Hl. mesto Telarionu

*Nič nevravel, len sa hýbal, pomaly...aj keď podľa svojho cítaniea ako slon v porceláne. Dával si pozor aby nepostúpal Yuki po nohách, chcel aby sa jej ten večer páčil a nemienil to kaziť nejakým mantavým tancovaním.Kým vedľa seba tak blízko tancovali, opájal sa jej príjemnou vôňou a dotkykom jej tela. BOlo to akoby mal v rukách niečo neuveriteľne cenné a jediný chybný krok by to všetko krásne mohol zničiť* neďakuj mi* zašepka jej rovnkao do ucha a pozrie jej do očí* to ja musímdakovať tebe, že si na plese prijala moje pozvanie do tanca a si tu teraz so mnou* povedal úprimne. Nevedel si ani len predstaviť, čo by robil teraz, nebyť toho že je s yuki. Sedle v komlexe? bojoval? čo by robil? ani sám nevedel*

*Vôbec netancoval až tak zle, ako tvrdil. Aj keď na odborníka to tiež nebolo, no snažila sa ho aj trochu viesť. Pozrela naňho a mierne sa pousmiala.* Kto by dokázal odolať tak šarmantnému mladému mužovi ukrytému pod tajomnou škraboškou? *Spýta sa rečnícky.* Áno, som tu teraz s tebou a som neuveriteľne šťastná, že ťa mám. *Jej úsmev sa rozšíri.* Neviem, čo by som robila, keby som ťa nespoznala. Asi len naďalej márnila životom a premrhávala šance na nové začiatky. Netúžila a nesnívala o nikom a ničom. *Povie potichu. Jednu ruku zdvihla, aby ho s ňou mohla pohladiť po tvári. Naklonila sa k nemu, aby ho mohla krátko a nežne pobozkať. Naozaj bola šťastná. Vždy, keď bola s Thomasom bola šťastná a bolo jej s ním krásne.*

/hodinový posun /

*S úsmevom jej otvoril dvere na limuzíne* dúfam že sa ti to zatiaľ páčilo* spýtal sa a upieral na ňu tyrkisove oči* aj keď ja sa viac teším na to čo príde teraz* usmeje sa ešte viac a čaká kým nastúpi dnu. To kam teraz idú je miesto, ktorá niečo hovorí aj jemu, pretože takáto hudba nebolo to čo zvyjčajne počúvava*

*Po asi hodine oni dvaja prestali tancovať, komorný orchester prestal hrať a odišli. Táto časť večera sa skončila. Yuki sa stále usmievala, pretože to bolo naozaj milé a prekrásne prekvapenie.* Bolo to prekrásne, ďakujem ti, Thomas. *Povie keď nastúpi do limuzíny a Thomas si sadne ku nej. Bola zvedavá, kam pôjdu teraz, no nepýtala sa na to, keďže vedela, že Thomasa a jeho tvrdohlavosť nepremôže.*

*Keď sa pohli, jeho úsmev sa len zvačšoval. Na túto časť večera sa naozaj tešil oveľa viac ako na svoje nemotorné tancovanie* ešte ti zostali čerešne so zbzlinou* usmeje sa na ňu a očami zostane v tých jej* dáš si?* spýta sa, lebo si nie je istý či o takomto čase bude mať chuť jesť zmzlinu*

*Trochu sa na bledej sedacke limuzíny pomrvila, aby si spravila lepšie pohodlie. Potom pozrela na Thomasa a chytila ho za ruku.* Iba ak mi s ním pomôžeš. *Zaškerí sa a pohľadom v rýchlosti prejde na zmrzlinový pohár a späť na Thomasa. Chcela ho provokovať a rovnako ako aj Thomas, aj ona vedela, že pohár so zmrzlinou je jedna zo skvelých príležitostí. No k poháru so zmrzlinou sa nepriblížila, nechala to na Thomasa.*

*Ušnie sa a natiahne ruku k poháru* pomôžem ti s čímkoľvek budeš chcieť* povie dvojzmyselne a naberie na lyžičku trochu zmzliny* za koho dáme prvú lyžičku* ušnie sa a prejde s lyžičkou k jej perám* budem sebecký a bude za mna* usmeje sa hladiac jej uprene do očí, čakajúc, kým zmrzlinu zoberie do úst*

*Opätuje mu úškrnok.* Naozaj s čímkoľvek? *Spýta sa rovnako dvojzmyselne ako on. Potom sa už len smiala na jeho slovách. Bola naozaj šťastná, že mohla byť s ním. Hlvane teraz,...* Za teba by som zjedla aj celý pohár. *Povie pred tým, než sa natiahne k lyžičke a dá si ju do úst. Keď ju prehĺtne, na chvíľu sa zamyslene zahľadí s pohľadom upretým na pohár so zmrzlinou.* Zmrzlina nie, čokolada tiež nie a ani cukor... *Začne a stále sa tvári zamyslene. Potom sa jej tvár vyjasní a pozrie opäť na Thomasa.* Vieš, už dlho som premýšľala, ale zdá sa, že ani jedno z toho sa nevyrovná tebe... *Povie s úsmevom.* Myslím, že si to najsladšie, čo ma v živote postretlo...

