Hl. mesto Telarionu

*Súhlasne prikývne a pokojne akoby nebolo neskoro v noci si s nou kráča po chodbe smerujúc von* určite sa poteší ked jej poviem že boli pre očarujúcu mladú ženu* ušknul sa sa, privelmi sa neobzerajúc po zámku. Bolo mu ukradnuté či sa Raito dozvie či tam bol, no zjavne by sa nepotešil, už len pre Melianinu pomoc Cruerovi. BOl rád že Mel je v bezpečí, dokonca aj ked to malo byť v paláci toho chlapa, kvoli ktorému mu chýbal na ruke jedne prst* toto prekvapenie sa ti dúfam bude páčiť* povedal akoby nič a roztvoril dvere von. KRáčali po kamienkovje cestičke k dlhej čiernej limuzíne, parkujúcej za bránou* dúfam že sa nenahneváš ak budeme cestovať trochu dlhšie* ušknul sa a galante jej otvoril dvere do auta* toto som ale tej chuderke babičke neukradol* žmurkol čakajúc kým nenasadne*

*Nechala sa viesť chodbami paláca a mala čo robiť, aby sa nezačala smiať nad predstavou, ako potajomky utekajú nevedno kam.* Len aby ti to nedala nejako vynahradiť. *zaškerí sa.* Myslím, že také sadenie nových ruží v nejakej útulnej záhradke by ti aj v celku svedčilo. *Dodá a ďalej s ním kráčala.* V to dúfam aj ja. A ak nie, budeš mi to musieť vynahradiť. *Zaškerí sa ešte viac. Veľmi dobre vedela, že sa jej to prekvapenie bude páčiť. Už len z toho dôvodu, že to bolo prekvapenie od Thomasa a pre ňu. Veď odkedy ho spoznala, odkedy pocítila to hrejivé teplo pri srdci, svet sa pre ňu zmenil. Oživel, tmavé farby sa zmenili na pestré. Už nemyslela na to, aký je tento svet neznesiteľný a bezcieľný, pretože mala zmysel svojho života. Svoj pevný bod v celom vesmíre. Svoj cieľ a dôvod na úsmev. Takmer vždy premýšľala, aké to bude, keď všetko toto bláznovstvo skončí a ona bude môcť odísť s Thomasom. Aké to bude, keď sa mu úplne oddá. Často sa zasmiala sama nad sebou, ako ju Thomas zmenil. Až natoľko, že začínala myslieť na budúcnosť. Nie na jej, ale na ich...na ich spoločnú budúcnosť. Možno bola až príliš naivná, alebo sebecká, ak si myslela, že Thomas to cíti možno rovnako, že možno premýšľa práve o tom istom. Možno bola príliš drzá, keď si myslela, že je pre Thomasa tou jedinou, tak ako je on jediný pre ňu. Že je jediný, ktorému sa bez obáv zverila a s kým sa cítila šťastná a bezpečne. A možno bola hlúpa, že to tak nechala. Bohovia, koľkokrát sa už nad týmto zamýšľala a koľkokrát si ponadáva za to do sprostých husí. Koľkokrát uvažovala o tom, či bolo správne to, čo robí a či Thomasa svojím správaním len neodradí. Vedela, že sa pri ňom niekedy správa ako pojašené pubertálne decko, no nemohla si pomôcť. Niekedy jednoducho cítila také šťastie, že nevedela čo so sebou. Niekedy sa pristihla, ako sa v zamyslení usmieva. No aj tak sa snažila tento fakt pred osadenstvom Telarionského paláca utajiť. Snažila sa, aby si nikto nevšimol tú zmenu v jej živote. Aj keď ju často krát s Thomasom vidievali, neznamená to, že si mohli myslieť, že sa zmenila. Mohli si len myslieť, že sa našiel nejaký blázon, čo s ňou dokázal vydržať dlhšie ako Raito a zhodou okolností to bol práve stratený princ Gyro...
Keď zbadala veľkú čiernu limuzínu, takmer zastala od prekvapenia. Pozrela v úžase na Thomasa.* To si nemusel... *Povie keď sa zmôže na nejaké tie slová.* vadilo by mi to jedine v prípade, že by si so mnou nešiel ty. *Usmeje sa a pristúpi bližšie aby mohla nasadnúť.* Babička by si potom musela žiť na veľmi vysokej nohe. *Uškrnie sa a nastúpi ohúrená luxusným interiérom limuzíny. Bledé čalúnenie obrovských kresiel a niekoľko barov. Najmutie tohto vozidla muselo stáť naozaj veľa.* Kráľovská pokladnica si musela dobre vydýchnuť... *Povie Thomasovi s úsmevom a aj s trochou výčitiek, čo pre ňu všetko robí.* Je to síce krásne, ale pre mňa si to robiť nemusel...neviem, či si od teba toľko pozornosti zaslúžim...

