ASALA- časť Mare Imbrium

YUNNA

*Ešte stále sa celá chvela a neprechádzalo ju to ani po jeho slovách. Miesila sa v nej zlosť, lebo si sám odpovedal na otázky a teraz videl, za akého somára to vlastne bola obetovala niečí život! Nakopať ho do zadku bolo málo a na pery sa jej drali nezdravé nadávky, ktoré mu chcela adresovať. Všetky však napokon len prehltla a i keď tvár jej stále máčali slzy, obrátila sa k nemu s pevným výrazom v tvári.* Presne tak ako hovoríš. To, že si utiekol Smrtke z lopaty neznamená že odíde na prázdno. *Precedila cez zuby ľadovým hláskom. Nebolo jej to ľahostajné, ale bola ochotná urobiť všetko preto, aby ho zachránila.* Niekoho som odsúdila na smrť. Niekoho, kto nemal umrieť. Vedela som to, keď som šla do toho. Šamanka ma varovala, spýtala sa ma, či som ochotná podstúpiť toto riziko a ja som povedala áno. A neľutujem to. I keď si taký vôl. *Poslednú vetu povedala roztrpčene. Dnes už skončila. Po tomto všetkom už nemala ani sily, ale hlavne ani chuť pokračovať v tom čo začala. A to mala plán, že mu vynahradí svadobnú noc a všetky ostatné, ktoré mu odopierala. Očividne u nich nikdy nehrozilo milovanie, ktoré by neprešlo cez zabŕdanie. Dokonca i v to prvé milovanie si robili zle a bola to skôr paródia na sex. Ale bolo im veselo a šlo to ľahko a páčilo sa jej to. Škoda len, že teraz sa to tak pokazilo.*

Vanille

*Usmievala sa na neho, akoby cítila, že mal obavy pre to, aké to pre ňu bude. Vedela, že ju to zabolí, alebo že to prvý raz väčšinou malo na začiatku bolieť. Očakávala to teda a bola pripravená, nechcela sa báť, pretože keby sa bola bála, určite by jej lono nebolo také uvoľnené a bolo by to len bolestivejšie. Preto sa ho pevne držala, sčasti opierala o stenu a dívala do jeho očí. Cítila ako do nej pomaličky vchádzal, cítila sa akási úzka, cítila ako ju vypĺňal a pocítila i to, kedy sa dostal k zábrane, ktorá tam na neho čakala.* Je to v poriadku, neboj sa. *Zašepkala, keď sa jej ospravedlňoval a neuhýbala mu pohľadom. No ako do nej prudko vošiel, inštinktívne silnejšie zovrela nohy okolo neho a teraz trochu bolestivo zastonala. Až vtedy jej zrak ušiel niekam neurčitým smerom. Trvalo to pár dlhých sekúnd, než sa vrátila k jeho očiam a uvedomila si že ju hladí po mokrých vlasoch a usmiala sa.* To nič. *Zašepkala, oprela si o neho čelo a usmiala sa. Cítila ho v sebe, spoznávala pocit cítiť sa spojená s mužom, mať ho v sebe.* Myslela som si že to bude bolieť viac. *Koniec koncov to nebola taká ukrutná bolesť, trvala len chvíľku a nebolo to nič, čím by sa mal trápiť on či ona.* Som v poriadku, je to v poriadku. *Pohladila ho po líci a akoby mu chcela dokázať svoje slová, nepatrne pohla bokmi aby sa na ňom trochu posunula. Uvedomila si že to čo bolo pred chvíľou spojené s bolesťou teraz bolo príjemné a ona sa len dívala do jeho očí a aby ho uistila, že bolo všetko v poriadku.* Miluj sa so mnou Sally. *Zašepkala mu do pier, skôr ako ho pobozkala.*

https://youtu.be/IxwkTZl-Lp4
SALLY COOPER

*Nevnímal jej slová najskôr vôbec, len ju horúčkovito hladil po vlasoch a bozkával ju po tvári. Nechcel jej ublížiť, no bolo to potrebné pre ich úplné splynutie. Až po chvíli si začal uvedomovať, že to ona upokojovala jeho a on sa na ňu len usmial.* To som moc rád. *Usmial sa pobozkajúc ju a ešte radšej jej chcel vyhovieť jej požiadavke, aby sa s ňou miloval. Rukami znova chytil jej boky a začal sa v nej pohybovať. Najskôr len pomaly, opatrne stále dbajúc nato, či jej nemôže ublížiť. Bola taká úzka, tak krásne úzka, že cítil každé jej stiahnutie a mal pocit, že sa celkom v nej stratí. Ak mal predtým pocit, že strácal hlavu, tak teraz už bola niekde úplne v oblakoch a on len vnímal tú nádheru, ktorú mu dávala Vanille. A predsa nikdy, naozaj nikdy, by nebol čakal, že sa mu to podarí. Že ona bude jeho, že sa mu oddá a budú sa spolu milovať v daždi, hoc aj v umelo vytvorenom. No ich predstavy vyšli. Úplne krásne, úplne dokonale.* Som rád, že si si vybrala mňa. *Zašepkal jej perami pri tých jej a pobozkal ju na ne, pričom jemne pritlačil. Jeho výpady sa menili. Sprvu to boli len pomalé, nežné výpady, inokedy zase pritlačil viac, no stále to bolo na hranici blaženého vychutnávania. Cítil, že nevydrží dlho, ale asi mal v sebe dostatok masochizmu, lebo sa nesnažil uľaviť si, len oddialiť ich vrchol, ktorý chcel dosiahnuť spolu s ňou. Preto keď sa jej dotýkal, nežne ju držal za bedrá a znova prirážal, hľadel jej do tváre skúmajúc každý poryv, ktorý by jej zbrázdil tvár. Jeho dych bol prudký a on dýchal prudko so slastnou námahou, ktorá ho toto všetko stála. Áno, ono to stálo zato. V návale citov a toho všetkého čo prežíval sa k jej perám vášnivo prisal tými svojimi perami a pobozkal ju s toľkou vášňou až to i jemu samému vyrazilo dych a vtedy jeho výpady voči nej nabrali na intenzite.*

„ Z “

*Keď skontroloval nohy a kopytá obom koňom, vrátil sa dočasne k jeho žrebcovi a pochvalne ho potľapkal. Vedel, že ich čakala posledná časť cesty, no už len kúsok a konečne sa ocitnú na ich území. A to bolo najhlavnejšie. A najdôležitejšie, lebo len tam budú v bezpečí, určite vo väčšom než v akom sa nachádzali teraz. A bol rád, že už čoskoro.* To by si veru mohla. *Vrátil pokojne Kvetinke, no jediný koho si všímal bol žrebec a preto bol aj prekvapený, keď pocítil ako mu niečo šklbe s oblečením, prekvapene pozrel na Skrinku. Počul dobre? Naozaj sa ho spýtala na niečo také? Prekvapene na ňu vyvalil oči a potom pozrel na Kvetinku, čiastočne šokovane, no aj prosebne akoby kričal „Vezmi si ju!“ Akoby malá bola nebezpečný tvor, ktorý ho ohrozoval na živote a veru v tej chvíli sa aj tak trochu cítil.* Ehm.. *Ako to mal uhrať do autu? Cítil sa pritlačený k múru.* Povedzme, že mi Kvetinka povedala, že ma ľúbi. *Pohľadom znova pozrel na Kvetinku. Čo jej mal akože povedať? Bol bezradný ako malé dieťa čo si nevie utrieť ešte zadok a bolo to na ňom v tej chvíli aj vidieť, lebo naozaj netušil čo jej nato odpovedať. Netušil ako sa z toho vykrútiť, ona sa toho pravého pýtala nato čo to znamenalo, keď on bol antitalent na citové záležitosti...*

