Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

* Nadvihne trochu hlavu v ustrety Miyuinym peram a ked sa už chysta po jej prvom kratom bozku protestne vzdychnuť dostane dalsi tentoraz ovela dlhsi na co reaguje spokojnym zastonaním pricom sa mu pery v bozku rozsiria usmevom. Ked nakoniec polozi hlavu spat na vankus a zadiva sa Miyu do oci chvilu mu trva kym prehovori, pretože si vychutnava pohlad na jej roziarene oci.* Som rad, že sa chystas pravidla porusovať, pretože to len bude dalsia vyhoda pre mna.* zasmeje sa potichu privruc oci no stale pohlad neodtrha od toho Miyuinho. Prepletie si aj prsty druhej ruky s tymi jej a chvilu sa s nimi hra striedavo si ich pritahujuc k peram a bozkavajuc na makke bruska. * A ake pravidlo by si porusila najradsej zo vsetkych, ktore ti mozem ponuknuť? * sibalsky nadvihol obocie a pokracoval v neznych dotykoch ich spojenych ruk.*

gorila .. *zopakovala po Tesse a uškrnula sa na Gabriela* môžete ist Gabriel *dopila pohar vody a postavila sa pri Gabriela* ale varujem vas nebriblizujte sa ku mne lebo za seba neručim *povie mu potichu do ucha a podide k Tesse* mozme vyrazit *este predtym ako sa pohla smerom k autu pozrela na osobu ktora tam este stale sedela.*

dovidenia* zatiahol sladko smerom k šéfke* gorila sa stará o bezpečnosť, nemusíte sa báť, nijako vás nebudem obťažovať* odvetil ticho čiernovláske a prešiel k dverám auta. Pokojne ich otvoril a žiarovo sa ušknul* nech sa páči slečny*zahral sa na galantného muža, ktorým ale nebol*

((ak nevadí seknem to už do mesta, asi bude lepšie písať v tom hlavnom meste ))

Všetky *povie s výdychom a zatvári sa hrozne nevinne. Len čo skončil s bozkávaním jej rúk, veselo sa usmeje a ako poďakovanie sa presunie k jeho perám. Nemohla si pomôcť, no strašne zbožňovala jeho bozky. Viac ako hocičo iné. Najkrajší a najsladší pocit na svete. Ani len pohľad na početnú labutiu rodinku, ladne si plávajúcu pod hradbami nedobytného Bojnického zámku, medzi spletitými ornamentmi rias by sa tomu nikdy nevyrovnal. Až po dlhotrvajúcom bozku sa naňho zase zahľadí.* Tak, čo keby sme si to nechali ako dlhodobú stávku? O víťazovi sa rozhodne až časom.. *trochu sa pri tej vete zachmúrila. Dylan tu určite nebol vďaka rozkazu. Pravdepodobne o tom tuší len ona a nik iný.*

( som rád, že na teba Bojnický zámok tak mocne zapôsobil no ešte radšej, že ja som na teba zapôsobil viac )


