Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Gabriel Ailes

/To sa pokojne môže stať Kala očividne nepatrí medzi tie poslušné typy /

Ema

((Aj ja chcéééééém Kľudne prestanem byť dobrým dievčatkom Ale takej nevinučkej, slepučkej by sa zišiel náramoček [Kala nakoniec naše dve skončia spolu zanarámkované a Ema sa asi odpraví ] ))

Kala, ja sa nehnevám.* Povedala so smiechom a potom sa nechala poslušne zaviesť do hangára netušiac ako sa to len Kale podarilo dostať ich tam. Ale tak čo tam mali robiť v tej spleti neokrôchaných somárov, ktorí nie moc slušne reagovali, keď prechádzali okolo nich? Však si hangár iba obzrú. Čo je síce možné u Kaly, ale u Emy to je iba relatívny pojem. No nech!* Ďakujem.* Povedala ešte Kale, keď jej pochválila vzhľad. A potom pocítila ako zmenili prostredie. Už to nebol ten prekysličený vzdych, kde to smrdelo od voňavky, cez alkohol až po smradľavé ponožky. Vzduch sa zmenil na čistý svieži, miestami popretkávaný vôňou železa, ocele, či motorového oleja. Nie je nad tú krásnu vôňu. A vôňa elektirckého náboja, ktorý vznikal pri niektorých typoch lietadiel. Z hlboka sa nadýchla, aby tú vôňu nasala a podvedome privrela oči. Krásny pocit. Nezabudnuteľný a nevymeniteľný. Mňa ty dievča nezmeníš, napadlo jej keď si uvedomila ako moc si na tomto všetko zakladala. Nie, Kale sa nepodarí ju nikdy zmeniť. A maminka ju spozná.
Zmienka o údajne jej krásavcovi ju hneď vytiahla z toho zamyslenia. Okamžite šklbla Kalou.* Poďme preč!* Nechcela byť tam kde on. Určite by si myslel že sa nechala zaviesť za ním alebo čo. Už len to by jej chýbalo. A tobôž nie, keď Kala povedala, že je vyučujúci. No skvelé.* Poďme preč. Na hangár máme času dosť. Jááá...* Zakoktala sa, lebo nemala výhovorku.* Potrebujem ísť na vzduch!* Len nech vypadnú z jeho prítomnosti. No počula jeho hlas a to ju žiaľ donútilo obrátiť pohľad jeho smerom. Och.. Famózny!* Kala!* Hlesla a rýchlo ju ťahala preč, aj keby mala do steny nosom vraziť, len aby boli preč.*

Shaine X

*Náhlivo do seba nahádže posledné kúsky jedla. Utrie si ústa a odnesie tácku s jedlom. Vybehne z jedálne a na chodbe ešte viac zrýchli. Myslí len nato, že musí prísť do hangára na ča. Saladin si hádam ničoho nevšimne. Pred hangárom rzastane. Minútu si nechá na vydýchanie. Trhaním dýchaním by sa mohla prezradiť. Tichým krokom prejde do hangára. Nepozorovane sa zakráda popri stene. Niečo sa deje. Vďaka rozruchu si ju hádam nikto nevšimne. Ach Jill a Nick sú tas stredobodom hádky. Ako inak. Odtiahne si k východu jedinú kombinézu, ktorá tam ostala. Prezlečená je za pár sekúnd. Kým saladin niečo rozpráva Jill a Nickovi postaví sa na svoje obvyklé miesto. Tento jej krok už teraz neušiel niektorým okolostojacim. Nečujne naznačí Ellyottovi oproti sebe, že ak nebude ticho uvidí. Sladin ale nie je hlúpy a pravdepodobne na to príde. Ale aspoń sa bude môcť vyhovárať, źe tu celý čas bola. Ak sa opýta čo sa dialo, zvalí to na zmätenosť kvoli Nickovi a Jill. Uškrnie sa. Chlapec vedľa nej neprestáva s podpichovaním. Aj by sa k nemu natiahla pre umlčanie, lenže to by na seba zas len pútala pozornosť, ktorú v tejto chvíli nepotrebuje. Nechce poćúvať výchovné reči o budíkoch a prećo má chodiť na čas. Čo ak dostane trest? Na to by sa saladin hádam neznížil. Ak dal tým dvom také náramky, čo spraví jej? Spáruje ju s budíkom? Alebo ešte horšie pripojí ich k nim? Nie s ich hádkou nemá nič spoločné, ale khoo to zaujíma.*

Gabriel Ailes




„Všetko vždy pokazíš.“ zasyčala Jill nenávistne pri Nickovom uchu a lakťom ho výstražne štuchla do rebier, keď pocítila jeho dlaň na svojom páse. Vtedy sa k nim natiahli dve ruky a každého pevne chytili za fixné remence na pleciach. Boli na nohách skôr než si vôbec stihli uvedomiť, čo sa deje a hľadeli priamo do saladinovej tváre. Mračil sa a jeho zvláštne azúrové oči boli také jasné a čitateľné, že nemusel nič povedať a obaja sa v tej istej chvíli zahanbili.
„Som rád, že sme sa pochopili.“ Sklonil hlavu a významne nadvihol obočie. Potom ich oboch pustil, obrátil čelom k ostatným a slabo postrčil, aby sa zaradili. Bolo to trochu komplikované keďže každý zamieril k svojej stíhačke, ale potom sa mlčky dohodli na akomsi kompromise a zastali niekde na polceste medzi oboma strojmi pričom narušili pravidelné rozostupy ostatných.
Gabe musel zodvihnúť ruku k tvári a prejsť si dlaňou po brade, aby zamaskoval zhovievavý úsmev, ktorý sa mu pri pohľade na dvojicu mimovoľne usadil na perách. Za toto si ho Wailon pravdepodobne znovu zavolá na koberec. Nikdy si nenechal ujsť príležitosť na to, aby mu poriadne vyčistil žalúdok.
„Tak a teraz, keď sme tu konečne všetci...“ na chvíľu sa odmlčal a pohľadom vyhľadal v rade kadetov Shaininu tvár. Kútikom úst mu podozrivo trhlo nahor a spýtavý výraz tváre jasne naznačoval otázku: „Naozaj si si myslela, že ti to tak ľahko prejde?“ No nič ďalšie nepovedal a vzápätí preniesol pohľad na mladíka stojaceho hneď vedľa a o sekundu na to prešiel ďalej. „Vidím, že každý z vás bude musieť urobiť ešte kus práce a keďže mi na vás záleží pomôžem vám s tým. Začneme zo sebadisciplínou. Hneď zajtra ráno o piatej na cvičisku v sektore štyri. Teraz máte rozchod.“
V rade kadetov to nespokojne zašumelo, ale nikto sa neodvážil povedať nič nahlas. No Gabe mal dobré uši a občas zachytil tlmené poznámky, ktoré padali na jeho hlavu. ´Milujem svoju prácu. ´, pomyslel si a pobavene sa uškrnul. „Slečna X?“ oslovil mladú ženu, ktorá prišla neskoro a vyslal k nej pohľad, ktorým ju volal k sebe. „Tak sa zdá, že sa nám tu pomaly začínajú objavovať nováčikovia. Bol by som rád keby ste mi s tým trochu pomohli.“ Potom sa obrátil k dvom dievčatám, ktoré zaregistroval už v prvom momente ako vstúpili do hangáru. Roky pôsobil ako bojový pilot a schopnosť periférneho videnia bola jednou z tých výhod, ktoré pri svojej práci dokázal oceniť. Zvlášť keď mu zachránila život alebo ho upozornila na prítomnosť ľudí v jeho bezprostrednej blízkosti. „Môžeme začať aj s vami ak nemáte nič proti tomu.“ Zahľadel sa na Emu a jej vždy usmiatu priateľku, ktorá aj tentoraz stála po jej boku. Hlas aj výraz tváre sa mu zmenil. Bol viac ústretovejší, pretože tentoraz sa nerozprával so svojimi kadetmi, ale s nováčikmi. Nechcel byť prísny hneď od začiatku, pretože sa snažil svoju autoritu budovať nie na strachu, ale na sympatiách. Usmial sa, natiahol ruku k dvojici dievčat a zohnutými prstami ich zavolal k sebe. To gesto však mohla vidieť len Kala. „Poďte, nehryziem.“ Dodal s úškrnom a zaregistroval ako sa v priestore hangára začínajú objavovať ďalšie nové tváre. „Budeme mať prácu. Môžete to brať ako svoj trest za meškanie. Ukradnem si pár minút vášho voľného času.“ Prehodil smerom k Shaine a pokojný výraz na jeho tvári ani úsmev sa nezmenili.*

