5. poschodie - Spálne

*pri jej slovách ju pobozkal na čelo a pokrútil hlavou*Mel, nerob nič čo by ťa stálo život. viem že nechceš opustiť svoj ľud, no ak by sa ti niečo stalo, tvoj ľud by už nemal nijakú nádej*povedal, silno ju dzržiac za ruku, akoby sa bál že sa mu teraz rozplynie pred očami a niekam zmizne*nedovolím aby sa ti niečo stalo...*povedal a v hlave sa mu vynorila hrozná myšlienka, že by sa jej naozaj niečo stalo*...ak sa niečo stane, uteč z Gyro, na Enesiane budeš vítaná...nech by sa stalo čokoľvek, aj keby...*na chvíľu sa odmlčal*keby som prehral boj s raitom, nemusíš sa báť prísť na enesian...aj keby som tam už nebol, vojaci ťa budú chrániť...*povedal a nepravidelne dýchal.*keď som odchádzal z paláca, niečo som vzal aby som ti to tu dal*povedal a na chvíľu ju pustil. natiahol sa k nohaviciam ktoré ležali pri posteli a vytiahol z nich malý premet*toto je jediná vec ktorá mi zostala po smrti rodičov, je to niečo čo pozná na enesiane skoro celý ľud*povedal a ukázal jej modré srdiečko, pričom sa posadil aby jej ho mohol zapnúť*daroval ho môj otec mame, veľmi dávno. ak ťa s ním uvidiana na enesiane, zaručí ti to ochranu*dokončil nakoniec*

Viktor ja...* na jazyk sa jej toho dralo tolko co by mu v tej chvili chcela povedať. Tiež sa posadila a pozrela sa na nadherný prívesok v tvare srdca, ktorý jej prave pripinal okolo krku Prvýkrat po velmi dlhom case sa jej do oci natisli slzy. Nebolo to len z dojatia, že jej Viktor dal niečo, čo bolo pre neho ocividne velmi cenne, ale aj kvoli uprimným slovam, ktoré si od neho vypocula. Zalezalo mu na tom aby bola v bezpečí a to samo o sebe za vela hovorilo...* Nikto mi ešte nikdy nedal nic cennejsie než ty v tejto chvili.* zodvihla zrak spat k Viktorovej tvari no akoby nehovorila len o prívesku, ktorý sa jej teraz matne trblietal na obnazenej hrudi. Presla prstami po striebornej retiezke až k srdcieku, ktore si prilozila k peram a pobozkala ho.* Dakujem...* povedala kratko no v tom jednom slove bolo vyjadrených viac citov nez v zbytocne dlhych vetach. Silno objala Viktora okolo krku a pobozkala ho, pricom do toho bozku vlozila vsetku svoju lasku, ktoru k nemu citila no ešte sa mu neozdvazovala s nou zveriť. Keby bolo vsetko take krasne ako to byva v soch už nikdy by ho nepustila zo svojho narucia. Nezniesla pomyslenie na to ako niekde lezi mrtvy. Slzy, ktore dovtedy zadržiavala jej zacali volne stekať po licach no vobec sa ich nenamahala zastaviť. Vo svojom zivote už stratila tolko ludí, že myslienka na stratu dalsieho milovaneho cloveka v jej v srdci otvarala stare rany a vypalovala dlasie.* Ty nezomries pocujes? Zakazujem ti to nech ta už viac take niečo ani nenapdne.* zasepkla ticho no rozhodne ked sa od neho konecne odtrhla a na pery mu prilozila prst aby nemohol nic namietať. Vedela, že sa Viktor nevzda rovnako dobre ako vedela, že sa nevdza ani ona. Zostane pri tých, ktorý ju potrebuju...Neutecie len tak zbabalo z boja aby sa zachranila zatial co tí, voci ktorým ma povinnosť budu zomierať. Už odmalicka ju ucili cti a laske k domovu. Nemohla ho opustit nech už by sa dialo cokolvek lenže to Viktorovi nepovie. Nechcela mu klamať no nechcela ani aby si robil starosti a co oci nevidia srdce nebolí. Na jej mieste by sa zachoval rovnako. Schulila sa Viktoorvi do narucia a pevne ho objala okolo pasa.*

/ tak teraz som v koncoch :lol§: co ešte dodať? /

/ a čo ja viem??/

* Len tammlcky sedela na posteli vo Viktorovom narucí a snazila sa zahnať neprijemne mylsienky. Vedela co musi prisť a zranovalo ju to až do hlbky duse. Musela polozit otazku, ktora ju tak palila na jazyku.* Kedy musis odíst?

