ASALA- časť Mare Imbrium

„ U “

*Cítil ako ho bolela pera od toho jej uhryznutia.* Drahá, hryzieš ako kobyla silno! *Zahuhňal sa smiechom a pritlačil si voľnú ruku na ublíženú peru. Tak tam bude mať nepekný opuch vďaka tomu jej uhryznutiu.* No vždy som vedel, že to medzi nami bude vášnivé! *Začal sa smiať a keď videl ako išla na neho, rukami, tak mu až zle prišlo. On jej nechcel ublížiť, ale toto bol útok na jeho osobu a keď nemala zbrane, on nemal jej čo brať, či chytať. V očiach sa mu zjavilo predstierané prekvapenie, či strach z jeho terajšieho postoja. Plesol však bičom vo vzduchu a bič sa omotal okolo jej pravého zápästia. Znova len šklbol k sebe a pevne ju objal okolo pása. Okamžite jej ručičkou zašiel k zadku. On takýto nebýval, ale dnes mal príliš hravú náladu. A mala si ju zlíznuť Vanille.* Kde budeme pokračovať, keď sme tak pekne začali? *No a čo, že toto bolo šialenstvo? Však to bolo niečo nezvyklé u neho, Bratia si však už zvykli, že on máva niekedy také stavy, kedy robí veci bez rozmyslu. A hlavne koná tak ako by nikdy nekonal. Je z nich najmladší, nie je panic, ale jednoducho takýto nebýva. No baví ho to robiť jej trochu zle.*

Blake

*Kto by to bol povedal, že ju tak poteší, že niekomu vpáli kvôli nej do brady. Dokonca jej kamarátovi, ženské zmýšlanie sa opäť raz prejavilo v smere ktkorému bolo zaťažko rozumieť. Až keď vyhúkla že mu na nej záleží ju pochpil a aj to bol prekvapený, veď predsa vedela že mu na nej záležalo. Niečomu silno unikalo, ale to asi to že bol chlap a nemal ženské bunky.* No to radšej nechci, aby som žiarlil lebo V dopadne horšie ako len s rozpitou perou. *Uškrnul sa akoby nič, ale jeho majetnicky sklon by v tomto mohol byť naozaj poriadny.* Neprovokuj, snažím sa sem zapadnúť a bitím tvojich kamarátov mi to moc nepôjde. A nebolo vôbec pekné že si ma nevarovala, že si svjomu bračekovi povedala pravdu a ja som musel byť konfrontovaný. *Šťuchol jej do rebier, plecu sa vyhýbajúc. Tá modrina, teda budúca modrina sa mu vôbec nepozdávala. Ale vôbec.*



Stromové dievča

*Prekvapene zastavila ako chcela odísť a úsmev jej na perách zotrval. Stále ten jemný, kútiky sa v ňom neustále držali. Len rukou pokynula k mohutnému stromu s červenými kvietkami ktoré práve kvitli.* Bývam na ňom každý večer. *Vysedávala na jednom z konárov, niekedy ju tam bolo ťažké zahliadnuť, lebo bola nehybná a bola tma, no nebolo večera kedy by tam nesedela. Potom však povedal že to nebol dobrý nápad a ona stíchla a už nič nepovedala, len pokrútila hlavou ohľadom tej stuhy.* Nerob si s tým starosti. Teraz sa ti zíde viac než mne. *Pár vlasov jej padalo síce do tváre, no tým sa netrápila. Mohla si ich kedykoľvek zapliesť, keby jej liezli do tváre. Ani nevedela ako, bol tam už aj princ, takže len slušne sklonila hlavu.* Princ...*So sklonenou hlavou odstúpila, opatrne pridivhla zrak k V, venovala mu posledný úsmev a s vodou sa pobrala polievať rastliny.*

Vanille

*Mala chuť povedať mu že tak mu bolo treba, no zaregistrovala pri V jeho stromovú žienku, ktorú asi ako jedinú neofrflal. Nemohla však sledovať čo sa tam dialo, pretože tu ju zamestnával U a musela sa mu venovať, ak nechcela byť bozkávaná zase a stať sa cucačom krvi z jeho pier. Samozrejme ju zase uväznil tým svojim bičom a dokonca jej šahal na zadok.* Myslíš pri tom hryzení? *Ušknula sa, no k ničomu takému nedošlo. Ruku ktorú mala voľnú využila veľmi prakticky akurát nie na takomto mieste, no on tiež nielen bojoval, takže to bolo v poriadku. Začala ho štekliť! Krutovládne pod rebierka, aby ju pekne pustil. Chcel jej robiť zle? No dobre, aj ona vedela robiť zle a mienila sa nedať, štekliť vedela veľmo dobre. Sallyho tiež rada šteklila, aj Yunnu už asi šteklila, jednoducho, šteklila rada.*

YUNNA

Och, ja chcem aby si žiarlil! *Priznala sa s miernou červeňou na tvári. Určite by sa asi posekali, keby zase Véčko zmlátil a ako hovorí ešte viac než teraz. To veru hej. Pohádala by sa s ním, ale prejav jeho žiarlivosti? Och! Veď to už nebude mať príležitosť nikde vidieť vzhľadom nato, že keď sa vrátia, znova k nej bude musieť byť ľahostajný. A možno práve spomienky na toto všetko jej budú pripomínať, že to všetko len predstiera lebo musí. A vedela, že v niektoré dni to jednoducho bude ťažké. Hlavne v dni, kedy sa stretne s Uretanom. Tie dni budú ťažké.* A ber to drahý, ako menšiu odplatu. Ty si ma nevaroval, že si sestre vytáral, že som sa s tebou milovala ako s Bezmenným. I keď som to neurobila úmyselne, zabudla som a keď sme sem prichádzali už bolo neskoro ti hovoriť, že Gabriel vie pravdu. *Kútikom oka pozrela ku Gabrielovi, ktorý bol zavesený o V.* A ako vidím neskočili ste si po krku čo je moc dobrý znak pre začiatok.

