ASALA- časť Mare Imbrium

Yunna

*Toto bol len zlý sen. Jeden hnusný veľký a dlhý zlý sen z ktorého sa nemohla prebrať nech sa snažila. Práve v tej chvíli, kedy sa ocitla nahá, myslela, že sa prepadne pod zem od hanby a práve sa mala stať tá chvíľa, kedy by rozlepila oči a zbadala, že to bol sen. No nič také sa nestalo. A potom, keď ju položili na tie vankúše, vtedy sa už na isto mala prebrať!!! A nič také sa nedialo! Akože prečo?! Ale z očí jej nevyšla ani jedna jediná slza. Budem sa vzpierať, budem!!! Kričalo jej vnútro, lebo vedela, že vzpierať sa prestane až vo chvíli kedy umrie. Nemusela to myslieť hneď fyzicky, ale umrieť sa dalo aj psychicky a vedela, že toto čo sa s ňou dialo na nej raz určite zanechá nejaké následky. Otázkou len bolo aké a radšej to ani nechcela vedieť. Bála sa toho. Už teraz sa bála svojej duše. A nielen kvôli tomu, že ju trýznil Uretan. Aj kvôli myšlienkam na jeho smrť, ktorými sršila. Vedela, že sa jednostaj bude snažiť o jeho smrť, prípadne o jeho kastráciu. Ak by sa jej to nejako podarilo, dostať trochu voľnosti, bez váhania by sa na neho vrhla a kameňom by mu rozmlátila tvár.
Vyjavene sa dívala na toho mladého muža, ktorý prišiel a ďakovala hviezdam, že odpútal Uretana od nej. No už bez toho sa cítila zneužitá. Rukami si pritiahla kolená k brade, nohy v členkoch skrížila a rukami sa objímala. Nenávistným pohľadom sledovala oboch. Ten mladý bol krásny! Keby stála podlomili by sa jej kolená a asi by aj zastonala. Bol krásny! Modré oči boli ako dve studničky, od ktorých nevedela odtrhnúť oči, boli také hlboké, že by nedočiahla ani na ich dno, ale drsnosť v jeho tvári v nej vzbudzovala prirodzený odpor. Bol synom Uretana a ak nemal byť taký ako Vanille a nenávidel by otca, tak sa ho bála ešte viac. Triasla sa, nielen zimou, ale aj potupou a strachom, ktorý ňou doslova lomcoval. Ticho a so zatajeným dychom, pričom sa jej výrazne triasli zuby a spodná sánka, ich oboch sledovala čo hovorili, ako sa spolu rozprávali a keď sa k nej obrátil Uretan, len sebou v strachu a aj nevôli šklbla. Prečo to mala ísť urobiť? Mala sa ho dotýkať?! Toho božškého a dokonalého tela? Mala ho umývať a pritom túžiť po ňom? A pritom by sa mala zdržať? Musela v sebe živiť nenávisť, ktorá patrila jeho otcovi a zároveň aj jeho synovi, lebo bol jeho synom a ona musela sa postarať o neho!!! Nevydala však ani hláska, aj keď sa jej chcelo nesúhlasne zamrnčať, ale brala to ako dobrý útek pred Uretanom. Ostýchalo si objímajúc telo, snažiac sa zakryť čo najviac, v čom jej pomáhali naozaj dobre dlhé vlasy a zakryli jej poprsie. Ostýchavo k nim pristúpila, pričom si dávala pozor, aby bola čo najďalej od Uretana a pohľadom spočinula na mladom mužovi. Už len čakala kedy sa on vyberie preč, ale stále ju triaslo a najviac od zimy. Na ich prostredie nebola zvyknutá oblečená, tobôž nie nahá!*

Blake


*Blake sa začínal chvieť od zimy. Ako vošiel do teplejších častí jaskýň, cítil príjemný pocit tepla, no toto postávanie v mokrom šatstve mu nijako nepomáhalo. Chcel už vypadnúť, zároveň si však nebol istý, ako to dievča dopadne ak tam ostane s otcom sama. Znásilňovanie mu jednoducho nebolo práve po chuti. Ponuka otca ho však prekvapila. Netúžil po spoločnosti, rovnako ako po tom, aby ho umývala ona. Mali dosť otrokýň ktoré poznal a bol na ne zvyknutý, od tejto nevedel čo presne čakať. Otočiť sa jej chrbtom, to radšej nie. Odhaliť sa pred ňou a riskovať úder do slabín? Nepozdávalo sa mu to, no nepovedal nič.* Otec, keď som sem išiel, zháňal ťa Astro. Išiel do východných chodieb, asi za Grecielou. *Poznamenal ešte pred odchodom, zastal pohľadom na žene. Jej šatstvo bolo na márne kúsky. Uretan niečo zamrmlal v ich jazyku a bez rozlúčky sa pobral preč, šomrajúc si popod nos. Neznášal, keď ho Astro otravuje, no na druhej strane, jeho žena Greciela, kvôli pohľadu na jej rozkošnú prdelku sa prejde. Blake ho vyprevádzal pohľadom, potom sa otočil k Yunne a sťažka si vzdychol.* Zostaň tu chvíľu. *Nečakal, prešiel k vstupu do jaskýň a po pár slovách už bral od jedného zo stráži dlhý plášť. Dal by jej svoj, nech nechodí po chladných jaskyniach nahá, no ten bol mokrý.* Daj si to než nachladneš a nasleduj ma. *Kývol k jednej z chodieb, ktoré viedli hlbšie pod zem. Nekráčali dlho a ocitli sa v neveľkej jaskynnej miestnosti, jeho komnate. Nebola veľká, nebola ani moc osvetlená. Bola tam jedna veľká posteľ pokrytá kožušinou a dekami. Jedna veľká skriňa, zrkadlo, stôl so stoličkou. Na stole nejaké papiere, pri srini opretý vysoký farebným obraz. Celkovo izba pôsobila obývane, nie chladne, ani prehnane osobne. Okrem hlavného vstupu viedla z izby ešte jedna cesta, úzka, išla nižšie. A presne k nej sa Blake pohol, no predtým vybral zo skrine uterák a suché oblečenie.* Umyjem sa sám, nemusíš to robiť. *Poznamená, sťahujúc zo seba hornú časť odevu, hodiac mokré oblečenie do prúteného košíka. Vypracovaná hruď sa mu pomaly zdvíhala, oči ju mĺkvo pozorovali.* Prípadne ak sa chceš ohriať alebo umyť, môžeš ísť tiež, hanbiť sa nemusíš, aj tak som ťa už vyzlečenú videl. *Poznamenal so širokým úškrnom, modré oči sa rozjasnili a uškŕňali akoby tiež.* Sú to húroce pramene...

