Vesmírna loď

* Odrazu sa mu do tela vialo obrovske mnozstvo energie, pretože poznal odpovede, ktore by mohli dostatocne vyvazit Tessine pripadne otazky alebo nejasnosti. So sirokym usmevom na perach a akymsi nadychom tajomna v ociach zacal vysvetlovat.* Nemusime rušiť veľku svadbu tu na lodi a ani privodit svadobnej agentke srdcovy zachvat.* uskrnul sa chlapcensky ked sa odrazu postavil a zodvihol tak aj Tessu. Teraz ked vedel, že caka ich dietatko daval si ovela vacsi pozor na to ako sa jej dotykal. Jemne, zlahka, tak aby jej neublizil a zaroven pevne aby sa mohla o neho orpiet.* Nechcem aby si bola ukratena o velku svadbu so vsetkymi nasimi priatelmi, nikto z nich vsak nemusi vediet že uz svoji sme. POznam jedno miesto kde nas mozu ihned zosobasit. Potrebujeme len svedkov...* v tej chvili zacul na chodbe Leeho hlas.*
- Hej, zda sa že tu mame nove tvare.- zasmial sa jemu typickym priatelskym smiechom a Cass si uz len predstavoval ako sa srdecne vita s ich hostami.
- ja som Lee mimochodom a vy asi budete Tessiny priatelia. Hanah?- zasmial sa určite prikrociac k mlademu dievcatu s otvorenou narucou. Sam uz niekolkokrat vyhlasil že vsetci Tessiny priatelia su aj jeho priatelmi a ako ho Cass poznal za tymto si stal.*
Pod.* usmial sa Cass na tessu chytil ju za ruku a potiahol von na chodbu spat k malej trojclennej skupinke. Nestihol vsak nic povedat ked sa Lee v okamihu obratil k nim a po perach sa mu rozlial stastny usmev.*
- Tessaaa...- zatiahol potesene a okamzite zmenil smer aby ju mohol objat. Skor nez ju vsak stihol zovriet do svoju hedvedieho narucia Cass ho zatsavil poloziac mu ruku na plece.
- Pozor...-
- Co to trepes Cass?- skočil mu do reči Lee striasol zo seba Cassovu ruku a navzdory jeho zamracenemu pohladu Tessu pevne objal a zatocil sa s nou.
- Aha ako nam skrasnel nas mlady Jesson Carter. Clovek by si pomyslel že sa uz zacal holit.- zazartoval a vtisol Tesse na obe lica hlucny bozk
- A ty sa mozes hanbit. Vsetci vas tu uz cakame a ty sa zatial hras na schovavacku. Zvykni si na to kamos že na Tesse zalezi aj niekom inemu ako tebe však ?- Lee sa obratil zartovne na Tessu a stuchol ju zlahka do boku. Vzapati sa vsak zamracil a pozorne si premeral crty jej tvare. Zdala sa mu akasi ina. Nie vsak nestastna, ani otrasena z toho čo sa stalo. Vtedy si ulahcene vydychol, pretože sa obaval toho ako sa bude Tessa citit po tej zalezitosti s unosom. Za ziadnu cenu by jej to vsak teraz nepripominal.
- Takže ako sa mal moj holubok?- zaspieval prekryvajuc vlastne obavy a vrhol na Cassa zamračeny pohlad. Bolo vsak jasne že poburenie z Cassovo uzkoztliveho spravania len predstiera. Chapal velmi dobre čo laska moze narobit s rozumnym muzom. Zbavi ho zdraveho rozumu a nasepka mu že vsetci okrem jeho lasky su zradcovia. Zasmial sa na svojej sialenej filizofickej ubahe a cakal na odpoved. Medzitym vsak dodal.
- Mas naozaj milych priatelov Tessa. Myslim tym hlavne Hanah.* zasmial sa a zmurkol na Tessinu priatelku. Mal jedine stastie. Ze ho Rowan vyhodila z osetrovne aby sa mohla v pokoji postarat o toho blazniveho maliara. Stratila nervy pri jeho neustalom nespokojnom vrčani kedykolvek sa ho dotkla. " Som lekarka Lee a ak sa ti to nepaci chod si stekat na ine psy alebo sa zabav pri nahani vlastneho chvostu. MOzno potom prides na to že by si sa mal zacat správat ako chlap a nie ako zviera." povedala mu vtedy. " Pri tebe som jedno a to iste." znela jeho odpoved predtym nez vypochodoval urazene z osterovne.. Potom sa vsak est evratil a medzi odchylenou skarou dvier zavolal. " A prehram si zaznam z bezpečnostnych kamier takže toho umelčíka varuj nech sa radšej o nic nepokusa."*

Hanah a Aron

*Hanah si klepkala veselo prstami po stene, ignorujúc Aronove otázky. Stále sa pýtal, čo sa robí a jej teda už poriadne liezol na nervy.
"čo je také súrne?" zopakoval už hádam stý raz.
"Myslím že to nie je tvoja vec..." poznamenala úpne prirodzeným hlasom, nepotrebovala ani len kričať. Ked začuli neznámy hlas, obaja sa otočili a zbadali neznámeho muža, Hanah sa ušknula. Podľa farby vlasov si ihned pripradila k Tessinmu opisu hlavného mechanika.
"Hanah" zasmiala sa "a tento otravný chlap je Aron..." tak aby to Aron nevidel, prevrátila očami a objala Leeho akoby sa poznali roky. Podľa Tessiných zážitkov si už vedela predstaviť čo môže a čo nie. MOžno by sa nemala s Leem ako porozprávať o technických veciahc, no bola dostatočne vnímavá.
"Rada ťa osobne spoznávam...Tessa vravela že si génius...ktovie koľko z nás ma šťastie poznať géniusa...ale neskúšaj mi nič vysvetlovať, obávam sa že by sa sa somnou už doživotne nebavil* zasmiala sa a pozrela na Arona.
"Počuj Aron, bež do hangáru a pohľadaj nejakého Jacka...* vedela že mu to zaberie dosť času, ak nevie priezvisko...môže tam byť aj dvadsať Jackov* rada by som toho šialenca ktorý spáva nahý spoznala osobne* drgal ho a potom sa otočila k dverám kde sa zjavila Tessina hlava spolu so snúbencom. Držali sa za ruky a podľa toho ako kapitán varovne vrčal na priateľa bolo jasné, že už o všetkom vie*

*Nechala sa potiahnuť von a úsmev ktorý na prvý pohľad vyzeral tak že sa už nemôže ani len viac rozšíriť sa predsa len zvačšil pri pohlade na Leeho* Lee* usmiala sa a aj napriek drobnému odporu ktorý skúsil Cass vynaložiť skončila v jeho objatí* ty čo tu už nemáš akože pracovať...počula som, že si si to rozmyslel...*zaškerila sa od ucha k uchu* Jesson Carter , moje druhé ja som potlačila do úzadia, tak konečne vyzerám ženskejšie...ale keby boli sťažnosti, môžem si znovu zopnúť vlasy, obviazať čo sa bude dať a tváriť sa ako blondatý chlapček čo sa učí lietať* zasmiala sa, aj ked jej bolo jasné že v blízkej budúcnosti nič také nehrozí* Hmm...holúbok...čo myslíš ako som sa mala bez tejto hrby kovu ktorú som si tak obľúbila, vrátane jej posádky?* položila mu otázku no nečakala na prípadnú odpoved* a nemrač sa na neho, chudáčik sa o mna len bojí* pootočila hlavu ku Cassovi, vlastne sa k nemu prešla zase naspať, chytiac ho za ruku, pričom sa na neho nežne usmiala* nemusíš sa báť, možno nemôžem zdvíhať ťažké veci, no inak som zatiaľ plne funkčná* zachechtala sa* a čo ty Lee, čo máš nové okrem červenovlasej divožienky a tvojho hlavného výtvoru, ktorý si mi ešte stále neukázal?