„V“ a GABRIEL

*Oj, no len tak mu poskočilo šérdco, keď počul kde by ju mohol stretnúť. Bola taká nežná, celá. Aj ten jej výzor. Normálne nechápal, že sa nerozpadla, keď ju pobozkal na zápästie. A prihlúplo sa usmieval ako taký pošuk a díval sa na ňu. Ani keď povedala Gabrielovi princ a odišla, nič si nevšímal, len za ňou hľadel. V tom rozpoložení si nevšímal, že Gabriel, aby sa nezačal strašne smiať, mu hrýzol do ramena a snažil sa upokojiť sa, lebo záchvat smiechu, ktorý ho chytal bol teda silný. Už to boli roky, čo ho niekto nenazval princom ako Necra nikto nevolal kráľ, ani nijak podobne. No to bolo také podarené pre neho, že sa len začal zadúšať smiechom a keď si obidvaja uvedomili čo sa dialo, V si konečne všimol, že ho bolí rameno a Gabriel, že ho hryzie, sa narovnal a pozrel na otlačok zubov na Véčkovom ramene.* Ehm... Zlatá. *Zazubil sa na V a zatváril sa ako neviniatko. Zato si vyslúžil od Véčka poriadne silný pohlavok.* Si mladý na také kecy, strč si ten úsmev za klobúk Gabriel! A nabudúce si hryz niekoho iného nie mňa! *Zavrčal zlostne V a Gabriel len dvihol obranne ruky. Nechcel ho hneď nasrdiť.*

„ U “

Nie, pri tom bozkávaní. *Zazubil sa na ňu a sklonil sa perami k jej krku a jemne ju začal bozkávať na krk. No prečo by mal skončiť s tým čo tak pekne začal? Nemal na to dôvod. Ona to stále brala ako srandu, takže o nič iné ani teraz nešlo. A za nič na svete by nedovolil, aby ho niekto od nej odtiahol.* A to si myslíš, že každý je šteklivý? *Zachechtal sa. Mohla ho štekliť koľko chcela, lebo on veru nebol šteklivý. Mala to márne. On keď sa zaťal, tak naozaj vedel šteklenie vydržať, no práve vystihla jeho silnú chvíľku, kedy by vydržal asi všetko, i mučenie.* Ale asi si ty šteklivá, keď tak rada šteklíš, hm? *Ľavou rukou stále držal bič ktorý mal omotaný okolo jej zápästia a ruku z jej zadku nedával dole, len ho pekne pomačkal prstami, aby ju viac podráždil. Dobre sa mu obchytkávalo ju. Len čo je pravda. Správal sa ako hulvát. Už to videl, že až ho toto prejde, tak sa bude hanbiť ako pes.*

Blake

*No tak ona chcela aby on chudiatko žiarlil! No to bolo teda pekné priznanie, až nevedel, čo jej nato povedať. On nechcel žiadnych chlapíkov mlátiť, nebol žiarlivý natoľko aby ho vyprovokoval rozhovor alebo niečo podobné, zase, dôvera bola dôvera. Nato aby žiarlil by muselo ísť o niečo viac, aj keď tento V...len nad sebou pokrútil hlavou a pokrčil ramenami.* Teraz keď to viem tak aj keď budem si dám pozor aby si to nevidela. *Zazubil sa na ňu a veru, aj on vytáral Vanille isté veci, ktoré v tom čase vedieť nemusela. Teraz to už bolo jedno a on bol rád, že to vedela. Skôr než by mali ísť domov s ňou určite chcel strávať nejaký čas ako Blake, jednoducho sa s ňou rozprávať, tvárou v tvár.* Nie, to asi preto, že som medzi tým skočil po tvojom nápadníkovi. *Žmurkol, aj keď ten V vyzeral celkom roztoto zo slečny čo sa tam zjavila.*





Vanille

Obávam sa, že na bozkávanie som už rezervovaná niekomu inému. *Vyplazila mu jazýček a hmýrila sa, aby mu sťažila bozkávanie jej krku. To už čo bolo, že sa mladý muž rozhodol ju takto obťažovať? Vedela že do nej chcel len rýpať, no bola rada že tu boli len jeho priatelia a Blake. Kým by nespravil niečo naozaj nevhodné, ten by ho asi nechal. Bola však sklamaná že ten jej drahý protivník nebol šteklivý. Že mu hanba nebola.* Nie ja tiež nie som. *Niežeby nebola, trošku áno, no nie na rebierkach. Bola len na chodidlách a tie boli trošku inde. Rebierka, tam bývala tiež, no len keď sa nezvládla zaťať, čo teraz zvládla. No tá jeho paprča, najvyšší čas prejsť k tomu boju, skôr ako sa to nejeko podivne vyvŕbi. A tak nečakane zaútočila vlastou hlavou o tú jeho a zároveň voľnou rukou ktorou ho šteklila sa zahnala päsťou o brucho.*