Sally Cooper

Ale, ale, Vanilka, na toho princa predsa žabu nemusíš mať. Však som tu ja, načo by si bozkávala žabu, aby som sa ti zjavil? No tomu bozku sa brániť veru nebudem.* Žiarivo ako slniečko sa pozrel na ňu, sediacu na zemi ako kôpka nešťastia a na okamih si všimol, že niečo nebolo v poriadku. Azda niečo urobil? Alebo povedal? Prestrelil v tom ich nevinnom žartovaní? Netušil čo také mohol urobiť a keďže to so ženami nevedel a nevedel ako reagovať práve na túto ženu, tak svoju pozornosť uprel na zviera.* Je to veľmi zvláštny tvor. Ešte som sa s takým nestretol. isto nie je tunajší, že? Isto nie, isto. To by som ho poznal. Že ty si ho vzala mimo toto územie? Nohy a telo má šupinaté a namiesto pazúrov šelmy, má len pazúriky jaštera. Síce by zvládal túto krajinu, isto sa mu po tej mäkkej hline sem nešlo ľahko. A tobôž si radšej ani nechcel predstaviť ako sa asi dostal dole.* Ale dosť bolo šepkulácii. Sally videl, že zviera bolo vyšťavené. Vzal ho do svojho kumbálu k Wabimu a tam ho uložil. Zviera si ľahlo priamo do jeho postele, čo Sallyho náramne prekvapilo, ale keďže si tam ľahko akoby bolo zvyknuté na stály život v posteli, rozhodol sa nič nenamietať. Hodil mu kus mäsa, väčší než predtým Wabimu a prikryl ho dekou nech mu nebola zima. Až keď toto všetko mal za sebou, prešiel s kusom sušeného mäsového pásika v ruke a podal ho Vanilke.* Daj si.* Podal jej porciu mäsa a sám sa s tou svojou usadil na druhú stranu steny.* Čo ťa trápi Vanilka? Opäť si sa pohádala s tým tvojím podareným oteckom, či bratom?

Yunna

*Triasla sa ako osika a tá jeho pozornosť, ktorú jej venovala ju potešila, aj keď vedela, že za ňou nesmela hľadať nič viac ako len obyčajnú ľútosť nad ňou. No bolo jej to jedno, lebo aspoň mala plášť a nemusela kráčať chodbami úplne nahá. Nohy síce mala bosé a boleli ju, ale aspoň že to telo jej zahalil plášť od strážcu, ktorý jej zohnal syn Uretana. Celý čas ho sledovala mlčky, aj keď za ním kráčala do jeho izby, tak mlčala. Napokon prehovorila až v nej, aj to na otázku, ktorá si vyžadovala odpoveď. Noo tú aj tak dala až potom, keď si obzrela jeho izbu a usúdila, že predsa len kúpeľ bude pre ňu príjemnejšou vyhliadkou.* Zohriatie sa mi hodí.* povedala mu drkotajúc zubami. No čo, nepáčilo sa jej, že sa bude mať kúpať s tým dokonalým chlapom, ale to teplo by nezískala len tak. Hlavne pri tej jej zimomravosti a neochote tela zohriať sa. Tie horúce pramene! Ako by im aj mohla odolať? Ani keby chcela. Už sa celá chvela pri predstave ako sa celá osvieži a bude môcť chvíľu pobudnúť v tom horúcom objatí. A aj keď jednostaj snívala o tej horúcej vode, nemohla celkom zabudnúť nato s kým ju mala zdieľať, no a aj keď sa snažila znechutiť si to a povedať si, že nei, že bude silná a nikam nepôjde, aj tak to bolo priveľmi málo. Do tých prameňov by s ňou musel ísť samotný Uretan a nie jeho krásny synátor. Pri tých chlípnych myšlienkach na neho si uvedomila jeden závažný fakt. Že by potrebovala poriadny presplesk. Rozhodnutá ísť, vykročila smerom k nemu a spýtavo zdvihla obočie. Akoby sa pýtala či ešte dlhšie budú váhať, či dlho budú naťahovať jej túžbu po teple.*

Vanille

*Ani sa nezačudovala, keď počula jeho slová o žabe a princovi v jeho podobe. Skôr by sa asi čudovala, keby sa k tomu nevyjadrí nejako práve týmto smerom.* Obávam sa, že ti chýba biely tátoš pán princ. A ten bozk nejdem riskovať, ktovie či by to nemalo opačný efekt a ty by si sa po tom bozku nepremenil na žabiaka. *Nevinne zaklipkala mihalnicami, akoby tým bola vec jednoducho a rýchlo vyriešená. Bola zvyknutá na jeho žartíky a podpichovanie a keby mala položiť ruku na srdce, bol to jeden z dôvodov, prečo do jeho chodbičiek chodila. Nemusela mať strohú tvár, zamračený výraz a ani si dávať pozor nato, komu čo hovorí. Prechovávala k nemu určitý druh dôvery, aj keď v samej podstate neverila úplne nikomu. Ani Bezmennému.* Máš pravdu, nepochádza z nášho územia a popravde som rada, že neviem ako sem chudák musel prísť. *A tiež netušila, čo s tým zvieraťom vlastne bude. Vedela že u Sallyho mu bude dobre, no určite bol naviazaný na to dievča, ktoré otec len tak mimo uzavretej časti jaskýň nepustí.* Vďaka. *Poďakovala za kus mäsa a pozorovala, ako si sadá oproti nej. Vyzerala hádam utrápene že sa pýtal? Žeby si všimol jej náhlu zmenu nálady, len netušil čím bola spôsobená. Nechcela mu vysvetľovať pravý dôvod jej sklesnutia, tak len pokrčila ramenami a využila to, čo povedal.* Hádka s nimi ma len čaká. Popravde ma skôr naštval Bezmenný, keď doviedol majiteľku toho zvieraťa. Otec bude mať novú hračku...*Sťažka si vzdychla. Bola žena a sledovať utrpenie inej, jej práve úsmev na tvári tiež nespôsobovalo.* Nič, zabudni nato, aj tak sa neoplatí zamýšľať sa nad mojou vydarenou rodinkou..

Blake

*Možno bol i trochu prekvapený že sa pobrala kúpať s ním, no nedal to najavo. Len rukou naznačil nech ide prvá, niežeby bol taký gentlaman, no radšej ju chcel mať na očiach, než za chrbtom. On sám by na jej mieste plánoval útek, možno povraždenie ich rodinky a nebol ako otec, ktorý sa nad ničím nezamýšľal. Nemal chuť utrpieť nejaké zranenia, preto ju radšej pustil a až potom sa pobral za ňou. Chodbička bola úzka a krátka, ani nie po pár krokoch sa ocitli v drobnej kruhovitej miestnosti, slabo osvetlenej, no stále bolo vidieť dostatočne. No od normálneho denného svetla to málo na míle ďaleko. Malý prameň bol len jeden z mnohých, ktorý v jaskyniach bol. Tento patril k tým najdrobnejším, jeho sestra Vanilla mala pri svojej komnate tiež jeden, Uretan o čosi väčší. No pre ostatných tu boli miesta kde boli pramene väčšie, no tým pádom aj bez súkromia.* Tu máš potom uterák. *Hodil ho blízko prameňa, veľkého asi ako niečo vyše jednej veľkej manželskej postele. Viac nečakal, aj keď periférne stále sledoval jej kroky a pohyb, no zároveň zo seba namáhavo vyvliekol i mokré nohavice, ktoré sa mu lepili na kožu, mokré spodky. Ostal úplne nahý, v plnej kráse ako ho Boh stvoril. Nehanbil sa a v samej podstate sa ani nemal začo. Nečakal dlho a už pomaly aby sa nepopálil vošiel do vody a pohodlne sa usadil, ohrievajúc si zmrznuté telo.* Neziem ťa... *Prehodil smerom k nej.*...a nie si ani môj typ tak pokoj...

