Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

*Zamračene pozrel na muža, keď zacítil že ho chytil za plece. Napadlo ho že mu možno naozaj nie je dobre, no podla toho ako stále dospel k záveru, že to tak nie je. Ked sa ho snažil presvedčiť, že s čiernovsláskou udržiava len priateľský vzťah, už chcel otvoriť ústa že mu niečo odsekne, že ho to ani minimálne netrápi, aj ked to nebola úplne pravda. Jeho dalšie slová mu však ústa zavreli, pretože to vyznelo ako varovanie. Ak jej však nechcel ublížiť on, ako by vedel že sa jej má niečo stať. Na niejaké tušenia, magické sily a znamenia neveril, teda toto ho ani nenapadlo a ked sa muž stratil na chodbe, len si vzdychol, no nedalo mu to. čo ak sa má čiernovláske naozaj niečo stať. Aj ked ju nechcel brať so sebou, teraz musel svoje rozhodnutei zmeniť. Sadol si s prichystanými vecmai na sedačku, aby počkal kedy sa vráti aby ju vzal so sebou*

*Keď už bola v kuchyni, pokúšala sa nájsť čo najrýchlejšie nejaký pohár, bola taká rozrušena že keď našla skrinku s pohármi a jeden zobrala do ruky aby ho naplnila vodou, vyšmykol sa jej z ruky. Počula už len hlasný po kuskoch rozpadajúci zvuk, ktorý sa skončil celkovým rozbitím poháru na kusky o podlahu. Chvílu tam len tak stála a pozerala na rozbité kusy. V kuchyni narýchlo nenašla nič by kusy odpratala a tak si prisunula kôš, klakla si pri rozbité kusy a začala ich rukou hádzať do koša. Nechcela aby sa niekdo zranil keby nahodou pôjde do kuchyne a nevšimne si kôpku skla. Robila to tak rýchlo lebo vedela že Gerry už na ňu určite čaká. Počas hádzania skla do koša nachvílku zdvihla zrak a pozrela na ostatné ktoré boli v skrinke ešte celé, zrazu však pocítila veľký rez na svojej dlani. Kúsok skla ktorý držala v ruke sa pomaly premieňal na červené sklo, menšie čriepky sa jej zapichli do dlane. Odhodila kus do koša, postavila sa a ruku si opláchla v umyvadle. Zobrala utierku a obviazala si ju okolo dlane. Šaty mala od krvi a ruka jej krvácala. Rýchlo zobrala do nezranenej ruky pohar, naliala do neho vodu a rozbehla sa smerom do Gabrielovej izby. Vošla dnu a keď zbadala len Gabriela bola prekvapená* kde je Gerry ? *spyta sa ho držiac v ruke pohár s vodou.*

*Netrpezlivo si klepkal prstami po drevenom stolíku a nadával, čo môže tak dlho trvať, že sa ešte nevrátila. Bolo možné že sa stretla z tým chlapom vo dverách a odišla s ním, no nemal z neho pocit, že by ju teraz chcel brať so sebou. Práve sa postavil, ked sa dvu vrútila čiernovláska a ihneď mu adresovala otázku* neviem, niekam odišiel...však vám to vravel že bude musieť odísť...*podotkol a všimol si krv na jej šatách. Pohľadom prešiel k obviazanej ruke a potom k jej tvári* čo sa vám stalo?* dvomi krokmi prešiel k nej a zdvihol jej obviazanú ruku aby sa pozrel. Opatrne jej dal utierku dole a všimol si hlbšiu ranu od nieočho ostrého* čo sa vám stalo* utierku zatalčil na ranu aby jej to tak netieklo a potiahol ju nech si sadne* podržte si to na chvíľu nech vám to zaviažem...*povedal jasne, no nie panovačne*

