Lorien

/ z ccassa sa ovlada viacero postav, nielen Cass, ale aj Lee, Jack. pokial hore nie je meno, tak je to Cass /

//ja viem, ja len že by mohlo akože aj z Leeho čosi vypadnúť

ehm..trojčatá???? :-eek-: //

/ nie nevyzraju rovnako, len ich ovlada ta ista osoba. to z Cassa sa piše preto, lebo podaktorí (akože ja ) miluju tu postavu a to aby som bola pred maturitou šťastna )

// uz som sa zľakla :-D akože moc nechápem prečo tak cassa zbožňuješ? :-D ten obrázok, alebo co? //

(inak hram tessu ja neviem prečo, ja som si na tu postavu vytvorila citove puto už strašne davno ešte skôr ako som snim sama rpg začala hrať a teraz ked sa naše postavy pohadaju tak som normalne z toho nanervy ja viem som čudna, ale ja za to nemôžem )

// a prečo ten Lee a Jack tiež z neho? hentomu rozumiem... ja som mala také pocit keď som hrala s Joseuom //

* Tessine slová v jeho horučkou zmáhanej mysli vyvolali nesúhlas, pretože sa obviňovala za niečo čo nemohla nijako ovplyvniť a teda za to ani nemohla. Správal sa ako hlupák až svoju tehotnú ženu skoro od seba odohnal a ktovie akoby to dopadlo keby si neuvedomil svoju chbyu včas. Teraz počuval ubezpečenia jej lasky doplnene vrelým bozkom, ktorý opätoval ako človek nahle uzruci raj ked uz citil na vlastne koži horučosť pekla. Tessine dotyky ho oblazovali a vyhanali z neho napatie poslednych dni, poslednych mesiacov. Prisiel kvoli svojej hluposti o tak vela! Tri mesiace mu pripadalo ako prezit cely zivot bez Tessy. Prazdny, chladny, nezmyselny zivot bez nej a ich nenarodenych deti.* Nevedel som ako mam konať ... nechcem aby sa ti niečo stalo...* rozprával čoraz nesuvislejsie ani si neuvedomoval ako ho Tessa zatlacila do postele takže sa tomu z velkej miery ani nebranil. Agresivna forma infekcie z neznamej planety sa v jeho krvi sirila coraz rychlejsie a sposobovala, že sa mu skutocnost zacala zamienat s predstavami. Zurivo zaklipkal ocami akoby sa silou mocou chcel udrzat pri vedomi, ale zacul len vzdialeny buchot ked aj druha jeho topanka pristala na podlahe kajuty. Jedine čo mu doddavalo silu nepodovolit sa celkom temnote bola Tessa.* ... viem... nemôžem si ťa držať v klietke ako svoje vrabčiatko...Davy dali ste tam tu mataliu? * slova ktore vyslovoval si ani sam neuvedomoval ocitavajuc sa coraz castejsie v utrzkoch svojich spomienok na minulosť.* ..povedal som vám, že vyzera slabo... nie Davy..Grace ..ty ho musis presvedcit...* Grace, bola ako jeho vlastna matka aj ked tu nikdy nepoznal. Greace, ktora sa teraz naklanala na djeho postel a hladela na neho ustarostenym pohladom. Ale nie. Nebola to ona... nie... ti vlasy...zlatiste ako jasne slnecne luce a pohlad zelenych oci... to bola Tessa! V jednu sekundu sa s nim vsetko zacalo tocit. Nie toto nechcel! Povedal jej to uz? Chcel sa jej opat ospravedlnit nevediac že tak už urobil no odrazu sa mu jej tvar rozmazala...* Tessa?* nadvihol sa mierne na vankusi pretoze viac uz nedokazal a vtedy si vsimol pri druhom boku postele postavat male chlača. Vyzeralo rovnako ako on ked este vyrastal v domove. Nahynalo sa k nemu akoby ho chcelo pohladit drziac jednou rukou niečo za chrbtom ale...*...Vypadni..* zasycal mu Cass nenavistne. Male dieta tak podobne crtami jemu sa s kazdou sekundou menilo na niečo ohavne, na niečo co uz ani nemalo ludksu podobu... a to niečo sa odrazu so zvieracim skrekotavym smiechom zahanlo dykou a zabodlo mu ju rovno do stredu poranenej ruky, zvrtlo cepelou...Cass sa snazil miernit vykrik ako vzdy ked ho zranil nepriatel ale tentoraz si pritom rozhryzol peru a este raz s bolestou zakrical.* vypadni odo mna! Nechaj ma na pokoji!* horucka, ktora mu z tela v jednu chvilu vysala vsetku silu mu je teraz prepozicala aby sa mohol branit pred demonom, ktoreho videl len on sam. Odrazu vyskocil z postele rozbehol sa potacavo k svojmu pracovnemu stolu stojacemu v rohu miestnosti rovno pod oknom, vytrhol z neho suflik a zurovo sa v nom zacal prehrabavat. *