Floreine, Pandora

*Malá v očakávaní čo jej odpovie upierala svoje veľké zvedavé oči na neho, priam ho hypnotizovala tými svojimi okálami, aj keď z neho vyšlo najprv len nič nehovoriace „ehm“ a následne niečo, čo ju len viac zmiatlo.* To aj mne hovorieva mamička a aj Flora, tomu sa hovorí vyznanie lásky? *Otočila hlavu smerom Floreine, ktorá ich pozorovala a nevedela či sa smiať a nechať ho nech sa vynájde, alebo ho ísť zachraňovať.V podstate si zato mohol sám, že do nej takto rýpal a ešte pred malou. Napokon ale prešla za nimi, aj tak musel hodiť deku na koňa a pomaly bol čas aj ísť, takže by ju to neminulo.*
„ Vieš zlatko, o vyznaní lásky sa hovorí väčšinou ked ide o muža a ženu. Samozrejme že to že niekoho ľúbiš hovoríš aj svojim priateľom a rodine, láska ma veľa podôb.“ Pohladila ju po jemných vláskoch, no malú takáto odpoveď stále neuspokojila.
„Moc tomu aj tak nerozumiem,“ priznala nespokojná sama so sebou, že jej to nešlo do hlavičky.
„Vieš ako ti včera Písmenko hovoril že ti nemôže ukázať kopček lebo ho bude ukazovať mne?“ Malá samozrejme prikývla a na okamih pozrela očkami späť k nemu a potom zase k Flore. „No tak to robia muž a žena keď sa ľúbia.“ Samozrejme že nielen vtedy, no zase nemusela malej vysvetľovať všetko. Zatiaľ nech je presvedčená o tom že sa to robí iba z lásky. „Oni sa starajú potom o detičky a tie ľúbia tiež, je to iný druh lásky ale vôbec nie menší. A každý ľúbi aj svojich dobrých priateľov, dokonca zvieratká často ľúbime tiež.“ Malá pozorne počúvala a keď Flora stíchla, napokon prikývla a spokojne sa usmiala. Ešte si to musela prebrať v svojej hlávke, uložiť slovíčko láska do slov ktoré poznala. Floreine sa zatiaľ zadívala na Z akoby mu hovorila, že si časom na také otázky zvykne. Nebolo treba všetko rozoberať do detailov, stačilo len uspojiť zákadnú zvedavosť a dať jej informácie, ktoré sa jej dzali dosť obšírne.*

Blake

*Zachytil jej slová o tom že to neľutovala, no on netušil aký postoj k tomu mal vziať. Niekto kvôli jeho životu umrie. Stále sa mu to premietalo v hlave, kto všetko to mohol byť. Čo ak to bude dokonca Yunna sama? O ňu a o Vanille sa obával najviac. Vedel že teraz už nepredstierala svoj hnev ale sa hnevala naozaj a jeho to mrzelo. Pohol sa k schodíkom von z vody, voda mu stekala po pokožke dole a časť kvapiek padala všade kam sa pohol priamo z neho. Prešiel za ňou a riskujúc že ho odoženie ju zozadu objal.* Prepáč Yunna. Nechcel som ti ublížiť ani ťa vystrašiť. *Aspoň nie tak veľmi, samozreme že si z nej chcel z časti vystreliť, no teraz to prestrelil a on to vedel a vedel si to i priznať.* Nechcel som pokaziť to čo si si prichystala akoby som si to ani nevážil. *Nechcel aby si niečo také myslela, naozaj nechcel. Robil jej zle aj vo vode keď sa jej dotýkal, no to bolo robenie zle iného druhu, lebo jeho paprčky neodolali, no toto v žiadom prípade nechcel, ako ani slzy na jej tvári.*


Vanille

*Cítila ho v sebe a cítila ako sa v nej pomaličky začal opatrne pohybovať. Bolo to dokonalé, ešte krajšie ako v jej predstavách, aké to raz bude. Opatrne nevediac ani čo to presne robila a či mala, pridržiavajúc nohami sa začala pohybovať spolu s ním, prispôsobujúc podvedome svoje telo jeho rytmu, nech sa menilo akokoľvek. Aj ona bola rada že si ho vybrala, že bola s ním. Že sa rozhodla čo chcela skôr, než by bolo neskoro, skôr ako by on city k nej umlčal a zanikli. Možno mohla v tomto ďakovať otcovi, že medzi nich dvoch postavil múr, pretože nebyť spomienok nato, ako strašne trpela keď tam stála a uvedomovala si, že odrazu nebol jej a nikdy byť nemal, travalo by jej to možno oveľa dlhšie, možno až pridlho. Nikto na nikoho nečakal večne.* Ja som rada že si na mňa počkal. *Zašepkala potichu bozkávajúc ho na pery, niekedy len tak hlavu odtiahla tak ako on aby mu mohla hľadieť do očí keď do nej vnikal, keď jej spoza pier unikali stony či prudko dýchala. Jednu ruku ktorou sa ho držala uvoľnila, prešla mu po boku k jeho zadku a prechádzala po ňom paprčkou. Ako do nej prudšie a intenzívnejšie začal vnikať, len mu ju stlačila, hrdelne zastonala. Tvárou sa zoborila k jeho krku, stonala mu do neho, niekedy do uška ktoré chcela bozkávať a jemne hryzkať, tak mohol len lepšie počuť akoľú slasť jej spôsoboval.*

YUNNA

*Aká len bola nahnevaná. A nielen nahnevaná, ale bola aj sklamaná, že to tak malo dopadnúť. Nevšímala si ani, že si neuvedomila a kráčala preč z vody, preč od neho. Až kým ju nechytil. Vtedy sa zastavila. Chvíľu stála len strnulo. Na mieste a snažila sa triezvo uvažovať. Počúvala jeho ospravedlnenie. Chcel ju prekvapiť, možno potrestať zato, že ho nechala len tak, ale jeho zámer nevyšiel, lebo žartoval s poriadne zlou témou.* Už nikdy si zo mňa nestrieľaj týmto štýlom, prosím. Nie je to vôbec vtipné. *Hlesla potichu, jej tvár sa sklonila k zemi a zadívala sa na jeho ruky na nej, ako ju držali a nesnažila sa im vzoprieť. Nechcela mu stále hovoriť, že ona musela prežiť jeho smrť a že to bolo strašné, to mu nechcela pripomínať, ani to nechcela brať ako výhovorku, ale tá myšlienky bola príliš čerstvá a i tak mala pocit, že...* Myslím, že toho pohľadu keď si umrel sa už nikdy nezbavím. *Pošepla potichu a v jeho objatí sa obráti tvárou k nemu. Rukami ho okamžite objala okolo krku a pritúlila sa k jeho nahému telu, ukryjúc si tvár pod jeho bradou. Tak veľmi ju teraz vystrašil, že ešte stále sa celá chvela a Bohovia jej boli svedkom, že by sa bola radšej chvela z iného dôvodu než zo strachu.*

SALLY COOPER

Drahá Vanilka, ja som ani nemal dôvod na teba nečakať. *Prehovoril šeptom a usmial sa so slastným výrazom v tvári. Ich rozkoš bola dvojnásobná a krásna a on sa cítil naozaj nádherne, nezabudnuteľne. Cítil ju všade vôkol seba, cítil jej vôňu, dych i telo a neprestával sa v nej pohybovať. Pevne si ju k sebe pritískal a akonáhle pocítil jej paprčku na zadku, pobavene zastonal. Podarilo sa jej poštekliť ho, no zároveň to bolo pekne podráždilo a tak ten pazvuk sa dal naozaj prirovnať pobavenému stonu. Nebolo však tam miesto na smiech a jej stony a vzdychy ho privádzali do zúfalstva. Cítil ako jeho vzrušenie vzrastalo priamo úmerne spolu s tým jej. Z pier aj jemu začali vychádzať pravidelné tiché zastonania. Vedel, že už nevydrží vôbec dlho. Ešte aj tá voda, ktorá dopadala všade a on cítil na sebe jej vlasy, ktoré sa k nemu lepili, ešte aj to ho vzrušovalo a jeho pohyby nabrali na intenzite a sile. S posledným hrdelným výdychom do nej poslednýkrát vnikol a trasúc sa k nej pevne pritisol. Chvelo sa mu celé telo ako ju tak držal a celkom zmorený rozkošou ktorú cítil sa prihlúplo usmieval. Aký bol len šťastný, že sa to stalo, že sa odovzdala práve jemu a nie Leovi. Čelom sa opieral o jej rameno a jemne ju pobozkal po pokožke jej tela a zbozkával jej všetky kvapky, ktoré sa tam usadili a stekali jej po tele.*