*Predtým než sa posadila položila pohár s vodou na stôl.* odišiel *povedala si tichšie pre seba* ja .. rozbila som pohár v kuchyni a chcela som to upratať lenže som sa ... porezala *na svoju ranu nevyzerala porezana ale skôr dorezaná* nechem vas s ničím zatažovať Gabriel a to už vôbec nie so mnou, nerobte si o mňa starosti ja .. *neposlúchla ho, nedržala si to pevne a preto zacítila ako jej menšie čriepky zadreli do dlane. Snažila sa zakryť bolesť no nešlo to* Auu *vykrikne ked si začne vytahovať jednu čriepku po druhej, je to však veľmi bolestivé a pri každom vytiahnuti musi zaťať zuby aby znovu nevykríkla*

((nevšimol som si že tam máš črepy...ja som nedával na pozor na nijakej prednáške alebo ztravotnom kurze...ber na mňa ohlady...))

*Až po jej bolestnom vykriku si všimne drobné kúsky skla v jej ruke* ach...to* nepokračoval, iba sa zdvihol a prešiel ku skrini kde mal všetko potrebné* ešte prednedávnom ste sa sťažovali že sa neviem správať, a ked vám chcem ošetriť ranu tak mi hovoríte že si nemám robiť starosti....* otočí k nej tvár ale to už držal lekárničku a vracal sa k nej* mali by ste si premyslieť čo odomna teda chcete...je ťažké čítať vám myšlienky...* jemne jej chytil ruku a položil na studený stôl. Z rany tieklo akoby mala vykrvácať, zjavne to bolo hlbšie než sa na prvý pohľad zdalo. Okolo ruky jej uviazal škrtidlo aby dočasne zastavil ako tak krvácanie a vytiahol pinzetu* nemám tu nijaké lieky, bude vás to bolieť* podotkol a vložil pinzetu do jej rany a pomaly začal vytahovať kúsky skla* kričte ale nehýbte tou rukou* pre istotu druhou rukou chytil jej zápastie aby sa nestrhla*

*Nikdy takúto bolesť nezažila ako keby do nej bodali tísice nožov* strašne to boli Gabriel, preboha prestaňte s tým radšej nech my to tam zostane *nemohla to už udržať a každú chvílu keď jej jeden kúsok vytiahol bolestne zakričala. Krv ktorá sa jej valila z ruky ju vôbec nevyviedla z miery. Chytila Gabriela druhou rukou za jeho tričko a silno sa ho držala aby tu bolesť nejak pretrpela.* takže .. *začala hovoriť po kuskoch* robite si o mna ... starosti Gabriel ... prosím .. Auu *silno vykríkne* povedzte my pravdu.

*Nevšímla si jej prostesty a pevne jej držal ruku na stole aby sa nevyšmikla. Neodpovedal jej, teda nie kým sa sústredoval na to, aby jej vybral všetky črepy. Cítil ako mu zviera tričko a nechal ju, nech využíva silu akokoľvek, len nech drží ruku tak ako on chce. Jej otázka mu však pripomenuli slová toho jej priateľa. Bola v nebezpečí? Možno v oveľa horšom než nejaké rezné rany na ruke*áno robím* odvetil keď vybral z ruky posledný kúsok skla. Vytiahol dezinfikačný prostriedok a namočil kúsok látky aby jej ranu očistil. Vedel si predstviť ako ju to bude štípať, no v tej chvíli mu to bolo jedno. Bolo dôležitejšie aby ta rana bola očistená než to či ju to bude teraz boliť. Len čo to urobil, zobral obväz a obviazal jej ruku. Uvolnil škrtidlo a pustil jej ruku* hotovo