*nadýchol sa no nič nepovedal. bolo to príliš zložité a bolestné no musel jej odpovedať*po plese sa budeme musieť rozlúčiť*povedal a stisol jej ruku*no nebude to nadlho*povedal potichu*kto by to bez teba vydržal*snažil sa o úsmev*

Nebude to na dlho.* zopakovala v zamysleni Viktorove slova. Privrela oci a ztažka sa nadychla. Možno nie a možno...zacala nenavidiet vyznam slova možno pretože to znamenalo ako kracat po tenkom lane medzi dvoma svetmi. Stacil jeden krok a clovek možno mohol spadnut do sveta tmy alebo možno nie a ocitnut sa vo svete svetla. Rovnako sa citíla aj v tejto chvili. Viktor sa stal pre nu oporou, pri ktorej mala velku nadej na to že sa zachrani, ale ked raz odide už pri nej nezostane nic, co by ju vedelo chranit pred osamelostou tak ako on. No ešte stale bol tu a tak nechcela mysliet na cas ked sa to zmeni. Pritomnost je dolezitejsia nez buducnost a tiez ovela stalejsia...Prstami objala male modre srdiecko zavesene na retiazke okolo jej krku. Zodvihla tvar k Viktorovi a pobozkala ho.* Povedz mi niečo...niečo o sebe. Viem len tak malo...* pohladkala ho po hrudi a opat sa mu schulila do naručia.*

a možno je to tak lepšie*povedal so sileným úsmevom, keď si tak uvedomi čo všetko v živote vykonal, koľko zla napáchal. nenapadalo ho nič, čo by jej mal povedať, nič čo by stálo za nejakú zmienku. z jeho života si spomínal len na to ako budoval to prekliate studené mesto, ktoré do nedávnej chvíle považoval za tú najúžasnešiu vec ktorú stvoril. teraz si však pomaly uvedomoval že to mesto mu je na nič...*neviem čo by si chcela vedieť...*usmial sa teraz trochu veselšie a rozmýšľal*neviem čo by som ti mal porozprávať, môj život bol skoro celý čas rovnaký, od smrti rodičov sa toho veľa nedialo...iba boje, mesto, vláda...hádky s raitom...a iné nepríjemné záležitosti...

Si panovik a obaja vieme lepšie nez ktokolvek iny kolko usilia si vladnutie vyžaduje a neraz aj nasilia. Nikdy by som ťa neodsudzovala za niečo, čo som musela robit aj ja.* na chvilku stichla a premyslala nad Viktorovými slovami. Ked k nemu zodvihla pohlad oci sa jej nezne usmievali aj ked tvar ostala vazna.* Chcela by som vedieť vsetko...naco myslís,* letmo ho pobozkala na spanky.* co citis,* sklonila hlavu a v rovnakom letmom bozku sa perami dotkla miesta na Viktorovej hrudi v mieste kde mu bilo srdce.*, po čom tuzis.* v jemnych bozkoch presla až k jeho peram.* Povedz mi vsetko odzaciatku ked si bol ešte len dieťa. Na co si pamatas z toho obdobia?

v mojom prípade však nejde len o násilie ked je to treba*povedal pokojne a prešile jej rukou po vlasoch.*načo myslím?*uškrnul sa*neviem kto to vyhlasuje že muži myslia každú neviem kolkú minútu na sex*zasmial sa*takže ked sa tak zamyslím, vela priestoru na rozmýšľanie o iných veciach mi už nezostáva*povedal a pobozkal ju nežne na pery*po čom túžim to nedostanem, aspon určite nie teraz*pokračoval a svojim tvrdením si bol viac než istý. vedel že sa ho pravdepodobne spýta čo to je, a chystal sa jej aj odpovedať, no nemožnosť splnenia bola jasná a prostá. vlastne to aj chápal.*city...*začal zamyslene. city nepatrili k jeho silnej stránke, ani v samotnom cítení a nieto hovorení o nich.*

City...?* zopakovala po nom aby ho povzbudila pri dokoncení zacatej vety.* Suvisia nejako s tým po com tuzis?

