5. poschodie - Spálne

/ to by si musel dodať ešte niečo uražajuce ale nebola by sranda keby som to raz zrealizovala? tu facku myslim /

* Mala pocit, že si ju Viktor celkom zidealizoval, pretože sama sa v jeho slovach nemohla tak celkom najsť. Aby Viktora opravila prilozila mu prst na pery aby si vypocul vsetko co mu chcela povedat bez prerusenia.* Moje srdce je rozdelene na vela casti, ktorych city si navzajom odporuju, a pretože nemože byt plne lasky. Nebudes o tom pochybovat ked ti poviem, že vo vojne urobim vsetko preto aby som Gyro ochranila aj za cenu, že sa nepridam ani na jednu stranu. Je to vojna medzi Enesianom a Telarionom a pokial nebudu ohrozene zaujmy Gyra...* to bol ten udel panovnika. Pokial by si niekto myslel, že zije v prepychu, do ktoreho sa prebudza každe rano a s jeho vidnou zaspava aj kžadu noc velmi by sa mylil. Panovnik bol prvy, ktory sa musel aj napriek protichodnym citom obetovať pre vyssie dobro aj keby mal na oltar k tej obete priniest aj vlastny zivot, vlastnu dusu. Cakla že sa Viktor po jej prehlaseni odtiahne a pripravovala sa na tu chvilu tak ako sa pripravuje clovek na svoj posledny sud.*

Ja by som ani nechcel aby si si sa miešala do sporov medzi mnou a bratrnacom*povedal pokojne*Raito nepochybne bude hľadať spôsob ako ma zlomiť a možno je aj dobré že nechceš odísť na Enesian, Raito by to využil. nepochybujem o tom že si nájde cestu k tomu aby ma mohol s niečím vydierať, len preto aby dosiahol svoje záujmy a ciele. tá vojna nebude čistá hra, ani z jednej strany*povedal zamyslene.*kým to bude spor len nás dvoch tak niet dôvodu prečo by sa do toho malo Gyro zapliesť, bolo by to zbytočné a nebežpečné*povedal pokojným hlasom, no trochu ho sklamalo že by bola ochotná vydať ich na pospas raita*

Som rada že vies ako to citím.* do hlasu sa jej vkradlo trochu potlacanej bolesti, ktora už zacinala dostavat trochu ironicku prichuť kedže bola až prils dlho vystavena sklamaniu. Citila ako sa nevidetelna priepast medzi nimi zvacsuje bez nadeje na to, že by ju niekedy dokazal spojit pevny most, ktory by zastavil jej rast.* Mala by som už isť...* odvetila no nepohla sa.*

*znepokojene na nu pozrel*Mel?*oslovil ju a na chvílu zostal ticho, no potom pokračoval, aby nestihla reagovať*hneváš sa na mňa však?*spýtal sa jej. trápilo ho to, cítil z jej hlasu že to nieje ani zdaleka v poriadku. aj keď mu tvrdila že uprednostní planétu nad svoje citi, vedel že sa jej dotkol, že ju zranil.*

* Ked zacula svoje meno obratila k Viktorovi pohlad no zaryto mlcala. Až ked sa jej opytal ci sa na neho hneva rozhodla sa mu dat zaludnu otazku, ktora bola uz vopred odsudena najst len slepu ulicku, ktora nikam neviedla.* Prečo by ti na tom malo zalezať?

Takže sa hneváš...*odpovedal si sám*ak odomňa chceš počuť že...*zarazil sa a srdce sa mu rozbúchalo oveľa rýchlešie než doteraz*...že ťa milujem*dokončil a pozorne sa zahľadel na jej tvár*tak...*teraz zostal ešte viac zamysleny, pretože si nebol istý ako ma formulovať vetu. hnevala sa už teraz, a on jej mohol povedať čo chcela, no radšej si zvolil druhú cestu*...tak sa jej v tejto chvíli nedočkáš. nechcem aby si si myslela že mi na tebe nezáleží, no ja tie slová teraz nevyslovím, nie teraz.*povedal úprimne, aby prelomil ten múr nad ktorým obaja premýšľali*

