Suterén, 1. 2. a 3. poschodie - Ples StarRally Night

*zaškeril sa a zložil si masku, pričom sa jemne dotkol jej rúk.potom ich natiahol k jej maske a s úsmevom sa jej pozrel do jasných očí*môžem?*spýtal sa*

Ak sa nezlaknes.* usmiala sa jemne a ruky pokojne zlozila dolu. Tým že mala vlasy vycesane dohora jazvu, ktoru mala na lici bola vidiet ovela vyraznejsie. Teraz jej ju ešte zakryvala maska, ale ked sa jej Viktor dotkol nic nenamietala. Vyzerala celkom pokjna ale srdce ju aj tak zradilo a tlklo jej rychlejsie nez si to želala. V kutiku duse bola nervozna z toho ako Viktor zareaguje ked jej jazvu zbada v celej krase. Niekomu to bolo odporne no Melian sa jej nemohla len tak zbavit. Patrila k nej už do konca zivota.*

sklamať?*zopakoval*videl som ťa už aj pomenej odhalenú*zaškeril sa ešte viac a potom jej pomaly dal dole masku, tak aby jej nepokazil účes. pohľad mu padol na odkrytu jazvu a mal chuť sa jej spýtať kto jej to urobil, no na vonok zostal pokojný*dúfam že mi niekedy vysvetlíš ako taká jemná bytosť prišla k takejto jazve*povedal a jemne jej prešiel rukou po tvári*a rád ťa vidím zase pekne celú...

*Jeho prehnaný úsmev ju donutil sa smiať, no hneď aj prestala.* Aspoň sa konečne našli stratení súrodenci. *Povie ešte s mierným úsmevom a trochu nadvihne hlavu aby si ho mohla konečne poriadne prezrieť.* A ja som objavila práve vás. *Dodá s úškrnom.* Je jedno ako a kde ste žili. Stále vo vás tečie krv princa, či už chcete, alebo nie, budete ním do konca života. *Škrabošku položí na stôl s občerstvením. Už ju nebude potrebovať.* Volám sa Yamihoshi Yuki, no nemyslím, že vám moje meno niečo hovorí.

*mykne plecami*nikdy som vaše meno nepočul, no som rád že ho počujem práve teraz*povedal s úsmevom a položil svoju škrabošku vedľa tej jej.*strateni súrodenci neboli vôbec stratení, to len média nevedeli kde sme, tak z toho spravli také haló*povedal zamyslene*ja som sa hral na nezvestného a Mel ma hľadala, to je všetko. ale aspon som zistil že aj vrah sa môže zmeniť*povedal a usmial sa pri spomienke na MIka*pravdaže tým svoje činy nevymaže, no predsa len sú tam nejaké city, hlavne keď spozná zaujímavú ženu tak je možné čokoľvek...

/ha ha ha demokracia je svinstvo...máte proste smolu /

Žijeme na dvoch rozličných planetách, je úplne normálne, že ma nepoznáte. *Povie kľudne. Očakávala, že mu jej meno nebude nič hovoriť. Nikdy v živote sa s princom Thomom nestretla. Na Zemi pravdepodobne nikto nevie, že vôbec existuje a ona nemalado dnešného večera tu česť ho vidieť čo i len z diaľky.* To s tým vrahom ma zaujíma. Porozpravajte mi prosím o tom. Kde ste sa stretli s vrahom? *Spýta sa s úsmevom a mysľou jej prejde fakt, že aj ona sama je v podstate vrahyňou. No svoje činy z mynulosti nikdy neľutovala.*

myslíte že je to vhodná téma pre vaše nežné pohlavie? čo ak budete mať nočné mory?*spýtal sa a kútiky úst sa mu vykrivili dohora.*stretol som sa s mnohými vrahmi no tento bol iný. zobral mi iba prst*zamával rukou na ktorej mam ešte stále rukavicu*a nechal ma žiť len pre lásku k jednej neznesiteľnej ženskej, aj ked to som mu radšej nehovoril, načo provokovať*uškrnul sa*

Moje oči, uši a dokonca aj city a zmysly zažili omnoho horšie veci, než by ste si mojhli o mne myslieť. Nočné mory ma prenasledujú už od detstva každučičkú noc. Zvykla som si na ne, teda nemusíte mať žiadne obavy. *Povie s nečitateľným výrazom na tváry, no potom sa mierne uškrnie.*
Tak teda preto tie rukavice... *Riekne keď pred ňou zamáva rukou.* Museli ste si vytrpieť veľkú bolesť, všakže? *Spýta sa a rukou si trochu prehrabne rozpustené tmavé vlasy.* To viete, my ženské vieme byť niekedy naozaj veľmi otravné. *Zaškerí sa rovnako ako on.*