Kala

*Snažila sa, naozaj sa snažila byť ako tak mierna a nepriviesť ju k ďalším rozpakom. No miernosť v jej podaní nie je práve najdokonalejšia, no hádam sa cení i snaha. Veď aj tak viditeľne stačí spomenúť toho jej krásavca a je v rozpakoch. Sladké nevinné časy, keď sú líčka červené viac než bledé. Keby to ale nie je inštruktor, vyučujúci alebo čo vlastne je. Študent ale určite nie a tým pádom treba Eme zraziť z nosa ružové okuliare. V rámci jej osoby to prirovnanie síce znie zvláštne i v hlave, no je to výstižné.* Upokoj sa, nepanikár. *Štuchne do nej, nech si aj iní nevšimnú aká je z neho hotová. Chlapi takéto veci cítia, keď je z nich dievča na mäkko.* Aj tak nás už vidí a volá k sebe, tak sa skús správať...pokojne a zahnať to červenanie, lebo ťa prekukne ak malú *Hovorí potichu, ledva hýbe perami, i keď Ema ju počuť v bezprostrednej blízkosti môže. Potom ju potiahne smerom k nemu, predsa len im tak aj naznačil. Ema by tam možno stála ako prilepená sekundovým lepidlom. Trochu jej ten pocit aj závidí, ona sama nikdy do nikoho nebola zamilovaná, vlastne bola, ale to už je hodne dávno a skončilo to tak, ako to skončilo. Potom všetko bolo len o príťažlivosti, sympatiách, no o ničom viac. Nijaká červeň, nijaké snívanie s otvorenými očami, nijaké vyskakujúce srdce z hrude. Chcela by ten pocit zažiť, i ona, taký šialenec. Veď kto nesníva o láske?* Presne to by povedal každý kto hryzie, takže ktovie aké máte chúťky. *Odvetí mu s vykriveným kútikmi pier. To salutovanie, jeho úškrn i to čo videla na ich hodine jej naznačia, že podpichnutie v rámci slušnosti nezoberie zle. Aspoň myslí, hádam sa nemýli. Je celkom zvedavá ako to tu všetko prebehne, čo ich čaká a čo neminie. Pozdáva sa jej ale predstava tohto skúšajúceho, viditeľne sa tu sním jeho žiaci nenudia, o čom sa vlastne presvedčiť už mohla.*

Query Satho


Jedinými zvukmi v tréningovej hale bolo ťažké oddychovanie súperov a ostré nárazy kovu o kov. Každý výpad bol vopred premyslený a starostlivo prevedený, tváre oboch mladých mužov formovalo dokonalé sústredenie. Odrazu sa jeden z nich prudko naklonil dozadu a ostrá časť kopije Ri minula jeho hrdlo len o vlások. Klesol na koleno a švihol svojou kopijou nahor a do strany takže jeho súper na okamih stratil rovnováhu a zapotácal sa niekoľko krokov dozadu. Vtedy sa Gem rozohnal znovu a tupým druhým koncom Ri Yorimu podrazil nohy. Predtým než dopadol na chrbát sa však Yori odrazil od žinenky rukami a znovu sa ocitol pevne na nohách.
„Výborne.“
Query kráčal pozdĺž okraja žinenky a so zaujatím sledoval boj, ktorý obaja mladíci zvádzali medzi sebou už niekoľko dlhých minút. Vlastnú Ri mal prehodenú cez plece so zdanlivou nedbalosťou, ale bol to len prvotný dojem, pretože vždy rýchlo zasiahol, keď sa súperenie zvrhávalo neželeným smerom. Ako kráčal a obchádzal dvojicu vzdušná látka rúcha obi sa mu vlnila okolo členkov a ticho šušťala. Ostatní študenti boli usadení po okrajoch bojiska a ich pohľady do seba vpíjali každý jeden pohyb a výpad, ktorý Gem alebo Yori urobili. Ich rúcha boli na rozdiel od saladinovho biele a kopije Ri mali úhľadne zložené pred skríženými členkami.
Yori bol v boji svižnejší, ale Gemova sila pramenila v jeho uzemčistej povahe. Stavil viac na obranu a počkal kým sa jeho priateľ unaví dosť na to, aby mohol účinne zaútočiť. V prudkej obrátke odrazil Yoriho výpad a zahnal ho k okraju žinenky.
Vtedy do stredu bojiska vstúpil Query a zastavil boj zdvihnutou kopijou.
„Stačilo. Yori tvoje výpady sú niekedy príliš výbušné v boji s rovnocenným súperom sa musíš viac krotiť. Gem, pre teba platí opak. Pri priamom útoku ti chýba pružnosť . Obaja ste vynikajúci, ale môžete byť brilantní.“
Mladíci zložili zbrane a prudko dýchajúc sa uklonili saladinovi. Jeho slová mali pre nich veľkú váhu, aj keď si neboli nikdy celkom istí či ich viac chváli alebo im niečo vyčíta. Sathovo elegantná tvár a mačacie fialkové oči jednoducho nedokázali sformulovať vnútorné pocity tak jasne ako na to boli zvyknutí u saladina Ailesa, ktorý naopak nedokázal zamaskovať takmer nič.
Query oprel dlhú kopiju o zem a pohľadom prechádzal po skupinke študentov akoby medzi nimi niekoho hľadal. A potom ho našiel, pretože pery sa mu roztiahli do povzbudzujúceho úsmevu a ruka v pozývajúcom geste natiahla k dievčaťu s krátkymi čiernymi vlasmi a útlou atletickou postavou. V bledej tvári a modrých očiach sa jej odrážal mierne vystrašený výraz, ale na saladinovo zavolanie sa zodvihla zo svojho miesta a prešla k nemu. Bol od nej takmer o polovicu tela vyšší a v jeho tieni pôsobila ešte menšia a vystrašenejšia než predtým.
„Mey, už sme predsa o tom hovorili. Nemusíš mať strach.“ Dohováral jej ticho a jej veľké modré oči ho uprene sledovali.
„Naučím sa to niekedy?“
„Na to som predsa tu.“

