ASALA- časť Mare Imbrium

„ V “

*Jej slová ho zastavili. Natrvalo zostal stáť na mieste. Bolo to zložité vysvetliť, no nakoniec sa rozhodol o pokus. Obrátil sa ešte k nej a tých pár krokov, ktorými od nej odstúpil sa vrátil späť k nej a postavil sa pred ňu.* Nepochopili sme sa celkom úplne. Nejde o to, aby sa len žena snažila, alebo čo. Nechcel som aby to vyznelo tak, že si nevážime ženy. My si ženy vážime ako vzduch, ale byť ženou bojovníka nie je nič ľahké. Preto som povedal, že žena musí prekonať tú bariéru medzi nami. Lebo ak to urobí, potom to značí, že vydrží byť s niekým ako sme my. *Ťažko sa mu to vysvetľovalo, preto si len vzdychol.* Tým čo som povedal, že sú hodné nás som myslel práve to, že potom sú schopné vydržať všetko čo to obnáša. Strach, neistotu, trpezlivosť, no hlavne ten strach. *A strach oslabuje. I ich ako bojovníkov, ale i ženy. Vedel ako sa Marion bála o W.* Napríklad zosnulá žena môjho brata W. Keď si bol istý, že ona je dosť silná, aby mohla zvládnuť to skryté utrpenie, ktoré sa skrýva za týmto všetkým, vtedy začal o ňu bojovať. Robil všetko preto, aby jej ukázal ako ju miluje. A Marion mu lásku opätovala. A stálo ju to nakoniec i život. *Medzi ľuďmi sa neroznieslo ako Marion umrela, vedeli to len tí najbližší a samozrejme Necro.*

Vanille

*No i ona pochybovala, nežila tu osamote aby ju niekto z postele nevytiahol, nato aby bola celé dni sama nemala povahu ani papuľku. No i tak sa tvárila že všetko bolo vpohode, ona si mohla vylihovať koľko chcela a tak ďalej, pretože toto boli chvíle kedy mohal byť s ním a na spánok ju zatiaľ nebralo. Vonku jej nebolo ani chladno, vždy to bola teplota ako u nich doma keď bolo primerane či teplejšie.* Hádam o mne nepochybuješ, ja by som nejaký kreatívny spôsob našla. *Zaškerila sa ako neviniatko a palcom ho pohladkala po ruke, ako jej ju stískal.* Áno sú krásne, nikdy som nevidela toľko hviezd pokope. Počula som, že tu veria, že keď umrú, budú tam hore ako hviezdy, že tam majú aj svojich predkov. *Nejako moc sa nestarala o kultúru ich životov, no prirodzený záujem mala, rada počúvala o ich zvykoch, sledovala ako to tu bežalo a počúvala príbehy či len také povery. Nikto sa k nej nesprával nejako odmerane až na W, teda sa kadečo nové dozvedela.* Majú tu rôzne iné zvieratá, bojovníkov čo sa volajú Bratia a aj keď sa ich tu každí bojí, sú to riadny haluzáci. Nemajú tu dážď ako už iste vieš, ale majú tu pekné jazero s vodopádom ku ktorému sa možno i dostaneme. *Mali dosť času, nič ju nenaháňalo, ani spánok.* A v spomienkach si odnesiem aj včerajšiu noc. *Povedala potichučky a stisla mu ruku, dívajúc sa na oblohu. Bolo to moc krásne, tento pohľad jej doma naozaj bude chýbať.*

SIGOURNEY

*Držala malú za ruku, keď vykročila chodbou a prekvapene pozrela na ňu. Výlet? Ona celkom iste vedela, že toto nebol žiadny výlet, tak potom prečo si to malá myslela? Nerozumela tomu ani trochu a úprimne teraz ani netušila čo jej nato povedať. Preto sa nakoniec len na ňu usmiala, prikývla akože pochopila a ďalej mlčky kráčala vpred. Nakoniec toto nebola jej starosť, takže nemala potrebu starať sa do toho a zisťovať prečo si malá myslela, že sú na výlete? Keby tomu bolo tak, nedostali by izbu, ktorú im prichystali zo ženami. Dostali by práve jednu z tých, ktoré boli pre hostí. Len nad tým mykla hlavou a zaviedla malú až celkom do Yunninej spálne. Tam otvorila dvere, no bola prázdna. Prekvapene pozrela na Pandoru a keď začula začľapkanie vody prešla chodbou až k miestu kde mali prameň. Tam jej na perách vyskočil zubatý úsmev, lebo to čo videla stálo veru za pozretie. Všade boli bublinky, vzduch krásne voňal kvetinkami a Yunna mala práve v dlani hrsť peny, ktorú fŕkla Blakovi priamo do tváre. A on vyzeral akoby sa celý strčil do peny. Nielen že ju už mal i na tvári, ale i na vlasoch.* Tak som vám malú doviedla.

SALLY COOPER

*Pohľad mal väčšinu času upretý na večernú oblohu, ktorá sa jagala farbami. Hviezdy svietili na nich a nezdalo sa to, ale osvetľovali okolie natoľko dostatočne, že mohol vidieť do jej tváre. Nebola všade len čierna tma.* Páči sa mi tá ich viera. To, že vedia kam pôjdu po smrti. O to viac, že by sa mali stať hviezdami. Je to také.. ako sen. *Pery sa mu vykrivili do úsmevu. Takého nie zubatého, ale pokojného, kedy sa pery roztiahli do jemného úsmevu a oči ešte viac znežneli.* Bojovníci čo sa volajú Bratia? Čo sú to zač? *Zvedavo sa pýtal, keď svoj pohľad uprel na jej tvár. O nikom takom ešte nepočul, takže si to ani moc predstaviť nevedel.* A čo myslíš tým, že majú rôzne zvieratá? Také ako je Kirin? *Toto ho zaujímalo teda asi najviac zo všetkého. On sa zvieratám venoval od detstva a nikdy nevidel zviera podobné tomu ako je Kirin. Ak tam boli podobné ako on, tak ho asi čakal hotový raj na zemi. Chvíľu ešte uvažoval či jej mal niečo povedať k tej ich spoločnej noci a potvrdiť, že aj on si spomienky zachová v pamäti, no nakoniec nič nepovedal. Nebol toho schopný. Radšej nie.*