- Myslíš Thosa?- nadviazal živo lee a bolo vidno, že Tessa si svojou poslednou otazkou vzbudila jeho plnu vedecku zaujatost. V ociach mu zaplapol ten zvalsny lesk typicky pre každeho vedca ci umelca, ktory je hrdy na svoje dielo.
- S tou hrbou kovu by som bol opatrny...- zachechtal sa a rukou citlivo pohladil stenu chodby, v ktorej práve stali avsak uz bez Aronovej pritomnosti. Ten isiel na Hanahinu ziadost pravdepodobne hladat Jacka a urobit s nim rozhovor o jeho "narulanom" sposobe zivota. - ... Thos ma velmi dobre uši a est eneviem celkom rozlisovat medzi svojou osobou a lodou. Berie ju ako svoju sucast takže by si to mohol vysvetlit ako narazku na neho a Rowan.. ako narazku na jej umelecke citenie kedže mi pomahala vytvorit jeho...hmmm..ako by som to nazval...
- Telo.- doplnil za neho Cass a len prevratil ocami nad priatelovym zapalom pre tie správne slovicka.
- Krivdis mu Cass. Ty mas tela, a mam telo, ale Thos... Tessa ved poznas Rowan.- uskrnul sa dalej zartujuc Lee a na chvilu stichol aby si mohol dat dohromady vsetky suvislosti, ktore sa od Tessy dozvedel. Najskor ulahodil svojmu vedeckemu citeniu no teraz bol schopny postrehnut aj ten naznak v Tessinych slovach, ktory mu bol predtym skryty. Predtym nez sa ozval sa neisto pozrel raz na Cass, potom na Hanah a nakoniec jeho pohlad zostal visiet na Tessinych perach.* Plne funkcna..to znamena že sa citis zle? Si chora?* teraz sa uz neopieral rukou o stenu ale urobil rychly krok vpred aby sa mohol Tesse lepsie zadivat do tvare. Naozaj vyzerala byt o niečo bledsia nez obycajne. Ale mozno to bolo len to svetlo...*

áno Thosa zjavne, aj ked ešte som nepočula jeho meno, no asi to bude on*horlivo prikývla a po jeho vysvetlení sa usmiala a rukou prešla po kovovej stene*Lee však vieš že túto lod mám rada nech by som povedala čokoľvek...a Thos...ked už má tie ťažké uši, v každom prípade ťa rada stretnem* povedala hlasnejšie, akoby to mohlo pomôcť* chlapci, keby som bola stále Jesson, použili by ste iné slovíčka* zasmiala sa a samozrjeme jej bolo jasné o čom Lee hovoril.* Rowan sa zjavne zabavila* neodpustila si, lebo tá predstava ktorá sa jej vynorila pred očami, ako Rowan formuje isté častni Thosovho tela ju naozaj pobavila* No Lee...chorá...neviem či by som to nazvala zrovna chorobou...* vykrivila pery do zretelnejšieho úsmevu a ukázala aj zúbky* ...okrem toho že nesmiem zdvíhať tažké veci, istý čas sa treba vyhnúť aj alkoholu a zdravo sa stravovať...* dávala mu pomaly nápovedy, nepochibovala, že skôr či neskôr mu to dojde. Neisto pozrela na Cassa,možnomu to chcel povedať on, boli predsa najlepší priatelia, nechcela sa mu do toho miešať.*

* Cass zachytil Tessin neisty pohlad a upokojujuco sa na nu usmial. Dala leemu uz dost napoved aby si vedel vyvodit správne zavery no v pripade potreby bol ochotny povedat mu to na rovinu. Vedel, že Hanah uz nebolo treba ziadneho vysvetlovania a tak sa z casti vdychol, že Lee teda medzi nimi ostava jediny, ktory by ich mohol zahrnut mnozstvom otazok.*
- Vies Lee vec sa ma tak, že..- začal vysvetlovat ked si vsimol nechapavy vyraz na priatelovej tvari no s tou sa v niekolkych nasledujucih skundach odohrala naozaj zarazajuca premena.
- Mlč!- zarazil ho prudko a krv mu stiehla spod pokozky nevedno kam. Takeho bledeho ho Cass este nevidel no co ho zaražalo najviac bolo to ako ocividne sa snazil udrzat sa v bdelom stave. Pozeral sa na Tessu ako na zjavenie, usta dokoran otvorene, oci vyplastene na jej brucho.
- Lee? Si v poriadku?-
-Hm?- nasledovala odpoved podla ktorej Cass vedel že ho ani nevnima. A odrazu vedel co sa deje. Tlmene sa zasmial, upokojujuco stisol Tesse ruku a potom jej ju pustiac presiel až k omracenemu Leemu. Rychlo mu luskol pred ocami až nim trhlo a konecne bol schopny pozriet sa aj inym smerom.
- Tessa...Tessa...-nedokazal dokoncit len rukou ukazal na jej brucho potom akoby obvinujuco na neho a nakoniec len pokrutil hlavou.
- Lee naozaj neviem čo budes robit ked otehotnie Rowan. Chces sa na nu dve hodiny divat s otvorenymi ustami a ukazovat na nu prstom?- usrknul sa Cass a potlapkal ho po pleci. Tusil že Tessa je teraz zmatena a tak sa rychlo pustil do vysvetlovania.
- Povedzme že Rowan nie je jedina ktora ma patricne skusenosti vo svojom obore. Pred niekolkymi rokmi jej Lee tak trochu fusoval do remesla...-
- Vyslo z nej pat.. pat!!!- zdalo sa ze Lee ma len kusok od kolapsu.
- Viezol na Thanatos Klarejskú vyslankynu s jej manželom ked dostala pocas letu porodne bolesti. Bolo to z jej strany trochu nezodpovedne cestovat v takom pokročilom stadiu tehotenstva ale nedala sa odradit a jej manzel jej to nevedel odopriet...- pokracoval Cass akoby Leeho ani nepocul.
- Krv... a tie ...tie....-
- Klareji sa od nas trochu odlisuju.- vysvetlil Cass stale s rovnakym uskrnom.
- Chapadla...- blabotal Lee a striasol sa akoby ho niekto oblial ladovou vodou.
- No v skratke, manzel odpadol a Lee sa zahral na porodnu babicu. Ale zvladol si to naozaj skvele.- Cass opat pobuchal Leeeho po pleci a ten sa uz pomaly spamataval.
- Tessa ja... prepac že som tak reagoval, ale... z teba nevyjde to. to...- nenasiel vhodne slova tak len pokrčil plecami a opat podisel k Tesse aby ju objal.
- Blahozelam je to naozaj skvele ostatný to už vedia?- usmev ktory sa mu o niekolko sekund na to, ked si uvedomil svoju prehnanu reakciu, rozlial po tvari bol spola zahanbeny no z vacsej miery vyjadroval uprimnu radost.*

*Bola naozaj zmätená. Lee viditeľne pochopil o čo ide, no jeho rekaciu ju zarazila. Nevyzeral potešene, skôr šokovane priam vystrašene. Nebolo to ešte ani vidieť, no on jej zízal vyvalene na brucho, až to bolo nepríjemné. Prestala sa usmievať, neisto zažmurkala očami a prebehla k Hanah, ktorá sa tvárila rovnako zmätene. Nevedela či má niečo povedať, no cítila nepokoj. Ked ju Cass pustila prešile k Leemu, chcela k nemu natiahnuť ruku a stiahnuť preč, bolo to hrozné. Nepáčilo sa jej čo sa deje, nevedela čo je zle na tom že čakajú dieťatko.* čo sa...* nedokončila vetu, pretože Lee sa očividne prebudil z toho divného stavu. Zahryzla si do pery a aj ked by jej za normálnych okolností daná historka prišla smiešna, teraz zostala stáť a nesmiala sa, iba hľadela na Leeho. Otvorila ústa že niečo povie no hned ich aj zavrela, nevedela ako ma reagovať...* Lee dovolím si tvrdiť že nie som nijaký Klajer a nemám chápadla a som si istá že ani Cass ich nemá, takže sa nemusíš báť...* prehovorila ked sa spamatala* mimo nás štyroch o tom nevie nikto* usmiala sa napokon, nemohla mu zazlievať reakciu, zjavne bol z chápadiel traumatizovaný akurát dosť a vlastne, nebolo na tom nič divné...keby ona odrodí päť chobotníc...tiež by sa na pôrod nepozerala inak...*