s čímkoľvek si zažiadaš* odvetí s úšknrom a žmurkne. Pri jej dalších slovách pozrie na pohár a zasmeje sa* je škoda že to neviem posúdiť sám...možno keby som o tom vedel, nejedol by som tolko sladkých somarín...aj ked poznám tiež niečo sladké čo k tým somarinám neradím* prižmuri oči a nahne sa k nej aby ju pobozkal. Jazykom jej vojde do úst a cíti ešte čerstvú chuť sladkej zmzliny. po chvíli sa odtiahne, no iba na kúsok, tak, že sa dotýkajú nosmi* chcela si aby som ti s ním pomohol...tak sa snažím* ušnie sa a spojí ich pery*

Nevedela som, že máš tak rád sladké... *Zdvihne jedno obočie a s úsmevom sa zahľadí do jeho očí. No to už sa k nej Thomas nhýňal, aby ju pobozklal. Opätovávala mu jeho bozky, pohrávala sa s jeho jazykom, jemne, no popritom žiadostivo. Naozaj sa nič nevyrovnalo s chuťou jeho bozkov a nebolo to len tou zmrzlinou, ktorej chuť ešte stále mala v ústach. Vychutnávala si každý jeho bozk a veľmi nerada od neho odtiahla svoje pery.* Mala som na mysli inú pomoc, no toto sa mi páči viacej. *Opätuje jeho úškrnok a opäť ho začne bozkávať. Tentokrát omnoho žiadostivejšie a vášnivejšie. S privretými očami natiahla ruku a vyhľadala tú jeho v ktorej držal lyžičku. Vzala mu ju a potom položila na stolík pri nich. Nechcela sa od neho len tak odtrhnúť, preto to všetko robila viac menej poslepiačky. Potom mu jednou rukou prešla po vlasoch a jemne do nich zaborila prsty.*

zaleží od konkrétneho druhu*zašepká pomedzi žiadostivé bozky, ktoré sa v ňom tak rýchlo nahromadili. Pôvodne ju chcel vziať na výlet, zažiť príjemný večer no teraz, keď ju cítil pri sebe a najma pocitoval vášnivé bozky, nedokázal myslieť na nič iné. cítil ako mu uvoľnila ruky a bol tomu rád. Takto ich mohol využívať na ovela príjemnejšie činnosti. Perami sklzol k jej krku, bozkávajúc jemnú pokožku, ktorá tak príjemne voňala. rukami jej sklzok k bokom a jemne sa k nej pritiahol, tak že boli nakloneny na jednu stranu sedačky*

(daleko od nich ))

*Nastúpila do auta a prevaždnú časť jazdy mlčala. Očami prechádzala po okolí, pričom jej zamyslenosť nebolo ťažké prehliadnuť. Ak ju aj niekto oslovil, prípadnej reakcie by sa načakal dlho. Cesta do mesta trvala nejakú tu chvílu a ona si zatial opierala hlavu o sedakču a po čase privrela oči, úplne opúsťajúc prítomnosť*

*Ked uvidela Tessu zamyslenu tak ju radšej počas cesty ani neoslovila. Potom pozrela na Gabriela a chvilu nanho upierala svoj zrak.* vy viete kto je ta žena ktorá si dnes k nam sadla pri ranajkach ? *spyta sa tichšie Gabriela aby nevyrušila Tessu* alebo my neviete odpovedat na moju zvedavu otazku ? *stale nanho pozerala a pritom čakala na odpoved*

*Pri čiernovláskynej odpovedi sa na chvílu zarazil, aj ked to na nom nebolo vidno. Netušil čo k tomu povedať, takže sa rozhodol zvoliť miernu lož* neviem či môžem povedať že ju poznám* pokrčil plecami* pár krát som ju stretol v paláci, no nemôžem povedať že by som s ňou udržiaval nejaký priatelský vzťah, či s ňou pravidelne konverzoval* ušknul sa* takže vám neviem odpovedať na vašu otázočku....ale ka máte iné* zasmial sa*

*Bohvie aky vztah s nou udržiaval, no ju to vobec nezaujímalo.* neviem čo sa vas ma spytat do vašeho sukromia ma nič nie je a nechcem vás nejako naštvat ked je dnes taký krásny deň. *pozrie sa von oknom a čaka už len kedy dorazia na miesto a popritom očkom občaš kukne na Gabriela.*

*Zasmial sa a pozrel na čiernovlásku* pýtajte sa čo vás zaujíma, mne je to jedno...keby sa mi nejaká otázka nepčáila, určite vám to poviem* zasmial sa ešte viac* jediná vec o ktorej sa s vami nebudem rozprávať je moja práca* dodal už pokojne*

