Planéta Altra

*Tesne pred vodnou stenou sa zastavil a sklonil hlavu. On a nahá Olívia v jednom jazere, hmm. Možno netušila, čo sa dialo medzi mužom a ženou, ale on to vedel až pridobre. Obzrel sa cez plece a na chvíľu zaváhal.* Pokojne si zaplávaj, Olívia. Ja zatiaľ pôjdem pohľadať nejaké drevo. A jedlo.* Hlas mal chrapľavý hlboký a odmeraný. Odvrátil sa a rýchlym krokom vyšiel z jaskyne von.*

*Prekvapene si vypočula jeho odpoveď. Nechcela ho vyštvať z tej vody, určite sa pôvodne nechystal ísť zbierať drevo. Po jej otázke ale viditeľne zmenil plány a ona sledovala ako odišiel. Sťažka si vzdychla a postavila sa na nohy, kráčajúc jaskynnou izbou a obzerajúc si veci pozornejšie. Napokon chvíľu váhala a potom sa vyzliekla, vojdúc do vody za vodopádom. Voda bola chladná a ona sa nechystala dlho zdržať, ani vyplávať niekam mimo. Jasne si pri tom vyzliekaní spomenula na Yjuru a jej slová, teraz ale nebol čas ani príležitosť na niečo také. Mimo jaskyňu síce napokon vyplávala, no len preto, že napokon telo mala pod vodou, trčala jej len hlava. Aj tá len zriedkavo, pretože ju to pod vodou bavilo viac. Nadychovala sa a plávala pod vodnou hladinou, vynárala len hlavu aby sa nadýchla. Pre chladnú vodu sa dlho nezdržala, plávala len chvíľu a znovu sa vrátila za vodopád, kde vyliezla, osušila sa a navliekla na seba znovu oblečenie. Len vlasy provizónre upevnila, aby jej nezamorkili tuniku. Kým čakala na návrat Níata, znovu zvedavo začala obzerať všetky tie predmety vôkol seba.*

*Vedel, že robí chybu už v okamihu ako sa Olívii otočil chrbtom a v mysli si niesol spomienku na jej prekvapený výraz. Bola priveľmi nevinná a neskúsená, takže nemohla ani len tušiť, čo ho tak popudilo. Keby aspoň len trochu tušila, akým veľkým pokušením pre neho bola. Jej veľké čokoládové oči na neho hľadeli úprimne, vrúcne, takmer detsky a on to nezniesol, pretože si pritom vždy predstavoval, ako z nej kúsok po kúsku strháva šaty, ako zabára zuby do jej mäkkej kože a nie je pritom ani trochu jemný.
Zohol sa po ďalší konár, ale namiesto neho zodvihol zo zeme kameň a s rastúcim hnevom ho odhodil ďaleko pred seba. Zavrel oči, pokrútil hlavou a skoro sa rozosmial. Veselosť však ani v najmenšom necítil. Popravde vôbec netušil, čo má robiť, a tak namiesto toho, aby zotrvával v podobnom rozpložení, rozhodol sa pokračovať v zbieraní dreva. Teplota mu pomaly klesala, cítil sa oveľa pohodlnejšie než pred chvíľou a k jazeru sa vrátil už vo svojej zvyčajnej nálade. Zvyčajnej až na to, že sa vôbec necítil pokojne. Olíviu nikde nevidel a na malý okamih ním prešla triaška. Čo ak sa rozhodla odísť? Čo ak sa jej niečo stalo?
Pustil drevo na zem a rýchlo zamieril k prechodu k vodnej stene. Keď poza ňu vstúpil do jaskyne prudko dýchal, výraz tváre mal strnulý, oči rozšírené prekvapením a úľavou.* Neodišla si,* vydýchol a urobil krok dopredu. Vlasy mal na spánku rozstrapatené, na líci a rukách malé škrabance od toho ako sa predieral cez kroviny a šaty špinavé od prachu zmiešaného s potom. Uvedomil si to tesne predtým, ako sa zastavil. Olívia vyzerala sviežo, jej vlasy boli stále mokré a on ju nechcel zašpiniť.*

*Aj keď sa zabávala obzeraním predmetov, ťažko sa jej sústreďovalo. Odrazu mala množstvo ticha na svoje myšlienky, hlavne na tie, ktoré si potrebovala utriediť po odchode od žien Arathi. Od Yjuri. Žili pod jednu strechou, trávila s ním tieto dni veľa času a predsa nevedela, ako sa k niečomu takému dopracovať. Vedela ale, že ak to neurobí, on to nespraví už vôbec, nech bol dôvod akýkoľvek. Nemohla byť predsa večne taká, čakajúc na to že to niekto spraví za ňu. Dávno nebola dieťa a nepáčilo sa jej, že sa nevedela vzchopiť. Vyhovárať sa na výchovu vo svojom duchu nemohal večne, rovnako ako večne nemohla zapierať to čo bolo v nej. To ženské ja čo chcelo viac ako len byť večne tou, na ktorú musel len dohliadať.* Si tu s ním sama. Nikto sem nepríde, je to vhodná príležitosť. Aspoň to skús. Ak to nepôjde, možno ti aspoň povie, prečo nechce... *Z úvah, ktorými sa snažila presvedčiť samú seba ju vytrhol práve Níat, zadýchaný a špinavý. Strapatý a spotený a predsa z neho nemohla odtrhnúť zrak. Vyzeral tak...*...mužne? *Odložila predmet ktorý nestihla preskúmať a natočila sa k nemu. Kam si myslel že by išla?* Ja od teba neodídem Níat. To ty neustále utekáš. * Tú druhú vetu vyslovila skôr, než tomu stihla zabrániť. Zahryzla si do pery a rukou siahla v miernych rozkakov do vlasov. Zabudla že ich ma len provizorne zviazané, zvyčajne predsa len boli voľne pustené, a tým pohybom ich uvoľnila. Nechala to však tak, len po ňom kĺzala pohľadom a váhala.*Vyskúšaj to a prestaň sa vyhovárať, že teraz nie je správny čas. Mala si si to tričko vyzliecť, keď si dával dole vtedy košelu. Mala si toľko možností a odkladaním lepšiu príležitosť nevytvoríš. *Na kožu jej vyskočili zimomriavky a nesúviseli s mokrými vlasmi, ktoré sa jej teraz lepili aj na krk. Zhlboka sa nadýchla a spravila krok k nemu, drobný a opatrný, upierajúc na neho zrak. Vedela že bude mať červené líca, toho sa nemohla zbaviť, no napriek tomu siahla k šnúrkam na tunike a začala ich uvoľnovať. Netušila či k tomu mala niečo povedať, no beztak nevedela čo, tak si len hrýzla zvnútra do pery.*

