Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

Bez uražky doktorka Ling Xiaoyu, ale to coho ste teraz boli svedkom je len velmi slaba ukazka toho co tato choroba dokaže.* Raito sa trhane nadychol a opierajuc sa o stlp pomaly vstal. Nepacila samu poziacia v akej bol doteraz, ked bozmocne sedel na zemi. Opatrnymi krokmi presiel sam k prutenej stolicke v jednom z vyklenkov galerie a pokynul rukou smerom k doktorke aby si sadla aj ona.* To co vam teraz poviem je tajne...

slaba ukažka toho čo choraba dokáže? *spýtala sa prekvapene. ked sa princ postavil, urobila to isté čo on a prešla k stoličke. usadila sa no nespúšťala z neho zrak*nemusíte sa obávať, nemám v úmysle rozširovať nijaké informácie a vačšinu života som prežila ako lekárka, teda viem udržať jazyk za zubami*povedala a zvadavo čakala*

* Raito otočil hlavu smerom k jednemu z vysokych okien, ktore poskytovali vyhlad na upraveny park obklopeny vnutornymi murmi palaca. Videl ako sa vrcholky stromov pomaly ohybaju vo vetre a keby zatvoril oci sustrediac sa len na zvuk zaiste by pocul to tiche upokokujuce sumenie.* Pred nejakym casom, dlhsim casom, som sa zucastnil vyprav na lodi Thanatos. Nebudem vas obtazovat detailami len poviem že v tom case som ja a niekolo clenov posadky lode navstivil Soriel. Nikdy predtym som tam nebol ale do oci mi hned udrela bieda tamojsieho obyvatelstva. Zistili sme že nejaka zahadna choroba postihuje postupne vsetkych obyvatelov planety, ktory sa tam narodili alebo dlhsi cas zili...* Raito privrel oci a dalej rozpraval svoje spomienky.* Male deti tam trpeli rovnako ako dospelí...videl som vsetky fazy tej choroby od zaciatku až do konca a ani jedna z nich nebola prijemna...aj ti najsilnejsi muzi plakali od bolesti a prosili aby ich zbavili bolesti...A z dovodu, ktory mi je znamy len neurčito som tu chorobu dostal aj ja. To a ešte niektore veci, o ktorych vam nie som povinny skladat ziadne prejavy, ma donutili aby som sa obratil na jedneho z najlepsich vedcov planet Eqilibria. Ak se naozaj zili na Gyro ako tvrdite musi vam byt jeho meno zname. Ten venoval vsetok cas skumaniu moznych pritilatok prave v organizacii, ktora vas tak zaujima. Vyskum je vždy drahou financnou zalezitostou...

*Mlčky počúvala čo jej hovoril, a v hlave sa jej vynorili jej rodičia. nikdy ich nevidela, no po jeho slovách jej srdce zovreli akoby kliešte. jej rodičia trpeli a možno preto skončila na gyro. ked tak nad tým premýšľala, ak mali oni tú chorobu, možno ju má aj ona. netušila ako sa to prenáša, netušila nič.*Ochorol aj niekto iný z vašej posádky?*spýtala sa po chvíli*mám pocit že máte na mysli pána Aladrona*dodala ešte*a viete ako sa tá choroba prenáša?