Stromové dievča


*Ona už držiaca taniere, prekvapene pozrela na neho, keď sa pri nej zjavil. Pokojne ho počúvala a zároveň ich ukladala, udržiavajúc teda striedavo očný kontakt so stolom i s ním. Neprerušovala ho, to nemala vo zvyku ani to nerobievala, preto až keď jeho hlas stíchol a ona položila posledný tanier na stôl, vtedy odhrnula dlhý premeň vlasov a vystrela sa.* Rozumiem. *Chápala o čom hovoril, aj keď si to z časti naozaj nevedela predstaviť. Zamilovaná plachá žena by sa k nim nikdy nepriblížila, bez ohľadu nato, kým boli a akú mali povesť a ako by daného muža ľúbila. Nemala pred očami ako boli tie ktoré na nich hľadeli, lebo tie sa báli, s inými mužmi sa rozprávali normálne, chichotali sa ako bláznivé. V tej chvíli ľutovala že jej kamarátka bola v izbe a ona tu bola s nimi, nebola ako oni a nedokázala sa správať tak ako chceli len preto, aby k nim zapadla. Nebála sa niekoho len z princípu a preto sa od niekoho ani nedržala na päť metrov ďalej. Preto sa nebála ani jeho.* Spomínam si na ňu. *Prikývla, nebolo to tak dávno, aj keď vôbec nevedela ako Marion umrela, ani prečo to spájal s tým, že umrela práve preto, že milovala W. Nepoložila však k tomu otázku, nechcela zasahovať do súkromia iných, hlavne ak o tom nikdy nikto nehovoril.* Aj nato ako tvoj brat W odišiel po jej smrti.

Floreine

*Nepovedala nič. Veď čo by aj povedala na jeho slová, nemala právo, nárok ani nič iné nato, aby po ňom niečo chcela. Dúfať mohla, mohla do neho i rýpať a vyžiadať si trochu toho jeho úsmevu a šantenia ktoré videla cestou sem, no čo sám nebude chcieť, to nepôjde a ona to vedela. Preto ho ani neskúšala presviedčať, len čas ukáže aké to tu malo byť. Keď však začula, že to bol ten obrovský Arenejce, v prevje chvíli k nemu sčasti prekvapene i s obavou pozrela, no bolo v tom pohľade viac. Bezohľadu nato aká to mohla byť samovražedná akcia, ona vedela čo je to zlosť voči niekomu, aké je to nenávidieť niekoho kto jej niekoho vzal.* Určite si tu neostal len preto. *Povedala a opatrne mu položila ruku na plece.* Nebudem ti ale hovoriť o tom ako máš na pomstu zabudnúť, lebo na pomstu sa zabudnúť nedá. *Niečo čo naozaj dokázala pochopiť. Preto mienila neskôr ísť skutočne skontrolovať, či ten sviniar neprežil. A ak prežil, táto chybička sa napraví, mohol si tým byť istý. Vzal jej jediného rodiča, niekoho koho ľúbila nadovšetko a vzal jej i jej život.*

„ V “

*Keď si znova rukou odhrnula vlasy na bok, len tak ním myklo od rozptýlenia. Tak toto bolo už na neho príliš. Prečo ho to vlastne tak rozptyľovalo ani sám nevedel, no len tak zhypnotizovane hľadel na to gesto a potom i na jej vlasy.* Áno, odišiel. *Potvrdil len niečo, čo všetci vedeli. A vrátil sa len nedávno. A odišiel práve kvôli láske, ktorú stratil. A bolo to presne tak ako V vysvetľoval.* Nechám ťa pracovať. *Povedal potichu pokojným hlasom a trochu sa usmial. Už ju i tak zdržiaval dlho a nechcel, aby kvôli nemu meškala. Preto sa nakoniec aj obrátil na odchod a odkráčal do chodby smerom preč.*

Skrinka

*Cupkala si ruka v ruke so Sig k izbe v ktorej dnes mala spinkať, no v tej nikto nebol. No zvuk člupkania a smiech ktorý začula jej prezradil, rovnako ako Sig, že tam niekde boli. Natešene začala hopkať ešte viac a keď uvidela Blaka od peny a ako hádže penu späť aj na Yunnu, natešene poskočila.* Koľko peny a bubliniek! *Nevedela ako to vznikalo, nikdy nič také nevidela no bolo to úžasné. Kúpavala sa v jazere a prameni v jaskyni, no nikdy im takéto bublinky nevznikli. I toto musela Flore povedať, dúfala že nezabudne, aj keď ona to možno poznala. Predsa len ona poznala veľa vecí, no i tak jej musela povedať že plávala v bublinkách. Už sa toho nevedela dočkať.* Nikdy som také niečo nevidela. *Zatlieskala ručičkami a pootočila hlavu k Sig, na ktorú sa usmiala.* Ďakujem za pomoc. *Potom jej pustila ruku a pobehla k pene, do ktorej so zvedavosťou a veľkými očami strčila rúčku, aby okúsila aké to bude. Mäkké aj jemné.* Aj to vonia! *Zhíkla, keď sa nadýchla príjemnej vône. Nevedela od toho oči odtrhnúť.*

Vanille

*Áno, znelo to pekne, predstava, že raz budú oni hviezdami a z tade budú vidieť na tých, ktorých majú radi, stretnú tam tých, o ktorých prišli.* Áno, bojovníci sa volajú Bratia. Sú obrovskí, nemajú rodiny a volajú sa len písmenkami. Väčšina ľudí sa im tu vyhýba, aj keď im to vyhovuju, potrebú ju mať medzi sebou a ostatnými bariéru. No je s nimi zábava, hromande si zo seba uťahujú, aj dnes keď prišiel Z s nejakou ženou a malým dieťaťom.* No viem že Yunnin brat má tiež zviera, nejaké zaujímavé. Potom šamanka má to na ktorom si prišiel ale sú tu aj také malé všeliake zvieratká, čo sa dajú zazrieť všelikde, majú kratučkú srsť, u nás by zamrzli asi. *Odvetila a potiahla ho ďalej od jaskýň k zeleni, kde si mohli sadnúť na trávu a dívať sa chvíľu na hviezdy. Nikam sa skutočne neponáhľala, dospávať mohla inokedy a teraz sa s ním chcela prechádzať kým mohla a kým mohol i on kvôli očiam.*

YUNNA

*Chichúňala sa ako malá o to viac, keď videla že prišli Sig a Pandora, a vtedy i schytala do vlasov poriadnu dávku peny, ktorú jej tam dal Blake.* Ďakujem. *Usmiala sa na vysmiatu Sigourney, ktorá sa neubránila smiechu nad ich šantením.* No poď, slečna! Pekne ťa okúpem a potom hor sa do postieľky! *Smiala sa a rýchlo vyhnala Blaka z miestnosti, aby sa malá nemusela hanbiť pred ním, no Yunnu jednoducho musela strpieť i keby nebola chcela, lebo nechcela riskovať, že by sa jej bolo niečo stalo. Z jaskyne vychádzali celý čas rôzne zvuky. Smiech, hlasné čľapkanie vody, výkriky, i rôzne pazvuky a trvalo im to hotovú večnosť kým sa odtiaľ dostali. Yunna malej dala nočnú košieľku a vyšla do spálne prvá. Vyzerala ako zmoknuté kurča. Oblečenie mala premáčané, miestami sa jej na telo lepilo ako druhá koža, vo vlasoch mala možno i viac peny než bola vo vode a pokožka sa jej jagala vodou akoby sa bola námahou spotila. Musela vyzerať strašne vtipne, sama si to uvedomovala, lebo jej na perách svietil zubatý úsmev.* Ten drzý komentár si nechaj pre seba, lebo sa k tebe takáto mokrá pritúlil! *Rýchlo pohrozila Blakovi a zamierila ku skrini s oblečením, aby si vybrala nejakú nočnú košeľu. Keď tam bola malá nemohli predsa spať nahí!*