/čas na níatov teror /

/ooo, aj obrázok zmenila za zvodný /

*To ty neustále utekáš. Kde tie slová už počul? Mal chuť zasmiať sa sám sebe, ale keď si Olívia siahla na viazanie tuniky okamžite na to zabudol. Zabudol takmer na všetko, dokonca aj na dýchanie. Pohľad mu stemnel, zakliesnil sa do Olíviinej tváre tak pevne, že ju skoro hypnotizoval.* Čo to robíš, Olívia?* Zhrdla mu nevyšiel hlas len zachrapčanie, ktoré znelo ako ostražité vrčanie. Pokusne vydýchol a naozaj to bolelo. Celé telo mal napäté a naplo sa ešte viac, keď kradmým pohľadom zachytil ako sa pod viazaním objavil kúsok Olíviiných pŕs. Trhane sa nadýchol, ale ostal stáť na mieste.*

/mne sa viac páči ako ten nadstavený, len orezaný už nie je taký pekný, tak som si ho nemohal vymeniť ak to mu povedal ešte že neustále uteká? som prave našla ten obrazok a zisťujem že žiadne šnúrky tam neboli ale gombíky detail /

*Kráčala pomaličky, pretože sa príliš sústreďovala na to rozviazovanie. Nielenže sa jej triasli ruky, ale myslela na to, že sa mu mala dívať do očí a to bolo ťažké. Ťažiše než bojovať so šnúrkami na tunike. Mala chuť sklopiť oči a niekam zalieť akoby sa toto nedialo, no bolo neskoro cúvnúť a tak bojovala so svojim oblečením, no oveľa viac bojovala sama so sebou. Pri jeho otázke nezastavila ani nezaváhala, pomaly sa hýbala smerom k nemu.* Vyzliekam sa. *Odvetila jednoducho, hlas sa jej tiež trochu triasol. Len čo dobojvoala so šnúrkou sťahujúcou odev, ostalo pár gombíkov na dokončenie. Cítila chladný vzuch od vody na svojej pokožke, vedela aj bez pozretia na svoje telo koľko častí pokožky už odhalila. Vedela že keď rozopne tie gombičky, ľahko zhodí tuniku z pliec. Nikdy pred nijakým mužom nebola nahá a aj keď mala ešte nohavice, polonahosť sa v tej chvílli rovnala nahote. Rozopla posledný gombík, látka sa jej obtierala o pokožku a len málo zahaľovala jej telo. Napokon na krátky okamih privrela oči a nechala ju padnúť k nohám. Vtedy aj oči opäť otvorila.*

/veď nad tým sám rozmýšľal /

*Jeho myšlienky v tej chvíli boli nesúvislé a ťažko udržateľné. Nikdy by mu ani len nanapadlo, že Olívia urobí niečo také a dokonale ho tým vyviedla z miery. Pohľadom pomaly kĺzal z jej červených líc nižšie a keď si zastala tesne pred ním znovu sa na ňu pozrel. Oči mal zastreté, prenikavé a plné horúčosti, ktorá s jeho ohňom nemala nič spoločné. Po chvíli, ktorá sa zdala ako večnosť dokonca aj jemu samému sa predsa len pohol. Opatrne natiahol ruku, bruškom ukazováka sa dotkol stredu Olíviinho čela tesne pod hranicou vlasov a potom ním pozvoľna začal klesať. Dotkol sa priehlbinky v mieste kde sa spájalo jej obočie, pozvoľna skĺzol po krivke nosa smerom k perám, po brade, stredom hrdla a pomedzi jej prsia až k bruchu. To všetko v jednom plynulom, mučivo pomalom pohybe, počas ktorého ju po celý čas uprene sledoval. Nakoniec sa prstom zakvačil o pás jej nohavíc a trhnutím si ju pritiahol ešte bližšie. Druhú ruku mal stále zvesenú vedľa bokov, okrem jedného prsta sa jej nijako inak nedotýkal. Sklonil hlavu k jej spánku a zblízka jej chrapaľvým hlasom zašepkal do ucha.* Vieš, že by si to nemala robiť?

*Bola v inej ako ženskej spoločnosti po prvý krát tak málo odetá. Náhle si uvedomila, že po tom ako sa vyzlečie nemala potuchy čo robiť. Asi sa mala spoliehať na to, že Níat niečo urobí, no čo ak bude len stáť a dívať sa na ňu? Napadli ju aj horšie scenáre, že sa otočí a odíde, alebo jej povie niečo čo ju zraní. Takto odhalená mala pocit, že odhalila viac ako len svoju kožu. Počula svoje srdce ako jej bilo ako zvon, akoby ho mala skôr v hlave či priamo v ušiach. Níat sa nehýbal a ona uvažovala, či mala vyzliecť aj nohavice. Vyzliekla by, veď nič iné by nemohla urobiť, alebo aspoň ona o ničom nevedela. Našťastie sa predsa len pohol skôr, ako ona siahla k nohaviciam. Natiahol k nej ruku a ona zatajila dych. Ruka, vlastne len prst však nezastal na jej tele, na tej časti ktorú odhalila, ale na čele a išla dole. Zabudla dýchať a až nedostatok kyslíku v pľúach ju donútil trhane sa znovu nadýchnuť. To bol jeho prst na krku a išiel nižšie. Tak pomaly. Ježila sa jej koža, telo ešte stále chvelo a ona nevedela kam sa dívať. Či na jeho prst, alebo do jeho očí. Dívala sa však napokon do očí, pretože i on sa na ňu díval. Líca jej však stále horeli, nemala pocit, že bolo možné aby sa to zmenilo. Mala pocit, že aj jej prsia boli napnuté a keby bola sklonila pohľad, videla by, ako jej pri tom nepatrnom dotyku stvrdli bradavky. Niežeby tomu aj tak mohla porozumieť. Mala pocit akoby sa vnímanie jej tela presúvalo spolu s jej prstom a keď zastalo pri nohaviciach, najprv ju napaldo, že jej ich dá dole. No on si ju pritiahol a nijako viac sa jej nedotkol. S jeho skláňajúcou hlavou s očakáaním hľadela do jeho tváre, no očný kontakt stratila, keď priložil pery k jej uchu. Sťažka vydýchla a s tým výdychom sa trochu nahla a zašepkala mu i odpoveď.* Nehovor...*Zatiahla tónom, ktorý netušila že v sebe má. Hravý, takmer zvodný. Nemalo to nič spoločné s tým žeby nechcela aby hovoril, bol skôr provokačný čo jej to on hovorí. Keď už bola pri jeho uchu, uvedomila si, že jej to uľahčil, nebola si totiž predtým istá, ako sa dostane k jeho perám ak bude vystretý. Nepobozkala ho však, aspoň nie na pery. Len trochu posunula hlavu akoby sa išla odtiahnuť, no potom sa perami dotkal miesta, kde končila sánka a začínal krk.*

