Suterén, 1. 2. a 3. poschodie - Ples StarRally Night

***Už si pamätám!Ja hlava deravá ako som mohla zanudnúť?Vspomínam sa moje setri o tom sviatku rozprávali...*

Ceriad.* povie kratko a v myslienkach zaleti kamsi daleko.* To je jedna planeta mimo mocenskej sferi Equlibria. Nikdy predtým som na svojich vypravach nic podobne nevidel. Je to svet kontrastov...* strhne sa zo zamyslenia a milo usmeje na Anoellu vo svojom naruci.* Podla toho, čo sa mi už o vas podarilo zistit si dovolim tvrdiť že by sa vam tam pacilo.

* Len co opať vosiel do saly par hosti za ním prekvapene otočilo hlavu. Ocividne si nevedeli vysvetlit čo robil na damskych toaletach ani prečo je taký zamračeny. On si ich vsak nevsimal pretože sa mu v hlave zacal rodiť jeden plan, na ktorý vsak potreboval najst kapitana Scrada. Bol si isty, že sa s takou vecou može na neho obratit pretože mu doveroval ako nikomu inemu zo svojich zamestancov samozrejme okrem Yuki. Ona a Cass vsak boli niečo viac než len jeho zamestanci- boli to jeho priatelia ak by o sebe mohol povedať že ma nejakých priatelov. Yuki nikde nevidel noked sa lepšie porozhliadal po sale vsimol si Cassa tancovat s nejakou ženou. Rozhodne zamieril ku kapitanovi a bolo mu celkom jedno kolko parov muselo zmeniť smer aby sa s nim nezrazilo. Bola to len obycajna banda lenivých zazobancov a ani trochu mu nezalezalo kto z nich si o nom v tej chvili co pomysli.* Kapitán Scrad.

* Spoza chrbta sa mu prihovoril dobre znamy hlas a ako ocakaval ani teraz jeho ton nebol velmi priatelsky naladeny. Ako vždy. Keby sa na neho Anoella nepozerala pravdepodobne by vyvratil oci do hora a ticho by si zamrmlal par nadavok popod nos no teraz to nebolo ani trochu možne a ani trochu vhodne. Urobil poslednu otočku a potom sa od Anoelli neochotne odtiahol aby mohol venovať uctivy pozdrav svojmu nadriadenemu. Obratil sa tvarou k Raitovi, upato sa narovnal a zrazil opatky ciernych nalestenych ciziem k sebe.* Pane. * bol v pokuseni a to ho nakoniec premohlo.* Nemal by som mat už o takomto case volno pane?* na pery mu sadol uskrn no nadalej zostal stat až v prilis prehnanom postoji.*

*Odstúpila od Cassiana a ticho odišla k Kiare.*Ja půjdem na terasu, dobre?*Povedala jej a odišla po schodoch ktoré boli blízko.*

*hlavou mu víri niekoľko zložitých vetných konštrukcií, ktoré by mohol použiť, ale stále nevie, čo tí ľudia chcú počuť, čo má povedať... drží v ruke prejav, ktorý si pripravil, ale stále sa utvrďuje v tom, že táto "smotánka" nepochopí myšlienky skryté kdesi v medziriadkoch jeho reči... všetkým zas ide len o to, aby to bol YAMI-hviezda filmu a nie Yami-sám sebou*

*Pohodlne sa usadí na svoje miesto, odkiaľ s kamennou tvárou pozoruje Yamiho stojaceho na pódiu. Svetlý papier v jeho rukách bude určite prejav. To, či v tie riadky sú naozaj uspokojujúce pre prítomných nevedela. Zopár žien naňho zasnene zazeralo, ostatní, zväčša mužské osadenstvo, sa snažilo ukľudniť svoje manželky a partnerky od zírania na charizmatického muža na vyvýšenej plošine. Okolo nej prešiel čašník, ktorý Shiroi podal kryštálový pohár s čírou tekutinou, v ktorej tancovali bublinky. Lakťom sa oprela o okraj okrúhleho stola, čakajúc, kedy sa Yamiho hlas začne odrážať od stien sály.*