Sally Cooper

**Pohľadom skontroloval to zviera a Wabiho, boli pri sebe, pokojne, jeden sa o druhého opierali akoby sa už poznali a s touto myšlienkou sa musel poradiť s Vanilkou.* Vyzerajú akoby sa už poznali, však?* Opýtal sa jej a pokojne sa zahryzol do sušeného mäsa. Chutilo slane a lahodne, on mal rád takúto stravu, bol na ňu zvyknutý ako nejaký podradný chlap, ktorý sa staral len o šelmy, no v skutočnosti svoju prácu bral naozaj vážne a nepodceňoval ju.* Je pekný, možno je to aj šikovné zviera.* Podhodil si sám pre seba hundrúc si popod nos a opäť sa zamyslene zahryzol do sušenej dobrotky.* A keď sme pri tom, aby som nezabudol, vôbec mi nechýba biely tátoš. Ja ho jedného dňa skrotím. Som si istý, že sa mi to podarí.* Sally ako jeden z mála nemal svoju šelmičku. Nebolo to preto, že by nechcel, alebo bol neschopný, ale mal zálusk na jednu konkrétnu a tú sa mu nedarilo chytiť ani keď sa moc snažil. Vlastne vždy zlyhal. Bol náročný, ale táto konkrétna šelma

mu bola súdená a on to jednoducho vedel. Ibaže si stále nevedeli nájsť spoločnú reč. Neprišli si na chuť.* A keď bude môj, tak ťa vezmem a unesiem odtiaľto.* Zazubil sa na ňu a pritom ešte aj veľavýznamne žmurkol. Keď jeho to tak baví trápiť ju, aj keď to bola len taká drobnosť. Však aj drobnosťami sa dalo rýpať a on to vedel. U nej to šlo ako po masle. Jedna radosť. Na jeho tvári však zubaý úsmev dlho nepobudol, ten sa stratil pri zmienke ďalšej otrokyne. Tvár sa mu zachmúrila a on sa odmlčal. Tiež s týmto Uretanovým prístupom a spôsobom života nesúhlasil. Bolo to zvrátené rovnako ako samotný Uretan.* Aha... Takže Uretan má ďalšie dievčatko, ktorému zničí život. Len dúfam, že je panna, aspoň na čas sa jej potom vyhne to najhoršie, aj keď úprimne neviem či teraz to bude nejaká slávna výhra.* Pohľadom sa vrátil späť k unavenému zvieraťu. Bolo mu ich ľúto. Nielen jeho, ale aj žienky, ktorej toto skvostné zviera patrilo.* Čo je zač to dievča?* Svoju pozornosť opäť upriamil na Vanilku. Rozumel jej prečo je skleslá, že aj rýpanie šlo bokom, tiež sa teraz tak nepríjemne cítil.*

Yunna

*Tam kde ju nasmeroval kráčala pokojne a pomaly. Síce sa na horúci prameň tešila, vonkoncom sa neponáhľala. Nepáčilo sa jej, že musela ísť pred ním. Necítila sa dobre, keď Uretanov syn išiel za jej chrbtom, ale nemohla inakšie vykonať. Jednoducho ho len poslúchla a kráčala vpred. V jaskyni s prameňom odstúpila o kus ďalej a pohľadom hľadala únikovú cestu, nemyslela to tak, že by hneď musela utekať, ale niekedy v budúcnosti, pre prípad, že by to vážne chcela urobiť. Potrebovala si zapamätať čo najviac, no nebolo tak nič. Pochybovala, že by sa dalo utiecť cez ten prameň. Ako mala skúsenosti o niečom takom, zväčša jej vedomosti boli o tom, že nie vždy prameň vyvieral priechodom, cez ktorý by sa ľudské telo dostalo. Tu ho však nevidela, mohol byť pod hladinou, dobre ukrytý a hlavne, nepriechodný. No vzdala sa tej myšlienky naozaj veľmi rýchlo. Pozrela na uterák, ktorý jej tam hodil a pohľadom omylom zavadila o neho. Toto nemala robiť! Toto rozhodne nemala robiť! On tam bol nahý! Celkom nahý! Čo to len urobila? A prečo to urobila?! Bol taký krásny, že sa jej takmer podlomili kolená! Preboha čo to robím?! Nemôžem túžiť po synovi Uretana! Zbláznila som sa úplne?! Teraz? V takomto čase? Nato vôbec nie je vhodná chvíľa! Spamätaj sa dievča!!! Keď ona by sa ho najradšej dotýkala. Hladila ho po tých krásnych, pevných svaloch a okúsila aké je to dotýkať sa ho! Aspoň že bol taký drzý ako Bezmenný a dlho na také myšlienky myslieť nemohla. No nech hovoril čokoľvek a nech ju urážal akokoľvek moc, čo aj robil, stále sa chvela pri pohľade na neho. Bol priam dokonalý. Ako vytesaný z mramoru a keď jej pohľad náhodou (vôbec nie náhodou, urobila to schválne, ale bola priveľmi slabá, aby si priznala pravdu) spadol na tú najdokonalejšiu časť jeho tela, aj vlasy jej museli sčervenieť ako sa začala pýriť. Prudko sa obrátila mu chrbtom a tvár si zaborila do dlaní. Z pier jej vyšiel zmučený ston a snažila sa ovládnuť. Tak toto bolo ešte horšie ako si predstavovala. Nemohol sa kúpať oblečený? Na jednej strane túžila byť pri ňom čo najbližšie a na druhej čo najďalej. Ako mohla potratiť zdravý rozum len pri jednom chlapovi? A ešte aj pri takom drzom? Keď spokojne dýchala, aspoň to bolo na lepšej vlne ako predtým, pomaly spustila plášť z pliec a nechala ho úplne klesnúť až ku členkom. Nahá pomaly prešla k prameňu a prstami na nohe skúsila teplú vodu. Pri tom nepatrnom dotyku sa zachvela a najradšej by do vody skočila s natešeným výskotom ako malá. Plynulo a rýchlo vošla do vody. Ružové vlasy sa jej namočili a plávali po hladine ako morské riasy a niektoré sa prilepili k telu. Dávala si pozor aby bola od neho čo najďalej.* Aké šťastie, že aspoň pre teba nie som tvoj typ, na rozdiel od tvojho otca.* Odvetila kyslo, keď s blčiacimi očami sa pozrela do tých jeho. Rukami sa vo vode čľapkala a s vodou v dlaniach si umývala tvár. Ponoriť sa? Pri ňom? Tak veľmi mu neverila, aby to urobila. V konečnom dôsledku mu vôbec neverila. Síce bol krásny a vzrušoval ju každou jej bunkou, no vedela čo je ešte zdravý rozum a hlavne, nezabúdala nato čím synom je.*

