťažko aj bezo mňa, ale... Ale..* Zúbožene pozrela na to zviera.* Ale ešte nikdy som nesedela na inom zvierati okrem Kirina a ten váš ma úprimne dosť desí..

*Tak jej bola stále zima. On pri tých slovách len pridvihol hlavu a premeral si ju. Bola jej zima, drkotala sa ako osika a on mal chuť silno zanadávať. Zdržal sa však komentára, i tých nadávok, ktoré sa mu tak úmorne tlačili na jazyk, až mal problém nepodľahnúť.* Myslím že aj ty poznáš jednu možnosť na zahriatie. *Vyslovil to prosto, akoby hovoril o najbežnejšej veci na svete. V skutočnosti jeho prvé slová boli len zo zvedavosti, bol zvedavý ako zareaguje, v skutočnosti ju nemal záujem dostať na lopatky a dostať sa jej pod sukňu.* Ak chceš sadni si ku mne pod deku, alebo si ľahni pri Wabiho, je horúci, no nebuď ho, musí načerpať sily. *Jemu samému nebolo najteplejšie, no ako sa tak díval na ňu, bol na tom oveľa lepšie. Ešte vonku keď jej dal plášť bol premrznutý na kosť, no teraz, v suchom oblečení v deke a pri ohni sa pomaly začínal ohrievať, predsa len bol na chlad zvyknutejší než ona. Toto mám asi za trest. Hrať sa na pestúnku teplomilnej kvetinky, ktorá sa mi bojí mačky a radšej zamrzne než by sa ku mne posadila. Naozaj mal pocit, že potratil rozum. Na druhej strane, nemal iné východisko, než ju dovliecť do osady.* A rovno ti hovorím, nemýľ si moju ponuku s gentlemanstvom. Je to zákon prírody, nehľadaj v tom nič z tých vašich romantických somarín čo vám staré matere vtĺkajú do hlavy. Nezahorí tu žiadna láska a ja ťa od samej dobroty nepustím. Keby si moc chcela, možno by som ťa ešte na lopatky položil nech si užiješ trošku radosti... *Bolo cítiť posmech z tých jeho slov, no bol to najľahší spôsob ako v nej vyvolať odpor k jeho osobe a zaručiť presne to o čom hovoril. Ženské boli divné a neraz počul o tom, že čím hnusnejší muž na ne bol, tým viac ho chceli. A on ju na krku mať nechcel.* ...a skôr než pustíš reči o tom čo to drístam, dobre viem kam si pozerala. Ten tvoj pohľad mi skoro vypálil dierku do zadku.*Skoro pokračoval, no mal pocit že toto by jej aj mohlo stačiť a tak stíchol, aspoň na túto tému.* To je len dobre že ťa desí. *Neublížil by jej bez jeho dovolenia, no bolo lepšie keď sa ho bála, než keby si z neho skúšala robiť mačiatko, ktorým nebol.*