*Čím dlhšie hľadela na jeho unavenú tvár, zaliatu potom, tým viac sa jej zmocňovali obavy. Nebol v poriadku a premkla ju predtucha že to bude len a len horšie. A akoby jej to chcel sám Cass potvrdiť, začal mrmlať nezmysli. * Cass, zlatko, to som ja Tessa... * prešla k nemu, snažiac sa ho prebrať do reality. Srdce jej hlasno búchalo, čo ak sa mu niečo stane? Neprežila by jeho stratu a netušila čo urobiť. Pri hlasnom výkriku „vypadni“ sa strhla, akoby tie slová adresoval jej. Už nevnímal jej svet, nemohla mu pomôcť. Nie ona. Prudko sa strhla, naraziac si ruku o blízky roh stolíka, no nevydala ani hláska. Jediné na čo myslela bol strach o Cassa. So strachom, ktorý nemal ďaleko od hystérie prešla k dverám a zamkla. Kľúčik si strčila do vrecka a narýchlo prešla k telefónu. Teraz potreboval len Rowan, neoblo nikoho iného kto by jej pomohol* Rowan? Prosím príď do našej kajuty...Cass blúzni...príď rýchlo! * nedala jej možnosť na spamätanie sa a zložila. Opatrne prešla ku Cassovi, teraz nebol v poriadku, neuvedomoval si s kým je v izbe a ona sa bála aby niečo neurobil. Nebála sa o seba ale o maličké. Čo všetko sa mohlo stať ak by spadla? Nechcela na to ani pomyslieť, no v očiach sa jej hromadili slzy* Cass...Cass...to som ja Tessa...chceš aby som niečo našla? * snažila sa ho odpútať od činnosti ktorú začal. *

* Skutočne sa mu to za chrbtom ozval Robert? Tlmene sa zasmial hodiac prehrabany suflik o stenu kajuty. Ta to prezila bez skrabanca len vzacne drevo sa rozletelo na marne kusky no Cass akoby to ani nevnimal.* Robert nevidel si nahodou moju zbran?* zachrčal pomedzi vyschnuté pery ked sa na neho ukosom pozrel a habkavo nasmatral dalsi suflik aby aj ten skontroloval.* Musím sa zabiť.* prehlasil jednoducho akoby nic na svete nebolo take jasne ako to čo prave povedal. * ..ano musim sa zabit...* zacal sa chichotat ako v stave najvacsej opitosti ked by cloveka dokazal rozosmiat aj obycajny pohar naplneny vodou. Len lesknuci sa pohlad oci a bluznenie napovedali ako to s nim v skutocnosti je. Pot sa mu neprestaval rinut po cele a velke kropaje mu dopadali aj na hrud, ktoru odkrayvala spola pozapínana kosela. Bolo mu neuveritelne teplo. Tak horuco ako v pekle až si sam potiahol cipy uniformy a gombiky sa cinmkotavo rozkotulali po dlazke. Cass sa odrazu zarazil a sledoval ako sa jeden z nich kotula smerom ku skrini. Tam ho prisiapla neviditelna noha jeho detskeho Ja, ktore sa coraz rychlejsie premienalo na priseru.* Robert daj mi svoju zbran uz viac nemam cas!* zvrčal prikrčiac sa ako ked lovec zbada svoju korist a pomalymi opatrnymi krokmi artistu sa posuval dopredu, tam kde stala skrina a jeho meniace sa Ja. Cestou sa vsak potkol na zhuzvanej prikryvke ktoru zo seba odhodil ked vstaval z postele takže sa zakolisal a len tesne minul priseru, ktoru vsak v skutocnosti bola jeho vycistena uniforma na vesiaku, ktoru si zavesil na skrinu este den predtym. No odrazu nebola ona jeho nepriatelom, ale nechutny biely had ovijajuci sa mu okolo tela..mal co robit aby sa vyslobodil z jeho papule pretoze aj ked ho skrtil had sa neustale metal a opat mu zahryzol do ruky. Nenavistne zreval a kopol hada do latkoveho brucha. KOnecn esa prestala metat...to uz prikryvka lezala v kopke na meter od neho ked ju odkopol a bez jeho pomoci sa ani len nepohla.* Wiliamson dokedy vam mam hovoriť že domace zvieratka na palubu nepatria?!* zreval na Tessu akoby na jej mieste videl stat svojho podriadeneho, ktory si raz z domu priviezol na lod neskodne male jasterice druhu Germanir Naja velmi podobne hadom.* A vy Marvey sa tak nerehocte !* odrazu bol velmi unaveny. A to sa este ani nezabil.* Nemozem sa zabiť ked je tu taky hluk...* zavzdychal nesastne ako maly chlapec, ktoremu niekto ukradol velmi cennu vec a on ju teraz musel ozeliet. Zacitil na pokozke ruk male steklenie. Odraz vsak bolo vsade a jeho epicnetrom bola nezahojena rana na dlani. Strhol si preto obvaz a pozrel na svoju ruku akoby ju videl prvykrat. S hrozou pretoze odrazu ziadnu ruku nevidel, len obrovsky napuchnuty kypet podliatinovej farby. Bol taky vyvedeny z miery svojim objavom že si ani nevsimol kedy sa dvere na kajute razne otvorili a do miestnosti vosla vysoka muzska postava. Bol to Thos, za ktorym cupkala Rowan na vysokych opatkoch ake sa vobec nehodili jej narocnemu povolaniu no aj beztak vyzerala pokojne a vyrovnane. Takmer otravene. Zatial co Cass si stale pozoroval kypet ruky a s hrozou ohybal prsty, ktore v skutocnosti nevidel Rowan prebehla k Tesse a zacala ju tahat dalej do kuta izby co najdalej od jej manžela.*
- Len pokojne Tessa, toto som predpokladala aj ked som netusila kedy sa infekcia presne prejavi. - zacala rychlo rozprávat aby ju nejako zaujala zatial co Thos s bezvyraznou tvarou presiel ku Cassovi. Nebal sa že by mu mohol ublizit aj ked sa určite aspon v takmto stave vyznacoval priam nadlusdskou silou.
- Je mi luto len to, že sa to muselo stat prave teraz. Dufam že ti nijako neublizil?- opytala sa Rowan a zahladela Tesse hlboko do oci. Thosa ani kapitana si velmi nevsimala akoby uz svojho pomocnika vopred upozornila na to čo ma robit. Radsej sa starala o Tessu a dufala že ju udrzi pri tom co by mohlo nasledovat. A aj nasledovalo.
Cass si v poslednej sekunde vsimol aky tien sa to k nemu blizi. Odtrhol zniceny pohlad od svojej ruky , zaklonil hlavu aby sa pozrel prisere do oci a ta na neho vyliala lavinu ohna. V okamihu vyskocil na neiste nohy a zacal cuvat dozadu..vo vyraze jeho tvare bolo jasne vidiet že sa chytsa bojovat na zivot a smrt... hmatkal rukou za seba az kym nenarazil na stolicku a na nej prehodeny opasok so svojou zbranou. No thos bol predsa len rychlejsi a len čo Cass stihol vytiahnut zbran on mu ju vyrazil z ruky s takou silou az na dlazke zanechala mensiu ryhu. Akokolvek sa vsak Cass branil, a ziveho cloveka by pritom aj zabil, Thos len pokojne zdrapil kapitana za koselu a zacal sa s nim tisnut dopredu do kupelne.
- Alsaem da tharam!- skrikol Cass nevrazivo no aj s akousi hrdostou akoby sa chystal na smrt. Prestal sa branit a nasledoval svojho kata aby mu ten ponoril hlavu do studenej vody, ktoru naplnil umyvadlo.
- Sa nur le ohmen.- odpovedal Thos ked uz po piatykrat strčil kapitanovi hlavu do vody a po par neskodnych sekundach ho z nej opat vytiahol. Zdalo sa, že rozumie dokonale tomu co hovori. Poznal gareilčinu. No doktorka a kapitanova manzelka asi nie, predpokadal a tak sa im rozhodol prekladat aby nahodou nenadobudli chybne presvedcenie.*
- Kapitan sa zaprisahava, že ho mozem mucit aj cele hodiny, ale polohu jednotky neprezradi. Nadva mi do...-
- Jamader?- zasmial sa chladne Cass vypluvajuc cele dusky vody.
- Ano aj to.- odvetil mu Thos a opat stracil hlavu pod vodu.
- Ka lor thrar...man ta lonjertail.- Cass sa z nadychoval uz z poslednych sil. Opat bol v tej chladnej vydlazdickovanej miestnosti a nad nim sa sklanal pokruteny starec, ktory sa na neho skeril spoza spinavych skiel okuliarov. Vedmie ho opustalo ked sa naposledy pokusil prehovorit a potom padol vycerpane na umyvadlo. Teraz uz nehrozilo aby niekomu ci sam sebe ublizil. Vybil si svoju silu v zapase.
- A tiez ze ho mam zabit a zevraj stoji tamto v kute...- doprekladal Thos kyvnuc hlavou smerom k vesiaku s uniformou , prehodil si kapitana cez plecia a nakoniec ho neserne hodil naspat do postele.
- Thos to staci!- zvysila hlas Rowan naco Thos len nevinne pokrčil plecami a odstupil od kapitana aby mu doktorka mohla dat injekciu.
- PO tomto bud echvilu spat ale ked sa preberie malo by byt vsetko v poriadku. Thos s tebou pre istotu zostane..- hovorila pokojne a na stol vedla postele polozila skatulku s mastickou. - Toto je na tie ruky, natrela by som mu ich sama ale rovnake pripady sa objavuju vsade u tych ktorí boli na Amarile a spalili sa tam. Asi bude najlepsie ked pojdem skontrolovat aj Leeho.-