VŠETCI

*Neskôr sa aj on začal smiať sám nad sebou. Však a čo sa mohol čudovať, že si z neho robili srandu, keď im nato dával krásne dôvody? Však sám zo seba robil psa a potom sa čudoval, že ho chceli škrabkať za uškom ako takého ratlíka a ešte mu aj tá burina jedna nepodarená povedala, že je krátkosrstý. No mal jej on veru odrezať tie vlasy v noci! By sa jej aspoň mohol smiať, že aj ona je krátkosrstá.* No zato ty si taká chlpatučká. *Oplatil jej, keď si všimol, že už sú na okraji osady. Ono to prišlo tak náhle, celkom bol zamestnaný tými babizňami, že si ani neuvedomil a zrazu sa ocitli pri bojisku Bratov. Len tak stŕpol keď si všimol pohľad Bratov k nemu. Chcelo sa mu zanadávať, no práve prvé pohľady ktoré si všimol boli od tých najhorších osôb. Gabriel a V na neho civeli ako na zjavenie a on si uvedomil ako to asi mohlo vyzerať. Preboha on niesol na rukách dievčatko, ktoré sa smialo a bolo na ňom nalepené ako prísavník a vedľa neho kráčala žena. Dospelá, pekná žena. No amen dolina. Bolo mu to treba? Črty tváre mu okamžite stvrdli a on kráčal potichu. No zato na tvárach Bratov sa zjavovali úsmevy priamo úmerne ako k nim kráčali. Gabriel sa vyškieral ako debil! Najradšej by mu vymlátil dušu z tela. No a V? Ten sa začal strašne smiať. Somár. Mať v ruke kameň hodil by mu ho do tváre. Dokonca aj U sa prestal s Vanille biť, lebo si ho všimol a prekvapený strnul. Možno to bolo aj pre údery, ktoré schytal od slečinky, no ten jeho neveriaci pohľad na Z stál za všetky drobné. Ešte v tej chvíli tam prišiel aj W. Jediný on sa tváril neutrálne, i keď on svojho brata poznal najlepšie a vedel si celkom presne predstaviť čo asi tak mohlo lietať jeho hlavou. Asi nič moc pekné, okrem prekvapenia. Celkom iste si myslel, že sa zbláznil. No najhorší bol B. No on moc dobre vedel, že to teľa nedonosené začne vystrájať. Zavil ako taký vlk na mesiac a pojašenosť z neho prýštila každým jeho kúskom tela. Tak toto nedopadne dobre, napadlo mu a jeho myšlienky sa potvrdzovali každým krokom, ktorý robil smerom k nim. Aj mu napadlo malú zložiť na zem, dať ju Kvetinke, no zase tak hrubý byť nechcel. Už ho tak videli, nedalo sa to napraviť. Koľká škoda.
„Zdá sa mi to, alebo náš Z sa akosi spustil a za ten čas čo bol preč stihol toho akosi veľa?“ Smial sa nahlas B, dokonca aj Z ho začul a len na neho nepekne zagánil. Nádhera, teraz si ho budú všetci doberať. Bolo mu to treba? Túto otázku si kládol akosi pričasto v poslednom čase.
„Nie, B, mám pocit, že nám Z niečo pekne zatajil. Taký detail ako že má niekde ženu a dieťa.“ Zachechtal sa Gabriel a drgol lakťom do Véčka, ktorý vyzeral že celkom stratil dych. A N sa len tak usmieval s pripečeným výrazom v tvári. Z si teda zavaril nie moc pekne. Toto bude vysvetľovať ešte poriadne dlho a škoda, že malá to nepochopí, prečo sa mu smejú. Kiežby to nebola pochopila ani Kvetinka. Tá sa isto pridá k posmeškom, ktoré si bude teraz po dlhú dobú odsierať od Bratov. No nádhera! Zagánil na Yunnu, ktorá tam bola tiež. Mohli tam zvolať rovno celú dedinu aby videli, že Z išiel s deckom v náruči. Malou rozkošnou slečnou na rukách a veľkou pekne slečnou po svojom boku.
„Nuž, doteraz som si myslel, že viem o vás všetkých všetko, ale Z boduje.“ Prekvapene si zahrabol prstami do vlasov V a šokovane sa pozrel na Z. „Do pekla to kedy akože stihol? Gabriel ty si vedel, že on tam vonku má niekde ženskú a dieťa?!“
Gabriel sa len začal viac smiať. Tak toto bolo krásne prekvapenie. Nikdy by nepovedal, že Z je rodinný typ a už vonkoncom nikdy by si nebol predstavoval, že niekedy ho uvidí práve v takomto pohľade aký sa im všetkým naskytol. Preboha, veď Z sa vždy takýmto veciam stránil, to čo sa s ním stalo za ten čas čo nebol doma? A Z len gúľal očami.
„Choďte do zadku všetci.“ Zavrčal výhražne, keď už stál len na krok od nich a vtedy si uvedomil, že si musel dávať pozor čo im povie, hlavne pred ňou. Už sa mu dralo na pery, že toto sú posledné preživšie z vyzabíjanej osady. Zahryzol si do spodnej pery. „Ehm... Gabriel. Asi by som mal hovoriť s tvojim otcom. Bol som tam.. No však vieš a toto sú posledné.“
Gabriel len prikývol. „Zájdem po neho.“ *

Celá zostava

*Ona bola chuňatučká, to bola pravda proti ktorej ani nebojovala. Aspoň čo sa týkalo „pokrievky“ jej hlavy, tam veru chuňatučká bola. Ešte aj vlny, takže bola ako taká ovečka. Akurát nebola farby ovečky. Preto len so smiechom pokrčila ramenami, no maličká už hľadela inam. Ten jej prekvapený, zároveň zvedavý a natešený pohľad otočil i jej hlavu smerom dopredu, kde bola osada. No to podstatné, na čo malá a teraz i Floreine hľadela nebola osada, ale skupina obrovských mužov a dve ženy s nimi.* To sú tvoji Bratia Písmenko? *Ozvala sa malá s úsmevom, aj oni boli taký veľký. Asi to boli oni. A potom tam boli dievčatá, ako súdila podľa kopčekov a dlhých vláskov. Aj keď niektorý Bratia nemali vlasy ako on, vlastne všetci mali vlasy. Bola z toho zmätená.* Oni majú vlasy. *Vyšlo jej z ústočiek a pozrela na jeho hlavu, na ktorej za tú chvíľu nedorástli.* Ale takto je to pekné. *Usmiala sa, nechcela aby si myslel že sa jej to nepáčilo že nemal vlásky. Ono to bolo príjemné aj rukou po jeho hlave prechádzať.Floreine radšej nič nehovorila, len sledovala jednotlivé reakcie a keď videla ako sa ostatní na tom bavili, začalo jej trhať kútikmi pier. Dokonca bola schopná pridať sa k nim a trochu do neho rypnúť.* Ty si sa nepriznal? *Podpichla ho keď sa tam spustili reči o tom, že čo im tajil. No napokon sa na nich len zvedavo zadívala, očami nevedela kam sa pozerať skôr, no zato malú veľmi zaujalo hneď niekoľko vecí. Začala tým zadkom.* Písmenko do zadku sa predsa nezmestia. *Poznamenala a keby bola na zemi, možno by okukakala či jej niečo neušlo. Floreine vyšiel z úst zvuk, prejav smiechu ktorý potláčala a napokon pokrčila ramenami, keďže nič iné jej ani neostávalo.* Som Floreine a toto je Pandrora. *Predstavila seba i malú sama. Vanille a Blake sa zvedavo dívali tiež, nemuseli tu ani žiť aby bolo jasné, že chudák Z bude teraz téma číslo jedna. Hlavne keď pôjde o rýpanie a doberanie. Veď Vanille by si do neho tiež rýpla, no mala pocit, že ich už bolo na neho dosť. Ešte tam chudák i brata mal, nevedela si predstaviť čo si myslel W. No viditeľne skôr než prišiel mu s tým dievčatkom a ženou bolo veselo. Len teraz musel strúhať formu,*

