Mesto

* Vedel si prečítať z Miyuiných očí všetky myšlienky, ktoré jej blúdili hlavou. Až fyzicky cítil jej neistotu, pochybnosti voči nemu a súboj medzi dôverou a nedôverou, ktorý v sebe zvádzala. Bola to ťažka skúška a okolnosti, za ktorých sa v nej ocitla vobec nezodpovedali tomu, od čoho všetkeho ju chcel on sam uchraniť. Hladel jej do tvare a nesnazil sa uhybat pohladom. Predtym než ho na jeho vyzvanie udrela jej takmer necujne zasepkal.* Skus mi doverovať prosím.* potom sa už pripravil na uder, ktorý v jej podani bol necakane silny no predsa kontrlovany tak aby ho nezasiahla na zranenych miestach. Pri naraze sa operadlo na starej drevenej stolicke zlomilo a jeho ruky sputane za chrbtom ziskali o niečo vacsiu slobodu. Ihned to vyuzil tak, že pokrčil nohy v kolenach a zalaacenim na tom spravnom mieste si z podražky na topanke vytiahol tenku plochu nadobku podobnu platku zuvacky. Len co ju držal v rukach otocil sa naboj a pohladom naznacil Miyu aby si ju zobrala a hodila smerom k muzom, ktorí sa k nim na krik zacali priblizovat. Mensia dymova clona draždiveho plynu by im mohla pomoct zmiznut skor ako zacnu lietat gulky.*

*Všetko ostatné ubehlo rýchlejšie, než by očakávala. Len čo Dylan vytiahol z topánky nádobku, nemusel jej ani hovoriť, čo s ňou treba. Rýchlym pohybom ju hodila priamo pod nohy Parsnicova a jeho mužov, aby získali aspoň trochu času. Niekde spod nohavíc vytiahla malú dýku, ktorú jej goriláci nejak neodhalili pri prehladávaní cestou sem. S jeho pomocou zbavila Dylana lán, ktoré ho spútavali. Keď už bol voľný, vystrela sa a natiahla k nemu trochu nedôverčivo ruku, aby mu pomohla. Napadlo ju pritom, že ona vlastne nemôže ani tušiť, kam až siahajú jeho neúplné pravdy, ktorými ju chcel zrejme chrániť, no začínali mať úplne opačný účinok. Zrak jej medzitým padol na počítač, kde bol ešte stále stopnutý program, pomocou ktorého sa nabúravali do ich systému. Prečítala si len zopár príkazových riadkov a nepotrebovala ani moc predstavivosti, aby vedela kam až sa dostali. Avšak ťahať to celé so sebou by bola hlúposť, ale nemohli odtiaľ len tak odísť a nechať im to všetko tak, nech si ďalej pokračujú v nabúravaní.* Mali by sme spraviť niečo s tým počítačom. *potichu sa ozvala a pripadala si pritom, ako keby sa bavila s niekým cudzím.* Preprogramovanie trvá dlho, takže rašej asi zbaliť celý disk.. *rýchlo rozprávala ďalej. Ak Michail nezoženie dostatočne rýchlo náhradu za chýbajúcu súčasť hardwaru, majú ich technici aspoň šancu zistiť ako sa mu podarilo tak rýchlo prekonať bezpečnostné zabezpečenia, ktoré teraz len bezmocne vyblikávali na monitore. A v opačnom prípade si môžu ísť akurát tak pískať, pretože bude mať prístup ku každej hláske, ktorá kedy bola v agentúre zapísaná.*

* Len čo Michail zazrel ako mu k noham dopadla mala nadobka zanadaval a zakrical na svojich muzov aby si chranili nos a usta. Sam si prilozil rukav kosele pred tvar aby si tak aspon ciastocne pomohol no aj napriek tomu ho zacalo drazdit na kasel a oci sa zalievat slazmi. Nic nevidel no vedel vytusit co bude teraz nasledovat. Vsetko sa odohravalo tak rychlo akoby len pred malou chvilou vobec nemal celu situaciu v rukach on a pekne pod kontrolou.
Dylan zatial bolestne registroval Miyuin takmer cudzi hlas, ktorym sa mu prihovarala no nebolo cas na slova. Prikyvol na znak toho že pochopil a tak ako povedala zobral tu cast pocitaca, ktora im mohla byt prospesna. Ked to urobil schytil Miyu za ruku a aj napriek zranenieam ju tahal prec z miestnosti kde si uz predtym vsimol dalsi vchod. Teraz potrebovali najst niečo co by im pomohlo odtialto sa dostat. Zamieril dolu ku garažam a vobec sa nezastavoval ani nic nehovoril pretože vzapti za sebou zacul nadavky a rychle kroky. Schodisko, ktore viedlo až dole bolo prilis uzke na to aby po nom mohli s Miyu utekat bok po boku, a tak ju predbehol aby bol prvy kto by stal v ceste pripadnej rane. Mohol len tusit kolko muzov nechal Michail strazit pri garazach. Myslienky na zbran sa sformovali do vypocutej modlitby ked hlasy nad nimi zosilneli no kedže vsetci traja muzi boli oslepení plynom jeden z nich sa potkol a zbran mu vypadla z ruky. Cez poschodie dopadla na schod pred nim a on bez rozmyslania zodvihol to, čo im teraz mohlo pomoct. Ozvali sa vystreli no to uz potiahol Miyu blizsie k sebe a zoskocil z polsedneho schodu priamo do podzemnych miestnosti. Vyzerali rovnako zanedbane ako zvysok budovy a navyse tam bola tma ako v rohu. Nepochyboval vsak, že to je teraz ich velkou vyhodou. V poslednej chvili stihol stiahnut Miyu k zemi ked sa ani nie na pat metrov od nich vyrojila zo schodiska skupina troch muzov.*
- Dopekla kde su?!- zjacal Parsnicov a opatrne nacuvajuc vsetkym zvukom vykukol spoza rohu.*