Pravidla su na to aby sa porušovali.* zašepká tichým hlasom keď sa k nemu Miyu začala skláňať a nakoniec priložila svoje vabivé pery na jeho. Opätoval jej bozk so všetkou nežnosťou a láskou, ktorú k nej cítil pričom si ju tesnejšie privinul k sebe opať si s nou vymeniac polohu tak, že tentoraz Miyu ležala na chrbte a on ju váhou vlastného tela jemne zatláčal do makkých perín. Ked si však pri nasledovnej odpovedi vsimol na crtach jej tvare zachmureny vyraz aj jemu usmev zmizol z pier. Tušil, čo také može Miyu bludi hlavou a aj jemu samemu to na pokoji veľmi nepridalo. Needel ako dlho sa bude mocť zdržať v jej blízkosti bez toho aby ju ohrozilo jeho poslanie, ktoré bolo takmer už na konci. Jedine z toho dovodu sa odvažil na taký riskntný krok a navštíviť Miyu v palaci. Už dalej nezniesol nová vychody slnka bez jej roziarenej tvare a usmevu, ktory ho hrial pri srdci lepsie nez to dokazali slnecne luce.* Miyu...* začal ticho a smutne sa pousmial*... ešte stále ten čas máme.* natiahne ruku k Miyuinej tvari a prejde jej bruskom palca po oboci akoby sa snazil zotrieť z neho chmurnosť jej myslienok. Nakoniec sa mu predsa len podarilo usmiať akosi veselsie, pretože tuzil na Miyuinych perach opat vidieť vesely usmev.* Počkaj ako to bude vyzerať o pár rokov...* začal žartom*...vtedy sa už budeme chcieť zabviť jeden druhého a tak mi podpáliš moju zbierku pánskych časopisov a ja ti polámem na oplatku všetkytvoje obľúbene kvety. A potom...* usrknie sa ešte viac a skloni tvar k Miyunmu krku aby jej mohol zvodne zasepkat do ucha.*... ťa strhnem k sebe do náručia a pomilujem ťa rovno na makkych lupenoch. Ani tie moje časopisy nebudu horieť tak prudko akohorí vášeň, ktorú vo mne dokážas zapalit len jednoduchym dotykom pier.* trochu sa nadvihol a presunul k Miyuinym ustam aby predviedol svoje slova aj v skutočnosti pričom sa ich len zlahka dotkol a hned pokracoval v tichom hravom doberaní.* Najskor budem nežný...* perami sa obtrel o Miyuinu bradu a pokracoval cestičkou smerujucou k jej hrdlu*...keby si sa chcela predo mnou braniť...* dlanou druhej ruky sa zalhka dotykal Miyuinho stehna pritisnuc si ho k svojmu boku*...ale potom, moja sladka púpavka ti už nič nepomože...* sklonil sa ešte nižsie a jazykom ochutnal jemnu priehlbinku nad miestom kde sa stretavali jej klucne kosti. Napodobnil diabolsky smiech a zrazu zodvihol hlavu aby sa mohol Miyu pozrieť do tvare.* A to je asi tak všetko, čo ti zatiaľ ukážem z tvojej buducnosti.* nevinne na nu zmurkol a pobozkal nežne na nos.*

//nič by na mňa nedokázalo zapôsobiť viac ako moja jedina rpg láska :sd: :sd: aj ked pri porovnávaní toho zaujímavého zeleného jazierka s krokodílmi a vežou (alebo budovou? alebo čo to vlastne bolo?) som si nebola úplne istá víťazom..
//



Máme, ale času stráveného s tebou nebude nikdy dosť *zahľadela sa mu do očí, len čo bola opäť dolu. Hneď nato si však uvedomila, že to mohlo znieť až vyčítavo, aj keď to nebolo v pôvodnom pláne. On zato predsa nemohol a sama dobre vedela, akému riziku sa neustále vystavuje. Nemala by mu preto to toho vťahovať ešte aj svoje problémy, či skôr nedostatky. A okrem toho, času stráveného s Dylanom by mala málo aj keby boli spolu od rána až do večera, hoc aj 25 hodín denne. Rozmýšlala, či mu k tomu nemá ešte niečo dodať na vysvetlenie, alebo sa aspoň ospravedlniť za tú hlúpu poznámku, no začal rozprávať o ich budúcnosti, pálení časopisov a následne aj ich túžby. Pri tej predstave sa začala veselo smiať.* Kto by sa len bránil tebe a tvojim elegantným spôsobom milovania? *pokúsi sa odpovedať mu čo najvážnejšie, no pri jeho vete o tom, ako jej nič nepomôže sa znovu rozosmeje.* Predstava našej spoločnej budúcnosti mi dokonale vyhovuje. Bude z nás zaujímavý pár, čo si navzájom likviduje veci. *usmeje sa akurát vo chvíli, keď dostane pusu na nos. Ešte skôr ako jej Dylanove pery stihnú zmiznúť z dosahu si presunula ruku za jeho ramená a priblížila sa k jeho tvári. Začala bozkávaním na čele a tou najkratšou cestou sa pomaly presúvala až k tomu najsladšiemu miestu. Vychutnávala si spojenie s jeho perami a skončila trochu neochotne, až keď už nestíhala s dychom.* Len prosím, žiadne mačky do domu *ozve sa po chvíli.* Z budúcnosti mi prerzaď hocičo, len nie mačky. Niet nič horšie ako tá potrhnutá štvornohá stvora, likvidujúca všetko naokolo *uškrnie sa, keď si spomenie na ich mačku, ktorá jej pravidelne okupovala posteľ a ničila najobľubenejšie veci od oblečenia až po kvety, ktoré pestovali.*

