Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

Dobre, môžme teda hneď vyraziť. *Povie, taktiež venuje Raitovi jeden pohľad a potom sa vyberie s Tessou na nákupy. Každá si nakoniec s pomocou tej druhej vybrala nejaké šaty a doplnky. Yuki si uvedomila, že Tessa predsalen už nie je to malé dievčatko, kotré spoznala pred tromi rokmi, ale že už z nej pomaly vyrástla mladá žena. Možno nie je až taká zlá ako si myslela. Mala pocit, akoby sa počas nákupov trošku zblížili. Večer sa potom všetci traja vybrali na ples.*

(eehm...tak som to zaklincovala...teda aspon z mojho uhlu...de sa na ples:D ))

-----------------------------------------

* Konečne dorazila na Telarion. bol to jej prvý výlet mimo zeme a gyro. zvedavo sa rozhliadala po okolí, snažila sa zapamatať čo najviac vecí, všímať si právanie ľudí naokolo. nechcela ísť taxíkom, z neho by nemala rozhľad a ktomu podľa adresy to nebolo daleko. stále však netušila kto Raito Yagami je, no musel byť dosť bohatý ked dával toľké peniaze na výskum tej záhadnej choroby. ked dorazila k danej adrese, šokovane vyvalila oči. čakala nejakú vilu, no nie palác. zhlboka sa nadýchla a prešla bránou, pričom netušila ani kam kráča. pri dverách stalčila zvonček a čakala*

* Po zazvonení sa dvere okamzite otvorili akoby za nimi už dlhsi cas niekto stal a cakal na prichod hosta. Na prahu sa objavila vysoka kostnata posava muza, ktory podla striebornych vlasov krasliacich mu vrch hlavy ako mesacna koruna a podla rovnako husteho snehobieleho obocia , mohol mat okolo sestdesiat rokov. Obleceny v ciernostriebornej livreji a s kamennym vyrazom na tvari pripominal pracovnika pohrebneho ustavu. Myslienka na to, že by dokazal vykrivit tenku liniu modrastych pier do usmevu bola až nepredstavitelna. Upato stal vo dverach akoby prave prehltol pravitko a iba ocami pohol nadol aby sa pozrel na prichodiacu. Odstupil z cesty aby mohla vojst do priestranenej ciernym mramorom vykladanej haly, ktora o niečo dalej ustila do dlhej galerie s antickym stlporadim. Vsetko ziarilo až prehnanou cistotou a leskom no napriek tomu hala nebola skraselana ziadnymi inymi doplnkami co už v podobe stoliciek, obrazov alebo prečačkaneho zariadenia. Vsetko sa nieslo v chladnom duchu ucelnosti.
- Vase meno madam.- ozval sa kovovy hlas sluhu, ktory sa jej mierne uklonil a pockal kym nevstupi dnu.*

*Ledva stiahla ruku zo zvončeka, dvere sa otvorili, až mala pocit že vedeli že príde. to však bolo nemožné a tak len čakala na postavu kotrú uvidí. pohľad na starého muža ju prekvapil, no tvárila sa prirodzene a nedala najavo čo ju prvé napadlo ked ho zbadala. bolo to akoby išla na pohreb, no zbytočne nad takými zbytočnostami nerozmýšľala a vošla dnu. nečakala že ju len tak pustia, no určite sa nemienila sťažovať. pohľadom prebehla po hale a prekvapene zdvihla obočie. tak tu by mohla aj z dlážky jesť a nemala by pocit že chytí nejake bacily, dokonale strerilné prostredie...*Dobrý deň pane*pozdravila slušne, len čo stála vo vnútri* som Alexandra Ling Xiaoyu a hľadám pána Yagamiho...*začala a snažila sa zachovať chladnú hlavu*býva tu?*spýtala sa trochu ustarostene*