Yunna

Nepoznám!* Prudko odvrkla mu snažiac sa zakryť rozpaky, ktoré ju chytali. Samozrejme, že ju poznala, ale radšej nato ani nechcela pomyslieť, lebo jej bolo z toho priveľmi horúco. Iba dieťa by ju nebolo poznalo a ona žiaľ dieťaťom vôbec nebola. Navyše pred chvíľou hľadela na jeho božské telo!! Ako sa mala k nemu pritúliť bez toho, aby sa nečervenala ako horúce slnko?! To by jednoducho nešlo. Pomaly sa postavila a prešla k truhlici, vytiahla z nej malú handričku. Nehovorila nič, len prechádzala cez jaskyňu a celá sa triasla. S handričkou v ruke sa postavila k otvoru do jaskyne a na chvíľu vystrčila ruku von, aby handričku namáčala. Stále rovnako, možno ešte aj viac, drkotajúc prešla ku Kirinovi a sadla si tak ako predtým. Do rúk vzala jednu jeho nohu a začala mu čistiť pazúry a nohy opatrne masírovať.* Ja nie som romantická duša ak narážaš na niečo také. Neviem prečo si taký odporný a mrzutý. Skôr by som povedala, že ti niečo chýba, keď jednostaj máš nejaké narážky nato, že som žena a nie som ani tunajšia.* Zavrčala na neho po chvíli uvažovania nat tým čo by mu mala a nemala pvoedať. Jediné ako ho mohla zhodnotiť bol pojem- somár! ale aj to zviera mala radšej než jeho a aj to zviera bolo milšie než on, tak prečo úbohému somárovi takto krivdiť? No takmer to oľutovala. Tie jeho ďalšie slová! Len hulvát sa vedel správať tak ako on. Šokovaná na neho otvorila ústa a mokrú handričku hodila jeho smerom mieriac priamo do jeho tváre. Keby mala po ruke kameň aj ten by letel jeho smerom.* Ty jeden prašivec!* skríkla na neho. Ak aj na okamih uvažovala, že predsa len sa k nemu schúli, tak teraz to šlo úplne bokom.* Vôbec som sa na teba nepozerala! Neviem čo si to o mne myslíš! Hádam si nemyslíš, že by som sa pozerala na teba, keď ma doma čaká snúbenec?! Žiaľ.. Si taký namyslený, až to je neskutočné!* Tak teraz už úplne mohol zabudnúť, že by mu dovolila aby ju zohrial. Radšej by mu tam zmrzla k smrti, ako mu dovolila dotknúť sa jej. Oduto si ho prestala všímať a pritúlila sa ku Kirinovi, akoby ju mal ochrániť pred tým hlúpym chlapom. Kiežby áno, bola by najšťastnejšia pod mokrou oblohou v tomto prekliatom svete.*

*Nepozná? Nebol si v prvom okamihu istý, ako si tie slová vysvetliť, určite vedela načo naráža, no možno to myslela skôr tak, že ich nepozná inak ako slovne. Smutné. Napadlo ho, určite bola už dospelá a to si ani neužila? Naozaj smutné. Na druhej strane, bola to žena a ešte náčelníkova dcéra. Tá si asi len ťažko mohla užívať nejaké nezáväzné či iné radovánky s niekým, koho jej nevybral otecko. Až mu pri tej predstave nevoľno prišlo. Ešteže nebol žena.* Som odporný a mrzutý? *Zasmial sa, len letmo sledujúc, čo vystrája. Kým nemal dôvod vstávať a naháňať ju, nejako ju nemienil obmedzovať.* To áno, keby na teba celý deň nemusím vyčkávať, mohol som teraz ležať v posteli a zahrievať sa inak než dekou. A keďže ty také nepoznáš... *Tá malá vôbec nechápala že do nej rýpe a brala to moc vážne. Nebolo z toho ťažké si vyvodiť pár krásnych záverov.* Vidno že si panna, tvoj zmysel pre humor na tému sexu je nulový, zato tvoje líca sa aspoň krásne zahrievajú. *Handričku zachytí skôr než by sa mu rezpleskla na tvári a len pokrčil ramenami.* Za pravdu sa každý bije Princeznička. *Prudko sa odlepil zo zeme a vystrel sa do plnej svojej výšky a zamieril kamsi do zadnej časti, k zatvorenej debničke. Opatrne ju otvoril, vyberúc z nej nejaké ovocie, aspoň nejaké jedlo, ktoré sa tam nemohlo tak rýchlo pokaziť. Zobral sebe i jej jablko, veľké ako svet a hodil jej ho.* Chytaj. *Chvíľku na ňu hľadel, uvažujúc, či má naozaj toho snúbenca. Vlastne, to bolo dosť možné, ale skôr rozmýšľal, či ho pozná a berie si ho preto že chce alebo musí. I u nich v kmeni sa vyberali deťom náčelníka manželia či manželky, dobre vedel ako to funguje.* A aký je ten tvoj snúbenec ak to nie je teda tajomstvo. Má krajší zadok než ja? *Ak už ho mala mať za namysleného, prečo jej nepodporiť tieto predstavy o jeho osobe? Aj keď v skutočnosti bola jeho posledná otázka skôr žart než by ho to naozaj zaujímalo. Ale čo neurobí pre trošku zábavy. Sledoval ako sa túli k tomu svojmu zvieraťu, vedel že pre tú jej prekliatu hrdosť a hanblivosť radšej bude kockou ľadu než by prijala trochu tepla, takže sa rozhodol, že sa jej jednoducho pýtať nebude. Prešiel k nej a pozrel na zviera, potom sa jednoducho posadil vedľa nej, no nedotkol sa jej, ešte by chcela byť hysterická.* Tak sem poď. *Potlačil vzdych ktorý sa mu dral na pery. Tretí raz jej tú ponuku už nepredloží a nútiť ju nemienil, no ak mala trochu rozumu, odložila by hrdosť. Aj keď u princezničky jeden nikdy nemohol vedieť.*