*Nie zrovna moc nadšene sa nechala Dylanom ťahať po schodoch dolu. Vedela, že nemajú na výber, preto namiesto protestov len ticho spolupracovala. Pri strelbe, ktorá sa spustila pod schodmi pocítila na ramene pálenie od guľky, ktorá ju len tesne minula. Vedela, že keby ju Dylan tesne predtým nestiahol, bola by na tom určite horšie. Nič však nepovedala, nielen preto, že nechcela aby ich odhalili, ale aj aby nestresovala ešte viac. A hlavne samú seba. Odkedy Parsnicov spomenul dieťa, ktoré má údajne byť Dylanove, prestala situáciu zvládať s nadhladom, ako ju vždy učili. A tým, že to on sám ani nijak nevyvrátil to bolo ešte horšie. Snažila sa nejak schopne si to vysvetliť, ale na nič neprišla. Bolesť v ruke ju teraz upozorňovala, že sa nad tým aspoň prezatiaľ nesmie zamýšlať, pretože škrabanec je to najmenej, čo sa jej mohlo stať. Keď ju stiahol k zemi, ostala chvíľu potichu sledovať kadiaľ sa vybral Michail s ochrankou a tento okamih využila, aby Dylanovi nezranenou rukou ukázala najskôr, kade majú ísť k jej autu a potom, koľko jej Marshall nahlásil komplicov a ich približnú polohu.*

https://www.youtube.com/watch?v=F5YvWC1n7HQ&feature=related


* Prikrcil sa tak aby Miyu zakryl svojim chrbtom no jednou rukou ešte stale držal tu jej. Pozorne nacuval zvukom, ktore prichadzali od schodiska a na malu chvila zahliadol aj Michailov mohutny tien premietnuty na asfalte garaže kam dopadalo slabe svetlo zo schodiska. Zrazu zacitil, že Miyu mu chce niečo naznacit a preto obratil hlavu k nej a snazil sa zaostrit na nu pohlad. Vsimal si každe jej gesto a nasledne prikyvol hlavou na znak toho, že rozumel. Pustil jej ruku a naznacil nou akym smerom pojdu aj to, že ju bude kryt kym ona nenastartuje. Taketo dohovorene signaly boli u agentov bezne a on nepochyboval, že Miyu ich velmi dobre ovlada. Potreboval strhnut pozornost na seba a na to sa musel presunut inym smerom aby Miyu zatial mohla prebehnut k autu. Nepochyboval, že ked sa strhne strelba tak aj ostatni Michailovi muzi pribehnu zistit co sa deje. Naznacil jej aby este chvilu pockala kym sa on nepresunie na opacnu stranu a až ked zacuje prvy vystrel nech zacne utekat. Predtym vsak este chytil Miyu zozadu o krk a pritiahol si jej tvar k sebe aby ju mohol pobozkat. Bol to bozk, ktorým si chcel pripomenut jej sladkost a vlozit do neho vsetku lasku, ktoru k nej citil, pretože to pokojne mohol byt ich posledny bozk. Predtym nez sa od nej celkom odtrhol prilozil svoje pery na jej spanok a takmer necujne jej zasepkal do ucha.* Odpoved najdes vo Farthonskom lese, hladaj cestu, ktora ta dovedie k starej solnej bani... a Miyu... keby som uz mal mat nejake deti chcel by som aby boli nase spolocne..* odtiahol sa a bez dalsieho slova sa prikrceny pobral k opacnej stene. Ked sa o nu oprel chrbtom chvilu pockal naratajuc do pat a potom sa spoza nej vyklonil a zamieril. Vystrel, ktory sa vzapati ozval prehlusilo mozno uz len buchnutie tela na zem ked sa jedna z Michailovych goril ocitla doluznacky a nasledny dupot niekolkych parov tapanok.*
- Je tam!- zakričal Parsnicov a sam vystrelil zo svojej zbrane, ktora na stene, za ktorou sa Dylan ukryval odrazila roh. Vzpati sa ozvala ohlusujuca strelba najma zo strany Parsnicova a jeho goril kedže Dylan si setril svoje naboje. Namiesto toho aby bezhlavo strielal ako oni presuval sa vždy na inu poziciu v garazi a po niekolkych dobre mierenych vystreloch zlozil na zem este dalsich troch muzov, ktori pribehli Michailovi na pomoc. Len na poslednu chvilu zaregistroval pohyb za svojim chrbtom otocil ruku so zbranou a v kotrmelci, ktory ho zachranil pred istou drahou strely trafil gulkou utocnika rovno do stredu hrude. Ten sa zvalil na zem a zbran mu vypadla z ruky. Dylan odhodil tu, ktoru doteraz držal v ruke a zobral si novu.*
- Zabite ho! Dolezite je len to dievca!- ziapal Michail ako zmyslov zbaveny na co sa zo skupinky jeho chlapov oddelili dvaja, ktorí sa pustili prenasledovat Miyu. Dylan rychlo zhodnotil situaciu a namiesto toho aby sa kryl vybehol rovno za nim cim sa na niekolko sekund dostal pod priamu strelbu. Ked uz bol dost blizko zahnal sa pazbou zbrane a jedneho z prenasledovatelov zlozil na zem uderom do spanku. Druhy sa vsak rychlo spamatal a vyrazil mu zbran z ruky, ktora dopadla len na niekolko metrov od Dylanovych noh. No nemal prilezitost zohnut sa a zodvihnut ju pretože v tej istej chvili muz urobil otocku a nohou obutou v tazkej vojenskej topanke ho udrel do líca. Neudržal rovnovahu a spadol na asfaltovy povrch garaze no otocil sa na chrbat dost rychlo aby stihol zachytit dalsi utocnikov uder nohou. Pevne mu ju chytil za clenok a otocil cim muz urobil vo vzduchu efektnu priuetu a dopadol na zem oproti nemu. Obaja sa vsak na nej dlho neohriali pretože sa jednym lahkym pohybom vychadzajucim z noh postavili a zaujali bojovu poziciu. Dylan sa uz odmalicka zaujimal o bojove umenia a nemal ziadny problem vyuzit ich prvky aj v praxi no vsimol si ze to ani muz proti, ktoremu stal. Jedno vsak Dylan ovladal este lepsie nez bojove umenia. Klamat telom. Ked sa utocnik na neho opat zahnal vyzeralo to akoby ho naozaj trafil a on padal doboku ibaze v tu spravnu chvilu sa Dylan oprel lavou rukou o asfalt a pravou nohou udrel muza do krku. Bol to prudky uder a aj slabsi by celkom stacil na to aby mu v okamihu zlomil krcne stavce. Predtym vsak ako muz dopadol mu stihol z puzdra vytiahnut zbran a vystrelit za seba prave v tom okamihu ako na neho namieril dalsi z Michailovych muzov. Aj on padol na zem a zacal sa zvijat od bolesti.*