*Olíviin provokatívny hlas zastrel všetky jeho myšlienky. Odrazu bolo také ľahké zabudnúť na všetko až na ňu, a to, ako pred ním stála. Polonahá, odvážna malá zvodkyňa. Keď sa jej pery dotkli jeho krku zťažka vydýchol, privrel oči a pobozkal ju na čelo. Lícom sa oň obtrel a znovu ju pobozkal, tentoraz na spánok. Ani na chvíľu sa nevzdialil, ani na chvíľu sa neprestal dotýkať ústami jej líc, viečok vlasov.V momente ako vytiahol prst spoza pásu jej nohavíc, objal ju okolo pása a druhou rukou podoprel zboku jej krk. Ústami jej roztvoril pery a vyhladovane sa do nej ponoril jazykom. Dýchal rýchlo a prudko, rovnako ako ju bozkával, zatiaľ čo z krku skĺzol rukou nižšie. Máličko sa odtiahol, aby sa mohol Olívii dívať do očí a potom jej dlaňou prekryl prsník, jemne naň zatlačil, takže sa mu celý nalial medzi prsty. Posunul sa rukou vyššie a kĺzavo sa vrátil späť. Hladil ju a neprestal sa jej pritom dívať do očí. Dlaňou krúžil okolo citlivej bradavky a prstami chlácholivo hladkal jemnú pokožku okolo nej. Hruď sa mu prudko dvíhala, len silou vôle sa na Olíviu ešte nevrhol iba sklonil hlavu a začal ju bozkávať na krku. Pootvorenými ústami kĺzal po jej pokožke, ochutnával ju jazykom a medzitým si rýchlo vyzliekol košeľu. Jednoducho si ju pretiahol cez hlavu a bez rozmýšľania odhodil za seba. Takmer okamžite sa znovu natiahol k Olívii a keď ju objal tentoraz, už to bolo koža na kožu.*

*Bola nervózna i sa bála, nemala potuchy čo všetko sa malo diať, či vôbec bude vedieť čo robiť. Napriek týmto myšlienkam sa ho už ale nemienila vzdať, nie keď sa nezvrtol na päte a neodišiel. A hlavne keď sa ho mohla dotýkať. Dokázala pri tom miestami zabudnúť aj na vlastnú nahotu. Tú vypustila z hlavy keď ju pobozkal na pery. Milovala ten pocit, ktorý ju napĺňal, keď ju bozkával na pery, takto ako teraz. Prudko a vášnivo že sa od neho nechcela odtiahnuť, keď sa na neho chcela len tisnúť a dotýkať sa ho. Sama natiahla ruku k jeho krku, prechádzala po ňom až zašla do vlasov. Tlmene si povzdychla keď odtiahol pery, pootvorila oči a pery jej ešte ostali mierne pootvorené. Chcela sa nahnúť späť k jeho perám, nechcela sa ich vzdať, no prebral ju dotyk na prsníku. Prekvapene sklonila hlavu a jednoducho sa na to pozrela, skúmala vlastné pocity. Zvyčajne jej stačilo a bola šťastná keď ju Níat len objal či pobozkal, teraz však chcela viac. Ako ju začal hladiť, uvedomila si, že sa jej pocity ktoré to vyvolávalo páčili a že tie motýle sa objavili znovu.Tichúčko mu zastonala keď sa zohol a pobozkal ju aj na krk. Trochu naklonila hlavu aby mu spravila priestor, telom sa k nemu podvedome túlila ako to išlo. Prerývane dýchala, všetky tie pocity sa v nej miešali, no vo chvíli ako si vyzliekol košeľu, ostala hľadieť na jeho hruď. Páčila sa jej od prvej chvíle ako ho prvý raz videla bez košele. Keby jej to bol dovolil, dotýkala by sa ho na nej naozaj často. Prudký pocit horúčavy ňou prešiel ako sa dotkla prsiami jeho hrude, bolo to elektirzujúce a ona mala chuť sa o neho skoro až trieť. Pridvihla sa na bosých nohách na špičky, pobozkala ho na bradu a zadívala sa mu do očí, zatiaľ čo trochu odtiahla svoje telo od jeho a položila mu ruky na hruď. Prechádzala po nej jemnými rukami, spokojne a skúmavo, zatiaľ čo sa naklonila a jemne sa dotkla jeho spodnej pery, nežne ho bozkávala, prechádzala zúbkami.*

*Rukami pozvoľna skĺzol na Olíviine boky a tak ju držal aj v okamihu, keď mu dlaňami začala prechádzať po hrudi. Spomalil, prispôsobil sa jej nežnému dotýkaniu, aj keď ho to stálo veľa síl, keď len stál a prudko oddychujúc, nechal ju nech sa s ním hrá. Bozky jej vracal rovnako nežne a jemne až do chvíle, kým nezačala používať zuby. Vtedy sa bokmi pritlačil k nej tak tesne, že ho musela na sebe cítiť. Rukami podoprel zozadu jej stehná a bez námahy ju vytiahol nahor. Podvedome vykročil smerom k lôžku a o chvíľu nato ju naň opatne uložil. Len veľmi ťažko sa od nej dokázal odtrhnúť. Ľahol si zboku vedľa nej, podoprel sa lakťom, zatiaľ čo druhou rukou jej neprestal hladkať prsia a bozkávať jej pery. Potreboval na sebe cítiť dotyk jej pokožky, preto sa jej dotýkal ako sa len dalo, tisol si ju k sebe a potom sa takmer bez dychu odtrhol od jej úst. Sklonil sa, lícom sa oprel o jej kľúčne kosti a pomaly sa posúval nižšie, až kým sa nedostal k jej prsiam. Pootvorenými perami vydychoval horúci dych priamo na jej bradavku a predlžoval chvíľu, kým si ju vzal do úst. Dotýkal sa jej jazykom, krúžil okolo nej a po nej rovnako ako sa telom posúval po Olívii. Z lízania prešiel na sanie a odolával silnej potrebe uhryznúť ju. Namiesto toho sa presunul na druhú stranu a v hladkaní pokračoval nanovo tentoraz s druhým prsníkom, ale s rovnako veľkým zanietením a túžbou.*