Ako ste spravne uhadli od pana Aladrona som zistil, že tato choroba sa neprenasa ako doposial ine bezne ci menej bezne choroby. Je to zahada no akoby bola sama planeta ziva.* Raito sa odmlcal až zavladlo neprijemne ticho. Otvoril oci a uprel ich tajomne na doktorku.* Hovori sa, že vsetko co sa narodi aj zomrie a teda ak niečo može zomriet musi to predtym aj zit. Ak som si dovtedy myslel, že planety su len kusy skal, na ktorych vystal zivot tak som zmenil nazor...Soriel ako aj ine planety ziju nielen napovrchu ale aj vo vnutri pretože prave odzial pochadza ta zahadna choroba. Soriel bol nakazeny už od svojho vzniku, v kazdom jednom kusku skal, kamena, v jadre...potom vsetko co vyrastlo alebo zilo na planete bolo nakazene tiež akoby choroba bola prirodzenou sucastou genetickeho kodu každej bytosti, ktora tam zije. Neviem prečo sa choroba prejavila prave teraz, ale od pana Aladrona tiež viem, že niečo podobne sa vykytlo aj na Gyro no nemalo to take dalekosiahle nasledky...nikto iny z moje posadky sa nenakazil len ja...no povedzme že by bol v mojej posadke aj nejaky Soriel, ktory z planety odisiel ešte v rannom detstve a teraz by sa tam so mnou vratil...nakazil by sa tiež. Preto ak je ešte niekto taky mal by sa držat od planety co najdalej. Ak by st etam isli vy a narodili sa na Zemi nic by vam nehrozilo..na to by ste tam boli velmi kratky cas a museli by ste sa zivoit plodinami, ktore tam rastu aby sa choroba zapísala aj do vas.* odklaslal si a po chvilke odmlky pokracoval.* Nepoznam vasich rodicov ani neviem co mali s chorobou do cinenia ale ak zomreli nepomohol som im svojimi peniazmi pre organiizaciu a nepomožem im už ani teraz...

*celý čas mlčala a snažila si urovnať myšlienky. chcela odpovede, mala ich. no nič to neriešilo na tom, že aj tak nevedela nič o sebe ani o svojej rodine. možno vedela na akú chorobu zomreli, no nevedela nič iné. nevedela aký to boli ľudia, ako sa zoznámili, kedy sa vzali...nevedela nič.*a vy ste boli v detstve na tej planéte?*spýtala sa. nebola si istá či to v svojom vysvetlovaní spomenul, pretože v hlave jej vírilo až príliš veľa vecí ktoré nedokázala ovládnuť*Pán Yagami existuje nejaký liek na tú chorobu?*spýtala sa aj ked o tom pochybovala. keby existoval, asi by sa pred nou nezložil na zem v mukách*

* Ani si poriadne neuvedomoval ako sa mu podarilo dostat do dokov a nasadnut na lod smerujucu na Telarion. Nevedel co tam može cakat ani ako ho prijme Raito Yagami. Netusil aka bola jeho uloha, ktorou ho poveril. Vedel len jedno...to ci sa bude moct znova postavit pred Amacaraku a hovorit s nou bez vsetkej nenavisti z jej strany za to že jej zabil rodicov a aj dalsich ludi zaviselo teraz od toho co sa dozvie. Prial si, dufal, modlil sa aby vsetko bolo nakoniec inak nez ako to vyzeralo. Sediac v lodi Namithia zovrel v ruke svoj dennik, otvoril ho a opat sa zadival na dve mena, ktore dokopy predstavovali meno ženy, ktoru miloval...*

*Sedela za mohutným dreveným stolom v Raitovej pracovni a dávala do poriadku rozličné dokumenty, ktorými bola poverená sa zaoberať namiesto Raita. Sedela na mieste, kde by mal sedieť on, no teraz si Raito vychutnával pekný slnečný deň. Deň, keď sa rozlúčila s Thomasom je nenávratne preč a deň, kedy sa mal Raito stretnúť s Viktorom v boji sa blížil neskutočnou rýchlosťou. V jednej ruke držala čierne atramentové pero a s druhou si prehadzovala papiere pred sebou na ktoré sem-tam niečo napísala, alebo poopravila. Sedela takto už niekoľko hodín a jej chladný výraz tváre sa za ten čas nijako nezmenil. Nevnímala zvonček, ktorý sa rozliehal takmer po celom paláci a ďalej sa venovala čítaniu dokumentov. Keď krátko po obede skončila. Rozhodla si spraviť si menšiu prestávku. Položila pero, roztriedila papiere a poukladala ich na svoje miesta. Oprela sa lakťom o stôl a dlaňou sa dotkla pozdĺž čela, tak, že si prekryla oči. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla, akoby chcela z hlavy dostať preč všetky tie nariadenia a požiadavky, čo pred chvíľou kontrolovala. Vstala. Presunula sa k veľkému otvorenému francúzskemu oknu. Jemný vánok sa pohrával so svetlými závesmi a keď sa dotkol a pohladil Yukinu tvár, na krátku chvíľu privrela oči a vychutnávala si ten dotyk. Keď ich potom otvorila, zahľadela sa pred seba do Telarionskej záhrady. Rozžiarené slnko osvetľovalo každý jej strom, ker, či okrasné skalky a záhony. Rukou zľahka prešla po okraji okna a potom sa presunula k neďalekým dverám. Vyšla von s úmyslom prejsť sa po záhrade paláca zaliatej hrejivým slnkom.*

