5. poschodie - Spálne

* Bola už na poschodi kde mali byt spálne a tak sa zvedavo porozhliadalo okolo seba aby videla, či aj niekto iný tužil po sukromi ako ona s Viktorom. Nastastie po ceste nikoho nestretla a tak sa vyhla aj neprijemnym pohladom, ktoré v tej chvili naozaj nepotrebovala ku stastiu. Zabocila doprava na dlhej chodbe a ocitla sa pred vysokými dvojkridlovymi dverami. Siahla na klucku a po kratkom zavahani ju predsa len potisla dolu a dvere otvorila. Ked to urobila ocitla sa v nadherne zariadenej izbe osvetlenej tlmeným svetlom lamp. Tato izba akoby sama osebe hovorila na aky ucel ma sluzit samozrejme okrem spanku, pretože skoro cely jej priestor zaberala siroka postel. Zatvorila za sebou dvere a pobrala sa k nej. Rukou prešla po jemnych prikryvkach a na perach sa jej objavil zamysleny usmev. Už cakala len kym sa neobjavi Viktor.*

*sledoval ako rýchlo mu Mel utiekla hore po schodoch a potom pomaly kráčal za ňou. zbytočne sa neponáhľal, ak chcela čas, nemienil jej brániťl. pomaly vyšiel na dlhú chodbu, na ktorej okrem neho nebolo ani živej duše. ked konečne zastavil pred veľkými dverami, jemne zaklopal a otovril dvere.*Tu si *usmial sa a prešiel bližšie k nej*

* Ked zacula Viktorov hlas prudko sa otočila k nemu až skoro zhodila lampu na nocnom stoliku. Stihla ju vsak ešte zadržat a postaviť na povodne miesto. Nevedela si tu nahlu nervozit u vysvetlit. Ba vlastne aj hej ale ked sa zrakom vpila do toho Viktorovho nepokoj ju zacal pomaly opustat.* A že princezne maju ladne pohyby.* zaskerila sa.* Ktovie kolko by mi za tu vazu nauctovali keby som ju rozbila.

záleží od toho či by vás chytili*zasmial sa a poobzeral sa konečne po miestnosti.*kto by už len podozrieval práve vás, ibaže by ste sa sama priznali*povedal a pozrel jej do očí.*no nechcel som ti spôsobiť šok*povedal a položil ruku na drevený rám postele.ked na nu pozeral, mal pocit že je nervozna a dúfal že ju smiech uvoľní.*

Vy ma stale šokujete Vase Velicenstvo.* podpichla ho s tichým smiechom. Podisla par krokov k Viktorovi a prstami mu prešla po pokrčenej latke kosele, ktoru mal pod smokingom.* Keby mala byt nasledkom toho vždy len rozbita vaza...* medokoncila pomaly sa k nemu priblizujuc.*

*sledoval ako sa k nemu pomaly približovala a s úsmevom na perách rozmýšľal čo jej na to povedať*neviem na čo tým narážate*povedal a jemne si zahryzol do spodnej pery.*ja sa snažím náhodou byť slušný a nestresovať ľudí okolo, a už vôbec by som si nedovoli šokovať práve vás princezná*usmial sa a chytil jej ruku ktorou mu prechádzala po košeli*

* Vyzyvavo nadvihla obocie a na chvilu sa zastavila.* Ale zatial sa vam to celkom slusne dari.* pohladom sklzla nizsie po Viktorovom tele a ked sa mu opat zadivala do oci ziarili jej v nich nezbedne plamienky. Už to dalej nevydržala tak dlho odkladat a pritiahla si Viktorovu tvar k sebe pricom mu na pery vtisla vasnivy bozk.* Budete tie gombiky ešte potrebovať?* usmiala sa do bozku a prstami sa zacala pohravat s gombikami na Viktorovej koseli.*

*jeho chabé sebaovládanie sa po jej vašnivom bozku zlomilo. v hlave sa mu ozvala jej otázka a hneď sa mu aj vynorila odpoved...*načo by mi boli*zašepkal jej do ucha a hneď sa vrátil k jej červeným perám. rukou si ju pritiahol bližšie, a rozopol jej zips na šatách*toto bude asi ďalšia zbytočnosť*povedal keď odtrhol svoje pery od tých jej. od pier prešiel až k voňavje pokožke na krku*