Veru jediné zviera, ktore bude likvidovať v záchvate žiarlivosti všetko naokolo budem len ja.* zasmeje sa na Miyuinej poznamke o mačkach a v mysli sa mu vybavi spomienka na jej domaceho miláčika, ktoreho mala ešte v rokoch ked byvala spolu s jeho rodinou na zemi.* Co sa vlastne stalo so Snapom?* sibalsky sa uskrnul podopruc si hlavu rukou a tvariac sa akoby ho Snapov osud velmi zaujimal.*

/ Kratke viem Dufam, že si to ešte s tym milacikom nerozmyslis /

Ty si mi teda iné zviera *usmeje sa a zamyslí, ako vlastne dopadla ich mačka s divným menom a občasnými samovražednými sklonmi.* No, ak si dobre pamätám, keď som odtial naposledy odchádzala, bola stále živá a zdravá. A keďže má tá krpatá potvora omnoho viac ako deväť životov, mám taký pocit, že ešte stále znepríjemňuje život okoliu. *rukou mu prejde do vlasov a uvedomí si, že vlastne je to jedno, či budú mať nejakú stvoru podobnú Snapeovi, alebo nie. S Dylanom kludne aj nosorožca indického.*



/amm, v akom čase vlastne hráme? /

Možno mu chýbaš.* zažartuje a vzapati zvážnie* Viem ho pochopiť, pretože tie tri mesiace bez teba sa mi zdali dlhsie ako cely rok.* skloní sa a pobozka Miyu nezne na pery. Ked sa odtiahne zoberie Miyuinu ruku do svojej a zacne sa s nou nežne hrať striedajuc bozky na bruska jej prstov po lahke steklenie od zapastia až k ramenu vyuzivajuc pritom aj svoje pery.* Miyu...* zasepka ticho horucim dychom postekliac jej pokožku a vrati sa k jej ustam, ktore zacne pomaly bozkvať.*