* Rychly zasklb na sluhovych perach by sa dal povazovat aj za usmev keby ho niekto niekedy videl usmievat sa.*
- Ci tu byva Jeho Vysost , naslednik telarionskeho tronu , držitel provincíí Valionu a...
- To už staci Faldar. Moje tituly ovladas lepsie nez ja sam, ale nemusis nimi unavovat mojhu navstevu.- z galerie sa znenazdania vynorila mohutna postava muza, ktory ešte o hlavu prevysoval už beztak vysokeho sluhu. Ten sa na jeho slova strhol a s ocividnym ulakom sa zacal rychlo poklonkovat.
- Ano pravdaže pane, odpustite...ja...-
- Dones dame...- Raito si bezocivo premeral ženinu tvar s perami skrivenymi do vysmievacneho uskrnu -...pohar limonady. -
Sluha sa usluzne uklonil a zmizol tak rychlo kao to len bolo možne.
Raito ešte chvilu skumavo hladel na ženu s nepreniknutelnym vyrazom na tvari, otočil sa na pate apobral sa naspat do galerie.
- Takže Alexandra Ling Xiaoyu...ake nezvycajne meno, kto ste a prečo si myslite že vas budem pocuvat dlhsie ako desat minut? Presne tolko z akolko si vypijet esvoj pohar vody...

*výsosť? prekvapene pozerala na sluhu a až sa strhla ked začula hlas muža za ktorým prišla. mlčky si vypočula čo muž povedal a zatiaiľ si muža premerala. aj ked sa považovala za dostatočne vysokú, popri mužovi jej výška zanikala. prebehla pohľadom po tmavých vlasoch a potom na neho pokojne uprela tmavohnedé oči*ste princ?*ani si neuvedomila ako sa ho to rýchlo spýtala, bez toho aby sa vôbec pozdravila alebo prejavila náznak slušnosti*som človek, život som prežila na planéte Gyro ako lekárka v komplexe a teraz žijem na Zemi...no myslím si že môj pôvod nie je to čo treba rozoberať*prehovorila pokojne a zretelne, na znak toho že si z jeho drzého tonou aj tak nič nerobila*prišla som pre to že som zistila že ste najvačší sponzor výskumu v SULPHIUM*prehovorila a nepokojne si pri spomienke na to čo zistila spojila ruky*chcela som sa vás spýtať...čo je to za ústav a hlavne čo je to za chorobu...vlastne ma to celé zaujíma...*vysypala zo seba*

* Otočeny chrbtom k doktorke sa zrazu zastavil a z hrdla mu vyrazil pobaveny ladovy smiech. Trochu otočil hlavu smerom k nej takže mohla celkom jasne vidiet ostro rezane crty jeho tvare z profilu. Zalozil si ruky za chrbat takže cely jeho zjav vyznel ešte prisnejsie a pomaly sa zacal k doktorke otacat. Tak rychlo ako jeho smiech zaznel aj stichol a nastalo ticho ako pred burkou.* Mate prilis vela otazok a hlavne otazok, ktore by ste nemali vediet klast kedže odpovede na ne su...ted avlastne boli tajne.- precedil pomedzi zuby a sive oci zabodol do doktorkinych tmavohnedych.* Skutočne ste taka naivna ked si myslite, že vam s radostou vsetko poviem? Mali ste asi zacat nejakymi beznymi konverzacnymi otazkami ako napriklad ake je dnes krasne pocasie ale asi nerada dlho chodite okolo horucej kase. V tomto vam nepomožem...

