Prednášková miestnosť

*začne na všetkych upierat pohlad a čaka čo bude dalej*

*nahodí úsmev od ucha k uchu*no tak to sa zatil nedozviete*povie a vie si predstavit ze sa im to nebude páčiť* aspon zatial nie. Spolu s princeznou sme dospeli k záveru že by vás to moc ovplynovalo*vysvetli*

Akoze... *zahundre si, lebo ju to nepotesi. A rovnako celkom nerozumie logike: no tak to sa zatil nedozviete - aspon zatial nie. Spolu s princeznou sme dospeli k záveru že by vás to moc ovplynovalo... a ako sa potom mame spravat, ked nevieme naco to mame? Akoze to bude lepsie?*

*započuje ako caffe niečo povie* chcela si niečo?

*pozrie na Alex*čo sa bude vôbec diať?*pozerá sa okolo*

*usmeje sa* bude toho viacej, ale asi vas najviac zaujme boj s mečom

Nie, nechcela *zahovori rychlo s umelym usmevom*

hm..... mňa určite *povie bez dlhsieho premyslania *

Ja neviem... bude tam boj aj bez meca? *spyta sa, lebo posledne slova ju proti jej voli zaujmu*

*stále len ticho sedela ale nič nehovorila... premýšľala*a akú funkciu tu mam ja?*ozvala sa potom*som velitelka tajnej sluzby, ale ziadnu pracu nemam*neslo jej do hlavy*

*zamyslene sa pozre na Alex a čaka na odpoved *

*usmeje sa*Amacaraka, pracu maš, ale teraz ju nebudem rozoberat, dozvies sa neboj sa*zmurkne na nu a potom kukne na Caffeé*ano aj taký boj bude

*Aspon ze to... zaznie jej v hlave a otvori usta, ze to aj vyslovi, no potom sa zadrzi, lebo nemieni byt drza aj k tej jednej osobe, ktora k nej bola zatial celkom mila, a tak nepovie nic* mhm...

*potichúcky zaklope na dvere miestnosti a pootvori ich.* uf..tak toto je pruser *zasepka ked uvidí ze prednáska sa uz dávno zacala* zase meskam.. *zahryzne si do pery a s previnilym pohladom vstupi do miestnosti. snazi sa nepozorovane usadit medzi ostatnych, pricom nespusta zrak z Alex*

*pozrie na Aleeru a rozmyšla či má niečo povedať, no len zostane ticho a nechá ju usadiť sa*

*rozmýšľa*

*usadi sa medzi ostatnych do tureckeho sedu a snaži sa pocuvat, co im hovoria*

(btw: vsetky prispevky predtym som citala, takze o nich viem len tak aby ste si nemysleli )

*je ticho a nič nehovorí... chytá ju trochu zlosť z toho všetkého a premýšľa či radšej neodíde*

/tak si aspoň v obraze /

*pozerá sa a moc nechápe*moja šedá bunka nefunguje dobre...čo sa deje*uškrnie sa ako vždy*

ach tí väzni* povie znechutene nahlas a postaví sa na odchod* prepáčte, ale idem preč* oznámi Alexandre*

*mika jej kútikmi na perách*otvorím vám telocvičnu*povie*no do nej neni prístup len tak, iba ked občas ked vás tam zoberieme, tak ak nemáte otázky tak tam chodte, lebo ako to tak vidím tak aj tak nepočúvate

Dobre, idem *povie, ani poriadne nedopocuva co Alex hovori a vybehne von z miestnosti a spyta sa najblizsieho strazcu na cestu do telocvicne. Ked dostane odpoved prikyvne a s lahkym Sloboda, sloboda - aspon dajaka sa rozbehne smerom k telocvicni*

no to som si moc neposedela *pošepka si len tak pre seba a uškrnie sa, jej uši sa však stale červenaju od hanby ze prisla neskoro. preto sa lahucko zdvihne zo zeme a s ostatnimi odíde do telocvične*

*usmeje sa nad viditelnou radostou a vide do telocvicne*

*Vstupi do prednaskovej miestnosti a tak sa porozhliadne. Sadne si na jednu zo stoličiek a caka kedy pride Rijana s knihou. Zadiva sa na vychadzjuce slnko.*