Arutha

*Sledoval saladinov dnešný tréning s miernym úsmevom na perách. Malá Mey sa zase bála, ale on nebol jedným z tých čo by sa jej bol smial. Veď mala drobné telo a miernu povahu, nič iné sa od nej ani čakať nedalo. Úprimne by ho bolo prekvapilo keby bola malá Mey agresívnejšia a nebola by taká plachá. A jemu sa to aj páčilo, lebo keby bola taká ako mnohé dievčatá tu, určite by sa veľmi rýchlo zunovala okoliu. Lakťom drgol do Maelsa.
"Sleduj. Stavím na malú, že sa hecne a saladinovi nakope zadok." smial sa potichu Arutha a Maels sa neovládol zachechtaniu sa.
"Tak nato sa pozriem. Veľmi rýchlo ju dá k zemi."
"Si prasa, Maels, vieš o tom?" Maels súhlasne zakýval a nechal sa oddávať nechutným predstavám. Celý on. Prasa na pravom mieste. A Arutha očividne tiež, keď rozumel tomu načo Maels narážal. No čo, boli vždy na rovnakej vlne, niet sa čo čudovať. Ruky doteraz založené na hrudi si dal za chrbát a zadíval sa na dvojicu chystajúcu sa k boju. Jeho myšlienky sa rozutekali iným smerom. Som zvedavý kto všetko príde v nováčikoch. Možno aj nejaké žabky s ktorými sa veľmi rád zoznámim. Škoda, že som ráno nemal čas zájsť do prístupovej haly. Namiesto toho musím tu kysnúť a nudiť sa, prípadne počúvať Maelsovo nechutné zvrátené reči. Už sa nevedel dočkať kedy dnešná lekcia skončí. V podvečer už budú nováčikovia prijatí a čaká ich večerná oslava. Niečo na zoznámenie. Na tú svoju si krásne pamätá.
"Počuj, Maels. Večer plánuješ zase nejaký svoj svetoznámy kúsok?" Minulý rok nejakému nováčikovi dal preháňadlo a záchody zamkol. Kruté.
"Ešte si rozmyslím, možno sa niečo v mojej dielni nájde." To mu stačilo. Vedel, že zase Maels niečo hovadsky blbé vyvedie.
"Chystáš sa okukať nové prírastky?"
"Hej, hneď ako to tu skončí." Aby ukončil tento rozhovor Arutha kývol smerom k Mey a saladinovi. Posledné čo chcel aby mu saladin nakopal riť.*

Shaine X

*Sledovala počínanie Nicka a Jill pod nátlkaom saladinových výchovných taktík. On vedel ako na nich. Niekedy to bolo však na škodu. Niekedy by toho mohol vedieť oveľa menej. Potom by ho však asi nemali tak radi ako teraz. Osobne bol jej najobľúbenejším saladinom. Nie,žeby ju ostatní nenaučili toho dosť, lenže v ňom driemalo niečo iné. A predsa nevedela, čo to je. Uškrnula sa nad snahou tých dvoch dostať sa ku svojím stíhačkám. Opäť raz sa ukázalo, že má v sebe hroznú dávku naivity. Mohlo jej to byť jasné. Saladinovi by sa muselo niečo stať, aby si ju nevšimol. Jeho pohĺad nevinne opätuje a poznámku predtým odignoruje bez jedinej grimasy. Teraz si to bude musieť odpustiť. Ďalšie slová sa jej už ignorovať nedájú. O piatej? Zatvári sa nahnevane. Nahnevaný sú aj ostatní. Asi jej to dajú najavo, keďźe je jasné kvoli komu asi budú musieť na to cvičisko ísť.* Budem potrebovať budík. *Povie si skôr sama pre seba. Chce odísť, keď ju zastaví sladinov hlas. Vzdychne si a prejde k nemu s pobaveným úsmevom na perách. Prezývku počuje skôr od ostatných kadetov. Lenže saladin jej tak nepovedal prvý raz, no vždy ju to pobaví.* Pravdaže pane. Čo máte na mysli pod tou pomocou? *Asi sa naučí chodiť načas. Pozrie na dievčatá, ktoré jú zdržali pred jedálňou. Pohľadom preletí nováćikov zvedavo prúdiacich do hangáru.* Pár minút? Ja by som to skôr tipovala na viac ako len pár minút. *Ďalej už odporovať nemieni. trest si zaslúži, ale rozmýšla či až tak vážny trest. Radšej by vlastnoručne vydrhla kúpelne. Usmeje sa na nováčikov. Hlavne na Kalu.*

Ema

*Prečo ju jednoducho nemohla Kala vziať preč? Prečo?? Ťažko si vydýchla a nechala sa Kalou doviezť až k vyučujúcemu. Mala pravdu, aspoň v jednom. Musela sa upokojiť. Teraz bolo najdôležitejšie sa upokojiť a prejsť vstupnou skúškou, alebo ako to mala nazvať. Určite už o nej počuli, keď si podávala prihlášku. Takže slepá na leteckej akadémii, rarita. Ale neplánovala tak ľahko svetu vyzradiť ako to je. Vyučujúcim áno, ale žiakom nie. Možno Kale to povie. Ešte si to rozmyslí.
V blízkosti saladina sa Kaly pustila a natiahla sa k vlasom a okuliarom v nich. Sklonila távr k zemi, aby nebolo vidieť jej oči a pozorne si založila okuliare na nos. Nepozdávalo sa jej ako si to Kala dovoľuje takto sa rozprávať s vyučujúcim, hlavne keď ho videla prvýkrát a ešte nebola ani prijatá. Ona si zvolila ten obvyklý, menej zhovorčivý spôsob. Blízko neho zostala stáť, bez slova s tvárou sklonenou mierne k zemi. Palce si zakvačila do zadných vreciek a pocítila ako jej po chrbte prebehli zimomriavky. Začínala byť nervózna a jasným znakom jej nervozity bolo jemné pohryzkávanie si spodnej pery. Chcela to mať celé za sebou. Horšie však bolo, že ich skúšajúcim bude práve on.*

Query Satho




„Arutha.“
Saladinov hlas sa zvučne niesol ponad hlavy študentov a jeho zvláštne oči našli v mori tvári Aruthovu tak presne a okamžite akoby mal prehľad o všetkých a vždy si dokonale pamätal kde kto sedí alebo o čom sa tlmene zhovára so susedom, aj keď mal byť ticho a dávať pozor. Na saladinových ústach pohrával nevyspytateľný úsmev a čierne rúcho obi tlmene zašušťalo, keď sa pohol k okraju žinenky a znovu kopiju nedbanlivo vyložil na plece. Široký rukáv sa skĺzol po ruke a odhalil silné zjazvené predlaktie spolu s kúskom tetovania, ktoré sa ťahalo smerom k ramenu.
„Poď, bojuj s Mey.“
Keď to dievčina začula jej plaché srnčie oči sa okamžite upreli na Aruthu a do líc jej udrela červeň. Premerala si jeho postavu, ktorá aj v sede vyzerala príliš mocne a napĺňala jej pohyby neistotou. Bol to paradox, pretože, keď sedela v stíhačke bola takmer neporaziteľná, ale v priamom boji človeka proti človeku obstála len veľmi ťažko. Možno to bolo tým, že nad strojom mala väčšiu kontrolu ako nad koordináciou svojich rúk a nôh. Krídla boli pevné, podvozok stály a so širokou základňou, ale jej telo...Odrazu periférnym videním zachytila ako ju saladin volá k sebe a jeho fialkové oči majú v sebe niečo príťažlivé ako sila tajomstva. Prikročila k nemu a trochu obrátila hlavu, keď sa saladin sklonil a začal jej šepkať do ucha s pohľadom význame upretým na Aruthu. Mey pozorne počúvala, zubami si zľahka hrýzla spodnú peru a občas prikývla na znak porozumenia. Musela sa sústrediť a to nielen preto, že si každou chvíľou skríži kopiju s Aruthovou, ale aj preto, že na pokožke líca cítila saladinov horúci dych a na pleci ťarchu jeho širokej a drsnej dlane. Spočívala na nej zľahka no aj tak mala pocit akoby ju už len samotná saladinova prítomnosť a výška tlačila do zeme. Rozhodla sa, že urobí všetko preto, aby Aruthu porazila. Odtiahla sa a v postoji haku s jednou rukou zloženou za chrbtom a druhou zvierajúc kopiju vo zvislom smere, čakala kým sa Arutha nepostaví oproti nej. Modré oči mala stále rozšírené, ale tentoraz v nich okrem obáv svietilo aj odhodlanie.*

