ASALA- časť Mare Imbrium

Vanille

*Ona vedela, že by tam nemala byť. Ale nemala predsa zakázané sa s ním zhovárať, akurát nemala byť tak blízko ako bola. Popravde, keby jej aj chcel zakázať priateliť sa s ním, ignorovala by to. Problém bol však v tom, či mohli byť vôbec priatelia. Nechcela Sallyho zraňovať a teraz mala pocit, že ho zraňovala. Aj teraz, ako si ju stiahol na kolená to tak cítila. Po jeho slovách o tom žeby nemala za ním utekať akoby jej to len potvrdil a ona sa postavila akoby ju niečo bodlo. Rukami sa objala a pár krát rýchlo zažmurkala hryzúc si peru.* Len som si mysl... *Ani nevedela čo mu mala teraz povedať. Bola tam, zraňovala seba i jeho a bola to chyba. Mala radšej zostať v tieni a ísť spať, pretože myslieť si že to bude aspoň ako predtým, keď boli viac priatelia než to bolo na hrane bolo naivné. Bolo zbytočné mu hovoriť, že sa spolu môžu zhovárať, pretože beztak vyzeral že...* Nechcela som ti ublížiť a už ne...dobrú noc Sally. *Zašepkala, spustila ruky k telu a rýchlo sa pobrala hore, nechajúc ho tam samého. Uretanova pomsta bola dokonalá, nielenže jej nanútil manžela, ale jej pomaly ale isto kradol priateľa, jediného poriadneho, ktorého mohla mať pri sebe. Potichu sa uložila na svoje miesto, aby čím skôr zaspala a nemusela sa trápiť. Zaspávala s jedinou slzou stekajúcou po líci a s pocitom, že Uretan vyhral. Možno mu to nedá najavo, no bolo to tak.

Yunna, Sally, Leo

*Sally ju nechcel od seba odohnať, ale bolo to tak lepšie, lebo aj keď s ňou chcel byť, nemohol. A nemohli sa k sebe už správať tak dôverne, ako doteraz, už nemohli byť priatelia ako boli zvyknutí. Prudko sa postavil a chcel jej pomôcť, zastaviť ju, niečo povedať, ale bola skôr než by čokoľvek stihol. Ostal tam stáť, sám, len za čľapkania vody, v ktorej sa bláznili zvery. Už im nedal toľko času, po malej chvíli ich vzal späť na miesto a sám sa uložil na spánok.
Ráno svitlo skoro, prví boli hore Yunna a Leo. On sa pohol, keď začul, že už niekto vstáva a len kútikom oka zazrel ako dala Blakeovi bozk na čelo skôr než mu vykĺzla z objatia a potom sa ponaťahovala pri Kirinovi.
"Hej," oslovil Yunnu a tá sa na neho pozrela, "dnes to bude také isté peklo, ako včera?" Na Yunninej tvári sa jasne zjavilo znepokojenie.
"Dúfam, že nie." obrátila sa mu chrbtom a chystala si niečo na Kirinovom chrbte, ale potom sa obrátila k Leovi. "Viete bojovať, Leo?"
Prekvapila ho, ale odpovedal s pokojným prikývnutím. Hodila mu dýku. "Nevzdajte sa jej a nech by sa stalo čokoľvek, postarajte sa o ostatných. Hlavne o Vanille."
Desila ho a desila aj samú seba, ale od rána ako sa zobudila, mala nepríjemnú husiu kožu na tele a to ju desilo. Bol najvyšší čas zobudiť aj osadenstvo. Najskôr spolu zbuntošili strážnikov a potom aj ostatných. Sally sa prebral pomaly a jeho pohľad padol na Vanille. Akoby si pýtal jej pohľad a tiché potvrdenie, že je v úplnom poriadku. Skontroloval aj zvery, ale to len namatkovo. Posadil sa a stále sa mu nechcelo vstať. Spal tak málo.
Yunna a Leo zatiaľ prichystali celý ich tábor na odchod.*

Blake, Vanille

*Ako svitlo na oblohu slnko, vonku začínalo byť opäť neznesiteľne teplo. Blakeovi to pri spánku nijak zvlášť nevadilo, aspoň kým neotvoril oči, no on sám nebol až tak zažratý do chladu. Mal ho radšej než teplo, no kompromis medzi tým mu vyhovoval. Zato Vanille sa so stúpajúcou teplotou len prehadzovala a nepridávali jej ani nočné sny, ktoré si však po otvorení očí nepamätala. Len si utrela spotené čelo a zopla rozpustené vlasy aby jej neliezli do tváre a nebolo jej ešte viac a zbytočne teplo. Bolo len ráno, no mala pocit že zhorí. Niektoré rany ju nepekne pálili, no dnes už toho mala dosť a nemienila skrývať rany. Beztak mali pravdu, všetci v skupine ju dobitú videli, stráže mohla okašľať a dnes nemienila skrývať tvár ani kvôli nim dvom. Dúfala, že sa jej podarí nahodiť nič nehovoriaci výraz a tak sa nemusieť skrývať. Preto keď vstala, trochu neprítomne prešla k veciam v ktorých sa kúpala a skontrolovala, či boli suché. Boli, preto ich vzala a vzdialila sa aby sa prezliekla. V krátkom tričku odhaľujúcom bruchu i časť chrbta sa necítila najlepšie a najpríjemnejšie, no aspoň jej nebolo tak teplo. Aspoň pár chvíľ potom, ako vyzliekal ten dlhý rukáv. Dlhé veci nahádzala do vaku, všimla si pár pohľadov stráži, ktoré si posunkami naznačovali nejaké poznámky, no nevšímala si ich. Len pozrela na Yunnu a podišla k nej.* Asi o daždi môžem len snívať však? *Pousmiala sa a zrak jej padol na slnkom zaliate okolie. Blake si zatiaľ chystal koňa, ponorený do svojich myšlienok. Ako sa jeho sestra vrátila, prebehol jej pohľadom po tele a len pokrútil hlavou a zovrel sánku. Mlátiť a znásilňovať ženy. Pohladil svojho žrebca a pozrel smerom k Sallymu, či nenastane ďalšia ranná bitka ako včera. Dúfal že nie, jeho cukríková žienka by ich asi za uši vyťahala.*

Yunna, Sally, Leo

*Všetci sa pomaly začínali baliť a chystať na cestu. Obaja muži, aj Sally, aj Leo, len zaťali sánky, keď zbadali Vanille, pre Sallyho to bol nový pohľad a Lea nesmierne hnevalo, keď videl tie jej modriny. Biť ženy už bolo aj na neho moc a hlavne takto a hlavne svoju dcéru!! Uretan mal šťastie, že sa od onoho dňa takmer nevideli, ešte aj keď mal ísť na túto výpravu mu to prišiel oznámiť nejaký strážnik, možno sa Uretan bál, že by svoje zasnúbenie bral vážne, alebo čo. No ani sa mu na oči neukázal. Pre neho dobré, Leo by si rozhodne servítku pred ústa nedal. Odvrátil svoj pohľad a dlho sa zadíval Sallymu do očí, akoby medzi sebou viedli tichý rozhovor o tom, či aj dnes začnú ráno menším spestrením. No Leo pozrel na Yunnu, ktorá by ich bola naozaj zahlušila a len pokýval nesúhlasne hlavou. Oni si budú riešiť svoje komplexy osamote. Predsa povedala, že ak ich uvidí biť sa bude zle, čo oči nevidia, to srdce nebolí, takže to obaja brali akože sa smeli tĺcť, ale tak, aby ich ružovovlasá divožienka nevidela. Sally pochopil a obrátil sa k Zeusovi, aby ho opatril ešte pred odchodom.
Yunna sa veľmi potešila Vanille, ktorá sa rozhodla odhaliť a aj keď ani ju netešil pohľad na jej rany, bola rada. Usmiala sa už na svoju oficiálnu švagrinú a pery sa jej roztiahli ešte do väčšieho úsmevu.* Nie, dážď isto nie, ale dnes sa variť vo vlastnej šťave nebudeš, takže sa nemusíš ničoho báť.* Pohľadom skĺzla na rany.* Nepotrebuješ niečo? Ak chceš, kľudne zvoľníme tempo, len si povedz. Musí ťa to bolieť.* Nechcela moc do nej štúrať, ale aj tak jej to musela povedať.*

