Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

* Ak sa ten zvlatny pocit, ktory sa mu vludil do srdca pri pohlade na skalnate hory Telarionu, dal nazvat radostou, tak Raito bol skutocne rad, že je doma. Svojskym sposobom. Z akehosi nevysvetlitelneho dovodu vsak malo toto slovo, slovo domov, pre neho na jazyku trpkosladku prichut. So zachmurenou tvarou, ktora vsak neprezradzala nic viac ako mohli vidiet oci prudko rozrazil dvojkridlove dvere na svojej izbe a vstupil dnu. Zhodil zo seba plast akoby to bol had, ktory sa okolo neho ovijal s cielom uskrtit ho a nechal ho ledabolo padnut na vylestenu dlazku. Siahol si rukou ku krku a rozopol par drobnych gombikov na koseli pod krkom aby sa mohol lepšie nadychnut. Do pluc sa mu konecne dostalo tolko kyslika kolko potreboval. So spola rozopnutou koselou a dlhym mecom zavesenym okolo pasa, ktory mu pri každom kroku jemne cinkol svojim kovovym povrchom o cizmu na lavej nohe sa vybral do vedlasej miestnosti. Bola to jeho mala sukromna zahrada, ktora hyrila pestrostou kvetou a zmesou roznych voni. Pohlad mu zabludil k miestu kde v obkoleseni popínavych krikov rastla v mohutnom crepniku sakura.* Yuki! * zvolal nahnevane ked donutil pohlad zamierit inam. Zvalil sa do blizkej pohovky a v polohe lezmo zatvoril na malu chvilu oci pricom si ich prikryl dlanou pravej ruky.*

(( OMG, Yuki, budeš pykať, nehovorila si mi, že si Raitova asistentka! *žiarli * ))

(( na mna sa nekukaj...ja tiez ziram xDDDD ....tot necakane...hrooozne necakane ))

*konečne, po troch rokoch štúdia sa vracia do rodnej zeme, plná očakávania a nesplnených snov. ked odchádzala na školu, mala oči plné smútku za jediným jej priateľom. Ked jej zomreli rodiča, dostala sa do opatery krutého vládcu Odysa. nikdy si ju priveľmi nevšímal a vlastne ju ani nepoznal. jeho syn, ktorý bol len o rok starší než ona sama, ju však zaujal. prežila s nim detstvo a vždy, ked mala nejaký problém, vedel o nom prvý. Preto tie slzy ked musela odísť. vtdedy pochopila čo prináša život a samota. na škole nenašla nikoho kto by nahradil prázdnu dieru v jej srdci. Naprik tomu, že si sním často písala, cez listy nemohla vyrozprávať všetko čo sa za tie roky dialo.
Keď pekné čierne auto zastalo pred bránami paláca, naskytol sa jej pohľad len na málo zmenený domov ktorý poznala. kývla strážcom pri bráne a prekročila prah. rukou prešla po vrchoch kvetov a jeden si odtrhla. obzerala si okolie, cítla vônu domova a príval spomienok.*kde je pán Yagami?*položila otázku jednému zo sluhov. ten na ňu šokovane pozrel a ukázal na obrovské dvere.*ako inak*zašepkala a mlčky kráčala. rozhodla sa ho prekvapiť a otvorila dvere aj bez zaklopania. bola zvedavá ako Raito vyzerá a naskytol sa jej naozaj pekný pohľad. rozopnutká košela mu odhaľovala telo a on, s rukou na tvári si ani nevšímol že niekto vošiel. Rýchlo k nemu pribehla a klakla si na zem. rukou mu prešľa po tvári a čakala na reakciu*

* Pocul kroky na chodbe a myslel si, že je to Yuki. Nadalej teda lezal na pohovke s ocami zatvorenymi no ked zrazu pocitil nieči dotyk na svojom lici nadvihol hlavu a sive oci sa mu stretli s azurovomodrym pohladom jeho chovankyne. V prvej chvili bol natolko prekvapený tym že ju opať vidi až zostal na chvilu lezat podopreny laktami o pohovku.* Tessa...* vydychol a tiež natiahol ruku k jej licu akoby sa chcel presvedcit ci sa mu len nesniva. Bolo to už tak dlho čo ju naposledy videl a tak ked sa jeho prsty dotkli jej jemnej pokožky citil ako mu srdce zaplavuje pre neho celkom netypicky cit- radost. Pery sa mu zvlnili v uprimnom veselom usmeve, pri ktorom sa mu na pravom lici vytvorila mala jamka. Strhol Tessu k sebe do narucia, pevne ju zovrel a so smiechom, ktory sa ako ozvena odražal v celej zahrade jej do vlasov vtisol jemny bozk.* Nevedel som, že mas prist už dnes. Keby som to bol vedel isiel by som ti naproti.* adresoval jej malu vycitku, ktoru vsak vobec zle.*