*Nemohla uveriť tomu, že sa to naozaj dialo. Boli okamihy keď mala pocit že sa jej to len zdalo, že je to jeden z tých snov ktoré sa jej snívali, len akýsi...ostrejší a podrobnejší. V jej snoch to totiž bolo oveľa nezreteľnejšie, keďže boli veci, ktoré si predstaviť nevedela. Trochu sa zľakla keď sa jej nohy odlepili od zeme, no pohľad na lôžko jej priniesol odpoveď na nevyslovenú otázku. Ako sa ocitla na lopatkách, prsia sa jej nepravidteľne dvíhali pri každom nádychu. Vlnila sa na chrbte pri jeho dotykoch, napokon to nebolo také ťažké poodať sa tomu, aj keď bolo ťažké nebyť nervóznou a nepýtať sa samej seba, či nemala niečo ona robiť, či bolo všetko vporiadku. Trochu sa nahla na bok, nedokázala ležať bez pohybu na mieste a tak sa k nemu stisla, rukou sa dotýkala jeho pokožky a dotýkala by sa ďalej, keby ju neprestal bozkávať na pery. Vydala nespokojný povzdych, ktorý sa zmenil na nesmierne spokojný i prekvapený v jednom. Dotyk jeho pier na prsiach bol prekvapujúci a príjemný. Vyvolával v nej ďalšie pocity a ďalšiu túžbu po množstve nepomenovateľných vecí. Nepokojne sa pod jeho dotykom hýbala, s pier jej neraz unikli spokojné stony, ktoré sa snažila umlčať sama v sebe, no akosi sa jej to nedarilo. Rukou mu zašla do vlasov, v lone cítila napätie a mala pocit, akoby sa na tom mieste koncentrovala jej horúčava.* Níat...*Zastonala spokojne, rukou zachádzajúc k jeho vlasom.*

Hmm,* zamrmlal nezreteľne a vzápätí vydal ďalší hlboký zvuk podobný zavrčaniu. Tentoraz už priamo do Olíviiných úst, pretože sa natiahol a začal ju znovu bozkávať. Čím dlhšie sa jej dotýkal, tým viac rástla jeho túžba po nej. Chcel do nej vojsť, vziať si ju hneď v tej chvíli, ale nečakane rovnako veľké potešenie nachádzal aj v okamihoch, keď mu pod rukami stonala priamo do úst. Potreboval viac jej stonov, potreboval znovu počuť svoje meno vyslovené s prosebnou túžbou.
Voľnou rukou rozopol gombík na Olíviiných nohaviciach a skôr než by si vôbec stihla uvedomiť, že sa odtiahol, vyzliekol v tej chvíli nepotrebný kus oblečenia a odhodil ho nabok, takže vedľa neho ležala úplne nahá. Ústami jej nežne prechádzal po krku až k perám, zatiaľ čo ruku položil na jej brucho a začal ju nenáhlivo posúvať nadol. V poslednej chvíli sa prstami dotkol vnútornej strany stehien a jemne ich od seba začal oddeľovať. Keď sa jej prvýkrát skutočne dotkol zastonal. Pootvorenými ústami si ľahol na jej pery, zatiaľ čo prstom po nej prechádzal v pomalých, plynulých krúživých pohyboch.* Si taká krásna, moja sladká Olívia.* Trhane sa nadýchol dotknúc sa na okamih špičky jej nosa a potom na ňu bruškom prsta zatlačil o niečo silnejšie.

*Níat niekedy vydal zvuk pripomínajúci skôr zvieracie zavrčanie, no ona nad Daghartom, ktorý tam bol v podstate s nimi nepremýšľala. Niekde vo vnútri si vedela predstaviť rozpaky ktoré prídu keď ho stretne, teraz mala ale dosť pocitov aj bez zamýšľania sa nad niečím takým.
Spokojná, keď sa vrátil k jej perám mu bozk opätovala, aj keď na krátky okamih odtiahla hlavu a uprela na neho tie svoje veľké čokoládové oči. Nič nepovedala a ni nemala chuť povedať, bol to vzácny okamih kedy nemala čo rozprávať a len sa na neho nežne dívala, akoby si chcela ten pohľad uložiť hlboko do svojej pamäte. Trvalo to pár dlhých sekúnd, než sa jej nežný pohľad zmenil na šťastný úsmev a hlava znovu pridvihla. Nosom sa jemne obtrela o ten jeho a spokojne ho pobozkala. Mala pocit, že sa nemohlo nič vyrovnať pocitu, keď sa ho dotýkala perami. Pocit spokojnosti vystriedal pocit miernej paniky, keď prišlo na nohavice. Samozrejme že vedela že skôr či neskôr pôjdu dole, veď by si ich dala dole i sama keby tunika nestačila, len ten pocit ju mierne vyplašil. Cítila sa neistá z vlastnej nahoty i nevedomosti a neskúsenosti. Líca jej horeli o niečo viac než zvyšok horúceho tela, bola trochu stuhnutá od nervozity a neistoty. Nemala potuchy čo robiť, aj keď stačilo vnímať svoje telo, ktoré napokon vedelo čo chcelo. Níat sa jej hneď nedotýkal keď ju vyzliekol a tak sa aspoň trochu ovoľnila pod dotkykom jeho pier, privrela oči keď ju pobozkal na krk a vrátil sa k perám. Dotyk ruky na bruchu ale pocítila hneď, všetka jej pozornosť sa náhle koncentrovala na ruku. Posúvajúcu sa ruku. Otvorila oči práve keď Níat položil pery na jej, aj keď ju nebozkával. Ona sa o neho len obtrela skoro hravo nosom, ale jeho ruka na stehnách jej už nedala premýšľať nad ničím iným. Uvedomila si ako od seba odťahovala nohy, nielen pre jemný tlak ale i sama od seba. Jeho prvý dotyk na tom mieste kde horela ju znehybnil, nevedela čo robiť a zmietali ňou rozpaky. Rozpaky nerozpaky, pri pomalých krúživých pohyboch ich začalo prekrývať niečo iné, čo pootvorilo jej pery a znovu privrelo jej oči. Neuvedomovala si ako sa nepatrne hýbala akoby sa chcela prispôsobiť jemu. Spokojne mu vzdychla do pier, zadívala sa na neho spod viečok. On vedel čo robiť ale ona nie. Uvedomila si, že ho chcela vyzliecť z tých nohavíc a urobiť niečo príjemné aj jemu. Netušila čo by sa mu páčilo, veď jediné čo si za ten čas všimla bolo, že sa mu páčilo používanie zubov. Aj tá myšlienka sa rozplynula, keď pocítila silnejší dotyk. Skôr ako by sa zahanbene zastavila, vydala prekvapený spokojný ston. Tam dole bola horúca, nesmierne citlivá a tiež vlhká. To bola ďalšia vec ktorej nerozumela a miatla ju.* Níat...*Zašepkala cez pootvorené pery.* ...neprestávaj. *Zaprosila stonavo a zobrala medzi zúbky jeho peru, jemne mu ju hryzkajúc.*