1,2,3,1,2,3, skúška *povie smelo do mikrofónu aby zistil, či je zapnutý. Očividne bol, a niektorým dámam z prvej rady už len toto prišlo vtipné. Nechápal ich. Tie pohľady čo ho vyzliekali, tie úsmevy čo naň cerili. Ale on nemohol mať žiadnu z nich, a ani ho to veľmi netrápilo...*
Vážené dámy, milí páni, *začal svoj príhovor sledujúc, jak vrava utíchla* Myslím, že predstavovať sa nemusím *začne s úsmevom číslo jedna - smotánka útočí*, ale ak je tu niekto, kto ma ešte nepozná, volám sa Yami*len čo dopovie svoje meno, niektoré dámy začnú bláznivo tlieskať, tak počká, kým stíchnu*
V prvom rade by som chcel povedať, že je mi veľkou cťou stáť tu. *vnútro sa tejto vete horzne búri, priam ako by nechcelo, aby ju povedal* Mať možnosť hovoriť k vám, predstaviteľom najväčsích mosností Aliancie. Naozaj ma nesmierne teší, že tieto tri planéty sú v mierových stavoch. Sekundárne teda,*začne rozprávať dojímavé, smotánke ego lízajúce rozprávanie s akčními prvkami*
Samozrejme, aby som nezabudol, prečo som tu *oškrnie sa, tak im treba...* a nezdržiaval vás týmto, pripime si spolu na mier medzi Enesianom, Gyrom a Telarionom. *sálov sa ozve melodické štrnganie pozdvyhujúcich sa pohárov a zborového výkriku* NA MIER *z obecenstva*
Na mier *pozdvyhol času a pohlad mu zastal na nejakej dievčine v dave. Vychutnal si potlesk a sadne si na miesto s jeho menom*

*Narozdiel od ostatných okolo sa neusmievala od ucha k uchu, netlieskala ako cvičená opička, ktorá to robí pri hracej skrinke svojho pána čakajúc na milodary okoloidúcich, nepozdvihla pohár do výšky so slovami "Na mier!". Pretože toto všetko, čo sa dialo pred jej očami, bola len úbohá fraška. Vedela, čo sa stane za týždeň, o mesiac, o rok. Že toto všetko pominie. Niektorí z týchto ľudí, ktorí sú súčasťou vlády, starajúcej sa o militárne záležitosti, zasadnú a budú rokovať nad krokmi, ktoré by mali vykonať na to, aby zastavili nepriaľov. Krv začne stekať v hektolitroch, jamy sa napĺnia mŕtvymi a na filmovú hviezdičku v hodinu svojej smrti zabudne každá táto dáma, ktorá tak horlivo tlieska a dobre že sa neroztopí nad zamatovým hlasom a charizmou herca. Len si odpila z nie príliš silného šampanského a položila pohár na stôl, pozorujúc svoje okolie.*

*sedí v kresle s jeho menom a popíja niečo, čoho cenu si ešte pred pár rokmi nevedel predstaviť. Plne si uvedomoval, že toto všetko môže veľmi rýchlo stratiť, možno rýchlejšie ako by chcel. Ako tak uvažoval, v niektorých sektoroch miestnosti bolo cítiť veliké napätie. Bolo mu jasné, že niečo nesedí. Hodí prádzdny pohľad po dáme čo ho sem doviedla a zo štítku na stole vyčítal meno Shiroi Kami. Viac ho to netrápilo... Srkol si z toho nápoja. Nebolo to zlé, ale sú to len vyhodené peniaze... Všetko je to len ochutená voda... Tak ako táto spoločnosť... Smotánka... Srvátka. Peniaze a moc ktorá ničí ľudí... Chlipne si znova a sleduje, ako sa nesmelé dámy poháňané matkami uráčili vstať.*

*Bola dnešným dňom vyčerpená. Zo všetkého, čo sa stalo od samotného začiatku až do teraz. Kútikom oka videla herca, ako sa usadil na svoje miesto. Celá sála opäť začala ožívať, ale neboli zdrtení únavou, ba naopak. Vo všetkých, hlavne v tých mladších prítomných, sa objavil nový elán, čerstvý sťa tráva uporstred jara, ktorú pokrýva ranná rosa. Hudba sa znova rozozneje celými priestormi a všetko sa vracia ešte do rýchlejšieho tempa.*

*je tu moc vela ludi, vstane a namieri si to na malu potrebu*

*Dopije obsah pohára, ktorý tam ešte zostal a položí prázdny pohár na pôvodné miesto. Niekoľko ľudí, ktorých poznala, ako sú vysokí hodnostári či členovia senátu z Enesianu sa na ňu usmiali. Falošné úsmevy opätovala zaradom. Niektorí ju dokonca obdarovali aj udivenými pohľadmi, že čo tu robí bez doprovodu. Shiroi to však bolo jedno. Nezáležalo jej na ich mienke o nej, pretože aj tak čoskoro odíde a už ich v živote neuvidí. Možno len na obrázku či záberoch z pohrebu po vojne.*