*nadvihla obočie*načo vás zdržovať, ak mám byť úprimná ani som netušila že ste princ a sám ste povedal že mám len pár minút, tak načo vám rozprávať nejaké bludy o tom aké je vonku počiasie alebo ako sa máte.*hovorila pomerne rýchlo ale zároveň zretelne*ak mám byť úprimná, netrápi ma ani to aké tu máte počasie, neprišla som sem obdivovať vaše pamiatky a mesto a nezaujíma ma ani to ako sa máte.*bolo až zvláštne ako vedela byť pokojná. nevyslovila to drzo, ale prirodzeným hlasom, akoby skutočne viedla iba obyčajnú konverzáciu*tajne pre koho? všetkých mimo vedcov z tej budovy a vás? trochu sebecké nemyslíte? prečo by ostatní nemohli vedieť pravdu o tom čo sa stalo ich rodinam?*spýtala sa, no terza jej hlas už nebol pokojný. snažila sa aby nevycítil bolesť v tom čo vravela a stála pred ním vzpriame, bez známky strachu*

Nezda sa vam...doktorka Ling Xiaoyu, že ste trochu drze male stvorenie?* pobavene nadvihol obocie a pomyslel si, že Shiroi by sa tato žena asi pacila. Rozhodne v tom, že sa ho, ako sa zdalo, ani trochu nebala na rozdiel od inych. Prave preto ju zacal pocuvat o niečo vaznejsie a pozornejsie ako predtym aj ked na tvari sa mu nepohol ani sval. Presiel po dlhej galerii až k jej okraju kde medzi anitickymi stlpami stali velke vazy z bruseneho skla. Natiahol ruku k ruzovym lupienkom kvetov a celkom netypicky pre dojem, ktory na prvy pohlad vzbudzoval lahko a takmer nežne prechadzal po nich prstami. Ked sa znova ozval jeho hlas vsak nebol o nic menej ladovy.* Neviem co ste si mysleli ked ste sem isli...niektorí si ziskavaju moju doveru roky a vy cakate že sa vam to podari za par minut? Myslite si že sa vam zdoverím s tym o com nevedia ani najblizsi clenovia mojej rodiny? Prečo by som to robil...na ludoch z vasej Zeme mi vobec nezalezi.* nie jemu zalezi celkom na niečom inom. *

Možno som drzá no držejšia ako vy teda určite nie... aj keď aj k tomu možno dojde*odvetila chladne. ked sem išla, nečakala práve milý prístup, takže si jeho slová nebrala k srdcu a pokojne sledovala ako sa prechádza.nespúšťala z neho zrak, pozorne si všímala čo robí ked k nej znovu prehovoril, iba pokojne nadvihla obočie*ako som vám už povedala, ani minimálne ma netrápia vaše dôvody prečo podporujete ten výskum. je to vaša vec a vy ma nezaujímate, aj ked je viac než smutné že vašej rodine nedôverujete natoľko aby ste im to povedal*odvetila chladným hlasom, a nebolo tam cítiť ani štipku ľútosti.*vaše postoje k Zemi ma vôbec neprekvapujú, prežila som celý život na gyro a tam to nebolo o nič lepšie...vy princovia to máte asi v krvi byť protivný a zahrávať sa s osudmi ľudí, takže tak.*dobre si spomínala na muža, pri ktorom našla Melian. dal ju tam dovliecť len preto, aby zísakl čo potreboval. ani si nepsomínala na to ako sa volal, len matne si spomínala z ktorje planéty to vlasnte bol*nechcem vašu dôveru, nepotrebujem ju, bola by mi zbytočná. chcel len vedieť prečo a načo zomreli moji rodičia*dokončila napokon*

Nevediem si presne zaznamy o ludoch, ktorych som mohol nahodou stretnut na ulici doktorka Ling Xiaoyu.* odpovedal mrazivo aj ked v skutočnosti sa celkom dobre zabaval. Už dlho nemal prilezitost s niekym sa takto rozpravať. Dokonca až dufal že doktorku to o chvilu neprestane baviť, cakalo ho nudne popoludnie no takto... Akurat vtedy vstupil do miestnosti sluha s podnosom, na ktorom niesol limonadu pre Raitovho necakaneho navstevnika. Podisiel až k Alex a cakal kym si nevezme pohar. Na tvari mu bolo vidiet ako rychlo by od nich najradsej odsiel. Raito cakal co doktorka urobi a ležerne sa oprel o anticky stlp za svojim chrbtom.* Snad mi prepacite moju nezdvorilost ale kedže vas ohladom mna nic nezaujima nemusim vam ani ja preukazovat ziadne pozornosti.* chladne sa uskrnul hladiac doktorke rovno do oci.*