((No fajn, trochu skromnosti no...ale hádam ma nezbiješ... xD ))

*Bol zvedavý na jej reakciu a pozorne sledoval jej tvár. Chcel vydieť v jej tvári šťastie, pretože jej úsmev naplnal šťastím aj jeho.* Nemusím veľa vecí a aj tak ich rád urobím* usmial sa, pridržajúc dvere* ved čo by som pre teba neurobil?*položil rečnícku otázku a posadil sa za ňou do auta. * babička miluje tie svoje kvety, ale dovolím si tvrdiť že ani netuší čo je to auto...*uškrnul sa a predstavil si nejakú šialenú šedivú babičku ako zúrivo jazdi na vyleštenom drahom aute* ...stačí že ohrozuje bezpečnosť na starom hrdzavom bicykli* to si spomenul na jednu konkrétnu sedemdesiatničku, ktorá jazdila na hrdzavom plechu ako pravá závodnička* kráľovská pokladnica* zasmial sa* ...nejako to prežije...* usmial sa. Nechcel komentovať že väčšina posledných výdavkov išla aj tak na vojnu, aby jej to zbytočne nepripomínal.* pre teba som to nemusel robiť? a pre koho iného by som to robil?* spýtal sa a pokynul šoférovi nech vyrazia. ešte pred tým než išiel za Yuki mu vysvetlil kam pôjdu, takže šofér stalčil nejaký gombík a okienko medzi nimi sa zatiahlo* nerád ti to vravím ale si jediné chudatko ktoré obťažujem svojou spoločnosťou*ušknul sa. Vstal a prešiel k baru* čo si dáš na pitie?* spýtal sa a vzal do ruky pohár, čakajúc čo si bude želať*

Tak to aby si jej ako odškodné za tie kvety kúpil aspoň nový bicykel. Možno by sa babička aj potešila. *Opäť sa uškrnie.* Pre koho iného by si to mal robiť, ak nie pre mňa? *Zopakuje jeho otázku.* Napríklad pre svoju sestru. Časť detstva a celé dospievanie ste boli odlúčení- Spoločný výlet by mohlo byť to pravé, čím si to aspoň trochu vynahradiť. *Povie s úsmevom keď sa zatiahlo okienko, čo ich oddeľovalo od šoféra.* Keby mi tvoja spoločnosť vadila, už dávno by som sa jej dokázala zbaviť. Lenže to by som najprv musela chcieť a ja nechcem. *Usmeje sa naňho sledujúc jeho kroky prechádzajúce k baru.* Ak tam máš niečo nealkoholické... Je mi to ľúto, ale nemôžem si dať nič alkoholické. Pretože pred tým, než si sa vkradol do mojej veže, prebral ma z kľudného spánku a uniesol na svojom super modernom tátošovi, som užila prášky na upokojenie a keby som bola teraz niečo alkoholické vypila, asi by si potom nemal so mňa veľkú radosť. * Zaškerí sa. Chcela mu povedať, že má omnoho väčšiu chuť na niečo sladké. Niečo, čo by jej mohol dať len on. Presnejšie na jeho lákavé pery a jazyk, no riskovala by tým, že by sa tak celá situácia mohla začať vyvíjať úplne iným smerom, než by sa mala. Preto radšej zostala ticho a len sa s úsmevom prizerala na Thomasa pred sebou.* Asi mi vážne nechceš povedať, kam ma to unášaš, všakže? *Spýta sa s úškrnkom. Bola príliš zvedavá a nedočkavá, čo dávala za vinu svojmu horlivému znameniu.* Som až príliš zvedavá na to, aby som ti s tým dala len tak ľahko pokoj. Preto ak nechceš stráviť celú cestu počúvaním mojich otravných rečí, radím ti, aby si si to ešte poriadne rozmyslel, *Uškrnie sa naňho.*