Yunna

*Čím viac otváral ústa, tým viac ho neznášala a protivil sa jej. Najradšej by ho zaškrtila vlastnými rukami a pritom by sa ešte aj usmievala. Nevymáchaná papuľa! Len jej dvíhal tlak a to si nevedel zavrieť ústa! Aspoň že si vzal to jablko, aby si zapchal ústa, no dovtedy hovoril jednu hlúposť za druhou. už sa jej chcelo z neho kričať.* Buď už ticho, ty jeden namyslený hlupák!!* Neovládla sa a zjačala na neho. Ak doteraz nebola šialená, tak teraz začínala byť.* Nemáš právo sa so mnou takto rozprávať! Ja som s tebou husi nepásla, vôbec me nepoznáš a nemáš právo ma súdiť a hodnotiť. Našťastie či som, alebo nie som panna v tvojej kompetencii nie je!* Ak sa predtým aj červenala, teraz to už pominulo a ju ovládal len hnev. To hlúpe jablko, ktoré jej hodil dala radšej Kirinovi a ten si schuti začal na ňom pomaly pochrumkávať. Síce to nebolo mäso, ktoré mal radšej ale bol určite hladný a preto sa do jablka spokojne pustil. Lepšej dobrotky by sa teraz asi nedočkal a keďže aj jemu bola zima, nemohol si ísť nič uloviť.* Môj snúbenec je narozdiel od teba slušný človek a vie ako sa správať k žene! Samozrejme narozdiel od teba! Zbytočne ma neprivádza do rozpakov hlúpymi rečami a je pozorný, aj keď nemusí. Nepýta sa ma, či nerýpe do mňa so slovami, či som, alebo nie som panna, do čoho ani jeho nie je nič, podotýkam! A ani neviem prečo ti to vysvetľujem, ale tak strašne ma vytáčaš, že už neviem ani ako sa volám!* Už sa do vlastných slov zamotávala, tak len napokon dodala.* A mimochom má krajšiu riť, než ty!* no pri tej vete sa už začala smiať aj keď na neho stále zazerala a mračila sa. No ale keďže si k nej prisadol a jej bola vážne zima, nemohla dlhšie odporovať a oprela sa k nemu tak, aby ju mohol objať. Hlavu si oprela o jeho prsia a tvár uprela na spiacu šelmu. Nepôsobil, že by vnímal ruch vôkol seba a ona nechápala ako dokázal tak spokojne spať, keď ona tam pred chvíľou predviedla krásnu hysterický scénku.* Si hrozný!* Dodala šomrúc si popod nos.*