Blake

*Opatrne jej utrel slzy i zvyšnú vodu z tváre.* Už sa to nezopakuje. *Mohol to prehlásiť s čistým svedomím, toto naozaj nebol jeho zámer. Ublížiť jej takýmto štýlom, mal myslieť a predpokladať a nie len robiť somariny. Bolo už však zbytočné plakať nad rozliatym mliekom, preto ju len opatrne hladkal po pokožke a sťažka si vydýchol.* Už to nikdy neuvidíš v skutočnosti. *Povedal rozhodne, nemohol však tvrdiť, či tie spomienky vyblednú alebo nie. Vedel že v istých etapách života si na to určite spomenie a preto pomlčal. Len sa opatrne zohol aby ju zval na ruky, cítil ako sa chvela. Chcel ju zviať do postele, jednoducho si ju k sebe pritúliť a možno sa s ňou rozprávať. Jeho telo už bolo pokojné, netúžilo teraz po ničom. Oni toho o sebe veľa nenahovorili, vždy sa s ňou rozprával tak normálne ako Bezmenný a jednoducho pekný večer mohol prebehnúť bez nejakého hlbšieho fyzického kontaktu. Bolo toľko vecí ktoré spolu mohli rozoberať, že ani keby celú noc nespia, nevyčerpali by možnosti. Preto sa len nosom dotkol jej líca ako by ju pohládzal a pohol sa späť do jej, vlastne ich izby.*

Vanille

*Mala pocit, že to už nevydrží a že každú chvíľu vybuchne. Bolo to tak podobné a zároveň odlišné pocitu,ktorý prežívala keď vychrcholila pre jeho dotyky jazyka a pier vo svojom lone, lenže teraz ho cítila hlboko v sebe, držádil ju spôsobom o akom nikdy ani nesnívala. Hranica toho čo vydržala sa prelomila, silno sa okolo neho ovinula a hlasným vzdychom vyvrcholila a celá chvejúca a zároveň akási spokojná zostala v jeho nuručí, zostala sa ho držiac, cítila že on prežil rovnakú rozkoš akú dal jej. Pobozkala do vlasov na ktoré dotiahla ako si opieral hlavu o jej rameno, rukou ho hladakla po chrbte a privierala oči, stále s nepravideľným dychom, po tom čo zažili.* Bolo to nádherné. *Zašepkala potichučky, cítiac ako voda tečie po ich telách aj naďalej, aké je to príjemné. Vždy milovala dopadajúce kvapky na svojom tele a aj keď teraz oveľa viac vnímala Sallyho a milovanie, bola šťastná že sa to stalo takto. Možno to nebol skutočný dážď, no bol to dážď aký podmienky dovoľovali a ona bola šťastná.*

YUNNA

*Kiežby tak mal pravdu a ona už nikdy viac nemusela nič podobné vidieť. Bol to len deň a už ju to privádzalo do zúfalstva. Ten strach bol ohromujúci a nevedela povedať či to jedného dňa zmizne, alebo to bude menej bolieť. Či nebodaj, že to vybledne. Cítila sa pre to celkom zbavovaná vlastného zdravého rozumu. Pritúlila sa k nemu, keď ju niesol do ich izby, do ich postele a keď pocítila pod sebou mäkkosť ich postele, natiahla k nemu ruku, aby sa k nej pridal a ona sa mohla schúliť v jeho náruči. Hľadela na strop nad posteľou, kde bola sieťka a v nej tie drobné kamienky. Pripomínalo jej to hviezdne nebo. Milovala slnko, no milovala aj hviezdy. Keď v noci kráčala po vonku a hviezdy sa na ňu zo svojej výšky usmievali. Niekedy tam mala predkov a oni boli s ňou. Dávali na ňu pozor.* Hviezdy sú ďalšia vec, ktorá mi bude chýbať, keď sa vrátime. *Pošepla potichu. U nich hviezdy nevidela, lebo nad ich jaskyňami sa nachádzala hustá hmla a aj keby sa jej podarilo vyjsť von, pochybovala, že by uzrela hviezdy kvôli oblakom. Vzdávala sa mnohých vecí len kvôli nemu a vedela, že to je správne. Aj bez toho, že by vedela od šamanky, že to bolo správne.* Neviem si predstaviť, že by som mala prísť o lásku Gabriela tak ako Vanille o tvoju. Bolí ju to. Kiežby mohla vedieť, že ju ľúbiš viac než čokoľvek na svete. *Mrzelo ju to, lebo jasne videla ako Vanille trpela. Dnes mala kvôli tomu takú zlú náladu, bola smutná a Yunna by jej najradšej povedala pravdu, no moc dobre vedela, že pre dobro všetkých to nebolo možné.*

Blake

*Ako sa ocitli pri posteli, opatrne ju do nej položil a sám si k nej ľahol, prehodiac cez nich ľahkú prikrývku. Pritúlil si ju k sebe ešte viac, pohladil ju po vláskoch a usmial sa nad jej slovami o hviezdach. Mala krásne spravený vrch nad posteľou.* Ukážem ti u nás doma miesto odkadiaľ hviezdy uvidíš. Hmla nie je nad celým územím, je hlavne tak aby z hora nikto nevidel že dole je roklina a niečo viac ako len skaly. Nie je takých dier v hmle veľa, no pár ich je. *Aspoň niečo čo by ju mohlo potešiť, keďže slniečko jej zariadiť nemohol, ako ani teplo. Úsmev mu však povedol, keď spomenula Vanille.* Viem že ju to bolí. *V hlase mu znel smútok. I jeho to bolelo, že ju musel úmyslene trápiť, ubližovať jej. Dobre videl že napriek všetkému čo jej povedal a spravil, stále si priala mať ho späť, stále bol jej bratom. Mohol sa z Bezmenného snažiť sebeviac, stále myslela aj na neho ako Blaka.* Nie som si istý čo spraví keď sa dozvie pravdu, či mi odpustí že som jej toľké roky ubližoval. Ľúbim ju, no takto je to vždy bezpečnejšie, aj keď už dlho nepotrvá a budem jej môcť povedať pravdu. No bojím sa toho. *To nebol krátky čas ako vodil za no Yunnu, u jeho sestry to boli roky, ktorými jej veľmi ubližoval a ani jeho činy z Bezmeného to nemohli zmerniť a ani myšlienka nato že ju chcel chrániť mu to neuľahčovala.*

SALLY COOPER

*Tíško si úľavou a šťastím vydýchol.* Som rád, že sa ti to páčilo. *Hlesol a to bolo asi dosť posledné normálne slovo, ktoré zo seba dostal. Vykĺzol z Vanille s hlasným sípavým vzdychom z nej vykĺzol. Vzal ju však do náruče a pokojne ju odniesol do postele. Už to bolo jedno, že sviečku nechali v miestnosti s vodou. Zamieril k posteli, kam ju so zbožňovaným pohľadom opatrne položil. Nevšímal si máčanú posteľ, ani seba, jednoducho sa len k nej privinul a objal ju okolo pása. Na tvári mal šťastný výraz a znova ju nežne pobozkal na pery. Ona do jeho náruče patrila a neboli to len slová, bola to skutočnosť, číra pravda. A síce by si ju znova vzal, tentoraz nežne a vôbec nie náhlivo, nechcel jej ublížiť, vedel, že musela byť doráňaná a celá ubolená. Celkom mu postačí ak pri ňom strávi noc a nepôjde preč.*