*Tvár jej zbledla, stačil jej len kúsok toho čo chcel Cass urobiť a jej tvár bola bledšia než krieda, či steny nemocníc. * Cass upokoj sa... * snažila sa ho nejako zabaviť, potrebovala Rowan, niekoho kto s ním niečo zmôže. Ona nemohla, nech by urobila čokoľvek. Neboli v tej chvíli v rovnakom svete, každý mal ten svoj vlastný. Cassov však nebol pekný, to čo kričal ju bodalo do vnútra, oveľa hlbšie než by to bol nôž. Keď na ňu skríkol, spravila krok dozadu. Prvý raz sa ho skutočne bála. Bála sa, pretože to v tej chvíli nebol on. Alebo ona nebola tým čo si myslel on. Bola jeho priateľ, podriadený no i nepriateľ. Čímkoľvek, čo ho v tej chvíli napadlo. Po tvári sa jej kotúlali slzy, skôr než si zhodil obväzy. Videla zapálenú ranu, ktorá ma spôsobovala tieto muky, no nemal nič čím by to zastavila. * Cass...príde Rowan...ona...ona ti to ošetrí...neboj sa* nedokázala tam len tak stáť a hľadieť na jeho bolesť. Bála sa, no aj tak to nedokázala. Spravila krok k nemu, no v tej chvíli ako záchrana z neba, vošiel Thos v sprievode s Rowan. Pohľad na Thosa, ktorého by nemohlo nič zastaviť jej vlial do tela nádej. Ani nevedela ako ju Rowan dostala na kraj, no trvalo než bola schopná niečo zo seba dostať. Zhrozene hľadela na svojho manžela, tak strašne sa o neho bála. * Ro-Rowan bude v poriadku? * zalapala po dychu, len čo sa Cass rozhodol bojovať* Thos prosím neublíž mu! * zvolala, aj keď jej hlas bol tichý. * Rowan urob niečo* mrmlala, no len čo Thos odtisol Cassa preč, musela vidieť čo sa deje. Keby to bolo možné, zbledla by ešte viac. Možno by sa ich naozaj zaujímavej konverzácii aj zasmiala, no teraz jej nebolo do smiechu, ale naopak. Zdesene sa chytia najbližšej pevnej veci, no nemohla sa na to dívať. Prudko dýchajúc si sadla na stoličku a čakala. Bola to večnosť, aspoň jej sa zdalo, než Rowan Thosa zastavila a dala mu injekciu. Prudko, akoby ju niečo uštiplo vstala a nechala Cassa uložiť do postele* ďakujem Rowan... * precedila cez zuby a zasmrkala. Do rúk zobrala masť, vyliezla na posteľ ku Cassovi a opatrne mu začala ranu natierať* Aj tebe Thos* pozrela na androida, s očami plnými vďaky. Čo by bolo keby tu nebol? Kto by si s ním poradil? Nechcela nad tým premýšľať, len mu nanášala liek na poranené miesto*