* Aka len rozporuplna dokaže byt mysel pri jedinej myslienke... ako vodne prudy stretavajuce sa v rieke meniac jej pokojnu hladinu na rozburenu matež vln. Pravdaže to vedela, pravdaže vedela, že to Viktor neurobí...niekto by povedal, že sa poznaju prilis kratko na to aby k sebe mohli citit niečo viac , lenže pravda bola taka, že laska sa neda natlacit do hranic ani sa neda najst presny vzorec, podla ktoreho by sa dokazala vyratat jej pravdepodobnost v najnepravdepodobnejsich chvilach. Velke veci neohlasuju svoj prichod den, mesciac či rok vopred. Jednoducho su tu a sokuju svojou hlbkou a neocakavanostou. Prave tak sa teraz citila aj ona. Nevedela kedy k nej prisla laska, v ktorej chvili vedela len že sa zrazu objavila na prahu dvier do jej srdca a tak ju Viktorove slova prave v tejto jednej citlivej casti zranovali ovela horšie nez by to dokazala akakolvej ina zbran. * Nerozpravaj sa so mnou akoby som bola male rozmaznane decko, ktore nedostalo to co chcelo a preto sa teraz hneva.* vymanila sa z Viktorovho narucia a zacala si po dlazke zbierat svoj eporozhadzovane veci.* Nemusi ti na mne zalezať...* otočila sa mu chrbtom aby nevidel slzy, ktore sa jej zacali tlacit do oci. nahnevane ich potlacila. Nerozplace sa tu. Nie teraz. Neurobi zo seba ešte vacsiu naivku.* Ked sa budes chciet so mnou nabuduce vyspať len mi zavolaj a ja poslusne pribehnem. Až kym ta to neomzrí.

/ ja som hnusna viem /

/kokos...a terza ja môžem maturovať nad tým ako ťa odsrať...že som na toto pristúpil do kelu teraz so mňa urobíš nejakého necitlivého chumaja..../


*teraz to už prehnala. Len čo vstala, bez slova sa postavil a zobral nohavice. Obliekol si ich najrýchlejšie ako sa len dalo a pozrel na ňu, aj keď mu stála otočená chrbtom.* Lenže keby si bola malé decko, tak by si tu teraz nestála. Avšak možno som si zmýlil dvere a miesto dvier dospelej ženy som otvoril dvere do detskej izby, pretože sa tak správaš. Prebuď sa, toto nie je rozprávkový svet plný jednorožcov a princezien, do ktorých sa zamilujú modrooký princovia a do 10 minút im vyznajú lásku. Týmto nič nezmeníš. Nebudem kľakať na kolená a potom prosiť o odpustenie, pretože viem, že toto tá rozprávka nie je a nechcem klamať a vodiť ťa za nos. Lepšia krutá pravda ako milosrdná lož. *ani sám nevedel kde sa v ňom vzali také kruté slová. teraz sa však už nehnevala len ona, ale aj on. Neznášal tieto ufňukané reakcie, z duše ich neznášal. Istým spôsobom si vyčítal že tomu mohol zabrániť, no zároveň si hovoril, že nebude robiť to čo nechce. Ak by to urobil, stratil by sám seba, pretože sa nikdy neriadil tým čo bolo slušné a očakávalo sa to, ale podľa vlastnej vôle a svojho presvedčenia. * ak to berieš takto... *začal a ľadové slová mu prichádzali na jazyk, nevediac kde sa v ňom zobralo toľko zlosti*...tak sa možno ozvem...telefón mám*povedal a už bez jediného slova prešiel k dverám, zlostne ich otvoril a iba v nohaviciach a s košeľou v rukách vyšiel na chodbu. Zlostne tresol dverami a prešiel do inej izby. *

/ Inak musim povedat že Viktora aj chapem /

* Viktorove slova sa jej vryvali do srdca až po palivu rukovať ako nož, ktorý rezal a kuskoval v nej vsetky city. V prvej chvili sa jej slova zasekli v krku od privelkeho rozrusenia. Cítila bolest no ta zacala pomaly ustupovať prvemu vybuchu hnevu. Len čo Viktor za sebou zatresol dvere schytila do ruk vazu stojacu na blizkom nocnom stoliku a smarila ju za nim o stenu. Krehke priezracne sklo sa rozletelo na miliony criepkov zanechajuc po sebe cinkotavu ozvenu. Hrud sa jej rychlo zdvihala a klesala v nepravidlenom dychu ked sa jej zrazu podlomili nohy a zviezla sa na studenu podlahu izby. Ani si nevsimla ako sa jej male ulomky skla rozrusene vsade naokolo zabodli do jemnej pokožky tela zanechavajuc za sebou krvave cesticky. Slzy bezmocnosti sa jej nahrnuli do oci a vylievali sa z nich v tenkych slanych prudoch. Hryzla si do pier aby potlacila vzlyky no tie sa predsa len sem tam vydrali na povrch z jej utrob. Nevedela ako dlho tam len tak sedela a nedokazala na nic myslieť len na tu bezutesnu prazdnotu, ktora ju celkom pohltila...*