*Asi sa obesí, napadlo mu skepticky. Len tvár skrivil nechuťou z toho čo sa to tam vôkol neho dialo. Ešte aj malá mu to všetko sťažovala svojimi rečičkami. Prižmúril oči a opatrne ju zložil na zem. Len ťažko vydýchol keď pocítil bolesť na hrudi.
„No vidíš to, Z? My sa do zadku nezmestíme, tak prečo nás tam posielaš?“ Ceril zuby na neho V a pobavený podal ruku Kvetinke. „Moje meno je V, teší ma že ťa KONEČNE spoznávam.“ Veľavýznamne pozrel k Z a len silou vôle sa mu podarilo zabrániť smiechu, ktorý v ňom vzrastal. Predstaviť sa prišli i ostatní Bratia. Pekne jeden po druhom. Jediný z nich, ktorý sa predstavil pokojne, bez zbytočných emócií a rečí bol W. Prišiel, predstavil sa ako Z brat a obom podal ruku. I malej. A nakoniec sa zase vrátil späť na miesto kde predtým stál a hľadel na nich. Z tam tú chvíľu len stál ako také skormútené zmoknuté psíča, keď všetci mohli začuť strašný jakot. To Sigourney bežala a prvýkrát takto nechala pustenú uzdu jej strnulému správaniu. Ani Bratia ju takto nevideli vystrájať, preto všetci, dokonca aj W, vybuchli do smiechu a jej splašený jakot prehlušil ich smiech. Nadšene sa vrhla Z do náruče, i keď mu ublížila, on si ju nadšený pritisol k hrudi a pevne ju objal.* Konečne normálna žienka čo mi nebude robiť zle. *Zašepkal, no bolo to dosť počuť, aby ho začuli i ostatní. No oni si viac všímali Floreine i malú.* Kvetinka, nie že budeš žiarliť so Skrinkou. *Keď už sa tak chcela hrať na matku jeho dcéry, tak jej treba. On sa len skláňal a stále pevne objímal Sig útle telíčko, ktoré sa mu schovalo v náruči. Bol tak rád, že je v poriadku! Ale dievčatá si chcela obzrieť aj Yunna. Držala Blaka za ruku a trochu vykročila k nim.* Moje meno je Yunna a toto je môj manžel Blake. Sme tu na návšteve, no moc rada vás spoznávam. *Nepredstavila sa ako princezná, dokonca sa predstavila ako obyčajná návšteva, čo bolo naozaj zvláštne a pocítila jemný odtieň bolesti.* A Vanille, Blakova sestra. *Kývla k Vanilke, aby sa zoznámila. Yunnu však najviac zaujímala malá Pandora. Keď si k nej čupla, vycerila zúbky na malú v úsmeve.* Povedz mi, bol ujo Z na teba dobrý?

*Floreine si ich pomaly ukladala do hlavy, snažila sa zapamätať si ich, nájsť pomôcky podľa čoho sa nezamotať. Predsa len toľko ľudí a ešte väčšina len s písmenkom, to bol riaden guláš. Za to malá si ich zvedavo obzerala, ukladala do hlavičky a usmievala sa od ucha k uchu, pohupujúc sa na nožičkách, keď ju Z položil. Veľmi ju zaujali ružové vlásky jednej s tých dvoch dievčat čo tam boli, no myšlienky od jej vláskov rozptýlil jakot. Ona i Floreine prekvapene sledovali mladú ženu, ktorá skočila do jeho náručia.* No neviem, myslím že budem mať zlomené srdce. *Reagovala s úsmevom, no to už zase otáčala hlavu k Yunne. Bolo ťažké stíhať tam pozorovať všetkých, keď ich tam bolo tak veľa. Vanille s Blakom tiež obe pozdravili a Malá zvedavo natiahla rúčku smerom k žene menom Yunna.* Nikdy som takéto vlásky nevidela. *Drobnou rúčkou sa ich dotkla, ale ne na chvíľku opatrne aby ju nepotiahla a potom sa doširoka usmiala a očkom pozrela aj k Z, ktorý bol pri tej tete ktorej meno nepoznala.* Áno, Písmenko na mňa bol moc dobrý. Zobral nás na výlet a tiež sa so mnou hral. Hádaj načo myslíš. A povedal mi že mravčeky vedia plávať, niekedy to pôjdeme vyskúšať. A spravil mi takú maličkú mačičku, ktoré tu teraz máte. *Malá sa samozrejme rozrozprávala, v očkách jej svietili iskričky radosti a nadšenia. Nikdy pokope nevidela toľko ľudí a a tu sa všetci veselo smiali a ona cítila že sa majú radi. Veľmi sa jej to páčilo.Blake medzi tým pokľakol k nej, síce nič nehovoril len ich dve pozoroval, nechal Yunnu nech sa teší z dieťaťa. On to s deťmi práve nevedel. Floreine tá stála pri malej, občas ju pohladila po vláskoch aj keď videla aká bola zaujatá teraz novými ľudmi a sama sa zatiaľ obzerala po nich.*