Vanille

*Pri Sallyho otázke pootočila hlavu k Wabimu a neznámemu tvorovi a jemne sa pousmiala. Naozaj tak vyzerali, možno by ju to nemalo prekvapiť, no aj tak bolo úžasné, ako sa dokázali znášať zvieratá, zatiaľ čo väčšina ľudí to nevedela ani spolky tak ako ony.* To dievča i s ním doviedol Bezmenný, takže sa možno naozaj už spoznali. *Len čo dopovedala, konečne sa zahryzla do kúska mäsa a mlčky prežúvala, pozorujúc tých dvoch. Hlavu otočila až keď spomenul tátoša, samozrejme každý kto ho aspoň trošku poznal a možno ani tú trošku vedel o jeho túžbe po jednej konkrétnej mačičke. Vanille si bola tiež istá, že raz sa mu to podarí. Skôr či neskôr. Jednoducho ak ju považoval za svoju osudovú mačku, vedela že sa bude snažiť až kým nebude patriť k nemu. Keď to raz prišlo, bolo to ako láska na prvý pohľad. Nikto neukázal na prvú mačku že – aha tá bude moja. No každý cítil, po ktorej túži celá bytosť.* Dobre, keď bude tvoj, zbalím batôžtek a môžeme vyraziť. Možno potom aj tú pusu dostaneš ty Žabiak. *Tentoraz sa na neho zazubila i ona, aj napriek tomu že vedela, že jej to určite pripomenie keď sa mu raz podarí svoju mačičku skrotiť.* No dúfam i ja, i keď vieš aký je môj otec. Nájde si svoje cestičky. *Bol zvrátený a keby nevedela ako sa ho striasť, neštítil by sa obťažovať i vlastnú dcéru. Bol odporný a ona samotná sa radšej zdržovala mimo hlavných jaskýň než by ho mala mať na očiach. On sa vyhýbal sčasti len pannám a z časti vydatým ženám. Nemohol si dovoliť nejaké protesty, zhodenie z „trónu“. Kým si držal svojich sexuálny otrokov a hračky v uzavretej časti a neobťažoval niekoho manželky, nikto sa nejako nestaral. Boli radi že majú čo jesť, že je všetko ako má byť. Lebo nech bol akokoľvek zvrátený, tí ktorých sa bytostne jeho zvrátenosť nedotýkala sa mali dobre. Jeho predchodca, ktorého zvrhol a nastúpil na jeho miesto bol babrák, väčšina osôb z osady hladovala trpela. Takže teraz aj tak boli šťastní ako blchi, ako sa im žilo.* Dievča ktorého otec s nami rozpúta vojnu, keď sa mu dievčatko nevráti domov. *Sťažka si vzdychla, predpokladala, že to vyjadrila dosť jasne, keď dievča nebolo z ich územia a rivalita bola len s jedným kmeňom.*

Blake

*Vôbec svojej nahote nevenoval pozornosť, aj keď tušil, že ona bude. Asi aj slepý by si všimol ten jej pohľad, ktorým na neho hľadela a s akým výrazom mu pozrela priamo na najintímnejšie miesto. Šklblo mu kútikmi, no to nebolo nič s tým, ako sa začal už naozaj pochechtávať, keď sa otočila a dala ruky do dlaní. Dokonca sa mu zazdalo, že zastonala. Napadne ho , že keby ešte chvíľu stojí mimo vody a vystavuje sa jej pohľadu, možno by sa na neho aj vrhla. Je to síce pravdepodobne hlúposť, no rozosmievalo ho to ešte viac.* Zvyčajne sú to muži, ktorí nehľadia ženám do očí, ale vidím, že sa od nich učíš rýchlo. Ale rozumiem, túžba je túžba. *Nie, jednoducho si to nemohol odpustiť a musel sa k tomu vyjadriť. A to mohla byť rada, že nepovedal viac, pretože na jazyku toho bolo oveľa, ale oveľa viac. Zaklonil hlavu a spokojne si namočil i vlasy, priam sa roztápal v teplej vode. Po tom chlade v ktorom bol, bol toto zaslúžený oddych.* A musím ťa sklamať, ale otec nemá žiaden typ. On túži pretiahnuť jednoducho všetko, čo má možnosť. *Pokrčil ramenami a pozrel na ňu, už sa čľapkajúcu vo vode. Na chvíľku spočinul na jej ružových vlasoch, už presne vedel, ako ju mienil volať. K tým jej vlasom sa to priam neuveriteľne hodilo. Cukríček.*

Sally Cooper

*Mala pravdu, jemu to vôbec netrklo, že keďže doviedol Bezmenný žienku, tak sa stretlo aj toto zviera s Wabim. Malo mu to dôjsť skôr. Ale radšej sa sústredil na reči o jeho šelmičke.* Keď bude moja a nie môj. To je totiž jedna krásna fešanda, aby som bol konkrétny.* Za tie ich spoločné lekcie tanga, ako im on s obľubou hovoril, sa už stihli trochu okukať a on vie, že to je jedna krásna slečna. Ako sa on tešil na ňu! Keď sa konečne spoja, no musel si ešte chvíľu na ňu počkať.* No vedz, že keď to vážne príde, tak ja na tú pusu nezabudnem, princeznička.* Ona ešte oľutuje čo si to po ňom vyžiadala. Na takéto veci nezvykol zabúdať a tobôž nie od nej. Čiže ešte aj teraz v ňom vzbudila opätovnú chuť, pustiť sa bezhlavo do súboja s jeho kráskou.* Nemala by si sa moc trápiť tou žienkou. Ty si k nej predsa cestu nájdeš a nejaké finty na tvojho podareného otecka jej už dáš. Ty si šikovná, takže až tak by som sa o ňu nebál.* Boli to len plané reči do vetra, lebo aj on tak vedel, že nech by dala žene akékoľvek rady, aj tak to bude mať nenormálne ťažké. Vanilka síce bola dcérou Uretana a tak veľa si k nej nedovolil, ale to dievča bolo cudzie. Jeho zvrátenosť bude na nej ešte horšia. Omnoho horšia.* Yunna!* Tak túto informáciu by nebol vonkoncom čakal.* On sa zbláznil!!* Nahnevane buchol dlaňou do zeme a pár mačacích očí sa uprelo ich smerom.* Toto nás pochová, vážne nás to pochová. Musíme niečo urobiť, Vanilka.* Najviac ho trápil fakt, koľko šeliem by prišlo o život. Aj on by prišiel. O svoju prácu, o svoj koníček, lásku. Toto rozhodne nemalo mať dobrý koniec.*

Yunna

*Aj to umývanie ju prešlo veľmi rýchlo, keď počula tie nehanebné slová. Darebák jeden!!! Prudkosť aká ju ovládla ju donútila šplechnúť mu poriadnu dávku vody priamo do tváre.* Prestaň si láskavo namýšľať To vôbec nie je pravda, že som sa dívala, bola to len náhoda. Navyše, keď už sme pri tom, nie si moc dobre vybavený, žena si s tebou asi moc neužije čo..* No a čo, že klamala? Nepáčilo sa jej ako ju celú a ľahko odhadol, akoby to mala na čele napísané.* Škoda, že ten tvoj otec nechce zneužívať aj teba.* Chytal ju poriadny hnev a opäť do neho šplechla vodu. To azda nikto z chlapov z ich kmeňa sa nevedel správať? To všetci boli namyslení grobiani? To bola vážne výhra. Jeden by čakal, že možno aspoň jeden muž sa tam nájde aspoň trochu normálny, ale očividne by od toho chcela veľa. Aj u nich sa aspoň pár normálnych našlo, no tu očividne nie. Bezmenný grobian, Uretan úchyl a tento jeho podarený synček tiež grobian. Výhra, len čo je pravda. Obrátila sa k nemu tak, aby nemusela na neho hľadieť a rukou si začala máčať vlasy, aby si ich mohla umyť. Ružové vlasy sa poddávali vode ako páperie a po chvíli mala celú hlavu mokrú. Jednostaj musela myslieť nato ako sa správal k nej hnusne, akoby bola zviera. Však nikto sa k nej tu nesprával ako k osobe. Maximálne Vanille niečo také neznačila. Ešte aj Bezmenný, ktorý ju do tohto všetkého namočil sa k nej správal tak hnusne. V tomto ich kraji bola len tovarom. Len zverom, ktorý bol korisťou a oni lovcami, ktorí neboli hladní a tak sa s ňou len a len zahrávali.*