/ach jaj...toto bude pre mňa najzložitejšia rpg :zamil: /

/ mi hovor /

* Zaklonila hlavu dozadu a celkom sa poddala Viktorovym splaujucim bozkom, ktorými jej zasypaval krk. Mala pocit, ž ekaždu chvili zhori. Akoby cakala len na tu odpoved vosla rukami pod okraj jeho smokingu a zhodila mu ho z pliec. Potom pevne chytila latku kosele a prudko ju od seba odtiahla až sa ozval zvuk parajucej sa latky a trhajucich gombikov, ktore odletovali na vsetky strany. Spokojne sa pozrela na svoj edielo skazy a zatvarila sa naoko lutostivo.* Kupim vam novu.* usmiala sa nevinne a rukami sa dotykala Viktorovej obnazenej hrude. Zodvihla k nemu tvar a pootvorila pery aby ju mohol znova pobozkat zatial co sa pasovala so zapínanim na jeho nohaviciach.*

čo tam po takých zbytočnostiach*povedal a nesústredene sa začal venovať jej šatom. sústredenie však bolo fuč, prekrvovala sa len jedna časť jeho tela a mozog to teda nozaj nebol. rozopnutý vrch šiat jej rýchlo zliezol k bokom a on jej rukou prešil po bokoch. jej ruky cítil na svojich nohavicach a vzrušene sa vrátil k jej perám. nechcel jej pomôcť, chcel aby sa chvíľu potrápila. pohľad mu sklzol na jej telo, ktoré tak zreteľne videl pred sebou, v slabo osvetlenej miestnosti.*

/ pouzijem Yukin vyraz ..ja zomrem /

* Už nic nehovorila pretože bola v tej chvili v celkom inom svete. Nie na plese ani v spalni, ale len a len s Viktorom. Nic ine okolo seba nevidela iba jeho. Citila ako ju bozkava a každy ten bozk jej v tele zapaloval ovela vcsiu tuzbu nez bola ta predtým až mala nakoniec pocit, že to nevydrží a vybuchne celkom. Vedela vsak, že toto je len zaciatok a jej sladke muky budu pokracovať dalej. Tesila sa na to drázdive mucenie ako sa predtým ešte na nic ine netešila. Nechcela kazit caro tej chvile ani nechcela aby Viktorova vasen pohasla keby mu povedala pravdu. Radsej nech si ju zoberie so vsetkou vasnou a naruzivostou, ktora sa ukryvala v jeho bozkoch a dotykoch. Ked sa v nej celkom strati sam zisti, že toto bola jej prva noc s muzom. Pri tej myslienke sa pousmiala a pokracovala v rozopínani Viktorových nohavic. Až ked sa jej to konecne podarilo a obaja sa ocitli pred sebou v Adamovom ruchu chytila ho za ruku, urobila par krokov dozadu až si sadla na prikryvky postele a stiahla ho k sebe.*

/ ukončím tvoje trapenie Viktor ... CENZÚRA /

/super si to vyriešila, idem už spať, zajtra rano ti odpišem /

/ jasne dobru noc ved aj ja už idem /

((Ja z vas umrem! ))

* V spanku bol jej dych pokojny a pravidelny. Len akosi neurčito pocitila ruku, ktoru jej Viktor ovinul okolo pasa. Na pery jej sadol jemny usmev akoby sa jej snivalo nieco krasne, pomrvila sa a schulila vo Viktorovom upokojujcom naruci. Do sna sa jej pomaly zacala zakradať jeho vona, ktorej opojnost dokazala mamit jej zmysli ešte aj v spanku. Pohla viečkami, otvorila oci a parkrat zazmurkala do pritmia izby. Prve co uvidela bola Viktorova tvar leziaca na vankusi len kusok od tej jej. Spokojne sa usmiala a lenivo ho pobozkala na nos.*

*usmial sa a brnkol jej prstom po nose a pobozkal ju nežne na čelo*pospala si si?*spýtal sa jej, pozorujúc jej ešte ospalú tvár. rukou jej prešil k rozpusteným vlasom a začal sa snimi pohrávať, pričom ju zvedavo pozoroval.*dúfam že si mala pekné sny *povedal s miernym úsmevom*