*Ako tak sledoval, dokázal ju vytočiť naozaj kvalitne, ani sa nemusel veľmi snažiť. Išlo to tak prosto a ľahko. Niežeby ho ten krik tešil, nemal rád hystériu a veci tomu podobné.* Pochybujem že si niekedy s niekým husi pásla... *Dodal len tak potichu, zachechtajúc sa sám pre seba. Nechcel ju prerušovať, so širokým úšknom len načúval čo to na neho prská, aj keď sa mu nepáčilo, že kŕmi zviera niečím, čo mala jesť ona. Mlčal však a nechal ju rozprávať si ďalej, veď jej to možno pomôže.* Toto skoro znie akoby si si ho vymyslela. *Nadvihol obočie a skúmavo si ju prehliadol.* A aby som pravdu povedal, či ho do toho nič nie je keď je ten tvoj snúbenec...myslím že sa mýliš. Keď už je taký dokonalý a ideš si ho brať, asi by taký detail o tom že si panna vedieť mal, skôr než ti v svadobnú noc ublíži. *Pokrčil širokými ramenami, on sa jej do toho starať nešiel. Okrem toho, aj tak sa domov tak skoro vracať nemala ak sa raz vôbec z ich osady dostane. Či bude však stále panna pri ich náčelníkovi? Radšej o tom i v myšlienkach pomlčal.* Takže priznávaš že si sa dívala, keď to vieš posúdiť. *Teraz ju dostal, až sa musel smiať. No len ju pevne objal, keby náhodou chcela utekať a zase mrznúť, okrem toho aspoň i jemu bolo teplejšie. Podal jej jablko čo vzal sebe a strčil jej ho do rúk.* Toto skús zjesť ty, tvoje zviera nakŕmia v osade. *Zdržal sa komentára, že kým je on hrozný, ona je hysterická. Teraz by pri jej kriku akurát tak ohluchol a o to fakt záujem nemal.* Čo si vlastne robila na našom území? Nechápem, prečo si sem liezla sama bez dozoru...že ťa vôbec ten tvoj snúbenec samú pustil....*Pokrútil hlavou, on by si teda ženu nepúšťal, keby sa už ženiť musel*

Yunna

*Rukami ho objala okolo pása, ale len z povinnosti, vôbec nie preto, že by chcela a keď jej dal jablko do rúk, na okamih ho pustila. S námahou sa jej napokon predsa len podarilo jablko rozlomiť na dve polovice a jednu strčila jemu do ruky. Nech majú obaja rovnako, keď už tak veľmi chcel aby ho zjedla. Voľnou rukou ho zase objala a schuti zahryzla do šťavnatej dobroty.* Môj snúbenec je slušný muž. A musím ťa opraviť, mal by vedieť či som alebo nie som panna, no nevie to a ani mu to nemienim vešať na nos a navyše ja som nepovedala, že som panna, neviem kde berieš takú istotu.* Dodala uhundrane a opäť zahryzla do jablka. Vo chvíli kedy nastalo chvíľu ticho bolo počuť okrem ohňa hlavne slastné mľaskanie Kirina, ktorý si ešte stále pochutnával na jablku a ich dvoch si absolútne nevšímal. Yunna však do Neznámeho rebier poriadne štuchla keď ju dostal a vlastne sa priznala, že sa dívala. Naoko však len mykla plecami a snažiac sa zakryť opätovné rozpaky, s plnými ústami len dodala* Vôbec nie, len usudzujem, že máš škaredší zadok než on.* Zahuhňala to a takmer jej vytiekla slinka na neho z plných úst, to je tak, keď sa snažila rozprávať s plnými ústami.* Mala som tu úlohu. Poslala ma sem šamanka.* Povedala jednoducho a pokojne sa pustila do jedenia. Dávala si načas kým sa pustila do vysvetľovania príbehu, ktorý ju dostal práve sem. Až keď mala jablko zjedené a ohryzol hodila zase ku Kirinovi, objala Neznámeho aj druhou rukou a ticho si vzdychla.* Šamanka vážne ochorela, jediný liek sa však nachádza práve na vašom území. Otec chcel poslať niekoho iného, ale na príkaz šamanky som šla len ja a jedno dievča od nás. Keď som s ňou bola sama, povedala mi, že musím ísť práve ja, lebo na tejto ceste ma stretne môj osud. Dievča malo odniesť kvet domov skôr a ja som sa musela zdržať pre rituál vďaky. A tak som teraz tu..* Opäť si ticho vzdychla.* Len dúfam, že šamanka je v poriadku a Tira jej stihla doniesť kvet včas..