/ to keby som vedel ale možeme dat časovy zlom akože už je biely den /

____________________
*Pomaly otvorila oči v dúfaní, že nový deň neprinesie so sebou aj sklamanie. Sklamanie, že všetky tie nádherné chvíle zo včerajšej noci boli v skutočnosti len sny, kruto trápiace jej myseľ. Ešte ani nebola úplne pri vedomí, keď pocítila vedľa seba upokojujúce teplo, moc príjemné nato, aby to bolo len pokračovanie snívania. Potichu sa otočila a usmiala na strapatú ryšavú hlavu vedľa nej. Prekonala nutkanie vrhnúť sa naňho a ostala tam len tak nehybne ležať a sledovať jeho tvár, osvetlenú už takmer poludňajšími slnečnými lúčmi, presvitajúcimi pomedzi závesy. Pohľadom mu zbehla až na jeho jazvy na rukách. Rovnako ako keď ich videla po prvýkrát, aj teraz si nenápadne kusla do spodnej pery, pri pomyslení nato, čím všetkým musel pretrpieť. Napadlo ju, že v kráľovských záhradách rastie aloe, ktorej šťavou už liečila jazvy, či popáleniny. Aj keď, či už s popáleninami, alebo bez nich, stále to bude jej najlepší priateľ, do ktorého sa zaľúbila. Uškrnula sa pri tej myšlienke a potichu vstala z postele, s plánom nachystať trochu neskoré raňajky. Nahodila na seba jedno z volných tričiek, ktoré nosila namiesto nočnej košele a nasmerovala si to do kúpelne a následne kuchyne. V duchu poďakovala zato, že si nechala spraviť kuchynskú linku do tej obrovskej miestnosti, s pôvodným plánom využívania len ako obývačka. Aspoň teraz nemusí ísť do kuchyne pre zamestnancov a riskovať, že tam stretne niekoho z paláca. Niekoho z paláca... Hopla, Tessa. uvedomila si, že s ňou mala ísť nakupovať. Bude jej to musieť nejako vysvetliť a zrejme bez udania skutočného dôvodu. Aj keď, keby som jej naozaj chýbala, snáď by sa tu zastavila.. Rozhodne sa nechať to zatiaľ tak a venovať sa radšej raňajkám. Aspoň kým sa tu neukáže nadšená Tessa, vyčítajúca jej, kde sa zabudla. Znovu sa nad tým všetkým pousmeje. Keby jej včera ráno niekto povedal, že za ňou príde Dylan, asi by sa mu vysmiala. A teraz tu preňho chystá raňajky.. Len čo dokončí jedlo, poukladá si taniere na tácku, pridá k tomu džús z chladničky aj s pohárom /druhý jej príde zbytočný/ a vyberie sa do spálne.*



//okey, trochu som to sekla a nahodila do rána (ci obeda?), ak je tam niečo zle, opravím to po návrate z chaty, tj v nedelu, al. pondelok majte sa tu krásne//

/Mark/

*prechadzala sa po Telarionskom kralovstve a nikoho tu zial nepoznala... nevedela kam ist ba co ju kde caka a tak sa len ponevierala az kym neuzrela v dialke muza.. cervene vlasy mu neposlusne padali do tvare a niekam len hladel.. potichu k nemu pristupila a ozvala sa*ahoj

* Cítiac pri sebe upokojujúce teplo Miyuinho tela upadol nadranom do hlbokeho spanku, ktorý mu mal poskynuť uľavu od poslednych prebdenych noci, ktore stravil mimo prijemnej naruče milovanej ženy. Spal tak pokojne ako už davno nie a vedel, že za to vdaci prave Miyu a jej laske, ktora okolo neho dokazala obostrieť jemný zavoj cez, ktorý nevidel na nedavno prezite hrozy. Bola jeho liekom na smrtelne myslienky, v ktorých ich odelovala bezbreha dialka, jeho povinnost, ktoru delil predstierane medzi vladcu tejto planety a uprimne medzi Zem, z ktorej Miyu pochadzala.
Zo spanku ho vytrhol chlad, ktory citil vedla seba ked Miyu vyklazla z postele a tiez vabiva vona ranajok, ktora posteklila jeho nos rovnako lakavo ako Miyuine bozky steklili jeho pery s lakavym prislubom lasky, ktoru jej cital v ociach rovnako ako si ona mohla prečitat ten isty mocny cit v jeho pohlade. Predtym ako vsak Miyu vstupila do spalne mu nečakane vo vrecku na plasti zavibroval mobil. Natiahol sa aby ho vybral a nadsenie z jeho tvare pomaly vyprchavalo ked si prečital odkaz v sifrovaní , ktore poznal len on a ten, ktoremu sa zodpovedal. Bol čas vratiť sa k svojim povinnostiam. No ni etakto, nie hned. Este chvilku chcel zstat v zajati krasneho sna, na ktory sa niekedy mohla premenit kruta realita. Privital Miyu so sirokym usmevom na perach a posadil sa vyssie na posteli až sa mi prikryvka zosuchla po hrudi k bokom. Odložil mobil nabok ignorujuc aspon na par minut obsah spravy, ktoru dostal.* Dobre rano pupavka.* oslovil ju nežne a zvedavo takmer uličnicky nakukol na podnos s jedlom, ktory niesla.* Takže toto je dovod, pre ktory som ta nenasiel rano v posteli..* zamračil sa naoko predstierajuc nespokojnosť no vzapati sa rozosmial s veselym konstatovanim.* Sice som hladny ako vlk no na ranajky by som si dal radsej teba moja sladka.* natiahol k Miyu ruku v pozyvajucom geste, ktorým ju chcel k sebe prilakať.*