*cítila jeho teplúčke objatie a všimla si jamku na líci.práve podla nej vždy vedela, kedy je jeho radosť úprimná. pri jeho bozku na čelo sa jej rozbúchalo srdce. za tie tri roky z neho vyrastol skutočný muž. bol od nej o kus vyšší, no to bol aj pred odchodom. *načo by si po mna chodil, to by si nebol prekvapený*usmiala sa žiarivo*čo sa tu zatiaľ udialo, už si ťa ulovila nejaká žena na tanier?*spýtala sa zvedavo, predstierajúc iba žartovný podton, no v skutočnosti ju to zaujímalo.*

* Nadvihol sa ešte viac aby sa mohol posadit na pohovku pricom Tessu stale držal v objati a nakoniec si ju posadil na kolena.* Mas pravdu je to velmi prijemne prekvapenie.* usmial sa s privretymi ocami a brnkol jej jemne po nose ako mal vo zvyku aby ju rozosmial. Pri Tessinej poslednej poznamke mu usmev na chvilu potemnel lebo si spomenul na Shiroi, na to že už nikdy nebude mat k nej tak blizko ako to bolo na Enesiane. Rychlo sa vsak rozosmial aby zakryl svoje prave myslienky a aby si Tessa nic nevsimla.* Ved vies že jedina žena, ktora ma ma omotaneho okolo prsta si ty.

*spokojne sa usadila na jeho kolenách a ked sa jej dotkol nosa, veselo sa zasmiala, ako keby boli znovu deti. pohľad jej padol na jazvu, ktorá mu zostala pri páde zo stromu. dobre si na to pamatala, lebo spadol kvoli nej a jej pochabosti. vyliezla na storm a bála sa zliesť dole. no a čo urobil vznešetný princ. zachoval sa ako pravý gentleman a vyliezol pre nu hore, pričom sám spadol.*Hneď som spokojnešia*povedala s jemným úsmevom na perách, ked jej odpovedal na otázku a prešla mu ukazovákom jemne po jazve*spomienka na moju pochabosť*povedala a v očich sa jej zaiskrilo*

* V spomienkach sa vratil k tomu dnu ked prisiel k jazve, po ktorej mu prave Tessa prechadzala prstom. Bolo to vsak nic v porovnani s tym aky mal vtedy o nu strach.* Je to len jazva. Nedovolim aby sa ti niečo stalo. Nikdy.* zdoraznil posledne slovo a chytil jej ruku, ktorou ho hladkala. Zdvihol si ju k peram, obratil dlanou nahor a vtisol jej na nu letmy bozk.* Vždy k vasim sluzbam moja draha.* predniesol hlasom parodujucim prepiatu galantnost arisokratickej spoločnosti. Trochu sa naklonil dozadu aby si ju mohol konecne celu premerat a urobil to naozaj dokladne. Potichu zapískal aby vyjadril svoj obdiv.* Vyrastla z teba naozaj krasna žena Tessa tusim by som si mal robit starosti ci v ma už v tvojom srdci niekto nenahradil.* potiahol ju jemne za pramienok blondavych vlasov a zatvaril sa zmucene.*

*podledné slová jej vyčarili na tvári pekný úsmev. postavila sa, hodila blodndaté vlasy za uši a zatočila sa na mieste, aby sa ukázala celá*dakujem za pochvalu*usmiala sa a sadla si spat na miesto.*kto by už len mohol teba nahradiť? teda, s ktorým som prežila takmer celý život? to nieje hádam ani možné...*povedala s úsmevom*