YUNNA

*Netušila, že tam mali hviezdy, no potešilo ju, keď tvrdil, že jej ich tam ukáže. Bolo to pre ňu prekvapivé, lebo čakala, že tam hviezdy cez oblaky dažďov nebude vidieť. O to viac ju potešilo, že jej ukáže miesto kam sa bude môcť utiekať, keď bude chcieť vidieť hviezdy. Vďačne si vzdychla a keď sa k nemu pritúlila, uvedomila si, že mala na sebe niečo, čo jej nevyhovovalo. Odhrnula prikrývku a na okamih vykĺzla z postele a rýchlo sa uvoľnila z pozväzovaných plaviek. Keď znova vkĺzla do postele k Blakovi, už bola celkom nahá, tak ako on. Iba vkĺzla pod prikrývku k nemu, objala ho a zložila si tvár na jeho rameno.* Vanille ťa rovnako ľúbi ako ty ju. Či už ako Blaka, alebo Bezmenného. Odpustí ti, no kiežby to už dlho netrvalo, aby nemusela byť smutná. Potrebuje ťa. A ja tiež. *Dala mu bozk na sánku a spokojne si vzdychla. Páčilo sa jej ako skončili v posteli. Že im nešlo len o sex. Stačilo aj tak málo, aby bola spokojná. Jeho objatie a svet bol jej.*

Vanille

*Stále sa jej nepozdávalo že ju musel nosiť na rukách, stačilo že jej váhu držal celý čas pri milovaní na sebe, no nepovedala nič, len sklonila hlavu na jeho rameno a spokojne sa mu mokrým noštekom dotýkala krku. Boli celí mokrí, páčilo sa jej prechádzať po jeho mokrej pokožke, hladkať ho a samo o sebe môcť sa ho dotýkať. Teraz nechápala prečo to neurobila skôr, prečo si držala ten odstup, prečo mu cápala po rukách. Zdalo sa jej to teraz tak prirodzené že bol pri nej, že sa jej dotýkal, že to robila ona tiež. Nechala sa zložiť do postele, počkala až si ľahol a potiahla na nich prikrývku. Schúlia sa pri ňom ako také mačiatko, prstíkmi vyhľadala tie jeho aby sa ho mohla držať a usmiala sa, stále s nie vyrovnaným dychom.* So žabiaka sa naozaj vykľul princa. *Spomenula si na ich rozhovor, keď si robila srandu že bude bozkávať žaby a on jej povedal, že stačí keď pobozká jeho, že ho má hneď pod nosom. Mal pravdu a napokon to ten bozk naozaj aj celé začal, aj to nepríjemné aj to krásne. Položila si k nemu hlávku, netrápila sa tým že mala mokré vlasy a s posledným pohľadom do jeho očí svoje privrela. Cítila sa nahá, nie však pre to že nemala oblečenie, ale preto, že mu odhalila všetko, dala mu jediné čo skutočne vlastnila. Seba, svoje telo i city. Cítila sa preto akoby nahá, zraniteľná a predsa v jeho náruči tak chránená a spokojná. Netrvalo dlho a stisk ruky ktorej sa držala povolil a myseľ sa presunula do príjemných snov.*

Blake

*Pozoroval ju ako sa vyzliekala a len sa na ňu usmieval. Zostal pokojný a keď k nemu nahá vkĺzla, znovu ju objal a vtisol jej do vlasov bozk a rukou ju jemne hladkal na chrbte, ako sa jej to páčilo.* Aj ja vás dve potrebujem. *Zašepkal. Nevedel si predstaviť život už ani bez jedne z nich dvoch. Ťažko povedať ako dlho a o čom všetkom sa zhovárali než im obom klesli viečka, no stalo sa tak a Blake sa prebral v príjemnom objatí a vôňou jej vlasov pri nose. Trochu ho šteklili, len sa pomrvil a pousmial, keď rozlepil oči. Netušil či bola hore, zvyčajne keď on oči roztváral tak už bola vysmiata a plná energie, no bol by rád keby teraz spala. Rád by ju niekedy pozoroval ako spí, či jej len tak priniesol niečo pod zuby do postele, ako to ona spravila už jemu. Pri jeho leňošení ktoré mali asi v rodine to však nebolo také jednoduché. Preto sa len trochu pridvihol aby sa nahol a pozrel, či už bola hore.*

„ Z “

*Aspoň, že sa toho ujala Kvetinka, síce tiež moc dobre neurobila, keď malej pripomenula kopček. Len tak strnul v strachu, že sa ho opýta či Flore ukazoval svoj kopček. To by asi len tak nepovedal, aby sa nezačal smiať. Radšej si ich rozhovor nevšímal a tváril sa, že prudko pracoval na koňovi, ktorého napojil a dal mu niečo zožrať. Niečo, čo vytiahol z vrecka na oblečení.* Rýchlo zabehnem po jedenie. *Povedal k babám a rýchlo zmizol v lese. Netrvalo to tak dlho, lebo keď sa vrátil, niesol v rukách veľké, šťavnaté ovocie. Aspoň že bolo natoľko zrelé, že stačilo zatriasť stromom a nemusel naň liezť. To by bolo asi výrazne ťažšie.* Postreh. *Povedal ku Kvetinke, keď jej hádzal ovocie a to pre malú, jej podal keď k nej pristúpil.* Sladká dobrotka na raňajky. Dobrú chuť. *Žmurkol na malú a zahryzol sa do svojho ovocia, ktoré nápadne pripomínalo ľudské mango, len s výnimkou, že nemalo tuhý stred v podobe kôstky.* Keď sa najete môžeme vyraziť. *Spresnil a usmial sa na drobca. Jeho pohľad však prešiel aj ku Kvetinke a spýtavo sa pozrel či bola pripravená vyraziť. Toto bol posledný krok, ktorý im chýbal k prekročeniu ich minulosti. Čakala ich už iba budúcnosť. V jeho osade a s novými ľuďmi. Celkom ho aj zaujímalo kedy sa malá začne vypytovať na matku a Kvetinka si bude musieť poradiť s odpoveďami pre malú.*

SALLY COOPER

*Sledoval ju dlho, keď zaspala a prstami jej opatrne odhrnul vlasy za ucho. Bola taká krásna, keď spala. A taká zraniteľná, že netúžil po ničom inom, len ju objímať a chrániť. No nakoniec aj on zaspal a stále držiac ju v náručí sa ponoril do ríše snov. Nepúšťal ju ani zo sna a keď spal, cítil sa uvoľnene, tak ako dlho už nie. Taká úľava, aká z neho spadla, to už dlho necítil. Po tých nociach a dňoch, ktoré prežil mimo, v jaskyniach tmy, po tom všetkom konečne prvýkrát spal ako zarezaný. Pokojne a celú noc celkom až do rána. Dobré milovanie s Vanille bolo lepšie než akýkoľvek liek na spánok a rozbúrenú myseľ. To Vanilke vďačil za ten pokoj, ktorý teraz cítil. A cítil ho celú noc. Počas spánku, uvedomoval si jej prítomnosť a nežne ju k sebe tisol. Nezáležalo mu na ničom inom, len na tom, že boli spolu. Že bola pri ňom, že bola jeho a on ju mohol cítiť. Tak dlho ako len chcel. Celú dlhú noc.*

YUNNA

*Rozprávali sa dlho do noci, o všetkom čo im prišlo na myseľ a čo jeden o druhom chceli vedieť. Boli to väčšinou len hlúposti, nič vážne, no bolo to príjemné a krásne, keď len tak boli pri sebe. Potom od únavy zaspala a spala nádherne, celú noc. Tvár mala zaborenú pri ňom, s noštekom pritisnutým na jeho pokožke. Ani si to neuvedomila, že spala pridlho. Pravdepodobne to bolo tým vyčerpaním z ťažkého dňa, ktorý zažili, lebo takto dlho veru ešte nespala. Aj východ slnka prespala, čo nezvykla. Len nespokojne zamrnčala keď sa pohol a ona sa k nemu ešte viac pritúlila. Nepáčila sa jej predstava, že to čo sa jej tak dobre objímalo chcelo ísť preč od nej. Ružová záplava vlasov jej padla cez oči a zahalila jej tvár, no ona sa naďalej túlila k nemu vychutnávajúc si pocit jeho blízkosti.* Blake? *Zamrnčala ešte spola spiac. Rúčkou mu prešla po hrudi až k tvári a akoby kontrolne ho potľapkala po líci. Keď si bola istá, že to bol on, len viac zavŕtala noštek do neho a snažila sa ešte spať. Veru, vstávať sa jej nechcelo. Ešte nie.*