* Po kralovninom nahlom odchode sa rozhodol vycistiť si svoje pochmurne myšlienky inak ako rozražaním dvier v palaci. Vybehol preto von na dvor, ktory zalievali slnecne luce no tesnejsšie si k sebe pritisol okraje plasta, pretože napriek prvotnemu zdaniu bolo teplo coraz klamlivejsie. presiel par krokov do zahrady kde zvykol hladať nove prostriedky vyuzitelne v jeho vedeckom obore no coskoro ho chut aj nadsenie presli a len tak s myslienkami rozviatymi vetrom spomienok si sadol na lavičku pred jazierkom. Z uvah ho vytrhol tichy pozdrav. Zodvihol hlavu a pohlad sa mu stretol s pokojnym pohladom mladej ženy , v ktorom vsak boo badať akusi bezradnosť a tichu prosbu o pomoc, ktoru si vsak možno len domyslel.* Ahoj.* odzravil sa kratko možno aj preto, že nemal velku chut na siahodlhe rozhovory. * Kto si? * napriek prvotnemu odmietavemu postoju sa v nom zacala prebudzať zvedavosť a presiel na tykanie bez toho aby si to vobec uvedomil.*

*velmi sa potesila tomu, zeju neposlal hned prec a tak si veselsie dovolila k nemu pristupit*smiem?*opytala sa, lebo uz ju nohy boleli a ani sa im popravde necudovala.. no nepockala na jeho odpoved a unavene sa zviezla na lavicku na ktorej sedel..pozrela Markovi do oci*som Szania a ty?*opytala sa zvedavo.. nepoznala ho, ale vedela, ze ho chce poznat*

A čo ti v tom bráni? *zasmeje sa nad jeho rannými chuťami a posadí sa vedľa neho tak, aby sa dotýkali bokmi. Na líce mu dá letmý bozk, veselo sa usmeje a tácku, ktorú držala si podoprie o zohnuté kolená. Keď jej nájde aspoň trochu stabilnú polohu, otočí sa naspäť na Dylana. Všimne si pritom mobil odložený na okraji postele. Zamračí sa naň akoby jej práve chcel zdeliť nejakú strašnú pohromu v podobe vypustenia vesmírneho krakena, ohrozujúceho všetky lode v Equillibriu, lebo jej je jasné, že mu práve oznámili nejakú ďalšiu úlohu, prípadne pokyny na dokončenie tej momentálnej, rovnako ako chodievali aj jej. Opäť sa bude vystavovať nebezpečenstvu. Nechce sa ho nato však moc vypytovať, sám vie určite lepšie, čo jej môže spomenúť.* Mal by si si ho vymeniť aspoň za PDA *povie napokon s výdychom, spolu s ktorým zahnala aj dočasne sklesnutú náladu.* najlepšie aj s overovaním odtlačkov, aby ti doň nemohla vliezť ani žiarlivá priateľka zisťujúca, či si ten predchádzajúci večer strávil naozaj v práci.. *úškrn sa pokúsi aspoň trochu zakryť kusnutím si do spodnej pery, no moc sa jej to nepodarí. Zahľadí sa preto radšej znovu na raňajky a začne uvažovať nad tým, že ten Dylanov pôvodný nápad nebol až taký zlý. Akurát, že to by museli vsať skôr ako pred obedom.* ..PDA aj s budíkom.. *dodá len tak mimochodom aj keď si nieje úplne istá či bude vedieť čo presne tým myslela, nechá to bez ďalšieho vysvetlovania a len si oprie hlavu o jeho rameno. Pocíti príjemný pokoj, bezpečie s dokonalý úkryt pred celým svetom len vďaka jeho prítomnosti. Zatvorí oči a na okamih zatúži, aby mal aspoň trochu rozdielnu prácu, kde by nemusel nespočetnekrát riskovať, že ho odhalia.*

