Prednášková miestnosť

*kým príde Sebastián, iba sa točí v otočnom kresle a pozerá na dvere, a prepletá prstami. Keď sa Sebastián konečne objaví, usmeje sa* Ahoj *pozdraví možno trochu smiešne, keďže sa videli len pred niekoľkými minútami* Ďakujem *jej úsmev sa ešte rozšíri, chytí pohár so zmrzlinou a lyžičku*

Dlho sme sa nevideli* zaškeril sa pri jej pozdrave a pozrel do pohára so zmrzlinou* ešteže nemusíme držať diety* zasmial sa veselo*a nemáš za čo* dodal s veselým úsmevom, spojený so žmurknutím*

*uškrnie sa, a potom uprie oči na DVD prehrávač. Reading disk...* Keď myslíš *prehodí, mierne nakloní hlavu nabok a jej úsmev sa ešte rozšíri*

*Kráča po chodbe.Slnko už zapadlo a chodba pôsobila v nočnej žiare temne a strašidelne.Spomínala na to keď bola ešte decko a vždy keď niekam v noci išla, mala pocit akoby ju niekto naháňal a mohol by vyskočiť z každého kúta.Pousmeje sa nad detskými nezmyslami a ako tak kráča, začuje hlasy za dverami pred veľkým oknom.Potichu pootvorila dvere a uvidela Caffeé a Sebastiána ako jedia zmrzlinu a pukance.Veselo sa uškrnie a sleduje ďalej čo sa deje.*

*Pracuje už dlho ako tajný agent a už dokáže vycítiť, ked nie je sám. Teraz ako tak sedí vedľa Caffe, pocíti, že ich niekto pozoruje. Otočí hlavu a zbadá dievča čo doručilo správu* pod sem* zakričí na nu, nech tam nestojí ak vyhnanec* pukancov máme dosť...*podotken veselo*

*Začuje hlas. Hmm...ten Sebábika či ako sa volá je rýchli. Neviem na čo som tu ja keď má on dosť rýchlu myseľ.Zahundre si v mysli. Vojde dovnútra a sadne si na jednu tvrdú stoličku.*Ináč ja som nešpehovala, iba som počula hlasy a nemôžem si pomôcť...som zvedavá a do všetkého strčím nos...*Vysvetluje a keď vydí pukance tak neodolá a zoberie si.*

Nikto nevraví že si špehovala* povie normálnym hlasom, aj ked mu šklbe kútikmi ako sa premáha aby sa nezasmial. Velavýznamne sa pozrie na Caffe a sám si zoberie pukanec* zmzlina je inak v kuchyni keby si chcela* povie, lebo sem doniesol len pre nich dvoch* a s tým nosom...do všetkého sa neoplatí ho pchať...nikdy nevieš...čo to je...* ušknie sa a napadne ho kadečo nie práve príjené*

*zachytí Sebastiánove otočenie hlavy, preto sa do rovnakého smeru otočí aj ona. Uvidí Anoellu, no nepohne ani jediným svalom na tvári, iba ticho sleduje rozhovor medzi Anoellou a Sebastiánom, až potom povie* Ak chceš, môžeš sa k nám pridať *až teraz sa jej na tvári namiesto neutrálneho výrazu rozhostí mierny úsmev. Kývne bradou smerom k blízkemu kreslu, chce tým naznačiť Anoelle, aby si sadla*

*Vošla do prednáškovej miestnosti a uvidela troch mladích ľudí.Videla že tam majú pukance a zrmzlinu tak si pomyslela že asi niečo oslavujú a chystala sa odísť.*

*Jej úsmev sa zmieša s úškrnom.Uvidí ako Caffée naznačí bradou nech si sadne do kresla až nakoniec uvidela ako vstúpila do miestnosti žena.Zvedavo na ňu pozrela no nič nepovedala lebo nie je taký typ, ktorý keď uvidí nejakú osobu hneď ju privíta a tak otočí hlavu k Sebastiánovi a spýtavo sa naňho pozrie.*

*Ako to tak začínal sledovať, už tam boli tri dievčatá, mladé ženy. On chádák sám medzi troma babami, no to mu už len chýbalo* ahoj* zakričal na neznámu a kývol jej nech ide za nimi* myslím že tu niekomu nebude vadiť ak pribudne člen navyše...* skonštatoval nahlas a zamával pukancami akoby to bolo lákadlo* aj keď ja vás za chvílu opustím, spravte si tu pyžamovú párty, poklebetme a riadne poohovárajte mužské pokolenie...* žmurkol na dievčatá, vstal aby pustil neznámu sadnúť si ešte sa k ním otočil* keby niečo, som tu na blízku* kývol ku knižnici*