*sedela vo svojej izbe hneď vedľa tej Raitovej a čítala knihu. Ich izby boli blízko seba hlavne kvôli tomu, aby bola Raitovi, ako jeho pravá ruka, vždy poruke. Bola do knihy tak zahĺbená, že si ani neuvedomila, keď buchli dvojkrídlové dvere do jeho izieb. Zaregistrovala však, keď začula Raitov hlas, ako na ňu volá. Možno sa aj v hĺbke duše potešila, že sa vrátil. Pomaly zatvorila knihu, uložila ju na svoje miesto a vstala. Upravila si čierne šaty. Má rada eleganciu, poriadok a dokonalosť. Podišla ku dreveným dverám svojej izby, no skôr ako stihla položiť ruku na chladnú kovovú kľučku, vrátila sa ku stolu a vzala z neho pár obálok adresovaných jej pánovi. Až potom opustila svoju izbu. Vyšla na dlhú chodbu. Pristúpila k vedľajším dverám a slabo na ne zaklopala. Počula, že má Raito spoločnosť a preto ostala čakať, dokým ju Raito sám nevyzve aby vstúpila.* Patetické.* zaškerí sa a ruky si spoji za chrbtom čakajúc s pohľadom upreným pred seba. *

* Spokojne sa usmial a rovnaka spokojnost mu zaziarila aj z pohladu. Bola to odpoved aku chcel pocut, a preto sa pohodlne oprel o operadlo pohovky, zalozil si ruky za hlavu pricom mu svaly na nich napli latku kosele a s poloprizmurenym pohladom sledoval Tessinu tvar. Naozaj bola pravda to čo o nej povedal. Bola skutocne krasna a ked si crty jej tvare prirovnal s tymi, ktore videl takmer pred troma rokmi musel uznat že sa dost zmenili a to v dobrom slova zmysle. Stratili nadych dievcenskosti a ziskali novy ženskejsi vyraz. Zrazu sa mu pred ocami objavila celkom ina tvar, ktora sa s tou Tessinou vobec nedala porovnavat. Ani v tom najmensom. Vzbudzovala v nom celkom inu zmes citov...* Posledne tri roky nie.* venoval Tesse usmev, pri ktorom odhalil rad bielych zubov*...a preto sa v najblizsom case odo mna nepohnes kym mi nepovies o vsetkom co si mi nenapísala do listov.* zacul klopanie na dvere a tentoraz si bol isty tym kto za nimi stoji.* Pod dalej Yuki.* zavolal smerom tym smerom odkial bolo pocut zvuk prstov o dreveny povrch a cakal kym nevstupi dnu.*

*mlčky sa otočila k dverám, zvedavá kto je Yuki. nechystala sa najbližšie dni odísť z Raitovej spoločnosti, príliš veľa mu toho chcela povedať, no mala aj pár cieľov. hlavne nájsť uplatnenie. načo by jej bola predsa škola, keby z nej nemala úžitok?*pravdaže, ved aj ja som zvedavá čo si za tie roky robil, určite si mi všetko nenapísal*zažmurkala. Raito sa nikdy nechválil o tom, aké vzťahy práve mal. niežeby ona pravidelne písala o tom čo prežila, no vlastne ani nemala nikoho takého, o kom by mala chuť zmieniť sa. naozaj nestretla nikoho lepšieho než bol on. možno to bolo jednoducho len pre to, že sa poznali od detstva a pretgo mu dôverovala....no a možno aj nie...*

*Vstúpi do miestnosti a nenáhlivým krokom pristúpi k Raitovi a mladej dievčine.* Dobrý deň Raito, vitaj doma. Prepáč za zdržanie, no nečakala som ťa tak skoro. Mal si mi dať vedieť, že už prídeš, šla by som ti naproti. *Povie trochu vyčítavo.* Tvoja pošta, čo ti prišla, kým si tu nebol. Myslím, že sú medzi nimi aj pozvánky na ples.* Natiahne k nemu ruku spolu s obálkami a pritom sa tvári, akoby tu Tessa ani nebola. Počas prvého roku služby, keď tu Tessa ešte bola, o nej málo počula a vie, že s ňou Raito vyrastal. Takisto vie, že si za ten čas, čo bola v škole písali listy.* Slečna Tessa...*otočí sa k nej* Vitajte po takom dlhom čase opäť doma. *povie pomaly a naznačí jemný úklon. Potom sa znova pozrie na Raita.* Raito, mohla by som s tebou hovoriť ? Osamote...