Vidíš to je skvelý nápad.* zvolá a otočí šibalstvom žiariacu tvár k Miyu aby jej mohol vtisnúť hlučný bozk na líce.* Lenže na to by som musel splnať tri veľmi dôležité kritéria.* natiahol pred Miyu ruku a vystrčil na nej tri prsty mierne nimi pokývuc.* Musela by si byť véľmi žiarlivá po prvé, po druhé keď som s tebou v posteli nechcem žiadny budík aby nás vyrušoval a po tretie...* brnkol jej laskyplne po nose.* ... musel by som mať narodeniny.* s usmevom sa jej zahladel do oči. Bola to možno chvila, ale jemu to pripadalo ako cela večnosť, v ktorej sa kupal v ich nežnom svite. Vedel, že to musí Miyu povedať a tiež, že z toho nebude vobec nadšena rovnako ako nebol nadšeny ani on sam. Odvratil pohľad na podnos s ranajkami, ktory si Miyu nechala položeny na kolenach a natiahol sa k miske s medom aby don mohol vzapati ponoriť prst. Priblízil sa nim pomaly k Miyuinej tvari a potrel jej pery touto sladkou hustou šťavou z kvetov.* Musim ti niečo povedať Miyu...* začal neprestavajuc prstom rozotierať med po jej perach. Tvaril sa tak sustredene a važne akoby prave to bola jedina cinnost, ktorej venuje celu svoju pozornosť.*... musím sa vratiť spúť na Zem.* nechal tie slova len chvilu rezonovat vo vzduchu a potom, hladiac Miyu do očí zacal sa k nej pomaly sklánať . Ked už bol tesne pri jej perach zavrel oči a dotkol sa ustami jej pier. Najskor sa o ne iba nežne obtrel a jazykom ochutnal med, ktorý na ne pred chvilou tak starostlivo naniesol. Nakoniec vsak už nedokazal mierniť silnu potrebu citit Miyu blizko pri sebe rovnako ako vlastnu chut jej ust. Nedockavo sa prisal na jej pery a v akomsi nemom zufalstve snazil sa zmierniť pochmurnosť, ktorá sa mu rozlievala celym telom pri predstave, že čoskoro bude musieť odísť. Jedno, čo Miyu zamlčal bolo to, že nevedel či sa ešte niekedy vrati...
Nie preto, že by nechcel, ale preto, čo ho na Zemi čakalo... uloha ťažsia nez vsetky ie, ktorými prešiel doteraz.*

Okey, tak žiarlivosť vyriešime časom, budíky sa v tejto spálni práve oficiálne zakazujú aaa darček môžeš predsa dostať hocikedy, nie len na narodeniny *spokojne sa uškrnie, ako rýchlo vyriešili všetky problémy. Usmiata sa mu zahladela do očí a to čo robí s raňajkami si uvedomila, až keď mala celé pery sladké. Začala sa veselo smiať, netrápiac sa nad tým, že od medu bude mať za chvíľu určite aj oblečenie alebo postel. Späť na zem? zopakovala si znovu v duchu jeho slová akoby nevedela ani poriadne pochopiť ich význam. Skôr ako začala hocičo namietať, nechala ho vyriešiť jeho ranné jedenie a to tým najpríjemnejším spôsobom aký len mohol vymyslieť. Až keď skončil ich doslovne medový bozk, oblizla si podvedome pery, ešte stále pociťujúc chuť jeho bozku, omnoho chutnejšiu než všetky jedlá sveta.* Kvôli čomu? *spýta sa napokon potichu. Vedela, že na Zem posielajú agentov len málokedy. Úlohy tam sú buď moc lahké nato, aby mali dôvod preháňať ich cez pol slnečnej sústavy a nechávali ich preto ľuďom, ktorý nemali doteraz tú možnosť byť na inej planéte, prípadne o ich existencií ani len netušili. Druhou a pravdepodobnejšou možnosťou je, že to je niečo naozaj komplikované. Ruku bližšie k nemu si presunula za jeho chrbát a nežne ho pohladkala, uvažujúc čo všetko musí obsahovať príkaz, kvôli ktorému sa rozhodli povolať jedného z najviac riskujúcich dvojitých agentov.*