*Z sa len zaškeril na Kvetinku, no nič jej nepovedal. Tak veľmi mu Sig chýbala, no nemohol ju pustiť. Cítil ako sa chvela od šťastia a niečo mu náhlivo šepkala v ich rodnej reči. Z jeho tváre sa však nedalo určito vyčítať čo si myslel, či čo mu hovorila. Zato Yunna bola celkom zaujatá tou malou. Len sa viac usmiala, keď sa jej chytila vlasov.* Myslím, že takéto vlásky videl len málokto. Ale tie tvoje sú tiež krásne, ako tvoje veľké nádherné oči. *Mala ich také veľké, úprimné. Mohla by sa jej dívať do očí stále a páčili by sa jej.* No to som potom moc rada, že bol na teba dobrý. *Len tak sa jej vykrivili pery do úsmevu, keď počula, že sa s ňou hral. Kútikom oka pozrela k jeho chrbtu, ktorý videla. Kto by to bol od neho čakal?* My tu máme veľa zvieratiek. Ak by si chcela, nejaké ti s Blakom ukážeme. *Žmurkla na Blaka. Ona tak strašne mala rada deti! Joj! Najradšej by malú vystískala a išla sa s ňou hrať do piesočku a piecť koláčiky. Normálne by s tým nemala žiadne problémy. No nevedela či jej to jej mama dovolí.* Samozrejme, ak by ti mamička dovolila, aby si šla s nami. *Nemala dôvod nemyslieť si, že to nie je jej matka. Florein kľudne mohla byť jej mamou alebo sestrou, ale nebola si teda istá.* A ak by si bola dobručká, tak Blake by ťa možno odviezol na chrbte jeho mačičky. Ale to by si sa potom musela opýtať jeho. *Spiklenecky jej zašepkala tak aby ju počul aj Blake a pery sa jej roztiahli do úsmevu. Chcelo sa jej chichúňať nad ním. Všetci si všímali jeden druhého, Bratia sa väčšinou rozprávali a Z sa zatiaľ stále ticho rozprával so Sig a niečo jej náhlivo hovoril. No a V stál pri Floreine a vyzeral Gabriela kedy sa vráti aj s Necrom.*

*Floreine nevedela čo robiť, malá bola zaujatá ružovými vláskami Yunny, Z sa rozprával so slečnou. Zrak teda odtrhla od malej zase k nemu a zvedavo prebehla po mladej žene, ktorá sa k Z tisla a o niečom sa rozprávali, tak aby sa počuli len oni dvaja. Takže on tu mal akúsi slečnu, o ktorej si nič netrúfala domýšľať. Napokon zrak odvrátila iným smerom, späť k malej ktorá bola akýsi záchytný bod v svete neznámych ľudí. Tá zaklipkala po pochvale o jej očkách práve nimi a usmiala sa ešte viac.* A ty sa jej s nimi hrávaš? Ja Flore niekedy vlásky zapletám, keď mi dovolí.*Rapotala si maličká teraz so zrakom upretým na Blaka. Ten neisto pozrel na vlasy svojej manželky a pokrútil hlavou.* Ja také neviem, vieš, zapletať copíky. *Teda princíp vedel, ale určite by to nevyzeralo tak ako keď si to zapletali ženy. Oni to vedeli lepšie, pevnejšie a proste, vlasy boli ich.* Ja ti to ukážem! *Zvolala malá natešene a pozrela na Yunnu či jej to nevadilo. Vlásky jej rozdielila na dve polovice a kývla Blakovi, nech si zoberie tú jednu polovičku, zároveň však počúvala aj ostatok.* Moja maminka tu nie je, ona poslala na výlet len mňa a Floru a Flora sa o mňa stará odkedy som sa narodila. *Usmievala sa, akoby to je bežné že matka nie je so svojou dcérou. Zatiaľ ukazovala Blakovi čo má robiť a ten napokon teda natiahol ruky k ružovým priamienkom a po ukáže si ich rozdelil na tri časti.* To by bolo super keby som sa mohla povoziť. *Zašepkala Yunne a pozrela smerom k Flore, ktorá s úsmevom prikývla. Boli to priatelia Z a ten ich chránil, preto nemala dôvod neveriť jeho priateľom.*

*Yunna sa len usmievala ako slniečko na hnoji, keď počula tie slová, že malá Pandora chce naučiť Blaka zapletať jej copíky. Joj, to dieťa bolo zlaté! Sadla si na päty, aby mali k jej dlhým vlasom lepší prístup a usmievala sa raz na malú, raz na Blaka. Bolo pre ňu zaujímavé zistenie, že Floreine nebola matkou malej Pandory a aj tie slová, ktoré vysvetlila akože sa o ňu starala.* A ujo Z po vás prišiel a doviedol vás sem? *Pýtala sa ďalej, snažila sa nehýbať hlavou, aby im nesťažovala prácu na zapletaní jej vlasov. Pri učení musela byť veľmi dobrou modelkou, aby to Blakovi zbytočne nesťažovala. No slová malej jej moc nešli do hlavy. Ona rozprávala o výlete? Nemyslela si, že toto bude výlet. Reči o vypálenej dedine sa šírili rýchlo ako ďalší požiar a usudzovala podľa Z slov, ktoré povedal Gabrielovi, že ony dve boli posledné z tej dediny. No mnohé jej však ešte stále nedochádzalo.* Potom spolu Blaka presvedčíme, aby ťa povozil na jeho mačičke. A potom sa budeš môcť povoziť aj na mojom zvieratku. Ale počkáme kým sa Blake naučí zapletať copíky, dobre? *Usmiala sa a pohľadom na chvíľu spočinula na Floreine. Čo však dlho netrvalo, hlavne preto, lebo k Floreine pristúpil Z, Sigourney odchádzala späť do jaskýň a smerom k nim kráčal Gabriel a otec.* Poď, Kvetinka, porozprávame sa. Malú môžeš nechať v spoločnosti Yunny a jej muža. Nič jej neurobia, jedine ak ti ju nebude chcieť Yunna ukradnúť. Vieš, ona strašne miluje deti. *Usmial sa na obe, pričom pochybne pozrel na malú a Blaka, ktorého donútila zapletať copíky. Ani sa moc nečudoval, malá by vedela zlákať i diabla k takej činnosti. Z však len jemne ťahal Kvetinku za Gabrielom a Necrom, aby sa mohli v pokoji a hlavne bez ďalších zbytočných uší porozprávať.*