Floreine, Pandora

*Obe zaregistrovali že išiel po jedlo a zatiaľ sa potichu rozprávali. Malá mala ešte nejaké otázky a než sa Z vrátil, ešte sa s Floreine rozprávala o veciach, ktoré jej nešli do hlavy a ktoré v nej vyvolávali zvedavučké otázky. Ako sa ale vrátil, Flora pohotovo chytila ovocie so slovami vďaky a jemným úsmevom.* Vďaka.*Malá tá si od neho ovocie zobrala a tiež poďakovala, zahryzla sa do ovocia takmer ihneď, hladná ako malý vĺčik. Pri tom poskakovaní jej asi vytrávilo a tak rýchlo žula, vysmiata a ani si nevšímala, že jej šťava tiekla aj po brade a že bola trochu lepkavá. Ponáhľala sa i preto že už chcela ísť, tešila sa na ich výlet čo jej mamička dovolila. Veľa razy ju prosila aby mohla ísť preč z jaskyne a ona jej to napokon splnila. Len škoda že tam nebola s ňou, určite by sa jej s nimi páčilo. I jej sa páčilo všetko až na toho obrovského muža čo udieral do Písmenka. A tí ďalší dvaja čo tam ostali ležať. Občas si na to spomenula, nepáčili sa jej tie spomienky. Nevedela úplne presne čo sa to stalo no vedela že oni boli zlí a chceli im nepekne ublížiť, im dvom i Písmenku. To jej stačilo aby sa jej to nepáčilo, že boli zlí. Floreine vycítila pohľad Z a pozrela žujúc ovocie jeho smerom. Ich odchod znamenal veľa, no najmä to že už sa nevrátia. Že celá minulosť bola pochovaná, to prečo ju chceli zavrieť či popraviť, no bola preč i malej mama.* Hotovo! *Vykríkla malá natešene a pobrala sa ku kobylke, Flora ju nasledovala s ich vecami. Hodila do úst posledný kus, malú vyhodila na konský chrbát a sama sa naň vyšvihla.* Sme pripravené. *Vyhlásila, no na perách sa jej skôr držalo zamyslenie. Napriek tomu čo sa udialo pred piatimi rokmi, jej život sa odohrával hlavne na týchto miestach, na tomto území, no čím viac nad tým všetkým uvažovala, tým viac si uvedomovala, že jej to miesto chýbať nemalo.*

Vanille

*Prebrala sa s vyhriatou pokožkou a pokojom na duši. Pritúlená k Sallymu, s rúčkou držiacou sa tej jeho. Pomaly trepotala mihalnicami a s jemným úsmevom spomínala na to kde bola, prečo a ako sa tam dostala. Len čo sa jej oči otvorili poriadne, pohľad znežnel a pery sa roztiahli do šťastného úsmevu. Mala pred sebou Sallyho spiacu tvár, až mala chuť dotknúť sa ho, pohladiť ho. No len ostávala na jeho ruke, nehýbala sa, pozorovala ho a usmievala sa. Vyzeral spokojne a to napĺňalo pokojom aj ju, tisol si ju k sebe aj keď spinkal a to sa jej páčilo tiež. Akoby aj keď nevnímali okolitý svet boli spolu. Vedela však i to, že jej rozprávka sa končila, že musela odísť skôr než mu prinesú raňajky, keďže on si po ne ešte chodiť nemohol a než ju tam niekto nájde. Nechcela aby sa to dozvedel Leo, určite nie z nejakých klebiet. Vedela že skôr či neskôr sa to možno dozvie, no i tak nechcela aby mu niekto niečo hovoril. Bolo by to priveľmi kruté a aj keď nič neľutovala, pri myšlienkach na neho ju to ťažilo, vedela že keby vedel čo sa stalo, ublížila by mu, strašne moc, aj keď naozaj nechcela. Vedela i to že niekto ten ublížený musel byť, no nijako ju to neutešovalo. Opäť pozrela na Sallyho a opatrne pustila jeho ruku, pohladila ho po líci a nahla sa, dajúc mu bozk na pery. Ľahký, nežný a kratučký. Vykĺzla z jeho objatia a z postele, pozrela na svoje nahé telo. Cítila sa napriek všetkému oddýchnuto, možno trochu inak, aj keď sa to dalo ťažko definovať. Vedela že jej oblečenie sa váľalo niekde v kalužiach a že bolo mokré, takže prešla k jeho skrini a nakukla do nej. Nedbajúc nato že jej bolo jeho oblečenie veľké, vytiahla akési kraťasy, natiahla ich na seba a zapla tak aby jej nepadli a potom vytiahla jednu z košieľ a navliekla ju na seba. Skriňu zavrela, posadila sa na posteľ do tureckého sedu a pohladkala ho po líci. Nechcela zmiznúť skôr než by vedel že pri ňom ostala celú noc, nechcela aby si myslel že mu len tak ušla.* Pôjdem na raňajky, donesiem ti niečo špeciálne? *Nahla sa k jeho ušku a opatrne mu to zašepkala, pobozkajúc ho naň. Musela ísť aj do izby dať si voje oblečenie, no to bol detail. Najradšej by ani nikam nešla, len sa tak s ním povaľovala na posteli.*

Blake

*Jej kontrola či to bol on a či tam stále bol ho donútila pousmiať sa a zašepkajúc jej čosi do uška.* Som tu a len na chvíľu odbehnem. *Opatrne preto aj vykĺzol z postele, prešiel ku skrini, vôbec sa už nečudujúc že tam bolo aj mužské oblečenie a natiahol si čosi čisté na seba. Potom len vykĺzol von smerom k miestu kde sa jedávalo, aj keď tam vlastne nezavítal ani jediný raz, kedže jesť mu donieslo to mladé dievča a potom bol preč s Yunnou až doteraz. Trafil tam však pomerne ľahko, teraz tam kráčalo dosť obyvateľov a tak ako prišiel, len si zobral zo stola jed tácku, misku do ktorej nahádzal nejaké to ovocie a niečo na papanie a potom sa hneď aj otočil späť do izby, kde tácku položil, vkĺzol do postele a pozoroval ju ako spinkala. Vydržal by takto poriadne dlho, hlavne keď si uvedomoval, že väčšinou to bol on ten, čo takto spal a dívať sa mohla ona. Konečne mal túto možnosť a chcel si ju užiť najdlhšie ako mohol.*

„ Z “

*Iba s úsmevom na perách sledoval ako malá náruživo papala ovocie. Ešte aj keď raňajkovala si nedala pokoj a musel behať ako opička na gumičke. Dalo sa povedať, že to malé sa zbláznilo a keď mala po bradičke potečenú tú šťavu, vyzerala ako besná. Len tak mu mykalo kútikmi pier, aby si z nej nezačal robiť srandu. Náhodou by sa začínala pýtať čo je to besnota a čo by on potom robil? Len by sa dostal do ďalšej zbytočnej krížovej paľby a to veru nechcel a nemal ani za potreby. Ovocie bolo rýchlo zjedené a on bol trochu sýtejší, aj keď mal pocit, že si svoj hladný žalúdok len zbytočne podráždil, než ho zasýtil. Už sa tešil na ich bohaté raňajky, chýbali mu! Len tak mu zaškvŕkalo v brušku, pri pomyslení na misy plné jedla.* Dobre, tak hor sa na poslednú časť našej cesty. *Vysadol, síce s obtiažami, no vysadol na žrebca a keď ten chvíľkový nával bolesti predýchal popchol ho do kroku.* Načo sa najviac tešíš, drobec? *Spýtal sa malej keď sa priblížili so žrebcom ku kobylke. Len so skúmavým a zároveň s obavou v očiach pozrel ku Kvetinke. Vyzerala byť mysľou niekde ďaleko. Možno aj on by bol potichu, keby tak málo ostávalo, aby začal nový život. Ten jeho sa mu páčil, no ktovie ako sa nato všetko dívala práve ona. Podľa toho základu, že ju chceli popraviť by čakal, že sa poteší novej a už konečnej šanci na život. Nebude to mať ani u nich ľahké, to je pravda, ale zase určite ľahšie než v tej jaskyni, či v ich zničenej osade. On Necrovi neplánuje povedať, že bola súdená a má pochybnú minulosť, Bohovia mu sú svedkom, že i on by bol skončil nedobre, keby nepatril k Bratom. Večný bitkár, nedovolil nikomu aby si o neho otieral ústa, bol pyšný na svoju existenciu a spolu s bratom W boli tými najhoršími v skupinke Bratov. Aj vďaka Gabrielovi mali na sebou ochranné krídla a kvôli nemu sa snažili sekať dobrotu. Nešlo o nič viac. Navyše denné tréningy mu pomáhali kompenzovať všetko to, čo v ňom vrelo tak dobre ukryté. Našiel svoj ventil, možno ho nájde aj Kvetinka.*

