Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Ema

*S napätím očakávala čo to vlastne Kala vytiahla. Nepáčilo sa jej ako to napätie v jej žalúdku vzrastalo priamočiaro s tým ako to trvalo. No verdikt nebol až taký zlý. Fyzické testy, na jej potešenie. Neubránila sa príjemnému myknutiu pier a spokojnému vydýchnutiu. Potešila sa a nemala dôvod to tajiť. No tak rýchlo ako sa potešila, tak rýchlo jej radosť šla do horúcich krajín. Pochopila tú narážku o tom, že si ich rozdelia? Nie, kdeže to sa nestane. Nerozdelili by nás s Kalou. Určite nie. Ak si myslel saladin Ailes, že to čo ďalej rozprával bolo vtipné, jej to tak neprišlo. Cítila ten jeho úsmev na perách a ľahkosť s akou to povedal, ale ona by sa v takomto momente neusmievala. Úprimne povedané, obrátili sa jej všetky vnútornosti ktoré sa obrátiť mohli a cítila ako sa jej dvíhal žalúdok. Nie, dýchaj. Nebudeš vracať. Tým všetkým si si doma s Thomasom už prešla, máš prípravu. Neboj sa, zvládneš to. Dohováralo jej to ja, ktoré sa ju snažilo upokojiť. V prvom rade sa jednoducho musela sústrediť na dýchanie. Veľmi hlboké dýchanie. A potom prišiel úder pod pás. ROZDELIŤ! On ich chcel rozdeliť! Nie, nechcel, ale on ich rozdelil!! V tvári sa jej zračilo číre zúfalstvo. Nechala sa objať Kalou a vtedy si uvedomila triašku vlastného tela.* Kala, ako nám to mohol urobiť? Ja... Drž sa, Kala.* Šepkala jej rýchlo kým ešte stíhala a potom sa ocitla sama. Cítila sa akoby od nej odtrhli vlastnú rodinu. To nebolo vôbec fér od neho. Absolútne nie! No mohla niečo povedať? Mohla nejako zareagovať? Sotva, jediné načo sa zmohla bol vystrašený pohľad, našťastie zakrytý okuliarmi, a neustály pocit na vracanie. Netušila ani či si v tom momente vytiahnúť paličku. Iba tam tak stála, neschopná pohybu a priveľmi nervózna na akékoľvek reakcie.*

Mey Small



*Mey odrazu netušila, čo si má o tom všetkom myslieť a pri Aruthovej frčke do nosa sa ani nepohla. Len ústa sa jej trochu pootvorili akoby chcela ešte niečo povedať, ale potom sa jej otočil chrbtom a mieril preč. Sledovala ho až dovtedy kým sa jej nestratil z dohľadu a v modrých očiach sa jasne zračil zmätok no ostala naň celkom sama. Nespokojne švihla kopijou v ruke a stlačila drobný výstupok na ozdobnom kovaní v strede, ktorý okamžite celú zbraň deaktivoval. Obe časti kopije sa stiahli smerom do stredu do ozdobného puzdra s výstupkom takže v ruke jej zostala len úzka tuba, ktorú si šikovne mohla zastrčiť za pás obi. „Muži. Nikdy sa im nenaučím rozumieť.“ Vzdychla si ťažko v duchu a vážne do toho povzdychu chcela dať iróniu, ale nemohla. Niečo jej v tom bránilo, a tak sa povznesenosť zmenila na odovzdanosť. Otočila sa na päte a zamierila k skupinke dievčat, ktoré na ňu nedočkavo hľadeli. Chcela však len to, aby sa mohla stratiť, byť blízko stíhačiek a možno si trochu zalietať ak jej to jeden zo saladinov dovolí hoci už mala nalietaný dostatočný počet kreditov. Možno nakoniec zostane pri čistení klzákov, ale aj to by ju uspokojilo. Najskôr však musí dať do poriadku seba, a tak v hlúčiku známych dievčenských tvárí zamierila do spŕch. Jej vlastná tvár sa medzi ostatnými strácala presne tak ako vždy. Malá Mey dokázala splynúť s prostredím akoby tam ani nebola. Možno by si nikto nevšimol keby sa jedného pekného dňa celkom vyparila.*