*uškrnie sa* dobre, ked sa vrátim, kupípim jej nejaký vyleštený bicykel...praješ si nejakú konkrétnu farbu?* spýta sa veselo. Jediná stará žena ktorá žila blízko komplexu ho ešte kým v nom žil mlátila metlov, pretože jej kradol jablka zo stromu, ktorý prevýsal cez plot* určite ma rada uvidí* nevinne sa usmeje, aj ked úsmev mu trochu pohasne, len čo si mu spomenie Mel* s Mel si spravím výlet až ked sa vráti z Enesianu...po tej mele v komplexe sa presunula k Cruerovi*oboznámil ju a pozrel na nealkoholické nápoje v skrinke* no niečo sa tu nájde...berieš prášky na spanie?* znepokojúco na nu pozrel a vytiahol škatulu ešte zavretého pomarančového dzúsu. Nalial jej ho do pohára a sám sa rozhodol že nebude piť alkohol. Nalial teda aj sebe a položil poháre na stolík vedla sedačky na ktorej sedela. Usadil sa k nej a pozrel jej rozžiarene do očí* je mi lúto...ale nepoviem ti to aj keby si ma tým tvojim sladkým hláskom mala spovedať celou cestou* ušknul sa* alebo...bude jednoduchšie ked sa bude tvoj jazyk venovať zatiaľ inej činnosti* nevinne sa usmial, naklonil k nej a dotkol sa jej pier. Chvílu ju iba nežne bozkával, jazykom jej pootvoril pery a vklzol s ním do jej úst, vychutnávajúc si jej sladkosť*

Nie, nemám. Nepoznám tú babičku, takže neviem, aká je jej obľúbená farba. To by si mohol vedieť ty. *Usmeje sa, no keď si všimla, že Thomasov úsmev trochu pohasol, bolo jej ľúto jej predchádzajúcich slov. Nebolo by dobré teraz preberať celkovú situáciu celého Equilibria. Preto sa rozhodla nevenovať sa ďalej ani Melian, ani tomu, či berie prášky na spanie a ďalej mlčky Thomasa sledovala. Dokázala by ho takto nečinne sledovať a kochať sa pohľadom celé hodiny.* Eeeh...prečo mi to nechceš povedať? *Spýta sa s predstieranou krivdou, keď si k nej konečne prisadol, no to už sa Thomas nad ňou nakláňal s úplne iným plánom, ktorému sa však vôbec nemienila brániť. Ak sa mal priebeh cesty vyplniť práve týmto, vôbec proti tomu nebola. Pootočila sa k nemu a jednou rukou sa podoprela o jeho hrudník vychutnávajúc si jeho jemné bozky. Taktiež sa nebránila, ani keď prehĺbil svoje bozky. Ak by to čochvíľa nespravil, spravila by to tak či tak ona, preto sa len medzi bozky usmiala a spokojne zapriadla.*

*Bolo pre neho ťažšie ako si myslel odtrhnúť od nej pery.Pokúšal tak sám seba, dobre vedel že ju nedokáže len tak bozkávať, bez toho aby netúžil aj po nieočm oveľa hlbšom a vášnivejšom. Hlavne nie po tom, čo sa dialo pri jazere...nie po tom, čo videl jej krásne telo a vedel si ho živo predstaviť kedykoľvek chcel. * asi som ti nemal kupovať červené šaty...mám potom hriešne myšlienky* usmial sa, ked ju konečne pustil, aj ked s tým vôbec nebol spokojný. naklonil sa k jej ušku a tichým šepotom prehovoril* zavri čo a niečo dostaneš* perami sa dotkol ucha a potom sa odtiahol, pričom sa dotli lícami* a ver mi že to neolutuješ* žmurkne a dá jej rýchli bozk na pery, aby čo najrýchlejšie zavrela oči*

(( Máte to rozdelené, v Paláci už nie ste, tak som upravila ))