*cíti sa celkom zaujímavo, pokukujúce dievčence, skoro nikto známy... mal prísť s niekým s kým by mohol pokecať... No jasné, šak došiel spolu so Shiroi, ktorá ho odprevadila... Cieľavedomo vstane, a priblíži sa k miestu, kde sedí Shiroi*
Ešte raz ďakujem že ste ma sem zaviedli *usmeje sa, náhodou celkom prirodzene* Je tu voľno? *spýta sa a ukáže na miesto vedľa nej*

*Z myšlienok ju vytrhol ten istý hlas, ktorý pred chvíľou preniesol posledný oficiálny prípitok dnešného večera. Otočila sa smerom, odkiaľ hlas prichádzal.* Kľudne sa usaďte. *Povedala s úsmevom, ktorý už mala nacvičený viac než 8 rokov. Stále s pohľadom upretým na yamiho prehovorila.* Nemáte za čo. V týchto priestoroch som dosť často. Dnes však možno posledný krát. *Poslednú vetu povedala tichšie, než tie predošlé.*

*pohodlne sa usadí* Ako to, sťahujete sa? *spýta sa príjemným, neafektovaným, prirozdeným hlasom. Okoloidúcemu čašníkovi povie nech mu donesie jeho drink a pozrie sa na Shiroi*

Sťahovať? *Pobavene naňho zazrie, keď si predstaví, čo to sťahovanie asi bude znamenať. Áno, bude sa tak povediac sťahovať. Kvôli vojne a kvôli svojmu snúbencovi.* Dalo by sa to tak nazvať. Avšak bližšie informácie sa dozvie verejnosť o pár dní. Možno týždňov. *Hovorila pravdu. Aj o dnešných udalostiach, ale aj o vojne. Musela sa pousmiať nad tým, ako to vlastne so všetkým súviselo.*

Ach tak *usmeje sa na čašníka ktorý mu doniesol piť a poďakuje. Následne si do seba dá jeden veľký dúšok* Už aby sa znovu točilo... *škonštatuje a znovu si odpije*

Bola som na premiére vášho posledného filmu. *Odvetila s úsmevom na perách pri jeho poznámke ohľadom natáčania ďalšieho snímku. Určite to bude niečo ohľadom tých papierov, ktoré držal aj vtedy. Čo iné by mohol herec držať? Scénar, alebo preslov.*

Ach áno? *mierne sa pousmeje* Páčil sa vám? *spýta sa tónom z ktorého je jasné, že ide o chyták*

Ak mám byť úprimná - priemer. Nie som objektívna, pretože takéto formy zábavy neobľubujem. *Odvetila sucho na jeho otázku. Nechcela ho ani uraziť, ani nazlostiť, predsalen nevie, aký je jeho postoj k práci a k tomuto snímku ako takému.*

To ma teší, práve preto, že ja by som ho hodnostil horšie, čo sa týka myšlienky. Spracovanie a obsadenie bolo fajn, ale celkovo som s ním menej spokojný... *srkne si* Čo vaša práca, slčna...? *vetu ukončí otáukou*

*Prišla po schodoch dole medzi ľudí a tancujúce pári.Všimla si že o niečo prišla no jej to nevadilo.Určite niejaký herec či spevák mumlal svoje nezmyselné rečičky ktoré Anoella nenávidela.Všimla si Yamiho no ten ju nezaujímal.Išla ku svojmu známému kreslu a sadla si.Pred tým ešte si zobrala od čašníka šampanské.Už v kresle otočí svoju hlavu ku Kiare a spýta sa.*Stalo sa tu niečo zaujímavé potom čo som odišla na terasu?

Herec by nemal brať rolu, do ktorej sa nevie naplno vžiť. Ak sa vie do nej vžiť natoľko, že divák nadobudne dojem, že je to realita, vtedy je to profesionál. *Pri slovách "vaša práca" sa musela na pár sekúnd zamyslieť. Nie, radšej mu povie to, čo je oficiálne, nie to, čo sa deje v zákulisí a za oponou všetkého. Tejto malej veľkej hry.* Asistentka Viktora de Cruer, princa Enesianu. Práve preto som sa objavila na tej premiére. *Akosi trpko sa pousmiala, spomínajúc si na celé obdobie, kedy ešte stále bola tou loajálnou väzenkyňou.*

Súhlasím s vami, ale sami musíte uznať, že sú situácie, kedy sa odmietnuť nedá, aj kebz jeden možno chcel *keď čašník zbadá prázdny pohár v jeho ruke, hneď mu donesie nový* Čiže obhajujete záujmy vyššieho dobre, alebo ako mám pochopiť vašu úlohu? *spýta sa rovno k veci*