*Hneď ako jej ukázal čo má v pláne, nesúhlasne zamračená kývla hlavou. Jeho nápad pri takej presile vyzeral ako naplánovaná samovražda. Chcela začať namietať, ale pocítila príjemný dotyk na krku a hneď nato bozk. Tak nádherný a láskavý, akoby sa nikdy nič nestalo. Akoby boli práve spolu na Telarione. Až pri ňom si uvedomila, ako veľmi Dylana ľúbi a že by jej vlastne bolo jedno, či má dieťa, alebo nie, hlavne nech môže byť s ním. Prekvapene sa naňho zadívala, keď začal rozprávať a hneď nato už videla len ako išiel preč. Uvedomila sa neskoro nato, aby šla za ním, rozhodla sa preto splniť, čo jej povedal. Počkala, kým vystrelil a rozbehla sa poza stĺpy smerom k autu. Dylan ich zrejme všetkých zamestnal, keďže sa so žiadnym z nich nestrela. Budova ešte stále nebola úplne dokončená, našla si preto iný východ, akým prišla, pretože si nebola istá, či tam ešte stále neostali traja vrátnici. Dostala sa až k autu, ktoré zareagovalo hneď na jej hlas. Naštartovalo ešte skôr ako si doň sadla a zošlapla plyn. Nasmerovala si to hneď smerom k budove, prešla cez vstup do garáží a sprevádzaná zvukom kvíliaceho motora prefrčala až k nim. Ak niečo od malička zbožnovala, tak to bolo skúšanie hraníc možností áut, ktoré vyrábali pre agentúru. Presne to jej teraz pomohlo udržať si ho pod kontrolou a v požadovanom smere, aj pri veľkej rýchlosti. Pomocou ručnej brzdy s ním ladne zastavila medzi Dylanom a Parsnicovom s gorilami. S nepriestrelnými sklami jej nerobilo problém ostať stáť hocikde. Dvere na Dylanovej strane sa otvorili a Miyu s nadvihnutým obočím čakala, či sa ešte náhodou nerozhodne zlikvidovať ich všetkých naraz.*

* Práve v okamihu ked dalsia z Michailových goril natiahla ruku so zbranou s celkom jednoznacnym umyslom objavila sa Miyu a vosla s autom do drahy strely takže gulku ucinne zachytil nepriestrelny povrch vozidla. Len co sa otrvorili dver ena strane spolujazdca lahko naskocil dnu a s usmevom pochvalil Miyu.* Šikovné dievčatko, nevedel som, že jazdíš pouličné zavody.* bol v pokušení pobozkať ju no ked sa ozval dalsi vystrel odlozil toto predsavzatie na enskor. Zabuchol za sebou dvere a na navigacnom GPS natukal Miyu rychlo nejake udaje takže sa tam objavila podrobna mapa okolia so vsetkymi bocnymi, spelymi aj inymi ulickami, ktore viedli ci uz do centra mesta alebo este dalej od neho.* Pokus sa ich striast tu.* prstom dobol do malej obrazovky na pristrojovej doske a cakal uz na zosliapnutie plynoveho pedala priamo na podlahu aby sa mohol vyklonit z okna a namierit zbran na tych, ktorí sa ich snazili zabit. Bol si isty, že sa nevzdaju tak lahko lenže to sa nevzda ani on.*

Pouličné závody sú mojím druhým životom *veselo sa usmiala a len čo sa za ním zabuchli dvere, stupila na plyn. Auto sa s miernym zakvílením rýchlo rozbehlo dopredu. Otočila volantom a za okamih už vybiehali z budovy. Trochu sa zamračila na GPS systém, ktorý teraz vyblikával na monitore a hneď nato ho vypla.* Súhlas, ale trafím tam radšej sama. *Mesto poznala dobre, aj keď je to už nejaká doba, čo tu nebola.
Jazdu si užívala a aj keď šla rýchlejšie ako väčšina šoférov naokolo, nikto by ju nemohol s čistým svedomím obviniť, že by tým niekoho doslova ohrozovala. Možno tak Marshallovu kreditku, kvôli pokutám, ktoré sa po zavedení nového systému automaticky strhávali z účtu vlastníka auta, vždy keď trochu prirýchlo prebehol popred merače. Občas ešte nakukla do spätného zrkadla, aby skontrolovala polohu prenasledovateľov, vždy v dúfaní, že sa ich zbavili.* Kam chceš ísť ďalej? *obrátila sa na Dylana, keď už boli dostatočne ďaleko od nedostavaného komplexu.* V agentúre máme menší problém, asi ešte nebude najvhodnejšie ísť tam..