*Vpíjala sa do jeho bozkov, ktoré pre ňu v poslednom čase znamenali neskutočne veľa. Ako útecha v tomto zlom období. No keď od nej Thomas oddelil svoje pery, bez menších výčitiek naňho pozrela lapajúc po dychu. Hlavou sa mu niesli asi rovnaké myšlienky ako jej, čo tak trochu potvrdili aj jeho slová. Uznala za vhodnejšie neprovokovať ani Thomasa, ani seba. Už sa nechcela v tomto ponáhľať. Zvlášť nie po tom, čo jej Thomas povedal pri jazere. Bolo rozumnejšie vyčkať na tú správnu príležitosť a nie byť zbytočne horlivý, čo by mohla možno neskoršie oľutovať. No niekedy sa ani ona nedokáže ovládnuť, keď ju začne vášnivo bozkávať, keď niekde hlboko v jej vnútri zbĺkne plamienok, ktorý ju pokúša dotýkať sa Thomasa a bozkávať ho ctižiadostivejšie než zvyčajne.* To je dobré, či zlé? *Spýta sa dvojzmyselne a pery sa jej zvlnia do úsmevu. No keď sa k nej naklonil, takmer zmrzla od vzrušenia, po tom, čo ju na uchu pošteklil Thomasov dych a následne aj jeho pery.* Chceš aby som zavrela oči? *Tichúčko povzdychla a z časti prekvapene a z časti zhypnotizovane naňho pozrela. Trochu váhala, či to má pri Thomasovej nevyspytateľnej povahe risknúť. Nerada ostávala v neistote a bezbrannosti, aj keď pri Thomasovi sa jej to stávalo pomerne často a zatiaľ nikdy neoľutovala. Preto len čo spečatil svoje presvedčenie rýchlym bozkom, Yuki sa usmiala a zavrela oči čakajúc, čo bude nasledovať. Mala nutkanie oči opäť otvoriť, pretože bola zvedavá, čo si na ňu Thomas opäť vymyslel, no premohla sa už len z dôvodu, že nechcela Thomasovi pokaziť radosť.*

*Nad jej otázkou sa mierne uškrnul* dobré alebo zlé? úprimne povedané ani neviem* pohladkla ju po líci a chvíľu rozmýšľal či jej ma povedať to čo ho napadlo* hriešne myšlienky sú síce len myšlienky, no po tom čo si predstavujem začínam...teda už som začal lutovať že som mal pri jazere nejako veľa rozumu...*sledoval ako zavrela oči a na chvíľu od nej vstal. Prešiel k skritej chladničke a s úsmevom sledoval či nechala ústa zavreté. Vytiahol obrosvský zmrzlinový pohár, pričom na tanieriku ležali pohádzané čerešne, ktoré okrem toho mal aj na tácke, spolu s iným ovocím. Natiahol sa po lyžičku a znovu si k nej sadol* Dúfam že toto môžeš* usmial sa, zobral za stopku jednu z najvačších čerešní, namočil ju do zmrzliny a priložil k ústam*

*Bol fakt, že od jazera o tej situácií dosť premýšľala a musela uznať, že aj keď sa jej to nepozdávalo a nesúhlasila s tým, mal Thomas vtedy pravdu. Bude dobré, ak to zostane také, aké to je čo najdlhšie. Aj keď po ňom neskrotne túži. Vždy a všade. Nezazlievala mu to. Mal pravdu a ona ho musela akceptovať. Nechať sa viesť rozumom a nie citmi. Možno to on teraz ľutuje. Áno, aj ona to ľutuje. Mohlo to byť krásne. Mohli utíšiť svoje túžby. Ale čo by sa stalo po tom? Možno by to všetko vypŕchlo. Možno by tá vášeň spálila všetko to pekné, čo medzi nimi je. Možno by len ostal šedý popol z ktorého by márne čakali znovuzrodenie fénixa. A možno to chcela urobiť podvedome preto, aby si dokázala Thomasa k sebe ešte viac pripútať. No už nechcela tak skoro prísť o tú čistotu, ktorou sa k sebe viazali. Keď uznajú za vhodné...ona, či Thomas...verí, že ak sa tak rozhodnú, bude to pre nich to najkrajšie, čo by spoločne mohli zažiť. Keď sa oslobodia z tých hodvábnych okov sľubu a nanovo sa uviažu putami silnej dôvery a úplného spoznania toho druhého... Nechala zatvorené oči aj keď cítila a počula, že Thomas vstal. Čakala, že ju znova pobozká, no on tak neurobil. Vypäto čakala, čo sa chystá spraviť, trochu sa uvoľnila, keď si k nej opäť sadol, no keď ucítila na perách chladný voňavý krém a pravdepodobne nejaké ovocie, začala sa smiať, no oči nechala stále zatvorené. Trochu sa naklonila, aby mohla vziať ovocie so zmrzlinou do úst. Keď zacítila, ako sa odtrhla čerešňa od stopky, otvorila oči a pozrela na Thomasa. Bola si istá, že je to čerešňa, pretože nikdy takú veľkú višňu nevidela. Rozpučila ju v ústach jazykom, oddelila dužinu od kôstky, trochu požula a spolu so zmrzlinou prehltla. Potom sa natiahla a zobrala zo stolíka servítku. Priložila si ju ku ústam a vypľula do nej kôstku. Potom ju opäť položila na stolík a pozrela so smiechom na Thomasa.* Tak toto teda môžem... *Povie stále sa smejúc.* Toto si vymýšľal sám? *Spýta sa.* Alebo si sa popýtal o radu nejakej inej ženy? *Dodá so smiechom.*