Dávate toľko peňazí do výzkumu že až, takže pochybujem o tom že by mi niekto lepšie vysvetlil čo je to za choroba*odvetila a ani hlavou neotočila ked začula blížiace sa kroky. na sluhu pozrela až ked stál pri nej*nie dakujem, nebudem riskovať že sa ma pan Yagami bude chcieť zbaviť*odvetila s ironiou v hlase a zo zjavným pohrdanim.*ako som povedala, vy ma netrápite teda ani vaše spôsoby. pre mňa za mňa si aj sadnite a vyložte nohy na stôl*odvetila chladne, rovnako ľadovo ako on*ešte vždy mi ostáva šesť minút, takže si rada vypočujem to čo ma zaujíma*dodala ešte a strčila si ruky do vreciek. nemienila mu prejavovať nijakú úctu, ani zdaleka sa nesprával tak ako by sa na princa čakalo takže načo sa aj unúvať*

* Raito len kyvol na sluhu a poslal ho preč pricom pohar s vodou zostal nedotknuty.Len co jeho kroky utichli na chodbe bolo možne pocut aj ten najmnesi suchot, ktory vydaval hmyz svojimi kridlami.* Ako ste už spravne podotkli predtym...my princovia sme naozaj zvlastna skupina ludi. Myslime si o sebe to aky sme nenahraditelní, neporazitelní a neviem co vsetko ešte ...mam pravdu doktorka? Vychovavaju nas v tomto...povolani...už od utleho detstva a rovnako dlho nas ucia pravidlam, ktore si navždy zapamatame. Takže ma teraz velmi dobr epocuvajte...dnesny den vas vidím prvykrat v zivote. Rovnako ako doktorka možete pracovat aj pre mojho bratranca ci pre inych ludi, ktorym nie som prave po chuti..takže..bude ma presevdcite že je pre mna vyhodne aby som vam o tom co chcete vediet povedal viac alebo možete ist rovno sa svojim drobnym nostekom k tamtym dveram.* zodvihol chladne obocie a naznacil nimi smer vstupnych dvier.*

*Ten chlap bol hrozný. že povolanie...ten ani nevie čo to slovo znamená*obaja vieme že nemám nič čím by som vás presvedčila a čím by som vás presvedčila aby ste verili tomu že pre vašeho...bratranca a či pre iných ludi ktorým nie ste po chuti a ani sa nedívím ak ste takýto chladný ku každému koho stretnete*vzdychla si a snažila sa zmiernisť svoj ton. hádkami iba zabije desať minút a on ju pošle preč*ste princ tak si určite dokážete overiť celý môj život odpredu do zadu a naopak*jediná osoba na ktorej mi v celej vašej spoločnosti Equillibria záleží je princezná Smang Fu a ak nebojujete s ňou tak potom si nemusíte myslieť že by som sa vám chystala nejako komplikovať život...

* Princezna Melian Smang Fu? Zaujimave. V myslienkach sa vratil ku spomienke na vecer ked sa odohraval ples a prave tam zbadal spominanu princeznu v naruci svojho bratranca. * Asi nie ste jedina komu na nej zalezi.* podotkol ironicky no dalej to nekometoval. * Teraz budem rad ak...Chystal sa doktorke navrhnut abyz bytocne nemarnila cas jeho presviedcanim ked ho zraz celeho skrz-naskr prenikla bolest aku ešt enezazil. Bolo to niečo nove a to mohlo znamenat len jedno....dalsie stadium choroby. Za inych okolnosti by sa bol držal, zatal by zuby a snazil by sa bolest v tichosti prekonat no tentoraz...pomyslel si že keby ho niekto zaziva rezal tupym nozom zniesol by to lepsie. V momente zbledol a podlomila si sa mu nohy. Ked jeho mohutne telo dopadlo na dlazku a jeho mysle sa dostla na malu chvilu do bezvedomia bolo pocut hlasne buchnutie a iba velmi slaby zvuk jeho nevyrazneho dychu.*