*Maličká trpezlivo ukazovala ako sa copík zapletal, Blake odkukával. Ale ten jeho bol akýsi radšeí, nie taký pevný a nedierovaný ako bol Maličkej. Musel sa viac snažiť, veď čo ak to bude musieť prerábať? Okrem toho, nemohol takto kaziť jednu polku hlavy jeho drahej.* Myslím že nevie o svojej mame. *Zašepkal Blake do ucha Yunne, lebo rozprávanie malej sa dosť vylučovalo s tým, čo počuli. Ak boli posledné dve, jej mama pravdepodobne nežila a oni jej to ešte len nepovedali.* Áno, Písmenko nás vzal sem. Mali sme prestávky aby sme si oddýchli, lebo cesta sem bola priadne dlhá, som rada že už sme tu. Nikdy som nevidela toľko ľudí a vy sa tu všetci smejete. *Ústočká jej len tak mleli natešene a v očkách sa zaiskrilo ešte viac, keď spomenula mačičku.* Teším sa, už to skoro máme. Myslím že na prvý raz ti to ide dobre. *Pozrela na Blakov výtvor a pustila jej copík na plece, práve keď prišiel Písmenko a chcel zobrať Floru preč. Malá sa len usmiala, nevidela v tom problém, hlavne keď mohla ísť za mačičkami. Floreine sa usmiala, pohladila ju po hlávke a venovala úsmev i Yunne.* Zabavte sa a žiadne kradnutie. *Žmurkla na ňu a potom sa pobrala so Z kam ho viedol.* Deje sa niečo? *Prehodila opatrne tichým hlasom, aby malá náhodou nepočula. Vedela teda že prídu otázky, ale jej otázka bola skôr taká všeobecná, či bolo všetko na poriadku, Arenejci a tak.*

YUNNA

*Presne to isté jej napadlo, čo jej aj Blake šepol do ucha, preto len nepatrne prikývla. Obaja si uvedomovali, že jej rozprávanie malo diery ako syr a tak sa rozhodla nevypytovať sa zbytočne tam kde mohla niečo pokaziť.* A už si niekedy takú mačičku videla? *Spýtala sa jej, keď videla, že už končili. Jej nevadilo, keď sa jej niekto hral s vlasmi, mala to dokonca moc rada, takže i keby sa mali na nej učiť niekoľko hodín, nevadilo by jej to ani trochu. Prstami však spokojne prešla po vrkoči, ktorý jej zaplietla malá a musela uznať, že bola šikovná. Potom prešla po vrkoči, ktorý zaplietol Blake.* Ďakujem, drahý. Si moc šikovný. Odteraz sa mi asi častejšie budeš môcť starať o vlasy. *Usmiala sa a ďakovne ho pobozkala na pery, pričom to poriadne mľasklo. Jeho vrkoč nebol stopercentný, ale bol šikovný. Nechala si teda vlasy zapletené do vrkočov a energicky sa postavila obidvom podávajúc svoju ruku. Na Floreine len pozrela ako neviniatko a zatvárila sa typu, že sa pokúsi malú neukradnúť. Veď, keď to bolo také krásne dieťa!*

Blake, Pandora

*Pokrútila hlavičkou.* Nie, ešte nikdy. Už som o nich počula ale videla som len tú z drevíčka, čo mi Písmenko spravil. *Aj by jej ju ukázala, no odložila si ju do vaku ktorý mala pri sebe Floreine a tá už kráčala preč. Pár krát sa obzerala za malou, no ona už ostala pri nich dvoch, lebo prekvapene pozrela na to, ako ho pobozkala na pery. Ešte nikdy nevidela bozk na pery.* Nesliníte sa takto? *Spýtala sa akoby išlo o bežnú vecnú otázku, ktorej odpoveď jej nedala pokoja a neprišla nijako zvlášť zvláštna. Zato Blake len pootvoril ústa a drgol do Yunny, akoby hovoril, že to bolo nanej. On to s prckami nevedel, akože zapletať a hrať sa dobre, ale odpovede na takéto otázky? Okrem toho, to nikdy nevidela nikoho bozkávať sa na pery. Do čerta. Mlčal ako hrob, nech si to Yunna nejako užije, mala rada tetičky, určite bola zvyknutá na podobné otázky, možno aj horšie.*

Burina

*Formality. Iba prikývla a kráčala za mužom ktorého predtým nevidela, no súdila, že tu bol ich panovníkom. Pozdravila ho a na jeho otázku síce nemala nijakú jasnú odpoveď, no odpovedala hneď, tak ako jej prišlo na jazyk. Jednoducho úprimne a bez špekulácií čo bolo vhodné hovoriť či zatajiť.* Som Floreine a som tu s dievčatkom o ktoré som sa starala, Pandorou. Má päť rokov a jej mama zomrela v dedine. *Pootočila hlavu smerom Z, ktorý ju vlastne našiel. On by o tom asi vedel povedať viac.* No a doviedol nás sem preto lebo nemáme kam ísť. *Na otázku čo tam robili mu teda nevedlea presne odpovedať.* Boli by sme rady ak by ste nám dovolili ostať u vás v osade. *Dodala po chvíli, síce to tu nepoznala, no mala o tomto mieste dobrú mienku. Poslali záchranu do dediny, keby niekto žil. Tu vládol smiech a všetci sa správali uvoľnene, to bolo niečo, čo sa nevydelo ani u nich v dedine.*