Arutha

*On to vedel. On to fakt vedel! Jednoducho to je jeho šťastie, vždy si vyberú toho najlepšieho. Vedľa neho sa ozvalo zachechtanie. Maels iba sklonil tvár k zemi dusiac smiech s dlaňou na perách. Somár! Udrel do Maelsa poriadnu päsťovku a prešiel k žinenke.
"Odpusťte, saladin, že sa odvážim odporovať. ale nechcem bojovať s Mey. Nie je to vyrovnaný súboj a ja ju odmietam udrieť." To už si radšej zabojuje s ním, ale s Mey nechce. Jednoducho je to drobné dievčatko a on ju odmieta udrieť či urobiť proti nej čo i len jeden výpad. No očividne bol jediný čo plánoval súboj odmietnuť. Mlčky sledoval ako si Mey k sebe zavolal a dával jej nejaké rady. Kútikom oka zazrel ako sa Maels usmieval ako somár a iba zagúľal očami. Keď chce dievča bojovať, tak dobre, urobí jej radosť. Nebola najhoršia, len jej chýbalo sebavedomie. Presne to si o nej myslel. Dobrovoľne nasilu musel iba prikývnuť. V bojovom postavení sa postavil pred Mey. Párkrát obrátil zápästím v ktorom sa čnela kopija, akoby skúšajúc či je jeho rameno kompletné a keď usúdil, že áno. kývol Mey na znak, že je pripravený.*

Gabriel Ailes





*Gabova ruka povzbudzujúco potľapkala Shaine po ramene a keď k nej na chvíľu obrátil tvár v azúrových očiach sa jasne zračila spokojnosť, ktorá nemala ďaleko od skutočne rozčuľujúcej veselosti hlavne, keď mladé dievča dokonale pochopilo, o čo mu pri jej zdanlivo jednoduchom treste išlo. „Ja viem, Shaine. Ja viem.“ Prihovoril sa jej stíšeným hlasom predtým než sa pri nich objavila dvojica dievčat, ktorej venoval priateľský úsmev. Poznámka Eminej priateľky ho rozveselila takže aj keby nechcel vlastná povaha by ho prirodzene viedla k tomu, aby sa zasmial.
„Volám sa Gabriel Ailes a ak prejdete dnešnými testami budem jedným z vašich saladinov, teda vyučujúcich. Samozrejme si potom budete môcť vybrať, pretože tu čoskoro očakávame aj príchod nového saladina a osobne sa nebudem čudovať ak sa polovica mojich študentov zahlási k nemu.“ Úprimný úsmev v sebe nemal ani stopu po niečom, čo by vyjadrovalo nespokojnosť alebo trpkosť ohrdnutej autority. Naopak, akoby sa na nastavajúce udalosti tešil alebo mu prinajmenšom odľahlo. Tieň napätia sa mu na tvári mihol iba vtedy, keď sa zahľadel na Emu a na chvíľu sa zamyslel nad tým, že by mohla jeho zamýšľanú ponuku odmietnuť. No na to ešte museli obe dievčatá prejsť testami.
„Tak Slečna s obavami...“ prihovoril sa Eminej priateľke a pobavene nedvihol obočie, keď si siahol do vrecka na kombinéze a začal si medzi prstami pohadzovať kľúčenku v tvare krídla, ktorú dostal pre šťastie od svojej sestry. Odrazu schoval ruky za chrbát a keď ich znovu natiahol pred seba dlane mal zovreté v päsť. „ ...rozhodol som sa, že budem predsa len trochu hrýzť. Váš výber určí čomu sa vy a všetci uchádzači podrobíte najskôr. Predpokladám, že lekárske vyšetrenie už máte za sebou takže to bude buď krídlo a vytrvalostný test alebo prázdna dlaň a skúška vedomostí.“
Vlastne sa len ťažko dalo určiť, čo bolo lepšie alebo horšie, ale väčšina uchádzačov dávala pred vytrvalostným testom prednosť vedomostiam. Zvlášť, keď vytrvalostný test zahŕňal samé vyčerpávajúce fyzické aktivity ako beh na špeciálnom bežiacom páse, test orientácie, ktorý nasledoval hneď po Mixéry, ako väčšina kadetov zvykla volať prístroj na vyvolanie maximálnej znesiteľnej záťaže a Frank-Loyov test.*

Shaine X

*Saladin opäť raz ukázal svoju prešibanosť. To čo sa napohľad javilo ako ľahký trest, bolo v skutočnosti niekoľko hodinové väzenie. A on to dobre vedel. Svojimi slovami jej to eśte dla najavo. Môže byť so sebou spokojný.* Asi vás nepresvedčím ponukou vydrhnúť záchody, čo?*To by síce nebol trest, pretože sa vďaka dnešným technológiám čistia sami. Len údržbu treba vykonávať. Počúva jeho rozhovor s dvoma dievčatami. Pri zmienke o novom saladinovi sa zarazí. Čo také na ňom bude? Musel by byť buď krajśí, alebo lepší ako Ailes aby sa k nemu prihlásila. Rozhovor pokračuje, ale saladin odrazu vytiahne z vrecka krídlo. Uškrnie sa. Akoby tu stála ona v prvý deň. Urobil to isté. Nebolo to až tak strašne dávno, no nebolo to ani tak nedávno. Aj tak si na to spomínala, kaoby to bolo včera. Roztrasená dievčina plná odhodlania. Pri pohľade na mocných chlapov ju chytali mdloby. Veľmi sa tedy bála vedomostného testu. Bola to pre ňu horśia predstava ako fyzické vyčerpanie. Zázrakom sa jej však podarilo dostať na akadémiu. Každý deň je vďačná za to, že ju sem vzali. Aj keď chvíĺkový hnev za zlomyselný trest zatieňuje pocit radosti.