*Už nemohol prestať. Nie, keď mu Olívia hrýzla peru, nie, keď pri tom stonala jeho meno a hnala ho tým na hranice sebaovládania, takže všetko na čo dokázal myslieť, bolo, ako sa k nej dostať ešte bližšie. Prudko dýchajúc sa odtiahol a kľakol si na kolená priamo medzi Olíviine roztiahnuté nohy. Ležala pred ním krásna a neskutočne zvodná vo svojej nevinnosti a túžbe. Nemohol z nej spustiť zrak ani v okamihu, keď sa rýchlo zbavil nohavíc a zostal pred ňou bez najmenšieho náznaku rozpakov úplne nahý. Pohľad mal zastretý, prenikavý a sústredený len a len na ňu, akoby všetko, čo práve v tej chvíli chcel a potreboval, mala iba ona. Rukami jej vzal kolená a pomaly, neúprosne ich nadvihol tak, aby ho nimi mohla objať okolo bokov. Zároveň sa opatrne spustil nižšie, hruďou a bruchom sa pri pohybe dopredu úmyselne obtrel o jej jemnú pokožku tak, aby cítil každý jej nádych. Znovu ju pobozkal a tentoraz mu už nič nebránilo vo voľnom pohybe. Pomaly, plynulo kĺzal bokmi, až kým na celej svojej dĺžke necítil jej vlhkosť, ale ešte do nej nevnikol. Dráždil ju aj seba, jednou rukou sa pritom opieral povedľa jej tváre a druhou stále držal jej stehno na svojom boku. Prerušil bozk a máličko sa odtiahol, takže mal dokonalý výhľad priamo na jej tvár. Neprestal sa pohybovať.* Pozri sa na mňa, Olívia.* vydýchol chrapľavo a skĺzol nižšie. Počkal si presne na moment, keď otvorila oči a potom do nej vnikol. Cítil aká je oproti jeho telu uzučká, ale nepoľavil ani na chvíľu. Prenikal do nej pomaly, ale neúprosne, rozťahoval ju kúsok po kúsku, aj keď sa mu začali chvieť plecia a svaly na sánke sa napli snahou byť čo najjemnejší a najopatrnejší. Ešte chvíľku, keď prekonal nepatrný odpor a vnikol do nej celý. Teraz už bola jeho a táto podmanivá myšlienka sa mu zmyselne odrazila v pohľade, keď s výdychom sklonil hlavu a nakrátko sa oprel o Olíviino rameno. Veľmi zľahučka, nežne ju bozkával zboku na krku a keď sa dostal k jej perám tíšivo sa o ne obtrel.* Neublížil som ti?* pozrel sa jej pátravo do očí, akoby v nich hľadal náznak bolesti.* Môžem pokračovať?* opýtal sa šeptom a pomaly v nej zakrúžil bokmi. Bola taká uzučká, zvierala sa okolo neho naozaj pevne, a to ešte ani nezačal prirážať. Tá myšlienka ho priviedla k ďalšiemu zastonaniu.*