* Napriek vážnosti situácie si nemohol odpusiť aby na Miyu nevrhol spoza pleca pobavený pohľad. Obdivoval jej chladnokrvný náhľad na situáciu v akej sa práve ocitli. Nechal ju teda ísť si svojou cestou a zatiaľ sa vyklonil z okna aby mohol po aute prenasledovateľov yvstreliť pár nábojov. samozrejme iba dovtedy kým nevišli na rušnú ulicu. Tu sa už pre istotu stiahol napsať do auta a pohľadom cez čelné sklo sa rýchlo zorientoval v priestore. Ešte pár kontrolných odbočení a boli natoľko daleko, že si Miyu mohla dovoliť zmierniť tlak na plynový pedal.* Mensí problem?* podpichol Miyu s usmevom predtym nez jej odpovedal na jej otazku.* Ked som tam bol naposledy ja všetko bolo v poriadku. Nechcem aby si si to vysvetlila zle ale predtym nez ti odpoviem by ma zaujimalo co tu vlastne robis.* jeho usmev sa este rozsiril aj ked vo vnutri v nom vrela zurivost. Miyu sa jeho vinou zaplietla do sporu, ktory sa jej netykal. Navyse jej bol jej dlžnikom za to že mu zachranila zivot a to jeho muzskej pyche rozhodne nepridavalo na pokoji. Chcel Miyu uchranit pred nebezpecenstvom a paradoxne ju sam do jedneho postrčil.*

Dobre, tak možno to neni menší problém, ale ja za to v podstate nemôžem.. *vzdychla si a mala čo robiť, aby sa nezačala uškŕňať, keď sa jej zazdalo, že to nehovoril zrovna moc nadšene. Uvažovaním nad hocičím iným sa snažila oddialiť myšlienky na to, čo sa stalo. Stále jej nebolo úplne jasné, ako sa Dylanovi mohlo podariť pred všetkými ukryť prítomnosť ženy, ktorú mal ochraňovať. A teraz to ani netúžila vedieť, trápiť sa nad tým môže inokedy. V Marshallovom aute nahodila svoju oblúbenú pesničku (https://www.youtube.com/watch?v=C8vvJbAQYuU :D), dala si ju nahlas a ešte chvílu krúžila po meste, až kým si nebola úplne istá, že ich nikto neprenasleduje. Napokon zastavila pred obchodným centrom. Stíšila hudbu tak, aby nemusela na Dylana kričať a otočila sa naňho.* Chvílu potom ako si odišiel mi prišla správa zo Zeme. Už ani neviem, kto ju posielal, všetko sa to zbehlo hrozne rýchlo, ale došlo mi, že si v nebezpečenstve. Bola som v agentúre, chceli odo mňa čo najviac informácií ohladom tvojich projektov a misií a neviem čoho všetkého ešte. Máme tam nového šéfa, ktorého si už zrejme videl, a ten bol názoru, že budeš s Parsnicovom spolupracovať a preto ťa sem dal zavolať. *zhlboka sa nadýchla, lebo to všetko rozprávala hrozne rýchlo, aby to mala čo najskôr za sebou.* No a potom som ukradla auto z agentúry a šla za tebou. A ak nemáš otázky, rada by som počula tvoju kompletnú verziu..

* Započúval sa do Miyuinho vysvetlovania toho co sa stalo a nemhol kamennou tvarou prekrit svoje prekvapenie nad tym vsetkym co sa dozvedel. Na chvilu sa zamyslel akoby si potreboval dat jednotlive udalosti do suvisu aj ked jeho pevne stisnute pery a zvrastene obocie nasvedcovali, že nie je spokojny so vsetkym co z Miyuinho priznania vyplyva. Tlmene si povzdychol.* ompletnu vezriu toho ako som sa stretol s Parsnicovom?* zahral sa nechapaveho hoci dobre vedel co Miyu zaujima najviac. Kym tu vsak bola nadej, že ju do tej spiinavej zalezitosti nebude musiet zatiahnut ani mu nenapadne urobit opak. Na to Miyu prilis miloval. Neverila mu. Citil to este stale ale vedel, že ak sa ich cesty predsa len niekedy stretnu raz sa to stane. Cely svoj zivot sa snazil zapriet v sebe lasku k tejto žene pretože vedel na akych krehkych nohach bude potom stat ich vztah ked si nebudu verit. Dovera. Zdalo sa, že jeho povolanie vyznam tohoto slova celkom vylucuje.*

Heej, *potlačila nutkanie hodiť doňho niečo z okolia a namiesto toho sa naňho radšej len zahladela cez zúžené oči.* Ty mi to nechceš povedať... *vedela, že to určite znelo skôr ako povzdychnutie, ale nemohla si pomôcť. Spomenula si pritom na slová, ktoré jej kedysi dávno povedal o jej ochrane a zamračila sa. Tentokrát však pozerajúc sa na opačnú stranu, do okna, za ktorým to začínalo vyzerať na dážď. Znechutená, nielen zo situácie kam sa dostali, ale teraz už aj z trochu bezvýznamnejšieho počasia, chvílu hladela na lenivo sa presúvajúce kopy mrakov. Mala chuť presunúť sa do detstva, keď vyzeral svet ľahučko ako pierko a tým oblakom nad nimi mohla vymýšlať mená a určovať, na čo sa najviac podobajú. A hneď potom by spolu s Dylanom naháňali lúčne kobylky. Ticho si povzdychla predtým, ako sa otočila naspäť a začala rozprávať *pozri, ak myslíš, že tým, že mi to nepovieš ma od niečoho uchrániš, nebude to zrejme tak úplne pravda.. *hlas mala tichý a každé slovo presne volila. Nechcela ho nahnevať, sklamať, či dokonca vzbudiť v ňom podozrenie, že chce niečo úplne iné, ako sa mu snaží povedať.* ..ale pred chvílou sme sa presvedčili, že tvoje zatajovanie nás priviedlo do situácie, keď som sama nevedela, čomu veriť. Ale ak trváš natom, že to takto bude lepšie, nechám to na tebe.. *koniec povedala takmer nečujme pohlad sklopila na svoje ruky. Nemôže ho do toho nútiť, je to predsa jeho voľba, aj keď sa jej nemusí zdať najsprávnejšia.*