LEE

* Natiahol ruku k Szanii, a tak ako bolo jeho zvykom ju pevne stisol aj ked si samozrejme dával pozor, aby tak neurobil až príliš. Krehká ženská ruka bola jemnejšia než stvrdnutá ruka vojaka. Avšak aj napriek usmevu, ktory jej venoval nedokázal zakryť ustarostenie nad Tessou. Ked videl jej bledú tvár a smutkom rozožierane oči rozhodol sa, že tentoraz si už s Cassom bude musieť pohovoriť ako priateľ s priateľom. Pre dobro ich manželstva a tak isto aj celej posádky by sa mali konečne uzmieriť. . Nestihol vsak Tessne nic povedat len prikyvnut hlavou na znak suhlasu a uz sa stratila z mostika tak rychlo ako sa na nom objavila. Pohladom sa po chvili vratil k Szanii a osprevedlnujuco sa na nu usmial.* Prepáčte mi moju nezdvorlisť slečna Lanchestrová. Ja som Lee Monegen, hlavný technik na lodi, ale kapitán ma zvykne poverovať velenim ked sa prave nenachdza na mostiku tak ako teraz.* vysvetlil čo vlastne niekto s takym postavenim ako on hlada na mieste kapitana. No Szania tu bola este kratko a nemala moznost spoznat priatelstvo medzi nim a kapitanom a takl ani sancu posudit spranost jeho rozhodnutia.* A co sa tyka odpovede na vasu otazku zda sa, že v dohladnom case dostanete prilezistost na novy prieskum.* usmial sa vzrusene pretoze aj jeho uchvatila moznost dalsej objavenej planety.* Vyslali sme jedneho z nasich prieskumnych pilotov aby zistil či sa vobec oplati k planete merat cestu. Zatial od neho nemame nijake informacie no akonahle sa to zmeni budem vas inormovat aby ste sa mohli pripravit na cestu.

* Len čo Rowan vstala od postele, na ktoru Thos zlozil Cassa a vystriedala ju Tessa vedela, že jej mala čiastočka práce sa tu práve skončila. Vyzeralo to tak že Tessa už ani nevníma nič iné okrem tvare svojho manžela, ktory teraz v hlbokom spánku odpočíval zataiľ čo mu natierala ranu na ruke. Robila to naozaj skusene a citlivo. Veru taku trpezlivosť by ona nemala aj ked bola doktorka. Hlavne nie po tom co uz predviedli Greg a Olden. Skody si od nich necha pekne vyplatit len co sa preberu z deliria a Thosovych faciek, ktorych sila sa rovnala sile stredneho uderu priamo do zubov. To ich dokonale omracilo, len pri kapitánovi bol miernejsi. Rowanine ohnivocervene vlasy a upokojuci usmev sa este raz objavili v miestnosti no potom za seboz zavrela dvere a zmizla na chodbe. V kajute zostali bdiet len dvaja, Thos a Tessa. Cass bol konecne pokojny vo svojom spanku. Celo sa mu vyhladilo z vrasok bolesti len mala vrasocka v kutiku ust sa nestratila, pretoze sa vryvala do jeho tvare uz dlhsi cas. dych sa mu kratil a coskoro bol pokojny akoby sa nikdy nic nestalo a on len zaspal. Dokonca ani ked mu Tessa natierala ruku mastou neurobil ani najmensi pohyb.
Thos stojaci obdalec pozoroval tu laskyplnu scenu nielen so zaujmom ale aj s akymsi nepochopenim.* Ako možete toto všetko vydržať?* spytal sa odrazu no po chvili sa mu zazdalo že svoju otazku dost neupresnil a preto zvedavo doplnil.* Myslim to co so sebou manzelstvo u ludi prinasa? Vsetky tie starosti a neistotu, sklamania ..vidím, že sa bojíte o svojho manžela ako predsa som zahliadol u vas aj strach z neho ked som sem vosiel. Aky ma zmysel manzelstvo?