* Zachytil vycitavy ton v Yukinom hlase no bol nan už zvyknuty a tak sa len pokojne uskrnul a sive oci mu zasvietili pobavenim. Tiež si vsimol aj jej spravanie voci Tesse no rozhodol sa nic nepovedat. Nech už maju medzi sebou tie dve hocico ocividne to nebola jeho starost kedže Yuki sa k jeho chovankyni snazila spravat s patricnou uctou.* Yuki.* kyvol hlavou na pozdrav a trpezlivo si vypocul jej slova. Tie posledne v nom vzbudili zvedavost jemu vlastnu. Chvilku sa vsak zamyslel akoby rozmyslal ci sa mu chce vstat a opustit Tessinu spoločnost no niečo ho donutilo urobit opak. Zobral si listy a bez dlhsieho pohladu na ne ich polozil na blizky stolik. Potom sa nahol blizsie k Tesse chytiac jej bradu medzi palec a ukazovak a pritiahol si ju blizsie k svojej až sa ich nosy takmer dotykali. Takto zblizka jej celkom lahko mohol hladiet do azurovych oci.* Chod si na chvilu oddychnut Tessa určite si po takej dlhej ceste unavena. * v hlase sa mu ozval starostlivy ton no hned ho zahnal bezstarostnym usmevom.* Alebo si radsej oddychni v mojej izbe kym sa tvoja nepripravi. Mas jedinu prilezitost na spanok, pretože potom ta už len tak zaspat nenecham, mam pre teba prekvapenie.* vycaril tajnostkarsky usmev opatrne vstal aj s Tessou v naruci a preniesol ju zo zahrady do izby na svoju postel. Opatrne ju ulozil na prikryvku akoby bola vzacny jemny kvet a potom sa rychlo odtiahol.* Vidim ta.* pohrozil jej zo zartu prstom akoby bola ešte stale malym neposednym dietatom a cuvajuc vychadzal z miestnosti spat do zahrady pricom na prahu za sebou pevne zatvoril dvere. Ked to urobil pomaly sa otočil k Yuki a vrhol na nu spytavy pohlad.* Tak?* prešiel k stoliku kde predtym polozil listy a zobral prvy z nich. Aj ked to vyzeralo že je uplne zaujaty jeho otvaranim pozorne kutikom oka sledoval každy Yukin pohyb a aj vyraz tvare.* Som rad že ta vidim.* dodal celkom pomimo.*

*ked zostala ležať v Raitovej posteli, zo všadial cítila jeho prítomnosť. predsa len to bola jeho postel, postel v ktorej spával. hlboko sa nadýchla a privrela oči. aj ked nechcela zaspať, oči jej pomaly klipkali a ona sa v príjemne teplúčkej posteli oddávala spánku. zaspávalo sa jej sladko, mala pocit akoby v posteli neležala sama a to ju upokojovalo...*

*Keď sa Raito vrátil naspäť do záhrady, Yuki sa začne prechádzať z miesta na miesto s rukami stále za chrbtom.* Nechcela som o tom hovoriť pred Tessou. Nemyslí si, že voči nej prechovávam nejaké antipatie, to nie. Môže mi byť ukradnutá a ty to vieš. Len pre teba sa k nej správam s úctou. *Pri týchto slovách zastavila a venovala Raitovi prenikavý pohľad. *Jej správanie je aj tak stále rovnaké ako spred troch rokov.* Aj keď nechcela, musela si uznať, že ju jednoducho nemá moc v láske.* Avšak to nie je dôvod prečo som chcela s tebou hovoriť osamote. *Bezstarostný tón sa jej opäť zmenil na z cela vážny.* Predpokladám, že si rádio počas svojej neprítomnosti nepočúval. No chcela by som ťa upozorniť, že sa o nás rozniesli lži.* V mysli sa jej rýchlosťou premietol ten večer spred necelých šiestich rokov, no zlé spomienky zahnala ďalším úškrnkom. *Vraj si sa zaplietol do obchodu s bielym mäsom a že si ma ako šestnásť ročnú, keď ma k tebe pridelili znásilňoval.* Posmešne sa zachechtala a opäť sa začala prechádzať.* Je to smiešne, Raito. V rádiu o tom hovoril tvoj bývalý asistent. Buď sa ti chce za niečo pomstiť, alebo mu za to niekto ponúkol pekný balík. Každopádne...ide o to, že ľudia sú až príliš naivní a ovplyvniteľní. Uveria všetkému, čo sa k ním dostane. Takto sa to rozšíri dosť rýchlo. *Podíde k Raitovi. Prísne a aj trochu starostlivo sa naňho zahľadí.* Vieš veľmi dobre, že o mňa tu teraz nejde. Ja tam hrám len nepodstatnú rolu. No u teba je to horšie. Zahral si si hlavnú úlohu a môže to pre teba zle skončiť. Si vysokopostavený človek, môžu ľahko poškvrniť tvoje meno a česť a použiť to proti tebe, len na svoj prospech. Musíme s tým niečo spraviť a to skoršie, než sa o tom každý dozvie.