Blake, Vanille

*Vanilla hľadela len na Yunnu, pre istotu. Nechcela vidieť nijaké pohľady a už vôbec nie prepaľovanie tých dvoch. Na okamih síce zaváhala, že si ich odtiahne a spraví im čistku žalúdkov, že ak sa mienia hádať, zazerať a ničiť jej svojim správaním pokojný spánok, tak ich niekam nakope. A nielen to. No vykašlala sa nato, len stála vedľa Yunny, jedinej ďalšej ženy ich výpravy a cítila sa pokojnejšie. A o to pokojnejšie, keď počula slová, ktoré počul aj Blake, ktorý sa zatiaľ priblížil.
„Tomuto sa povie správa dňa. A takto na začiatku dňa je to ešte lepšie,“ uškrnul sa a oči mu zablúdili k holému chrbtu jeho sestry, ktorá nejako nereagovala na slová o tom, či niečo potrebovala. Beztak sa iba niesla a to že jej bolo teplo pomalšie tempo napraviť nemohlo. Bolesť tiež tempo neovplyvní, takže načo by sa aj sťažovala? Už si v podstate zvykla a vedela, ktoré pohyby sa neoplatí robiť.
„Do zamrznutej riečky, to u vás vôbec neprší?“ spýtala sa, no pery sa jej usmievali a bola pripravená na cestu.*

Yunna, Sally, Leo

*Vyškierala sa na Vanille ako blázon. Bola taká šťastná, že sa cítila lepšie, že sa rozhodla bojovať, že by ju najradšej s výskotom vyobjímala, vybozkávala a celú vystískala, ale to našťastie nemohla, lebo by jej chudinke ešte viacej ublížila.* No, ak budeme u nás krátko, tak pochybujem o tom, že stihneš nejak.....* Yunnin pohľad padol na obzor a hrôzou sa zasekla. Oči sa jej roztiahli do zhrozeného výrazu a v okamihu zbledla a výraz v tvári jej zamrzol.* Musíme preč!!! RÝCHLO!* Vykríkla a prstom ukázala na obzor, ktorý vôbec nebol taký krásny ako obvykle.* Valí sa na nás púštna búrka!* Do jaskýň to nemali ďaleko, ale ak by sa poponáhľali, tak by ich búrka zastihla len tak-tak.* Všetko tu nechajte!* Okríkla strážnikov, ktorí ako blbci sa začali zapodievať vakmi a všetkým ostatným. Obzor bol úplne nepriehľadný, búrka sa rútila obrovskou rýchlosťou priamo na nich a Yunna moc dobre vedela, že búrky mali nevyspytateľné následky a nemala čas ich učiť ako ich prečkať, nemali nato čas. Rozbehla sa ku Kirinovi, ktorý jej už bežal naproti a ona za behu na neho vyskočila. Sally už sedel na Zeusovi a rýchlo mieril k Vanille. Vystrel k nej ruku.* Naskoč, Nale sa pôjde lepšie, keď teraz pôjde sama.* A rovnako, aj Leo už bol prichystaný a stáčal koňa jedinou cestou dolu. Yunna čakala na Blakea. Len dúfala, že Bezmenný si búrku stihne včas a prečká ju, alebo si nájde dobrú skrýšu.*

Blake, Vanille

*Všetko nabralo rýchly spád. Jeden výkrik a všetci boli v pozore. Strážnici, ako inak bez rozumu, starali sa o veci, ktoré nemali význam ak by nezachránili v prvom rade seba. Blake vyskočil po výkriku na koňa, natiahol sa len po vak v ktorom bola pitná voda a pár drobností, Nala sa rozbehla k Vanille, no tá už naťahovala ruku k Sallymu. Mal pravdu, Nala potrebovala utekať rýchlo, mať svoju slobodu a ak by sa niečo pokazilo, možnosť skryť sa, čo by s ňou nebolo ľahké. Zavolala k nej pár slov v ich rodnom jazyku, Nala zašvihala chvostom zo strany na stranu a Vanille sa pevne chytila Sallyho okolo pása a teraz i ľutovala, že si nenechala ten plášť, ktorý by jej zakrýval tvár pred pieskom. No nebolo čas na nič, všetci čakali hlavne na Yunnu, čo zavelí a kam sa rozbehnú, pretože len ona poznala tunajšie prostredie, len ona vedela čo robiť. Nikto však pri pohľade na obzor nepochyboval, že to nevyzeralo vôbec ale vôbec dobre.*

Yunna, Sally, Leo

*Leo išiel prvý, nečakal zo skaly viedla len jedna cesta a za ním sa pobral Sally s Vanille. Yunna išla medzi poslednými, potrebovala, aby čo najrýchlejšie zišli, no na strážnikov vôbec nebrala ohľad, nemala chuť, hlavne keď sa k nim správali akoby tam ani neboli, alebo len trpeli tým, že ich museli sprevádzať. Bolo jej to jedno, že išli nasilu, ona ich nevolala. Dolu, keď už zišli z cesty a ocitli sa tam kde potrebovala, popohnala Kirina do najrýchlejšieho trysku ako zvládal. Vlečka za ňou v nápore vetra viala a dbajúc nato, či ostatní stíhali určovala tempo, ktoré bolo naozaj rýchle. Kirin o chvíľu funel, ale svaly sa mu stále vypätím napínali. Aj jeho hnal strach a hlavne potreba zachrániť sa. A búrka sa prirýchlo približovala. Yunna sa obzrela na Sallyho a Lea, ktorí cválali vedľa seba. Konečne sa nehádali, ale zhodli, pomyslela si, no pohľad presunula aj na Blakea. Bála sa. Išli tam len kvôli nej a Bohovia im hodili pod nohy plné poleno, ktoré museli prekonať. Len dúfala, že bude aj posledné. Vchod do jaskýň po pár minútach zazrela, ako aj vtedy pocítila prvý nápor vetra, ktorý niesol v sebe zrnká piesku. Šľahali ju do tváre a cítila ako ju štípali líca. Kirin nesúhlasne pohodil hlavou a pridal. Ani jemu piesok nerobil dobre. Keby ich nesúrila búrka, do jaskýň by im nedovolila vojsť na zvieratách. Vchod bol dosť nízky, ale keby sa boli zapodievali ešte aj zoskakovaní, tak určite by mali veľký problém.* Dávajte si pozor, poriadne sa prikrčte.* Vykríkla už len pár metrov od jaskyne. Skrčila sa a naraz zmizla. Akoby sa prepadla pod zem. Otvor do jaskyne sa tak strmo zvažoval, že Kirin doslova sa šmýkal na zadku dole strmým vchodom. A tak isto aj Sallyho žrebec, ktorý zaerdžal strachom akonáhle ho pohltila zem. No zvládol to pekne, mal síce trochu oškreté nohy, ale nie veľmi a nie drasticky. Rozhodne to nebolo nič oproti tomu, čo sa stalo Leovi, keď išiel takmer posledný, po strážcoch za ním sa zľahla zem a pohltila ich búrka. Ostali už len traja strážnici z ôsmich. Jeho žrebec sa pádu priveľmi zľakol. Jeho erdžanie sa ozývalo celou vstupnou sálou jaskyne. Aj keď sa ho Leo snažil upokojiť, kôň sa počas pádu vzoprel na zadných nohách. Stratil balanc a prevalil sa na bok, pričom Lea privalil. Zvyšok cesty dole strmým vchodom sa skĺzli po zemi, Leo bol stále privalený koňom a len bolesťou zaúpel. Až keď dopadli, Yunna už bola na zemi, stála vedľa Kirina a s hrôzou sledovala čo sa stalo. Nostradamus sa hneď postavil, ale Leo nemohol.*

(( vchod do jaskyne ))

Blake, Vanille

*Blake sa držal blízko Yunny, aby ju mal na dohľad a bol si istý, že je v poriadku. Ich nový deň sa vôbec nezačínal dobre, no na polemizovanie nebol čas. Poháňal žrebca do trysku, žmúril do prvých prejavov pieskovej búrky a sústreďoval sa len na ich hlavnú skupinu. Strážcovia, ktorý mali byť rozumní a dozerať na nich skôr akoby prepadali panike. Pár krát sa otočil smerom k sestre a tým dvom, no našťastie sa držali všetci viac menej pri sebe. Vanilla sa držala ako kliešť, no nedívala sa dopredu, hlavu mala stále otočenú smerom k Nale, ktorá bežala spolu s nimi. Mala o ňu strach, keby sa jej niečo bolo stalo, jej ťažké telo by nikto nebol zdvihol a zachránil pred búrkou. No bežala neohrozene, rútila sa s nimi a do priechodu vbehla hneď za svojou pani. Mohutné laby prispôsobené i na nerovný povrch jej dovolili preskákať cestu z priechodu, dole pár krát zachrapčala akoby ju napínalo z piesku ktorý jej vbehol do tela, no po chvíľke to ustalo a ona zostala stáť, pripravená na ďalší beh či čokoľvek, čo bolo potrebné. Blakov kôň sa pri vchode zľakol, no rovnako ako Sallyho či Yunnin Kirin to nejako zvládol, trochu sa oškrel a vydal protestný zvuk, no len čo boli dole, stál vzpriamene. Blake z neho zosadal práve vtedy, keď sa im pred očami zrútil Leo na jeho Nosterdamusovi. Blakova tvár pobledla, Vanillina sa naplnila hrôzou. Zošuchla sa spoza Sallyho chrbta a vo chvíli, keď kôň vstával a dával Leovi možnosť vstať tiež sa k nemu rozbehla. Mohla zúriť pre tú svadbu akokoľvek, no určite si nepriala jeho smrť ani niečo takéto.* Leo?! *Hodila sa vedľa neho na kolená, registrujúc jeho stony a s obavou pozrela na nohy a potom k jeho tvári. Nerobila zatiaľ nič, nechcela mu len viac ublížiť a spôsobiť ďalšiu bolesť, aj keď sa obávala ako bude vyzerať jeho chrbát, keď sa pretočí a ako na tom boli jeho nohy. Ten pád vyzeral desivo, priam hororovo a ona sa len modlila k bohom aby mu nič nezlámali.*