*Keď jej povedal že si o ňu robí starosti, na chvílu prestala myslieť na bolesť a zadívala sa mu do oči. Po tej hádke chcela od neho počuť niečo pekné, lebo jeho posledný postoj voči nej bol chladný. Ked vytiahol posledný kusok skla myslela si že bolesť je za ňou no ked uvidila dezinfekčný prostriedok na chvílu prestala dýchať* Niee *skríkla no neskoro keď jej s ním už potrel celú dlaň. Vtedy si nevedela predstaviť aká horšia bolesť môže ešte existovať. Ked to dokončil pustila mu tričko a začala si obzerať svoju dlaň. Po dlhom čase sa naňho usmiala* dakujem vám Gabriel a .. *nevedela či je správny čas na ospravedlnenie* mrzí ako som sa správala v tej reštaurácii ak môžete odpustite my ale ak nie pochopim to *sklonila hlavu a čakala na jeho slová*

To je v poriadku*odvetil na jej vdačné slová a slabo sa usmial. Nemal práve náladu na úsmevy. Jeho práca bola chrániť jednu osobu a zlyhal. Možno tomu mohol zabrániť, aj ked teraz nevedel ako,no v každom prípade sa nesprával vôbec zodpovedne. Začul jej ospraveldnenie a to čo sa stalo v reštaurácii mu len pripomenulo nepríjemnú skúskenosť z mladosti. Natiahol ruku k jej sklonenej tvári, zdvihol jej bradu a skúmavo jej pozrel do očí. Potom ju náhle pustil a pripomenul si že je to žena a ženy sú si podobné. Raz mu to už dnes ukázala aj ked nemal chuť sa s nou znovu hádať* to čo sa stalo sa vás týkalo len z polovice...ale nemám chuť to rozoberať* povedal trpkým hlasom, rozhodnutý na túto tému nepokračovať*

*Z jeho hlasu pochopila že by sa radšej už nemala k tejto téme vraciať* prepáčte *povie ešte raz a postavi sa s kresla, nezranenej ruky vezme pohár a napije sa s neho* už nemam asi čo robit vo vašej izbe Gabriel, prepáčte my za zdržanie ak ste niekam chceli ísť kludne chodte bezomňa *kráčala smerom von z izby, pri dverách sa ešte otočí a pozrie sa na neho, potom už len odkráča do kuchyne aby zaniesla pohár a pokusila sa ju dať do poriadku. Cestou do kuchyne kráčala po schodoch keď sa zrazu na jednom schodíku pošmykla. Padala dopredu veľmi rýchlo*

*Len čo vstala na odchod, ihned vyskočil za ňou. Nevedel prečo, no nedokázal brať slová toho chlapa na lahkú váhu. Ani nevedel ako rýchlo za nou kráčal, ked dobehol ku kuchynským schodom, kde sa stolo to, čomu mal asi zabrániť. Apon tak chápal varovanie ktoré dostal. Netušil ako to ten muž vedel, no mal pravdu.* Torry!* vykríkol, no bolo neskoro. Natiahol za nou ruku, no pri tom pohybe sám stratil rovnováhu a jediné čo sa mu podarilo na tých pár schodoch spraviť, bolo, že nezleteli na blízku skrinku, ale po schodoch na tvrdú zem. Potiahol torry tak aby spadli na jeho chrbát a ona tak makko pristála na nom. Klepol si hlavu a omámene zavrel oči* dnes sa vám darí* zamrmlal ale nehýbal sa. Toto bolo na neho už vela. Nedalo mu pokoja ako to ten chlap vedel. Keby ju nestiahol na pravú stranu, bud by si buchla hlavu o roh skrinky čo by nedopadlo dobre, alebo by si zlámala chrbticu*

*Počas pádu jej stihol niekde spadnúť pohár, počula už len rozbitie ako pretým v kuchyni. Nestihla s toho všetkého spämatať no to už ležala na Gabrielovi ani nevie ako. Mal pravdu, dnes naozaj nemala svoj deň.* Gabriel, počujete ma ste v poriadku *ozvalo sa z nej rýchlo sa postavila a sadla si pri neho, hlavu mu nadvihla na svoje kolená tak aby mu videla do tváre* prosím povedzte že sa vám nič nestalo, je to moja vina ... všetko je moja vina *hladila mu hlavu a pritom si obzrela či nema nejake zranenia. Určite ich bude mať na chrbate, pomyslela si.* môžete sa pokusit postavit, pomôžem vám do izby