Ci som bol na tej planete?* Raito zopakoval po doktorke jej otazku pricom trochu nadvihol obocie. Možno by sa aj zasmial keby situacia nebola taka vazna.* Planeta hovori že ano, ja...povedzme že su tu iste skutočnosti, tore ma nutia mysliet si to iste. Neziadajte odo mna aby som vam o tom povedal viac, pretože je to cisto moja sukromna zalezitost...* Raito na chvilu zmlkol pretože spomienky sa mu premiestnili k tomu dnu ked dostal prvy list...list od svojej matky...Na tvari sa mu nepohol ani sval no v srdci citil akesi pohnutie.* A co sa tyka toho lieku...* siahol do vrecka na svojom plasti a vytiahol z neho plastovu nadobku s malymi cervenymi pilulkami. Parkrat ju otočil v prstoch a potom ju polozil na stol pred doktorku.* Toto chorobu len spomali ale nezastavi...pan Aladron vsak prisiel na jeden slubny sposob. Ako vždy aj tu je vsak problem.

*Chvíľu mlčala a potom prikývla*pravdaže*odvetila krátko. nechcela sa ho vypytovať na veci ktoré nechcel rozprávať. chcela vedieť dôležité fakty, keby vedela možno iné veci, mohlo by ssa jej to dotknúť viac ako sama chcela. natiahla sa k malej nadobre a prezrela si ich, no viac ju zaujali slová princa*o akom spôsobe hovoríte?*spýtala sa*a o akom probléme?*dodala. ak vedel spôsob, bola len otázka času ako ten problem zaručene vyriešia*

*Predsa len sa rozhodol navštíviť Yuki a nečakať na koniec vojny. bol zvedavý ako sa za ten týžden mala a tak nakoniec predtým než sa rozhodol vrátiť spať na gyro do komplexu, zamieril do paláca princa. už na talarione bol, no nikdy nebol v tejto časti. pohľadom klzal po múroch, no nevenoval im priveľkú pozornosť. namisto toho len odtrhol z ich záhrady pekný kvet a zamieril dnu*pane želáte si?*ozvala sa akási slúžka. už chcel odpovedať, no nemohol si nevšimnúť ženskú postavu v záhrade pred sebou*vidím čo hľadám*odvetil s úsmevom a vyzrazil za ňou. kráčal potichu, dúfajúc že si ho nevšimne. až ked stále za jej chrbtom, nežne jej priložil dlane k očiam aby nevidela kto prišiel a s úsmevom sa spýtal*hádaj kto prišiel?

((To je aká romantika ))