Floreine

*Keď začula tú otázku, mala chuť mu dať poza uši, ako sa mohol pýtať na niečo také. Keď však videla ten jeho pohľad, ihneď si to rozmyslela. On to myslel vážne, že netušil načo na svete bol a pripadal jej zraniteľne, napriek tomu že sa ukrýval v tele obrovského muža. Vo vnútri bol rovnaká bytosť ako oni, čo mala obavy a otázky, aj o svojom živote.* Z...*Vyšlo jej prvotne z úst a v tej chvíli ho skutočne chcela objať, ako to robila malej Pandore, keď videla, že bola zmätená, smutná či stratená.* ...naozaj sa nato pýtaš práve mňa? Skús si predstaviť kde by som teraz s Malou bola, nebyť teba. Bola by som hore s ňou, začínala tušiť že sa niečo stalo. O pár dní by som musela ísť dole aj s Malou, priamo do dediny kde by nás buď chytili Arenejci a nemusím ti hovoriť čo by spravili mne i malej, alebo by sme tam našli horu mŕtvol vrátane mami malej. Za pár dní si zachránil mňa, Pandoru, uctil si pamiatku rodiny toho dievčaťa i matky malej. Doviedol si nás sem, dal si nám obom nový život. A to sme len my dve, koľkým ľudom vo svojom okolí si zachránil život, nejako pomohol, úplne zmenil niečo v ich životoch, bez čoho by možno rodiny nemali otca, matku, deti, domovy. To je len tá časť, ktorá pomáha iným, lebo ty iným pomáhaš, dávaš im životy, pocit bezpečia a nehovor že to môžu robiť aj bez teba. Osud to dal do vienka tebe, nikomu z tvojich bratov. *Rozprávala potichučky, dívala sa mu do tváre a rozprávala pomaly a úprimne. Všetko čo hovorila nehovoril apreto, aby mu len niečo odpovedala. Skutočne si to myslela, no to bola len jedna časť.*No to je len časť toho, čo robíš pre iných a prečo si tu pre seba, nato ti neviem dať odpoveď. No nikto tu nie je zbytočne Z. *Pokojne mu položila teplú ruku na miesto, kde mu bilo srdce.* Raz pokoj nájdeš a verím tomu, že pri tom všetkom čo robíš pre iných nájdeš do svojho života i to, čomu sa tak vyhýbaš. City, z ktorých nebudeš musieť mať obavu, ani sa báť že ak si ich pustíš k telu, príde Arenejec a vezme ti ich. *Cítila ako mu srdce udieralo o hrudný kôš a tým stíchla a ruku pomaly spustila. Chvíľku na neho upierala oči a potom to nevydržala, v tej chvíli len pomojkať ho. Preto sa k nemu opatrne naklonila a silno ho objala, noštek položila k jeho krku a objala ho ako najviac dokázala, aby cítil že bola pri ňom.*

SALLY COOPER

*Prekvapene na ňu pozrel.* Čo vyzerajú ako hrdlorezi, či čo? *Keď hovoril o tom, že sú vysokí a tak, predstavil si škaredých obrov, ktorí boli dotetovaní, celí zjazvení, poriadne strach naháňajúci. To sa akože s takými chlapmi stretávala Vanille?! Nepáčilo sa mu to. Nebolo to nebezpečné, keď sa stretávala s niekým takým? Asi sa o ňu začínal naozaj báť.* A kto je ten Z? Aká žena a dieťa a čo bolo na tom také smiešne? *Asi sa celkom ale isto strácal v tom čo všetko mu hovorila. Sadol si teda na trávu kam ho zaviedla a nakoniec si úplne ľahol. Jednu ruku si založil za hlavu a druhou ju stále naďalej držal.* Veru tak, u nás by im bola zima i pre Kirina to bude dosť ťažké, no chápem, že Yunna ho vezme so sebou, tiež si neviem predstaviť vzdať sa svojho koňa, či teraz i krásky s malou. *Usmial sa podvedome a pohľad uprel na oblohu. Isto ani Vanille by si nevedela predstaviť svoj život bez Naly.*

Stromové dievča

*Usmiala sa na neho a pobrala sa späť k svojej práci. Len čo bol V dosť ďaleko, nabehli k nej slečny ako supy a ona len pokračovala v práci, otázky vnímala, no nijako zvlášť nereagovala.
„On ti chybil plece...bolelo to?“ tak táto otázka ako prvá ju donútila zdvihnúť pohľad od práce a venovať tej ktorá sa to pýtala nepekný pohľad.
„Nerobne z neho a jeho priateľov zvieratá,“ obišla ich, zobrala vázu s čerstvými kvetmi a položila ju na miesto. Ostatné len čosi podávali, aby mohli byť pri nej a spovedať ju, aj keď ona nereagovala skoro na nič. Posledné čo si prialao bolo pridať na klebetách, ktoré sa ako všade šírili rýchlejšie ako svetlo.
„Mala by si povedať Beanovi, určite by išiel za ním a dal vše...“ Tanier praskal o stôl o trochu silnejšie než chcela. Len sa otočila k plavovláske, či dobre počula a tá stíchla. „Zvládnete to už asi samé, stôl pre Bratov je hotový.“ S tými slovami odhrnula vlasy, zdvihla spodok šiat a stratila sa v chodbe.*