*Len matne si uvedomoval čiernovláskyn hlas. V hlave mu dunelo a cítil bolesť na lavej ruke. Zjavne na nu dopadol, no to si nevedel isto potvrdiť. Počul všetko akoby bol v jaskyni, všetko sa ozývalo akoby bol sám niekde v dialke. Chvílu neodpovedal, až po chvíli otvoril oči a dezorientovane sa poobzeral* chvilku strpenia* zamrmlal a chytil si rukou ktorá ho nebolela hlavu, akoby mu to mohlo pomôcť. Nebolo mu práve dobre, ten úder hlavy mu teda neprospel. Posadil sa, no hlava sa mu zakrútila a znovu skončil na jej konenách. Bolo mu zle, mal pocit že bude každú chvílu vracať a ani si neuvedomoval, čo sa vlastne stalo, ako sa dostal k zemi*

*Keď videla že sa nedokáže postaviť musela ísť rýchlo po pomoc.* vydržte tu hned sa vrátim *predtým roztrhla nejaky kus zo šiat a podložila mu ho pod hlavu. Bežala po palaci ked zrazu zazrela niekoľko strážnikov pokope, požiadala ich okamžite o pomoc. Vôbec ju netrápilo že ju videli polonahú. Stražnici nezaháľali a hneď zaniesli Gabriela hore do jeho izby. Ked ho položili na posteľ, prikazala jednemu strážnikovi aby doniesol vodu a nejake lieky.* ležite vo svojej posteli Gabriel *prehovorila no ju možno nepočul,posadila sa k nemu bližšie a dala mu pod hlavu viacej vankušov aby sa mu dobre ležalo. Na všetko si ešte raz spomenula, stratil vedomie pomyslela si, a ked sa chystal vstat hlava sa mu zatočila, už vedela čo mu je teda si to aspoň domyslela. Ma otras mozgu, nato pomôžu len sedatíva. Ked sa strážnik vrátil doniesol jej všetko čo chcela. Podakovala mu a hladala v krabici plnej liekov sedativa. Našla ich, zobrala pohar s vodou a snažila sa ich dat Gabrielovi do ust* otvorte usta prosim toto vám pomôže *dala mu do úst tabletku a už len videla ako zaspal. dlho ho pozorovala ked to ju nakoniec tiež premohol spánok a zaspala vedla neho, otočnena smerom k nemu.*

*Nemal poňatia o čase. Keď sa prebral, hlava ho tak už nebolela, no stále cítil bolesť. Chvíľu mu trvalo než si uvedomil, čo sa prilbližne odohralo. Nepamatal si síce ako, no posledná spomienka bola, že videl Torry padať po schodoch. Roztvoril oči a prvé čo uvidel bola spiaca čiernovláska. Mala na sebe stále tie zakrvavené krátke šaty a on pohol rukou že ju prikryje aby jej nebola zima. Všimol si že kus látky na spodku šiat chýba a odhaluje viac než sama určite chce. Nechcel ju zobudiť, iba natiahol zdravú ruku k nej a jemne si ju k sebe pritiahol pod perinu, tak že sa opierala chrbtom o jeho hrud. Tentoraz, na rozdiel od toho ako to bolo naposledy nemal nijaké predsavy o tom, že by s ňou roibl niečo iné, okrem ležania v posteli. Držal ju síce okolo pása, no nič iné si nedovoloval. Bola neuveriteľne blízko, cítil jej vlasy ako ho šteklili na tvári.*