Yunna, Sally, Leo

*Leo trpel ukrutnými bolesťami, mal pocit, že ho roztrhá od bolesti a len zatínal sánky od bolesti. Všimol si kľačiacu Vanille vedľa seba a len zaúpel od bolesti, lebo sa pokúsil vstať. Bol taký zlámaný, že jednoducho to nešlo iba tak sa postaviť. V tej bolesti ani nevedel určite či má niečo zlomené. Nohy ho takmer vôbec neboleli, ako zázrakom, ibaže jeho chrbát horel.* Sally, prosím ťa, pomôž mu postaviť sa.* Prehovorila Yunna a prosebne pozrela aj na Blakea nech mu pomôže.* Aspoň sa postarajte o pochodne!* Zavrčala zlostne na strážnikov, ktorí sa vedľa seba triasli ako osiky.* Čert nám bol dlžen takýchto mamľasov.* Zlostne šomrala popod nos a keď počula, že Leo znova zastonal bolesťou, tak vedela, že mu pomáhajú postaviť sa. Prešla rýchlo ku Kirinovi a vytiahla z brašne na jeho sedle nádobu s bielou masťou. S fľašou v rukách prešla k nemu a nabrala si poriadne do dlaní.* Vanille, prosím ťa, pozatieraj aj zraneným zvieratám ich rany. Tu v jaskyniach nesmie nikto krvácať.* Nepovedala im prečo, len prešla za Lea, voľnou rukou mu odhrnula oblečenie a zadívala sa na jeho chrbát. Poriadne sa dooškieral a bolo jej ho ľúto, lebo masť nemala zmierniť bolesť, iba zakryť pach krvi. V hrubej vrstve mu natierala chrbát, zatiaľ čo ho mykalo bolesťou a dávala pozor, aby zatrela úplne všetko. Keď skončila, utrela si ruky do jeho košele, aj tak sa mu zašpiní od chrbta a prešla povedľa Blakea a položila mu ruku na rameno.* Leo, musíš ísť sám, počuješ? Nemôžeme ťa držať, zvládneš to?* Spýtala sa ho s poriadnou dávkou ľútosti v hlase a odstúpila od neho. Urobil tak aj Sally a Leo predsa len ostal stáť.* Ja to rozchodím.* Sykol cez stisnuté zuby a len prešiel k Nostradamovi a chytil sa ho. Aspoň sa chcel trochu podopierať. Fakle mali prichystané. Už len ostávalo prežiť cestu v zdraví a pokoji. Aké ľahké.*

Blake, Vanille

*Ako sledovala jeho pokus vstať a bolesť v tvári, len mu položila ruku na hruď aby mu v tom skúsila zabrániť. Aj slepý by videl jeho trápenie, no na druhej strane čo mohli robiť? Nemohli tam dlho ostávať a čakať, až sa mu rany zahoja. Naozaj sa len modlila, aby nemal nič zlomené a len sa musel pozviechať. Blake zaregistroval pohľad svojej cukríkovej žienky a spolu so Sallym prešiel k Leovi, aby ho zdvihli na nohy. Ako ho držal, pozoroval Yunnu ako odhŕňala časti látky z jeho tela a tak odkrývala zranenia. Za ten čas Vanille poslúchla Yunnu, vzala z masti a prešla k zvieratám, rad radom ich kontrolujúc a natierajúc na zranených miestach. Len čo ošetrila posledné, otočila sa k nim, aj keď ich priebežne sledovala tiež. Hrýzla si do pery a len čo skončili, počkala, až Leo stál, trochu sa pridržiavajúc svojho koňa. Blake natiahol ruku k Yunne, akoby jej hovoril že Leo to zvládne, bol silný a aj keď ho to viditeľne bolelo, nebol padavka ako tie stráže, ktoré im Uretan určite naschvál podstrčil. Babrákov. Čo vôbec čakal. Vanilla si otrela ruky o holé nohy lebo ich mala stále od masti a potom si siahla do vaku čo mala na chrbte. Chvíľku sa v ňom hrabala a zatiaľ robila miniatúrne kroky k Leovi, až pred ním zastala a držala v rukách malú nádobku s listami. Bolo ich tam už len pár, možno päť šesť kúskov, všetky do jedného boli nepeknej žltkastej farby, pripomínajúcej kadečo nevoňavé. Rovnako smrdeli, no nedbala. Jeden vytiahla a zdvihla zrak k nemu.* Sú od šamanky. *Zašepkala tichým hlasom.* Dala mi ich kvôli tej spálenine. *Samozrejme tú mala teraz skrytú, no on ju videl, on ju čistil.* Viem že to vyzerá hrozne, smrdí ešte horšie a ver mi, chutí to najhoršie, no tlmí to bolesť aspoň na čas. *Natiahla k nemu ruku s listom, ktorý mal len požuvať a potom prehltnúť.*

Yunna, Sally, Leo

*Netušil ako ďaleko pôjdu cez tie jaskyne, ale vážne dúfal, že nie dlho, lebo toto bolo hrozné. Stál oslabený bolesťou, ale nemohol nič povedať, musel to jednoducho rozchodiť. Vlastne len čakal kedy sa konečne pohnú, aby prestal nato myslieť, že sa každú chvíľu skláti k zemi ako podťatý. Ale nič také sa nedialo a oni stále stáli na mieste. Škaredo zagánil na Vanille a ten jej hnus v rukách. Prečo to mal jesť?* Dala to tebe na rany, ja to nejako vydržím.* Rukou jej odstrčil ruku, ale asi ani to nemal robiť, lebo pocítil otrasnú bolesť na chrbte a vzdychol. Vzal si lístok, požul ho a prehltol. Až ho naplo od toho hnusu čo mu dala.* Ja už viem čo to je, ty sa ma chceš zbaviť.* Uškrnul sa na ňu predstierajúc, že si tým bol istý a len sa striasol od tej odpornej chuti na jazyku. Najradšej by vypil rovno celý galón vody. No aj to strasenie sa mu spôsobilo bolesť a tak sa rozhodol, že bude robiť čo najmenšie pohyby, aby to najmenej bolelo.* Ďakujem.* Dodal k Vanille skôr ako by stihla odísť a na okamih ju chytil za ruku a zadržal, aby sa jej mohol pozrieť do očí. Sally sa s obavami díval nato čo sa udialo a rozhodne nič z toho sa mu nepáčilo. Ani to, že niektoré zvieratá boli zranené a dooškierané. Keby ich nenáhlila búrka, mali by dostatok času, aby zliezli po jednom dnu, no takto jednoducho museli urobiť čo spravili. Vzal Zeusa za vôdzku a do druhej ruky chytil fakľu, ktorú vytrhol roztrasenému strážnikovi z rúk. Yunna stisla Blakeovi ruku, ktorou ju chytil a v očiach jej opäť mohol vidieť obavy. Kirin sa ani len neškrabol, mal hrubú kožu, jeho bolo ťažšie zraniť, len bol rovnako vystrašený ako ostatné zvery. Aj Yunna si vzala do rúk fakľu a jednu si nechali strážnici, ktorí sa držali pri sebe ako prívesky. Bol na nich vtipný pohľad. Yunna sa pozrela na ostatných a zamyslela sa nad niečím. Nechcela ich zbytočne strašiť, ale musela im povedať inštrukcie. Zhlboka sa nadýchla.* V týchto jaskyniach nie sme sami. Možno na nich ani nenarazíme, ale keby áno, keby ste videli akéhokoľvek tvora, alebo počuli zvuky, nepohnite sa. Sú slepí, ale nehýbte sa za žiadnu cenu a nevydajte žiaden zvuk. Zvieratá to vycítia, ale aj vy musíte byť pokojní. Len nestraťte hlavu a bude všetko v poriadku.* Pohľady upierala do očí každého z nich a Leo si znechutene vzdychol.* Kto sú to oni?* Spýtal sa jej a Yunna pocítila ako sa pohľady upreli znova na ňu.* Bytosti, ktoré vážne nechceme stretnúť.* Ukončila debatu tichým hlasom a obrátila sa na odchod. Zo sály prešla pomaly do časti jaskyne, ktorá ako posledná prepúšťala kus svetla. Za ňou bol už priechod, kde bola len tma. Kirin kráčal pokojne vedľa nej, aj keď jeho telo bolo napnuté ako struna a ušami švihal do všetkých strán. Teraz ešte mohli ísť v skupinách, úzke chodby ich čakali neskôr.*