Skrinka a Blake


*Tie bublinky sa jej veľmi páčili. I obhadzvoanie penou a bláznenie sa s Yunnou. Bola to poriadna zábava, jej manžel bol určite tam niekde smutný, že sa s nimi nehral. Nevedela prečo sa nehral, no možno nemal penú rád. Nevedela, no jejt o nevadilo, pretože sa cleý čas chichúňala,robila hlúposti a čľapkala vo vode. Voda cákala kade tade, bola ako taká kačička a strašne ju to bavilo a o to viac, že sa nehrala sama, ale s niekým, koho to bavilo moc a moc tiež. Keď cupkala v nočnej košieľke vedľa Yunny do izby, Blake sedel v nohaviciach a dokonca i v košeli na posteli. Veru sa obliekol, netušil čo a ako s deťmi a nechcel tam behať čo len bez trička, aj keď vonku ich mohla vidieť dosť. Ale i tak, takto radšej v obleční mienil zotrvať.*Vykúpané vy kačičky? *Ozval sa a pri pohľade na Yunnu sa len začal dusiť smiechom, inak by asi niečo i povedal a riskoavl že sa k nemu pritúli taká mokrá.* No slečna, hor sa do postele. *Nemusel jej to dva krát hovoriť, rozbehla sa k posteli, vyskočila na ňu a už aj ležkala na chrbte a hľadela na strop, na ktorom stále svietili kamienky, od predošlého večera.* To je paráda...ako také hviezdičky. *Usmiala sa a Blake cez ňu prehodil prikrývku. Ostávalo mu len dúfať, že sa nezobudí mimo postele.*

Vanille

*Pokrútila hlavou.* Ja neviem, proste sú veľký a moc sa tu s ostatnými nebratríčkujú, tak a sú to tunajší asi najlepší bojovníci, takže budia rešpekt, málokto sa im do cesty pletie. *Odvetila s úsmevom. Podľa nej neboli takí hrôzostrašní, no vedela že to bolo preto, lebo bola návšteva ich kamarátky a princezny a celkovo sa nemala zdržať.* No Z je jeden z nich a bolo to smiešne preto, lebo si z neho robili srandu, vieš poznámky o tom, že im zatajil že má ženu a dieťa a tak. *Ako si ľahol na zem, zošuchla sa na trávu tiež, vykvasila sa vedľa neho a zostal ahľadieť na oblohu.* Áno, Kirin je pre ňu to čo pre nás naše mačičky. *Vanille vlastného koňa ani nemala, mala len Nalu a ak potrebovala ísť na niečom inom, požičlaa si nejakého žrebca či kobylku zo spoločných. Nala bola trošku žiarlivka čo sa iných zvierat týkalo a mala ju už od mladej levice, takže jej nikdy nejako vlastný kôň nebol treba.* Dúfam že aj Nala raz bude mať maličké. *Usmiala sa pri zmienke o malej. Nala netrávila moc časú v priestore pre šelmy, mávala ju u seba hlavne kvôli ochrane, takže ani levy moc nestretávala a nikdy sa jej nezdalo, žeby za nejakým vôbec ísť chcela.*




Floreine


*Pevne ho objímala a sama nevedela, čo čakať keď to urobila. Či ďalšiu reakciu v podobe už úplného vstania z postele, alebo strnulé sedenie, alebo v najlepšom prípade...presne v tom, ktorý nastal, objatie. Silné, presne také aké sa k nemu hodilo a aké vyvolávalo príjemné pocity. Jedna jej časť jej stále hovorila, že nemala robiť hlúposti a desiť ho, že ho takto mohla skôr odohnať, no keď to sa nedalo. Preto len v objatí opatrne prešla rukou po jeho hlave a pohladila ho, nesúhlasiac s tým čo hovoril. Náhody predsa neexistovali, mala pocit že ich osada verila v rovnakých Bohov, osud a všetko ostatné tak ako tá, v ktorej predtým žila.* Život je neustála cesty k smrti, ktokoľvek z nás, v akomkoľvek veku môže umrieť, ak ho Smrť chce, nehľadiac nato čo robíš, aj keď strach neoklameš. Každá žena má určite o svojho muža strach, či okopáva pole, alebo v ruke drží niečo iné, ako je zbraň.* Nikto z tvojich priateľov nemá priaetľku, manželku alebo rodinu? *Tušila aká bude odpoveď, no hádam aspoň jeden z nich mal priateľku, či iný vzťah. No keby aj nie, verila že aj on, rovnako jeho bratia mali rovnaké právo násjť si ženu ako ktokoľvek iný. No nebol dôvod mu to pripomínať a nútiť ho veriť takým veciam, keby sa zamiloval, určite by sám videl ten rozdiel.*

YUNNA

*Na perách jej znova zasvietil úsmev keď videla ako malá vhupla ho postele a tak isto sa jej páčil i strop. V šere izby sa obrátila chrbtom a rýchlo si vyzliekla mokré oblečenie, ktoré potom povystierala, aby uschlo a obliekla sa do nočnej košele. Už dlho ju nemala a cítila sa tak strašne divne! Roky rokúce spávala nahá a teraz po tak dlhom čase sa musela obliecť. No nič, však to bolo treba ak mali spať s malou. Vliezla pod prikrývku k malej z druhej strany, ľahla si na bok a prešla jej rukou po vláskoch.* Áno, to má aj hviezdičky pripomínať. A teraz už spinkaj. Máš za sebou dlhý deň. *Každý deň detí bol dlhý a náročný, no maličká cestovala k nim, určite ju bolelo celé telo. Aspoň tak si Yunna myslela, veď aj ona bola unavená keď cestovali sem z mokrej časti. A nezáležalo na tom, že sa tak dlho zdržali v jaskyniach.* Dobrú noc. *Šepla s pohľadom upretým do manželových očí a natiahla k nemu ruku, aby si preplietla s ním prsty. Nielen že toto malo byť prvýkrát čo budú spať s dieťaťom v posteli, ale i prvýkrát čo nebudú spať pri sebe. I keď po svadbe zaspávala ďaleko od neho, v noci sa i tak k nemu vracala, teraz by to asi ťažko urobila, jedine ak by vykĺzla z postele a prešla z druhej strany k nemu. Skôr než zatvorila oči a zaspala, v nej skrsol strach. Čo ak bude zo sna kričať?*

SALLY COOPER

*Ležal, objímal ju a jemne jej prechádzal rukou po chrbte.* A ty s nimi tráviš čas. *Zhodnotil sucho Bratov a v tvári sa mu na okamih zjavil nepokoj. A rozhodol sa... Toto nemohol nechať len tak. Ak naozaj tak budia rešpekt ako hovorila, tak určite mal dôvod na obavy! Však jej mohli ublížiť predsa. Boli to neznámi chlapi. A moc sa tomu nerozumel, preto ostal mlčať čo sa týkalo Z. Nepoznal ho a ani nechápal prečo to malo byť vtipné, že doviedol nejakú ženu a dieťa, ale také rýpavé poznámky poznal moc dobre.* Úprimne, keby som mal také zviera ako má Yunna tiež by som sa ho nebol vzdal. *Pousmial sa a dal jej bozk do vlasov.* Nala si raz nájde svojho leva, uvidíš. *Možno o tom Vanilka nevedela, ale Nala niekedy zašla k nim do brlohu, kde strávila pár chvíľ s jedným levom. Nebolo to však nič dôležité a vážne čo by jej musel spomínať. I tak Nala bola ako jej panička. Kryla to ako sa len dalo a šlo jej to naozaj dobre a keby nebol taký skúsený v chove mačiek, tak by mu to isto bolo uniklo.*

