*pomaly vstane z kresla, nad Anoellinými vetami sa iba pousmeje, má pocit, že povedať "nevadí" by bolo zbytočné, a okrem toho by sa dalo považovať aj za niečo ako obmedzovanie... aj keď v tomto prípade by to bolo len povolenie. Jednoducho nepovie nič, vymotá sa zo spleti vlastných myšlienok. Tuším sa pôjdem najesť... tie pukance a zmrzlina ani náhodou nenahradili poriadne jedlo, aj keď boli dobré... pomyslí si* A ja idem do jedálne... *zamrmle ticho viac-menej pre seba, vystrie chrbát a rýchlym krokom sa pohne z miestnosti von, na chodbu a potom do jedálne*