* Nemohol Miyu vyčítať nic z pocitov, ktore sa v nej po jeho vyhybavej odpovedi určite zacali hromadiť. Sám by nebol nadšený keby mu odmietala prezradiť niečo zo svojho života akoby sa bála, že ju môže zradiť. S tlmenou nadávkou skloniil hlavu a unavene si pretrel oči. Ani jedna z rán, ktoré od Parsnicova utrzil na privitanie ho teraz netrapila. Miyu mala pravdu. Nebola male dievcatko, ktore by potrebovalo vždy a za každu cenu chranit no on sa nemohol zbavit toho pocitu. Otocil hlavu jej smerom a vsimol si ako uporne si hladi na ruky spojene v lone. Citil akoby sa od seba za ten kratky cas o nieco vzdialili ato mu trhalo srdce. Natiahol sa k jej rukam a pevne ich zovrel v dlani* Milujem ťa Miyu a verím ti... skus teraz verit aj ty mne prosim.* poziadal ju tlmene a nakoniec mierne potiahol k sebe tak aby sa mu mohla usadit do lona. Potreboval citit jej blizkost, upokojujuce teplo jej tela, v ktore uz ani nedufal. Nasiel jej pery a prisal sa na ne vo vyhladovanom bozku.* Chces ted avediet pravdu?* opytal sa jej pomedzi prudke nadychy a dalsie naruzive bozky.*

Veď si zranený.. *ticho zaprotestovala a nežne sa usmiala, keď sa ocitla na ňom. Niežeby to bolo nepríjemné, ale mala oňho strach, pri zraneniach, ktoré utrpel by mal ísť rovno do najbližšej nemocnice. Chrbtom ruky mu prešla po tvári, tesne predtým ako ho pobozkala. Telom jej prebehli zimomriavky, akoby to bol ich prvý spoločný bozk.* Počkaj.. *zamumlala zrazu a vybavila sa jej časť dňa, keď ho videla bozkávať sa s akousi blonckou na letisku. Trochu sa odtiahla od jeho tváre, aby naňho dobre videla.* Ty mi nielenže zatajuješ zopár celkom dôležitých informácií, ale máš aj veľmi zaujímavé pracovné postupy. *Pohľad sa jej zúžil, ale bola si istá, že ju prekukne, lebo v očiach jej hrali veselé ohníky.* A chcem to vedieť len v prípade, že ty mi chceš povedať skutočnú pravdu. *musela sa usmiať, lebo to už ďalej nezvládala. Mala ho predsa rada presne takého aký je, či už so svojimi vlastnými tajomstvami, alebo bez nich.*

* Pohladom pozorne skumal Miyuinu tvar ci v nej nezahliadne stopy odporu voci nemu, pretože po pravde by jej to nemohol vobec zazlievať. Práca tajneho agenta nebolo nic s cim by sa clovek len tak chvalil pred priatelmi a pokojne sa o tom rozprával so ženou, ktoru miluje. Castokrat bol nuteny urobit aj veci, za ktore nebol na seba velmi hrdý a postupy, ktoré musel zvoliť by si za inych okolnosti nikdy nevybral. Končekmi prstov opatrne obkreslil krivku Miyuných pier a zhypnotizovaným pohľadom sa utápal v jej žiariacich očiach. Vedel si z nich vyčítať, že sa ho svojimi slovami snaží len podpichnúť no aj tak považoval za životne dôležité uviesť veci na pravú mieru.* Ak narážaš na tú blondínku z letiska nič to neznamenalo. Ak si videla záznam z letiskovej kamery musela si si všimnúť, že som chcel len jej sponu do vlasov...* pri posledných slovách však už úsmev vystúpil na pery aj jemu. Musel si zahryznúť do jazyka aby k svojej odpovedi nedoplnil ešte niečo, čo by Miyu pravdepodobne len zbytočne podráždilo aj keby to myslel len zo žartu. Tiež by nebol veľmi spokojný keby ju videl na svojom mieste, bozkávať sa s nejakým cudzím chlapom len aby od neho dostala to čo potrebuje. Pravdepodobne by si ho neskôr niekde vyhľadal a už len pre dobrý pocit na srdci by mu vrazil jednu do zubov. Keby sa Miyu pýtala čo sa mu stalo s rukou mohol by to zvaliť na určité neodkladné záležitosti, ktoré si bolo nutné vydiskutovať.
Opäť si pritiahol Miyu bližšie k sebe a bozk, pri ktorom si s ňou spojil pery bol už tentoraz oveľa nežnejší a jemnejší.* Chcem ti pravdu ukázať.* odvetil po chvíli a bez ďalších slov si s Miyu vymenil miesto. Ju šikovne nechal dosadnúť na svoje predchádzajúce miesto spolujazdca a on si zatiaľ sadol za volant. Ešte raz k Miyu otočil tvár a pokojne sa na ňu usmial.* Možno by si si mala trochu odpočinúť bude to dlhá cesta...