*Túžila po pokračovaní, po niečom čo nepoznala, no všetko čo tomu predchádzalo bolo príjemné. Dokonca to prevyšovalo rozpaky, otázky a červeň, ktorá sa jej na jeden strane chcela hrnúť do tváre, na druhej ani nemala kedy, pretože myslela na iné. Do líc sa však nahrnula v plnej dávke, keď Níat roztiahol jej nohy ešte o kúsok viac a kľakol si medzi nie. V tej chvíli, keď ležala pred ním takto úplne nahá a on sa na ňu díval, mala chuť dať k ich sebe a skryť si tvár niekam pod vankúš. Napadlo ju, že s ňou niečo nebolo úplne v poriadku, pretože tam dole bola mokrá a nemala potuchy, že to tak byť malo. Nemala však možnosť nejako tento stav skúsiť napraviť, pretože sa začal vyzliekať a to upútalo jej pohľad. Pamätala si na ten pohľad, keď ho videla nahého, no niečo sa zmenilo. Naozaj zmenilo a ona nedokázala ovládnuť svoj výraz. Poriadne prekvapený výraz.Je to iné! Väčšie a... Okrem poznatku o tom, že to už stálo si najviac uvedomovala dĺžku. Už predtým si nevedela predstaviť, ako mohol muž ísť do ženy, teraz si to už vôbec nevedela predstaviť. Nemohla si ani v takej chvíli vypnúť hlavu, pretože otázky a obavy sa v nej len tak preháňali. Hrýzla si do jazyka aby sa niečo nespýtala, mala obavu že by ho tým zastavila a stačilo počkať aby sa dozvedela pravdu. Prekvapene si nechala zdvihnúť kolená a pevne okolo jeho bokov a mala strach. Prirodzený strach z toho, čo malo prísť, zároveň však bola plná očakávania, najmä keď pocítila prvotný dotyk tam dole. Ruky položila na Níatove rebrá, akoby nevedela čo s nimi a spokojne privrela oči pod dotykom jeho pier. Snažila sa znovu uvoľniť, potlačiť obavy, vnímať len jeho. Mala pocit, že jej telo sa s jeho dráždivými pohybmi ešte viac zapalovalo, napadlo ju, čo asi cítil on a aké by to bolo, dotknúť sa ho tam. Jasne ho vnímala, jeho pohyb a srdce jej bilo ako o závod. Pri zvuku jeho hlasu pomaly lenivo otvorila oči a jemne sa pridvihla pre bozk. Nestihla však hlavu zdvihnúť až k jeho perám, pretože jej telo a všetky pocity v ňom vystriedal jediný vnem. Nepozrela inam než do jeho očí, jasne ale vnímala ako do nej pomaly vchádzal. Bolo to zvláštne a cítila bolesť. Mala pocit že bola priúzka. Skutočná bolesť však prišla až vo chvíli, keď do nej vnikol celou svojou dĺžkou. Vydala tichý bolestný ston a pritlačila nohy viac na jeho boky. Bola rada, keď sa prestal v tej chvíli hýbať a zložil si hlavu k jej krku. Ovinula okolo neho ruky a privrela oči, pobozkala ho na plece. Začula jeho otázku a cítila pohľad pri nej, neodpovedala ale. Bolelo to, bolesť z nej ale pomaly vyprchala a ona zdvihla hlavu a pobozkala ho. Bol to nežný dlhý bozk, jednu ruku spustila z jeho chrbta a zašla mu ňou do vlasov. Nebola si istá po jeho druhej otázke, obávala sa, či to nebude bolieť. Pomalý pohyb ale priniesol odpoveď a ona prikývla. Stále to bolo trochu zvláštne, no pekne zvláštne. Cítila sa ho plná, cítila sa jeho a nikoho iného. A tiež cítila, že on bol jej.* Níat? *Zašepkala neistým hlasom a obtrela sa o neho nosom.* Ja neviem čo mám robiť...aby sa ti to...páčilo. *Dostala zo seba takmer nečujne a zároveň trochu skúmavo pohla bokmi.*

*Z úst mu spolu s výdychom vyšlo aj chrapľavé zastonanie. Každý jeden pohyb, aj ten najnepatrnejší mu spôsoboval rozkoš, ktorú nebolo možné ignorovať ani jej dlho odolávať. Napriek tomu ešte počkal, chcel zahnať Olíviine obavy, ale zároveň si vôbec nebol istý či to urobí správne, pretože v rozprávaní jednoducho nebol vôbec pánom slova. Mohol dať Olívii odpoveď iba jediným spôsobom. Opatrne sa nad ňou sklonil a znovu ju veľmi nežne a chlácholivo pobozkal. Nikam sa neponáhľal, vychutnával si dotyk jej pier na svojich ústach a zatiaľ naplno vnímal ako sa okolo neho sťahuje. Boli to sladké muky. Sladké ako sama Olívia.* Už teraz sa mi to páči.* zašepkal jej a pokusne sa pohol bokmi dozadu, takže z nej takmer vykĺzol.* Dokonca veľmi.* dodal a znovu do nej vnikol. Rovnako pomaly, rovnako opatrne, aj keď tentoraz aj oveľa plynulejšie. Trhane vydýchol a od vzrušenia privrel oči a čelo si oprel o Olíviine.* Necítiš to? Si nádherná, Olívia, taká jemnučká, horúca a celá len moja.* Znovu do nej mučivo pomaly vnikol, ale tentoraz tesne pred koncom prirazil oveľa hlbšie a prušie. Zakrúžil bokmi a chytiac Olíviinu ruku pritiahol si ju k perám. Pobozkal ju do stredu dlane a potom každý jeden prst samostatne. Nebol si istý, ako dlho dokáže byť ešte taký jemný, pretože po Olívii túžil tak zúfalo, že ho to samého desilo.*

*Spokojne privrela oči, keď sa sklonil a pobozkal ju. Bozky a objatie, to bolo niečo, čo objavila v tomto svete kde bola voľná a čoho radosť a to, aké príjemné to bolo, našla u Níata. Neraz mala chuť sa k nemu len tak posadiť a pritúliť, páčila sa jej jeho široká hruď a možnosť sa v nej stratiť. A páčilo sa jej i to, čo cítila, keď ju bozkával na pery. Nežné či vášnivé, bolo to tak blízke a spájajúce. Teraz jej to dodávalo upokojnie a pocit, že všetko bolo v poriadku, aj keď stále cítila mierny zmätok. Uvedomovala si, že zatiaľ čo ona doteraz ležala a on ju bozkával a dotýkal sa jej, ona neurobila nič také. Nepobozkala ho nikde na hrudi ani sa ho nedotýkala tak ako on jej. Preto sa trochu obávala či nemala niečo robiť, neprostestovala však pri jeho slovách. Níat mohol na kohokoľvke pôsobiť akokoľvek, no sálala z neho často krát nepríjemná úprimnosť a ona vedela, alebo si myslela, že keby niečo chcel, tak by jej to bol povedal či naznačil. Pocítila ako sa v nej pomaly hýbal, cítila ako z nej vychádza a toho sa v prvej chvíli zľakla.* Prečo teda ide...?*Vetu nedopovedala a on sa v nej plynulo pohol. Prekvapene otvorila oči, bolo to také zvláštne, no zároveň príjemné. Nielen pre ten pohyb ale i pre to, ako blízko sa pri ňom cítila. S jeho druhým prudším zasunutím vydala prekvapená spokojný ston, mala chuť pohnúť bokmi a ísť tým pohybom naproti. Potom ako pobozkal všetky jej prsty mu jemne prešla po líci a neodolala, pohla bokmi v podobnom smere ako on.*