Kala

*Reagoval tak, ako vlastne odhadovala, vyzeral celkom pobavene, čo bolo fajn. Aspoň z jej pohľadu, pretože nejaký dudroš, to nemusela. S takými ako bol on sa študenti zvyčajne nielenže naučia, ale naučia sa to „bezbolestne“ a študenti ich majú radi. I preto si nevie predstaviť, koho by asi tak najali nového, aby sa prehlásili študenti od tohto chlapíka, ktorý sa predstaví ako Gabriel. Uvedomí si že Ema mlčí a nie je si istá, či je to následok toho že sa pred ním hanbí, alebo je to tým, že je pohoršená jej poznámkou. Možno to zobrala ako prejav hrubosti alebo niečo podobné, kto vie. Ktovie či ju Ema za chvíľu nebude neznášať, keď je taká iná než ona. Síce sa hovorí že protiklady sa priťahujú, ale ktovie.* No...vidím že onedlho budú na slečnu s obavami nadávať pre jej výber, v takýchto veciach sa mi práve nedarí...*Poznamená. Sama by si viac priala fyzické testy než vedomostný test. Kondíciu, to má, no vedomosti? Nikdy nebola z tých čo sedeli nad knižkami a šprtali a tam z kade ide na test dnešného druhu nemala veľa možností. Síce jej to tam Josh prepašoval, nech sa aspoň niečo naučí, no i tak. Môže sa len modliť, aby to prežila.* Tak teda...táto *Prstom štuchne do ľavej ruky z jej pohľadu, zvedavá, aké poradie zvolila. Či to bude rýcha alebo pomalá smrť.*

Ema

*Nezávidí Kale momentálne. byť zodpovedná za výber poradia skúšok, to by nechcela. No úprimne v kútiku duše dúfala, že sa jej podarí vytiahnuť ako prvé práve tie kondičné testy a všetko s nimi spojené. Radšej to tažké a potom to ľahšie. Vedomosti by nemali byť až také náročné, síce nevie si úprimne predstaviť ako bude odpovedať, ale to jej iste vysvetlia.* Kala snaž sa, lebo všetci ťa budú nenávidieť.* rýpne si do Kaly potichu, aby ju počulo čo najmenej ľudí. Nie že by ona mohla patriť k tým, ktorí by ju mohli nenávidieť, ale tiež jej bude povďačná za tú horšiu časť. Ako sa hovorí najprv práca, potom zábava a ona to presne tak berie.
Slová o novom saladinovi nevníma. Respektíve sa k nim nejako nevyjadruje, lebo k tomu niet čo povedať. Ona je už rozhodnutá približne na ktoré predmety bude a nebude chodiť. Ak saladin Ailes má na starosti výučbu lietania a všetkého spoločného s tým, bude chodiť k nemu. Podľa zoznamu predmetov čo si čítala, tak sa zapojí aj do bojových umení, aby nezaostávala a možno si dá ešte filozofiu a psychológiu vyjednávania s čím je spojené aj spoznávanie planét, alebo niečo iné, zaujímavé. Uvidí čo sa naskytne. V prvom rade bolo pre ňu teraz najdôležitejšie prejsť všetkými testami a to úspešne.
So zatajeným dychom sa sústredí na verdikt Kaly. Už tam vôbec nie sú samy so saladinom a Shaine. Pridalo sa aj x/y novíčikov, ktorí v rovnakom očakávaní zatajili dych.* Teš sa.* Šepne rýpnúc si Kale a chytí sa jej za rameno.*

Mey




*Keď Arutha švihol zápästím s kopijou čepeľ na jednom konci ľahko preťala vzduch a ticho zaspievala. V bojovom postoji pôsobil ešte sebavedomejšie a navyše aj nebezpečnejšie. Mey sledovala ako sa mu pod rúchom obi napínajú svaly na hrudi a ramenách pri tom ako svoju zbraň dokonale ovládal. Ani jeden pohyb nazmar. Aspoň tak ho poznala podľa toho, čo už mala predtým možnosť vidieť z jeho predchádzajúcich zápasov. A vždy v duchu tŕpla, že ju saladin vyberie na zápas proti nemu.
Pevnejšie zovrela svoju kopiju a na začiatok súboja sa Aruthovi obradne uklonila, ale dávala si pozor, aby úklon nebol hlbší než jeho. Potom zaútočila. Nemalo zmysel čakať a nechať sa vyviesť z rovnováhy Aruthovou pokojnou tvárou. Jeho odmietnutie na začiatku ju zahanbilo pred ostatnými študentmi. Možno jej chcel dobre, ale nemal ani potuchy ako veľmi ju zosmiešnil.
S výkrikom sa rozbehla kopijou oproti Aruthovi, ale tesne pri ňom ju zarazila tupou časťou o žinenku a nohami sa odrazila od zeme. Bola ľahučká a práve to jej pomohlo v preskoku ponad Aruthovo rameno. Vo vzduchu sa na okamih stočila do klbka a pri dopade skončila za jeho chrbtom ako mačka. Zostala prikrčená, keď dlaňou zachytila padajúcu kopiju a švihnutím tupej časti sa chystala Aruthovi zozadu podlomiť nohy. *

/ keď budeš odpisovať tak môžeš Mey pokojne ovládať a opísať aj jej pohyby, zhodiť ju na zem, udrieť alebo čokoľvek bude to tak ľahšie /

(( Rozkaz šéfe dúfam som nikomu neurobila škrt cez rozpočet keď som súboj uhrala takto zdalo by sa mi zbytočné to teraz naťahovať ako soplík no keby boli nejaké výhrady niet problém upraviť ))