Gabriel Ailes




Zdalo sa, že aj na trojicu dievčat, ktoré k nemu stáli najbližšie jeho slová zapôsobili rozličným spôsobom. Shainina otázka bola praktická a vôbec sa jej nečudoval, pretože vyžadovať od nej ešte aj účasť na teste by ako trest ďaleko presahovalo závažnosť jej „zločinu“. A tak na Shaininu otázku len záporne pokrútil hlavou a zhovievavo sa usmial. Vedel, že pochopí to jednoduché gesto a z výrazu jeho tváre si prečíta všetko ostatné.
Naopak dve priateľky prejavili možno väčšiu neochotu z odlúčenia než obavu z toho čomu budú musieť čeliť. No už sa rozhodol a keby to mal urobiť znovu ani vtedy by sa nestalo inak. Bolo dobré mať priateľov, ale niekedy ani priateľ neurobí za druhého to čomu bude musieť niekedy čeliť sám. Samota. Človek sa s ňou musí vyrovnať sám, pochopiť ju, poznať ju, precítiť ju, pretože práve v samote paradoxne spočíval najväčší zdroj ľudskej sily a odhodlania.
Nemusel sa na Emu ani pozrieť a predsa vycítil jej neistotu. Kam teraz? Čo robiť? Na koho sa obrátiť? Možno to boli myšlienky, ktoré jej blúdili hlavou, keď Kala odkráčala v sprievode Shaine a ostatných študentov. Vtedy na okamih osameli a on využil šancu, ktorá sa mu tak skoro určite nenaskytne. Položil Eme ruku zľahka na chrbát a jemným tlakom ju viedol do testovacej časti hangáru. Skupina zvyšných uchádzačov kráčala niekoľko krokov za ich chrbtom, preto sa Eme prihováral tlmeným hlasom, ale neskláňal k nej hlavu takže slová predsa len strácali na nádychu tajomstva, ale aj napriek tomu v sebe mali niečo osobné. * Vedeli ste, že taoistickí mnísi, ktorí žijú na Zemi sa každé ráno modlia za to, aby im sila Tao priniesla do cesty vždy nové a ťažké životné prekážky? Učia sa tak vnútornej sile a odhodlaniu. Obdivuhodné, zvlášť vo svete kde každý myslí na to ako sa problémom vyhnúť. Skúste sa na moje rozhodnutie pozerať ako na vašu osobnú prekážku pre tento deň. V mojich očiach vám nič nechýba. Chcem vidieť len to odhodlanie, ktoré vás priviedlo až sem tak ako všetkých ostatných.* Potom sa nadýchol a hoci ho to netešilo musel Eme povedať aj to, čo mohla od neho považovať za kruté. Bolo to však potrebné a výraz v jej tvári, keď Kala odišla ho v tom len utvrdil.* Chápem, že máte obavy z toho, čo vás čaká, ale tie tu majú všetci. Viac ako polovica ľudí, ktorá kráča za vaším chrbtom ešte nikoho nepozná. Myslíte si, že zrak im dáva väčšiu výhodu? Že sa tu preto cítia oveľa istejšie? Ak áno potom sa klamete a seba aj mňa oberáte o čas, pretože na akadémiu ste ešte nedozreli. Tu sa s vami nebude nikto hrať a ak predsa len áno ja to celkom isto nebudem. Prišli ste sem, lebo chcete byť pilotkou, ale nie hocijakou. Pilotkou v službách jeho kráľovskej výsosti, slúžiť na tých najlepších bojových lodiach a niečo v živote dokázať. Tak mi ukáže, že je vo vás viac ako len strach z toho, čo nemáte. Ukážte mi, že si idete za tým, čo chcete vy a nedajte sa od toho nikým a ničím odradiť.* Pustil Eminu ruku a pridržal jej dvere. Niekoľko študentov ju už predbehlo a mierilo k prezliekarni. Gabe len v duchu dúfal, že zvolil vhodné slová, ktoré mladú ženu vyburcujú. Potrebovala to a taká pravda si nežiada zaobchádzanie v rukavičkách. V akadémii prežije len ten najsilnejší, len ten najlepší z najlepších ma šancu dosiahnuť svoj sen, a preto chcel, aby sa Ema nezameriavala na svoj hedikep, ale na to, čo s ním nijako nesúviselo. Na dôvod, pre ktorý bola tu. Pretože v tomto okamihu tu bol každý sám za seba.*