- Je mi to tak strašne luto Tessa som somar...- zacal sa opat kajat lee lebo si vsimol, že tvar jeho mladej priatelky celkom zjavne prezradza sklamanie aj ked sa ho snazila prekryt usmevom.
- ...bolo to len...len velke prekavpenie ale zo srdca vam s Cassom zelam stastie...- aj by si pred Tessou klakol a na mieste by sa ju snazil odprosit keby ho Cass odrazu nechytil za plece a nepotiahol blizsie k ich malej skupinke.
- Lee na to teraz nemame cas.- povedal dost razne na to aby na neho priatel obratil prekvapenu tvar.
- Chcete to tajit? Nemyslite že je na to uz trochu neskoro...?-
- Nie pokial udržis tajomstvo.- zacal Cass a usmial sa na Tesse natiahnuc k nej ruku.
- S Tessou sme sa rozhodli už viac necakat a zobrat sa teraz hned...-ani nestihol dopovedat ked Lee zvysil rozcarovane hlas.
- Chcete sa tajne zobrat? Ale to je...to je blaznive... Cass nie je to trochu unahlene?- otočil sa na Cass pretože hned vedel odkial vietor fuka. Poznal svojho priatela prilis dobre na to aby vedel čo sa mu teraz asi moze prehanat hlavou. Keby mal povedat pravdu scasti ho aj chapal... Tuto svoju reakciu si vsak nemohol odpustit.
- Ubezpecujem ta, vas oboch...- Cass sa pozrel aj na Hanah a pokojne sa na nu usmial..- že velmi dobre viem čo robim a ak by to Tessa nechcela rovnako ako ja do nicoho ju nebudem nutit.- vtedy obratil pohlad na Tessu a nezne ju pohladil po lici. Hladiac jej do oci roprával akoby tam boli len oni dvaja.
- Ak to naozaj chces urobit teraz budem sa snazit vyvazit vsetky tvoje sklamania z malej utajenej svadby neskor pri tej vacsej na lodi. Zalezi mi len na tom aby si bola stastna...
- Zda sa Hanah, že nas takto nepriamo ziadaju aby sme im isli za svedkov.- zamrmlal po chvili v tichosti Lee smerom k Tessinej priatelke a naklonil sa k nej tak že sa plecom dotykal toho jej. Stacilo mu vidiet vyraz na Cassovej tvari a hned mu bolo jasne ze sa nezblaznil ale ako povedal naozaj velmi dobre vedel co robi. Nemohol sa na neho henvat ani pre tu unahlesnost lebo vo svetle novych skutocnosti sa zdalo byt naozaj pochopitelne preco sa ma vsetko udiat tak rychlo. A okrem toho ho upokojovalo vedomie, ze nech sa Tessa rozhodne akokolvek Cass vystroji obrovsku svadbu bez ohladu na to ci bude ich prva alebo az druha. Preto ani necitil vycitky svedomia, že by mal pred ostatnymi , Rowan, Bryanom, Freyou a Jackom držat jazyk za zubami.*

*Vedela že by z nej herečka nebola a Lee jej to jasne potvrdil svojimi slovami. Nedokázala zakryť sklamanie z jeho reakcie, aj ked sa na neho v skutočnosti nehnevala, jednoducho bola len zarazená* Lee to je v poriadku, nehnevám sa, len som bola trochu prekvapená, dobre veľmi prekvapená z tvojho výrazu, ale po tvojom zážitku s chobotnicami sa ti vlastne ani nečudujem*usmiala sa, tentoraz už uprimnejšie, vediac že teraz ide tá časť s tajnou svadbou. Po jeho slovách ktoré adresoval len jej pokrútila nesúhlasne hlavou* Cass, teším sa na našu svadbu ale to či tam bude tristo ludí alebo päť nie je podstatné, nepotrebujem k šťastiu obrovskú svadbu...*tvárou bola veľmi blízko tej jej a nakoniec mu koniec zašepkala do ucha* úplne mi tam postačíš len ty sám, aj ked svedkovia sa zídu...* slabo sa mu zasmiala do ucha a pobozkala ho na líce*...a ja som šťastná...veľká svadba pre mňa ani zdaleka neznamená viac než toto*pokračovala v tichých slovách a opatrne mu ruku položila na svoju pokožku bruška* ...som skutočne šťastná* pridvihla sa na špičky, pobozkala ho na pery a na chvílu zastala v jeho pohlade. Usmiala sa a otočila tak budúcim svedkom* uhádli ste, boli by sme radi keby ste boli svedkovia* potvrila Leeho slová. Ved kto iný by sa na to hodil viac než oni dvaja.* Cass...* odrazu sa k nemu otočila* ...chýbajú ešte dve osoby.* Nepochybovala, že jedna ho napadne aj sama aj ked druhú nepoznal* či to bude tajná svadba alebo nie, nevestu odvádza pred oltár otec, či je skutočný alebo nie...nemám otca no Raito ma vychovával, chcela by som aby ma odviedol k oltáru*na chvíľu si zahryzla do pery a sledovala Cassovu reakciu, celkom by ju zaujímalo čo si o tom myslí* a ešte jedno dievča, nepoznáš ju, hrá na klavíry, bola so mnou aj pozrieť šaty ked ma Ande...* zasekla sa* ...myslím že bude fajn ak tam bude rovnaký počet mužov a žien* dokončila napokon*

* Cass nepochyboval, že každe jedno slovko, ktore Tessa pred chvilou vyslovila myslela naozaj vazne a nechcela o tym len upokojit aby si nerobil vycitky svedomia, že ju pripravuje o tak vynimocny den so vsetkym co k tomu patri. A so svadbou sa neoddelitelne spajal velkolepy obrad so vsetkymi tymi malymi ozdobami, ktore boli v konecnom dolesku take dolezite na dotvorenie vynimocnej atmosfery, servitkami s inicialkami ich mien, cele kose nadhernych vzacnych kvetov a predovsetkym vsetci ich priatelia. Mozno mal až prilis vzitu predstavu, že svadobny den je pre kazdu nevestu jeden z najdolezitejsich v jej zivote a bol odhodlany dat Tesse vsetko. zasluzila si ovela viac nez len rychlu tajnu svadbu s par priatelmi ako svedkami. Zasluzila si ovela ovela viac... nezne jej chytil tvar do dlani a na obe viecka jej zlahka prilozil pery.* Stale neviem prist na to cim som si ta mohol zasluzit.* zsepkal jej do ucha v tom okamihu ako ho pobozkala na lice. Len nejasne vnimal ako si Lee stojaci za jeho chrbtom tlmene povzdychol ocividne tak davajuc najavo svoje pobavenie z toho akeho laskyplneho okamihu sa práve stal svedkom. Cass mal vsak oci len pre Tessu. Pozorne pocuval každe jej slovo aby mohol slnit aj tu najmensiu prosbu, ktoru by mu mozno nepovedala nahlas, ale nemo ju vyslovila pohldom svojich jasnych smaragdovozelenych oci. Len co takmer padlo Andersenovi meno stuhol, ale v najblizsich sekundach s snazil tvarit celkom pokojne aj ked svalom na sanke mu zacalo nebezepecne trhat. Niekolkymi hlbokymi nadchmi sa vsak zbavil aj tohto prejavu jeho hlbokej nenavisti voci tej ludskej oblude. Nikdy ho netesilo zabijanie. Nikdy nezabil nikoho bez toho aby ho ta tvar potom nestrasila v snoch. nemal pokoja. No teraz...citil priam zlomyslenu radost tak zvalstnu pre celu jeho povahu ž to v jeho srdci vytvaralo obrovsku trhlinu, ktoru nemohol preklent nijaky most odpustenia. Nikdy. Keby sa ho na sude opytali ci svoj skutok lutuje bez zavahania a s krutym usmevom na perach by povedal že by to s vellkym potesenim zopakoval znovu a potom este raz až kym by z Andersona nezostala len beztvara krvava kopka... Tessa sa zarazila a zmenila temu dost rychlo na to aby aj on vo svojich myslienkach prestal podliehat vplyvu nenavisti a sustredil sa radsej na prijemnejsie myslienky ako bola napriklad nastavajuca svadba.* Idem po nich.* odvetil pohotovo, pretože dokonale rozumel Tessinej tuzbe aby ju k oltaru odviedol prave Raito. Sam uz na to myslel aj ked si nebol celkom isty ci na novinku o urychlenej a predovsetkym tajnej svadbe zareaguje tak pokojne ako Lee ci Hanah. v tomto sa nelisil od ziadneho milujuceho otca ci brata. Ak na neho nevytiahol zbran len co sa dozvedel o jeho vztahu s Tessou tak tomu bolo len pre to že boli priatelia a ze ju nechcel iba vyuzit ale miloval ju z celej hlby svojho srdca. Tie dlhe mesiace, ktore stravil s raitom na Tnanatose ich oboch utvrdili v presveceni, že maju dovod vazit si jeden druheho a dovolit aby sa medzi nimi vytvorilo priatelstvo. * Urobi pre teba všetko Tessa to som si isty.* dodal este s usmevom keby sa jej predsa len zmocnili nejake pochybnosti.* Nebududeme uz viac cakat...* Cass sa odrazu otocil k Leemu polozil mu ruku na rameno a priatelsky ho po nom potlapkal.* Budes mojim svedkom Lee?
Lee akoby len cakal kym sa konecne dostane do pozornosti no podla jeho spokojneho uskrnu nebolo mozne tvrdit že by sa citil urazeny. prave naopak.
- vazne by si ma sklamal keby si si o tom dovoli pochybovat.- a potom keby to este nebolo jasne potvrdil
- jasne že ano!- takmer zakrical a od radosti sa rozosmial schytiac hanah do narucia a zacal s nou tancovat na hmkany svadobny pochod.
- Co myslis hanah udrziem jazyk za zubami?- zmurkol na nu a zatocil ju pod svojou rukou. za tieto slova si od cassa vysluzil zamračeny pohlad, ktory vsak rychlo vystriedal usmev aj na jeho tvari.