Vanille


*Takže to bola dokonca fešanda. Zjavne už popracovali na zbližovaní, keď vedel takýto „detailík“. Dúfala že sa mu to podarí, mať po boku mačičku, byť s ňou súčasťou za behu, to bolo niečo, čo sa nedalo opísať, kým nenašiel človek tú pravú. To bola možno jediná vec, ktorá vyvolávala vo Vanille ľútosť pri pomyslení na svojho brata. On ju nemal. Kedysi áno, ona sama si na ten čas nepamätá. Vie to len z rozprávania, pretože on mal to šťastie či nešťastie, že našiel tú správnu už ako dieťa, keď i jeho šelma bola mláďaťom. Jej brat nikdy nehovoril o tom, ako jeho zviera umrelo, len sa raz vrátil, krvavý a bez neho, s výrazom, aký na jeho tvári nikdy nevidela. Dokonca aj napriek zlosti ktorú pri ňom cítila ju ten pohľad bolel.* Viem že nezabudneš Žabiačik, ale najprv si musíš svoju krásku chytiť. *Vedela že nezabudne a netrápila sa tým. Aspoň teraz nebol dôvod dumať nad tým, čo vlastne sľúbila. Na slová o radách nepovedala nič, vedela že ju chce rozveseliť, no obaja vedeli kde bola pravda a tak bolo lepšie o tom nehovoriť. Aj tak ju čakal návrat do jaskýň, kde ju myšlienky nato neminú, no tu aspoň mohla trošku pooddychovať a nevidieť všetkých, ktorých neznášala z celej duše.* Sally! *Prudko k nemu vyskočila, ruku položila na jeho ústa a potlačila ho k stene.* Potichu. Nikto o tom poriadne nevie a ja by som ti také veci nemala hovoriť. Ak by nás niekto začul... *Jej otec by sa postaral o to, aby trpela zato že tárala. Nechcela riskovať, že sem niekto zablúdi po svoju mačku a začuje ich a posunie to ďalej. Opatrne mu ústa pustila a pokrčila ramenami.* Nehovor tu to meno, ale áno, je to ona. A áno, zbláznil sa. Vlastne to už dávno. *Sťažka si vzdychla a oprela sa o stenu.* Áno musíme, ešte neviem čo, ale musíme niečo vymyslieť. Keby nie je môj brat pako, povedala by som mu, nech si ju zoberie. Uretan by jej nič nemohol spraviť a ani vojna by nehrozila, keby spoja rody...no to by bolo kruté voči nej a môj brat by to aj tak nedopustil...

Sally Cooper

*Svoju pozornosť uprel k svojej kráske. O takomto počasí sa o ňu vždy najviacej bál,lebo aj keď bola síce divou šelmou a vedela kam sa skryť a ako,vždy po zime našli priveľa mŕtvych zvierat. Niekedy sa medzi nimi našla aj šelma. Jediné čo držalo Sallyho ako tak nad vodou bol fakt,že doteraz vždy prežila a jej kožuch bol hustejší než kožuch iných šeliem.*Neboj sa,princeznička,jedného dňa sa ani nenazdáš a prídem si po teba.*Keď však k nemu tak vyplašene vyskočila a zapchala mu ústa drobou rúčkou,neubránil sa úsmevu. Síce nevedel povedať kvôli komu sa viac strachovala,či kvôli sebe,alebo kvôli nemu, no bola nenormálne rozkošná.* Vanilka,každý kto uvidí tie vlasy pochopí kto je to. Nemá zmysel nevyslovovať jej meno akoby mala horúčku.* V tomto s ňou žiaľ vôbec nesúhlasil,ale rozhodol sa to mlčky akceptovať. Ak nechcela počuť to meno,tak nemusel jej ho pripomínať.* Vanilka,tvoj braček je síce hlupák,ale teba má rád,možno keby si do neho furt rýpala,tak ako to robíš pri mne,tak časom by zmäkol,tým so si istý. Veď pamätáš si ako som vystrájal keď si prvýkrát sem prišla so slovami,že tu budeš tráviť viac času?* On si to teda moc dobre pamätal.* A tiež som po čase zmenil názor. Navyše vziať si náčelnikovu dcéru je pre neho pekná výhra. Ja by som takú bral.* Uškrnul sa doberajúc si ju.*

Vanille

*Po chvíľke zamyslenia musela uznať, že mal pravdu. Tie jaj ružové vlasy hovorili hádam viac než meno. Bolo zbytočné zakrývať mu ústa, rovnako ako sa báť odhalenia, keď stačil jeden pohľad a meno novej otrokyne bolo známe.* Ostriháme ju dohola? *Nadhodila nevinne a potichu krátko sa zasmiala. Mal pravdu. No i tak bolo rozumnejšie, keď ostatní netušili, že mu tu takto pekne všetko vytára. Bezpečnejšie pre ňu, no i pre neho. Určite nechcel skončiť pre svoje vedomosti ako jeden z otcových chlapčekov na hranie. Predsa len, určite by sa mu páčil, Sally bol samo o sebe pekný muž.* Áno pamätám sa, aké nadšenie svietilo na tvojej tvári. *Pritakala, no jej brat bol jej brat. Obyčajný grobian ako trištvrte chlapov v osade. Nebola to nijaká výhra a potom že nech si nájde manžela, jej minule niekto zatrepal. No už len to by jej chýbalo.* Ale... *Zareagovala pobaveným hlasom a štuchla ho lakťom do rebier.* ...takže takú by si bral? Letíš na ružovú farbu? *Pridvihla obočie a zazubila sa.* Alebo sa ženiť chceš? *Vyškierala sa, aj keď to hádam nie. To by jej zašívanie tu zjavne muselo skončiť, predsa len, musel by sa venovať žienke a nie mačičkám a jej. S Yunnou možno hodí reč vydávaní sa, aj keď, na jej mieste by si asi skôr slučku hodila než sa vydávala za takého somára.*




Blake

*Začal sa smiať, ani sa nesnažil maskovať svoj smiech. Ak ho to malo uraziť či dotknúť sa, veľmi sa jej to nepodarilo. Dobre vedel prečo to povedala a on mal veľmi krásny spôsob, ako jej teraz robiť zle. Alebo dobre?* Keby si si už s nejakým mužom užila, vedela by si, že posteľné schopnosti nezávisia len od fyzickej výbavy. Ešte sa mi žiadna nesťažovala, aj keď, možno by si bola prvá. Pokojne môžeme odskúšať... *Odpelil sa od kraja prameňa a bez zbytočných okolkov sa presunul až k nej, zo záhadným úsmevom na perách. Ruky položil na kraj prameňa, za ňu, tak, že sa ocitla priamo medzi ním a krajom. Aby mu utiekla, musela by sa ponoriť a podplávať jeho ruky, no on ju v samej podstate skutočne neohrozoval. Nechystal sa jej ublížiť, ale keď bola taká odolná a on sa nemal čím chváliť, tak prečo nie? Nahol sa k nej, nahým telom ktoré priezračná voda vôbec neskrývala bol v tesnej blízkosti pri tom jej. Takmer sa jej dotýkal nosom, keď sa k nej skláňal a pozeral do očí, svojimi dvoma zvyčajne ľadovými kockami.* Špliechanie je síce príjemným osviežením, ale sú aj príjemnejšie veci. *Zašepkal jej do uška, jemne sa oň obtrúc perami. Dával si pozor nato, aby sa jej nedotýkal, len sa držal v tesnej blízkosti, až mohla cítiť nielen teplo vody, ale aj teplo sálajúce z jeho už vyhriateho tela. Nahá hruď, ktorú mal teraz nad vodou sa trblietala od kvapôčiek vody, ktoré mu stekali po svaloch, hrali preteky, ktorá z nich sa dostane skôr nižšie a nižšie...* Oveľa príjemnejšie. *Jeho hlas bol zvodný, zamatový a pokúšajúci, jedna ruka pri tých slovíčkach skĺzla z okraja späť do vody a opatrne, len končekmi prstov, prešiel po vonkajšom boku jej stehna, nezachádzajúc priveľmi vysoko.*