*Olíviin inštinktívny pohyb bokmi smerom k nemu ocenil ďalším hlbokým zastonaním. Presne tak to bolo správne, presne tak sa mu to páčilo a chcel ešte viac. Pustil Olíviinu nohu, ktorú si ešte stále držal pri boku a namiesto toho ju kĺbami prstov zľahučka pohladil zboku po líci. Díval sa na ňu, pohľad mal zastretý, ale okrem iného, sa mu v ňom odrážalo aj prekvapenie, opatrnosť a rovnako veľké očarenie, akoby mal pred sebou niečo veľmi vzácne a nebol si istý či sa to v ďalšej chvíli nestratí.
Pomaly si pritiahol Olíviinu ruku k svojmu pásu a na okamih ju tam podržal.* Dotýkaj sa ma,* zašepkal tesne nad jej ústami, slabo sa pritom o ne obtrel a znovu sa pohol. Vedel, že teraz už nezastaví, preto ju pobozkal a bol čoraz vášnivejší. Kĺzal sa po jej tele a hlboko v nej. Pohyboval sa plynulo a ani na okamih sa od nej neodtiaholm nárokoval si na každý kúsok Olíviinej pokožky, ktorá mohla príst do kontaktu s ním a podvedome cítil ako zrýchľuje. Odteraz každým novým prirazením, akoby hovoril, že patrí len a len jemu. Chcel ju, chcel ju mať pod sebou, na sebe, na sto možných spôsobov a práve v tej chvíli bola jediným na čo dokázal myslieť. Uvedomoval si len to, ako ju pevne objíma, ako si ju tisne k sebe, kĺže sa v nej dnu a von, krúživo, hlboko, plytko, chvíľu drsne a potom zase mučivo pomaly a nežne. Neprestal ju ani na okamih bozkávať, chlácholiť drobnými bozkami na čelo a spánok vždy, keď do nej prudšie vnikol alebo sa o ňu len oprel perami a zachytával jej stony priamo do svojich úst.*

*Po dotyku jeho ruky s jej lícom sa jemne usmiala, pridvihla hlavu a kratučko zľahka ho pobozkala na pery. Cítila jeho pohľad a tak sama hľadela do jeho očí, prekvapená jeho ďalšími slovami. Len raz ju požiadal o dotyk, ešte v čase keď ani nebola jeho družkou. V dutom strome, keď z neho sálala osamelosť. Inak sa tomu naopak bránil a aj preto teraz nemusel povedať nič viac a ona sa potešila. Rukou prešla po boku späť hore k jeho hrudi, nemohla sa jej nedotkať. S jeho pohybmi však ruka pomaly znovu prechádzala na jeho svalnatý chrbát, pri prudších pohyboch v nej so spokojným stonom do jeho úst zvierala i jeho kožu svojimi prstami. Druhá ruka sa k nej pridala a pomaly sa presúvala po jeho tele. Jednou z nich váhavo prešla po chrbte až k zadku, prešla po ňom zľahka prstami a napokon aj dlaňou.
Zvyšok tela prirodzene reagoval na jeho pohyby. Pohybovala bokmi smerom k nemu a späť, inštinktívne sa snažila prispôsobiť jeho rýchlosti. Nepremýšľala nad tým, príliš ju zamestnávali pocity, než aby kontrolovala svoje telo, ktoré akoby skutočne vedelo, čo malo či chcelo robiť. Oveľa viac vnímala Níata v sebe a tíško mu stonala do pier, keď jeho pohyby zrýchlili a ona cítila čo to s ňou robilo. Nebola si istá, čo sa jej páčilo viac, či pomalé nežné pohybovanie, ktoré bolo skoro až mučivé, alebo jeho prudké vášnivé vnikanie. Nech to bolo ktorékoveľ, oboje v nej spôsobovalo pocit rozkoše, krútenie sa pod jeho telom a spokojné či žiadostivé stony. Čím viac a čím dlhšie sa v nej pohyboval, tým viac v nej narastal nepoznaný pocit o ktorom netušila, že existoval. Mala len pocit, že to nevydrží a že sa niečo dialo. S ňou.* N-Níat...*Zastonala pri jednom z jeho prudkých pohybov. Na tele sa jej leskli kvapôčky potu, telo mala horúce.* ...ja...st-stačí...niečo sa...*Z pier jej unikol ďalší spokojný vzdych, než zo seba zašepkala skoro až nezrozumieteľné slová.* ...deje...*Bála sa vlastných nepoznaných pocitov a pri tom zároveň nechcela, aby to skončilo.*

*Tvár mal blízko Olíviinej, pri pohyboch nahor a nadol sa perami obtieral o jej líce a keď sa dostal až ku kútiku jej úst, nežne ju naň pobozkal. Bozkával jej spodnú peru, oblizoval ju jazykom, zatiaľ čo pod ním stonala a on si ten zvuk vychutnával bezmála tak dôverne ako spojenie ich tiel, ktoré mu prinášalo nečakane silnú a intenzívnu rozkoš. Cítil ako sa okolo neho začína sťahovať a sám mal veľmi blízko k vyvrcholeniu. Nezastavil iba spomalil tempo a prehĺbil jeho dôraz. Olíviino telo bolo lesklé od potu a rozohriate milovaním vydávalo veľmi provokatívnu vôňu, ktorá sa miešala s jeho vlastnou.* To je v poriadku, Olívia.* zastonal jej pri uchu a znovu ju pobozkal.* Poddaj sa tomu... so mnou.* Telo sa mu zachvievalo, keď do nej znovu plynulo vnikol a pozvoľna sa opäť začal pohybovať rýchlejšie.*

*Jej myseľ bola na jednej strane vyplašená a mala otázku čo sa to deje, mala pocit, že by mali prestať, pretože sa s ňou dialo niečo, čo jej pripadalo pre tú chvíľu čudné. Čudnosť sa skrývala za obavy, obavy si podávali ruku s nevedomosťou. Napriek tomu všetkému však pri pohyboch nemohla prestať cítiť to narastajúce napätie a rozkoš, to, čomu sa mala podľa Níata poddať. Mala tú otázku na jazyku, čo sa to deje, z jej pier však unikalo niečo iné než typické zvedavé otázky. Nemohla tomu zabrániť a zároveň sa nevedela úplne uvoľniť, neminul ju však ten pocit, keď jej telo zaplavila vlna rozkoše. Z hrdla jej unikol hlasnejší a zároveň prekvapený ston, keď sa jej telo prehlo, prsty zovreli jeho chrbát a tie na nohách sa pre rozkoš skrútili. Sťažka dýchajúc prežívala silu toho okamihu a milovania a potom uvoľnene klesla na lôžko, zadívajúc sa mu do očí. Nenachádzala slová a tak len stále prudšie dýchala.*