*Pred rokom ani neverila, že by mohol deň jej svadby nastať, aj keď ako každá žena o ňom snívala. Jednoducho ale neverila, že je schopná milovať. Milovať ako skutočne milovať, nie len mať rada. Tak to bývalo s Jessonom, často preto mávala výčitky, on ju tak miloval a ona sa o to len pokúšala. Teraz keď mala Cassa dobre vedela, že to bolo nemožné. Láska sa nedá nanútiť, jednoducho ju musí cítiť. Napriek prvému večeru počas ktorého sa s Cassom zoznámila sa zamilovala, vediac že toto je tá láska, o ktorej všetci tak snívajú, píšu básne či spievajú. Možno si predstavovala svadbu s plno priateľmi, no nepovažovala to za najdôležitejšiu vec na svete. To čo bolo najdôležitejšie objímala a nosila pod srdcom. Hanah tu bola tiež, dokonca aj s jej bielymi šatami a teraz mal prísť aj Raito. * neurazil si sa po mojom naozaj presnom hode lampou* zašepkala mu s úsmevom. Naozaj sa jej nechcelo veriť, že sa to naozaj stalo. Keď bude rozprávať raz svojim deťom ako sa spoznali, bude to asi veľmi smiešne. Opiť sa, padnúť na zadok, ovracať ho, hodiť po ňom lampu...naozaj to nebolo zoznámenie ako z rozprávky na zaliatej slnečnej pláži, no nemenila by. Dokonca aj to čo sa stalo s Ranien, ten týždeň vo veži, bolo to súčasťou ich života a nemienila to ľutovať. Život bol na ľútosť príliš krátky. * Cass dávaj si pozor, nebude nadšený keď mu to povieš* prehovorila nahlas, nechcela vidieť Raitovu tvár keď mu povie, čo chcú urobiť* Ja viem že to urobí, ale bude sa na teba mračiť, asi ti poriadne vynadá* snažila sa mu naznačiť, nech mu to oznámi nejako šetrne* Kým to s ním vybavíš, zbehnem do nemocnice niečo zariadiť* otočila k nemu svoju plnú pozornosť* skôr než si začneš myslieť že niečo nie je v poriadku, nič mi nie je, ide len o nejaké bežné veci... * povedala s úsmevom, úplne presvedčivo, sama nechápala ako to tak prirodzene dokázala zahrať. Mala tam trochu iný plán, no chcela to Cassovi povedať až potom*

Hanah

*Hanah sa ani neunúvala vydávať nejaké pazvuky. Občasne sa ušknula smerom k Leemu, ktorý sa zjavne bavil dobre tak ako aj ona. Tí dvaja si ich ani len nevšímali, niežeby im to zazlievala.* svedkovia...ja budem družička* ušknula sa na neho veselo, s rovnako dobrou náladou akú mal on. Vôbec sa nebránila ked si začal hopkať do tonou svadobného pochodu* Lee no neviem neviem...aj ked hovorí sa že ukecané su hlavne baby...žeby som si niečo nevšimla* očami si ho prezrela a začala sa smiať*

• Cass sa Tessu upokojujúco usmial a chytil jej obe ruky do svojich aby ich mohol zľahka stisnúť.* Máš pravdu nebude nadšeny, ale nebojím sa, že by po mne začal strielať.* uškrnul sa odrazu pretože predstava ako sa snazi utiect pred nahnevanym raitom ho navzdory vsetkemu uprimne pobavila. Nepochyboval, že by bol toho schopny aj ked by si možno vybral ovela rafinovanejsi sposob ako mu ukazat jeho miesto. No ako uz v myslienkach predtym aj tentoraz predpokladal, že priatelstvo mu pomoze ziskat naskok aby vsetko dosattocne vysvetlil. Druha vec bude ako raito zareaguje na novinku o Tessinom tehotenstve. Jednoducho sa tomu nedalo vyhnut, ale bol si isty, že po tomto ho sam bude nabadat aby sa poponahlali a on si mohol Tessu zobrat co najskor. Cass vedel este niečo. Raito by nikdy nesudil inych bez toho aby predtym nezhodnotil vsetky dovody, ktore tu stali obhajobu ci pritaženie a pravda bola taka že sam sa oženil presne tym istym sposobom akym si chcel Cass teraz zobrat Tessu. Len co vsak z Tessinych ust zaznelo slovo nemocnica nalakane sa strhol a zadival sa najskor do jej oci a potom mu pohlad v sekunde zaletel nizsie k jej brusku. Naozaj ho vsak upokoili len dalsie Tessine slova a pokoj zraciaci sa v jej ociach. Taktiez usmev ho presvedcil, že slovo nemocnica sa v tomto pripade nebude spajat s nicim zavaznym. Aspon v to dufal no pohlad na Tessu ho robil coraz istejsim. Nepytal sa teraz na dovod prečo ale rozhodne mal v umysle pripomenut tuto otazku Tesse len co budu mat trochu viac sukromia. V suvislosti s touto myslienkou sa zadival v kratkosti na Leeho a Hanah. Na moment tiez zapocul aj cast z ich rozhovoru. Lee jej práve odpovedal na nejaku poznamku, ktoru vsak predtym nezachytil pretoe bol plne sustredeny len na Tessu.*
• - Hanah, hanah...- vzdychol si Lee s uskrnom- ... je tu este tolko inych veci, ktore maju muzi spolocne s vami zenami a pre obe strany príjemne...- nedokoncil len sa zachechtol a potom sa k nemu priblizil aby ho potiahol z arameno smerom k jeho izbe, ktoru teraz zdielali spolocne s Tessou.
• - No pod Cassanova..- zazartoval a zmurkol na Tessu vysluc k nej vzdusny bozk.
• - ...damy sa nam musia ocividne pripravit a my musime toho este vela zariadit.- opat potiahol Cassa hlbsie do chodby no ten sa nepohol skor nez vtisol Tesse na pery nezny bozk a rychlo jej zasepkal do ucha.
• - Napis mi meno tvojej priatelky alebo jej daj sama vediet. Postaram sa o vsetko a privediem aj raita.- usmial sa a nadalej odporoval Leemu keby mu chcela Tessa est eniečo pred odchodom povedat.*

*AKo čakala, Cass si spomil so slovom nemocnica hned tie najhoriše katastorficke situácie, no viditeľne jej uveril. Necítila pocit viny, neklamala mu, aj ked mu niečo zatajila. Nešla na nijakú kontrolu, skôr chcela napraviť jednu vec, s ktorou by nedokázala žiť. Vedela, že sak sa pozrie do zrkalda, vždy by si to pripomenula, tak ako to chcel. Nemienila to dovoliť, chcela už prežívať šťastie nie bolsť pri spomienkach* Lee...ty hádam flirtuješ s mojou kamarátkou* zasmiala sa nahlas a predstierala pohoršenie* čo na to povie Rowan?* vyplazila na neho jazyk a pri vzdušnom bozku sa zasmiala* na Cassanovu sa tu meníš ako vidím ty* podpichla ho, no ked začula Cassov hlas, ihned upriamila pozornosť na neho a prikývla* pošlem jej správu, ale volá sa Torry* objasnilamu to* keby nechcel ísť, použi násilie* vycerila zuby* má dosť dlhé vlasy, kludne poslúžia ako vodítko* ani nevedela kde sa v nej berie tá dobrá nálada* a dávaj si pozor*dodala už vážnejšie, no stále s úsmevom. Ruky mu omotala okolo krku a na chvílu sa len usmievala ako mu hladela do tváre. Potom sa usmiala ešte viac, ten jeho nežný pohľad bol príliš krásny. Dlho ale nevydržala len tak stáť, pobozkala ho nie krátkym bozkom a potohom ho konečne pustila* tak sa zatiaľ majte, a nešišmite sa* usmiala sa, venovala ešte jedne pohlad plný nehy Cassovi a spolu s Hanah zmizli za rohom chodby*