Yunna

*Nepodarený darebák odporný! Keby pohľad vraždil, tak by asi dopadol strašne zle, lebo sa na neho mračila akoby ho chcela zabiť. Nepáčilo sa jej ako sa na ňu díval a ako sa z nej smial. Akoby povedala niečo vtipné. Ona to považovala skôr za jeho smolu a škodu. No keď jemu to bolo vtipné, tak jeho vec, ona mu zato nemohla. Chudák.. Asi to má v hlave trochu pomotané, ani sa nečudujem ako je na tom, keď má takého tyrana otca.. Ale všetky myšlienky sa zasekli na ceste, lebo on sa k nej priblížil!! Ach jaj, toto je zlé. Toto je moc zlé! Až zamrie pri tej jeho blízkosti a vyvalene na neho otvorí ústa. Oči ma vytreštené dokorán a so zatajeným sleduje ako sa k nej priblížil. Toto je moc zlé, pomyslí si zdesene a očami ako vyplašená srnka hľadá útočisko kam by utiekla. Vôbec jej nič nenapadá. Takto sa cíti zviera zatlačené do kúta? Tak potom už vie ako a asi začne jesť rastlinky. Dívala sa mu do tých modrých kukadiel a vôbec si neuvedomovala čo jej hovorí. Teda jej to absolútne nedochádzalo, ten zmysel. Čo to povedal? Že sú aj príjemnejšie veci? V akom kontecte to povedal? Čo má byť príjemnejšie? Jej samotnej to vyznelo dosť dvojzmyselne, ak k niečomu takému dospeli, tak ako? Alebo to len ona bola divná a myslela na neslušné veci? Jeho pery blízko jej ucha jej na pokožke vyvolali husiu kožu. To ešte aj telo ju muselo zrádzať, že ju prezrádzalo ako prehnane na neho reagovala? Mala sa zaprieť! Stisnúť kolená a kopnúť ho do rozkroku, ale ona dobreže neroztiahla kolená. Hlúpa. Ale neurobila to, spamätala sa a aspoň tie držala pokope, keď už jej rozum sa roztekal aj von ušami a nosom. Pohľadom pozvoľna skĺzla na jeho pery, pomaly kĺzala na kľúčnu kosť a na hruď. Stačilo len tak málo aby sa ho dotkla, no neodvážila sa. Pohľadom sa rýchlo vrátila k jeho očiam. Mala od neho utiecť, podplávať ho, ale vôbec jej to nenapadlo! A asi úplne stratila jazyk, lebo stále len mlčala a civela na neho. A čo také mu mala povedať? Bola slabá, preslabá! Neznášala sa pre to a tobôž viac, keď pri tom jeho dotyku na stehne sa striasla. To prišlo ako facka do tváre. Ona sa naklonila k jeho tvári, jej pery boli len na kúsok od tých jeho, oči stále upierala do jeho očí a nadýchla sa. Spodnú peru si oblizla, chcela ho pobozkať. Jej pery si opatrne našli tie jeho. Bol to len slabý bozk, akoby motýľ poláskal tie jeho pery. A Yunna sa od neho opäť odtiahla* Hm.. Nie, nemáš mi čo ponúknuť.* Povedala pokojným hlasom a vrátila sa do pôvodnej polohy.*

Blake

*Takže nie? Nemal jej čo ponúknuť? Na tvári sa mu nepohol ani sval. Vo vnútri sa síce rozpútala vojna dvoch protichodných reakcií, no nevedel si vybrať. Na jednej strane vedel, že to urobila, lebo ho chcela nasrať a uraziť. Tá časť hovorila, žeby jej mal ukázať niečo, pričom by rýchlo zmenila názor. Tá druhá mu navrávala, nech sa na ňu vykašle, že veď ona bude ešte v duchu nadávať, keď sa vráti na svoje miesto a bude sa zase môcť len dívať.* Ako povieš Cukrík *Pokrčil napokon ramenami, on nebol svojim otcom, ktorý by jej za niečo také ublížil. Hlavne nie keď vedel, že je aj tak namäkko. Alebo by si len nepriznal, že to môže byť inak? Nie, dobre vedel ako sa dívala.* Viditeľne aj tak nevieš, ako vyzerá poriadny bozk čo stojí za to. *Poznamenal posmešne a chcel sa vrátiť pekne na svoje pôvodné miesto. No pri týchto slovách mu v hlave skrsla myšlienka, prostá a jednoduchá, prečo jej to neukázať. Čo všetko môžu ponúkať len pery, nieto zvyšok tela. A tak sa vrátil, no nie na svoje miesto ale k nej, vošiel jej rukou do mokrých vlasov a skôr, než by stihla uvažovať nad tým čo robí si ju pritiahol a pobozkal. Nie však nejakým akože bozkom, ktorý bol ledva pusou, ale skutočne. Nedbal na prílišné nežnosti, chcel v nej prebudiť jedine vášeň a preto aj keď nebol drsný, jeho pery boli žiadostivé a pýtali rovnakú reakciu i z druhej strany. Dotýkali sa tých jej, pohrával sa s jej perami, jazykom ich jemne pootvoril a vošiel dnu. Blake nie veľmi úmyselne, skôr podvedome sa k nej pritiahol, hruď sa mu obtrela o jej telo, o jej prsia, voľná ruka skĺzla k jej krku, palcom jemne hladil jej mokrú voňavú pokožku.*

BONUS - poprvé , podruhé

(( asi som práve umrela ako najšťastnejšia ženská! Pri orgazme ))



Yunna

*Podarilo sa jej uraziť ho. Zásah! Bola šťastná ako blcha, že sa jej to podarilo a iba zázrakom sa ubránila blaženému úsmevu. Aj tak by jej dlho nevydržal, lebo to čo videla v jeho očiach ju úplne zaklincovalo a ona keď len videla, že sa k nej vrátil s jasným úmyslom poriadne ju pobozkať, len ostala meravo čakať. Opäť. Jeho bozk bol však úplne iným než ten jej. Na jeho silu pripravená nebola. Prekvapil ju nielen tým, že to naozaj urobil, ale hlavne tým čo to s ňou robilo, ako sa cítila. Že to ňou zatriaslo od prstov na nohách až po končeky vlasov. Bozk mu sprvu neopätovala, nie však preto, že nechcela, či nevedela, ale bola priveľmi šokovaná aby sa zmohla na nejakú reakciu. No netrvalo to tak dlho a ona sa podvolila nátlaku pier a o malý okamih jej pery zvláčneli, prispôsobili sa tým jeho a ona sa mu prstami zakvačila do ramien. Ako mohla tak stratiť hlavu?! Príjemné elektrizovanie jej tela v nej vzbudzovalo protichodné pocity. Na jednej strane sa chcela poddať a vyžiadať si viacej, na druhej však vedela, že to musí prestať! Bránila sa, ale len vo vlastnom vnútri, lebo vyzeralo to úplne inakšie. To potrebné vytriezvenie, ktoré malo prísť omnoho skôr prišlo vo chvíli kedy sa k nemu viacej pritisla, na prsiach cítila tú jeho hruď, jej stehná sa dotkli tých jeho a keď sa jazykom váhavo dotkla jeho, prešiel ňou elektrizujúci výboj. A ona do neho prudko strčila.* Toto už nikdy nerob, počul si?* Precedila pomedzi zuby a cítila ako sa chvela a nielen od vzrušenia, ale už aj od hnevu.* S tvojim podareným oteckom si ma budete podhadzovať , raz jeden raz druhý? Ako nejakú vašu hračku? Nato zabudni! Ani jednému z vás nedovolím, aby ste si ma podmanili!* Zlostne dlaňou šplechla do vody.* Myslím, že už mám dosť kúpeľa.* Dodala už s menšou dávkou zlosti a obrátila sa mu chrbtom rozhodnutá odísť.*