Tak sponu do vlasov.. *pokračovala v podpichovaní, až kým nedostala bozk. Až po ňom ostala ticho s úsmevom na perách, ktorý sa však nepatrne zmenil, len čo sa dozvedela jeho ďalšie plány.* Ukázať? Počkaj, čo vymýšlaš.. *nech už mal za lubom hocičo, nepozdávalo sa jej to. Nielen, že bol zranený a chcel takto šoférovať „dlhú cestu“ ako ju sám nazval, ale zrejme mala z pravdy aj trochu strach. Čo všetko o Fronesise vlastne vedela? Dylan bol doňho zapojený ako ochranca ženy, ako vyplynulo z Parsnicových rečí. A dieťaťa. Chce ju za nimi zaviesť? Alebo jej ukázať spisy o prípade? Alebo čo vlastne?* Dylan, nemohol by si mi to najskôr aspoň trochu popísať, skôr ako ma tam vezmeš? *ozvala sa opatrne, zatiaľ čo sa otočila dozadu, nahla cez operadlo a chvíľu sa hrabala vo veciach pod zadnými sedadlami. V duchu pritom nadávala na Marshalla, ktorému poriadok nikdy moc nevravel. Našla tam lekárničku s trochu upraveným obsahom, keďže ich práca im občas nachystala iné situácie ako v bežnom živote a kým normálne túto škatulku využívali na prvú pomoc, u nich slúžila zároveň aj ako posledná, až do doby, kým sa nedostanú naspäť na základňu. Rozložila si ju na kolenách a začala z nej vyťahovať veci.* Alebo mi aspoň povedať, či sa mám báť.. *nenápadne sa uškrnula, predtým ako pokračovala ďalej.* A mimochodom, si zranený omnoho viac ako ja, takže ty budeš tým, kto bude odpočívať.

* Nestihol este ani siahnut po klucikoch aby mohol auto nastartovat ked sa Miyu odrazu obratila na sedadle dozadu a zacala niečo naliehavo hladat. Pockal teda kym sa znovu neobrati k nemu a vtedy si vsimol na jej kolenach lekarnicku. Vtedy mu so mozgu zacali prenikat aj ine signaly z jeho tela, ktore mu naznacovali, že poslednych niekolko hodin nestravil prave najpriatelskejsim rozhovorom. Pri Miyu vsak na to celkom zabudol. Mozno by si ani nevsimol keby mal vykrvacat len keby pri tm mohol hladiet Miyu do oci. Jej pritomnost, hoci ho z hladiska jej vlastnej bezpecnosti vobec netesila, dokazala v nom vyvolat zvlastny pokoj, ktory dosial vo svojom zivote nenasiel nikdy inde len v jej blizkosti. Tlmene si povzdychol na znak protestu ked videl čo ma Miyu v umysle no nemienil sa vzdat soferovania. Namiesto toho si le pretiahol zaspinene tricko cez hlavu a prehodil si ho cez nezranene plece. Zatinajuc zuby snazil sa nedat najavo kolko bolesti ho tento jednoduchy ukon stal. Namiesto toho sa na Miyu len smutne posumial a cakal na dotyk jej ruky, ktory jediny mu mohol priniest ulavu od bolesti. Ziadne lieky, liecive masti...zohavena pokozka na rukach sa mu napala v ocakavani no inak sa on sam vobec nepohol. Nechal Miyu pozriet sa na jeho dokalicene telo. Nebolo to lahke. PO tolkych rokoch sluzby jeho hrud brazdilo niekolko jaziev. Niektore dlhsie ine kratsie, vyblednute alebo dosial cervene, stare aj nove zranenia...každe si na jeho pokožke uzurpovalo svoje miesto.* Nemusis sa bat.* povedal rozhodne a snazil sa zachytit v jej ociach zablesk, ktory by mu napovedal co v tej chvili Miyu citi. * Ale najlepsie bude ked vsetko uvidis na vlastne oci pretože slovami by som ti nedokazal opisat to čoho budes svedkom...* vaznost jeho hlasu nebola predstierana ako ani zarmutena vraska v kutikoch jeho ust.*

Vážnosť v jeho hlase úplne odignorovala a namiesto vymýšlania zbytočných stresových situácií sa naňho len povzbudivo usmiala.* Neviem, či bol dobrý nápad dávať si dolu to tričko, vyvoláva to vo mne chuť venovať sa úplne iným činnostiam ako je len ošetrovanie. *diabolsky sa jej zalesklo v očiach, keď sa k nemu nakláňala so špeciálnou dezinfekciou. Skôr ako ju použila, prešla jemne Dylanovi po nezranenej časti ruky. Rameno si pozrela aj zozadu, aby sa uistila, že to bol čistý priestrel a nemusela mu spôsobovať ešte viac bolesti, a až potom sa pustila do práce.* Podobnú vec si na mňa vyťahoval, keď som bola menšia.. *začala rozprávať len tak pomimo, aby aspoň trochu odviedla jeho pozornosť.* ..vždy keď som chodila domov tak hrozne doráňaná, lebo som sa nikdy nenaučila poriadne padať.. *nenápadne sa uškrnula. Tušila, že si pamätá ako dezinfikovanie rán hrozne neznášala, už len preto, že sa pred ním ukrývala, alebo sa snažila rany zatajiť. A raz sa ho dokonca snažila prehovoriť, že to červené na kolene je od farby.* Hotovo *usmiala sa, keď už mal ranu čistú a prelepenú vecou podobnou náplasti, akurát že s trochu iným účinkom, ktorú používali ako rovnocennú a hlavne menej bolestnú náhradu za zošívanie.* Teraz by si ma mal pustiť naspäť za ten volant, najlepšie ešte skôr, ako ťa budem k tomu musieť donútiť *nakláňajúc hlavu nabok, trochu naňho prižmúrila oči. To, že ju tam len tak lahko nepustí jej bolo jasné, no neplánovala sa vzdať len pre jeho pekné oči ..a ústa, tvár, hlas, bozkávanie, správanie, vystupovanie... kusla si do spodnej pery, keď si uvedomila nad čím uvažuje a zatvárila sa čo najviac presvedčivo. Nechať sa poraziť vlastnými myšlienkami by bolo snáď rovnaké ako pustiť si zlodeja do domu a ukázať mu, čo sa mu najviac oplatí si vziať.*