((Shir: Sorry segro, zmenila som nazor...mozno neskorsie ))

*dlho si nepospala, prebrala sa na slnečné lúče ktoré jej svietili do očí. pootvorila oči a rukou si zakryla tvár pred prudkým svetlom. poobzerala sa a potom vyliezla spod prikrývky. sadla si za pracovný stôl a otvorila počítač. narýchlo si klikla na emailovú schránku a odoslala nejaké dokumenty, aby ju nemohli v práci hrešiť*

* Pozorne pocuval co mu Yuki hovorila a nedalo mu aby sa nezacal pobavene uskrnat pri teorii o zneuzivani. * Netusil som ze som take zviera ale ved kto by to mohol vediet lepšie ako moj byvali asistent? * odvetil s pohrdanim v hlase * Madam de Sade sa zase raz cinila. Je to mila dama asi by som ju niekedy rad navstivil... * uskrnul sa s hlavou sklonenou na listy ktore drzal v ruke. Otvoril ten vrchny pohybom ruky ho rozprestrel a zacal citat co je v nom napísane. Zamracil sa no bola to len chvila. Vybral druhy list a ked otvoril aj ten na tvari sa mu zase ukazalo pobavenie* Myslim že nas problem mozeme vyriesit celkom jednoducho. Ved comu ludia uveria skor ako tomu co vidia? * podal Yuki pozvanku na bliziaci sa ples * Dufam ze rada nakupujes...na tuto prilezitost to chce niečo naozaj vynimocne...samozrejme aj pre Tessu

*ked odoslala poznámky čo časopisu, neunúvala sa už vrátiť do postele. neprišla aby oddychovala hned v posteli a hrala sa na malú a unavenú. pozrela do zrkadla, prešla si prstami cez blodnaté vlasy a potom otvorila dvere, dúfajúc že tá jeho asistetnka už porobila čo chcela...*

Čo máš v pláne? * Zaškerí sa a vezme si pozvánku. Potom sa na Raita zahľadí, akoby sa mu chcela pozrieť do mysle.* Chceš, ísť na ples s dvojitým ženským doprovodom? *pozvánku si schová do vrecka na plášti. Potom zdvihne ruky ku golieru jeho rozopnutej košele a upraví mu ho. Na tvári sa jej objaví slastný, no zlovestný úškrn. Prstami prejde po zošive dolu až ku horným gombíkom. V tom však ale zbadá, ako sa otvorili dvere od jeho izby a v nich stála Tessa. Úškrn sa jej z tváre vytratí, no ruky nestiahne. Opäť sa na Raita zahľadí. Napne mu košeľu aby sa jej látka vyhladila.* Dobre teda, ak bude Tessa chcieť, vezmem ju na nákupy. Aj keď ja nakupujem nerada. *Otočí sa k Tesse a venuje jej dlhý pohľad. Až potom zloží ruky z Raitovej košele*

*na tvári sa jej zjaví zlovesný úsmev, no len pokojne prejde ku kreslu*nemusíš sa premáhať a ísť somnou*povie chladne no stále s úsmevom*viem nakupovať aj sama, tak načo by som ťa do toho ťahala keď tak nerada nakupuješ*povie a prižmúri oči*

Nerobí mi problém nakupovať. Zvlášť keď ide o tak významnú udalosť. *Povie otrávene a odstúpi od Raita.* Navyše si myslím, že takéto veci sa lepšie nakupujú vo dvojici. Vždy je dobré vedieť aj názor ostatných.* Rozopne si čierny lesklý plášť s pod ktorého sa jej odhalí opasok na ktorom mala upevnených svojich priateľov. Na pravom boku zbraň a na ľavom čierna Odová dýka a katana, ktorej rukoväť je vidieť aj keď má plášť zapnutý. Dni sú stále teplejšie a teplejšie, no to ju neodrádza od toho, aby ho prestala nosiť. V tomto sa s jej pánom podobala.* No ak nechcete, nebudem vás nútiť pre to, čo vy nechcete. Ale sme ženy a myslím si, že pri vhodnom výbere šiat a doplnkov si dokážeme pomôcť. *Povie, akoby si to už nacvičovala dopredu. Na to sa pokúsi o niečo ako falošný úsmev.*

*chvíľu na ňu iba mlčky hľadí a potom nakoniec prikývne. čo už mala robiť, šaty jej bolo treba a nakoniec, naozaj bolo lepšie aby išli nakupovať splu*tak teda môžeme vyraziť*ukázala na dvere, vrhla ešte úsmev na Raita a kráčala k dverám*