Vanille, Blake

*Vanille očakávala presne takúto reakciu. Protest, odstrčenie ruky, takže to nebolo nič, s čím by nepočítala či nebola pripravená. No mohol si hubovať koľko chcel, na jej tvrdohlavosť teda nemal.* Neskúšaj moju trpezlivosť Leo, môžeš mi veriť že som tvrdohlavejšia než ty, takže to zjedz a nebuď bábovka. *No našťastie nebolo treba veľa rečí, zjavne mu ďalší príval bolesti predsa len naznačil, že aj jej gebuzina v podobe smradľavých lístkov je lepšia než neprestajné záchvaty bolesti.* Keby sa ťa chcem zbaviť, vyzeralo by to inak. *Odvetila s úškrnom a žmurka. Chcela sa otočiť a počúvať ďalšie inštrukcie, keď ju zachytil a ona sa pootočila.* Nemáš začo Leo. *Odvetila a nedalo jej to, keď už sa dnes rozhodla mať normálnu náladu.* Neboj sa, nikam sa nechystám, keď už mám šmatľavého snúbenca, musím na neho dozerať. *Povedala to tak potichu aby ju počul len on a v očiach sa jej odrazilo vyrývanie, no nie zlomyseľné, len ho chcela trochu poprovokovať, aby myslel na čosi iné než bola bolesť.
Blake hľadel do Yunninej tváre a snažil sa v nej čítať. Niečo nehovorila, niečo ju desilo. Videl ako sa bála a rovnako vedel, že to nesúviselo s tým, čo sa stalo Leovi. Nič sa ale nepýtal, aspoň nie kým dávala informácie a varovala ich pred nejakými obyvateľmi jaskýň. Nepozdávalo sa mu to a začínal mať pocit, že by bol radšej vonku na tej búrke či sa prechádzal po horúcom slnku. Boli na mieste ktoré nepoznali, len ona a ak by bola zranená a nemohla ich navigovať, skončili by nepekne. Rovnako ako možno skončia aj tak. Nechcel ale hovoriť a veštiť nič zlé, preto sa k nej nahol až keď dohovorila a pomaly sa pohla.* Dúfam že tu máš zbraň čo som ti poslal po Bezmennom. *Zašepkal, síce sa mienil držať rady o nevydávaní zvukov, no bol pripravený aj na inú variantu. Mal so sebou zbraň, predpokladal že Leo bol ozbrojený tiež a bol by pokojnejší, keby na tom boli všetci rovnako. No Sallym si istý nebo, rovnako ako vedel, že Vanilla so sebou zbraň nemala. Vedel že ju to Bezmenný učil, zaobchádzať s nimi a brániť sa, no aj tak nevedel o ničom, čo by so sebou nosila.* Myslím že otec nám náročky dal do stráže nejakých ťuťmákov. *Poznamenal ešte, aby si podľa tej hŕstky somárov nespravila názor na celý ich kmeň. Nie všetci boli takí ako táto priam výberová skupinka. Uretan ich musel hľadať určite dlho než ich našiel. Blake kráčal za ňou držiac na vôdzke svojho koňa, Vanilla zostala pred Leom a občasne len pohladila po srsti Nalu, ktorá išla vedľa nej, alebo pred ňou.*

Yunna, Sally, Leo

*Jeho pery sa roztiahli do úsmevu. Tá malá potvora sa rozhodla do neho ešte aj zabŕdať? Natiahol sa po handre, ktorú mal strčenú v brašni na sedle a hodil jej ju do hlavy.* Ty jedna potvora, ti dám, že som šmatľavý, však počkaj, keď sa dokážem hýbať!* Neubránil sa tichému zasmiatiu, ale pichlo ho a zaštípali ho rany, tak si veľmi rýchlo rozmyslel či sa bude vyškierať na ňu. Sally sa tiež nad nimi dvomi zachechtal a len pokrútil hlavou. Ako malé deti sa ešte aj teraz podpichovali, ale tešil sa tomu, lebo Vanilla bola späť a znova si uťahovala zo všetkého čo malo krvný obeh.
Yunna spomalila, aby mohla kráčať vedľa Blakea a trochu sa s ním rozprávať. Mala nervy úplne na dranc a potrebovala sa trochu odreagovať.* Samozrejme, že ju mám pri sebe.* Pousmiala sa a odhalila vlečku pod ktorou sa na krátkych šortkách jagala dýka od neho.* Ty si ozbrojený?* Jej obavy v hlase mohol jasne badať a nazrela smerom k trojici, ktorá teraz držala pokope. Aspoň niečo ich vedelo pekne spojiť.* Leo má dýku odo mňa, ale u Sallyho a Vanilly si nie som istá. A možno len som priveľmi ustráchaná a nič sa nestane, ale som trochu nesvoja.* A nepáčilo sa jej to, keď sa cítila práve takto, keď mala byť pokojná a viesť ich. Možno aj mala dôvod na obavy, ale Sally s Vanille mali pri sebe Nalu a tá ich mohla relatívne ochrániť, čo malo byť len veľkým plus.* Tí strážnici sú len vystrašení a možno vedia kde sa ocitli a práve preto sa boja.* Odvetila neurčito a tichším dodatkom dodala.* Sme v Jaskyniach Tmy.* Netušila však, či Blakeovi názov niečo bude hovoriť.*

Vanille, Blake

*Pocítila niečo mäkké čo jej narazilo do hlavy a pobavene sa uškrnula. Ak ju to malo zastaviť, jeho ďalšie slová ju len podporili v tom, aby pokračovala.* No to áno, najprv si zaobstaraj nejaké hodiny jazdenia na koni keď sa budeš môcť hýbať. *Pokrútila hlavou a handru strčila do vaku, lebo ju po ňom nechcela hádzať, aby nenaťahoval svaly. Vanilla si všimla, že saj Sally sa zachechtal keď do Lea rýpala a potešilo ju to, že opäť počula nejaký ten prejav zábavy. No nebolo jej až tak do smiechu, keď očami prebehla po mieste cez ktoré kráčali, rovnako ako keď si uvedomila, že kdesi nad nimi bola búrka. Žila v jaskyniach, no tieto nepoznala a mala zvláštny pocit, ktorý ju donútil spýtať sa tých dvoch, medzi ktorými kráčala.* Chlapci máte zbrane? *Nepýtala sa to ale tak nahlas, aby to začul aj niekto mimo nich. Ešte mala v ušiach poznámku o tom, že by tam nemal nikto krvácať i to, že v jaskyniach neboli sami.
Blake krátko prikývol na dýku, ktorú mu ukázala, ako i nato, či bol ozbrojený.* Áno som, vyraziť do nepoznaného prostredia bez zbrane, to veru nie. *Pootočil hlavu rovnako ako ona k trojici, uvažujúc, či jeho sestra mala nejaký zbraň a či ju mal Sally. Netušil, toho mladíka neveľmi poznal aby to vedel odhadnúť. Zrak otočil ako začul kde to boli a zamračil sa.* Jaskyne tmy z ktorých málokto vyjde? *Nadvihol obočie. O tom mieste už počul, nie veľa, len to, že bolo lepšie vyhnúť sa tomu miestu. Ich národ nechodil týmito končinami, no kolovali určité zvesti a i to, že to nebolo miesto kam by mali zavítať.* Dúfam že okrem tejto zvesti je pravdivá i tá, ktorá hovorí, že ty a tvoji ľudia tadiaľto viete prechádzať a to čo tu žije vám slúži. *Poznamenal potichu.*