Arutha

*Tak ako bolo slušné, aj on sa vyzývajúcej Mey poklonil. chcel jej nechať prvý úder, zásadne neudieral prvý, no ona sa toho chopila doslova ako mačka. Na jeho perách to vyvolalo žiarivý úsmev, ktorý nezamrzol ani v okamihu, keď na nohách pocítil tupý úder a jeho telo s tupým buchnutím dopadlo na lopatky.
"Saladin, porazila ma. Myslím, že jej treba schopnejšieho súúúú..." Mey ho nenechala bľabotať a mrštne mu vyskočila na hruď a sadla si. S výkrikom na perách sa zahnala kopijou mieriac na jeho krk. Vtedy pochopil, že malá Mey sa dnes mienila prekonať a automaticky sa ich kopije vzpriečili nad jeho tvárou. Vedel, že Mey nemala toľko síl, aby ho pretlačila, no udivovalo ho koľko sily sa v nej vlastne tak naraz bralo. Posilovala? Možno. Keby bol bojoval s Maelsom, určite by mu uštedril nejaký milý komentár, ich súboj by sa zmenil viac v slovný ako fyzický a saladin by im bol kvalitne vynadal, prípadne im obom nakopadl zadky. Ale keďže teraz jeho súperom bola Mey, neplánoval jej súboj sťažovať zbytočnými rečami. Jediné čo jej mohol darovať bol zubatý úsmev. A ten mu na tvári naozaj svietil.
Šikovne ju zhodil zo seba a obaja sa rýchlo postavili na nohy. Kopije pripravené na úder mali prichystané nad hlavami a pomaly krúžili v kruhu. Mey ho poznala, vedela, že on si počká kým prvá zaútočí a on vedel, že Mey to škrie, lebo nechcela začínať prvá. Ako sa hovorilo u neho doma: Zváž si prvý krok, na nepokojnú hladinu lebo práve ten ťa môže stiahnuť na dno. Až kým neuvidíš na vode plávať drevá, do neznámych vôd nevstupuj. A presne takými vodami pre ňu bol Arutha.
"Ukáž jej ako sa bojuje, Arutha!" Zakričal spomedzi prihliadajúcich Maels a Arutha sa neovládol ešte zubatejšiemu úsmevu. Pár prameňov vlasov mu padlo do očí, no neodvážil sa napraviť ich. Keď už mal bojovať, neplánoval jej víťazstvo dať tak ľahko. Pozorne hľadel do očí Mey a napokon urobil prvý výpad. Boli by tam krúžili donekonečna a tak vedome urobil chybu. Zdvihol kopiju nad hlavu a zahnal sa na Mey zhora. Dva nástroje zaplakali úderom, keď Mey použila tú svoju na obranu a ony sa stretli a rachotivom údere. V tom istom krátkom momente kedy narazil kopijou na tú jej sa znovu zahnal. Tentoraz sprava. Dobre mienený úder Mey očakávala a preto kopiju okamžite pripravila na jeho silu. Arutha však dráhu úderu zmenil a keď videl ako sa Mey chytila, kopiju zvrtol do opačnej strany a uštedril Mey úder do ľavého boku. Silu úderu zmiernil ako keď išiel na istotu a vedel, že Mey mu bude vzdorovať. Jej tvár na okamih skrivila maska bolesti no nezaostávajúc sa zahnala teraz ona. Jej kopija krásne narazila na Aruthovo koleno. Bolesť mu prenikla cez rúcho a sila jej úderu ho ochromila viacej než predtým. Dobre naznačil perami, aj keď nezamaskoval ako sa mu kolená podlomili. Mey sa v tvári zračila štipka nádeje, že konečne možno uspeje, že je nádej aby ho porazila. Tento pocit jej dodal odvahu a ona sa opäť zahnala. Tak ako Aruthov prvý úder aj ten jej mieril zhora. Presne vo chvíli, keď narazila na odpor, po povrchu klzkej žinenky sa zošuchla na zem a šikovne sa pomedzi Aruthove nohy prešmykla za jeho chrbát. Takúto rýchlosť a šikovnosť u nej nečakal a prekvapila ho. Ten vydarený kúsok ju tak posmelil, že neváhala a venovala Aruthovi výkop presne medzi lopatky. Do toho úderu dala maximum sily čo mohla a jeho veľké telo sa zviezlo doluznačky k žinenke. S bojovým výkrikom sa natiahla a zasadila Aruthovi posledný, vííťazný úder. Jej kopija dopadla tesne vedľa jeho tváre.
A bolo po boji. Mey odstúpila od Aruthu, aby sa mohol postaviť. Zaujala základný postoj a so silne trasúcimi kolenami sa mu poklonila. Arutha jej s pochvalným úsmevom na perách venoval hlboký úklon. Jedno kývnutie ešte venoval saladinovi a išiel si sadnúť. Nie že by prejavoval neúctu učiteľovi, len mlčky dal Mey pocítiť silu víťazstva.
"Tá malá ťa prešťala." Zachechtal sa mu do ucha Maels. Arutha sa naďalej uprene díval na Mey, no súhlasne prikývol.
"No niečo mi hovorí, že to nebola moc čistá hra..?" Ak sa Maels dožadoval odpovede či naozaj vyhrala, alebo svoju prehru iba tak dobre hral, odpovede sa už nedočkal. Arutha sa iba usmieval s pohľadom stále upretým na žiariacu Mey.*

Mey Small /Si mojou inšpiráciou /



/A touto cestou by som sa chcela adminovi poďakovať za zmenšenie môjh omaxi obrázka na optimálnu veľkosť /


Uklonila sa saladinovi, ktorý súhlasne kývol hlavou a v momente, keď od nej odvracal tvár, aby sa prihovoril ostatným študentom, všimla si ako sa mu pery takmer nebadane zvlnili v náznaku úsmevu no fialkové oči zostali vážne. Musel to vedieť. Musel si všimnúť, že Arutha ju nechal vyhrať, ale nič na to nepovedal. A ona? Na okamih sklonila hlavu a potom v dave tvári vyhľadala Aruthovu. Maels mu niečo šepkal do ucha a potuteľne sa usmieval, ale úsmev jeho priateľa bol iný. Možno trochu povzbudzujúci akoby naznačoval, že si to má vychutnať a zároveň akoby ho vlastná prehra tešila len preto, že mohol urobiť radosť jej. Logicky by sa na neho mala hnevať, ale do čerta s logikou. Možno to nebolo čisté víťazstvo, ale od Aruthu celkom nečakaný a milý darček. Vždy ho považovala tak trochu za arogantného nafúkanca, ale zrejme bude svoj názor musieť prehodnotiť. Usmiala sa na neho a venovala mu pohľad, ktorý by vedel rozlúštiť len on. Miešala sa v ňom vďačnosť s úľavou a radosťou. Rýchlo však znovu sklopila pohľad a vrátila sa na svoje miesto.
„Dnes ste mali možnosť vidieť niekoľko dvojíc. Rovnocenné aj také, kde jeden má väčšiu šancu na víťazstvo ako druhý.“
Pri tých slovách zastal saladin uprostred žinenky s rukami lenivo prehodenými cez okraje kopije, ktorá mu spočívala na oboch pleciach. Na chvíľu sa významne zadíval na Mey a potom preniesol pohľad na Aruthu pričom mierne nadvihol obočie. „No či je súper silný alebo sa javí slabý, či je rýchly, pomalý, muž či žena, jedno si zapamätajte. Súpera netreba nikdy podceňovať, pretože neviete akú hru s vami hrá a aké to pre vás môže mať následky. V boji o život prehráte len raz.“
Saladinova kopija sa dotkla žinenky pri jeho nohách a keď zaujal základný postoj a kývnutím hlavy naznačil rozchod študenti sa takmer okamžite začali dvíhať zo svojich miest a trúsiť von z tréningovej miestnosti. Mey akoby čakala len na to a skôr než mohol Meals plne zaujať Aruthovu pozornosť ďalším plánovaním, ktorým bol tak slávno-neslávne známy, predrala sa cez skupinku študentov až k nim. Natiahla ruku a zachytila dlhý rukáv Arutovho obi, aby ho prinútila obrátiť sa k nej. V druhej ruke ešte stále zvierala kopiju, ale tentoraz sa s ňou necítila taká istá. Predsa len, osobný kontakt bolo niečo iné ako mlátiť človeka palicou.
„Uhm, Arutha, mohla by som s tebou na chvíľku hovoriť?“ zaklonila hlavu, aby vôbec videla Aruthovi do tváre a spýtavo nadvihla obočie. Vyzerala ako niekto kto by sa najradšej videl na úplne inom mieste a nervozita ju prinútila hrýzť si spodnú peru a prstami žmoliť len na rukáve obi, v ktorom sa takmer strácala.*

/super si to opísala, aj s Ivou sme sa na tom zhodli je to skvelé a najviac tá veta: "Tá malá ťa prešťala. " /