*Otvorila ústa že zareaguje na jeho poznámku, no potom ich zavrela. Princ zjavne stretol toho muža ktorého videla s Melian tiež, inak by to s toľkou ironiou nepovedal. strhla sa ked pokračoval znovu, pretože myšlienkami sa vrátila k bazénu v ktorom ich spolu videla a nebyť toho že sa mračila na princa asi by sa uškrnula. svoju priateľku nikdy nevidela s nijakým mužom a pri predstave že to mal byť jej nepriateľ s ktorým sa hádala sa musela baviť, aj ked sama musela uznať že srdcu sa rozkázať nedá. pozrela na princa ktorý k nej vykročil, no jeho výraz tváre ktorý nadobudol jej mračeneie vymazal z tváre. muž spadol na zem, rýchlo, akoby pred chvíľou ani tak drzo nerozprával.*Čo...?*nerozprávala však, rozbehla sa k nemu a kľakla si. s veľkou námahou prevrátila princove telo na chrbát a zohla sa k jeho tvári aby zistila či dýcha. dýchal, no veľmi slabo.*Pane?*prihovorila sa mu a uštipla ho do ucha, snažiac sa ho prebrať*

/dúfam že som to nepokazila, sa mi zdá že požiarnici vraveli že ľudí v bezvedomí štípu do ucha /

* Za ten cas co nevnimal svet okolo seba sa mu pred ocami vynorila tvar jeho manželky. Jej krasne oci, ktorych farbu nikdy nevdel celkom odhadnut pretože sa menila podla svetla a pocitov, ktore prezivala. Ked do nich hladel rano podobali sa na dve jazierka s priezracne cistou vodou, z ktorej mal chut napit sa a uhasit si svoj smad. Poobede mali Shiroine oci farbu sviezej rieky, ktora preteka spletou lesneho porastu a miestami odzrkadluje nebesku oblohu. A vecer...vecer mal ich farbu najradsej. Ako morsky priboj, ktory tuzobne hladi tvár skalam na pobreži. Nie! Nemože ju tu nechat samu! Nie bez toho aby aspon raz videl jej tvar, jej oci aby citil dotyk jej pier...chcel poznat svoje dieta, chcel vidiet ako bude rast a pocut z jeho malych ustociek vyslovit slovo otec. Tuzil mu dat vsetko to, o čo bol v detstve sam pripraveny a co už pomaly aj zabudol davat keby mu to Shiroi nepripomenula a neukazala by mu aka može byt laska sladka. Ešte nemože ist. Musi najst svoju matku...s namahou otvoril trochu oci no hned ich zase zavrel. Tvar mu skrivila bolest no nevidal zo seba ani hlaska. Len matne si uvedomoval kde to je a kto to pri nom klaci...*

/akože ja si teda veľa z prvej pomoci nepamatam /

*Zdvihla hlavu a poobzerala sa. vyskočila na rovné nohy, silno sa oprela do okna a otvorila ho aby bol v miestnosti čerstvý vzduch. rýchlo sa k nemu vrátila a znovu si k nemu klakla, pričom mu skontrolovala pulz. natiahla sa za vankúšom z kresiel a jeden mu podložila pod hlavu*Pane počujete ma?*pokúsila sa o reakciu. netušila čo spôsobilo jeho odpadnutie, o jeho zdravotnom stave nevedela nič. hlavou jej preblesklo že tu možno má nejaké lieky, no utekať hľadať nejaké služobníctvo sa jej nezdalo práve najlepším nápadom*Pane?