*nejak nebrala na vedomie to, že Lee sa chvíľu pozerá za Tessou.. aspoň si mohla poobzerať miesto kde sa práve nachádzala... zo svojej kajuty nevychádzala takmer nikdy von a tak to bolo pre ňu niečo nové..no bolo to príjemné.. tu zneli motory slabšie.. aspoň to tak nevnímala keď sa rozprávala s niekým... keď Lee opäť venoval pozornosť Szanii pozrela mu do očí s pohľadom, že jeho ospravedlnenie prijíma ale čo sa týkalo toho že tam posielajú iného človeka ju prekvapilo a trochu nemilo*mozete mi, Lee, povedať ako je možné že tam niekto išiel? Som zodpovedná za výskumy na planétach a vedzte, že keby sa tomu vášmu človeku niečo stalo, zosype sa to na moju hlavu, lebo na niečo také som bola poverená ja*odmlčala sa na chvíľu, snažila sa aby to neznelo prikro, lebo si myslela ze to nebol pokyn Leeho*ja som tu ta kto ma riskovat zivot*dodala kludne*

*Netušila kedy Rowan opustila izbu. Jej myseľ bola pri Cassovi, tak strašne ho chcela zbaviť jeho bolesti. Teraz, keď bola ich hádka preč, teraz keď sa nemusela trápiť sa stane toto. No nesťažovala sa, urobila by čokoľvek aby mu to uľahčila. Jemne ho hladkala po vlasoch, ruke a s očami plnými strachu a ľútosti, no aj tak plných lásky hľadela do konečne pokojnej tváre. No pri Thosovom hlase prekvapene otočila hlavu a usmiala sa. Jeho otázka jej nedala usmiať sa, no nebol to úsmev výsmešný, skôr chápavý. Ako sa dali chápať ľudské city? Boli tak nevyspytateľné a zároveň také krásne* Vieš, city sú niečo čo neovplyvníš. Nemôžeš prísť von, ukázať na človeka a povedať si – tohto budem milovať. Jednoducho sa zamiluješ a potom ti príde prirodzené že s tým človek chceš prežiť zvyšok života. Zdieľať s ním všetko krásne ale aj tie chvíle ktoré sú zlé. Môžeš v ňom nájsť oporu, keď si smutný, rozveselí ťa. Večer nezaspávaš v posteli sám, môžeš sa k nemu pritúliť a cítiť sa milovaný. * jemne pohladila Cassovi poranenú ruku a potom znovu pozrela na Thosa* pre niektoré veci sa v živote musí trpieť, život nie je len o kráse, ale aj o bolesti. Naozaj som sa ho vo chvíli keď ste prišli bála, bolo to prvý raz čo by mi bol schopný ublížiť. vieš, keby ma udrel, vedela by som síce že to v skutočnosti nerobí úmyselne, nehnevala by som na neho za to, no mohol by ublížiť maličkým a to by som nezniesla. Sú plodom lásky, tým krásnym čo po nás zostane, nech sa s nami stane čokoľvek...

************* o štyri hodiny neskôr **********************

( kapitánova kajuta )



* Posledné na čo si útržkovito pamätal bol iba akýsi zhluk nerozlíšiteľných hlasov, ktore sa navzajom prelinali az nevedel nič rozoznať a tento hluk mu dokonale zapchal uši. Na to čo sa dialo ked bluznil i vobec nespomínal. Jediná jasna spomienka pochádzala spred doby ked zaspal. Vtedy kľačal pred Tessou a prosil ju aby mu odpustila, aby od neho neodchádzala... zmatene si presiel rukou po tvari akoby sa usiloval na niečo si spomenut.. ako mu odpovedala? A vtedy zacitil jej drobnu chvejucu sa rucku vo svojej druhej dlani, ktoru v nej pevne držal akoby sa ani v spanku nechcel od nej odlucit. Konecne si spomenul a ulava mu zaplavila vnutro ako osviezujuci horsky vzduch. Vyhnala mu z tela posledne kusky napatia a uz ani necitil taku unavu ako pred chvilou. Zdalo sa mu že ubehla chvila aj ked v skutocnosti islo o niekolo hodin. Uz dlho si tak dobre nepospal. Ale co sa este stalo? Zazmurkal rychlo ocami v snahe zaostrit pohlad až kym nevidel zretelne Tessinu tvar. S nehou sa na nu usmial natiahnuc ruku volnu ruku k jej licu aby ju pohladil.* Ahoj.* zasepkal a pohladil ju palcom po sanke tak ako to maval vo zvyku kazde rano odvtedy ako boli manzelia a ona sa prebudila vedla neho. * Nemal by som sa teraz ja sarať o teba?* doplnil otaztku ocividne s trochu zmatenym chlapcenskym usmevom pretoze nerozumel ako sa tak rychlo ocitol v posteli a Tessa pri nom. Nikto iny uz v izbe nebol. A a ruky mal nanovo previazene. Uz ho neboleli. No stale citil vycitky vemoia a akysi strach a obavy.* Co sa stalo? * nadvihol sa na laktoch este trochu slaby akoby prebehol dlhy maraton pricom ho v krku navys eneprijemne skriabalo. No ignoroval vsetky tie pocity len si stiahol Tessu vedla seba do postele a posadil si ju do lona.*