* Lee si pri vysloveni Rowaninho mena len nahnevane odfrkol a mysel mu ihned zaplavili spomienky na maliara a to ako sa na neho Rowan pozerala. Mozno mu len jeho novoobjavena ziarlivost ukazala veci vo svetle, v ktorom sa v skutočnosti neodohravali, ale nemohol si pomoct aby obycajnym dotykom pri lekarskej prehliadke nepripisoval aj iny vyznam. Za takychto okolnosti mu bolo celkom jedno keby sa k Rowan dostalo, že flirtoval s inou ženou. Pri tejto myslienke sa ukrnul. Obzvlast by sa nehneval keby ich vzajomne uzmierovanie dopadlo ako naposledy... mimovolne si rukou presiel po rade gombiciek na svojej uniforme, ktore si musel nanovo prisit po Rowaninom vybuchu vasne. Samozrejme ten jeho nebol o nic mensi.* Velmi rad by som zistil co by na to povedaala.* zamrmlal si viac menej sam pre seba s diabolskym usmevom, ale bolo mu viac menej jasne, že aj keby Tesse odvetil nahlas pravdepodobne by uz nepocula pretože opat bola zabrata do rozhovoru alebo skor v dotykoch s Cassom. Preto trpezlivo pockal kym si nevymenia posledne slovo, bozk, dotyk a potom uz aj on schmatol Cassa za rameno a zacal ho tlacit smerom k jeho izbe. Len co boli dostatocne daleko nakriatol s nim mensi rozhovor.*
- Verím Cass, že nebudem musiet ohladom vasej svadby klamat dlho...-
Cass sa na Leeho len pokojne usmial a otvoril dvere na izbe aby si mohol pripravit par potrebnych veci. Medzi inym aj vsetky svoje doklady.
- Neziadam ťa aby si klamal..- zacal s uskrnom, ktory sa rozsiril este viac po tom ako svoju hlasnu myslienku rozvil dokonca. - ... ja ta len prosim aby si sa snazil vyhnut pravde a povedal len tolko co mozes bez toho aby to sklzlo do velkych klamstiev.
- Cass!- zaupel Lee a prevratil ocami dohora ked za sebou zavrel dvere a oprel sa o ne chrbtom zaloziac si ruky na hrudi.
- Lee ty vies, že by som to nikdy neurobil. Tuzim si zobrat Tessu uz tak dlho a teraz mam na to este dalsi, velmi dolezity, dovod. Nenecham ju a nase dieta bez ochrany...- zacal Cass a jeho hlas postupne tichol takže Lee aj z toho mohol vyvodit, že niečo nie je v poriadku.
- Co sa stalo s Andersenom?- tuto otazku sa planoval spytat uz velmi dlho ale doteraz nebol s Cassom nikdy osamote aby tomu tak mohol urobit. Videl ako jeho priatel pri tom mene stuhol a ako sa mu napli svaly na chrbte. Vyzeralo to tak, že ho celkom zaplavilo napatie a este niečo...mozno obavy...
- Zabil som ho.- odpovedal Cass jednoducho ako keby len komentoval vysledok nejakej neskodnej hry s kocou a fugurkami. Jeho hlas bol dokonale hladky a chladny, človek by v nom nenasiel zavahania ci lutosti. Lee si dokonca uvedomil, že by to Cass rad zopakoval keby mal prileztost. Po par sekundach ohromenia nehlas preglgol v hrdle nahromadenu hrcu. Samozrejme to ocakaval. Cass nebol muzom, ktorý by dovolil aby Tesse niekto čo i len trochu ublizil. A Andrsen jej chcel určite ublizit dost...
- A...aha..- vydychol Lee no podla jeho hlasu bolo jasne, že priatela nijako neodsudzuje ibaže v nom zaznela rovnaka obava.
- Keby niekto...- zacal Cass no Lee mu takmer zurivo skočil do reči.
- Nie! Nikto sa to nedozvie a Andersen si to zasluzil rozhodne by nikto...
- Bol to Hardor, clen vyznamnej rodiny...Lee prosim pocuvaj ma na chvilu prosim...- poziadal Cass Leeho len co videl že sa mi opat chysta s namietkou skocit do reči.
- ... nelutujem, že som toho bastarda zniesol zo sveta kvoli tomu vsetkemu co Tesse urobil...- hlas sa mu zatriasol a Leeho tvar zbledla poznanim.
- Nie Lee, nie to nie pokial si myslel na to...chvalabohu, ale..bolo to zle... takmer som to nestihol a ona ma teraz...- Cass zvesil hlavu v nemom zufalstve a zosunul sa na postel s tvarou v dlanich. Ked bol s Tessou nedal jej najavo nic z toho ake zufalstvo citil, ako velmi zacal nenavidiet, ako mu zurivost trhala srdce na kusy a zo zdraveho rozumu mu narobila beztvaru kasu zieravej lavy, ktorej hukot a nicivost mu naplnali usi. Aj ked uz bolo po vsetkom. Potreboval to dostat zo seba von. Len nejasne zacul Leeho tlmene kroky ako sa presuvali po koberci smerom k nemu. Ovela vyraznjesie vsak pocul ako ticho klaje a zatina ruky v past tak silno až mu v nich zapukali vsetky kosti. Zodvihol hlavu a v ociach sa mu teraz odražala až sialena naliehavost. Vyskočil z postele, na ktorej dovtedy sedel a pribehol k Leemu. Rukou na rameno zastavil jeho nervozne zamyslene prechadzanie a otočil ho tvarou k sebe.
- Poznas jeho rasu tak dobre ako ja Lee a vies že im bude uplne jedno či si to Anderson zasluzil alebo nie. Nebude to jeho zločin ale moj že som ho zabil a skor či neskor...-
- Cass prosim..- zacal Lee tichym hlasom akoby ho uz nechcel viac pocuvat akoby tuzil len po jedinom...zapchat si usi rukami aby ostal celkom hluchy k priatelovym presvedcivym slovam. Samozrejme vedel, že ma pravdu. Hardory sa riadili podla vlastnych zakonov a...
- ...sami pridu vykonat spravodlivost. Ked sa tak stane Lee nechcem aby si klamal.. prosim ta len o jedno ako svojho priatela...- aj ked sa Cass snazil svoj hlas ovladat predsa sa mu len zachvel v hlbokom pohnutí citov. Toto bolo pre neho zivotne dolezite.
- ...Postaraj sa prosim o Tessu a nase dieta...-
- Cass to...-
- Keby sa niečo stalo Lee...-
- Nezomrieš...-
- Raz určite áno...- pousmial sa smutne Cass a pohladom sa vpil do bolestne rozsirenych priatelovych oci. Vedel co od neho ziadal a co mu len tou samotnou ziadostou sposoboval. No nemohol inak. Postara sa o Tessu vo vsetkych smeroch ako to len pojde. Zdalo sa, že Lee este stale nebol schopny odpovede. Nie ohladom Tessy ale ohladom toho ako lahko Cass pripustal, že by sa mu mohlo niečo stat. Hardory boli nevyspitatelni, podli...ako Andersen len tisickrat silnejsi a pocetenejsi.
- Prisaham.- odpovedal nakoniec Lee slavnostne a v jeho hlase nezaznelo nijake zavahanie ked silno stlacil priatelovu ruku na svojom ramene a zadival sa na neho rovnakym odhodlanym pohladom. - Ale dočerta si kapitán Thanatosu! Prežil si uz tolko bojov a vyhral tolko bitiek, že sa teraz nemožes vzdat tak lahko!- rozhonil sa a opat v nom zacalo silniet nove odhodlanie.
- Mas Tessu a to male... to naozaj chces polozit hlavu na klat a cakat kym Hardory seknu?!-
Cass len pokrutil hlavou a zastretym pohladom ticho zavrčal aj ked ku koncu mu uz slova presiakli tupou pulzujucou bolestou.
- Sam vieš že nie Lee. Ak Hardory budu chciet seknut nebudem len zmierene cakat na koniec, ale mám ženu a dieťa Lee to je to jedine podstatne v mojom živote. Musim byt pripraveny na každy mozny scenar...-
Lee po tichyto slovach zmlkol no neprestal na priatela upierat odhodlany pohlad.
-Toto nemusi byt len tvoj boj...-
- Ale ano Lee musí a ja to ani inak nechcem.- v Cassom hlase zaznela tlmena vyhražka. Nezatiahne do tej zalezitosti už nikoho dalsieho. On bol ten kto prijal Andersena na lod, on bol ten kto mu daval stale nove sance, on bol ten, ktorý v podstate za vsetko mohol...Toto sa tykalo len a len jeho. Bola to jeho pomsta a jeho rozhodnutie. Dalej uz nevydržal divat sa na leeho tvar taky zarmutenu, plnu obav a bolesti...neistoty a nádeje zaroven. Otočil sa teda od neho aby dokoncil svoje balenie a ked bol hotovy vyrazil s nim v patach do hangara. mal uz to čo potreboval. Oženi sa s Tessou este v ten den takže o nu a ich dieta, ktore nosila pod srdcom bude postarane a Lee... bude stat pri nich keby zlyhal. No v duchu sa zaviazal, že kym to bude v jeho silach nevzda sa a bude bojovat tak ako to robil doteraz. Laska mu dodavala novych sil a ked predtym bojoval len z cirej zlosti a vedel, že to nie je správne teraz mal ten najlepsi dovod, ktorý mal zmysel...Tessu a svoje dieta.