* Všimol si Miyuinu snahu odviesť jeho pozornosť ked mu ošetrovala ranu na ramene a ocenil to vdačným usmevom. Tato bolesť však nebola ničím v porovnani s tym čo už prežil a bolo toho veru dosť. Páčilo sa mu ako Miyu spomína na minulosť, na ich spoločnu minulosť a ešte viac, že si v mysli uchovala na ňu toľko spomienok. Ked mal povedat pravdu on si pamtal vsetky udalosti, ktore sa jej co i len trochu tykali. Jej vasne, tuzby, zelania...* Dakujem...* ozval sa ticho s pohladom vyznamne upretym na Miyuinu tvar a rukou si presiel po naplasti, ktora bola jednym z najvacsich objavov mediciny za poslednych niekolko rokov. Mat takuto vec bezne v lekarnicke uz nebolo nic vynimocne no aj tak bol rad, že ten kto tuto lekarnicku balil myslel aj na taketo malickosti, ktore v konecnom doledku znamenali velmi vela.*...ale soferovať dnes nebudeš pupavka.* doplnil po niekolkych sekundach a sibalsky na Miyu zmurknuc nastartoval, zaradil rychlost a stlacil plyn takmer na podlahu. Soferoval nezranenou rukou zatial co tou druhou sa natiahol k Miyu a sikovne jej zapol pas pretoze nemienil spomalit ani na chvilu. Privelmi dobre ju poznal a nechcel riskovat že by sa pokusila nasilým prezviat moc nad volantom. Pri tej myslienke sa veselo zasmial a pozrel na Miyu kutikom oka akoby sa snazil ohodnotit jej momentalnu naladu. Urcite nebude dvakrat nadsena, že jej robi napriek.* Cestu poznam len ja.* dodal akoby na ospravedlnenie aj ked vyraz na jeho tvari ani ton jeho hlasu nezneli ani trochu kajucne skor provokativne. Otocil volantom doprava a po par minutach sa zaradil do jazdneho pruhu smerujuceho von z mesta. Tu spomalil pretoze netuzil dost rychlostnu pokutu priamo na dialnici kde sa to len tak hemzilo samonavadzacimi meracmi rychlosti. Tieto neprijemne male mršky neboli vacsie ako priemerna plechovica s konzervovanymi rybami, ale ak v okruhu niekolkych metrov zaregistrovali prekrocenie povolenej rychlosti zavesili sa za auto a sledovali ho až dovtedy kym sa jedno z ich ramien nedostklo prednej kapoty. Kedze vacsina aut fungovala pomocou zariadenia vydavajuceho elektricke impulzy jednotlivym dielom merače po kontakte vpustia do obvodu protiimpluz, ktory cely chod auta ochromi a sposobi jeho uplne zastavenie. Potom uz bolo len otazkou minuty aby sa vynorili daramejci.* Stavim sa, že v organizacií neboli velmi nadseny ked si sa rozhodla konat na vlastnu past.* ozval sa koverzacnym tonom hlasu aj ked hanky na ruke, ktorou zvieral volant mu viditelne zbledli ako tuho ho držal. Zaradil sa za modry Kadar vzansajuci sa niekolko centimetrov nad cestou len par metrov od nich a takto menil sprievodne auta až kym sa nedostali k odbocke smerujucej do menej zaludnenych casti uzemia, stale hlbsie do lesa. Spociatku ich cesta viedla specialnymi turistickymi cestami vybudovanymi cisto na ucel pozorovania okolitej prirody no po necelej hodine opat odbocil, tentoraz mimo udrziavane useky ciest. Isiel len podla pamatai no to bolo viac nez keby mal mapu. odhadoval, že k cielu maju este dalsiu tristvrtehodinu. Aj preto sa snazil rozprudit s Miyu rozhovor.*

((ehm....Dilinko de Limetka....to akoze co mas na obrazku? Kde je ten Heiseho, ci Feimov fesak?? O.o ))