YUNNA

*Prekvapila ju otázka o bozku, no nie natoľko, aby jej to vzalo vietor z krídel. Jednoducho to bolo tak ako to bolo.* Nuž a tebe Flora, alebo mamička nikdy nedala pusu na pery? *Spýtala sa prekvapene a preplietla si prsty s Blakovými. Druhú ruku mala stále natiahnutú k malej a čakala kedy ju pekne chytí, aby ich mohla zaviesť do stajne. Vezme Kirina a možno by sa mohli trochu previesť. Wabiho laba už isto bola v poriadku aby si dovolil takú prechádzku. Sigourney jej na chodbe, keď na seba náhodne narazili povedala, že mu nosila poriadnu dávku mäsa a dokonca si na ňu trochu zvykol, že ho takto rozmaznávala. Yunna mu to predsa sľúbila, že bude rozmaznávaný, takže nebolo pochýb o tom, že to aj ráčila dodržať. Ale Blake by tiež nemusel byť tak potichu. Bolo to iba dieťa, z nosa mu neodhryzne, takže sa nemusel báť niečoho, čo by mohol zle povedať. Veď ani ona nemala cvik s deťmi. Párkrát navštívila ich hodiny, možno sa s pár deťmi i hrala, ale nejak zvlášť nemala čas venovať im pozornosť. Takže v tom bola tiež namočená ako on.*

NECRO

*Už keď predtým poslal Z odkaz, že musí ešte niečo vybaviť, vedel, že to niečo bude nemalé prekvapenie. Ale až takéto veru nečakal. Cítil, že žena menom Floreine mu nepovedala celú pravdu a tak sa pozrel k Z. Ten sa len nadýchol a začal pokojne rozprávať.* Prišiel som tam. Všetci boli mŕtvi, neostalo jedinej živej duše, ktorá by ten masaker prežila. Ale to bola len moja domnienka, lebo nakoniec tam bola jedna živá žena. Umierala a ja som jej nemohol odoprieť posledné želanie. Ísť do hôr, do jaskýň a zachrániť ich. Podľa toho čo som videl a počul, obe žili z toho čo im žena doniesla a tak jediné možné východisko, ktoré som videl bolo, ich doviesť sem. No mali sme potýčku, cestou sem sme natrafili na štyroch arenejcov, ktorí nás napadli. Pane, som si celkom istý, že tu zaútočia.... *Necro ho však zdvihnutím ruky zastavil. Z ešte nevedel o tom vážnom fakte, ktorý sa dozvedeli vďaka Véčku. Ten mu však povie neskôr.* O Arenejcoch sa porozprávame neskôr. Zranili vás nejako? *Spýtavo pozrel i k Z, ktorý záporne pokýval hlavou a potom sa pozrel na Floreine.* Slečna, nemám problém s tým, že by ste tu mali ostať, ale cítim, že mi niečo tajíte, rád by som vedel koho tu budem mať, keď vám dovolím ostať. Prečo ste boli v tých jaskyniach? Prečo ste neboli v osade? A prečo bolo s vami aj to malé dieťa? *Necro kládol otázky pokojne, pokoj z neho i vyžaroval tak ako z Gabriela, ktorý stál po jeho pravej ruke a obaja sa dívali na Floreine.*

Blake, Pandora

No dávajú,ale to preto asi že som malá. Oni si nikdy navzájom nedávali a on je chlapec. *Zamyslene sa chytila jej ruky aby mohli ísť a zároveň sa druhou škrabkala vo vlasoch v zamyslenom geste.* Ani Flora s Písmenkom to nerobili a to si ju Písmenko vybral. Aj ty si si vybrala Blaka a on ti ukazuje kopček ako jedinej? *Netušila, že to čo hovorila boli len výhovorky Flory a Z, preto ani netušila, že také veci nemala čo hovoriť nikomu inému. Oni to takto povedali, ona to zobrala ako jasnú vec, ktorá bola bežná. Možno preto si dávali pusinky, možno to aj Písmenko s Floreine robili, keď spala. Veď ráno k nemu bola pritúlená keď spinkala, možno si len niečo nevšimla. Toto bolo veľmi zvláštne všetko. Blake zhrozene hľadel na Yunnu, či to správne pochopil a bol úplne stratený.* Á-áno, ja som si Yunnu vybral, mali sme svadbu a sme manželia. *Škoda len, že malá takým pojmom veľmi nerozumela a výraz tváre o tom svedčil.*

YUNNA

*Niekedy ju aj deti od nich z dediny vedeli udivovať, ale žiadne na tom nebolo tak ako malá Pandora. Ona musela žiť buď na samote, alebo si ostatní dávali teda poriadne veľký pozor, aby nezazrela nič, čo sa dialo medzi ľuďmi, no to jej prišlo ako nezmysel, preto viac čakala, že Pandora žila mimo osadu, mimo ľudí a žila len s Floreine a jej matkou. Yunna si trochu zmätene odkašľala, keď počula tie slová, ktoré jej zobrali dych a nemala pocit, že Blake jej to dostatočne vysvetlil, hlavne pre ten prekvapený pohľad.* Vieš, Pandorka, aj chlapci a dievčatá si dávajú pusinky, ale to sa deje väčšinou až vtedy, keď sa ľúbia. Vtedy sa ten ujo zaviaže, že ehm.. svoj kopček.. bude ukazovať len tej tete. Tomu sa hovorí svadba. A tí čo mali spolu svadbu, sú manželia, čiže my s Blakom sme presne to. A preto si môžeme dať pusu kedy chceme. Nemyslím si, že Floreine a Z mali svadbu, alebo áno? Je to taká vec, kde si sľúbia svoju vernosť a dozerá nato veľa ľudí, že neklamú. *Asi sa jej podarilo sa viac zamotať než jej to vysvetliť, ale tým jej kopčekom jej vzala dych i myšlienky, ktoré mala dovtedy tak usporiadané. Zatiaľ ako vysvetľovala, snažila sa, ich viedla smerom k jaskyniam.*