„ Z “

*Dlho nosom vydýchol a keď pocítil na hlave ten jemný dotyk jej ruky privrel pokojne oči a smutne sa usmial. Áno, bola to cesta k smrti, no poznal bojovníkov. Nemávali dlhé životy. A keby sa nebol Necro stal nástupcom svojho otca a vyrastal by ako Gabriel, ako bojovník, tiež by asi teraz nebol tam pri nich.* Nie. *Odvetil jednoslovne na jej otázku o priateľkách a rodine. Jedine ak Gabriel mal rodinu, mal otca a sestru, no oni nemali.* Jeden z nás to skúsil. *Pocítil hrču, pamätal si ako Marion umrela, však tam bol. Stál pri W a vtedy pocítil osteň nespravodlivosti. Ona nemala umrieť.* Môj pokrvný brat dvojité W mal snúbenicu. Teraz jej chodíme dávať kvety na hrob. *Nad tou nespravodlivosťou tie slová šepol tak vrcholne zatrpknuto, až sa mu tvár skrivila hnevom a on ju podvedome ešte viac zovrel v náruči. W bol celkom iný chlap pred jej smrťou. On býval ako to zhovorčivé Z dvojča. Keď on neodpovedal, W vysvetľoval. Dopĺňal ho. Teraz by sa z oboch nikto nebol dorezal normálnej odpovede.* Stalo sa jej takmer to isté čo tebe. Len s tou výnimkou, že ona už nežije. *Ju uštipol nejaký pavúk, ktorého si nevšimla. Všetci ho poznajú, vedia že chytať ho je darmo, že je smrteľne jedovatý. No priamo zo stromu jej padol na krk a uštipol ju. Jej smrť bola bolestivá a pomalá. A W ju celý čas držal v náruči, kolísal ju, prosil Bohov o pomoc, no nebol tam nikto kto by jej pomohol, lebo boli v lese na love. Prvýkrát šla s nimi i ona. A dopadlo to tak ako to dopadlo. Už nikdy viac s nimi nepôjde nikto ďalší. Vonkoncom nie žena.*

Vanille

*Keď začula ten tón, pootočila hlavu a neuniklo jej, že mu to nebolo povôli. Zubato sa na neho usmiala, pretočila na bok a ruku mu položila na hruď.* Trávim. *Pritakala, usmievajúc sa.* Nie sú zlí, nemusíš mať obavy. Sú tu aby ľudi chránili, nie im ubližovali. *Vedela že takto mu to nemôže vysvetliť prečo v ľuďoch budili repšpekt, no s istotou vedela že nebude spomínať že od V dostala po papuľke, ani že mu nebude rozprávať, ako ju dnes U pri boji obchytkával. Isté veci bolo lepšie zamlčať, pre jeho vlastný pokoj, mimo toho vedela že s U to bolo o srande a nemala z neho strach a V, no keby to nebol spravil, z jaskyne by ju nedostal nikto, blúdila by a hľadala Sallyho aj ďalšie dni.* To ani ja. *Každý kto mal svoje zvieratko a vedel čo to znamenalo mať s ním vzťah, by nikdy svoje zviera neopustil. Mačka, kôň, či niečo také ako mala Yunna. Boli ich súčasťou.* Dúfam že raz áno, zatiaľ sa budem kochať maličkým tvojej Krásky. *Usmiala sa, počula že to malé naháňalo Blaka a krútilo sa okolo neho. Ktovie či jeho Wabi žiarlil na takého prcka, keď ho z neho cítil.*



Burinka

*Keď počula, že jeden z nich to skúsil, vedela že to nebude príbeh so šťastným koncom, že to čo povie bude neveselé, o to viac že to nebude len príbeh, ale skutočnosť. Dokonca sa to týkalo jeho skutočného brata, pamätala si jeho tvár z vonku, bol jediný kto si z neho neuťahoval, len pozoroval. Netušila čo sa mu vtedy mohlo premietať v mysli, no ani nad tým teraz neuvažovala. Cítila ako ju viac zovrel v objatí a stisk ju opätovala, pokojne ho hladkala a čakala, či bude pokračovať. A naozaj pokračoval, objasnil dvomi vetami prečo umrela. Niečo ju uhryzlo či poštíplo a nemala to šťastie ako ona, že bola po ruke ich šamanka či liečiteľka, či kto to bol. Privrela oči a sťažka vydýchla, nevedela čo mu nato povedať. Nemali rodiny, jeden sa o to pokúsil a ona mu umrela. To nebolo niečo čo sa dotkol len jeho brata, ale určite všetkých.* Je mi to ľúto. *Povedala potichu krátko, no boli to len slová, ktoré mu ničomu nemohli pomôcť, bola to len prvotná reakcia na to, čo cítila pri tom príbehu z ich životov.* Vieš ale, že to nesúvisí s tým že tvoj brat je bojovník. *Dnes to mohol vidieť aj na nej, jednoducho ju niečo kuslo, bez ohľadu nato kým bola, s kým. Život bol nespravodlivý a toto bol jeden z príkladov toho, ako trpeli tí, čo nemali.*

/inak aj párik chlapov má vzťah Inak malú mám dať už ráno? /

*Malá sa zobudila pomerne skoro, asi ako každé dieťa. Celá hŕ do nového dňa, do nových zážitkov a všetkého, čo ten výlet prinášal. Keď sa pomrvila a otvorila očká, prvý pohľad jej padol na Blaka, ktorý bol úplne na kraji posteli, ako ho v noci vytláčala, aj keď to maličká nevedela. Teraz však otvorila očká, zazrela jeho spiacu tvár a v jej detskej hlavičke skrsla nepekná myšlienka. Že sa pozrie na kopčkej jemu, určite by si to nebol ani všimol. Už naťahovala rúčku, keď si uvedomila, žeby nemala, čo ak sa bude Yunna hnevať, keď ju tak pekne vzala do postele a aj bublinky jej dala do vodičky. Zahryzkala si do pery a s rukou váhavo natiahnutou nad perinu uvažovala, ako sa rozhodnúť. Či nakuknúť alebo nenakuknúť, veď by si to nikto nevšimol a ona by videla ako ten kopček vyzerá. Napokon teda rúčku natiahla a opatrne prikrývku nadvihla, akurát že tam boli nohavice ako silná prekážka. Spustila teda prikrývku naspäť a opatrne sa posadila, otočiac hlavu i na stranu Yunny.*