/jaká dlhá odpoved toto /

*chvíľu váhal no nakoniec jej odpovedal*pravdaže áno, a ani jedno ani druhé sa v tomto prípade ovplyvniť nedá*povedal pokojne*

/ hej! dnes som nemala dobry den /

* Po Viktorovej odpovedi sa na chvilu zamyslela no vebec nevedela prist na to, čo tym chcel povedať. TRochu sa od neho odtiahla aby mu mohla pozriet do oci a chvilu v nich skumavo patrala po jasnejsom vysvetleni. No nic take čo jej na malu chvilu poseplo srdce tam nezahliadla. Bolo ešte prilis skoro.* Ako si to myslel?* opytala sa a naklonila hlau trochu nabok.*

/čo sa ti stalo?/

*uškrnul sa a pritlačil ju k makkemu madracu posteli. posunul sa k nej a nahol sa nad ňu. na tvári sa mu vyškieral veselý úsmev aj napriek tomu že nevedel ako jej sformuluje svoje myšlienky, aspon tak, aby im nepochopila*to po čom teraz túžim je pravdaže spojené s tým čo cítim*povedal a sklonil k nej hlavu, aby ju pobozkal. radšej by nepokračoval v tejto debate, no potom predsa len oddenlil svoje pery od tých jej a pokračoval*no to po čom túžim sa mi tak skoro nesplní

/ áále ved vies Dobrotkova+ písomka hroziaca z matiky+ pohadala som sa s Luciou...zase+ nesvietilo slnko+ deprimovanosť z toho vsetkeho= den, ktory nebol vo vsetkom zly ale ani dobry /

* Ked ju Viktor vtlacil vahou svojho tela hlbsie do prikryvok musela sa veselo zasmiať. Opatovala mu bozk a ked sa od nej odiatol zamracila nespokojne tvar. Rukami ho objala okolo krku a pritiahla si jeho tvar k svojej. Bozk, ktory potom Viktorovi venovala bol dlhy a rovnakym dielom sa v nom miesala vasen s neznostou.* Prečo myslis, že sa ti to nesplní?* zasepklala mu do pier hlavu trochu vyvratila nabok aby dovidela na hodiny polezene na nocnom stoliku povedla postele.* Este mame torcha casu.* sibalsky sa uskrnula.*

*usmial sa, no na hodiny sa nepozrel.*a prečo myslíš že to po čom túžim sa dá robiť v posteli?*uškrnul sa, sklonil k nej tvár, aby jej venoval dlhý bozk. potom však pokračoval aby si to nevysvetlila náhodou zle*ale máš pravdu, týka sa ťa to*povedal spokojne s skúmavo sledoval jej tvár, zvedavý čo mu na to povie*

* Po Viktorovom bozku zlozila ruky z jeho krku a trochu sa nadvihla na laktoch akoby si chcela pozornejsie prezriet jeho tvar. Zatajila dych a neodvazovala sa dat volny priechod svojim smelym myslienkam. Nie, tymi slovami Viktor určite sleduje niečo ine...hovoril sice o citoch ale určite nimi nemyslel lasku. Pri tej myslienke ju bolestne pichlo niekde pri srdci. Muzi ako on nie su zvyknu chovat vo svojom srdci lasku. Vasen to ano, ale každa vasen casom vyprcha a neostane po nej nic len sivasty horky popol.*Takžee...* zatiahla a venovala mu rovnaky skumavy pohlad.* to po com tuzis sa nemusi robit len v posteli a tyka sa to mna. Napda ma jedna odpoved, ale...* stichla a zahryzla si do pery.*...to nemože byt ta spravna.

*pokojne jej hľadel do očí, a po jej slovách bol zvedavý čo jej napadlo, čo si myslela že je nesprávne*a čo ťa napadlo ak sa smiem spýtať. sľubujem že ti potom poviem čo mám na mysli ja...no som zvedavý nad čím teraz rozmýšľš*zaškeril sa. bol zvedavý čo jej môže víriť v hlave, čo ju napadlo ked vyslovil svoje slová.*takže, čo mi zaujímave prezradíš?*spýtal sa, no predtým jej dal ešte jeden bozk*

*Toto bola pre nu velmi vratka poda pokial pochybovala o tom či by k nej Viktor niekedy dokazal citit viac nez len tuzbu spojenu s jej telom. Nechcela ho teraz od seba odhonat slovami, ktore si ziadali cas na to aby mohli byt zhodnotene podla skutkov...na druhej strane vsak tuzila povedat to co jej zacalo matat myslienky a srdce schovavat za vysoky mur trpezlivosti. Po Viktorovom bozku, ktorym akoby ju povzbudzoval k odpovedi k nemu zodvihla pohlad.* Laska.* povedala jednoducho a cakala co sa stane. Rozhodla sa.*

/vieš že mi nehorázne kazíš moje plány??? /

/ nie ved kruto povedz že nie že to nie je laska bude to drama podme to bude dobre aspon opatovne uzmierenie bude burlivejsie /