*Prekvapilo ho, že to Princeznička dáva polku jablka jemu, no mlčal, len si ho potichu vzal a hrýzol, kým počúval jej slová. Takmer sa nezdržal ďalšej poznámky na jej osobu, či nikdy nepočula o tom, že s plnými ústami sa nerozpráva. Náčelníkova dcéra a takáto nevychovaná.* Som chlap čo spal s dosť ženami nato, aby rozoznal nevinné...*Chcel povedať šteňa, no obával sa kriku do svojich ušných bubienkov a tak sa radšej dosť skoro zarazil a pokračoval v slove, ktoré hádam prežije ona, i jeho uši.* ...dievča čo sa chlapa ani nedotklo. *Popravde jej vysvetleniu vôbec nerozumel, ale ženy boli samo o sebe dosť podivne mysliace stvorenia. Rozumeli si asi len ony samy, lebo oni ostatní veruže nemali šancu.* Nechápem ťa. Mal by to vedieť ale nemáš v pláne mu to hovoriť. Nevidím v tom logiku. *Nebol si istý či sa dočká vysvetlenia, no vyjadriť názor hádam mohol. Na ten zadok nepovedal nič, aj tak to už nemala šancu zahovoriť, o čom svedčil jeho pobavený výraz, kým si prežíval jablko. I on hodil zvyšok tomu jej zvieraťu, nebol si istý či si vezme, tak ale čo. Keď nechcel, mohol nechať tak, jeho Wabi by jablko nejedol.* Stretne ťa tu tvoj osud? Tak tvoj osud je potom pekne mizerný Princezná, lebo u nás ťa nečaká nič dobré. Iba ak osud otrokyne pre všetko. *Zvrhlý náčelník, jeho najbližšie okolie. Ich osada nebola sama o sebe zlá, nežili tam zlý ľudia, no kto sa priečil náčelníkovi, skončil. Nikto si nedovolil vzdorovať, nikto sa nechcel postaviť pred jeho súd, jeho krutosť. Opatrne pridvihol hlavu, zadíval sa von ako to vyzerá s dažďom, no nebolo to o nič lepšie. Zima sa rozliezala do každého kútu, len si mladé žieňa viac k sebe pritiahol, mračiac sa smerom von. Jeho myšlienky blúdili okolo náčelníka a jeho dcéry, ktorú poznal a dobre vedel, ako sa jej bude priečiť nová väzenkyňa náčelníka. A on si to mal zlíznuť, akoby on za všetko mohol a mal na výber.*

Yunna

*Mala asi pociťovať príval tepla, keď tam tak pri ňom sedela, no ona necítila nič, len hnev, lebo stále do nej rýpal. Nechápala ako si môže byť taký istý, že bola pannou. Keby mu povedala, že nie je veril by jej? Asi ťažko. Nič iné ani od neho nečakala v konečnom dôsledku.* Nie je to zvláštne, že mu to nechcem povedať, lebo ja panna už nie som. No nerada sa o tom rozprávam.* Zašomrala si popod nos, cítiac ako jej na líca vyskakovala zase červeň. Prečo by mu to mala vysvetľovať, keď si aj tak húdol svoje? Žiaden zmysel v tom veru nevidela. Pozrela smerom ku Kirinovi, ktorý sa prekvapil keď k nemu doletel ohryzok aj od Neznámeho a na jej slabunké súhlasné kývnutie sa pustil aj do ohryzku od muža. Možno by to ani neurobil, ale aj Kirin vyzeral že ním triasla zima. Yunna sa trochu narovnala a tichým hlasom v neznámom jazyku mu povedala vetu, ktorá neznela ako rozkaz len skôr ako zbožné prianie. Jej zviera vyzeralo, že hlboko uvažovalo nad jej slovami a napokon sa postavilo a opatrne prešlo k veľkej mačkovitej šelme. Oňuchal ho a s tichým zaryčaním, akoby sa predstavoval, sa schúlil ku chrbtu zvera, až sa Yunne úplne stratil z očí za chrbtom mačkovitej šelmy. Keď vedela, že jej zviera sa túli k teplu, bola pokojnejšia. Sústredila sa na Neznámeho a jeho slová, ktoré počúvala.* Áno, podľa jej slov je toto mojím osudom. A aj keď sa mi asi nebude páčiť, budem si musieť naň zvyknúť. Nikto by sa nemal vzpierať vlastnému osudu....* Zastavila sa, lebo si uvedomila, že nemala ani poňatia kam ju Neznámy viedol.* Komu ma vezieš? Uretanovi?* Moc dobre poznala toho ich... vodcu či ako si to hovoril a už len myšlienka, že skončí niekde pri ňom v nej vzbudzovala takú silu nechuti, až sa jej obracal žalúdok.*