SALLY COOPER

*To isto hovorila len tak, že nie sú zlí. Ale bolo to už ako hádzať hrach o stenu. On tomu i tak nemohol uveriť a obával sa o ňu a nesnažil sa to ani zakryť. Nepoznal ich, nemal dôvod tým chlapom čo i len trochu veriť.* Moje malé.. Už mi chýbajú. *Povedal potichu a zasnený pohľad znova uprel na nočnú oblohu. Celú noc strávili pri sebe, dívali sa na oblohu, rozprávali o všeličom a Sallymu z mysle neschádzala zmienka o obrovských bojovníkoch, ktorí trávili čas i v spoločnosti Vanille. Avšak svoje myšlienky si zväčša nechával pre seba a i rozhodnutia, ktoré plánoval zaviesť, či skôr vykonať. Nebola to jej starosť a on ju chcel i prekvapiť. Preto, keď sa nad ránom s ňou lúčil, vtisol jej nežný bozk na čelo a sám sa stratil v útrobách svojej dočasnej jaskyne.*

YUNNA

*Spala... Ani nevedela povedať ako vlastne spala. Ani nie dobre, ani nie zle. Možno sa dalo povedať, že sa cítila akoby ani nespala. Bolo to aj tým, že kvôli malej tŕpla a tak jej spánok bol ľahký, bála sa aby jej neublížila, aby sa jej nesnívali sny s Uretanom a ona nekričala, alebo aby sa nestalo čokoľvek iné. Zobudila sa ako sa malá posadila a ona otvorila oči.* Dobré ránko, princezná. Ako si sa vyspala? *Spýtala sa jej pošepky a pohľadom zablúdila k Blakovi kontrolujúc či ešte spal a či vôbec bol na posteli a nepodarilo sa malej ho vyhodiť z nej. Našťastie sa ešte nachádzal na posteli i keď to vyzeralo s ním dosť biedne. Akoby mal skĺznuť z postele ak do neho štuchnú čo i len ukazováčikom. Asi sa nevyspal moc dobre, až jej ho trošku prišlo ľúto.*

Burinka

*Ona s ním nesúhlasila, mohlo sa to stať hocikde. Bola to náhoda že sa to stalo práve keď bola s nimi na tom love. No nehádala sa s ním, toto bolo niečo, v čom mu názor zmeniť asi nemohla a sčasti aj chápala, že si to myslel. I ona by sa na jeho mieste bála, že niekto na kom jej záleží by umrel. Naviazať sa na niekoho znemanalo báť sa, nehľadiac ani tak nato, čím kto bol. Na okamih jej pri myšlienkach na blízku osobu padol zrak smerom k posteli, ktorá bola pre malú, no potom sa vrátila späť k nemu. Malá bola určite v poriadku, niekde s princeznou. V očiach princeznej videla, že na ňu dá pozor, aj keď, nepoznala ju zase, možno preto bola mierne nesvoja. No i preto, že Malá žila mimo ľudí a ona sa bála, ako zapadne. Ako jej zastrčí vlas za uši, vráti ju to do reality a odtrhne od myšlienok na malú. Len privrie oči ako ju pobozká na čelo a prikývne.* Zatiaľ. *Mierne sa pousmiala a pozorovala ho, než vyšiel von. Potom sa len hodila späť na chrbát a hodnú chvíľu hľadela na strop, uvažujúc o tom, kde bola, aký bude život, že toto je miesto kde chce aby bola šťastná nielen ona, no najmä malá. Mala šancu na skutočný život s inými deťmi, ona tu začínala odznovu. Uvažovala aj nad tým o čom sa rozprávala so Z, uvažovala nad ním a nad tým, že sa na neho nesmela viazať, čo sa jej ukážkovo darilo. Práve jej, čo sa len tak na nikoho neviazala, vždy si držala akúsi stenu. Po piatich rokoch zjavne bola naštrbená, ak nie zničená. NO jej stena nikdy nebola taká, ako mali oni tu voči ostatným, aj keď to dokázala pochopiť a zároveň si priala, aby to tak necítili. Celá rozpoltená sa prevalila na bok a napokon zliezla z postele, dala ju do poriadku a zvedavo otvorila skriňu. Napokon ju ale zavrela, vybrala sa do drobnej jaskynky kde bola voda a umyla si svoje pôvodné tričko, vyzliekla i zvyšok svojho odevu a všetko si umyla, prepláchala. Všetko rozložila aby to uschlo a potom prešla do vody, ponoriac sa do nej, vychutnávajúc si chvíľku samoty, pokoja a zaháňajúc myšlienky. Potom len vyšla, omotala okolo seba uterák a prešla k oblečeniu prevesenom na okne aby sa sušilo. Všetko na seba pekne navliekla a pobrala sa von, popýtajúc sa, kadiaľ sa išlo na raňajky. Ani nevedela ako, stála medzi dverami a hľadala najmä malú alebo Z. No hlavne malú, už bola trochu nervózna.*

Vanille


*Napriek tomu, že strávila skoro celú noc skoro vonku, nemienila prespať celý deň, no asi sa chcela najprv najesť, než sa stratí ostatným z dohľadu a jednoducho zaľahne. Nechcela sa prebrať na svoj škvŕkajúci žalúdok a zistiť, že nemá čo jesť. Preto sa v izbe moc neohriala, len trochu podriemala a už kráčala zase mimo izby, smerom do jedálne. Stratiť sa dnes hádam nebol problém, verila že Bratia budú zvedavý na to malé dievčatko a Floreine, takže ona pekne zaľahne, prikryje sa a bude jej dobre v postieľke, dospávajúc noc. So Sallym by jej v nej bolo lepšie, túžila sa k nemu pritúliť, no rovnako vedela že nesmela, preto ako kráčala, vytĺkala si podobné myšlienky z hlavy.*



*Blake zachytil Yunnin pohľad a usmial sa. Nemala dôvod trápiť sa pre jeho nedostatok miesta, vedel že jej niečo také určite blúdilo hlavou. Bola to len jedna noc a on by aj mal miesta, keby sa jednoducho v noci neobával, že ju privalí a preto sa posúval. Bol oproti malej ako také veľké teľa a keby ju priľahol, mohol by jej ublížiť, či ju zadusiť alebo niečo také. A preto bol ako na ihlách, nedokázal sa v noci tak uvoľniť. Predtým nikdy s dieťaťom v posteli nespal, iba ako malý chlapec s Vanille, no to boli chrústy obaja, takže to sa nerátalo.* Vyspala som sa výborne a vy dvaja? *Vysmiata ako slniečko na oblohe a na nich zadívala a Blake horlivo prikývol.* I ja som vyspaný a pripravený do nového dňa. *NO rýchlo zliezol z postele a začal naťahovať svaly.* Za chvíľu pôjdeme na raňajky, tešíš sa? *Malá prikývla a pozrela i na Yunnu.* Aj ty si hladná ako vlk?