*Pomaly sa začala preberať zo spánku, keď otvorila oči spomenula si kde sa nachádza aj na to čo sa stalo. Cítila Gabrielovu ruku na svojom páse čo značilo že sa už prebral. Pomaly sa prevrátila smerom k nemu a zároveň sa pritiahla k jeho telu pri ktorom sa schúlila. Svojimi nohami sa dotýkala jeho nôh, jej hlava bola nižšie tak že sa čelom dotýkala jeho brady, takže mu nevidela do tváre.* ste v poriadku Gabriel ? nebolí vás niečo ? Ak niečo potrebujete donesiem vám to *spýta sa a opatrne ho hladí rukou po hrudi* zachránili ste my život keby nebolo vás tak .. *nedopovedala a len ho jemne pobozkala na krk* dakujem vám Gabriel *pozrie na svoju obviazanu ruku, ktorej by bolo zrejme dobre vymeniť obväz. Kašlala na to, teraz nechcela nič iné robiť len ležať v posteli v blízkosti Gabrielovho tela a tak svoju obviazanú ruku presunula na jeho pás a druhou neprestala hladiť jeho hrud pomalými pohybmi*

*Tá chvíľa nehybného ležania mu pomaly navracala posledné myšlienky pred tým než sa zrútil a stratil vedomie. Chovankyňa bola preč, čiernovláska si porezala ruku...náhlenie sa do kuchyne...a následne okno. Nemal poňatia prečo ho všetko tak bolí a už vôbec ako sa ocitol s Torry v posteli. Zacítil jej pohyb a sledoval ako sa k nemu schúlila. Opatrne jej pohladil vlasy, nevedno, čo tým chcel povedať.* neviem ako sme sa sem dostali* povedal tichým hlasom a slabo sa zachvel ked pocítil ruku na svojej hrudi, ktorá sa ho tak príjemne dotýkala. Ten jej dotyk prehlušoval ešte aj bolesť, že na krátky okamih aj zabudol, že ho vôbec bolí hlava.* nepamatám sa čo sa stalo odkedy som za vami bežal do kuchyne...* dodal a pozrel na čierne vlasy pod sebou. Trochu, aj ked namahavo sa zohol a vtisol jej na šiju letmý bozk*

*Nečudovala sa že sa na nič nepamäta ved mal otras mozgu.* nechcem vám to znovu primomínať chcem len aby ste vedeli že ste my zázrakom zachránili život a pritom ste stratili vedomie a .. *zrazu si všimla krv na jeho tričku, pozrela na svoju obviazanu ruku a už vedela ako sa tam dostala* všetko vám tu zakrvácam *pomaly sa vytiahla s jeho naručia i keď nerada, odkopla prikrývku a postavila sa. Zobrala do rúk lekarničku a posadila sa na posteľ tam kde predtým ležala. Odviazala si zakrvavený obväz a nahradila ho novým* zdá sa že dnes naozaj nemám svoj deň *usmeje sa na Gabriela a vráti lekarničku naspäť do skrinky pričom si všimne svoje dotrhane šaty*

*Ani nevedel a zachránil jej život. Náhle si to všetko spojil. Záhadný chlap, čiernovlsákyn známi ho varoval. Ako to do čerta mohol vedieť? Ako?* každý máva zlý den* odvetil a sledoval ako si ošetruje ruku. Teraz ked sa necítil an nevhodné poznámky mala takmer odhalené telo, aspon na tej dolenej časti, kde bol odtrhnutý kús látky vykúkal pekný zadoček. Nekomentoval nič, iba sa snažil premýšľať o tom, čo bude teraz robiť. Mal hladať chvoankynu, nie vylihovať v posteli* čo mi je?* spýtal sa nepokojne a dúfal že sa vráti spať k nemu.*

*Otočila sa smerom k nemu* mate slaby otras mozgu *nič viac mu už naozaj nechcela hovoriť. Zrazu nieto zaklopal na dvere, obrátila zrak smerom k dverám a otvorila ich. Prekvapene hladela na jedneho zo strážnikov ktorý pomohol Gabriela vyniesť do izby. V rukach mal podnos na ktorom bolo čerstvé ovocie a džbán plný vody. Podal jej podnos do rúk a tak rýchlo sa stihol vypariť že mu nestihla ani podakovať. Položila podnos na posteľ a zavrela ešte dvere. Potom sa vrátila do postele a prisunula podnos bližšie. Naukladala na seba vankúše a pomaly nadvihla Gabriela aby sa o ne oprel. Teraz už ležal tak aby mohol jesť.* čo si date ? *opyta sa ho no zoberie do ruk hrozno a prisunie sa k nemu bližšie.*