*Prešla po štrkovitom chodníku ďalej od paláca až k nemalému jazeru posiatom leknami a lotosovými kvetmi bielej až bledoružovej farby. Kvet uznávaný Egypťanmi, Indmi, ale aj budhistami. Postavila sa kúsok od brehu jazera ohraničeného kameňmi rovno pod strom wistérie. Natiahla ruku k jej fialovým kvetom a jeden strapec odtrhla. Na krátku chvíľu sa naň zahľadela a pohľadom skúmala množstvo drobných kvietkov. Snažila sa nemyslieť na nič, čo by ju v tej chvíli mohlo akokoľvek znepokojiť. No kvet, ktorý jej bezmocne, no stál plný sily ležal v dlani ju z nezvyčajných príčin rozptyľoval. Slabo pokrútila hlavou a zahodila strapec do jazera. Sledovala ako so slabým žblnkotom dopadol na hladinu a vytvoril okolo seba niekoľko kruhov. Pomaly sa točil a vzdiaľoval sa po prúde, ktorý šiel od malého potôčika, ktorý sa do jazera vlieval cez malé vodopády a zásoboval tak jazero. Ruky prekrížila na hrudi a pošúchala si nadlaktie na oboch rukách. Hlava sa jej začala vyprázdňovať a ona pomaly zatvorila oči. Vnímala štebot vtákov, šum vody a tichý spev vetra, ktorý sa jemne pohrával s jej vlasmi. Vychutnávala si ten kľud. Žiadne premýšľanie nad prácou, žiadne starosti, trápenia, žiaden zhon...Čas akoby sa zastavil, no v skutočnosti ubiehal neskrotne rýchlo. Z dlhého uvoľnenia ju napokon vyrušil až pohyb, ktorý zaregistrovala až v príliš veľkej blízkosti a skôr, než sa stihla otočiť zacítila čiesi ruky na svojich očiach. Nebolo to pevné zovretie z ktorého by vycítila nebezpečenstvo, no hru na slepú babu zrovna dva krát neobľubovala a nebola ani moc nadšená, že si z nej niekto takto strieľa, no nemienila zachovať sa impulzívne. Zdvihla ruky, aby sa mohla dotknúť tých na jej očiach. Avšak keď začula ten utešujúci zamatový hlas, ktorý jej celú tú dobu stále znel v mysli, od prekvapenia takmer zabudla dýchať.* Thomas... *Vydýchla a neveriacky zašepkala. Zložila jeho ruky zo svojich očí a prudko sa k nemu otočila, aby sa presvedčila, že sa jej to len nezdá. Oči sa jej rozžiarili šťastím, keď zazrela jeho nádhernú tvár.* Thomas! *Zopakuje už hlasnejšie a nadšene sa zasmeje. Objíme ho okolo krku a dlho ho pobozká. Bozk, ktorý jej tak veľmi schádzal. Potom sa mu zahľadí do tých jeho veselých tyrkysových očí, ktoré sa na ňu dívali a strážili ju vždy, keď zaspávala, no pred zlými snami ju aj tak ochrániť nedokázali. Pohladila ho po líci a z časti prekvapený úsmev jej stále neschádzal z pier. Bolo to krásny pocit, znova ho mať pri sebe.* Čo tu robíš? Myslela som, že si odišiel na Gyro...

*Jej dotyk mu tak veľmi za ten týžden chýbal. bola ešte krajšia než pred týždnom, vlasy jej povievali vo vánku a on sa nevedel vynadívať do tých modrých očí ktoré na ňu šťastne hľadeli*musím mať dôvod aby som ťa prišiel pozrieť?*spýtal sa s úsmevom a chytil ju za ruku, ťahajúc ju na prechádzku*neodišiel som na gyro, ešte sa tam len chystám, urobil som si dovolenku*ušknul sa*Mel určite nechýbam, nejako to určite bezomna týžden vydrží ved tam vládla toľké roky sama*usmial sa a pohrával sa jej s prstami ruk*pred odchodom na gyro som si ale neodpustil prísť ťa pozrieť*dokončil a dal jej bozk na čelo*ako sa máš?

* Tu už sa Raito neudržal a z ust mu vyslo niečo podobne smiechu no ovela ladovejsie a bez akejkolvek stipky veselosti. Velmi dobre vedel prečo dotorke nemoze povedat o probleme, ktory sa spajal s uspesnym ziskanim lieku. Dovod bol jednoduchy...pochadzala zo Zeme a asi by nebola dvakrat nadsena keby jej povedal, že ma v umysle obetovat jej domov zaujmom inej planety. Vsetko bolo ovela zlozitejsie a komplikovanejsie. Jednotlive suvisloti sa spajali do spletiteho vzoru problemov a moznych rieseni, ktore vsak spravidla vsetky koncili v slepej ulicke.* To vas nemusi trapit doktorka. Pan Aladron na tom pracuje...vasou ulohou je len starat sa o moj zdravotny stav. Vsetko ostatne ide mimo vas aby ste ma spravne pochopili.* vobec nechcel byt drzy ani svojimi slovami nechcel doktorku urazit no take boli podmienky a bolo len na nej ci ich prijme alebo nie.* Aby ste si nemysleli že na vas tlacim...mate cas si svoju odpoved premyslieť.* na chvilu stichol no potom bezfarebnym hlasom s jemnym trhnutim kutikov ust dokoncil.* Dozajtra.