SALLY COOPER

*Len matne si uvedomoval pohyb vedľa seba. Iba zo sna, capol rukou po mieste kde predtým spala Vanilka a keď otvoril jedno očko, videl že sa obliekala. Kútik pier mu vyletel do výšky. Len dúfal, že ju nikto neuvidí v jeho oblečení, lebo to by asi ťažko vysvetľovala. Ležal rozvalený ako taký kocúr s potmehúdskym úsmevom na perách a keď sa mu Vanilka prihovorila, len sa lenivo prevalil na chrbát a spod mihalníc ju pozoroval.* Hlavne mi prines seba, to mi celkom postačí. *Šepol a náhle sa posadil. Vzal jej tvár do dlaní vtisol jej bozk. Bolo to akoby sa bál, že ako náhle odíde z jeho izby, za všetkým sa urobí znova ten veľký múr, ktorý tam celý ten čas bol. Vedel, že príde kruté prebudenie, no on mu chcel ešte chvíľu odolávať. Nechcel aby to skončilo. Bozk nežne prehĺbil a jemne sa dotkol jazykom jej pier. Keď sa od nej odtiahol, tými svojimi úprimnými kukadlami sa zadíval do jej očí. Nepotreboval nič hovoriť, ona isto rozumela.* Hlavne sa poriadne napapaj. Myslím, že len čo odídeš, sa mi sem dovalí Ariane a bude sa o mňa starať, pchať do mňa jedlo čo mi nebude chutiť so slovami, že je to len pre moje dobro a prípadne mi ešte niečo prileje do vody, aby som bol povoľnejší a poslúchal ju. *Zazubil sa na Vanille a keď jej ešte raz dal bozk na pery, potom klesol znova do postele s úsmevom na perách. Darmo, šamanka si vedela vydobiť svoje keď nechcel poslúchať. Mal pocit, že aj včera mu niečo také dala, lebo potom skrotol ako baránok a ona si s ním mohla robiť tie svoje pokusy či čo to vlastne robila.*

YUNNA

*Nespokojne zamrnčala keď počula, že chce od nej odísť, no očividne mu to nijako nezabránilo, lebo niekoľko dlhých minút tam musela postieľku ohrievať sama, bez neho. Ležala na brušku, keď prišiel a vyvaľovala sa aj cez jeho časť, no veľmi rada sa posunula keď prišiel a znova sa k nemu pritúlila ako také mačiatko. Bola lenivá i oči otvoriť, tak dobre sa jej ležalo s ním. Spokojne zapriadla pri dotyku jeho tela pri sebe, no zachytila, že už nebol nahý tak ako ona, načo znova len nespokojne zamrnčala. Nespala, no ani nebola hore. Len driemala a moc jasne si uvedomovala jeho prítomnosť pri sebe.* Čo robíš? *Zašepkala potichu ani neotvoriac oči. Mala taký vážne blbý pocit, že ju pozoroval. Asi prvýkrát sa stalo, že bol skôr hore než ona. Tentoraz to nebola Yunna kto prvý opustil ich posteľ. Nemohla sa na neho dívať ako pokojne spal, s celkom vyrovnaným pokojom na tvári. Páčil sa jej. Bol až nebesky krásny, že sa ho bála dotknúť, aby ho náhodou nezobudila. Preto vždy radšej odišla z izby, doniesla mu raňajky a potom znova odišla. Lebo by sa nebola ovládla a dotýkala by sa ho.*

Floreine, Pandora

*Malá si na kobylke kývkala nožičkami a veselo sa usmievala. Akurát bola lepkavá a to sa jej vôbec nevidelo, nevedela o čo sa mala utrieť, nechcela si zelené šatočky pošpniť a zalepiť, už boli špinavé akurát dosť. Boli jej obľúbené a skončili po tomto ich výlete trošku roztrhnuté.* Som lepkavá. *Zhodnotila nespokojne sama nad svojimi lepkavými rúčkami a tiež ústami a bradou. Floreine sa len zasmaila a pokrútila hlavou, natiahla sa k vode a na látku trochu naliala a podala jej ju, nech sa utrie.Vedela že keď ju niečo rozptyľovalo, nedalo by jej to pokoja celou cestou, než by sa toho zbavila.* Ja sa teším na strašne veľa vecí, hlavne že budem môcť všade behať a uvidím niečo nové a veľa nových vecí. *Po piatich rokoch na jednom vrchu to bol jej prvý výlet a ona sa nato moc tešila Aj na iné deti, aj na to ako sa bude hrať aj s Písmenkom aj Florou aj inými deťmi.* A ideme sa teraz hrať? *Tie myšlienky jej pripomenuli že teraz je v hádaní na rade on a ona sa moc tešila. Napokon nechcela myslieť na niž ťažké, aby nebol smutný keby neuhádal, lebo ona by na jeho mieste bola. A keďže to ešte nevedel moc hrať, predsa len nechcela aby bol smutnučký.* Ty sa najviac načo tešíš? *Doplnila ešte, lebo Flora mlčala a tak ostával priestor nato, aby sa s ním rozprávala ona a dávala mu otázky.*


Vanille

Ja sa určite chystám vrátiť a dozerať na teba. *Usmiala sa a keď ju pobozkal, len sa k nemu viac priľňala a bozku mu opätovala. Jeho oči jej pripomenuli čo bolo za dverami, skutočný svet kde ona bola zasnúbená a kde oni dvaja mohli byť nanajvýš priatelia, no nechcela nato myslieť. Teraz bola ešte tu, v ich vlasom svete, krásnom a takoma akom ho chceli oni dvaja. Pohladila ho po líčku, akoby mu hovorila na ten jeho pohľad, že všetko bolo v poriadku. A že všetko i bude.* Aby si bol povoľnejší? *Nadvihla jedno obočie a zazubila sa.* Asi by som sem mala zase prepašovať Nalu aby ti robila dozor a ty si nebol vôbec povoľný. *Keď sa jej nevenoval Leo tak ako sa smiali Bratia, nechcela aby hľadala náhradu u Sallyho. To veru nie. Radšej asi nechcela vidieť čo tam s ním robila a vlastne nato nechcela ani myslieť lebo sa jej to nepozdávalo. No liečila ho a ona nemala čo papuľovať, takže sa len sklonila, dala mu ešte jeden bozk a pohladkala ho.* Počas dňa sa tu ukážem, ale napadlo ma, že večer keď vonku padne tma sa môžeme prejsť, aby si si to tu obzerel. *Večer už nebolo toľko svetla, vyhli by sa priveľmi osvetleným miestam v jaskyni a vonku by sa dalo prejsť tiež, predsa len väčšina miest bola zahalená tmou.* Oddychuj nech máš na večer sily. *Vedela že to vyznelo trochu dvojzmyslene a aby to podčiarkla na neho ešte aj žmurkla a s tým sa vytratila z dverí na prázdnu chodbu. Bolo treba sa rýchlo dostať do izby aby sa prezliekla.*