*Bol zmatený ako už dávno nie. Ešte pred niekoľkými hodinami sa hádali v reštaurácii a ona mu vykričala že ho nechce vidieť. Teraz s ním bola v izbe a starala sa o neho akoby na to bola predurčená. Cítil vdačnosť no zároven povinosť. S otrasom mozgu mal nejaký čas ležať a oddychvoať, no on si taký luxus nemohol dovoliť. Nechcel odísť hned, hladali ju predsa toľkí muži...no nemienil sa ani pridlho zdržiavať. Nebol až tak hladný, no hlavne smadný a vidina šťavnatého ovocia ho lákala* hrozno mám rád* prikývne hlavou a trochu priblíži tvár, najma pery k jej ruke s hroznom* som vám vdačný že sa o mna takto staráte* povedal úprimne a položil si opatrne ruku na tú jej voľnú*

*Odtrhla jedno hrozno a vložila mu ho do úst, pritom ho celý čas pozorovala* aj vy ste my pomohli Gabriel, som ochotná spraviť pre vás všetko čo budete chcieť *odtrhne dalšie hrozno a vloži mu ho do úst. Keď už zjedol cele hrozno otočila sa opäť k podnosu a miesto toho aby sa najedla aj ona, naliala si vodu do pohára a vypila ju. Potom zobrala jahody do jednej ruky a opäť začala Gabriela krmiť* ja mám zase rada jahody *povie a usmeje sa*

*Takmer vyslovil niečo, čím by ju zase rozčertil. Len ťažko sa dokázal ovládať aby nevypustil z úst nejakú dvojzmyselnú vetu. Teraz chcel však zostať kludný a nehádať sa, a už vôbec nie ked mal pri sebe takú peknú spoločníčku* tak by ste si ich mali dať* zobral jej jednu jahôdku z ruky a natiahol sa k jej perám. Slabudno jahodou prešiel po perách a hladel jej pri tom do očí* nebudem predsa jesť sám, to by mi nechutilo* usmial sa a čakal kým si jahodu nezoberie do úst*

*Chvílu naňho hladela no nechcela zase počúvať prečo nič neje a tak si vložila jahodu do úst. Jahoda jej veľmi zachutila a tak bez daľšich reči zjedla aj ostatné pričom kŕmila aj Gabriela. Potom si spomenula na to že ešte stále nič nevedia o Tesse. Nechcela mu to pripomínať keďže nie je v práve najlepšom stave, no zrejme už na to myslel aj on, takže nebolo nutné mlčať o tom* viem že je Tessa ešte stále v nebezpečenstve ale nechcem aby ste niekam chodili, hlavne nie teraz, určite ju už hlada dosť ludí a nájdu ju *povie nie dosť presvedčene* teraz musíte odpočívať *vstala, zobrala podnos a položila ho na stôl. Vrátila sa do postele aby odložila vankuše ktoré tam predtým dala. Gabriel teraz kludne ležal a ona tam pri ňom sedela upierajúc naňho pohlad*

*Akoby mu čítala myšlienky, znovu nimi zablúdil k chovankyni* hladá ju naozaj vela mužov...* pritakal a jedol sladké jahody, pričom bol myšlienkami ale aj tak inde* váš priateľ má pekné auto* začal opatrne, aj ked mienil touto debatou smerovať inam. Zaujímalo ho ako mohol vedieť, že sa niečo stane skôr než sta to stalo. Určite s ním strávila dosť dlhý čas a tak mohl nenápadne vyzdvedať*