*Keď Thos usúdil, že je všetko v poriadku a nehrozí jej nijaké nebezpečenstvo, nechal ich samých. ona sa na hodnú chvíľu pritúlila ku Cassovi a sama si pospala, no nevydržalo jej to dlho. Cítila sa zvláštne a chvílu jej trvalo než pochopila tie zvláštne pocity vo svojom tele. Chcela sa o ne podeliť s Cassom, no rovnako bola rozhodnutá trpezlivo počkať kým sa nevyspí. teraz splánok potreoboval, viac než čokoľvek iné. Znovu mu pretrela ruku a potom na neho len tak mlčky hľadela prechádzajúc jednou rukou po svojom brušku. S úsmevom sledovala ako sa prebúdza, no nevidala ani hláska. Počkala kým neprehovorí prvý a pri jeho nežnom pozdravení sa usmiala* Dobré ránko, vyspal si sa?* opýtala sa, no jeho úsmev jej prezrádzal odpoved skôr než by to stihol on sám.* starať sa treba o to, kto to v tej chvíli potrebuje* úsmev sa jej ešte viac rozšíril. nechala sa stiahnuť k nemu, slabo ho pobozkala na pery a ani pri odpovedi jej nezmyzol úsmev z pier* nič vážne, len si trochu blúznil a na návštevu prišiel Thos s Rowan* odvetila, nechcela mu pridať starosti, bolo lepšie ak nevedel čo vystrájal, nemusel sa preto trápiť.*

Bluznil?* obočie sa mu nadviho prekvapením ked Tesse opatoval bozk so vsetkou nežnosťou a pritulil si ju k sebe. Dlan jednej ruky položil laskyplne na jej vydute brusko a zlahka nou po nom zacal kruziť akoby ju hladkal ci jemne masiroval. Ani za nič by neprezradil, že si to prečital pocas jednej z nocnych sluzieb na mostiku a podla tej mudrej knihy, ktoru uz bezmala poznal celu naspamat tak robil kazdy vecer ked Tessa zaspala. Pritulil si ju k sebe a zlahka ju hladkal po brusku a tlmene jej spieval do ucha. Teraz vyzerala naozaj unavene aj napriek tomu ako sa usmievala, a preto nevahal obratit jej slova proti nej samej aby si oddychla rovnako ako on.* A mne sa veru zda..nie vlastne som si tym viac nez isty, že spanok potrebujes ako sol.* zodvihol si Tessinu ruku k peram a nezne ju pobozkal do dlane pricom nevyckal ani tolko aby mohla niečo namietat a ulozil ju vedla seba do postele prikryjuc prijemne vyhriatou prikryvkou.* Slubujem ze odteraz uz budem dobry.* zazartoval s chlapcensky nevinny m usmevom na perach a sklonil sa k Tesse po dlasi bozk. Tentoraz jej vsak pootvoril jazykom pery a vklzol do jej ust aby bozk viac prehlbil a vychutnal si Tessinu blizkost vedla seba.* Nezacali sme tento vylet prave najlspie ale budem sa ti snazit vsetko vynahradiť...co by si povedala na prechadzku po palubnej vyhliadke kde som vacsinou trucoval ako male dieta a tuzil byt na tom ieste prave s tebou? Samozrejme až ked si oddychnes a... bol tu vlasten Davy? * až etraz si spomenul na svoju navstevu kuchyne a to ako dorazne ziadal kuchara, aby Tesse pripravil na obed niečo vyzivne a zaroven aj chutne.*

Blúznil*pritakala, no viac sa k tomu nechcela vracať. Ked sa dotkol jej bruška a nežnho ho hladkal, mala zvlášnty pocit akoby to nebolo prvý raz, aj ked si nespomínala na rovnakú chvílu. Nesnažila sa ale rozpamatať, radšej vnímala realitu než niečo čím si ani nebola istá. Cass mal pravdu len čiastočne, nesršala síce nadbytočnou energiou, no ovela viac túžila konečne po dlhom čase po jeho nežnom hlase, jemných dotykoch aké jej práve venoval.* radšej nič neslubuj, aj tak ti to nevydrží* zasmiala sa, pritúliac sa k nemu bližšie. Toto bola jedna z mnohých vecí ktoré jej za posledné mesiace chýbali, blízkosť jeho tela, ochranná náruč v ktorej sa skrývala kedykoľvek sa jej zažiadalo. Opätovala mu bozk, jemne ho hladiac rukou po chrbte, no potom si spomenula na to, s čím sa mu chcela pochváliť, predtým než sa zobudil* ak tu aj bol, tak nás našiel spať* usmiala sa* lebo aj ja som si pri tebe oddýchla...no maličký začínajú vystrkovať rožky* odrazu sa ušknula a položila mu opatrne ruku na brucho. Chcelo to len chvílu trpezlivosti a mohol zacítil jemné kopnutie, nie silné no ale aj tak citateľné.*