Gabriel Ailes




*Snažil sa tváriť neutrálne, ale aj so špeciálnym výcvikom, ktorý mal ho jeho tvár čoskoro prezradila. V kútikoch azúrových očí sa pokožka poskladala do siete drobných vrások a keď otvoril dlaň pravej ruky, v strede ktorej ležal strieborný ozdobne kovaný predmet, ústa sa mu roztiahli do širokého úsmevu.
„Takže fyzické testy. Len si teraz nie som celkom istý, je to dobre alebo zle?“
Na okamih zodvihol hlavu a poobzeral sa okolo seba po tvárach najbližšie stojacich študentov, ktorí sa už zhromažďovali okolo nich a pozorne sledovali, čo sa deje. Niektorí sa tvárili neutrálne, dokonca záhadnejšie než sa to podarilo Gabovi, ale väčšina bola celkom jasná. Približne polovica si vydýchla úľavou a druhá polovica prepaľovala Kalu vražedným pohľadom. „Tuším ma budete nenávidieť. A keď nie teraz, tak o chvíľu celkom isto.“ Zašepkal naklonený bližšie ku skupinke dievčat, aby ho počuli len ony tri.
„Dobre.“ Zvolal po chvíli už na celú miestnosť čím na seba upútal pozornosť ostatných, ktorí na neho upreli zvedavé a miestami aj opatrné pohľady. Znovu sa predstavil a vysvetlil im ako budú prebiehať skúšky.
„Za tými dverami...“ vystrel ruku pred seba a ukázal ponad hlavy uchádzačov na koniec hangáru. „ ...sa nachádza prvý z kruhov Danteho pekla. Kto teraz nemá ani približnú predstavu o čom hovorím to za chvíľu určite zistí.“ Na moment sa odmlčal a naklonil bližšie k Shaine s úmyslom zašepkať jej do ucha niečo, čo ostatní nemali počuť. „ Rozdelím uchádzačov do skupín a od teba budem chcieť len to, aby si im občas vysvetlila to čomu nebudú rozumieť. Sama si tým už raz prešla, verím, že ich dokážeš správne povzbudiť. Môžeš so sebou zobrať aj naše šťastné dievča s krídlom. Ja si zoberiem na starosť ostatných.“ Odtiahol sa a venoval Shaine široký dôverčivý úsmev, v ktorom však bol aj viditeľný odtieň neústupčivej autority. Potom sa otočil naspäť a pokračoval už znovu nahlas. „ Rád by som vám to najskôr opísal. Viem, nie je ľahké čeliť tomu, o čom nič neviete. Najprv vás zoberiem na špeciálne bežiace pásy kde prístroje zaznamenajú činnosť vášho srdca. Budete bežať dovtedy kým budete vládať a potom keď už nebudete, vás vezmem do druhého levelu. Tam si trochu oddýchnete, posedíte v pretlakovej komore a tí z vás, ktorí skôr neodpadnú vyhrávajú bonus. Niekoľko kôl v špeciálnej centrifúge, po ktorých sa vám isto zamotá hlava, tak len pre vaše dobro dúfam, že ste si raňajky nechali na neskôr. A keď už budete vyšťavení do poslednej kvapky, hlavu budete mať takú ťažkú akoby ste namiesto nej mali kus olova a podlaha sa vám bude hojdať pod nohami, budem chcieť, aby ste mi určili všetky svetové strany, ktoré vám predtým ukážem. Prejdete tmavými tunelmi a ani ja vám neviem povedať, čo v nich na vás bude čakať. Pohráme sa s vami tak, že keď skončíme nebudete vedieť kde je hore a kde dolu a budete si želať, aby vám nápad prihlásiť sa do akadémie nebol nikdy zišiel na um. Ale tí z vás, ktorí sa nevzdajú a rozhodnú sa, že budú radšej mne a ostatným saladinom piť krv ako právoplatní študenti, si najskôr posedia nad trojhodinovým testom. Len dúfam, že som vás príliš nevystrašil.“ Dodal nakoniec a usmial sa tak nevinne a ospravedlňujúco, že väčšina z tých, ktorí na neho hľadeli a s čoraz väčšími obavami do seba vpíjali každé jeho slovo náhle netušili, čo si o ňom majú myslieť.
„Tak slečny, môžeme začať?“ obrátil sa na dvojicu dievčat a úmyselne zostal stáť pri Eme. Rozdelil skupinu približne tridsiatich uchádzačov na dve polovice a jednu z nich pridelil Shaine. Druhú spolu s Emou si zobral na starosť on.*


/taaak a pokojne môžete zapojiť fantáziu základ som už podala v opise tak smelo veď fantázii sa medze nekladú, ale samozrejme s mierou /

(( Ďakujem ďakujem ďakujem Teší ma, že sa príspevok páčil, aj perlička na konci ))



Arutha

*Konečne sa to skončilo. Čo si viac mohol priať? Mal podozrenie, že saladin si nie je istý či tá hra bola fér a či nenechal Mey iba vyhrať. Ak aj si to myslel, tak to už bol saladinov problém. Nie jeho. Arutha nemal v pláne sa k tom nijako vracať. Ani pri Maelsovi ani pri...*
Ideš nám pomôcť s prípravami večera, alebo ideš za nováčikmi?* Opýtal sa ho Maels keď im saladin dal voľno.*
Jasné, že za nováčikmi. Tú párty si chystaje sami. Rád sa nechám prekvapiť.* Maels iba znechutene odfkol a keď videl, že Mey sa pristavila pri Aruthovi okamžite sa vyparil. Arutha sa zarazil skutočnosti že Mey nabrala odvahu prihovoriť sa. Pozdravil ju keď sa s ňou videl, no nikdy s ňou neprehovoril viac ako dve slová. So spýtavým pohľadom sa pozrel na Mey zo svojej výšky.*
Áno, Mey?* Opýtal sa pokojne nedajúc nič znať na vlastnej tvári. Nič okrem vľúdnosti. Ten jej pohľad, ktorý mu venovala plný vďačnosti a radosti ho nie moc prekvapil, ale ani zarazil. Bol to pohľad človeka, ktorý si myslel že on prehral schválne. Aby Mey zľahčil jej existenciu v jeho spoločnosti mierne sa na ňu usmial. Rád by jej rozhovor celý uľahčil, ale keď nevedel čo s ním chcela prebrať neostávalo mu nič iné, iba si vytrvalo počkať. Kopiju, ktorú doteraz podvedome držal vedľa tela oprel o zem a s hlavou mierne naklonenou na bok a spýtavým pohľadom v tvári sa na ňu zadíval.*

Mey Small



„Ja, ehm...“ odkašľala si a akoby ju náhle zaujal vzor na leme Arutovho obi sklonila hlavu do výšky jeho hrude a pozorne skúmala látku takmer fascinovaným pohľadom. Lesklé nite sa komplikovane prepletali jedna cez druhú a hoci vzor tvoril len tenký pásik krížom cez hruď bol dokonalou majstrovskou prácou. „...chcela som sa ti len poďakovať za to, čo si pre mňa... no veď vieš, za to, čo si pre mňa urobil.“ Odrazu si uvedomila, že hľadieť niekomu uprene na hruď asi nie je veľmi komunikatívne gesto a navyše ju to aj dosť rozptyľovalo. Znovu teda zaklonila hlavu a prižmúrila veľké modré oči tak ako sa to stávalo vždy, keď sa široko usmiala. Zhlboka sa nadýchla, aby si dodala odvahy a hlavne guráže navrhnúť niečo také práve Aruthovi. Veď s čím by si on neporadil, ale aj tak. Pľúca jej naplnila ťažká vôňa slaného potu a sviežej zemitosti, ktorá v sebe mala niečo pudové a mužsky živočíšne. Pamätala sa na tú vôňu ešte z čias, keď potajomky sledovala zápasy v otcovej aréne. A bola to práve dávna spomienka, ktorá ju prinútila otvoriť ústa a tentoraz prehovoriť bez zakoktania. „ Teraz ti dlhujem láskavosť, ale nabudúce to už nerob. Nenechávaj ma vyhrať len z ľútosti. A ak by som ti to mohla teraz nejako vrátiť...“ zmĺkla a nenechala vetu doznieť do konca. Mala skôr pocit, že Aruthu zdržuje a jej vlastné priateľky na ňu už čakali, aby ju mohli zasypať prívalom zvedavých otázok. Nestávalo sa každý deň, že by práve Mey s nejakým mužom prehodila viac ako pozdrav alebo pár nevyhnutných slov.*