Yunna, Sally, Leo

*Moc dobre počul ako sa mu Sally zasmial a keby mal po ruke ďalší vecheť, tiež by ho bol po ňom šmaril, ale musel sa šetriť. Pohladil Nostradama po krku, nemohol zato, len sa zľakol a ich spoločná spolupráca im akosi nevyšla. Nehneval sa, skôr sa o neho bál, ako to tam zvládne a či sa priveľmi nezranil. Bol oškretý, ale Vanille mu rany zatrela, takže aspoň nekrvácal.* Možno sa nato podujmeš práve ty, aby si ma naučila jazdiť.* Schválne to povedal tak dvojzmyselne ako len v danej chvíli vedel a neubránil sa diabolskému úškrnu na perách. Sally len prekvapene pozrel z Lea na Vanille. Nečakal by, že práve Leo sa nenechá zahanbiť a bude do nej zabŕdať práve tak úporne ako ona do neho. Ale bolo to príjemné, lebo v tej skľučujúcej atmosfére bol smiech a vtipkovanie to jediné pozitívum, ktoré si mohli poskytnúť.* Ja mám.* odvetil Vanille na otázku Leo a spýtavo sa pozrel na Sallyho. Ten však len mykol plecami.* Máme predsa Nalu.* Nemal potrebu chodiť ozbrojený. Dokonca ani keď išli na takúto túru.* No strážnici sú dosť ozbrojení, niečo im už ukradnem ak bude čas.* Uškrnul sa škodoradostne a s lačným pohľadom sa pozrel na strážnika, ktorý mal na chrbte dlhý luk a šípy. Leo len zagúľal nad ním očami a radšej sa nevyjadroval, lebo by mu asi povedal niečo kyslé. Nechápal ako mohol ísť neozbrojený. On mal dýku od Yunny a ešte jednu svoju. Napokon tú od Yunny vytiahol.* Hej, Cooper.* A hodil mu dýku. Yunna ho varovala nech sa jej nevzdá, ale on mal ešte jednu a keďže Cooper nebol ozbrojený vôbec, potreboval ju viacej než Leo.
Bola rada, že bol ozbrojený a mal so sebou nejaké zbrane.* No hej, Jaskyne Tmy.* Zatvárila sa akoby sa kajala, že ich práve doviedla na ono miesto.* Presne tie.* Dodala a radšej sa na Blakea ani nepozrela. Práve vchádzali do tmavej časti, kde im cestu osvetľovali už iba fakle a ona sa viac priblížila k Blakeovi, aby lepšie videl a zdvihla ruku vysoko nad hlavu.* No, ako sa to vezme. Povedala by som, že dúfať môžeš. Vieme tadiaľto prechádzať, aj keď som šla k vám, tak som šla práve touto cestou, ale žiaľ v tej druhej časti ťa musím sklamať. Oni nie sú nikomu podriadení, dokonca ani nie je pravda, že sem lákame našich protivníkov, aby sa o nich postarali.* Odmlčala sa. Niekde ďaleko pred nimi sa ozval klopotavý zvuk akoby tam niekde cvrlikalo niekoľko lúčnych koníkov.* Iba sme prišli na spôsob ako sa dostať z tadeto živí.* Zaváhala. Akoby to už veľmi nezhoršila než to bolo zle.* Ja viem tadiaľto prejsť, ale bojím sa, že ak by sa niečo zomlelo, tak sa niekto z ostatných neudrží...* S obavami sa pozrela na Blakea, akoby sa ho pýtala, či on to zvládne aj keby bolo vážne zle.*

Vanille, Blake

*Takže Leo s ňou chcel hrať takéto slovné hrátky? Prečo nie, ešte ostávalo stiahnuť do nich aj Sallyho a mohlo im byť veselšie, možno by sa zlepšili aj vzťahy medzi nimi dvoma a už by nepribudli na ich tvárach žiadne šrámy. Síce, po tom páde Lea pochybovala, žeby sa v dohľadej dobe ešte mlátili. Aspoň nejaká výhoda z toho pádu vyplynula.* Obávam sa, že si v tomto budeš musieť pomôcť sám. *Odvetila mu rovnako dvojzmyselne, nenechajúc sa zahanbiť tými jeho narážkami. Akurát sa trošku zľakla, aby neublížil Sallymu, no ten nevyzeral posmutne pre tie reči, čo ju potešilo.* Alebo pre utužovanie vašich blízkych vzťahov si môžete pomôcť vy dvaja, viditeľne sa viete zladiť...aj pri tancovaní. *Šťuchla do Sallyho, aby videla jeho úsmev, potrebovala vedieť že je v poriadku. Aspoň z časti. Teraz keď nešla potichu ako včera nemala príležitosť dumať nad svojim vnútrom, preto aspoň úsmev na jeho tvári potrebovala vidieť. Téma zbraní ju ale priviedla opäť k myšlienkam o tom, že by potrebovala nejakú aj ona. Teda mala dýku vo vaku, pretože ju tam odložila ako sa ráno išla prezliecť a potom v tom zhone tam aj ostala. No mala ju, to bolo asi hlavné. Nechcela sa spoliehať len na Nalu, mohlo sa stať čokoľvek. S jemným úsmevom sledovala ako Leo hodil brať Sallymu a takmer im zatlieskala a povedala, že je na nich hrdá. No nešla ich radšej v tomto smere týriť.
Blake uvažoval nad tým, ako veľmi zlé to malo byť, keby sa niečo pokazí. Yunnine slová neboli práve optimistické, bol by radšej, keby vedela ako na nich. Oni ani nevedeli proti čomu stáli, ani aké zbrane mali tí druhí. No dúfal, že nič moc, alebo že nechodili po veľkých skupinkách.* Nemám ti ten oheň vziať? *Spýtal sa pozorujúc ju, ako ho držala nad hlavou. Musela ju už bolieť ruka.* Nejako to už len dopadne, musíme veriť, že to prejdeme bez ujmy, veď si sama povedala že straty sú povolené len u strážnikov. *Pousmial sa, no zauvažoval nad jej poznámkou o udržaní sa.* Myslíš, či by boli ticho? Neviem Yunna, predstav si len to, keby sa niečo deje a Vanille je v ohrození. Neverím, že by zostal pokoj. Tí dvaja...*Kývol hlavou dozadu, určite nemusel opisovať čo by nastalo. Hlavne Sally, keď si boli s jeho sestrou takí blízky, určite by v takej chvíli veľmi neuvažoval nad následkami len nad tým, aby bola ona v poriadku.*

Yunna, Sally, Leo

*Len tak sa mu zalesklo v očiach, keď spomenula Coopera a že by sa to mohli naučiť spolu. A keď ešte spomenula ten tanec, len hravo cez zuby zavrčal, načo sa Sally začal chichúňať a len tak sa premáhal, aby nevybuchol smiechom. Ešte vtipnejšie mu bolo z toho, keď videl ako sa strážnici za nimi len zhrozene pozreli, akoby nemohli uveriť tomu čo videli, že oni sa tam len tak smiali akoby sa ani len nechumelilo. A čo mali plakať? Sally do Vanille drgol zadkom a zaškeril sa na ňu.* Zabudni, vieš, že ja neviem tancovať.* Leo nato len odfrkol. Chválenkár! Každý videl ako hento motovidlo vedelo tancovať a od toho NEviem to malo teda poriadne ďaleko.* A ty kvetinka si ťažko ozbrojená, keby niečo?* Rýpol si do nej Leo a nadvihol nohu, aby nezakopol a ešte sa nedoriadil spredu. Sally zdvihol fakľu nad ich hlavy a zbadal nekončiacu tmu pred nimi s len matnými obrysmi stien a rôznych telies. Len neďaleko si všimol výzbroj, ktorá ležala na zemi. No, očividne niekto potreboval odľahčiť. Alebo skončil ešte horšie, než si chcem pripustiť, pomyslel si a radšej nepoukázal na to.* Alebo chceš na tých druhých zapôsobiť svojim ostrovtipom a nekonečným šarmom?* Pridal sa Sally a snažil sa zahnať nepríjemný pocit, ktorý ho pochytil. Dýku od Lea si dal za pás a len ďakovne kývol, nebolo treba viac, oni moc dobre vedeli, že aj napriek všetkému priateľmi neboli a teraz zahodili za hlavu ich rozpory len kvôli tomu, že im podľa všetkého hrozilo väčšie nebezpečenstvo pred ktorým sa mali držať na pozore, než boli oni sami.
Yunna sa pousmiala na Blakea a podala mu fakľu.* Ďakujem.* šepla a zadívala sa znova pred seba. Zatiaľ to vyzeralo pekne a pomaly sa blížili k tým tenkým chodbám, v ktorých budú musieť ísť po jednom, len po boku so svojím zverom. Nechcela sa zastavovať kým sa neocitli pri moste, ktorý bol nie veľmi ďaleko, ale cesta za ním bola hlavne pomalá. Skaly tam nedržali pevne a hrozilo, že by sa mohli zrútiť. Hodnú chvíľu mlčala a nič nehovorila. Dávala si načas čo mu povedať. Možno predsa len nebol dobrý nápad ísť práve tadiaľ. Ako tam boli, cítila sa neistejšia. Ale aj tak nemohli konať inak. Búrka ich zahnala práve do jaskýň a jej úlohou bolo ich previesť tadiaľ.* Najradšej by som bola, keby to prebehlo bez akýchkoľvek strát.* Šepla a v tej chvíli sa jaskyňami ozval hrôzu naháňajúci zvuk. Podobalo sa to ako keď prasa kvičalo, ale bolo to horšie a desivejšie. Yunna v okamihu zastavila a držala Blakea za ruku a obzerala sa vôkol nich.* Nezabudnite, že za žiadnu cenu sa nesmiete pohnúť! Nech by sa dialo čokoľvek, zostaňte na mieste a ani len neceknite!* Spoza pása vytiahla od Blakea dýku a pripravenú za chrbtom len zatlačila na to správne miesto a dýka sa zmenila v meč. Jej príklad nasledoval aj Leo, ktorý do jednej ruky chytil dýku a druhou chytil za zápästie Vanillu. Sally urobil rovnako, len z opačnej strany, takže teraz obaja ju držali ako dvaja bodyguardi pripravení bojovať. Len strážnici začali skučať a pišťať. Až Yunna počula ako sa triasli.* Ticho!* Prichádzali, moc dobre to vedela, na krku sa jej zježili chĺpky a na rukách jej vyskočila husia koža. A vedel to aj Kirin, ktorý kone zatlačil k stene jaskyne, tak aby nepoutekali.* Prosím ťa, Blake, pre všetko na čom ti záleží a v čo veríš, za žiadnych okolností sa nepohni a ani nemukni. Niekto musí prísť domov a povedať otcovi ten podarený príbeh lásky čo sme si tak svorne vymysleli.* S prosbou sa obrátila k manželovi a dlaňou ho pohladila po líci. Potrebovala si byť istá, že aj keby sa rozhodla pohnúť, on nezasiahne.*