Ako chcete na vašu prácu sa vás už pýtať nebudem *vŕtalo jej v hlave prečo nechcel rozprávať práve o práci no nechala to zatiaľ tak* tak my teda povedzte či ste už ... *nedopovedala vetu lebo jej zrazu niečo spadlo do ľavého oka.* Prepáčte, asi mám niečo v oku *skušala si to vybrať no nepodarilo sa jej to. Nemala pri sebe ani žiadne zrkadlo.* Gabriel nepomôžete my nejako prosím ? *Bola už zúfala, a tak ho požiadala o pomoc.*

*Keby sa aj pýtala, neopovedal by. Ked však išla nadhodiť tému iným smerom, pozrel na ňu, no jej zaklipkanie očami, ktoré viditeľne nebolo plánované pre nejaký flirt ho obralo o prípadnú otázku. Chvíľu mlčky sledoval ako sa babre v oku, no aj tak sa medzi tým hrabal vo vrecku. Vytiahol papierovú vreckovku a skôr než ho požiadlaa o pomoc čakal kedy to povie* no ukážte* naklonil sa k nej a dúfal že zase nezačne s hysterickým kričaním čo si o nej myslí. Lavou rukou jej jemne nadvihol viečko pri oku a krajom vreckovky jej skúšal vytiahnuť drobnosť, ktorá jej bránila v prirodzenom správaní* je to mihalnica* povedal no stále ju nemohol vytiahnuť*

*ked sa jej dotkol tvare zrazu pocítila ako jej prebehol príjemny mráz po chrbte. Uprene nanho začala hladiet.* mihalnica *preco práve teraz a tu* co my tam tak dlho robite ? *opyta sa po chvili a chyti sa jeho ramena.Neprestane žmurkat a preto jej ju asi nemoze vytiahnut* Gabriel *začala hovorit kazdu sekudnu jeho meno a na chvilu prestala žmurkat*

*Ked prestala žmurkať, konečne sa mu podarilo rožkom vreckvoky mihalnicu vytiahnuť. Pobavene sa zasmial a nevinne žmurkol* ak sa vám páči moje meno, stačí povedať, nemustí mi ho tak často pripomínať, zatiaľ si ho pamatám...* ukázal jej vreckovku s vytiahnutou mihlanicou oprel sa tak ako aj predtým*

ked to chcete počut tak vam to poviem. Páči sa my vaše meno *usmeje sa*čo by som vám nepovedala len aby som vás potešila a inak dakujem vam Gabriel za záchranu mojho oka *zdvoraznila jeho meno a oprela sa tiež o sedačku. Premýšlala ešte nad tym čo pocitila ked sa jej dotkol no snažila sa na to hned zabudnut ved on určite nič necítil tak ako ona. Prečo na to vobec myslela nič to nebolo a tak dalej hladela von oknom.*

*Čiernovláska sa zjavne vedela vynájsť a jemu znovu sadol na pery úsmev* vypýtal by som za odmenu pusu, no asi by ste zasezačali vystrájať* povedal stíšeným hlasom, s neskrývaným pobavením* budem sa musieť uspokojiť s úsmevom...jedine že by ste si to chcceli rozmyslieť...* žmurkol* tu vás len ťažko zvediem takže sa nemusíte báť* zasmial sa*

*otočila smerom k nemu a usmiala sa, zaroven sa k nemu prisunula bližšie a pohladila ho po líci* prečo chcete stále bozk ? to od každej ženy žiadate bozk ked jej pomožete ? *prestala ho hladit po tvari no ostala pri nom sediet* radšej vám kupim novu košelu, povedzte aku farbu by ste chceli ?

*Ked zacítil slabý dotyk na líci, očami zablúdil k tým jej. Mala jemnú ruku a peknú tvár, nemohol by povedať inak. Pri pohľade na jej postavu stále nehcápal, prečo nechce poriadne jesť. Na jej otázkou sa len pousmial a neodpovedal jej. Sedela pomerne blízko a tak mu bolo treba len sa trošku nakloniť a dotkol sa slabučko jej pier. Netušil či mu vlepí alebo začne kričať, iba ju nežne pobozkal na pery*

*opätovala jeho bozk no netrval dlho* čo to robite Gabriel ? *spyta sa pokojne a pritom ho drži okolo krku. Uprene sa mu zadíva do oči.* toto by sme nemali ... *Rukou prešla z jeho vlasov na tvár, druhou rukou ho chytila za krkom a opäť spojila ich pery. Začala ho bozkávať, snažila sa byť jemna, nechcela tento bozk prerušiť. Postupne ako ho bozkávala na pery pomaly sa zdvihala na jeho kolena až sedela na ňom.* toto ste chceli Gabriel, nie ? *Ked opat otvorila usta využila príležitost a vnikla mu do nich jazykom. Vedela, že tento bozk je iný, ako tie predtým.*