*Jeho rozkoš dosiahla vrchol na vlne tej Olíviinej. Keď mu prsty zaryla do kože na chrbte a celá sa okolo neho zovrela, sklonil hlavu a namiesto jej krku sa zahryzol do prikrývky, na ktorej ležala. Jeho telo sa naraz naplo, každý jeden sval sa zovrel v záchvevoch sprevádzaných stlmeným stonaním, ktoré mu unikalo z hrdla. A odrazu bolo všetko napätie preč, cítil len dokonalé uvoľnenie, keď svojou váhou na okamih spočinul na Olívii. Bola tak blízko, horúca, vlhká, zamatovo jemná. Cítil na krku jej ťažké oddychovanie a na hrudi tlak jej pŕs, keď sa nadychovala. Sledoval kvapôčky potu, ktoré sa v prítmí jaskyne a na pozadí vodnej steny matne leskli na jej pokožke, takže ho na okamih celkom ovládol silný pudový pocit zadosťučinenia. To všetko jej spôsobil on, jej zastretý pohľad, jej stony, jej vláčne telo, ktoré sa okolo neho stále ovíjalo. Bola jeho. Jeho žena, jeho družka a on sa s ňou miloval s uvedomením, že by stačilo slovo a urobil by pre ňu čokoľvek. Vydal spokojný zvuk podobný zastonaniu a sklonil sa nad Olíviinou tvárou. Veľmi nežne ju rukou pohladil po líci a perami sa dotkol špičky jej nosa. Zľahka ju pobozkal a potom znovu, tentoraz na ústa. Neprestal sa jej dotýkať a hladkať ju ani vtedy, keď z nej pomaly vyšiel a pritiahol si ju bližšie k sebe ako malé ukonané mačiatko. Nadvihol sa na lakti a schúlil si ju v ohybe ruky tak, aby mohol byť nad ňou a chlácholivo ju bozkávať na pery. Nikam sa neponáhľal, predlžoval každý jeden bozk hravým doberaním, keď jej zubami chytil spodnú peru a slabo ju potiahol alebo jazykom nenáhlivo skúmal jej ústa a nezriedka sa pritom usmial. Hral sa s ňou, láskal ju, trpezlivo čakal, kým sa ich dych spoločne neupokojí a potom sa na ňu zadíval s novou vážnosťou.* Ja...si v poriadku?* Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že nie je zvyknutý klásť pododbné otázky, čo hraničilo do istej miery s rozpakmi, ale jeho potreba vedieť či Olívii naozaj neublížil bola oveľa silnejšia.*

*Aj keby mu predtým neprikývla, že toto miesto bude aj jej miestom, teraz by zmenila svoj názor. Vedela že sa jej bude navždy spájať s týmto okamihom a tým, čo prvý raz pocítila. Ešte stále nepravidteľne zdvíhala hruď pri nádychoch, keď váha Níatovho tela bola preč a on si hľahol vedľa nej. Páčilo sa jej keď na nej ležal, neprišiel jej v tej chvíli ani ťažký, jednoducho ho mala v tej chvíli pre seba. Keď ležal vedľa nej, chcela sa k nemu prisnúť, spravil to však i za ňu a ona sa ako také stratené mača pritúlila k nemu. Stále bol horúci a jej telo bolo teraz horúce tiež. Nestihla ani pocítiť prípadné rozpaky či položiť si otázku čo teraz a pocítila na perách hravý dotyk, ktorý všetko ostatné rozptýlil. Spokojná a šťastná mu bozky opätovala, ruku mu položila na krk a pohrávala sa s jeho vlasmi, preciťujúc ten pocit, že k nemu patrila. Jeho pohľad na jej lícach zanechal jemnú červeň, odrazu si nebola ničím úplne istá a pociťovala rozpaky. Napriek tomu ležala pokojne a bosými prstami na nohe prechádzala po jeho. Pery sa napriek jeho vážnemu výrazu roztiahli do úsmevu.* Nevedela som že je to takéto...bolo to krásne. *Nech ju dokázalo prihnať do rozpakov čokoľvek, úprimnosť v nej zastávala miesto rovnako. Ani tá bolesť, ktorú pocítila sa jej už teraz nezdala taká zlá, jednoducho sa teraz cítila šťastná. Naozaj šťastná.* Ešte spolu niekedy...vieš...*Nevedela ako presne formulovať vetu. Nevedela ani ako to fungovalo a jej matka jej nepovedala ako to skutočne bolo. To čo práve zažila sa s jej popisom nezhodovalo a teda nedokázala veriť už ani slovám o tom, že potom muž sčasu na čas za ženou príde.*

*Olíviina opatrná otázka mu vyvolala na tvári úsmev. Jeho obavy boli razom preč a na ich miesto nastúpilo zvláštne pohnutie, ktoré pozvoľna prerastalo v nový záchvev nehy. Jej nepoznaná nástojčivosť ho zasiahla ako rana do hrude, ale pretože nič podobné nikdy predtým necítil, netušil, ako sa s ňou má vyrovnať. Snažil sa proti nej bojovať, ale pri tom, ako sa na neho Olívia pozerala, ako sa ho dotýkala, keď mu prsty zapletala do vlasov, to bolo takmer nemožné. Z nejakého dôvodu sa ho vôbec nebála, nevidel v jej očiach odpor či ostražitosť ani po tom všetkom, čo jej urobil.
S výdychom sklonil hlavu a pobozkal ju na čelo, potom na ľavé viečko, na pravé a keď sa dostal k jej ústam, mohla cítiť ako sa usmial.* Chcela by si, aby sme sa ešte niekedy spolu milovali?* Pomohol jej s otázkou, ktorá jej z úst išla tak zťažka. Ani na okamih ju neprestal bozkávať, akoby sa nemohol nasýtiť dotyku s jej telom. Skĺzol nižšie a nenáhlivo, bozk za bozkom, prešiel stredom jej krku až ku kľúčnym kostiam. Dlaňou druhej ruky ju popritom zľahka pohládzal po boku a posúval ju vyššie až pod jedno z jej pŕs, po ktorom v tej istej chvíli prešiel pootvorenými ústami.*