Blake

*Ani si neuvedomoval ako sa usmieval, keď sa na ňu díval. Nemohol z nej pustiť oči a mal čo robiť, aby sa jej nechytal, no to by sa už dlho potom na ňu nemohol dívať, určite by sa prebrala. A tak len tak ležal a pozoroval ju, ako spokojne odfukovala. Bola to hádam prvá noc počas ktorej sa neprebudil na to že kričala pre nočné mory. Možno preto že išli spať tak neskoro no dúfal, že dôvody boli úplne iné, že bola spokojná a Uretan opustil aspoň z časti jej myseľ a že snívala radšej o niečom peknom.* Dívam sa na niečo moc pekné. *Odvetil na jej otázku a ani sa nepohol. Hlavne keď neotávrala očká a on sa mohol dívať ďalej. Netušil že by vydržal pri takejto pokojnej činnosti tak dlho, no teraz zisťoval že úplne bez problémov. Nechcelo sa mu ani pohnúť, všetko čo potreboval mal pri sebe a bolo mu tak dobre, že by bol hlupák keby chcel ísť teraz niekam inam. Možno neskôr si môžu dať prechádzku, no teraz sa mu tento uvoľnený veget bez veľkej námahy a v akejsi pohode veľmi pozdával.*

Vau *povedala so smiechom a ušla a vyzerala takto: *

„ Z “

*Keď počul tie slová malej, že bola zalepená, len sa uškrnul.* Mala si objať kobylku, keď si bola zalepená. *Povedal so smiechom. Celkom by si pozrel ako by vyzerala potom. Všade samá nalepená srsť, či hriva. Bola by to zábava, darmo. A ten smiech, pri predstave ako by asi vyzerala ho veľmi rýchlo prešiel, keď sa ho opýtala či idú hrať.* No dobre, poďme nato! Som pripravený zdolať tvoj nápad a uhádnuť to. *Povedal to ako výzvu do boja, no nakoniec sa mu pery aj tak roztiahli do úsmevu.* Ja sa teším asi na všetko. Na posteľ, na môjho koňa, i na Bratov. A na kamarátku. *Dodal s úsmevom, keď si spomenul, že tam Sig bola sama bez neho. Takto dlho bez seba asi ešte neboli, preto sa o ňu trochu bál, no dúfal, že aspoň W sa o ňu postaral. Aby znova nespadla do tých istých problémov od ktorých ju Z zatiaľ úspešne držal. Chcel malej vysvetliť, že sa tešil na domov, lebo to bol jeho domov, ale netušil či by to bola pochopila a potom či by nezačala smútiť za jaskyňou z ktorej ich vzal. Umierajúc žena sa veru krásne postarala o prekvapenie. Ak tak čakal, len jednu ženu. Ale ženu a dieťa? Ešte stále nedokázal pochopiť ako sa dostal do takejto situácie.*

YUNNA

Mám na to pekné začať žiarliť? *Zamumlala popod nos s jemným úsmevom na perách, ktorý jej nie a nie zísť z tváre. Dnes na práci nič také nemali. Jediné načo čakali, aby sa vrátili späť bolo zotavenie Sallyho. Netušila ako na tom bol, možno by mala za ním neskôr zaskočiť, ale vážne sa jej nechcelo. Len tíško dúfala, že bol na tom tak, aby sa tu ešte mohli pekne zdržať. Nechcelo sa jej vrátiť späť. Tie jaskyne boli pre ňu príliš temné, príliš ponuré, aby sa tam cítila tak uvoľnene, tak skvele ako tu. A tam bol aj jej postrach.* Kričala som zo sna? *Spýtala sa s tvárou stále zaborenou k jeho pravému boku, ku ktorému sa stále tisla. Jemne ho pobozkala na telo, no oči stále držala lenivo zatvorené. Vedela, že ak by ich bola otvorila, už by sa nevedela prestať na neho dívať. Blake bol muž, ktorý sa jej zapáčil hneď v prvom okamihu ako ho zazrela. Aj Bratia boli krásni, ale nikto sa jej nepáčil tak ako Blake. Možno práve preto, že spolu vyrastali a videla ich prechádzať nielen pubertou, ale všetkým čo ich spolu čakalo. Počas ich výcviku na bojovníkov sa každý z nich výrazne zmenil a Véčko považovala za najkrajšieho z nich a síce bol do nej kedysi zaľúbený, nedokázala mu to opätovať. No Blake? Toho hneď keď prvýkrát zbadala, nahá, ponížená ako ten najúbožejší tvor, uvedomila si jeho krásu a to, že ju to k nemu neskutočne ťahalo. A i keď ho od seba odháňala, to všetko bolo len preto, že sa bála jeho povahy. Že by bol rovnako krutý ako jeho otec.*

LEO

*Bolo ráno. Celú noc nespal. Predriemal možno pol hodinu, ale i tak. Chodil ako besný pes. Arriane mu raz klopala na dvere, ale slušne ju poslal preč. Nechcel sa s ňou rozprávať. Nechcel jej ľútosť, ktorú by mu bola dala a už vonkoncom nechcel, aby len potvrdila jeho myšlienky. Ráno, možno schválne a možno ani nie, si uvedomil, že kráčal ku Cooperovej izbe. Vlastne len chcel prejsť okolo smerom na raňajky, i tak inou cestou sa ísť ani nedalo, okrem jednej, ktorá bola zbytočne dlhá a pre jeho nohu taká prechádzka nebola prechádzkou ružovou záhradou. Pri tom slovnom spojení mu podvedome vždy vyskočil úsmev na perách. Blake ho tým nakazil a vždy pri myšlienke na ružovú farbu, mu vyskočila na myseľ Yunna. To všetko len kvôli nemu! Najradšej by ho kopol niekam. On nemal za potreby myslieť na jeho ženušku. No darmo, stalo sa.
Zamyslene kráčal, ruky mal za chrbtom, pohľad sklonený k zemi, viacej upretý na boľavú nohu ako na zem, no niečo ho vytrhlo zo zamyslenia. A bol to práve pohyb pri Cooperových dverách. Najskôr sa usmial, lebo si myslel, že odtiaľ uvidí vychádzať Arriane, no nebola to ona. Zamrzol. Pohľadom spočinul na Vanilliných očiach a vtedy mu úsmev z pier zmizol. Pocítil bolesť. Akoby ho niekto bodol priamo do hrude a jeho tvár sa aj na okamih zmraštila bolesťou, ktorú nedokázal hneď tak dokonale zakryť. Pohľadom si ju premeral. Od hlavy po päty a keď videl, že bola oblečená do mužských šiat, už mu nikto nič nemusel hovoriť. Tvár mu zahalil nečitateľný mrak a jediné čo bolo na jeho tvári znať bola pevne zaťatá sánka. Oči nabrali na rovnakej nepriehľadnosti, akú prejavovala jeho tvár a každý by pochopil, že sa stiahol. Netušil čo povedať, ako zareagovať, či sa mal obrátiť a radšej ísť do svojej izby. Dokonca aj chuť na raňajky ho prešla. No on napokon urobil len jediné. Pohľad uprel pred seba, akoby tam Vanille ani nebola, zdvihol pyšne bradu, aj keď bol ponížený ako ten najväčší úbožiak a pokračoval pomaly rovnakým smerom. Nemal jej čo povedať.*

Floreine a Pandora

*Malá pozrela už na nelepkavé paprčky a pokrútila nad jeho nápadom hlavou.* To by som asi už aj smrdela a bola celá chlpatá. *Vôbec si neuvedomovala že on jej to hovoril práve preto že by to vtipne vyzeralo, ona si skôr myslela že on to nevedel a preto mu to oznámila. No potom sa už sústredila na hru, ktorá mohla začať.* Tak sa pýtaj. *Pobádala ho, keďže neprišla nijaká otázke. Floreine sa medzi tým prebrala zo zamyslenia a už hlavu dozadu neotáčala. Bola rada že všetko mala za chrbtom, aj keď niektoré spomienky sa len tak hneď z hlavy vypustiť nedali. Nateraz ich však vypudila z hlavy a radšej sa započúvala do ich hry a slov Z. Na tých jeho bratov bola zvedavá, na tému kamarátky by ho možno aj podpichla či to bola skutočne len kamarátka že sa tak usmial, no pred malou by si niečo také nedovolila, nie ak si chcela ušetriť ďalšie zložité vysvetlovanie.* Zabudol si povedať že sa tešíš na hranie v piesku. *Podpichla ho teraz zámerne, aby to malá zaregistrovala. Bola by to poriadne vtippná predstava, vydieť ho na piesočku s malou ako si stavajú zámoček. Malá samozrejme hneď natešene na neho pozrela, i ona si to zjavne predstavila, aj keď nie preto že sa na tom išla smiať.*