BRATIA (B, N, U, Z, W, V a Gabriel)

*Všetci sa naraz zoskupili pred ich izbami. Bolo to akoby jeden dal tichý povel a oni takmer v tom istom okamihu vyšli von. Boli tam všetci, ešte aj V, ktorý prišiel celý namosúrený, stále ho to hnevalo čoho bol dnes ráno svedkom a tak keď sa ocitol pred Bratmi vybuchol ako taká malá sopka.
„Viete čo?! Tie prekliate ženské sú raz také husi!“ Zavrčal zlostne načo sa Béčku na perách zjavil zubatý úškrn a lakťom drgol do N.
„Asi mu nedala..“ Povedal nahlas, pár z Bratov dokonca sa i zaškerilo, no V ich rýchlo schladil svojim nepekným pohľadom.
„Alebo zistil, že ďalšia je zadaná....“ šepol ešte N nečujne.
„Nie! Ráno som bol v jedálni, ešte nebolo prestreté a predstavte si, že tam bola tá žienka čo mi dala stuhu, keď mi Blake rozbil ústa. Prestierala nám stôl a tak som k nej prišiel, pustil som sa do pomáhania. Ona bola celkom pokojná..“
„A to je zlé?“ ozval sa Gabriel. V len nesúhlasne pokrútil hlavou.
„Nie, práveže to je dobré, ale tie jej kolegyne! Položil som jej ruku na rameno, lebo som jej šiel niečo povedať a chcel som aby sa obrátila ku mne.“ Len tak zlostne zahromžil. „Tie hlupane na celú jedáleň zhíkli, akoby som ju mal zabiť!!!“ V nahnevať bolo ťažké, on sa väčšinou škeril ako taký psychopat a niekedy ani nevedel kedy prestať, no toto ho naozaj vytočilo. Priam do nepríčetnosti. Gabriel len k nemu so súcitným, no chápavým pohľadom pristúpil a položil mu dlaň na plece.
„Ale o to nám išlo, V. Chceli sme aby si od nás držali odstup a ony to robia.“ Povedal potichu a všetci Bratia len súhlasne prikývli.
„Ale nechceli sme aby nás považovali za hrubých sviniarov!“
„Nie, to nie. Ale musíš pochopiť, že do toho rizika sme išli a vedeli sme to. I ty, i ja, i ostatní Bratia. Nezabúdaj, že tú pravú nič neodradí.“ To mu muselo stačiť, aby ho upokojil, lebo V hnev povolil a tvár sa mu stiahla len smútkom. Gabriel ho ešte potľapkal po pleci. „A tak to vyzerá, že tú tvoju divožienku nezastaví nič, tak nebuď smutný.“
„Ona nie je moja, somár.“ Zašomral V dotknuto načo sa všetci Bratia rozosmiali, samozrejme okrem Z a W, a nato sa všetci vybrali v skupinke do jedálne na raňajky. Nesmiali sa však tak ako inokedy, ten osteň nespravodlivosti, ktorý načrtol V u nich zotrval a preto im na tvárach svietili prevažne vážne výrazy. To všetko bolo až kým nenarazili medzi dvermi na Kvetinku, ktorá tam váhavo stála. V bol medzi prvými, len jej položil ruku okolo pliec.
„Dobré ráno, Kvetinka. Ako si sa vyspala prvýkrát? Odo dnes raňajkuješ s nami, tak si pekne zapamätaj kde máme stôl.“ Objasnil jej, zatiaľ čo všetci Bratia kráčali za nimi a pri stole sa usadili k svojim miestam. Z sa tváril stále vážne, tak nepreniknuteľne ako to u neho bývalo zvykom. W rovnako a ostatní Bratia viedli rozhovory či už vo dvojiciach alebo celkovo medzi sebou. V pokynul aby si Kvetinka sadla vedľa miesta, ktoré bolo označené pre malú. Z s W sedeli na druhej strane stola.
„Kde si nechala malú?" spýtal sa jej prekvapene V a pozrel i k prázdnemu miestu Vanille, Yunny i Blaka. O Vanille si bol istý, že čoskoro príde, keby aj nie, tak by k nej nabehol, že by sa z toho pototo! No Yunna a Blake? Tam si istý nebol, no bol by rád keby aj oni sa boli dovalili k nim, len trocha tŕpol, lebo sedel vedľa miesta Yunny.*

YUNNA

*Yunna sa posadila s miernym úsmevom na perách.* Vyspala som sa dobre. *Povedala potichu a bosými nohami sa dotkla studenej zeme, až ju len tak striaslo. Nočná košeľa, ktorú mala predtým vyhrnutú až ku kolenám jej padla k členkom a ona prešla ku skrini. Dlho sa v nej prehrabávala a len matne vnímala čo robia oni dvaja.* Áno, som. Poriadne. *Zakričala s hlavou strčenou v skrini. Nakoniec keď vyhrabala čo chcela, s víťazoslávnym úsmevom na perách sa obrátila k malej a držala v rukách šatičky pre ňu.* Keď som bola malá ako ty, bývali moje najobľúbenejšie a nemôžeš ísť predsa v pyžamku do jedálne. Myslím, že budú zatiaľ dobré kým tie tvoje očistí a opraví Sig. *Usmievala sa na ňu stále Yunna a prešla k malej, kde vystrela žlto-modré šaty.* Keď ich zašpiníš nemusíš sa tým trápiť, očistia sa. *Dodala rýchlo, aby sa malá nezľakla, že sú také svetlé. Keby vedela koľkokrát ich ona zašpinila. Vzhľadom nato aké boli zachované si bola istá, že jej ich tetky vymieňali a šili jej zase tie isté, lebo väčšinu detstva v nich strávila a vyhlasovala, že bude chodiť po jaskyniach ako holito ak jej nedajú jej šatičky. Sama si pre dnešok vytiahla voľné šaty s jemným odtieňom do žlta a keď si ich prehodila cez hlavu, spod nich jej vypadla na zem košeľa. Dlhou stuhou si voľné šaty uviazala okolo pása, ktorú niekoľkokrát omotala okolo seba a pripravená sa pozrela na ich stav a či boli pripravení vyraziť na raňajky. Vlasy si prehrabla prstami a trochu uhladila, lebo jej len zbytočne odstávali a ona to nemala rada. Bola pripravená.*