* Tessine slová a dotykmi mu opat otvarali brany do snovej krajiny, v ktorej sice mali postaveny palac z oblakov ale ten stal na pevnej a istej pode, ktoru nemohlo nic otriast. Citil sa spokojny tak ako sa nikdy necitil len vtedy ked mohol byt pri svojej mladej manželke, držat ju za ruku, hladit po vlasoch alebo sa na nu aspon pozerat. Teraz mohol robit vsetko naraz a nevedel sa preto nasytit tolkeho stastia naraz. Bolo to akoby mu niekto vratil polovicu jeho duse presne pasujucej na volne miesto.* Ak by mi to nevydržalo mas plne pravo pripomenut mi to sposobom akym len budes chcieť. Viem, že Jesson Carter vedel zasadit dobre udery...* zazartoval no nahle zase zvaznel a v ociach sa mu rozhorelo vzrusenie ked Tessa odrazu chytila jeho ruku a polozila si ju na brusko. Chvilu len s napatim cakal a potom...ona, mala nozicka ich dietatka kopla svoju mamicku akoby sa dozadovalo jej pozornosti a uistenia, že jeho rodicia o nom vedia a miluju ho kazdym dnom tym viac ak sa to vobec dalo.* Tessa..* vydychol nadsene Cass a fascinovy pohlad rozsirenych oci uprel priamo na nu. Ani tisicka precitanych knih o tehotenstve ho nedokazala pripravit na tej silny pocit dojatia ked prvykrat zacitil ako sa jeho este nenarodene deti hybu v matkinom brusku. A ako silno to asi musela prezivat Tessa. Takmer zbožne a s bezvyhradnym obdivom vyhrnul Tesse volne tricko nad brusko a prikladal pery namiese kde zacitil pohyb. Zakazdym sa dojato zasmial a pohladkal Tessu po ruke.* Budeme mat malych čertikov, ktorí sa na teba budu celkom podobovat a ak ta raz nahnevaju budem vediet že to maju zase po mne.* zazartoval no este stale sa nedokazal nasytit toho noveho pocitu, ktory bol pre neho vrcholne prijemny a naplnajuci. Teraz uz vedel, že toto je skutocny zmysel jeho zivota Jeho rodina. Nic na svete nie je dolezitejsie ako ona.*

*Aj keby nemala možnosť hľadieť mu do očí, s istotou by vedela opísať pocity, ktoré ho pri slabom pohybe napadli, ktoré sa mu vliali do tela. Nemohli byť príliš odlišné od tých jej, v prvom momente prekvapenie, ktoré však trvalo len krátko. Potom len dojatie a šťastie, akýsi nevysvetliteľný pocit narastajúci v srdci. Prvý prejav tých drobčekov v jej vnútri, práve vo chvíľach keď sa všetko obracalo správnym smerom. Možno aj oni cítili jej spokojnosť, keď to každodenné trápenie ustúpilo a vystriedalo ho šťastie* myslím, že toho po tebe zdedia ešte viac* usmiala sa, položiac si ruku na tú jeho* myslím že sú spokojné..... *dodala s rozšíreným úsmevom* ...chýbal si im* usmiala sa ešte viac, spokojne sa k nemu pritúliac. *

/za 10 min letím na maturitu okey nie je mi to take smiešne, ale zatial žijem, dokonca som celkom kludna to bude tým že mi to nikto nepripomína /

Aj vy ste mi chýbali.* odvetil po chvíli pritúliac si Tessu k sebe pričom jej vtisol kratky no nežny bozk na celo. Lepsie ju prikryl teplou perinou a zaprel sa laktom do matraca tak, že mohol Tesse hladiec priamo do oci aj ked lezala a on sa nad nou sklanal.* Mozno to už dlho nepotrva a vratime sa domov vsetci styria.* usmial sa nežne a rychlo pokračoval, aby Tessu informoval o tom co sa v ten den dozvedel.* Práve teraz cakame na spravy od Bryana ci je nova planeta natolko slubna aby sa nam vobec oplatilo ju blizsie preskumat.* obkrutil si okolo prsta pramienok Tessinych vlasov a privonal k nim hlboko vdychnuc vzduch do pluc ako clovek, ktorý uz cele veky necitil nic krajsie.* Rozmyslal som...* prehovoril opat no trochu opatrne. Nechchcel urobit dalsiu chybu a tak si daval pozor na to ako by mal volit dalsie slova.* ...rozmyslal som, že za ten cas si sa na lodi musela nudiť ..navyse to co bolo medzi nami predtym...* kratko smutne sa zasmial a pokrutil hlavou akoby este stale nemohol uverit tomu, že nechal veci zajst tak daleko.* Len ma tak napadlo, že z kazdej dosial navstivenej planety mame aj vela novych informacii o polohe a živote na nej. Mnohe sme doteraz nepoznali no nie je cas dat tie infrmacie dohromady. Tak ma napadlo..ehm..* odkaslal si * ..napadlo ma, že ak sa ti bude chcieť...ale do nicoho ta netlačím...len ma tak napadlo, že by si mohla pracovat na mostiku. Samozrejme nie ako ostatni clenovia posadky ale aaspon na par hodin. Budes mat pristup k novym informaciam a mozes vyhodnocovat ziskane udaje. * nechcel aby Tessa nadobudla presvedcenie, že teraz ked sa uzmierili ju chce kontrolovat aj preto postupoval tak opatrne a neisto. Jednoducho vedel ake to je citit sa niekde nadbytocny a nechcel aby rovnake pocity prezivala aj jeho manzelka. Navyse na mostiku sa vzdy deje vela zaujimavych veci a aspon by mohla byt s nim.* Co na to povies?