*****************************************************


Dva mesiace. Tak dlho trval jeho pobyt na Zemi počas ktorého skúmal, vyhodnocvoval a zapisoval všetky dôležité dáta. Presedel v organizácií financovanej telarionským princom celé večery len na šálkach miestnej drogy nazvanej kofeín, ktorý na neho priaznivo vplýval zvlášť vtedy ked mu už viečka padali od únovy. Zdalo sa síce, že dva mesiace nie su dostatočne dlhá doba na to, aby stihli na Zemi zachranit a spísat do iventára všeky položky od samotných ludi az po hmotné pamiatky, ktore princ nariadil previezt na Isajah do dočasnej uschovy. Samozrejme s niečim sa zacalo uz davnejsie, dokonca davnejsie nez prisiel rozkaz z Telarionu a zachranne prace budu pokracovat aj pocas tažby. Ked sa raz zacne.
Mark so znechutenim odhodil na leksly povrch stola pero, ktorym dovtedy niečo znacil na plochu obrazovku supermoderneho no predovsetkym vysoko vykonneho pocitaca a skoncil dokumetaciu cicavcov. Odrazu ho zaplavil pocit zvlastnej lutosti a sucitu s touto mladou planetou. Mala byt znicena pre vyssie ciele no ani tak nelutoval zanik planety ako takej ako skor rozmanitost , biodiverzitu, miestnych druhov flory a fauny, ktore budu znicene pretoze aj napriek usiliu milionov jeho kolegov nebude mozne zachranit vsetko. Nikdy nemal rad taketo rozhodnutia o zivote a smrti. Sam raz bol nuteny rozhodnut a zvolit si. A co mu to prinieslo? Stratu seba, stratu svojho dovtedajsieho snazenia, stratu ženy, ktoru miloval a ktora uz bola davno vydata za ineho muza... bol otupeny. Ano presne tak. Bol otupeny a predsa citil smutok ked sa opat zahladel na holograficku fotodokumentaciu o velrybach. To bol jednen z druhou, ktory zachrania len s velkymi tazkostami. ak vobec...* Čo to tu dopekla robíme?* ta otazka mu neschadzala z myslu uz peknych par rokov ako ich druh nevideny a nepoznany medzi rovnako vyzerajucimi pozemstanmi okupoval ich domovsku planetu. Holograficky vyprojektovany obraz mohutne svihol chvostom akoby sa obrovsky morsky cicavec klzal v mori a vydal aj vysoky tahavy zvuk, velerybiu piesen. Ano nemsie zabudnut zdokumentovat aj ju...co vsetko , čo vsetko este? Natiahol sa po svoj hrncek no hnedasta tekutina horkastej chuti v nom chybala. Celkom prázdna...*

textová správa pre Marka Aladrona od Amacaraky Morgen

Mark, niečo vážne sa stalo, prosím ťa, čo najskôr ma vyhľadaj. Am

* Dosť. Potreboval prestávku ako topiaci sa tú povestnú slamku, ktorej by sa mohol zachytiť, aby sa mu vodná hladina celkom neuzavrela nad hlavou a nepohltila ho. Unavene si vošiel rukami do vlasov odhnrnúc si tým podvedomým úkonom pár pramienkov červenkastých vlasov z čela. Už rozmýšlal, že sa prejde sieťou podzemných chodieb výskumného centra v snahe dopotácať sa na unavených nohach aspon k nejakému zdroju jedla keď mu na stole odrazu parkrat poskocil laron, modernejšia obdoba počítača s obrovskou kapacitou pamate a mobilu v jednom. Prekvapene nadvihol obočie natiahnuc sa za malým pocitacom akoby cakal že ho cochvila premozu vlastne halucinacie. Ale... bolo to tak. Niekto mu naozaj písal. A ten niekto... dych sa mu v plucach zmenil na trpke zachrapcanie len co sa mu hlavou v rychlosti prehnali vsetky spomienky... ho ocividne potreboval. Dokonca tak velmi, že zabudol aj na minule neodpustitelne krivdy. Opat sa mu pred ocami zjavili slova vryte akoby do jeho vlastnej koze na ruke, na ktoru sa práve pozeral. Vrah. Amacaraka stacajuca sa v dialke. Jej stastna tvar po boku noveho muza. Mohol byt na jeho mieste... Nie. Uvedomil si odrazu. Pohlad mu nezadržatelne padol na hodiny tikajuce z rohu jeho laboratoria. Ak vyrazi hned teraz mozno este stihne dobehnut do dokov v centre mimozemskeho komplexu. Cesta na Gyro potrva priblizne hodinu... odrazu vyskocil zo stolicky nechajuc unavu niekde daleko za sebou a Amacarakinu tvar stiahnutu predzvestou hrozy pred sebou. Blaznivo sa snazil upokojit sam seba ci stihne prist skor ako sa ta tvar v jeho mysli premeni na skutocnost. Co vsak Amacarake dlhoval? Teraz uz vedel, že jej rodicom sa snazil pomoct...no stale sa citil vinny. Mal sa citit vinny? Roztrrpceny? Ukrivdeny? Odkopnuty? Rozmyslal nad tym celou cestou k dokom.*

*Počas cesty taxíkom rozmýšla nad tým čo sa stalo a to aj napriek tomu ,že chce na to všetko zabudnúť. Lenže ťažko sa na niečo také zabúda. Myšlienky sa mu zrazu pretrhnú keď zistí ,že práve zastavili. Pomaly vystúpi, zoberie batožinu z kufra a zaplatí taxikárovi.*Čas začať odznovu.*pomyslí si. Otvára dvere od jeho nového bytu, zloží sa a od únavy sa hneď hodí do postele.*

//nazdar, ja som tu nový a sa tu ešte až tak nevyznám, takže sa môže stať, že by som sa náhodou v niečom pomýlil....varovanie //

*Netrvalo dlho a zaspal. Ako upadol do spánku ,tak sa mu zasa začal snívať ten sen, ktorý mu nedá spať už niekoľko dní: Ocitá sa v situácii, keď beží pomedzi plamene na pomoc svojej matke, ktorú v tej chvíli prebodne neznáma osoba.*NIEEEEEEEE!!!!!*prebudí sa zo sna výkrikom. Srdce mu bije ako na poplach po šoku aký v sne zažil a očami behá sem a tam, v tom, že sa každú chvíľu niečo stane. Celý vystrašený a spotený sa pomaly upokojuje a vydýchava. Keď sa upokojí, podíde k oknu ,prstom sklopí žaluziu a pozrie sa ,čo sa vonku robí. Potom sa ide osprchovať a znovu si ľahne. Tento krát už mal kľudný spánok.*