Sally Cooper

*Nemohol tomu uveriť čo počul!* Vanilka! Nebuď zlá! Ani tebe by sa nepáčilo keby som ti chcel ostrihať tie tvoje škuty.* Takže tak, potvorka chcela Yunne tú jej hrivu ostrihať. Nebol to síce zlý nápad, ale silno pochyboval, že by s tým aj samotná Yunna bola súhlasila. No ak chcela, mohla jej to navrhnúť. Aj keď to by si rád pozrel. Možno by mal možnosť pozrieť si ženský súboj priamo pred jeho očami. Dokonalé mužské potešenie. Čo viac si mohol priať? Dokonalá predstava! Smiech mu prerástol do ešte väčšieho, ba až hurónskeho, keď počul tú jej reakciu. Vedel, že takto zareaguje! Presne takúto reakciu chcel a aj ju čakal. V očiach mu hrali veselé ohníčky.* Ja som nepovedal, že by som bral Yunnu. Na mňa je moc sladká a nežná. Ja som mal na mysli inú, ale to je jedno. Tebe to rozprávať nebudem. Náhodou by si to niekde vykvákala kam prídeš a čo potom. Isto by ma nechcela a ja by som chudáčik ostal celkom sám.* Vyplazil jej ešte jazyk a zahľadel sa niekam do neznáma smerom do chodby. Ak by v nej vzbudil zvedavosť bol by len rád, lebo by si ju mohol na túto tému ešte viac doberať a to by bol priamo v siedmom nebi. A čo mohlo byť krajšie ako robiť jej zle? Nadšene sa na ňu uškrnul.* Ja som povedal, že by som bral náčelníkovu dcéru, predsa.* Dodal a postavil sa. Podal ruku smerom k Vanilke.* Poď, niečo ti ukážem. Len dúfam, že tam bude..* Ak nebude, tak to bude škoda, ale svet sa nezrúti a aj jemu sa len párkrát podarilo vidieť to čo bolo teraz jeho najväčšou radosťou.*

Blake

*Tak predsa sa podala. Chvíľku uvažoval, či sa nevytrhne, alebo bude vzdorovať, už len čisto aby ho nasrdila, no predsa bozk opätovala. Keby pery neboli zamestnané, pravdepodobne by sa na jeho tvári zjavil víťazoslávny úškrn, či niečo podobné, no takto ju len bozkával, nech dievča vie ako to má vyzerať, aj keď na druhej strane stále čakal, kedy sa precitne a odstrčí ho. Vedel že to príde a preto ho to ani neprekvapilo, keď sa tak stalo. Len sa zazubil, odstúpil od nej a pokrčil ramenami.* Ako povieš Cukríček, už nikdy, naozaj nikdy sa ťa takýmto spôsobom nedotknem. *Aj tak jej práve tak krásne dokázal, že ponúknuť jej čo má a že jej by sa to i páčilo, keby nie je tak trochu „povinná“ vzdorovať.* Teda kým sama nepožiadaš. *Zasmial sa. Vôbec nedbal na to čo hovorila o jeho otcovi, nikdy nespal so žiadnou ženou, ktorú by mal predtým jeho otec, alebo by ju mal mať. V samej podstate on a ženské pohlavie bola jedna komplikovaná kapitola jeho života, no nie zvrhlá, ako u jeho otca.* Okrem toho, vo veľa veciach máš mylnú predstavu. Si tu ani nie hodinu a myslíš si, že vieš, ako to tu funguje. *Odplával späť na svoju stranu a tam ju pozoroval, ako chce ísť preč.* Pokojne utekaj, viem že sa ti ťažko odoláva a tak musíš ísť het. Ale neodporúčam ti vyjsť z mojej komnaty ak už musíš utekať. *Sám by sa mal odpratať, no ešte si chcel vychutnať trochu teplej vody.* Možno by som mal predsa len využiť otcov príkaz, nech ma umyješ. *Doplnil, no len sa smial.*

Vanille

*Začala sa smiať. Jasné že by jej naozaj neostrihala tie vlasy, to by už skôr hľadala nejaké byliny, ktoré by jej farbu zmenili, než jej ich strihala.* Samozrejme že by som jej ich neostrihala. Ani ja by som si tie svoje...škuty... *Zubato sa uškrnula.* ...nedala ostrihať. To vieš, majú veľa výhod a ževraj u žien sú korunkou krásy. *Pokrčila ramenami, veru, ona by si vlasy ostrihať nedala a to ich mala pomerne dosť dlhé. No mala ich rada, jednoducho si nevedela predstaviť samú seba bez nich, či s menším množstvom. No ten jeho smiech, vôbec nerozumela, no dobre rozumela, prečo sa tak smeje na nej.* No len či je nežná, veď si ju nikdy nevidel. *Aj keď s tými ružovými vlasmi tak asi musela vyzerať. Nevedela to posúdiť, keďže sa rozprávali za lejaka a ona bola priveľmi zahalená, no predsa len, ružová bola ružová.* Počkať akú inú? *Zarazila sa a na krátky okamih si pripadala ako nejaká nedopínavá blondínka. Ona si vôbec nevšimla, žeby Sally po niekom pokukával. Síce, možno to bolo tým, že väčšinou keď prišla boli sami a nevidela ho vonku medzi ženami. Hneď a zaraz mala na jazyku dosť otázok a možno by ich aj vychrlila , nebyť jeho dodatku. Až vtedy jej docvaklo, alebo si aspoň myslela že jej docvkalo a chytila sa podávanej ruky. Nevedela totiž, čo presne povedať a ako reagovať. S dcérami náčelníkov to nie je ľahké a už vôbec nie s ich otcami. *Vyšlo jej napokon z úst a bola to veru pravda. Zvedavo uprela pohľad na Sallyho, kam to idú, celkom zvedavá, čo jej chce ukázať a čo tam hádam bude.*

Yunna

*No a čo, že tam bola tak krátko.* Možno som tu krátko, ale za ten čas sa stihlo tak veľa odohrať, že to nie je ani možné. Tvoj podarený otecko ma vyzliekol do naha a keby si nebol prišiel, tak.... tak..* Hlas sa jej začne hrôzou zasekávať.* Ani si radšej nechcem predstaviť čo by bol so mnou robil.* Oči sa jej zaplnili slzami, ale mala šťastie, že stále bola obrátená k nemu chrbtom.* A naraz si tu ty a nestačí, že ma bozkávaš, ešte aj mi pripomenieš, že by si mi mohol prikázať, aby som sa ťa dotýkala a umývala ťa? Tak mi povedz čo si mám o tom myslieť. Tak buď taký a objasni mi aká je pravda.* Bola to výzva, výzva nato aby jej teda objasnil kde je prabda, keď tvrdil, že sa tak strašne mýlila. Veď to všetko boli len jej domnienky, jej pocity z toho čo sa dialo vôkol nej a nič sa jej nepáčilo, tak ako mala mať pozitívne myslenie a neodsudzovať ho zato kým bol? A zato čo jej urobil, aj keď sa jej to páčilo? Jej počestnosť, jej telo bolo všetko čo teraz mala a nejakým rozmarom o to nesmela prísť. Uvažovala, že by mala odísť a nechať ho tak, ale napokon len ostala. V očiach už slzy nemala a len sa spýtavo pozrela smerom k nemu.* Tak čo, mám ťa umyť, alebo smiem odísť?* V hlase nebol žiaden odpor, povedala to tak normálne, že samú seba prekvapila. Desila sa toho, že by sa ho mala dotýkať, lebo presne vedela čo by to s ňou robilo. Ale bola len obyčajnou otrokyňou a keď jej to chceli dokazovať, tak budiš, nemala sa ako priečiť. Navyše aspoň že synátor nebol taký odporný ako starec.* Ako sa vlastne voláš?* Opýtala sa ho prekvapene, keď si uvedomila, že jeho meno nepočula.*