((prepáč, fakt neviem, čo písať, ja sa vyžívam len v tom tvojom xD...
btw... http://www.blackeye.sk/obrazky/obsah/zapisy/fernet_cherry.jpg xDDDD ))

*Úsmev mu nemizol z tváre, páčilo sa mu sledovať Yukina tvár, počúvať jej veselý smiech. Pozoroval jej pery, ako si berú do úst šťavnatú červenú čerešničku, v hlave sa mu vynárala predstava ako ju jazykom oddeluje od kôstky a ako si to vychutnáva* teraz by som chcel byť tá čerešňa* prehovorí potichu, stále sledujúc jej pery. Mal chuť sa k nim vrhnúť, tiež pocítiť chuť čerešní no z jej úst, pretože z tých by chutili oveľa chutnejšie*s nijakou ženou som sa neradil* ušnie sa a len ťažko odtrhne zrak od červených pier, na ktorých má kvapky šťavy.* využívam svoju fantáziu...* pokrčí plecami a palcom zotrie kvapky z jej pier, pričom na perách sa prstom zdrží dlhšie* často* dodá, prejdúc očami k tým jej. Chvíľu na nich zotrvá a potom pokračuje* aj predstavujem si aj iné veci, než len tento večer a aké by to bolo byť čerešňou v tvojich ústach* ušnie sa a nakloní sa k nej. Priloží si k nej pery, no jazyko prejde po tých jej, aby cítil chuť ktorá zostala po čerešni so zmrzlinou a až potom ju začne bozkávať*

Pozorovala jeho zahĺbený pohľad, čo ju tak trochu znervózňovalo, no na druhej strane uisťovalo.* Nič ti nebráni, aby si sa na ňu zahral. *Odpovie s úškrnkom na jeho poznámku s čerešňou. Ak ju pokúšal on s ovocím a zmrzlinou, mohla aj ona pokúšať jeho. No keď jej prešiel palcom po ruke, jemne sa zachvela a zvážnela. Nedokázala sa priveľmi ovládať, keď ho mala pri sebe tak blízko. Keď ju takto pokúšal. Nedokázala sa mu dlho pozerať do očí. Je také ľahké sa v ňom stratiť. Zavrela oči, inak by načisto prišla aj o tú štipku rozumu, čo jej ešte zostával. No keď ucítila jeho jazyk na svojich perách, bolo takmer nemožné sa ovládať. Ako dlho...? Ako dlho sa bude musieť ešte ovládať, kým dostane to, po čom túži najviac? Ako dlho bude ešte žiť v predstavách? Opätovala mu jeho bozky s chuťou čerešní, no len jemne. Nechcela stratiť samu seba. Ešte nie... nie teraz... Aj keď si neskutočne protirečila. Srdce a telo túžilo po úplne inom, ako im nahováral rozum. Pravú ruku mu priložila na tvár a zľahka ho pohladila. Po tom ukončila ich bozk. Otvorila oči a pozrela na Thomasa.* Tiež často využívam vlastnú fantáziu na predstavy... * Začne potichu. Pohľadom prechádzala z jeho pier a na oči.* ...nás dvoch. Len ty a ja...my...sami...ako sa... *zastaví sa a opäť ho pohladí.* Veď ty vieš... *Trochu nesmelo sa usmeje a nakloní sa k nemu, aby ho mohla letmo pobozkať.*