Nepotrebujem nad vašou ponukou dlho premýšľať. Odpovedali ste mi na to čo som chcela vedieť a kým tu budem dozviem sa možno aj viac. Zostanem a nebudem sa starať do vecí ktoré sa ma netýkajú*hovorila pokojne ale vážila každé jedno slovo ktoré vypustila z úst. nemohal mu sľúbiť že tu bude večne, na Zemi ju čakal Chris, možno jediná vec ktorá ju k tej planéte viazala. ked už vedela že jej rodina je mrtva, nemala dôvod žiť tam. možno z tade pochádzala, no mala pocit že to je miesto s ktorým nemá nič spoločné*no musím vám povedať pár vecí. Nemôžem čakať večne, nechcem tu zostať celý život kým nenájdete spôsob ako vyriešiť problém s liekom ktorý hľadáte. Mám vlastný život, rada by som sa po čase ak sa vám to nepodarí vrátila k priateľovi a najkôr asi na gyro. a gyro je druhá vec s ktorou vám by ste mali niečo vedieť. je mi jedno čo máte za spory, aké vediete vojny, no ak si budem musieť vybrať medzi vami a Melian, pomôžem jej.*povedala priamo. nemienila mu klamať. ak by sa postavil do vojny s Mel, nemohla by tam zostať, nestála by proti nej.*

*Tak predsa len na ňu nezabudol. Predsa len sa s ňou na plese len nezahrával. Predsa len to s ňou azda myslí vážne. Keď naposledy odchádzal z paluby Thanatosu, bola ešte trochu na pochybách, ktoré pretrvávali celý týždeň, no teraz bola jej dôvera voči Thomasovi plne čistá. Možno je hlúpa, že sa tak prudko púšťa do tak veľkého neznáma, no cesta ku šťastiu nie je vždy rovná a ľahká. Odpoveďou na jeho prvú otázku mu bol jej úprimný úsmev. Bola naozaj šťastná, že prišiel. Odkedy ho stretla, jej život nabral úplne ine rozmery. Už nebol tak potemnelý, opustený, bezvýznamný a bez cieľu...Bol svetlý, veselý, ba až žiaril. Nebola sama, pretože vedela, teda aspoň bola taká trúfala namýšľať si, že Thomas na ňu aspoň trochu myslí. Zrazu mal význam, mala pre čo žiť a mala úplne nový cieľ. Jednoducho sa jej život zcela zmenil. No aj napriek tomu, že vo vnútri prekvitala ako úrodná Sakura na Hanami, navonok bola stále rovnaká. Musí si predsa chrániť svoju autoritu a to pôjde najlepšie iba za okolností, ak si ponechá svoje chladné správanie a nadhľad. Avšak pri Thomasovi sa pretvarovať nemusí. Nech vidí aká je šťastná a spokojná a to len vďaka nemu. Nespúšťala s Thomasa pohľad a to ani vtedy, keď sa pohli, aby sa mohli prejsť. Bola tak šťastná, že je tu a preto sa nechcela sama pripraviť ani o jednu sekundu, počas ktorej sa mohla utápať v jeho očiach. V Telarionských záhradách by sa nestratila ani keby bola slepá, preto cestu ani moc nevnímala. V jej blízkosti bol predsa niekto, kto si zasluhoval omnoho väčšiu pozornosť než všetky tie rozkvitnuté kvety.* Princovia si môžu dovoliť vziať si dovolenku? *Spýta sa s úškrnom, pretože si nepamätá, kedy by si Raito v priebehu štyroch rokov vyrazil na dlhšiu dovolenku.* Mel musí byť každopádne veľmi šťastná, že ma tak úžasného brata. *Povie s úsmevom zahľadená do profilu jeho tváre, pričom použije familiárne oslovenie jeho sestry. Oči mala prižmúrené, pretože jej do nich svietilo poobedňajšie slnko. Keď jej dal bozk na čelo, pevnejšie mu zovrela ruku a hlavu priložila k jeho ramenu. Na krátku chvíľu privrela oči. Na perách sa jej pohrával spokojný úsmev.* Mám sa výborne. *Odpovie na jeho druhú otázku.* Veď čo som si mohla viac priať, ako ťa znova vidieť? Som naozaj šťastná. *Dodá a opäť otvorí oči kráčajúc bezcieľne po záhradnom štrkovitom chodníčku.* A ako sa máš ty? Ako si dovolenkoval? *Spýta sa so smiechom a znova sa naňho zahľadí.*