/smola, už som napisal odpoved nieže by som na to odpisal /


*Láska, to slovo mu prešlo hlavou neskutočnou rýchlosťou, akoby to bolo viac než obyčajné slovo, ako on sám rád tvrdil. Áno bol to on, ktorý sa vysmieval bláznom ktorí milovali, ktorí boli schopní urobiť pre lásku čokoľvek, tak ako aj Melianina priateľka. Spomínal si na svoje slová ktoré vtedy vychádzali z jeho úst, akoby nemal vo svojom vnútri nijaký cit, a už vôbec nie srdce. Teraz však ležal v posteli a aj keď si ešte nedávno skúšal nahovoriť že to bola iba ďalšia žena v jeho posteli, znovu by svoje slová z úst nevypustil, pretože už netúžil vidieť vedľa seba inú ženu. Jeho tvár po tom krátkom slove zostala na chvíľu nemá a zamyslená, akoby hľadala odpoveď na nevyslovenú otázku. Ticho ktoré nastalo prerušovalo iba slabé tikanie hodín na nočnom stolíku a prišlo mu to ako večnosť kým konečne prehovoril*rozmýšľaš nad láskou? *spýtal sa, aj keď išlo skôr o otázku na ktorú nečakal odpoveď a pokračoval*Túžba ktorú som mal na mysli... *začal a na chvíľu ešte stíchol*...chcel by som, aby si sa nevrátila na Gyro, máš predsa brata ktorý môže vládnuť, chcel som aby si išla so mnou na Enesian... *dokončil vetu, a jemne sa pohrával s prameňom jej vlasov*

* Určita cast, ovela vacsia cast jej vnutra bola pripravena na to, že odpoved, ktoru dosatne nebude celkom presne taku aku by tuzila pocuť. Aj napriek tomu ju vsak Viktorova vyhybavost zranila. Sklmanie sa v jej srdci prevalovalo ťaživo ako olovene mracna na oblohe ked sa chystala vypuknut burka. Musela vynalozit až nadludske usilie aby sa jej vnutorny zapas neodrazil na tvari. Usmievať sa cez slzy? Až teraz pochopila pravy vyznam oblubenej fraz, pretože až teraz pochopila jednu vec. Viktor ju nikdy nebude milovať...v lepsom pripade si to bud elen myslieť zamienajuc si tuzbu s ovela hlbsim citom. Nechcela to. Nie iba casť...možno bola narocna, ale nechcela aby raz nastal ten den ked si to Viktor vsetko uvedomí a ako teraz chcel aby s nim isla na Enesian bude chcieť aby ho opustila kvoli inej žene, ktora mu docasne zastrie zrak ako to bolo aj s nou. Usmiala sa akoby sa nic nestalo zradzajuc tak svoje vlastne city . Nasledujuce slova sa jej priecili v krku no bol to jej jediny obranny mur, ktory si stihla okolo seba v rychlosti vystavať.* Rozmyslala som nad tým aka je laska zbytocna. Pozri sa na nas dvoch.* neuhla pohladom pohanana bolestou a tuzbou zastat si pred Viktorom ešte tych par ulomkov lahostajnosti.* Gyro je moj domov a moje puto s nim je ovela silnejsie o to viac, že sedím na jeho trone. Velmi dlho a ťažko som musela bojovať o to aby som si ziskala respekt ako žena než aby som to len tak vzdala. Ty si taky isty Viktor ani ty by si nezradil to za čo si zodpovedny. Už len ta vojna prote Telarionu o tom dost svedcí...

/tak toto bolo kruté...ale máš pravdu...zaslúži si to...aj ked mala si mu vlepiť ako kate sawyerovi .../


*Mal pocit, že ju zranil, napriek jej ľahostajným slovám. Neveril tomu že by bola chladnejšia než on sám. Problém bol však v tom, že sa v ňom čoraz viac objavoval pocit, že klame sám seba keď si navráva že sa s týmto len tak ľahko zmieri*neverím že práve ty vravíš že láska je zbytočná. tvoje srdce je plné lásky, či už k bratovi alebo dokonca k žene, tvojej priateľke ktorá ťa zradila, no napriek tomu si jej odpustila, lebo obaja vieme že nieje mrtva.*povedal a nevedel čo presne jej ma teraz povedať. aj keby chcel, určite by nevyslovil to čo chcela pravdepodobne počuť, bol príliš zbabelý aby to dokázal*ty niesi ako ja, dávaš city najavo...*povzdychol si a uvedomi si, že odpovedala presne ako si myslel že odpovie. neopustila by gyro, pravdepodobne aj keby počula čo chcela. bol to jej domov, ťažko vybudovaný domov a nemohla sa ho vzdať.*tá vojna...tá vojna niele len moja, bude sa týkať celeho equillibria, nemôžem preda vidať enesian na pospas svojmu bratrancovi...