*Vycerí na ňu zuby a nakloní sa do jednej strany*a povieš mi ako sa mám zahrať na čerešničku? nie som ani červený...ani tak malý aby som sa zmestil do tvojich úst* nevinne sa usmeje a nakloní sa k nej* mimo jazyka...sa na čerešnu nezahrá asi nič...ale tak aspon ten sa má dobre* nakloní sa bližšie k nej a pobozká ju, no terza už nie tak nežne, skôr vášnivejšie. Rukou si ju pritiahne bližšie k sebe, a potom odtiahne pery od tých jej a prejde k jej krku, aby ju naň nežne pobozkal*

*Opätovala mu jeho úškrnok. Veľmi dobre vedel, ako to myslela, no keď sa mienil hrať na hlupáčika a provokovať ju, nemienila mu v tom brániť.* Ty sám si jedna veľká čerešnička na torte môjho doterajšieho života. *Zašepká mu, ako sa k nej pomaly skláňal. Potom sa oddala jeho bozkom. No jeho vášeň ju opäť privádzala do rozpakov. Nie, že by sa jej to nepáčilo...práve naopak. Bolo jej tak krásne keď ju bozkával, dotýkal sa jej...keď ju presviedčal o tom, že je skutočná žena a ona sa tak pri ňom aj cítila. Aj keď sa mu bozky snažila opätovať s rovnakou vášňou, no rovnako sa snažila túto vášeň nijako nezvyšovať, inak by to už vážne nevydržala. No keď sa s perami presunul k jej krku, bolo to oveľa zložitejšie než si myslela. Z úst sa jej vydral vzdych. Silno privrela oči a snažila sa sústrediť na niečo iné, len nie na Thomasa. Nechcela ho od seba odstrčiť, aby nedošlo k nepríjemnému nedorozumeniu. Preto len ďalej znášala tieto sladké muky ako mučenica zmierená so svojou lákavou bolesťou.*

((Ježiš nezbi ma...ja už spím >>))

*Auto pomaly spomaľovalo a on sa vystrel. Pohľadom prebehol po okolí a vedel že už su skoro na mieste* si zachránená* ušknul sa a ešte ju krátko pobozkal na pery. Kým čakali na úplné zastavenie, jemne ju hladkal po ruke, no hľadel von, sledujúc či už sú na mieste. Ked zastavili, otvoril dvere a s úsmevom gentlemana prehovoril* slečna ráčte si vystúpiť* podal jej ruku a veselo sa škeril, lebo už boli skoro na mieste, aj ked ona podla budovi nemohla vedieť kde sú*

((to je neskutocne, aky si ty hnusny, ze nechces povedat kam idu -_-"))

*Len sa letmo pousmiala nad jeho poznámkou o zachránení. Mal vlasne pravdu...bola to istým spôsobom jej záchrana. Taktiež sledovala vonkajšie míňajúce sa budovy a plne vnímala ako ju hladil po ruke. Bola zvedavá kam to vlastne idú. No keď vystúpila, budova pred ktorou sa ocitli nebola ničím výnimočná a na vlas rovnaká, ako tie ostatné.* Teraz mi už povieš, kam ideme? *Spýta sa a usmeje sa naňho.*

Tú chvíľu v nevedomosti ešte hádam zvládneš*usmeje sa a držiac za ruku ju ťahá do vysokej budovy* naposledy ked som bol za tebou v paláci som sa musel popýtať pár ludí, aby som zistil či je to vôbec vhodné prekvapenei* ušknie sa a prejdú dnu. Kráčajúc dlhou slabo osvetlenou chodbou mlčí, no iba kým sa neocitný pred obrovskými vyrezávanými drevenými dverami* len dúfam že sa ti to bude páčiť* trochu sklopi oči a potom dvere otvorí. Sála do ktorej mali vojsť bola celá osvetlená a úplne prázdna, teda až na podium, kde stáli hudobníci* dozvedel soms a že máš rada vážnu hudbu* usmeje sa a usadí ju. Dnes už hrali, no teraz tu boli len pre nich súkromne.* Yuki teraz budú hrať len pre teba* usmeje sa, dá jej krátky bozk a kývne na nich nech začnú.*