Floreine

*Floreine sama pozorne počúvala rozprávanie Z, oni nemali veľa príležitostí sa o tomto nejako rozpráprávať, aj keď toto jej vysvetlil keď sa stretli prvý raz a ona na neho mierila kušou. Preto ho nechala rozprávať, no potom prišla otázka samozrejme aj na ňu a ona nechcela klamať. Ak by sa to dozvedel inak, napríklad od Z ktorý mu musel byť lojálny, vyzerala by akoby niečo tajila a mala na to nejaké tajné dôvody. A to nechcela. Nemala čo skrývať, inak by to nehovorila ani Z, aj keď rozoberať to moc nechcela.* Mala som byť odsúdená na smrť alebo na doživotie. Pandorina mama ma však dostala z väzenia a uzavrela so mnou dohodu, ktorá znela tak že malú budem vychovávať tam kde povie, kým nerozhodne inak. Dôvody prečo toto chcela nepoznám a obávam sa, že sa to už nikdy nedozviem. *Dívala sa pri rozprávaní na Necra, pretože z očí sa dalo veľa vyčítať a tak mala šancu sa i dozvedieť, ako bude reagovať na takéto priznanie, na takúto pravdu. Nebola žiadna svätica, neprezrádzal to ani jej zjav. Rada bojovala, lebola krehkým kvietkom, aj keď dokázala by byť aj taká keby chcela. Aspoň na krátky čas v nejakých chvíľach.*

NECRO

*Takže ona bola odsúdená na smrť, či doživotie. To ho zarazilo. Vedel, že v tom bude nejaký háčik, on to tušil. V tých svojich starých kostiach to cítil! A moc sa mu to nepozdávalo. Oni si tu mali na prsiach chovať trestanca?* Začo ste boli odsúdená? *Jednoduchá otázka, jednoduchšia odpoveď. No očakával ju od nej. Bez nej, by asi veru dlho rozmýšľal nad svojim rozhodnutím a nad tým, či jej dovolí zostať tu . Malej áno. Je to dieťa, ale stále by mohol žene zakázať vstup do osady a nech by bolo ako chce, Bratia by sa postarali o to, aby sa do osady nedostala. O tom nebolo pochýb. A veru ho to zaujímalo o to viacej, keď vedel, že bola odsúdená. U nich sa takéto veci nezvykli riešiť. Dokonca ani nemali väzenie. Väčšinou sa všetko vyriešilo iným štýlom. Najhorší trest čo kedy mali, tak bolo zbičovanie, no to vtedy bolo na muža, ktorý takmer ubil svoje dieťa k smrti. Vtedy ten trest vykonal práve U. Najmladší z Bratov s bičom od N. No mal pocit, že vtedy urobil chybu, že to dal práve tomu mladíkovi na starosť, ale jemu to tak padlo na krk, že vykonával tresty, keď sa nejaké vyskytli. Ani sám nevedel prečo a ako sa k tomu dostali.*

Blake, Pandora

*So záujmom počúvala o tej svadbe a o tom, že pusinky si dávali aj muži a ženy, ak boli manželia. Z toho vyplývalo veľa vecí.* Tak preto mi nechcel ukázať ten kopček. Lebo nie som jeho manželka! *Zvolala akoby objavila niečo neuveriteľné, čo sa v jej hlavičke makovičke napokon aj stalo. Vlastne on jej niečo také hovoril, akurát nespomínal tie veci ako Yunna, o svadbe a tak.* Nie ešte nemali, ale asi teda budú mať keď jej ho chce ukazovať. *Pokrčila drobnými plieckami a natešene sa obzerala kadiaľ to prechádzali, či niekde nezazrie nejaké tie ich zaujímavé zvieratká. Na tie sa moc tešila, kopčeky jej razom nepripadali vôbec podstatné. Boli to len kopčeky, čo tam po nich, ale také mačičky, to bolo niečo.* A ako ste si skrotili mačičky? Nepohryzú vás keď ich chcete hladkať? *Jej otázky sa teda samozrejme začali presúvať tým smerom, ktorý pre jej detskú dušičku boli oveľa zaujímavejšie. Pre Blaka to bola konečne nejaká vhodná otázka, aby nebol ticho a netápal v svete inom než bola malá.* Ako kedy. Každý kto má mať mačičku, tak to vycíti, len čo ju stretne. Vieš je to také spojenie, jednoducho vieš že patrí k tebe. A potom je to už na mačičke, niektoré sa len tak pridajú k tebe, nebojujú, iným musíš dokázať že si ich zaslúžiš. *Usmial sa na malú a asi prvý raz natiahol ruku k jej vláskom a opatrne ju po nich pohladil.*



Floreine

*Vedela že príde takáto otázka. Možno i preto keď odchádzala z rodnej zeme necítila to čo presne cítiť mala, že začínala nový život. Nový život sa nedal začať, nie ak nemala tu klamať. A pri priamej otázke na svoju minulosť mala len dve možnosti, klamať alebo povedať pravdu a rovno sa zberať preč.* Odsúdená? Za vraždu a za pokus o inú vraždu. *Vnímala prítomnosť Gabriela i Z, no dívala sa len na Necra, keďže sa v tej chvíli rozprávala s ním a jemu mala odpovedať. Z sa jej na to nepýtal, za čo mala byť trestaná a ona bola rada. Keby nemusela, pochovala by všetko za hranicami, no napokon to za ňou prišlo aj sem. Niežeby ju to bolo prekvapovalo. A možno sa na Necra dívala i preto,aby sa nemusela pozrieť na Z.*