Vanille, Blake

*I ona si všimla výrazy strážnikov, tých pár kúskov, ktorí ešte žili. Zjavne sa o seba dosť obávali, hlavne keď boli posledné povolené straty ich cesty. Nech bolo ako bolo, Vanille cítila vo vnútri strach i obavy, no nemienila preto plakať. Ona plakávala pre iné veci, nie preto, že sa bála. To s radosťou prenechala im.* Samozrejme, zabudla som že mi bolo treba tie chrániče a tak ďalej...*Odvetila a ako do nej drgol zadkom, zahnala sa a praskla mu po ňom, potvore jednej malej. Nato sa ale otočila k Leovi aj keď nevidela skoro nič a nevinne zaklipkala mihalnicami.* Ozbrojená od hlavy po päty, ak sa budete vy dvaja báť, pokojne sa ma chyťte za ruky, nebudem sa vám smiať. *Uškrnula sa, netušiac, že o chvíľu ju mali naozaj tie ruky chytiť, akurát z iných dôvodov než bol ich strach o seba. No pre tú chvíľu bola sústredená nato, že tí dvaja sa proti nej chceli spiknúť. No nedbala, lepšie akoby po sebe štekali, ona sa ubránila svojim jazýčkom i sama.* Samozrejme. Ženské zbrane sú neraz viac ako dýka v každej ruke a v každom vrecku. *Akurát tú svoju by si naozaj mohla prichystať, keď pozrela na tú hŕbu zbraní, ktorú obchádzali.
Veď aj on. Boli to síce voľajakí vyplašenci, že aj ich dve slečny sa báli menej, no aj tak by uprednostnil bezproblémový pochod. Pochyboval že na tomto mieste by sa len tak rozhodli nocovať, takže bolo lepšie nezdržovať sa a ísť, kým mali dosť síl a nič ich nedržalo. No ako sa ozvalo kvílenie, očami sa zabodol do tmy a len držal Yunninu ruku. Samozrejme myslel nato že sa nemal hýbať keby sa niečo dialo, no aj tak mal zvláštny pocit, že keď sa niečo poserie, poserie sa už všetko. Radšej jej to ale nehovoril, len nehybne stál a čakal.* Nemali by sme zahasiť ten oheň? Možno nevidia ale teplo budú cítiť nie? *Zašepkal Yunne rýchlo a na jej obavy o to aby sa nehýbal sa zamračil.* Keď sa nikto z nás nebude hýbať, jasné že sa hýbať nebudem. Ak sa tu strhne bitka, nebudem sa dívať ako niekoho zabijú...*Hovoril rýchlo, potichu a jasne.
Vanilla sa za ten čas len pouškrnula nad tým, ako ju chytili, no na druhej strane uvažovala, ako si asi tak mala vytiahnuť zbraň a kam ju mala chytiť. No nech bolo ako bolo, medzi nimi sa cítila bezpečnejšie, s Nalou pri nohách ešte viac, no na druhej strane sa obávala, čo všetko sa mohlo udiať. Sally bol pred ňou a Leom, nechcela aby to schytil za nich. Stlačila mu ruku, no ani necekla.*

Yunna, Sally, Leo

Nie, oheň ten nevadí, bez neho by sme boli nahraní. Len sa nehýbte.* Zamračila sa nad jeho slovami o umieraní a potiahla mu rukou.* Ak sa pohneš, zabijú aj teba.* Dodala rýchlo a všimla si ako oheň na fakli zaplápolal. Zvuky sa ozývali viacej a boli bližšie. Z tmy sa k nim vynorili biele bytosti. Celkom podobné ľuďom, ale zhrbené, chodiace po štyroch, bez akýchkoľvek vlasov, slizké ako hady a slepé, so špicatými ušami. Moc dobre ich poznala, na ceste k nim sa jej tiež podarilo na nich natrafiť, ale vydržala, zatvorila oči a oni prešli okolo nej, akoby tam ani nebola. Ibaže tu sa priveľmi bála. Hlavne čo sa strážnikov týkalo. Pôsobili dojmom akoby sa mali každú chvíľu rozbehnúť a začať kričať. Ak by sa tak stalo, boli by načisto mŕtvi a už by im nikto a nič nepomohlo. A ona ich moc dobre varovala.
Tvory prichádzali v malej skupinke, celkom boli štyria, no Yunna vedela, že v jaskyniach ich je omnoho viac, vetrili a cítili ich vôňu, ale zatiaľ čo sa nehýbali, oni len pokojne k nim kráčali a vydávali ten divný zvuk, ktorý sa tak veľmi podobal cvrlikaniu lúčnych koníkov. Svojím divným, húpavým krokom sa blížili práve k jednému zo strážnikov. Práve pri ňom sa jeden z nich zastavil. Ovoniaval ho a snažil sa identifokovať. Yunna so zdesením sledovala ako v chlapcovi vzrastala hrôza. Tvor naklonil hlavu, čakal na jediný zvuk, pohnutie, zalapanie po dychu, aby sa presvedčil, že sú naozaj tam. Naklonil hlavu na bok a vyšiel z neho hrozný zvuk. Yunne sa takmer kolená podlomili. Netrval dlho, ale bol dostatočne hrozivý nato, aby chlapec stratil hlavu. Vykríkol a rozbehol sa od nich. Ostatní dvaja strážnici urobili rovnako. Yunna pevne držala Blakeovi ruku a prizerala sa ako jeden z nich padol priamo k ich nohám a tvor ho začal pazúrmi na rukách driapať a vytrhával mu vnútornosti z brucha. Bol to otrasný pohľad, no nemohli konať inakšie ak nechceli umrieť. Pri Sallym, Vanille a Leovi sa diala podobná udalosť, ibaže šelma jedného zo strážnikov sa zapojila do vopred prehnaného boja a vtedy Sally pustil Vanille ruku a s dýkou v ruke išiel brániť už takmer roztrhaného tigra, ktorý ešte ležal na boku, ale jeho boj bol prislabý na netvora, ktorý sa ho ujal. Leo videl čo sa deje, keď sa pohnú a jediné načo sa zmohol, aby Vanille neurobila nejakú hlúposť, chytil ju okolo pása a zakryl jej ústa, aby nekričala. Bolo mu jedno, či by ho uhryzla do mäsa, nemohla sa pohnúť. Sally stratil hlavu a nemal konať.
S výkrikom skočil na chrbát tvora, ktorý páral tigra a dýku mu až po rukoväť zarazil do boku a vytryskla z nej krv čierna ako bahno a hustejšia než ich. Smrdela a takmer ho naplo navracanie, ibaže vtedy k nemu priskočil jeden ďalší z nich a omráčil Sallyho kameňom po hlave. Nevládny padol na zem. Tak ako predtým spomenul Blake, že ani jeden z nich by sa neprizeral tomu keby sa niečo stalo Vanille, tak ani teraz to nedokázala Yunna. Pustila Blakea a priskočila k Sallyho telu. Padla na kolená, s mečom v ruke a keď sa naklonila nad Sallyho tvár, z tmy sa k nej prirútil tvor a prudko ju odsotil. Držala Sallymu nohy, kričala a bojovala, snažila sa všemožne o to, aby ho tvor nevzal. Zaháňala sa na neho mečom, ale tvor bol rýchly a zakaždým jej uštedril mocnú ranu, no ani raz sa mu nepodarilo uškrabnúť ju.* Choď od neho preč, sviniar!* Vykríkla a rukoväťou meča mu zarazila ranu, ktorá by pre iného tvora bola smrteľná a zlomila by mu väz, ale on sa len zarazil. Chvíľu sa nehýbal, akoby sa snažil stráviť úder, ktorý mu zasadila a Yunna v strachu čakala na ďalší útok. Z jeho papule vyšiel rev a Yunna vykríkla. Bola by ochránila Sallyho telo, ale vtedy sa na ňu z tmy vrhlo piate stvorenie, ktoré akoby celý ten čas len čakalo kedy sa aj jemu ujde. Ten druhý zatiaľ Sallyho odtiahol preč a jeho telo sa nadobro stratilo v tme jaskýň. Kričala jeho meno a snažila sa zo svojho chrbta striasť protivníka, ktorý sa snažil zabiť teraz ju. Bojovali, udierali sa, váľali sa po zemi, nedalo sa rozoznať kto je kto, lebo aj tie zvyšné dve fakle, ktoré im ostali vydávali tak málo svetla, že zasahovať by bolo priveľmi riskantné. Krik sa ozýval a odrážal od stien a znel ešte hrozivejšie než v samotnej podstate bol. Chvíľu bola hore a tvorovi uštedrila pár úderov, ale oni mali vždy priveľa síl a zabiť ich bolo niekedy priťažké a preto to netrvalo dlho a ocitla sa pod ním. Ťahal ju za vlasy a snažil sa ju uhryznúť do krku, aby sa jej zahryzol priamo do tepny. Musela sa zachrániť a ako bojovala, meč jej vypadol z rúk. Našla ho náhodou, ako šmátrala rukou po zemi a tvor už mal svoju tvár nebezpečne blízko jej krku. Vtedy našla jeho rukoväť, zmenil sa na dýku a ona mu niekoľkokrát vrazila dýku do krku. Zaháňala sa na neho až kým sa tvor celkom neprestal hýbať. Prudko dýchala a celá sa triasla. Akoby k nej veci dochádzali pomaly a ona sa nemohla spamätať z toho čo sa udialo a hľadela na mŕtve telo jaskynného tvora, ktorého zabila. V jaskyni bol pokoj, len jej prudký dych a zdesené stony kazili ticho, ktoré po tvoroch ostalo. Až vtedy Leo pustil Vanille a šokovaný tým čo videl sa nezmohol na žiadnu reakciu. Len nemo hľadel na miesto kde predtým ležalo jeho omráčené telo.*