* Len nadvihol pobavene obočie ked sa dievča usadilo vedľa neho a rozmysľal o tom, že by ju mal vopred upozorniť na svoju zlú náladu, ktorú si len pred niekoľkými minutami tak nevhodne vybil na rozrážaní palácovych dvier. Teraz sa snažil presmerovať svoju energiu na niečo tvorivejšie. Napríklad na svoju prácu.* Szania...* zopakoval jej meno zamyslenie a pohľad uprel kamsi do dialky. * Ešte som ťa tu nevidel a to som v paláci už pomerne dlhý čas.* nereagoval na jej otazku ohladom vlastneho meno akoby ju ani nepocul.*

* Ked Miyuina ruka vkĺzla medzi jeho chrbát a vankúše trocha sa prehol aby jej tlakom svojho tela neublížil. Ruku jej ovinul okolo pliec a prstami sa začal pohrávať s jednotlivými pramienkami jej vlasov. Rozmýšľal co vsetko može Miyu povedať bez toho aby ju to v buducnosti mohlo ohroziť. Kruhy, v ktorých sa pohyboval nepoznali zľutovanie a aj ked Miyu pracovala pre tu istu organizaciu ako on, v zivote by nedovolil aby jej niekto ublížil fyzicky či duševne.* Volá ma naša organizacia...* začal opatrne.* Vyskytol sa jeden problém, ktorý je nutné okamžite vyriešiť. Jednemu z nasich agentov hrozi odhalenie a musím mu isť pomocť. Vie toho príliš veľa...

Niekto koho poznám? *obrátila sa tvárou smerom k nemu a prekvapene nadvihla obočie. Takže to bola horšia možnosť, prinášajúca so sebou viac ako dosť problémov. Na raňajky ju prešla chuť, preto opatrne celý podnos presunula na nočný stolík vedľa postele. Len čo bol na svojom mieste, zaznelo ešte nepatrné zacinkanie, akoby to bol jeho posledný náznak nesúhlasného odporu. S tichým povzdychnutím sa opäť obrátila k Dylanovi, schúlila sa k nemu a zahladela sa do jeho bežne veselých očí plných lásky, no teraz sa jej zazdalo, že sa v nich mihla neistota. Ruku zdvihla k jeho tvári a nežne mu ňou prešla po líci, očakávajúc aspoň trochu bližšie vysvetlenie situácie.*

*Zaparkoval auto pri vysokej bráne a náhlivými krokmi zamieril do paláca. Po ceste si vymýšľal pekný prejav, ktorým svojej šéfke vysvetlí čo sa stalo. Vedel si predstaviť jej reakciu, aj keď s tým čo sa stalo nemohol nič urobiť, jedine že by sa jej napchal do kabínky, čo by jej asi ťažko zdvorilo vysvetlil. Nemal poňatia kde ma šéfku hľadať, no naposledy ju videl na terase, možnože tam bude aj teraz. Ruky strčil do vreciek a s neprístupnou tvárou prebehol po pár schodoch* Slečna Solderini* zostal stáť za stoličkou oproti nej a pozorne si ju premeral. * naskytol sa problém* začal opatrne, aj keď tónu jeho zvyčajného hlasu sa to nedotklo* slečnu Montenegrovú uniesli z skúšobnej kabínky druhým východom. * na krátku chvíľu sa odmlčal, no nedal jej príležitosť hneď reagovať* pátracie tými sú už zapojené, policajti strážia každý východ v meste, prehľadávajú okolie... * až teraz sa odmlčal, nech si šéfka vybije zlosť*