*ani nevedel ako, no nohy ho zaviedli na koniec dlhej chodby. vošiel do prázdnej izby a nahnevane tresol dverami, až sa po chodbe rozletel nepríjemný zvuk, ktorý pretínal ticho noci. hodil sa na chrbát do postele na vlas rovnakej v akej bol pred chvíľou a neuveriteľne rýchlo dýchal. oči mal upreté na strop a v hlave mu bežalo toľko myšlienok, že ich sám nedokázal rozoznať. cítil akési prázdno, prázdno ktoré si ani sám nevedel vysvetliť. hnev sa niekam stratil, zostala len čierna tma, iná od tej, ktorú nosiv v srdci doteraz. rukou si chytil čelo, akoby si chcel sám sebe vynadať. prešiel si po unavených očiach a na chvíľu ich zavrel. v tej chvíli však mal pred očami scénu, ktorá sa odohrala pár miestností od tej v ktorej bol teraz. oči znovu rýchlo otvoril a posadil sa na kraj postele. vstal a prešiel rýchlo do kupeľne aby si opláchol tvár, dúfajúc, že to zmyje tie čierne myšlienky v jeho hlave...*

* Do ticha izby sa ozyvalo len pravidelne tikanie hodin na nocnom stoliku. Hodiny plynuli nepovsimnute do zabudnutia ako voda v rieke ktorej ohyb sa straca z dohladu. Slzy na jej licach už medzicasom uschli tak, že si to vobec nevsimla. Jedine zive potociky boli kvapky krvi, ktore vytekali z mnozstva mensich reznych ran sposobenych crepinami rozbiteho skla. Spajali sa do vascich potocikoch a stekali jej po nahych stehnach kedže saty ešte stale lezali pohodene vedla nej. No ani to ju nedokazalo prebrat z hlbokeho smutku, ktory ju ovladol natolko, že sa dokazala len pozerat do neznama s nepritomnym pohladom. Uvazovalo o tom vsetkom co sa stalo odvtedy ako sa stretla s Viktorom v tanecnej sale. Teraz uz ovela triezvejsie vedela zhodnotit aj to čo sa stalo po tom ako sa milovali. Viktor mal pravdu...bola len hlupym naivnym dievcatkom, ktore silou mocou chcelo dostat to, o čom si myslelo, že jej po tej noci už patrí. Nemala mu to hovorit. Mala byt radsej ticho aj ked sama nevedela ako dlho by bola ochotna cakať...Hnev z nej vyprchal tak rychlo ako sa vyparí kaluz vody po burke a zostane v nej len blato, ktore casom na slnku celkom zoschne a popraska. Srdce jej hovorilo aby sa hned zodvihla a isla za Viktorom aspon po tie omrvinky co jej bol ochotny poskytnut no rozum jej zase nasepkaval ako velmi bola zranena jej hrdosť. Citila sa ako medzi dvoma mlynskymi kamenmi. Pohla sa a natiahla si stuhnute nohy pred seba po tom ako si ich tak dlho skrcene objimala ramenami. Akonahle to urobila do tela sa jej zabodli dalsie ulomky crepin a až teraz jej bolest, ktoru v nej vyvolali vosla až do mysle. Prebrala sa akoby po dlhom spanku a prekvapene hladela na svoje krvave dlane a porezane lytka.* Hlupana!* venovala si trpku nadavku a s namahou sa pozbierala so zeme. Poobzerala sa okolo seba po tej spusti co narobila a uvazovala co bude robit dalej. Robit dalej nielen v tejto izbe ale aj v jej zivote. Nakoniec zamierila do kupelne vosla pod sprchu a pustila ne seba vodopad ladovo studenej vody zmyvajuc tak zo sebe nielen krv a slzy, ale aj hlupost kvoli ktorej radsej nedržala jazyk za zubami.*

* Ked vysla spod sprchy a postavila sa pred zrkadlo akoby si až teraz uvedomila, že ma na krku stale privesok od Viktora. Dotkla sa ho prstami a pri srdci ju znovu bolestne pichlo. Nevedela co by mala urobit. Ci by ho mala Viktorovi vratit pretože po tom co sa stalo...vzdychla si a s cim vacsim odstupom sa na celu zalezitost pozerala tym viac musela dat za prvadu Viktorovi, že sa spravala ako male rozmaznane decko. Bola už predsa dospela žena a zivot, ktory dosial prezila ju naucil na nic sa nespoliehať to len teraz ju statsie na chvilu oslepilo...Zlozila ruku z privesku a rozhodla sa, že si ho necha. Možno si pon Viktor pride sam a aspon tak bude mat znovu moznost ho uvidiet. Ked sa vratila do spalne po svoje saty a zacala si ich pomaly obliekať mala mensi problem zapnut si vzadu na nich zips no nakonies sa jej to predsa len nejako podarilo. Popritom sa odosobnene pozerala na tu spust co sposobila a uvazovala, že by mala aspon pozbierat tie z vascich ulomkov skla, ktore boli roztrusene po koberci. Nakoniec aj tak urobila a ked bola hotova vysla z izby pricom za sebou potichu zatvorila dvere. Na chvilu sa obzrela tym smerom kadial pocula odchadzat Viktorove kroky no potom ju niečo zadržalo v tuzbe rozbehnut sa tiež tou istou cestou rovno do jeho narucia a namiesto toho vykrocila do saly.*