Vanille, Blake

*Mali stáť ticho. Nič nerobiť, len nechať tvory prejsť okolo. Keď sa vynorili z tmy tie tvory, Vanille stisla obe ruky ktoré sa jej držali a Blake spravil niečo také s rukou Yunny. Ani jeden z nich sa nehýbal, len čakal a vo chvíli keď boli najbližšie, len zatajili dych, aby nedýchali a neupozornili na seba. No stráže nezachovali pokoj ako ich skupinka a pred nimi sa naskytlo krvavé divadlo. Vanille zavrela oči keď sledovala čo sa dialo, Blake len zahryzol do svojej pery a nehýbal sa. Ako hľadel na to čo sa dialo so strážnikmi, chápal, ako to Yunna myslela s tým, že za žiadnu cenu nevydať zvuk, neupozorniť na seba. No nevydržala to ani ona, ani Sally. A bol si istý, že keby nedržal Leo Vanille, nevydržala by to ani ona. Vytiahol podobnú dýku akú daroval Yunne, roztiahol ju na meč a bol by jej pomohol, no v tom mihotajúcom sa svetle netušil, kto je kde a nechcel udierať na slepo, aby neublížil jej. Preto sa rozbehol radšej k Sallymu, snažiac sa zabrániť jednému z tvorov aby ho odniesli, no jeden z tých čo predtým požieral strážcov skočil po jeho krku a on sa musel pustiť do neho. Keď bolo po všetkom a on sa ho zbavil, Sallyho telo bolo preč, a Yunna vyhrala boj s tým jedným. S tvárou bledou ako stena sa obrátil k Vanille. Obával sa toho čo tam uvidí, hlavne po tých dňoch, ktoré pre ňu znamenali bolesť. Nechcel ani len vidieť, čo bude mať v očiach teraz.
Vanille by poslúchla, nechcela sa hýbať, privrela oči a nedívala sa, aby sa nebála, nepodľahla panike. Nechcela urobiť nič, no občas aj tak pootvorila oči a pri pohľade na to čo videla ich radšej zase zatvárala. No ako pocítila, že ruka, ktorou ju držal Sally ju púšťa, oči otvorila a chcela sa pohnúť. Nespravila však ani poriadny pohyb, pocítila okolo pása Leovou pevnú ruku a druhú na svojich ústach. Začala sa trmať, rozhadzovať nohami, snažila sa kopať, hrýzť a nič jej to nepomohlo. Tak strašne moc sa chcela oslobodiť a nemohla urobiť nič, len sa snažiť, no neúspešne. Pred očami jej ležal Sally, pred očami Sally mizol v čiernych tuneloch jaskýň. Kričala Sallymu do ruky, aby ju pustil alebo ho zachránil, no on ju pustil až keď bol Žabiak preč. Ako ju pustil, takmer pristála na zemi v tej krvi, nohy sa jej triasli a ona sa k Leovi otočila a z celej sily koľkú v sebe našla ho udrela.* Ako si mohol...* Hlas sa jej zachvel a nedokázala pokračovať. A nedokázala sa s ním ani baviť, keď tam niekde mizla jej najbližšia osoba, prvá ktorú si pustila hlboko do srdca a verila jej ako nikomu inému. Ani Bezmennému nedôverovala tak ako Sallymu a nech už ju k nemu viazali akékoľvek city, nezniesla by jeho stratu. A teraz bol preč kvôli Leovi. Mala chuť mu vykričať veľa vecí, no len sa zohla po oheň a rozbehla sa preč. Neotočila sa ani k Yunne a Blakeovi, ani k Leovi. Bolo jej ukradnuté či ju niečo zabije, len bežala s ohňom dopredu, po ceste sa zohla ešte po zbraň jedného zo strážnikov a snažila sa zachytiť ten zvuk toho tvora, aby našla Sallyho. V tej chvíli jej na ničom inom nezáležalo.*

Yunna, Leo

*Stál tam omráčený až do okamihu, kedy nedostal po papuli od Vanille. Len tak ním myklo a takmer padol na zem. Ešte aj ona sa rozhodla tĺcť ho. Nádhera. Nečudoval sa však, ale bolo od nej nanajvýš sebecké ako sa správala. Vôbec nemyslela na ľudí, ktorí tu pre ňu ostali, ktorí tu ostali s ňou. Myslela len na seba a na niekoho, komu sa už nedalo pomôcť. No nič z toho jej nepovedal, ale zlosť mu z očí bolo jasne badať. Možno keby sa tak rýchlo nezhrabla na útek, tak by jej stihol niečo povedať. Ale tá hlúpa ženská sa rozbehla do tmy a utiekla aj so svetlom. Neváhal však a napriek bolesti sa za ňou rozbehol. V tom okamihu sa postavila aj Yunna na nohy.* Kirin, hutsarengatik beste partida dago eta laguntza go bere aita gero! (preklad: Kirin, vyveď ostatné zveri von a choď za otcom po pomoc!)* Nato len zovrela v rukách dýku a chytila Blakea za ruku a rozbehla sa za dvojicou. Bolo to hotové bludisko a tak keby sa boli rozdelili, bolo by to veľmi zlé. A napokon po nich ani nezostala ani stopa. Stačilo raz zle zahnúť. A po Vanille a Leovi už neostala ani ozvena. Zúfalo sa pozrela na Blakea. Toto bol problém. Tak ako na sebe, aj na ňom videla zvyšky krvi.
Leo vedel, že to čo robil bola hlúposť a ešte väčšia od Vanille, ale nemohol ju nechať len tak, aby utiekla a stratila sa tam, či umrela. V momente ako ju dobehol ju chytil za zápästie a prudko šklbol k sebe. Oči mu blčali nevýslovnou zlosťou a snažil sa upokojiť splašený dych.* Ty hlúpa hus! Toto je hotové bludisko a ty si tu pobehuješ len tak? Si obyčajný sebec, lebo vôbec nemyslíš na druhých a zahrávaš sa s ich citmi!* Zlosť sa mu odrazila aj na slovách, ktorými ju vôbec nešetril, ale akonáhle ich vyslovil, najradšej by ich vzal späť. Venoval si pár nádychov aby sa upokojil.* Ak ho chceš ísť hľadať, tak nemôžeme tu takto behať. Musíme ísť pomaly, nevieme koľko ich tu je a mŕtvi mu sotva pomôžeme.* Áno, plánoval jej pomôcť s hľadaním Sallyho, už by sa im aj tak asi ťažko podarilo vrátiť späť. No stále bol nahnevaný a najradšej by jej nahádzal po holom zadku preto ako sa správala. Vedel, že to bolo hrozné dívať sa na niečo také a že trpela, ale musela zachovať chladnú myseľ, ktorú mal asi len on.*