* Pozorne si vypocul jej podmienky a nic na ne nemietal. Od svojich ludi už zistil, že Gyro sa nehodla zapojit do sporu medzi Telarionom a Enesianom hoci...ked sa na povrh dostane prava pricina celej tej maskarady určite ani Gyro neumlci svoj hlas a v tom pripade sa pripoji k Enesianu. Raito nemal dovod pochybovat o tejto skutočnosti...* To znie rozumne. No chcem aby ste zase niečo zobrali do uvahy aj vy...to coho budete svedkom pri mojej chorobe sa nikdy nesmie dostat na verejnost. Za ziadnu cenu.* aj ked nezvysil hlas, rozhodnost aka mu v nom zaznievala sa nedala prehliadnut.*

*Súhlasne prikývne*Napriek vzťahu ktorý udržiavam s princeznou, vaše súkromie rozoberať určite nebudem. práca a súkromný život si oddelujem, aby som mohla žiť v oboch.*pokojne pokračovala. Nech by sa stalo čokoľvek, dbala na to, aby dodržovala zásadu lekárskeho tajomstva a nemienil aju porušiť ani teraz. Mala sa starať o jeho zdravotný stav a k tomu patrilo mlčanie. bol to predsa princ, keby sa dostalo na verejnosť že umiera, zaručene by vznikla panika a to nepotreboval on ani ona*o moju diskretnosť sa nemusíte báť*dokončila nakoniec rozhodne*

*Nemohol si pomôcť a pobavene sa zasmial. či si princovia mohli vziať dovolenku...to bola otázka. normálny asi nie, ale on sa k normálnym nepriradoval*to vieš, princovia sú rozmaznaní tak si to môžu dovoliť*uškrnul sa ale potom porkútil hlavou*na gyro som nikdy nevládol, teda je to len prázdny titul ktorý nič neznamená. pravou vládkynou je Mel, a tá si teda dovolenku asi neberie*uškrnul sa*rovnako asi ako tunajší princ*dodal a spomenul si na muža ktorý yuki nepustil aby s ním odišla.*som rád že ťa moja návšteva potešila*usmial sa a aj napriek tomu aká obrovská záhrada sa pred ním týčila, nevenoval jej svoju pozornosť*bola to nuda...ako vidíš ani som sa neopáli*dodal veselo, akoby sa vôbec pokúšal opalovať.*

* Doktorkinin pristup sa mu pozdaval a preto suhlasne pokyval hlavou no vyraz na jeho tvari zostal nadalej rovnako chladny. Už na prvy pohlad bolo jasne, žeje zvyknuty udržiavať si odstup a zachovavat pokoj aj v situaciach ked sa iní ocitli medzi mlynskymi kamenmi alebo na razcesti a nevedeli sa rozhodnut, ktoru cestu si maju vybrať. On si vybral...iba cas ukaze ci dobre alebo zle. Postavil sa a ruky si zalozil za chrbat. Premeral si doktorku svojimi ocelovosivymi ocami no tentoraz už v nich nebol vysmech ani pohrdanie.* V tom prípade myslim, že sme sa dohodli. Sluha vam ukaze miestnost v palaci, ktora bude vyhradena vylucne pre vase potreby. Nechcem ani pocut o tom, že by st emali byvat niekede v meste. Teraz ste pod ochranou Telarionu a nerad to hovorim...mali by ste mi byt nablizkukeby sa nahodou zopakovali udalosti z dnesneho dna. samozrejme, že z palaca mozete slobodne vychadzat a vchadzat ako budete potrebovať.