Nemyslím, že ho poznáš. Podľa posledných sprav pracoval pre jednu bunku telarionskej organizácie na Zemi. Je dvojitý agent ako ja...* náhle sa zarazil a stichol. Chvilu bez slova hladil Miyu bruškom prstov po ramene no potom sa trochu odtiahol aby jej mohol pozrieť do oči.* Prepáč Miyu, ale nemôžem ti povedať už nič viac.* tlmene si povdychol a ked mu mobil na stoliku vedla postele opat zavibroval musel sa velmi ovladať aby mu z ust nevyklzla šťavnata nadávka. Nemohol sa snad najst najhorší čas na splnenie ulohy ako prave teraz? Sklonil sa aby mohol Miyu pobozkať nežne na pery a potom sa vymanil z jej náručia pričom začal z dlažky povedla postele zbierať jednotlive kusy svojho oblečenia.* Bola si už niekedy na Engwalione? Je to malá planétka vzdialena len niekoľko svetelných rokov od Telarionu. Raz som tam bol a už vtedy ma napadlo, že ťa tam raz zoberiem, pretože taku nadheru ako je tam si určite nikdy inde nevidela. * chrlil zo seba slova zapínajuc si gombiky na koseli len aby sa nemusel pozrieť na Miyuinu tvar a zbadať v nej vyčitku, že ju tu len tak nechava. Zrazu nechal gombiky gombikmi a otočil sa k oknu opruc sa rukou o bocnu stenu. Pokrutil hlavou akoby neveril tomu, čo sa práve chysta urobiť a nakoniec ju navene zvesil nadol.*...ked sa vratim Miyu.* doplnil ešte a zamerne nepouzil slovko ak, ktore sa tam aspon jemu samemu hodilo viac.*

//okay, dame Siu a mozme pisat https://www.youtube.com/watch?v=U6PGrub3jUc//

* Dvojitý agent ako ty.. no pekne, nestačí im jeden odhalený, treba dvoch... Nemohla s tým však nič robiť, takže ani nezačala s vymenovávaním asi stovky dôvodov, ktoré ju práve napadli, len aby tam nešiel. Mlčky sledovala ako sa oblieka a keby sa nevenoval svojim gombíkom, videl by na jej tvári smutný úsmev a nesúhlasné kývnutie hlavou, ani nie preto, že nebola na planéte, ktorú spomínal, ale skôr ako nesúhlas s jeho odchodom. Pozornosť nakoniec upriamila na zem vedľa postele a s neprítomným pohladom uvažovala, že by išla s ním. Nápad však veľmi rýchlo, aj keď nie príliš dobrovoľne zamietla, pretože by tým neposlúchla rozkaz zostať tam kde je a pravidelne podávať správy. A okrem toho by ho tým mohla dostať do väčšieho nebezpečia aké mu hrozilo teraz. Tri mesiace strávila na Telarione bez neho a keď je konečne tu... Z myšlienok ju vytrhol až buchot v záhrade pod oknami. Nemala však chuť ísť zisťovať čo to bolo, len zdvihla zrak znovu k Dylanovi a uvedomila si, že ani nevie čo mu má povedať. Už mnohokrát sa lúčili pred misiou jedného z nich, preto by sa malo zdať, že takéto veci už má aspoň natrénované, no opak bol pravdou. Nemohla sa ubrániť pocitu, že to je úplne iné, ako keď odchádzal hocikedy predtým.. až kým si uvedomila, že to nieje len pocit ale skutočnosť. V minulosti sa lúčila s priateľom, teraz od nej odchádza človek, ktorého miluje. Postavila sa z postele a potichu prešla až k nemu. Rukou mu zdvihla ku vlasom a nežne ňou zišla až k lícu, aby mu mohla hladieť do oči, nie len na jeho chrbát. Nadýchla sa, že mu niečo povie, no nakoniec si to rozmyslela a len spojila ich pery do dlhého bozku plného lásky a túžbe potom, aby zostal s ňou.*