LEE

* Nikdy si nerobil príliš ťažkú hlavu z toho ako by ostatní členovia posádky mohli brať jeho živý záujem o svoje osoby. Práve v takýchto chvílach dokázal jeho pohľad získať na priamočiarosti a prenikavosti. Mladá žena, ktorá pred ním stála a predstavila sa ako vedkyňa ňou nepochybne aj bola. Inak by ju tak nerozrušilo vedomie toho, že zatiaľ čo ona sa stále nachádza na Thanatose niekto iný takpovediac riskuje život pri skúmaní novej planéty. Jej nespokojnosť s touto skutočnosťou ho nerozrušila ani nijako nevyviedla z miery. Pokojne si založil ruky za chrbát a rozkročil sa čím jeho postava pred Szaniu akoby ešte viac narástla a hlavné riadiace centrum za ním len podčiarkovalo výraz rozhodnosti aký sa mu vzápätí usadil v kútikoch úst.* Slečna ubezpečujem vás, že všetko je ako ma byť a aj keby sa nášmu prieskumnému pilotovi niečo stalo nikto by vás z toho nemohol obviniť. A to z jedného jednoduchého dôvodu. Vy zodpovedáte za výskum na planéte nie na jej orbite a to práve robí náš človek. Samozrejme ak by ste vedeli pilotovať stíhačku a orientovať sa v priestoretak dobre ako on mali by ste poverenie aj na to. * Na chvilku sa odmlcal pozorne sledujuc zmeny na Szaniinej tvari a nakoniec dolozil.* Navyse by bolo celkom zbytocne pre celu posadku na Thanatose, ktorej sucastiu ste teraz aj vy, aby sme sa hnali za planetou celkom zbytočne ak by na nej nebol kyslik a aspon zakladne prvky potrebne na prezitie ludskej rasy. Ak sa ukaže že je všetko v poriadku nikto vám nebude brániť aby ste si robili svoju pracu. Aj ked s vami pojde dost odhodlanych vojakov a prieskumnikov, ktorí budu radi riskovat svoj zivot za vas a nie opacne.* po tychto slovach sa na Szaniu usmial no v ociach mu bolo jasne citatelne rozhodnutie, že akekolvek spory ohladom tejto temy povazuje za predbezne uzavrete.*

*chvíľu premýšľala o slovách ktoré jej Lee povedal a uznala za vhodné, že sa nejde škriepiť.. už ju aj tak dosť bolela hlava, aby s ním bola schopná ešte sa aj hádať...a keď sa pred ňu vypel, cítila sa ako malá myška ktorú zahnali do kúta..*v poriadku*začala potichšie ale stopla sa, lebo hlavou jej prešiel záblesk ohromnej bolesti, div že sa tam nezviezla na zem.. len si zápästiami pretrela spánky a ospravedlňujúco sa usmiala na Leeho*a ten váš človek sa vám zatiaľ neozval?*opýtala slabým hláskom stále si trúc popritom spánky...bolest bola neznesitelna a citila ako sa jej zacina zahmlievat pred ocami... nenavidela svoju schopnosť a preto aj nerada cestovala na také dlhé vzdialenosti, ale teraz sa na túto akciu sama podujala.. bola to pre nu cest ist hladat novu vhodnu zem aj ked to bolo pre tých nevdačných ľudí, ktorí si ani nebudú vážiť prácu ktorú ona a ostatná posádka pre nich museli vykonať*viete bola si by som srdecne keby som konecne citila pod nohami pevnu zem a nepocula by som vsade len hukot motorov*vysvetlila trochu nervoznejsie, lebo uz dlhsiu dobu neboli na ziadnej planete a zatial tie ktore navstivili nevyhovovali ani jedna, cize to znamenalo ze maju pred sebou este velmi vela prace kym najdu vhodnu planetu pre ludi*

*Pozorne ho počúvala, a musela sa uškrnúť* no a keď nie, pribudnú ti na loď dvaja malý členovia...aj keď... * začala sa chichotať* chudák Lee by asi ďalší pôrod neprežil...aj keď nehrozí že mi z tela vylezú nejaké chápadlá* pokrútila pri tej predstave hlavou. Teraz jej to už bolo smiešne, no vtedy, ked bola plná nových pocitov, prívalom radosti bola trochu sklamaná. No v týchto chvíľach sa už len smiala* rozmýšľanie bolí... * podpichla ho, no potom zvedavo počkala čo má na srdci. Viditeľne nevedel ako myšlienky sformulovať, nechcela mu to sťažiť a tak len mlčala. Mal vlastne pravdu, ak nebola s Rowan, Freyou alebo s inou ženou z posádky, nemala vlastne ani čo robiť. Mohla sa ponevierať po lodi, no každý pracoval a ona ich nechcela rušiť. Ak nepracovali, oddychovali, takže stretnutia boli len zriedkavé. Aj preto sa jej v očiach odrazila iskra radosti, len čo začula jeho návrh. Práca na mostíku znamenala práca s Cassom a inými členmi posádky, rozptýlenie ktoré nemohla odmietnuť. Samozrejme by osem hodín nevydržala pozerať do papierov, no ako povedal, bola by tam kratšie než ostatní* a si si istý že ti tam nebudem za chvíľu liezť na nervy? * spýtala sa nevinne, poštekliac ho pri rebrách*

* Povedať, že ho to neočakvané stretnutie s Lexie prekvapilo by bolo ako tvrdiť že sopka je len prijemna vírivá vaňa s bublinkovou vodou. Len čo jej pozrel do tvare iba parkart zazmurkal ocami akoby sa snazil zobudit zo sna a tvar mu zbledla smrtelnym vydesenim.* Lexie!* zvolal tak až svoj hlas skoro ani nespoznal. Mal ho nizko polozeny a chraplavy takže skor pripominal cas ked ho chytila ta najhorsia chripka a on celkom stratil schopnost normlane sa vyjadrovat.* Co tu robis?* len s velkou namahou krotil prudke slova ale nemohol inak. Slubil si že nech sa stane čokolvek bude sa pri Lexie správat pokojne aby ju nerozrušil a aby jej nedal sancu ani moznost na to aby sa ho zacala bat. To jedine ho teraz držalo na uzde, jeho hnev..to a este fakt s akou silou stlacal ruky v past. Niekto v hangari si to určite odnesie.*