Dvor

*Keď zacíti jeho ruku na svojom ramene, zavrie oči a po licach sa jej skotúľajú slzy* Daj mi pokoj *zašepká a potom sa strhne, aby sa zbavila jeho dlane* Nikdy si mi to nepovedal.. NIkdy si mi nepovedal, akí boli moji rodičia. Že boli nezodpovední a že.. *pozrie na neho a do očí sa jej nahrnú ďalšie slzy* A že boliako ja. Že som po nich.. Všetko po nich mám v sebe... Nikdy si mi to nepovedal, Camuel.. Prečo? Čo som ti spravila, že si mi to nepovedal? *spýta sa a pozerá na neho, pri čom jej slzy stekajú po lícach*

Prečo som ti to nepovedal?*spýta sa jej a potom pokrúti hlavou* VLastne neviem... Rijana počkaj. Nechoď na to tak zhurta a z tej zlej stránky. Ja som ti vlastne nemal povedať, čo sa u nich stalo. Výslovne mi to zakázali. Ale nevedeli, že taká kniha existuje. Odkiaľ toto všetko vlastne máš? *spýta sa jej, pretože bol v tom, že taká kniha je niekde v sejfe alebo na discu alebo... A nie v knihe*

Našla som ju v knižnici! Tie regály boli ďalej ako sa zdalo *zrazu na neho pozrie ako šialená a šialene chladne sa aj zasmeje* Nikdy si ma nemal podceňovať, Camuel. To, že ti zakázali o niečom takom rozprávať *pokrúti hlavou* Nič neznamená *povie chladne a potom ustúpi aspoň o desať krkokov dozadu* Moji rodičia o chvíľu zomrú, vieš o tom? A to len vďaka mne... *povie potichu*

Ako... To že to vieš? *spýta sa jej potichu a pozerá na ňu, na jej výraz šialenca, ktorý zrazu nadobudla. Nevie uveriť tomu, že sa v nej po toľkých rokoch prebúdza tá jej druhá schopnosť, ktorú mala, keď ju vyslal na zem, aby sa pozrela, aké škody tam sú. Až ho mykne pri predstave, že by urobila to, čo urobila i vtedy* Rijana teraz ma počúvaj... Ukľudni sa, aby sa nestalo to, keď som ťa vyslal na zem. Pamätáš si na to?*povie potichu a upokojujúcim hlasom*

NIe, nepamätám si to. Nepamätám si nič! *povie chladne a pomaly ruku zasunie do vrecka, v ktorej skrýva malú dýku* Iba viem, že to, čo ma teraz chce ovládnuť.. Je Moja druhá, zlá polovica.. *zasmeje sa chladne a pozerá na Camuela* Camuel Beau Pre. Zastihne ťa čosi zlé.. A nikdy sa toho nezbavíš! *vykríkne chladným hlasom, ktorý jej dolieha akoby z ďaleka* Nikdy ma nezastavíš! *vrhne po ňom dýku a v tom okamihu sa zvrtne a rozbehne sa do riedkeho lesa za ňou*

*A je to tu pomyslí si apotom bez akých koľvek zábran chytí dýku do ruky, v letku. Pokrúti hlavou a pozrie za Rijanou* RIJANA STOJ! *zvreskne za ňou a napokon sa za ňou rozbehne, pri čom si vloží dýku do vrecka*

NIKDY MA NEZASTAVÍŠ CAMUEL! *skríkne za ním a potom sa rozosmeje na plné kolo* NIkdy *zašepká a zastane na mieste. Po toľkých rokoch ju znova objala tá mocná ruka, ktorá zapríčiňuje veci, ktoré sú nie príliš dobré. Ale nemali ju vysielať na zem.. Nemali, inak sa stalo to, čo sa stalo...*Nie.. *zašepká sama pre seba a padne na kolená. Nedokáže sa nadýchnuť a lapá po dychu. Nie je zvyknutá na ten nečakaný obrat okolností, keď jej druhá polovica rýchlo kamsi uletí...*

*Pozrie sa pred seba, no keď zbadá, ako klesla na kolená, zastane najmenej päť metrov od nej* Rijana? *spýta sa jej potichu a potom sa trošku priblíži.. No vie, že to nieje najlepśí nápad, lebo to isté sa stalo aj pred tým* Rijana, si v poriadku..?*spýta sa jej potichu*

*zasmeje sa chladne, pri čom zalapá po dychu* Camuel ani nevieš, aké to je vyslobodenie z toho premárneného života v dobrej polovičke... Ďakujem, že si ma poslal na zem a ukázal mi to, čo som ešte nikdy neuvidela.. Toľké zlo.. Toľkých démonských slov zla *zašepká a pozrie na neho. Zreničky má úplne zúžené a pohľad ma šialený*

Ale viem, Rijana. Ja to viem *pozerá na ňu akeď k nemu otočí hlavu, sklopi pohlad zhnusene k zemi* Rijana preber sa konečne.. Je to menší tranz, ktorý zažívaš, keď sa dozvieš čosi zlé. Ja viem.. Nemal som ťa tam posielať. Ale... Keby som vedel, ako ti to zmení život nešla by si tam. Počúvaš? Nešla by si tam... *zašepká a kľakne si na kolená, aby ukázal, že jej nechce ublížiť. V tomto dôsledku aj odhodí dýku ďaleko od seba, no bližšie k nej*