/Anoella, Caffe, hodte sem ešte raz približne čo ste pisali /

Ale nie...nechela som vás vyrušovať*zamrmlala a išla k nim.Sadla si a chabo sa usmiala.*

*keď začuje zvuk otvárania dverí, otočí hlavu doľava, a uvidí nejakú neznámu ženu. Nič nepovie - ako vidí, Sebastián ju veľmi ľahko dokázal prehovoriť, aby sa k nim (vlastne len k Anoelle a k nej, Caffeé) pridala. Mierne sa pousmeje a osloví ju* Pokojne sa pridaj... *hodí krátky pohľad na Sebastiána, bolo by jej milšie, keby ostal. Pozrie sa späť na neznámu a opýta sa konverzačným tónom* ...ako sa voláš?

//no, nie je to celkom ten istý príspevok ako minule, no už som si nepamätala presne, čo som písala :čo čo: (A) //

Meredith...*odpovie jej na otázku a zoberie si z pukancov.*A čo vy tu?*spýta sa*

*Všimne si že do miestnosti vstúpila žena.*Ahoj. Som Anoella.*Povie už zo zvyku ako nejaký robot ktorý stále opakuje to čo robí. Zívne a takisto si dá z pukancov. Keďže nie je taká že začne okamžite kecať o móde až po kriminalitu tak len ticho sedí a pod jej zubami pukance jemne chrumkajú.*

*cíti, že práve nastala chvíľka, keď má povedať svoje meno. Najprv ju napadne, že si ho skráti na Caff Latte, čo neznie až tak hlúpo, no potom sa predsa len predstaví celým menom v nezmenenej podobe* Som Caffeé Latte *na tvári sa jej objaví náznak úsmevu* teší ma *dodá formulku patriacu do základov slušného správania. Na moment sa odmlčí, potom odpovie na Meredithinu otázku* Práve sme sa chystali pozrieť si film... *nepovie aj názov, pretože ho nevie. Zase na moment zmĺkne, potom sa spýta* ...chcete zmrzlinu? *nakloní hlavu mierne nabok, ako to má vo zvyku pri otázkach*

Je mi tak teplo že by som skočila aj do mrazáku,takže si dám*zasmiala sa.*Ak sa smiem spýtať,aký film to idete pozerať?*nadvihla obočie.*

No tak ja idem pre tú zmrzlinu.*Povedala a vstala z pohodlného kresla a zamierila ku kuchyni. Po niekoľkých minútach sa vrátila s pohármi v ktorých sa chladila chladná hmota zvaná zmrzlina. Dala jeden Meredith a druhý si nechala pre seba.*

Chcela som ísť po ňu, ale keď sa ti chce... ďakujem *stihne ešte zavolať za Anoellou, potom sa obráti späť k Meredith* Pozerať? *opýta sa trochu zmätene, keďže ju nepočúvala celkom pozorne* Ach áno... ani neviem, nejaký náhodný film *prehlási s plným vedomím, že to znie trochu čudne* totiž *povie na vysvetlenie* Sebastián *ani si neuvedomí, že Meredith nevie, kto je Sebastián* vybral naslepo nejaké DVD a strčil ho do prehrávača *toto jej príde ako trochu menej zmätené vysvetlenie*

Aha*pokývala hlavou na Caffeinou /dúfam že som to napísala dobre/ odpoveďou a vzala si pohár od Anoelli.*Ďakujem*usmiala sa na ňu a dala si plnú lyžičku do úst.Chvíľu si vychutnávala ten slastný pocit a spokojne mľaskla.Potom sa začervenala a dúfala že si to ani jedna nevšimla pretože by to vyznelo tak že je nevychovaná.*

//jj, správne... aspoň podľa mňa:D//
*upriami svoju pozornosť na stenu pred sebou, na ktorú sa premieta film. Prvých pár minút samozrejme zmeškali - skôr, ako vôbec prestali úvodné titulky, prišla Anoella a po nej Meredith, a teraz je už po prvej scéne* Nedáme to odznova, dámy? Nejak mi uniká pointa *ozve sa spýtavo a prejde pohľadom zo steny cez DVD prehrávač až na Meredithinu a potom Anoellinu tvár*

OK. *Povedala a zdvihla šedý ovládač s žltými gombíkmi a nastavila film späť na začiatok. Objavili sa titulky a po nich sa začal film.*

Vidím že nemôžem namietať*zasmiala sa zvonivím smiechom.Potom vážne dodala.*Už budem naozaj ticho.*Z misky si vzala pukance a potom si dala zmrzlinu.*

*Práve sa ponárala do filmu keď začula smiech Meredith a jej poznámku o tom že bude ticho. Slabo sa usmiala a ďalej pozerala a obrazovku.*