* Natiahla sa blizsie k Viktorovi aby ho mohla nežne pobozkat na pery.* Take pekne som ešte nikdy predtým nemala.* zasmiala sa ticho a bruskom ukazovaka mu jemne presla po brade.* A co ty? Dufam, že si sa na mna nepozeral kym som spala, pretože viem dost chrapať.* uskrnula sa nadvihnuc sa na laktoch.*

ty a chrápať?*spýtal sa a musel sa tomu zasmiať*kde by sa to v tebe vzalo*pokrútil hlavou*nienechrápala si*upokojil jej obavy*spala si ak anjel*povedal uprimne a pobozkal ju.* tak to som potom rád, dúfam že som sa v nich vyskytol aj ja*usmial sa a zahryzol si do spodnej pery ako to mal vo zvyku.*ja som už krašie sny ani nemohol mať*odpovedal na jej otázku a ruku stiahol z jej vlasov aby ju mohol pohladiť po líci*

* Tvar jej akosi zvažnela a vyraz v ociach posmutnel preto radsej obratila hlavu k oknu, ktore bolo zastrete zavesmi.* Ale ziadny sen nikdy netrva dlho a ten najkrajsi už vobec nie.* odvetila zamyslene no potom akoby zo seba chcela striesť tarchu tych chmurnych myslienok pokrutila hlavou, pozrela sa na Viktora a usmiala.*

*po jej vete vycítil, že ju niečo trápi. tušil čo to je, no nedalo mu to nespýtať sa, aj ked sa statočne usmiala*Mel?*oslovil ju spýtavo*čo ťa trápi?a nevrav mi že nič, lebo to ti neuverím*povedal a posunul sa k nej bližšie, aby sa jej mohol pozerať do očí, aby ju nenapadlo zatlkať*

* Bolo toho vela co ju trapilo no prednost pred vsetkým ostatnym mala len jedna otazka, na ktoru chcela dostat odpoved. * Aj napriek tomu ako dlho som už nebola doma a že posledných pár dní som starvila bud na Zemi alebo na ceste sem...* trhane sa nadychla a pohladom sa vpila do toho Viktorovho.* ...je pravda to, čo sa hovorí? O vojne?

*Vojna to slovo sa mu vlialo do myšlienok. Mala pravdu, vojna bola na pokraji vypuknutia.*nerád to vravím ale je.*povedal jej nakoniec a upokojujuco ju chytil nežne za ruku*nedávno ma bol navštívať môj bratranec Riato, neviem či si o ňom počula, no a on má záujem o Enesian a aj o Zem...a ak ho nezýska podobrotky, pôjde na to inak*povedal s povzdychom. vojna, nebolo divu že ju to trápilo, napriek tomu že mala dosť odvahy, bola to aj žena, krehká a zraniteľná.* ak vypukne vojna, ani gyro nebude v bezpečí...*povedal ešte takmer nečujne, akoby sa bál čo na to povie. uvedomil si, že sa toho bojí, nie však o to, že by získali samotnú planétu, skôr to, že by odstránili kráľovskú rodinu, teda práve ju. to však nahlas nepovedal, stačilo, že jej povedal toto*

* Sklonila hlavu a zrak uprela na ich prepletene prsty ked sa držali za ruky. Takže predsa len to nie su ziadne prázdne reči a podla toho čo sa ešte dozvedela, z radia a aj teraz od Viktora, zdanlivy mier už dlho nepotrva. Rozmyslala co to slovo so sebou vsetko prinasa. Dalsie boje, vraždenie, utrpenie ake nicilo vsetky planety už odvtedy co si ludia aj mimozmestania zacali uvedomovať chut moci a silu svojej nicivej tužby dosiahnuť ju. Vsetci za to budu niest rovnake dosledky...a Melian mala svoju povinnost , pred ktorou nemohla a ani nechcela cuvnuť. No v tejto chvili mala už aj niečo ine, co bolo pre nu rovnako ...nie ovela viac cennejsie než jej laska k planete, ktoru nazyvala svojim domovom. Rozhodne pozrela na Viktora* Ak sa tak stane budem stáť pri svojom lude a urobim vsetko pre to aby som ho ubranila.* bojovy lesk v ociach jej pohasol a nahradilo ho nieco celkom ine.* Ale to iste chcem urobiť aj pre teba...* hlas jej stichol*