*Len čo zmizli za rohom, sústredene kráčala, viac menej ignorujúc okolie. Pred svadbou si musela zbaliť nejaké veci a skočiť do nemocnice. Čím ďalej zašla, tým viac jej úsmev pohasínal.
„Tak“ ozvala sa Hanah, ktorú omrzelo čakať kým niečo povie sama.
„Budem sa vydávať“ usmiala sa, aj keď myšlienkami bola stále inde.
„Čo sa deje Tess?“
„Ideme na svadbu?“ opýtala sa, aj keď vedela že Hanah sa nedá nič tajiť. Poznala ju až neuveriteľne dobre, vedela kedy sa neusmieva úprimne, cítila v jej hlase iné tony.
„Tess vyklop to“ zavrčala na ňu, len čo prešli k teleportu.
Tessa sa zamračila. To čo cítila bol priam mix citov, netušila čím začať.
„Hanah čo ti mám povedať? Že sa bojím ostať sama v miestnosti? Keď kráčam ulicou obzerám sa či ten bastard z niekade nevykukne aj keď viem že je mŕtvy? Alebo že vždy keď pozriem do zrkadla a zbadám to prekliate tetovanie, prídem sama sebe odporná? A...“ zháčila sa, privrela oči aby zabránila Hanah vidieť že má slzy na krajíčku „Cass mi tají niečo vážne, môže sa usmievať koľko chce, viem že sa niečo deje. Tá tajná svadba...nejde o to aby ľudia nemali reči že som tehotná, veď o tajnej svadbe budeme vedieť len my...ide o poistku ak by sa mu niečo stalo. Do normálnej svadby by už predsa nebojoval, vojna skončila teda je v tom niečo iné a ja sa ho na to bojím spýtať. Nie som si istá či chcem vedieť čo sa deje no na druhej strane chcem byť pripravená...nedovolím aby sa mu niečo stalo, kým som ho nespoznala, nemala som ani poňatia aké to je cítiť naozajstnú lásku a ak by sa mu niečo stalo, už by som to nikdy nezažila.“
„Tess...“
„Neprerušuj ma Hanah...“ požiadala ju a pokračovala „tak toto sa deje. Nie som schopná sa ho na to spýtať a nechcem mu ani povedať že sa bojím len čo sa ocitnem kdekoľvek sama. Ešte aj v tom dome, kým sa staral o maliara a ja som bola len pár miestností od nich som sa pri každom zašuchotaní otočila, bola pripravená utekať. Len čo vojdem do nejakej miestnosti, prvé čo si všimnem sú východy. Keď na mňa pozrie nejaký chlap a mne sa zdá že je to nejaké zvláštne, mám chuť utekať a nezastaviť. Nemôžem to Cassovi povedať, aj beztak sa trápi pre to všetko čo sa stalo.“
Hanah mlčala, netušiac čo jej na to povedať. Tessa to ani nepotrebovala, nič čo by jej povedala by tieto pocity nezmenilo.
„Kam teda ideme?“ spýtala sa napokon Hanah.
„Idem si dať odstrániť to tetovanie“ odvetila a po rukách jej preleteli zimomriavky. *

* Nepotreboval zavrieť oči na to aby sa sústredil na vytvaranie noveho obrazu, pretože tentoraz to robila Leslie. Bolo pre neho fascinujuce sledovat ako sa nim vytvoreny priestor zacal postupne rozmazavat do mnofarebnej nerozlisitelnej skrvny. Bolo to akoby niekto pred nim vylial vsetky mozne farby a zacal ich ich premiesavat len obycajnym poryvom mysle. Z farebneho mora, ktoreho sum k nemu prenikal a obklopoval ako vzduch, ktorý nepotreboval ale vnimal ho velmi citlivo, sa postupne zacali vynarat presnejsie obrysy. Odrazu sa ocitol v nom svete. Posledna kvapka farby stiekla zo strechy domu a ked dopadla na chodnik vpila sa don ako voda do suchej zeme. Obraz bol hotovy. Teraz sa mohol zacat dotykat veci. Urobil par krokov po zelenom travniku a zvedavo sa rozhliadol vokol seba akoby sa snazil zachytit čo najviac detailov, pretože toto miesto spoznaval z Leslienych fotiek.* Pamtam sa.* odvetil ticho a v jeho hlase zaznel naznak ucty. Vedel dokonale rozlist prelud od skutocnosti no predsa s Leslienym talentom a vlastnemu zapalu citov, ktore sa viazali na miesto jej domova bol tento obraz predsa len ovela viac vabivejsi nez tie co vytvoril on. Vsimol si psa, ktory nahanal macku a zvedavo striehol na každu zmenu v rozloženi svalstva ako sa pes pohyboval.* Mas talent Leslie. Tvoje spomienky na domov su take jasne a silne, ž evies vytvorit aj ten najmensi detail. Nebol som si isty či to tento program bude vediet zachytit...* stichol pretoze sa postupne blizili coraz blizsie k domu. Mal pocit akoby sem nepatril. Nie pre to že by nechcel, ale toto bol Leslien raj. Pre neho ziadny nebol.* Mozno by som ta mal pockat tu ak sa chces ist pozriet dovnutra...

*V jej predstave to bolo také ako naposledy. V skutočnosti sa už musel dom zmeniť, no pre nu bol stále rovnaký. Krásny, príjemný a viažuci sa na jej spomienky. CHvíľu len tak stála a hľadela na to všetko okolo seba, akoby tomu neohla uveriť. Domov jej chýbal, aj keď by sa od Bryana nepohla. Bol to jej posledný člen rodiny, aspon tej na krotej jej záležalo a nechcela byť od neho preč. Už dávno pochopila že život sa môže v zlomku sekundy skončiť a potom už žiadne slzy, prosby či želania nedokážu nič zmeniť, pridať pár sekúnd na strávanie času s milovanou osobou. Po líci jej stiekla slza, oči zastavili na hojdacom kresle pri jednom zo stromov. Pamätala si ako sa tam hočkala so svojou mamou, mala to akoby pred očami. Jej spomienka vytvorila ich osoby, ju ako malé dievča a jej mamu, ako sa tam hočkajú za slnečného dna. To čoho sa bála, že takáto ilúzia alebo kresba jej všetko pripomenú sa stalo realitou. Už to nebola len jedna slza na jej líci, bolo ich tam oveľa viac. Počula že jej Thos niečo hovorí, no nevnímala výnam slov. Hľadela len na malé ryšavé dievča ktoré sedí svojej mame na kolenách a veselo sa smeje a húpa. Všetko sa zrazu rozplynulo, nedokázala sa na to pozerať. Opatrne zložila prístroj a položila ho na stolík, dávajúc pozor aby ho nepoškodila.* Thos mne tak chýba* rukou si prešla po líci, no slzy jej stále tiekli ako potôčiky z kútikov očí. Prešla k nemu a čelom sa oprela o jeho hrud, dbajúc na to aby slzami nekvapla na nijaký odvod, iba ak na látku jeho trička. Už dávno neplakala, zvykla si na to všetko čo sa stalo, no niektoré veci dokázali zničiť kamenný múr ktorý si budovala okolo srdca*Thos* zašepkala potichu. Vedela že teraz to pokazila, nemohol chápať čo sa deje v jej vnútri, prečo plače a nechcela aby si myslel že jej ublížil* Thos je to krásny darček* zdvihla k nemu uslzenú tvár a zasmrkala* ja viem že nechápeš prečo plačem, no nie je to preto že by si mi ublížil, len niektoré spomienky bolia. Ked ti niekto umrie, niekto na kom ti veľmi záleží, cítiš hroznú bolesť a bolesť po rokoch nevyprchá, vždy ti budú tie osoby chýbať tak ako mne chýba mama. Počas jedného dna som stratila rodičov a na to sa nedá zabudnúť, všetko sa ich smrťou zmenilo a teraz ked som videla svoje vlastné spomienky ktoré nosim v hlave, je to jednoducho ťažké Thos. Ked mi volali že Bryan leží v bezvedomí, myslela som si že som stratila aj jeho, svojho veľkého brata...*odmlčala sa a snažila sa to celé zvládnuť, prestať plakať, no nedarilo sa jej to*...je to dôvod prečo som tu, nechcem stratiť aj jeho, ľudský život je príliš krátky a stále sa mení, nechcem ho premrhať v škole a potom ľutovať, že som nič nezažila, že som s vlastným bratom nestrávila dosť času...