*pôvodne si myslela že sa ubytuje niekde v meste, no princova ponuka prišla v hod a vôbec sa nemienila hrať na to, že jej to nevyhovuje*dakujem*odvetila a na chvílu sa zamyslela. potrebovala ešte vedieť jednu vec*chcela by som sa ešte niečo spýtať...existuje okrem vašich tabletiek niečo čo by vám pomáhalo?*ak sa budú takéto záchvaty opakovať, pochybovala že otvorenie okna a nejaká stabilizovaná poloha by jej pomohla dať ho do poriadku. pozorne si ho premerala, mal stále ten svoj chladný výraz. nebola si istá či si ho vie predstaviť s úsmevom alebo sa dokonca zasmiať, vyzeral tak akoby mu tie slová ani nič nevraveli*

Nie.* odpovedal razne a bez zavahania pretože na doktorkinu otazku poznal presnu odpoved. Neexistovalo nic co by mu vtedy pomahalo...zarazil sa a trochu sa pousmial...vlastne ano, existovalo. Myslienka na Shiroi a ich dieta mu dodavala novu silu a aj dnes ho vratila naspať z temnoty do svetla. Obratil sa doktorke chrbtom, pokynul hlavou smerom niekam do vzdialeneho kuta galerie odkial sa v okamihu vynorila postava sluzky odeta v satach tej istej farby akej bola aj uniforma sluhu, ktory doktorke v ten den otvoril dvere. Dievca vyzeralo akoby mao predstupit pred samotnu smrt a aj napriek tomu ako sa ovladalo aby sa neroztriaslo ešte viac ked prisla pred Raita a len sklonila hlavu a cakala na rozkazy.* Pripravte izbu pre doktorku v juznej casti palaca a zariadte aby jej nic nechybalo.* vydal usecne rozkazy a bez toho aby sa ešte vobec obratil k doktorkeci sluzke zamieril na odchod. Až ked sa jeho mohutna postava stratila z galerie na poschodi mlada sluzka si vydychla nesmelo sa na doktorku usmiala.*

*tak nie...povzdychla si. viac sa ho nepýtala, počkala kým vydá rozkazy a potom sledovala ako princ zmizol za dverami. pozrela na slúžku a usmiala sa. tá sa na nu aspon ako tak usmievala, čo ju potešilo, pretože ten palác jej prišiel až príliš chladný*dobrý den*pozdravila ju milo, čakajúc kam pôjdu*

((je to krátke...je večer a už mi moc nepáli...navyše som vystresovaná z hokeju....sakra Fínsko ))


*Kútiky úst sa jej nadvihli do ešte väčšieho úsmevu. Bola rada, že ho aspoň niečim pobavila. No pri jeho poznámke o rozmaznaných princoch sa už smiechu neubránila.* A ty? Tiež si rozmaznaný? *Spýta sa so smiechom no po vypočutí jeho Ďalších slov usúdila, že to asi nebola najlepšia otázka.* Takže si niečo ako...palatín, či guvernér? *Položí ďalšiu otázku.* Čo sa týka tvojej návštevy... *Začne.* Vôbec by som nenamietala, keby si takto chodil pravideľne. *Usmeje sa a zahrýzne si do spodnej pery. Na to sa zahľadí na farbu Thomasovej pleti, ktorá sa nijako výrazne za ten čas nezmenila.* Ak si celé dni trčal len v tieni, tak sa nemôžeš čudovať. *Zaškerí sa.* A mne sa náhodou farba tvojej pokožky páči taká, aká je. *Dodá po chvíli s hraným puntičkárstvom.*

som rozmaznaný...*povie veselo*to vieš...nemôžem si pomôcť*hovorí ironicky ale stále sa škerí od ucha k uchu*ja som len brat princeznej ktorého oslovujú princ, ale inak som celkom normálny...niežeby Mel nebola*zasmeje sa. rozprával same nezmysli ale ked ju videl, mal hned lepšiu naladu a nevedel si pomocť*nikto nevraví že sa nezastavím aj inokedy*usmial sa a prešiel jej rukou po lici*no len by si skúsila povedať že si nespokojná*pošteklil ju pri rebrách a veselo na nu pozrel*

/mam skvelu naladu...vypisujem len somariny /