Flora, Vanille

*Stála hodnú chvíľu pri vstupe, nikde nikoho známeho nebola. Niežeby mala problém niekam sa posadiť, no mala pocit, že sa to tam držalo istých zvyklostí, kto kde sedel. Ani to by jej nerobilo problém, no radšej by vedela kam si sadnúť aby nikomu nič nenarušila. Bola tu možnosť že pôjde pohľadať maličkú Pandoru, no práva v tej chvíli za sebou začula hlas V a zase to oslovenie. Biť ho či nebiť ho? To bola otázka. Napokon si vyslúžil šťuchanec pod rebrá, pekne silný, nech mu ľúto nie je, veď jemu to nemohlo uškodiť.* Vyspala som sa ako už dávno nie. *Odvetila jednoducho, po tej ceste a žití v jaskyni ležať na takej veľkej, nie provizórnej posteli, hotový luxus. A ešte aj súkromný vankúš mala, nemohal sa sťažovať. No o tom pomlčala, len sa pozrela na ostatných a nechala sa odviesť k stolu, na ktorom mala tanier i pre seba i pre malú. Pohľad jej padol na kvietok zo servítky a pousmiala sa, len keby tam malá niekde aj bola.* Malá mala včera po tom čo sa stalo svoj program, prespala u Yunny a jej manžela. *Teda dúfala že dobre rozlúštila kresbu malej a že sa tam čoskoro objaví. Malá nebola veľký spachtoš, takže aj keby princezná s mužom boli, asi by toho ráno už moc nenaspali.
Vanille sa zjavila vo dverách jedálne o čosi neskôr, napriek nevyspatosti jej na tvári žiaril úsmev a o chvíľu už sedela na zadku na svojom mieste.* Dobré ránko. *Pozdravila ich všetkých, nad W sa radšej nezamýšľala. Prekvapivo tam stále sedel B, dnes žiadne húsenky v jedle neboli?*

Blake, Malá

*Malá zostala sedieť na kraji postele, kývkala si nožičkami a natešene pozorovala všetko okolo seba. Blake sám vstal z postele, zo skrine vytiahol oblečenie a rýchlo sa stratil v jaskyni s vodou, aby sa obliekol. Nešiel malej teda robiť striptíz ani nič také, takže keď sa vrátil, už mal na sebe odev vhodný na pobyt v jedálni a bol pripravený. Malá medzi tým natešene zobrala do rúk šatočky, boli peknučké* Sú peknučké.*Usmiala sa, aj keď ona by svoje šatočky nevymenila za nič nasvete, či boli deravé alebo nie. No keďže sa mali opravovať, nevadilo jej to, obliekala si aj oné oblečenie, no svoje zelené uprednostňovala. Šikovne vyzliekla pyžamko a navliekla šatočky, potočiac sa, aby sa jej zakrútili. Potom našuchla topánočky a hopsavým krokom prešla k Yunne. Bola celá nedočkavá a natešená a tiež hladnučká. Očkami ale prebehla aj po šatách Yunny, i tie boli pekné.*

BRATIA & GABRIEL & YUNNA

*Z a W si vymieňali len pohľady, niekedy jemne prikývli, či zase záporne pokývali hlavou. Nikto si ich z Bratov nevšímal a oni to len uvítali. Vyzeralo to, že si rozumeli viac než dosť. V sa venoval Kvetinke, i keď vďaka jej štuchancu ho pekne boleli rebrá! No bolo mu to treba?! Ešte ho aj tĺcť budú chudáčika. Nielen že na neho ženy boli ráno zlé, teraz ho ďalšia mlátila.
„A čo tak, že si sa malej zbavila? Nebodaj si trávila čas v spoločnosti jej otca, ktorý vás tak pekne zatajil??“ V to schválne predniesol tak hlasno, aby ho aj Z počul, ktorý sa okamžite zaškaredil na Véčko, no ten sa len smial a na okamih si zapchal ústa jedlom. Práve vtedy prišla i Vanilka a on sa na ňu s lícami ako syslík len zazubil. Ešte aj trochu šťavičky by vybleklo von a on sa ešte viac zazubil nad vlastnou neschopnosťou.
„Dobré ránko, Vanilka!“ Usmial sa koketne na ňu U, keď si prisadla vedľa neho a automaticky sa k nej prisunul. Pery mal roztiahnuté do hravého zubatého úsmevu a položil jej ruku okolo ramien. „Tak ako si sa vyspala bezo mňa?“ Zubil sa na ňu škodoradostne a vložil si do úst kus hrozna, sladkého a šťavňatučkého a ponúkol i Vanilku.
Do jedálne vošiel Leo. Ani sa nepozrel k Bratov a k Vanille, svoj pohľad upieral pred seba a s pevným, pokojným postojom prešiel k stolu kde už sedela Arriane. Usadil sa oproti nej a ticho sa jej pozdravil. Vymenili si pár slov, kým si Leo trochu zobol z jedla, no moc mu do reči nebolo. Viac rozprávala Arriane, on zväčša buď len prikývol, alebo jej venoval veľavravný pohľad, ktorý jej povedal viac, než by sa bol vyjadril slovne. Ibaže im pokojné sedenie nebolo súdené, lebo vo dverách jedálne sa zjavil Sally. Trochu žmúril a bolo vidieť, že váhal trochu, no bol dosť rozhodnutý, tak sa odvážil. Pohľadom spočinul na Bratoch a Vanille, keď okolo nich prechádzal a keďže pri stole nevládla taká veselá nálada ako inokedy, trochu sa vydesil tomu s kým to tam vlastne bola. Všimol si však, že tam nebolo pre neho voľné miesto a keďže netušil kam sa usadiť prešiel práve k Arriane a Leovi.
„Smiem si prisadnúť?“ Spýtal sa ich. Mali tam voľné miesto, no Arriane zaváhala a na jeho slová zareagoval iba Leo, ktorý sa prudko postavil.
„Nech sa páči.“ Povedal vrcholne ironicky a obrátil sa na odchod. Bolo počuť ešte ako si Arriane vzdychla, no nezabránila mu v odchode a ani Sally sa k tomu. Leo rovnako odišiel tak ako prišiel. S bradou zdvihnutou dohora a ľahostajným postojom voči všetkým a všetkému.
Vtedy vošla do jedálne prvá Yunna, ktorá keď stretla odchádzajúceho Lea mu len položila dlaň na plece čím ho na chvíľu zastavila a on jej venoval len unavený, no veľavýznamný pohľad. Stála tam vo svojich pekných voľných žltých šatách a keď Leo nakoniec odišiel, len s trochu pohasnutým úsmevom na perách prešla k voľnému miestu vedľa V a sadla si. Za ňou išli Blake a malá, no tí dvaja si sadli, lebo išli pekne za ručičky a ona si dala menší náskok, aby všetkých pri stole prichystala na ten rozkošný pohľad.* Dobré ráno, vospolok. Pozrite sa na ten párik čo príde. *Zazubila sa a všetky pohľady sa obrátili k dverám, kde sa mali zjaviť Blake s malou.*