* Pobavene pocuval každe Lexiene slovo a snazil sa v mysli vybavit si Freyinu tvar keby zistila že nahliadol do jednej z jej zaujimavych knih. Samozrejme vedel na ake cinnosti Lexie narazala a cerven drziaca sa v kutikoch jej lic nazancovala, že sa mozno v tej chvili na jednu taku pasaz spomenula. Dych sa mu na okamih zrychlil a pohladom nenapadne sklzol na jej pery. Zdalo sa mu to alebo sa jej naozaj zachveli? Premahal odrazu slabost v sebaovladani, ktora sa ho zmocnila tak necakane a myslienky na to, že Lexie sa dosial ziadny muz nedotykal tak ako to bolo písane uz v spominanych knihach. nemohol, pretože bola prilis nevinna, pohlad v jej ociach uprimny a cisty ako voda v horskych jazierkach. Stacilo aby sa jej len zlhaka dotkol a uz sa cervenala. Mimovolne ho napadlo ako opatrne by musel postupovat pri milovani sa s nou. Kolko jemnosti a nehy by musle vynalozit no akosi zvlastne nepochyboval, že by sa mu potom dokazala oddat keby jej vlastnym konanim ukazal ako mu na nej zalezi a vzbudit v nej pocit sebaistoty...Dost! Zahriakol sa v duchu a na malu chvilu zovrel pevne celust aby sa ovladol. Bol uz takmer na hranici. Docerta! * Nemavame tu casto novych clenov posadky a este zriedkavejsie zeny.* usmial sa nasilu a narvnal aby mu Lexiena vona tak nenaplnala pluca. Nepomahalo to.* Je tu vela cinnosti, ktore by ta mohli zaujimat a ak budes chciet prevediem ta po celej lodi aby si sama mohla prist na to čo by ti vyhovovalo.* silenost sa z jeho pier postupne vyracala aj ked kutikom ust mu este trochu posklbavalo. * Tak co povies na vyber jedla?* opytal sa odraz a rukou ukazal k pultu na ktorom boli porozkladane jedla zodpovedajuce ponuke dna. Bolo len na samotnych clenoch posadky, ktore si vybrali.*

(( *Platonicky sa zamilovala do Bryanovho vyzoru...miluje Genesisa...Gaku-chaaaaaan <333 * ))

* Stojac na trave pred domom Leslienych spomienok klzal pohladom po vsetkom naokolo. Nebolo mozne aby si nevsimol smejucu sa dvojicu mladej zeny a maleho dievcatka, ktore sa bezstarostne hockali v zahrade. Takže spomienka sa zmenila. Bola to len chvila no on ju vinmal akoby sa odohravala celu vecnost. Mohol vidiet kazdu crtu na tych dvoch veselych tvarach a porovnat ju s leslienymi. Teraz sa uz skor podobala mladej žene no zostalo v nej aj niečo z toho maleho dievcatka, ktore tak lahko trilkovalo v rozhovore so svojou matkou. Akoby sa stretla minulost, pritomnost a aj buducnost v jednej osobe na mieste, ktore neaptrilo ani minulosti, ani pritomnosti a uz vobec nie buducnosti. Bol to priestor ako zamrznuty v case a preto tu Leslie mohla vidiet vsetko po com tuzila. Len silna tuzba by dokazala vykreslit taku cistu a zivu posmienku. Len velmi silna a naliehava tuzba...
V tom okamihu sa vsak vsetko rozplynulo pretože Leslie si zlozila helmu z hlavy a polozila ju na stol v jeho izbe. Rukou si rychlo siahol zozadu ku krku a vytiahnol si z neho druhy koniec pripojky pretože to musel urobit. Len co boli jeho ruky opat volne zacitil ako sa mu na hrud pritlaca Leslieno makke telo akoby u neho hladalo utechu. Prekvapene hladel ako sa chveje, citil to akoby sa chvel on sam. Telom jej otriasali hlboke vzlyky a po licach jej stekalo niečo krystalovo jasne, niečo co dokazalo odrazat svetlo a kvapkalo na jeho saty zanechavajuc po sebe tmavy rychlo sa stratcajuci flak. Co to bolo? Odkial to vytekalo? Odrazu stuhol vobave. Je to Lesliena krv? Ublizil jej natolko ze jej z tela zacala vytekat bezfarebna krv? Rychlo okolo jej utleho krehkeho tela ochranitelsky ovinul ruky a nechal sa viest len tym co citil. Dlanou jej zlahka tlacil na chrbat aby mu bola blizsie, akoby ju tak mohol lepsie ochranit zatial co druhou rukou jej opatrne zodvihol tvar. Crty skrivene starostou.* Leslie tak velmi lutujem, že nedokazem citit bolest rovnako ako ty pretože po nicom inom tak netuzim ako po tom aby som sa mohol priblizit blizsie k zivotu, ktory zijes. Ale nie si sama. Tvoja matka ta neopustila bez toho aby ti niečo po sebe nenechala...* opatrne zodvihol ruku k Leslienej tvari a zacal ju priblizovat k pokozke. Tesne predtym ako sa jej dotkol este na sekundu zavahal pretoze po lici stiekla dalsia bezfarebna kvapka. Pockal kym sa nedostala svojou cestickou az k Leslienej brade a odtial kvapla na jeho uniformu. Až potom sa jej odvazil dotknut. Nie preto, že by mal z tej kvapky a dalsich ktore ju nasledovali strach...nechcel znesvetit jej krv, ak to bola krv, jeho nezivym dotykom. Nemal pravo dotykat sa jej.* Leslie vies vobec ako sa na nu podobas? Videl som vas dve v zahrade ked si si spomenula. Vies, že ju nosis v sebe. Zazrak zivota je taky fascinujuci a ja toho mozem byt svedkom.* vydychol tlmene a akosi zamyslene presiel po cesticke kvapiek pricom sa ich vlkost zacala vsakovat do latky jeho rukavic.* Jej dar a dar tvojho otca sa spojil v tebe a ty ho prenesies rovnako na svoje deti. Leslie ty nie si sama. Krv tvojich rodicov a rodicov ich rodicov ti prudi tepnami a s každym uderom srdca ti pripomina miesto kam patris. Teraz je to tu, ale nebude to tak vzdy. Su aj ine miesta kam sa da ist a clovek tam moze byt stastny...* naznacil jemne a stichol. Nikdy tak dlho pred leslie ani pred nikym inym nehovoril no slova mu same vychadzali z ust. Nevedel ako zmiernit jej bolest a tak jej chcel aspon ukazat vlastnu vynimocnost, ktorou ju obdaril sam zivot. Taky vynimocny clovek akym bola ona by nemal trpiet. Odrazu mu jedna bezfarebna kvapka vytekajuca z Leslienych oci kavpla na umelu pokozku zapastia, ktoru uz nehalila latka rukavic. Zadržal dych aj ked by dychat vobec nemusel. Bol vsak len prekvapeny pretoez cakal trest. Trest za to, ze tu bezfarebnost a cistotu znehodnoil sam sebou. Nic sa nestalo. Kvapka mu stiekla okolo zapastia a rozplynula sa na podlahe. Vydychol. Este stale citil jej dotyk. Nepresiakol mu kozou ale citlivo vnimal ako sa nej zlahka chveje akoby svojim vlastnym zivotom. Velmi pomaly a opatrne si zlozil z ruky jednu rukavicu. Opat zatajil dych. Tak ako prvykrat aj teraz este na sekundu zaval pred tym ako sa dotkol leslienho lica ale potom sa bruska jeho prstov ponorili do chladnucej bezfarebnosti. Zacal pri brade a cim vyssie posuval prsty na ceste k leslienym ociam tym viac citil ako sa meni teplota vlhkych kvapiek. Boli horucejsie. S baznou bytosti, ktora tohto cinu nikdy nebude schopna hladil Leslie po mokrom lici.*