Arutha

*Mal pocit, že jej rozhovor sa bude týkať toho súboja a jej rozhorčenie moc na mieste nebolo. Z ťažka si vzdychol. Prehodil si kopiju do druhej ruky a pozrel do jej tváre.* Mey, pozri sa, nie je dôvod pre vďaku.* povedal to pomaly a s dávkou znudenia v hlase. Takémuto rozhovoru sa chcel vyhnúť. Či už s ňou, alebo s kýmkoľvek iným. Jednoducho toto počúvať nechcel. Čakal kým sa bude ochotná pozrieť mu do tváre a keď prehovorila bolo tam toľko sily ako keď do neho udierala a bojovala o výhru. Z hlboka sa trpezlivo nadýchol a na okamih uvažoval ako voliť slová aby tento rozhovor brala za uzavretý.* Mey, poviem ti to iba raz, dobre? Nie si mi nič dlžná, žiadnu láskavosť, ani mi nemáš prečo ďakovať, lebo ja som ťa vyhrať nenechal. Urobil som chybu, dovolil som aby si sa mi dostala za chrbát a tak si využila príležitosť a porazila si ma. Nebolo v tom nič viac. Dúfam, že sme si to vyjasnili. Čiže nebude ani žiadne vracanie, nie je nato dôvod.* Dal jej slabučkú frčku do nosa, žmurkol na ňu a otočil sa na odchod. Kým pôjde za nováčikmi chcel sa ešte prezliecť. Bol by priveľmi nápadný keby sa tam zjavil v obi. To by len tak nezapadol. Na ceste z haly sa ešte otočil k Mey a zakričal za ňou.* Bol to super zápas, ďakujem a gratulujem.* A potom už iba odišiel spokojný sám so sebou a s tým ako to dnes dopadlo. Niekedy je dobré v človeku nechávať tlieť planú nádej. Obzvlášť ak mala viesť k niečomu dobrému, k niečomu ako vývin osobnosti. No čo ak tu to nebola iba planá nádej? Arutha sa ešte viacej usmial a cestou do spŕch si začal niečo pískať.*

Shaine X

*Keď už raz dal saladin niekomu trest, len tak ľahko sa z toho ten dotyčný nevykrútil. Hneď pri vyslovení žiadosti o nový trest ju napadlo, že to bude zbytočné. Ale aspoň to skúsila. Dievča vybralo fyzické testy. Nie všetci z toho boli nadšený, lenže nie vždy sa dá zavďačiť všetkým. Možno sa budú držať fyzických testov zubami-nechtami, len aby mohli ukázať svoje vedomosti. Len aby ich to neodradilo. Na tvári sa jej zjaví jasný škodoradostný úsmev, ktorý však hneď zanikne pod chápavým. Saladinove reči o nenávisti jej dopriali pár sekúnd smiechu. Ten si to určite užíva. Saladin sa k nej nakloní a jeho dych ju píjemne šteklí na krku. Svojej tvári opäť raz prenechá vážnosť. Bez námietok počúva saladinove pokyny a sem-tam prikývne, aby vedel, že mu rozumela. Pri pokynoch pre všetkých nováćikov sa preľakne hlavne poslednou časťou.* Pri tom teste už nebudem potrebná, však?*Nevinne sa usmeje. Fyzické testy pretrpí, ale vedomostné by jej mohol odpustiť. Medzitým, pokým sa ona venovala úvahám o svojom volnom čase, nakopila sa pred ňou polovica nováčikov. Prechádzala po ich tvárach pohľadom. Zastala na Kalinom oblečení. Myslela vážne to čo jej povedala. Obdivovala podobné výstrelky. Asi z dôvodu, že ona by si to na seba neobliekla.* Tak poďte.*S povzdychom kráčala k miestnosti, kde sa nachádzali bežiace pásy. Neobzerala sa, či ju nováčikovia nasledujú. Hádam ich to napadlo aj samých. Prešla dverami. Pred vstupom k bežiacim pásom by sa mali prezliecť.* Na ľavo páni, na pravo dámy. Oblečte si úbory položené na lavičkách. Malo by ich biť presne.*Nechala ich rozpačito prúdiť do príslušnej šatne podľa pohlavia. Prešla k bežiacim strojom a o jeden sa pri čakaní oprela. Možno keď sa poponáhľajú, bude to mať rýchlejšie za sebou. Teraz by radšej bola spútaná s Nickom, alebo Jill.*

Kala

*Povzbudivé slová nadovšetko, len čo je pravda. Vždy je príjemné vedieť, že ak niečo pokašle, zlízne si to. No nič, netrápi sa tým. I beztak, určite sú tam rôzne povahy, teda nech vytiahne čokoľvek, časť bude nadšená a časť ju bude v duchu a možno i slovne preklínať. No ich problém, nepôjde si preto predsa skočiť z okna. No i tak, nech sa snaží potlačiť nervozitu akokoľvek, očami priam visí na ruke, do ktorej šťuchla a čaká, až zistí verdikt – fyzické testy. Prejde ňou vlna úľavy, no tento pocit sa veľmi rýchlo vytratí. Vedela že to bude náročné, no keď počúvala ako si básni o tom čo ich čaká a aké zdochliny z nich potom vyjdú, už ju to akosi prechádza. Jedno lepšie ako druhé, i keď tá centrifuga znie celkom dobre, má kolotoče rada. Len ktovie, či je to zrovna také ako kolotoče. Nie je jej to jedno, i ona, často krát priveľký salásmitka má stiahnutý žalúdok, záleží jej na tom aby tými testami prešla a vie, že prejdú len najlepší a že výsledky budú tesné. Veď o toho testu závisí jej ďalší život, jej vypadnutie z dohľadu rodičov. Po ničom tak netúži ako práve po tom. Myšlienky na rodinu, ak sa to tak dá vôbec nazvať sa rozplynú, keď si uvedomí jeden fakt. Oni ich chcú rozdeliť! Prudko otočí hlavou ku Eme a potom k Saladinovi, Počuje že Shaine ich volá preč, periférne vníma že nejaký študenti sa už pohli, no ona neisto hľadí na Emu. Vie že vzpierať sa nemôže, rozhodnutie padlo, no i tak sa jej to vôbec nepozdáva. Skôr než sa poberie za skupinou, objíme Emu a tak aby ju počula len ona jej zašepká do ucha.* Nič sa neboj, tuto ujo Gabriel nad tebou viditeľne roztiahol ochranné krídla. Vidíme sa na písomnom teste a hádam i na ubytovacom...veľa šťastia Ema...* Pustí ju, usmeje sa, tentoraz do nej nerýpala ale myslela to s tým ich skúšajúcim vážne, potom sa rýchlo rozbehne za už vzdialenou skupinou, do ktorej bola priradená. Rýchlo vkĺzne do šatne, kde sa prezliekajú len dve dievčatá, ostatok skupiny tvoria chlapci. Rýchlo zo seba zhádže oblečenie, hodí na seba úbor a medzi tým prehodí pár slov so slečnami. Vyzerajú na nervové zrútenie a to doslova. I ona má žalúdok na cimpr-campr, no snaží sa držať toho, čo si už dávno overila. Čím väčšiu vedu okolo niečoho robí, tým je to horšie, takže sa snaží hovoriť, že je to len test, nejako ho už len zvládne. Spolu s tými dvomi vyjdú von už k skupinke čakajúcich chalanov a čaká na pokyny od Shaine. Pohľad jej automaticky skĺzne k bežiacemu pásu a potom späť k nej.*