Blake

Trošku? *Usmial sa a natiahol ruku k nej, hladkajúc ju po pokožke pliecka, ktoré bolo odorkyté, takže k nemu mal prístup. Žiarlivosť mu pripomenula, že u nich doma sa musel vysporiadať s nejakými záležitosťami. Vlastne len s jednou v podobe Lauren o ktorej veľká časť jaskýň vedela, že bola jeho milenkou. A on zase veľmi dobre vedel, že napriek diskrétnosti ktorou sa riadila bola aj poriadne ctižiadostivá a vedel si veľmi jasne predstaviť, že to, že bol ženatý pre ňu nebola prekážka a že sa mu pokúsi nasáčkovať do postele a priazne i tak. Mal značné obavy že bude Yunne robiť problémy, no nechal si to zatiaľ pre seba, možno sa mýlil a bolo lepšie keď to ostalo zatiaľ takto.* Ibaže by si kričala tak, že som ťa nepočul. *Odvetil s úsmevom a rukou prešiel z jej pliecka na vrch chrbátu, kde jej pochodoval prstíkmi. Ani nie tak úmyslene, ako podvedome v zamyslení, akosi automaticky.* Snívalo sa ti niečo? *Spýtal sa jej so záujmom, dúfajúc že akurát tak niečo pekné.*


Vanille

*Keby si bola všimla osobu na chodbe skôr, vbehla by späť za Sallym. A hlavne, keď sa tam zajvil Leo. Nešlo o to že by mu chcela klamať a zavádzať ho, no ušetrila by ho tohto pohľadu a bolesti, keby mohla. No v prvom okamihu kedy sa im stretli pohľady tú bolesť videla, rovnako ako jeho skúmavý pohľad po jej tele, jej oblečení. Podvedome si krížila na prsiach ruky, bola by radšej keby bola v svojom oblečení a on si hneď neuvedomil, prečo mala na sebe mužské oblečenie. No bolo zbytočné nad tým polemizovať, Leo to pochopil čo sa vo vnútri stalo a jeho reakcia...sťažka si vzdychla keď sa pohol ďalej akoby bola vzduch. Nešla mu to vyčítať, jeho obranný postoj pred bolesťou, no nechcela aby odišiel len tak a tak mu opatrne sčasti vošla do cesty, no nedotkal sa ho.Určite by mu to vadilo.* Leo? Môžeme sa porozprávať? *Chodba nebola najlepšie miesto nato, aby sa rozprávali o tomto aj keď keby musela, zvládla by to. Ani sama nevedela čo mu chcela povedať, mala v tej chvíli príliš roztrasené myšlienky, no niečo musela. Teraz keď mala svoj stôl uprataný, bol čas aby bola úprimná.*

LEO

*Zatínal do seba sánky ako mu to len šlo a keby mu nebola vošla do cesty, ani by sa nebol zastavil. Odmietol sa jej však čo i len dotknúť, preto nemohol pokračovať. Zostal stáť a až po chvíli sa odvážil na ňu pozrieť.* Nemáme si čo povedať. *To bolo jediné čo dokázal precediť cez zuby. Jeho hlas neznel ani tak nahnevane ako odmerane a vedel, že takýto postoj niekedy ubližoval viac než zlosť, ale posledné čo mienil bolo ešte kedykoľvek v budúcnosti prejaviť city pred ňou. Veď ich iba vzala a podupala. Ako typická žena. Bol hlupák, že si dovolil čo i len chvíľu dúfať, že by to mohlo byť fajn? Cítil ako v ňom vzrastala požierajúca prázdnota, ktorá ho stravovala a on sa voči nej nebránil. Cítil takú obrovskú dieru v hrudi ako ešte nikdy. No neplánoval jej to dať. Neukáže jej ani kúsok zo seba a len čo sa vrátia do mokrej časti Asaly, vráti sa k svojej práci tak ako predtým a bude sa tváriť, že nikto a nič neexistuje. A už vonkoncom nie Cooper a ona. Ešte aj Nostradama – svojho žrebca – si vezme k sebe do jaskýň, aby sa mu ho Cooper nedotýkal. Je to posledné čo mu ešte ostalo. To posledné k čomu bol ochotný prejaviť ten najmenší pocit. Pocit úcty a láskavosti.* Teraz ma nechaj prejsť. Akosi ma prešla chuť na raňajky. *Chcel ísť von. Na poriadne dlhú prechádzku.*

YUNNA

*Tak jej drahý manžel chcel aby žiarlila? No veď nech sa teší, ona vedela krásne žiarliť a stačí ak sa k nemu čo i len raz priblíži nejaká žena, tak jej vyškriabe oči. Ešte si rozhodne, či sa bude približovať niekto k jej manželovi! V tomto sa vedela správať ako pravá rozmaznaná princeznička. Bola rada, že nekričala. Prvýkrát od toho okamihu kedy ju znásilnil Uretan.* Myslím, že nie. Len som vnímala teba a tvoju prítomnosť. *Usmiala sa, keď odvetila na jeho otázku. Tie tancujúce prstíky na jej chrbte jej na pokožke vyskočili zimomriavky.* Tebe sa niečo snívalo? *Prvýkrát otvorila očká a pozrela sa priamo do jeho očí i keď stále lenivo ležala na brušku a párkrát zakopkala nôžkami. Nechcelo sa jej z tejto postele ani vyjsť! Bolo jej tam tak báječne, že si to nevedela vynachváliť. Takýto veget by mohli mať veru častejšie. Je to omnoho príjemnejšie zobudiť sa takto ako niekde na zemi v jaskyni kde bolo teplo jediné to čo vyžarovali ich telá. Hoc ani to nebolo až tak nepríjemné, vzhľadom nato, že mohli byť celkom pri sebe.* Blake? Od čoho máš tú jazvu na chrbte? *Bola dosť veľká a v minulosti keď k nej prišiel musela aj poriadne bolieť.*

Vanille

*Nič iné ako slová o tom, že si nemali čo povedať ani nečakala. No i tak ju bolelo keď sa na neho dívala a vedela že trpel. Možno to nedával najavo a chcel jej ukázať že mu nestála ani za to aby sa s ňou rozprával, no vo vnútri musel trpieť a to ju v tej chvíli trápilo viac než jeho tón či to, že teraz ju nenávidel.* Ja ti mám čo povedať.*Odvetila na jeho slová a nepohla sa spred neho. Viditeľne sa mu hnusilo sa jej dotknúť, takže stačilo stáť pred ním.* Neľutujem čo som urobila ale je mi ľúto že som ti tým ublížila. Nikdy som ti nechcela ublížiť a mrzí ma, že kým si sa ty snažil mi ukázať čo ku mne cítiš a doviedol si mi ho späť, ja som si vybrala jeho. *Hľadela mu do tváre a rozprávala rýchlo, ak by sa rozhodol ju predsa len odpratať z cesty proti jej vôli.* Lenže ja svoje city neviem ovplyvniť, aspoň raz v živote som sa rozhodla podľa toho ako som chcela ja, nie je to niečo čo si poviem že bude takto a bude to tak. Mrzí ma len to, že si z toho musel výjsť ublížene, nechcela som aby si kvôli tomu trpel. Viem že ma teraz neznášaš a ľutuješ že si ho doviedol späť, no chcela som aby si to vedel, že mi je to ľúto. *Až potom mu odstúpila z cesty a sklonila zrak k zemi. Radosť z toho všetkého bola teraz preč, prišla realita a s ňou bolesť, že mu musela ublížiť. Dal jej Sallyho, možnosť napraviť to že odkladala svoje city bokom a ona teraz tie jeho zranila. Neupokojovala ju ani myšlienka že vedela že jeden z nich pre ňu bude trpieť, pretože jedna vec boli myšlienky, druhá realita a matie to pred očami.* Prepáč Leo...*Zašepkala a odstúpila až úplne k stene.*