*keby len otravné- pomyslel si no nič k tomu nepovedal. doktorku ling Xiaoyu nemal rád, no nemohol nič robiť. ešte vždy, napriek tomu čo sa udialo, bola priateľkou jeho sestry. ak by jej ulbížil, chytil ju alebo čokoľvek iné, melian by mu to neodpustila.*tak načo vám pridávať ďalšie námety na nočné mory.*pozrel na svoju ruku*bolo už aj horšie, aj ked toto je trvalé*povedal zamyslene*rozmýšľam, prečo mi odťal práve ukazovák*pokrútil hlavou a pozrel na ľavú ruku*

Z vašich slov usudzujem, že o tom asi nechcete rozprávať. *Usmeje sa.* Ale je to vaša vec, nebudem vás nútiť. *Dodá ešte a opäť si odpije zo šampanského.* Verím vám, že ste z toho asi nešťastný, no uvidíte, že si po čase na ruku bez prsta zvyknete. Kedysi som poznala jedného chlapca, ktorému zhodu okolností tiež chýbal ukazovák na ľavej ruke, ale hneď si na to zvykol. Navyše to bral s humorom. *Povie stále s úsmevom.* verim, že aj vy si na to zvyknete.

((btw...Thom, nehram sa s tebou! Ty uz vies preco!!! )

*uškrnie sa*mal by som si zohnať ten prst na pamiatku*povedal s úsmevom a odpil si*nie, nechcem o tom hovoriť, je to príliš škaredé a nepríjemné na to aby sme si tým ničili dnešný večer*povedal zamyslene*

/nemôžem za to, že si myslíš že niečo kujem.../

Na to, aby ste si mohli pripomenúť tie nepekné bolesti? *Spýta sa podpichujúc s úškrnom. Trochu pohodila hlavou do strany, aby si odsunula vlasy, čo je práve padli do tváre a potom hlavu trochu naklonila na bok.* Keď myslíte... *Odpovie na jeho poslednú vetu.* No mne to problém nerobí. Dokážem sa baviť o všetkom, mohla by som byť gejšou. *Dodá stále s úškrnom na perách.*

((ale som si ista, ze nieco kujes... ...btw...teba to bavi tam len tak stat a kecat? Bo mna nie ))

/a čo by si chcela robiť ja ti vyhoviem možno/

((mne je to uplne jedno...ako som napisala, viem sa bavit o vsetkom ale na gejsu sa rozhodne hrat nechcem ))

*pozrie sa po okolí a potom znovu do jej očí*nechcete sa ísť prejsť? je tu prekrásna záhrada*navrhol s úsmevom. pozorne ju sledoval, jej pohyby a výraz tváre, zvedavý či bude súhlasiť*

Rada. *Prikývne s úsmevom. Odloží pohár so šampanským na stôl a pristúpi k princovi, vezme aj jeho pohár a položí ho vedľa toho jej. Potom prekrúti ruku okolo tej jeho, otočí sa k nemu a usmeje sa.* Veďte ma, vy to tu poznáte, nie ja.

*Konečne.Myslí si a dá si dole škrabošku.Konečne sa mohla nadýchať vzduchu, teraz sa mohla poobzerať.Nebála sa že ju niekto spozná veď už vypadá celkom inak než v detstve.*

***Prepáčte za to že som neragovala a že len pred chvíľou som si dala dole dole škrabošku.***

*s úsmevom pomaly vyrazí cez dav a vedie ju k záhrade*máte rada kvety*spýta sa ked prejdú cez prah dverí.*

Milujem ich. *Odpovie na jeho otázku. Záľuba v kvetoch bola ďalšia zo spoločných vecí s Raitom. Keď si to tak vezme, Raito a Yuki sú si veľmi podobní.* Celý život som bola obklopená záhradami, ktoré boli preplnené rozličnými kvetmi a a stromami. *Dodá.* A čo vy? Tiež máte rád kvety?

*s úsmevom na perách prikývne a zastane, aby ju pustil cez dvere prvý*mám rád kvety. kým som sa schovával, čo bol skoro celý môj život, prežíval som pod konármi stromov a všade naokolo boli tieto prekrásne rastliny.*vysvetlil*neviem si predstaviť že by neexistovali

* Ked jej Viktor pripomenul, čo sa odohralo u neho doma v bazene na lica jej vystupil jemny rumenec. Bolo to prvykrat po velmi dlhom case co sa v pritomnosti ineho cloveka takto červenala.* To nebolo velmi taktne.* napomenula ho ale na perach jej zasvietil vesely usmev.* A to s tou jemnou bytostou nie je velka pravda. Už si zabudol ako som sa pravala k tvojej spoločnicke vtedy u nas na Gyro?

A kedy som ja bol taktný*zaškeril sa na ňu*to sa neráta, bála si sa o brata, vtedy sa nežnosť automaticky stráca a nastupuje druhá strana tvojej povahy*povedal s úsmevom*a ked už sme si pripomenuli ten bazén, pod niečo ti ukážem*povedal a zaškeril sa ešte viac. dúfal že už nebude chcieť aby zostal na parkete*

*zložila si dole škrabošku a uhladila blonďaté vlasy*Ked už máme po polnoci, mohli by sme sa navzájom predstaviť*navrhla svojej spoločnosti*