((co tak ho dat do stabilizovanej polohy? ))

/ jo asi jo a to má byť Alex doktorka.../

* Chladivy dotyk vzduchu, ktory zacal prudit do miestnosti cez otvorene okno sa mu dotkol rovnako chladnej pokožky a ciastocne mu pomohol k tomu aby sa prebral.* Ano pocujem...* odvetil alebo skor vzdychol po chvili a každou sekundou zacal naberat plne vedomie. Neznasal tieto svoje slabosti a rovnako nenavidel aj to ked ho niekto vtedy videl. Jeho obraz ako silneho muza na trone, neporazitelneho v ociach jeho ludu sa nezhodoval s obrazom chorobou zmoreneho uboziaka, ktora sa valal po dlažke. Lenže chorobe sa nedalo prikazat, nemohol ju ani vlastnou volou ovplyvnit...Ked si už myslel, že sa dokaže posadit nadvihol sa na laktoch a s vynalozenim určiteho usilia sa posadil a chrbtom oprel o blizky stlp. Ocelovosive oci uprel do doktorkinych a zrazu ho presla chut hrat sa s nou ako macka z mysou. Jednak preto lebo si uvedomil že teraz by sa bezbrannou mysou mohol stat on. A zaroven si uvedomil ešte jednu vec...ak sa udalosti z dnesneho dna zopakuju bude potrebovat v svojej blizkosti lekara aby u pomohol.* Ked vam poviem vsetko co chcete vediet zostanete na Telarione?

*ked začula jeho hlas, spokojne si sadla vedla neho chladnú zem a nechala ho nabrať plné vedomie. začala premýšľať nad vecami ktoré vedela. dáva peniaze na výskum záhadnej choroby a zrazu sa zrúti v strede ich rozhovoru na zem. premerala si ho a premýšľala. prečo dáva peniaze na organizáciu? musel byť chorý. ked zvnou prheovoril, zdvihla k nemu pohľad a zarazene počúvala zmenu jeho prístupu*čo to znamená zostať na Telarione?*spýtala sa. pred tvárou sa jej vynoril Chris na Zemi, prekvapenie ktoré jej chystal. určite nemienila naveky zostať na tej jeho planéte. no možno nie ani na Zemi. tú planétu ani nepoznala, bola jej cudzia ako tá na ktorej bola teraz*mali by ste to časovo ohraničiť, pretože ja sa tu nechcem usadiť. Na Zemi ma čaká priateľ a pochybujem že sa sem s úsmevom presťahuje čo by som teda ja tiež nerobila. No istý čas môžem zostať...*dopovedala napokon.*

* Bez slova uprene hladel doktorke do oci a z jeho vyrazu sa nedalo nic vycitat. Ked napokon prehovoril jeho hlas akoby patril niekomu cudziemu, vyznieval chladne a nezucastnene.* Velmi rad vam odpoviem na otazku dokedy...dovtedy kym sa bud ja a desat miliard dalsich ludi neuzdravime alebo nezomrieme. A ta posledna možnost už asi nebude dlho trvat ako vidite.* odmlcal sa a cakal kedy zacne doktorka klast otazky. Určite v nej tym co prave povedal vzbudil zvedavost.*

*Otvorila ústa že mu odsekne že nestrávi na tej planéte taký dlhý čas, no potom ich znovu zavrela. musela premýšľať. vždy ked konala príliš inpulzívne, dopadlo to zle.*osobne si myslím že obe možnosti budú trvať dosť dlho*podotkla a rozum jej pracoval na plné obrátky. takže bol chorý a desať miliár s ním? tak veľa ľudí? to nebolo možné*čo je to za chorobu a ako sa šíri...?*začala pomaly klásť otázky a stále nemohla uveriť tomu čo počula. vlastne teraz videla na vlasnté oči, ako sa pred nou zložil na zem muž, ktorý dovtedy tak chladne zazeral...*