/olala...olala. https://www.youtube.com/watch?v=N3WOVnTz-Yo/

*Nič mu neodpovedala, len mlčky uvažovala, či to naozaj tú chvíľu vydrží. Nechala sa ním viesť cez dlhú chodbu a keď sa ocitli pri veľkých dverách, nechápavo naňho pozrela. Až keď vstúpili dnu jej všetko došlo. Ani zďaleka ju niečo takéto nenapadlo. Nenapadlo jej, že by pre ňu schystal súkromný komorný orchester. Nemienila skrývať svoje prekvapenie. jednou rukou si zakryla tvár, zavrela oči a začala sa potichu smiať. No potom opäť pozrie na Thomasa a opätuje mu jeho bozk.* Nehrajú len pre mňa... *Povie, keď začnú hudobníci hrať.* ...hrajú pre nás oboch. *Dopovie s úsmevom a postaví sa pred neho.* Za ten čas, čo sa poznáme sme spoločne tancovali len raz, myslím, že máme čo doháňať, nemyslíš? *Vyzve ho.*

*Pokojne čakal na jej rekciu a veselo sa usmieval. * hraju pre teba...ja som tu len tvoj doprovod*ušknei sa a na jej vyzvu pravdaže mieni pristať* máš pravdu, tancovali sme spolu iba raz a potom si ma tak nehorazne sotila do fontany* uškrnie sa aby vedela že si ju len odborá* dúfam že dnes nemáš podobný plán* žmurkne * tak slečna smiem prosiť* usmeje sa a pozerá jej do očí*

*Usmeje sa naňho.* Nie, dnes taký plán nemám. Iba ak ma budeš znova provokovať a ak nájdem nejakú vhodnú fontánu. *Uškrnie sa.* Samozrejme... *Usmeje sa a dotiahne ho viac do stredu sály. Chytí mu ruky a položí mu ich na jej pás, potom tie svoje položí jemu okolo krku. Celý ten čas sa neprestala usmievať. Zahľadela sa mu do očí a začala sa pohybovať do rytmu hudby.*

*Nedalo mu nesmiať sa* mám lepší plán na zvyšok večera *žmurkne a pomaly sa začne hýbať v hudbe* ale to až neskôr ked sa tam dostaneme* dá sa k nej bližšie* musím ťa upozorniť že nie som asi veľmi dobrý tanečník...* vycerí na nu zuby* moje tanečne kroky su obmedzene na par ukonov a tym to konči...

*Podozrievavo prižmúri oči, no neprestane sa usmievať.* Čo máš ešte na pláne? *Spýta sa, aj keď vedela už dopredu, že jej to pravdepodobne nevyzradí, rovnako, ako toto prekvapenie. Keď sa k nej prisunie bližšie, jej úsmev sa ešte rozšíri. Palcom jednej ruky ho začne jemne hladiť po šiji a čelom sa oprie o to jeho.* Tiež netancujem každý deň, takže odo mňa nečakaj výstredné kreácie. Skús sa nechať viesť pocitmi. *usmeje sa naňho a ešte mu chvíľu len tak mlčky hľadela do očí. Potom tie svoje zavrie.*

*Pokrúti hlavou na znak toho že to sa nedozvie* dozvieš sa to v príhodnú chvíľu, ale súvisí to s niečím o čom sme sa už zhovárli pri našom prvom stretnutí*rozhodol sa urobiť tak ako vravela, nehcať sa unášať pocitmi. Privrel oči a iba sa tak slaho hýbal, vnímajúc každyn yukin pohyb, či zachvenie*

*Povaha hudby je tajomná a môže vyvolávať silné emócie. Prechádza cestičkami, ktoré sa priamo dotýkajú najintímnejších kútikov našej duše bez toho, aby ich ovplyvňovali predsudky alebo nejaké podmienky. Práve to dáva hudbe špecifické vlastnosti, ktoré ona osobne, bez toho, aby sa odvolávala na čosi nadprirodzené, neváhala považovať za mystický zážitok. Vnímala každý dopad klávesy na klavíry, každý ťah sláčikom po husliach, violončele, či iných sláčikových nástrojov, každý fúknutý vzduch do zobcovej flauty, či hoboja a myslela na to, že toto všetko zorganizoval Thomas len pre ňu. Pomaly sa hýbala do rytmu hudby. Prisunula sa k nemu ešte bližšie, ako sa to len dalo, a hlavu mu položila na rameno.* Ďakujem ti... *zašepká mu do ucha po dlhej chvíli ticha.*