Nie nie nie *zašepká a smeje sa pri tom ako šialená.. Potrebuje kohosi, kto by ju ukludnil a pozeral jej do očí láskavým pohľadom a povedal jej, že to nieje najlepší nápad* Plytváš dychom, Camuel Beau Pre. Ja ťa už nepotrebujem... *pozerá na neho, ako si kľakol a ako odhodil dýku. Siahne po dýke a zasmeje sa* Ďalšia chyba môjho senseja...*povie potichu a pozerá na neho. S pevným stiskom na rúčke dýky sa po štyroch prplazí k nemu a pri tom sa snaží lapiť dych. Dýku mu priloží hrotom ostrým ako britva k hrdlu a pri tom mu pomaly zdvihne hlavu, keďže zhnusene zazerá do zeme* Tvoja bývalá žiačka ti prerástla cez hlavu, je tak? Na mňa treba v takomto stave kazajku. Ba čo horšie. Pevný stisk človeka, ktorý ma má rád a bude s ami prihovárať, kým ja sa budem vzpierať. *pozrie s ana dýku a chladne povie* A nie hlúpeho senseja, ktorý nevie, akú chybu robí tým, že si predo mnou kľakne a odhodí ku mne dýku.. Spravil si veľkú chybu, Camuel *zašepká a pritlačí dýkou na jeho hrdlo, pri čom mu spraví malý zárez, z ktorého sa pomaly zošuchne krv*

*Prehltne, keď ma dýku pri krku a pri tom potichu povie* Urobil som chbu, priznávam sa. Nevedel som, čo zto spraví *keď mu pritlačí dýku k hrdlu a pri tom sa mu spustí z hrdla krv, zašepká* Prestaň, Rijana... *pozerá jej pri tom do očí, ktoré má zúžené hnevom.* Nevla´dzeš ani vstať, nevládzeš ani dýchať.. A nemôžeš ma zabiť. Za to ťa stihne tvrdý trest *povie potichu*

Tvoje výhovorky na mňa neplatia! *sykne a pritlačí dýku ešte viac, ale vtedy si uvedomí, že má pravdu. Pustí dýku z rúk, ktorá je trošku zababraná od krvi a pozrie sa na Camuela.. Pokusi sa vstať, ale padne doluznačky na zem a vzoprie sa na rukách z posledných síl. Chytí sa jedného stromu pri nej. Zadrie nechty do jeho kôry a posnaží sa vstať. Nohy sa jej začnú podlamovať, nemá síl.. Drží sa kôry stromu zubami nechtami a pri tom sa pozerá na Camuela* Prestaň... *zašepká*

S čím? s pravdou? *spýta sa jej ptichu a potom vstane. Pozerá na jej slabé nohy a pokusy vstať, pri čom prejde k nej* Nikdy s pravdou neprestanem. Tá tvoja druhá polovička ti vezme poslednúšancu dýchať. Tá tvoaj zlá polovica ti berie sily. A keď sa z toho tranzu preberieš, Rijana, ostaneš v bezvedomí najmenej jeden deň. Naozaj to tak chceš? aby ť apochytili zúrivé myšlienky zla? Aby si ma zabila? *spýta sa jej potichu a pri tom pozerá na jej slabé výkony pri strome* Rijana, teraz sa konečne prebuď... Aj tak skončíš v ošetrovni... *šepká jej a pri tom je tesne pri nej, aby ju zachytil, keby padala dole*

Je to iba zlý sen, nič viac. Nechaj ma na pokoji, Camuel. Toto ... Toto, čo tu predvádzam sa mi páči! *nechce pripustiť, že jeho slová sú pravda a dovolí slzám, aby jej stiekli po tvári. Odrazu ju prestanú ovládať všetky sily a pustí s akôry stromu, pri čom sa jej podlomia aj kolená. No vtedy si uvedomí tú pravdu a jednoducho zavrie oči...*

Rijana... *pokrúti nechápavo hlavou a pozerá na ňu, ako sa z posledných síl drží kôry stromu. Ale vtedy už len vidí jej pád na zem a v poslednej sekunde ju chytí nad zemou* Rijana? *spýta sa jej potichu a pozrie jej do tváre. No oči má zavreté. AK mu neodpovie. znova sa prebrala z tranzu a je v bezvedomí.. A potom musí na ošetrovňu...*

*Necíti ani nevidí nič. Len jej posledné slzy stečú po tvári. A pri tom je ticho.. Nepočuje, ako ju Camuel oslovil. Nepočuej nič ani nevidí nič, iba čierňavu pred sebou...*

*spokojne pokývne hlavou. NIkdy sa mu nenazdalo, že to je také ľahké odvrátiť jej druhú polovicu preč. Pravdou.. usmeje sa a zdvihne ju na rukách. A pomaly s ňou kráča k budove Gyra, aby ju zobral do ošetrovne*

(teraz do ošetrovne Rija ;p)

(už tam padlujem )

*Vyjde na dvor a caka na Am*

*prichadza tesne za Thomasom a ide si rovno sadnut na lavicku*

*prisadne si k nej*

*z hlboka sa nadychne*nieco ti chcem ukazat, ale slub mi ze sa nerozculis a nebudes ma hnat spat na osetrovnu*hovori potichu a pritom mu pozera do oci*

*zamrači sa*to ti neslubujem*povie*