*Mala taký zvláštny pocit že na nu pozerá inak. Doteraz sa nestretávala skoro s nikým, iba s ostatnými dievčatami a vychovávateľkou, nieto s mužmi a tak si veľmi pozorne všímala jednotlivé reakcie, pohyby a slová ktoré Bryan volil. Snažila sa toho veľa zapamätať, nechcela sa stále cítiť taká nesvoja, akoby tam ani nepatrila. Vlastne tam ani nepatrila, no chcela. Pozorne mu sledovala oči ako sa mu posunuli nižšie, usúdila že asi ide o pery. Chvíľu iba sedela no on nič nevravel a tak jej to v hlave vynáralo viacero možností. * Som špinavá? * spýtala sa a ihneď si prstami prebehla po perách, aby zotrela prípadnú špinu, aj keď si nespomínala na nič od čoho by sa mohla zašpiniť. Skúmavo pozrela na prsty no nijakú špinu nevidela a tak to hodila za hlavu. Aj napriek tomu že sa stále červenala ju zaujímalo toľko vecí o živote mimo múrov jednej budovy, čo všetko mohla vidieť keby žila medzi ľuďmi tak ako aj Bryan či ktokoľvek z posádky*skúšal si to niekedy? * spýtala sa, pričom červeň jej stále nezliezla z líc. Neprišla jej to ako osobná otázka, z jej pohľadu išlo o číru zvedavosť a na červenanie si už pomaly zvykala. Nemala ani poňatia o tom, že takéto otázky si ľudia zvyčajne nekladú* mohol by si mi to tu ukázať* súhlasila, bola celkom zvedavá na celú loď, no sama by sa bála prezrieť ju. * neviem, my sme mávali väčšinou to istá takže neviem ako čo chutí, môžeš mi vybrať niečo čo je podľa teba dobré* navrhla mu zamyslene*

*Aj keď počúvala všetko čo jej hovoril, nebola schopná prehovoriť, aspoň nie hneď. Sťažka sa nadychovala a chvíľu váhala či má vôbec niečo povedať. No chcela sa s ním rozprávať, Thos nikdy nehovoril nič čo by si nemyslel, bola to akási úľava že sa s ním mohla baviť o čomkoľvek a vedela jeho názor, mohla mu tak všetko vysvetľovať a pritom ju dokázal tak prirodzene chrániť. Cítila ako si ju k sebe pritisol, bol to jednoducho jeho vlastný čin, jeho pocit že je to tak správne. * Thos toto neľutuj, bolesť nie je nič čo by si chcel zažiť... * pokrútila hlavou a uprene sa na neho zadívala vlhkými očami* je viacero druhou bolesti* slabo zasmrkala skôr než pokračovala* fyzická...vieš keď sa poraníš...jednoducho sa to zahojí... *bez toho aby sa o neho prestala opierať opatrne vyhrnula rukáv a ukázala na dvojdňovú ranu keď sa oškrela. Bola tam zaschnutá krv a už hojaca sa rana* krv či škrabanec jednoducho bude preč, no psychická bolesť sa nezahojí, vždy ti zanechá na srdci jazvu a ked si na to spomenieš, bude ti smutno. * znovu zasmrkala no neunúvala si už utierať slzy* Thos bolesť príde sama, nemusíš sa snažiť ju cítiť. Už si v sebe objavil veľa pocitov, raz príde aj bolesť, no to sa niečo stane. Niečo čo ťa bude bolieť a bude ti potom smutno. Nie je to nič príjemné, naozaj nemusíš ľutovať že to necítiš. Nemôžeš teraz cítiť to čo ja, lebo si mojich rodičov nepoznal, nemal si k nim nijaké city preto ťa nemôže bolieť že zomreli... *zostala tentoraz ticho dlhšie. Vnímala čo jej hovorí, mal pravdu, no napriek tomu to jej bolesť nezmierňovalo. To prázdne miesto po ich smrti jednoducho nemohlo nič vyplniť. Nepovedala teda nič, jeho slová úplne stačili, aj keď neprestala úplne plakať, pomaly sa ukľudňovala. S obavou sledovala ako sa dotkol jej tváre. Bála sa o neho. Voda a jeho telo, netušila či si tým neublíži, no nič sa nestalo. * Slzy... *prehovorila potichu* ...to je ďalšia zvláštnosť ľudí, plačú keď sú nešťastní a zároveň mnohokrát plačú aj keď sú neuveriteľne šťastní...

* Pobavene nadvihol obocie len co sa ho Lexie spytala ci nie je nahodou spinava ked si ju pred chvilou tak pozorne prezeral. Musel si zahryznut do pery aby sa tlmene nerozosmial, pretože bola naozaj vsimava. Nemala vsak pravdu v tom co si myslela. * Lexie vsetko je v poriadku, nemas na tvari nic co by tam nemalo byt...* upokojoval ju pricom kutikom ust mu nebezepcne posklbavalo.* Ja len... myslel som si, že si nevsimnes ako na teba pozeram, v blizkosti krasnych zien mam aj ja svoje muchy.* doplnil na vysvetlenie aby sa necitila trapne pretoze to bol v prvom rade on kto by sa mal hanbit z prichytenia. Nemohol sa vsak Lexie zdoverit s tym aku tuzbu v nom vyvolala. Takmer zabudol dychat ked nasledovala jej dalsia otazka, ktora mu len pripomenula jeho predchadzajuce myslienky o jej nahom nedotknutom tele, belostnej pokozke s ladnymi krivkami a trojuholnicku tmavsich chlpkov porastajucich jej lono... Musel okamzite zastavit taketo myslienky, a tak aby Lexie dal odpoved na premyslanie a aby mal sam dostatok casu prejst k pultu s jedlom a aspon trochu sa tak upokojit.* A co sa tyka tych knih...* uskrnul sa zlahka a pomaly vstal od stola dufajuc že na nom jeho bujna fantazia nezanechala nejake viditelnejsie nasledky.*...radsej som originalny a nechavam sa viest fantaziou.* zmurkol na Lexie a kyvol hlavou smerom k pultu aby jej naznacil za chvilu bude spat. Vobec mu jej otazka neprisla nevhodna, pretože uz zistil ako mala toho vedela o vztahoch medzi muzom a zenou. Nemohol jej zazlievat že to chce vediet a v konecnom dosledku to bolo len dobre aby nakoniec neuribila nieco co by mohla lutovat. Presiel az k stolu, na ktorom boli poukladane jedla a pozorne sa po nom rozhliadol. Nakoniec sa natiahol po tanier, na ktorom bol odkrojeny statocny kus tiramisu kolaca a ozodobeny nakrajanym ovocim a cokoladovou polevou. Kapitan na nich rozhodne nesetril co by vsak bez zavahania urobil hlavny kuchar keby ho Cass obcas nekontroloval.
Vratil sa spat k Lexie aj s tanierom a polozil ho obradne pred nu.* Viem že kolac nie je práve najvhodnejsim jedlom na ranajaky ale slubil som ti niečo dobre. Vyskusaj to.*podal jej aj vidlicku a sadol si na svoje predchadzajuce miesto aby mohol Lexie teraz uz nenapadne sledovta. Na perach mu pohraval usmev.*

*Po tom čo jej povedal zostala ešte viac v pomykove a hanblivo sklopila oči k stolu. Po chvíli to ale nevydržala znovu zdvihla zrak k nemu a nedalo jej sa ho na to nespýtať* neviem čo si tými muchami myslel* prizná nakoniec, aj ked podla začiatočnej vety si vyvodila že je krásna. Ona si tak nepripadala, no on ju nevidel bez oblečenia abymohol vedieť že ten kúsok chrbáta nie je jediná škaredá časť jej tela.* a dá sa to všímnúť, je vidno ked sa mi nepozeráš do očí* pokrčila plecami ale viac ju zaujímala druhá odpoved* to teda znemaná že si skúšalniečo podobné?* zaujala ju táto informácia.* a bolo také pekné ako to opisujú v knihách? všimla som si že tam často klamú, skúšala som jadziť na koni a vôbec mi to neprišlo pohodlné, skôr som sa ledva držala...takže možno ani...toto...* znovu to nevyslovila nahlas, aj ked červené líca mala neprestajne* ...neni vôbec príjemné...* zareagovala, počkajúc kým sa vráti s jedlom.* dakujem* usmiala sa na neho a zvedavo si nabrala kúsok koláča. predtým ale zobrala z taniera kúsok ovocia, nejaký oriešok a strčiala ho do vrecka Laishi. Až potom si sama dala do úst kúsok zákuzku a prekvapene zisťovala že je to úžasné. NIkdy nejedla takéto jedla, nieto s toľkou čokoládou na vrchu* je to úžasné* zamrmlala s plnými ústami a zhladale sa na prádzny stôl pred ním* ty nebudeš?* spýtala sa len čo rpehltla a potisla tanier viac do stredu ak by si chcel zobrať*