Blake

*Nechal ju kým nedohovorila, neskákal jej do reči. Keď však ústa zavrela, otvoril ich on. Nemal problém podať jej odpovede na nič, aj keď nemohol si odpustiť poznámku k tomu čo povedala.* Že ťa bozkávam? Akoby si sa bránila... *Mohla nahlas klamať koľko chcela, vo vnútri určite vedela, že sa jej to páčilo a len hrdosť ju nútila brániť sa. Dokázal to pochopiť, on by sa bránil takýmto spôsobom tiež, aj keby sa dialo neviem čo. No nič by to nemenilo na pocitoch vo vnútri.* A čo sa deje tu? No čo ti k tomu povedať. Môj otec je zvrhlík, vedia to hádam všetci. Neznásilní akurát pannu a vydatú ženu. S pannou si vie predstaviť ešte nejaké veci, no vydatej sa nedotkne, neriskuje problémy keď je tu dosť iných žien či mužov. *Rozprával a pritom jej hľadel na mokré ružové vlasy, keďže bola otočená chrbtom. Napadlo ho, či neplakala. Bolo to dosť možné, preto jej ani nepovedal, že sa nemá chuť rozprávať s jej zadkom. Ženy a ich slzy. To nebolo nič pre neho.* A čo sa týka mňa, nie som práve v tomto smere po ňom. Muži mi pochuti nie sú a nemám chuť ich ani skúšať a čo sa žien týka, keby nejakú znásilním, pripadal by som si neschopný. Takže len toľko k tomu. *Za ten čas sa začal umývať i sám, v skutočnosti nemal záujem o to, aby ho umývala. Len do nej rýpal.* Nie môžeš odísť, ale zdržuj sa len v mojej jaskyni. *A to jej hovoril pre jej vlastné dobro. Pri otázke mena vstal, vyšiel z vody a prešiel k uteráku. Omotal si ho okolo pása, nemal potrebu pred ňou chodiť vyzlečený, keď už bol čistý. * Blake. *Odvetil a pohol sa k východu.* Nájdem ti nejaké oblečenie...*A s tými slovami zmizol z jaskynky s prameňom, no i svojej izby. Predsa len, v skrini práve ženské oblečenie nemal.*

Sally Cooper

S náčelníkmi možno, ale muži si neberú ich otcov, no ich, takže napokon predsa len je najdôležitejšia tá žena.* Žmurkol na ňu a pokojným, vychádzkovým krokom zamieril do spletitých chodieb vnútorného komplexu. Pomaly stúpali, nie však prudko a cestou mierne korigoval Vanilku, aby sa mu nestratila. Tešil sa, ak budú mať šťastie moc sa tešil. A ceľmi sa tešil aj na Vanilku, že ako zareaguje až uvidí tú nádheru, ktorá ich možno čakala. Postupne si mohla všimnúť, že ju vedie do najvyššej otvorenej jaskyne, ktorú ináč nazýval terasou. Bol z nej dokonalý výhľad nad hmlu a okolitú prírodu. Ako sa k nej blížili cítil chlad a zimu, ktorá mu na pokožke spôsobovala husiu kožu a on sa striasol od zimomriavok, ktoré v ňom chlad vzbudil. Kútikom oka pozrel k Vanilke.* Ak ti bude zima, tak povedz, na chvíľku si vybehneme do zimy.* Aj tak by s tým asi nič nezmohol, plášť by jej sotva niekde splašil, ale pri terase boli prirodzene naukladané voľné plášte práve pre chvíle kedy potrebovali v takomto nečase výjsť von. Práve v tej predsieni hodil jeden po Vanilke, ten najhrubší s hrubou kožušinkou a jeden si vzal do vlastných rúk a prehodil si ho cez plecia.* Musíme byť potichu, tak skús tú tvoju neporadenú pusinku chvíľu držať zatvorenú. Ak nie, budem ti ju musieť potom zapchať a myslím, že štýl akým by som to urobil by sa ti nepáčil.* Pohrozí jej s pomstychtivým úsmevom na perách. Priloží si ukazovák na pery nech je ticho a kývne jej nech ho následuje. Opatrne našľapuje a v otvore terasy vytiahne z vrecka plášťa malý priesvitný kryštál, ktorý používajú ako ďalekohľad. Priloží si ho k oku a zadíva sa cezeň. Pohľadom hľadá to čo jej tam prišiel ukázať.* Ach! Tamto!* Natešene šepol, keď zbadal čo hľadal. Obrátil sa k Vanilke, podal jej kryštál do ruky, obišiel ju aby jej mohol lepšie ukázať kde sa mala dívať. Bol pyšný, že ich našli! https://2img.net/r/ihimizer/img849/9348/snowleopards1475304i.jpg Jeho dievčatko už malo rodinu!!!*

Vanille

*Potichu si vzdychla. Keby to bolo také jednoduché. Ona by mu o tom mohla rozprávať, čo to značí byť dcérou náčelníka. A netýkalo sa to len toho, že mala otca psychopatického perverzáka, ale ďalších x vecí, s ktorými by sa mala zmieriť. No nezmierila.* Aby si mohol muž zobrať náčelníkovu dcéru, musí ho požiadať o zvolenie. *Poznamenala. Z toho jednoducho vyplývalo, že ona sa asi nevydá nikdy. Nikto normálny by nežiadal jej otca o jej ruku, čo na jednej strane bolo len dobre, na druhej, keby sa vydávať chce, kto by za ním išiel a riskoval jeho reakciu? Na jedinú dcéru keď bol celý pomiatnutý?* A môže jej vybrať manžela, bez toho aby sa pýtal na jej názor. *Nikdy to nejako s nikým nepreberala. Nikdy totiž neuvažovala nad vecami ako je svadba, veď ani nebol dôvod. No keď k tomu tak okrajovo prišlo, jednoducho to zhodnotila. Veď to neboli nijaká veľké tajomstvá, to čo rozprávala. Potom už ale kráčala potichu za ním, zvedavá kam to vlastne išli. Prvé čo pocítila bol chlad, nič prekvapivé v tomto období a veru i uvítala plášť, ktorý jej hodil. Šikovne si ho navliekla na seba a prebehla k nemu, aby sa nezatúlala.* To skôr tebe by sa asi nepáčila reakcia odo mňa. *Odvetila a šikovne zavrela ústa. I ona niekedy vedela držať ústa zavreté, hlavne ak ju čakalo potom prekvapenie, ktoré v nej vzbudzovalo zvedavosť. Preto bola potichu až kým jej nepodal kryštál a neukázal jej, kam sa dívať.* Och! *Zašepkala v prvom momente a hľadela na mláďatko, malú bielu guličku. Takže jeho biely tátoš mal aj malé pri sebe.* Je rozkošné *Zašepkala, možno i preto sa tak bránila, možno sa bála, že bude od maličkého oddelená, ak sa nechá skrotiť.*