Vanille

*Neveľmi rozmýšľala nad tým čo robila a keby bola k sebe úprimná, bolo je jedno ako to dopadne. Nechcela aby išli ostatní za ňou, mali Yunnu a mali sa držať pôvodného plánu, nedbať na nič a len sa dostať preč, s ňou, ktorá poznala cestu. No nič také sa neudialo, čo si uvedomila vo chvíli ako zacítila že ju zachytil niekto za zápästie a ona sa ocitla pri Leovi. Oči jej zablčali zlosťou, ktorá hraničila z nenávisťou. Bolo jej jedno čo jej hovoril, mohol jej nadávať, pokojne ju aj udrieť. Beztak jej viac ublížiť už nemohol nikto z nich.* Okamžite ma pusť. *Vôbec nekričala, jej hlas bol položený nízko a pery sa jej chveli. Ťažko sa dalo povedať či pre to so Sallym, alebo pre terajšiu situáciu.* Zahrávam sa s ich citmi? *Zopakovala po ňom a na okamih zavrela oči, akoby sa snažila upokojiť.* Nikto tam nestál. Nikto. Yunna ktorá nám to kázala sa snažila Sallymu pomôcť. Blake sa mu snažil pomôcť. Nikto sa neprizeral nato, ako ho tá obluda stiahne preč. Len ty si ma držal a on je teraz preč! *Stále nekričala a kričať za celý čas ďalších slov ani nezačala. Nevládala na neho ani len kričať.* Je mi jedno či pre teba budem hlúpa hus, obyčajný sebec či bezcitná krava. Mysli si o mne čo len chceš. Ale nepoučuj ma tu o citoch! Ty si od všetkých držíš odstup, skoro ako každý v tých prekliatych jaskyniach. Ja to robím tiež, nechcem priateľov, nechcem si byť s nikým blízka, pretože každý na kom by mi kedy záležalo skončí kvôli môjmu otcovi zle! A keď nájdem jedinú osobu pri ktorej môžem byť sama sebou, smiať sa, tresnúť úplnú hlúposť bez toho aby som zato bola odsúdená nejakým pohľadom či slovami, aby záležalo na tom kým som a pri kom sa cítim šťastná, tak o neho prídem! Tebe je to možno jedno, nenávidíš ho, keď umrie tak pre neho plakať nebudeš, lenže pre niekoho je to viac ako len ďalšie telo ktoré si tu tie obludy nechajú. *Vrazila mu do ruky oheň a kľakla si k Nale. Vyčítala mu to, Leovi, že ju držal zatiaľ čo Sallyho brala tá ozruta preč. Ak by ho nenašli, alebo našli mŕtveho, nikdy by mu to neodpustila. Mala sa vydať za Lea? Akceptovala to, ťažko no áno, či chcela alebo nechcela, musela to prijať. Sally mal ostať len jej priateľ? Dnes sa snažila aby to tak bolo, žartovala s nimi s oboma, chcela všetko prinavrátiť do správnych koľají, aj tak netušila čo cítila. No nebola ochotná a nebola schopná prísť o neho celkovo. Pohladila Nalu po srsti, tá sa jej dívala do lesklých očí v ktorých však blčala aj zlosť, nielen bolesť. Snažila sa nepredstavovať si, že to čo spravili s tými strážnikmi teraz možno robili niekde s ním. A predsa to mala stále pred očami.* Nájdi ho Nala, prosím nájdi ho...*Zdržala sa rozprávaním, cvrkotanie už nepočula, no Nala mala lepšie uši, lepší pach. Ťahali ho po zemi, musela čosi cítiť...musela...*


Blake

Vanille stoj! *Zavolal na sestru, ktorá len vrazila Leovi a utekala preč. Najradšej by zanadával, jeho sestru bolo treba priviazať, pretože bolo jasné, že nebude stáť keď toho mladíka nebolo. Držiac sa Yunninej ruky sa rozbehol do uličiek, snažiac sa potlačiť myšlienky nato, že tých dvoch už tiež nenájdu. Ak sa vôbec našli oni dvaja, Vanille bežala rýchlo a ak Leo zle odbočil...* Neprestane ho hľadať kým ho nenájde, živého či mŕtveho. Nezmieri sa s tým. *Povedal potichu, keď zastavili. Vedel čo to znamenalo, tých dvoch stratili a nebolo možnosti, ako ich nájsť. Nechcel ju strašiť, no jeho sestra vedela byť tvrdohlavá a nezvykla sa vzdávať. Okrem toho, síce o tom že sa s tým mladíkom priatelila ešte donedávna nevedel, no za tie dni stihol zistiť, že nech to medzi nimi bolo akokoľvek, viac jej záležalo na jeho živote než na jej vlastom.*

Leo

*Počúval ju mlčky a pozorne. Vôbec nemal potrebu prerušiť ju a ani sa o to nepokúsil. Len čakal kedy stíchne, aby jej mohol objasniť prečo boli veci tak ako teraz boli. Bol pokojný, ani trochu sa nečertil a jeho hlas neznel ani dotknuto. Skôr znel trpezlivo.* Vanille, ja hovorím o tom, že si sebecká voči Yunne, Blakeovi, či dokonca aj voči mne. Ani trochu ti nenapadlo, že by sa ti mohlo niečo stať a im na tebe záleží? Áno, Yunna aj Blake ho bránili, ale ja som ťa držal práve preto, aby si sa nezapojila, lebo celkom presne viem, že by sme napokon museli ochraňovať ešte aj teba. Možno som odmeraný a chladný, ale si aspoň premyslím skôr než konám a takto neprivádzam do problémov ešte aj ďalších ľudí.* Nechcel ju obviňovať a len si ticho vzdychol.* Viem, že trpíš a keby si náhodou chcela vedieť, tak mi nie je ukradnuté čo sa stalo.* Tentoraz už jeho hlas znel unavene.* Mala si počkať, Yunna s Blakeom by išli s nami. Predpokladám, že Yunna to tu lepšie pozná než my dvaja.* Bolo to neuvážené takto konať a on ju mal zadržať skôr než sa rozbehli preč. Zabolel ho chrbát a len prerývane vydýchol. Toto sa mu vonkoncom nepáčilo v akej situácii sa ocitli ale teraz bolo darmo sa nad tým zamýšľať. Fakľu dvihol vysoko nad hlavu a poobzeral sa vôkol nich. On stopy nikde nevidel, takže to ostávalo asi len na Nale, aj keď otázka na telo bola, či vedela levica stopovať.* No poď, postav sa. Pôjdeme ho hľadať.* Vystrel k nej ruku a len čakal či ju príjme, alebo bude na neho zlá tak ako doteraz. Respektíve chladná a plná nenávisti. Vedel, že ho nenávidí, ale on urobil správne. Len ju chránil.*

Yunna

*Zúfalo stála a obzerala sa. Pozorne načúvala, či ich nezačuje, alebo akýkoľvek iný zvuk, ktorý by ju mohol varovať. Nikde však nič nepočula a žiaľ ani Vanille s Leom.* Toto je zlé, toto je moc zlé!* Šomrala si popod nos. Pustila Blakea a odstúpila od neho o pár krokov. Pohľadom jastrila vôkol seba, v nádeji, že tých dvoch uzrie. Nemohla uveriť tomu, že si Vanille myslela, že by nešli hľadať Sallyho a tak utiekla radšej sama. Aj s Leom, ale ten určite išiel kvôli niečomu inému a nie pre Sallyho. Nezazlievala mu to. Cítila sa tak zúfalo zle, zničená. Doviedla ich sem a ak sa im niečo stane nikdy si to neodpustí. Začínala na ňu doliehať tiaž a zúfalstvo. Bola zúfalá z toho čo sa tam udialo a stále mala pred očami nevládneho Sallyho. Keby nebol spanikáril, tak by tam boli všetci, okrem strážnikov, ktorí padli za obeť ako prví. Hovorila im to, nemali sa pohnúť. Zúfalstvom zakňučala a rozhodila rukami do vzduchu. Moc dobre vedela prečo poslala Bezmenného, aby išiel inou cestou. No kým by dorazil Necro, mohlo to trvať hodnú chvíľu a len dúfala, že dovtedy sa nájdu, alebo aspoň budú vedieť ako sa správať tak, aby prežili. Chcelo sa jej však plakať. Strašne.*