Shaine X

*Oči zabárala do čiernej farby bežiaceho pásu, pokým jej do periférneho pohľadu neudreli nováčikovia vchádzajúci do miestnosti za ňou. Narovná sa pred začiatkom si ešte raz prezrie ich tváre. Z pár by sa strach dal priam škrabať.* Každý sa prosím postavte na jeden pás. Je úplne jedno, kde sap ostavíte. nikto to nebude mať ľahšie.*Nečakajúc na nich kým sa rozhýbu, vykročí po ľavej strane miestnosti. Z prednej časti stláča gombíky na pásoch a zapína ich. Každý pás má aj samostatný monitor, ktorý okamžite vyhodnocuje všetky funkcie. Spoločníčkou jej bola nechuť. Nechcela však pôsobiť nadradene a tak ju nahradila neutrálnym výrazom. Pri poslednom páse tesne pri rohu sa otočí a kráča späť. Tento raz stláča iné gombíky. Po ich pustení sa vysúvajú drôty ukončené prísavkami. Samé sa prilepia na body z ktorých sa meria najlepśie, keď nejaká osoba vstúpy na pás. Ukončí na zapínanie. Lavú stranu miestnosti zabrali oni, takže pravá ostane pre saladina a jeho skupinu. Sadne si na stoličku hneď vedĺa dverí. Lakte si položí na kolená a rukami si podoprie hlavu. Teraz stačí počkať na saladina a jeho ďalšie pokyny. Nečaká, žeby ju inekto volal pre vysvetlenie. Toto by mal pocohpiť každý.*

Nayaree Rezisté

*Jasné zelené oči žmurkajú cez hologram vystupujúci zo stola. Študenti znudene rozložený na stole upierajú pohľady rovnakým smerom. Akoby sa ich nechuť pracovať prenášal aj na ňu. Poškrabe si líce porcelánovo hladkej tváre a zavrtí hlavou. Takýto morálny úpadok ešte nezažila. Na prvý pohľad poľahky zapadá medzi lenivých študentov. Keby teraz niekto vošiel a pýtal by si saladina psychológie vyjednávania, mal by problém. Mladý výzor dokonale splýva v oceáne ostatných. Nanešťastie sa na nej vek neodráža. Možno by potom získala viacej pozornosti. Náhle, ani o tom nepremýšľa, buchne päsťou do stola. Všetky hlavy nadskočia a narovnajú sa. Len sem-tam si nejaký drzáň zívne, alebo sa narovná. Tých pár opovážlivcov prepáli vražedným pohľadom.* Dnes si spravíme viac praktickú časť, ako teoretickú. Naposledy sme zabŕdli do Enesianu. Čím sme vlastne ani nezašli veľmi ďaleko. Nespojíme teda cvičenie s Enesianom, ale s neznámou planétou. Predstavte si, že letíte cez neznámu planétu. Zrazu sa pred vami objavia tri, či štyri lode. Sú oveľa väčšie než vaša a ak by sa rozhodli strieľať, nemáte šancu. Spojí sa s vami kapitán a oznámi vám vašu veľmi rýchlu deštrukciu o pár sekúnd. Lenže vy mu to môžete vyhovoriť. *Študenti sa už netvária znudene, skôr zaujato. Niektorý krútia hlavami nad jej výmyslom. Možno by podobná situácia nenastala, ale v podobnej situácii, kde budú ohrozené ich životy si hádam spomenú na jej skromné slová. Stlačí ovládač a namiesto planéty Enesian sa na holograme objaví odpudzujúca tvár namosúreného muža. Z očí mu však vyžaruje fanatický hnev.* Zoznámte sa s Aridasom. Kapitánom nepriateľských lodí. Nehovorí vaším jazykom. Máte päť minút, aby ste Aridasa prehovorili. Inak ste mŕtvy.*Spŕšku protestov umlčí ignoračným pohľadom na povrch stola. Nad hlavou hologramu začnú lietať malé stopky začínajúce odpočítavať päť minút. V tej istej sekunde sa hologram rozhovorí. Ona vtedy zdvihne pohľad od stola a zamieri ho na nich. Chce vidieť ich počínanie na vlastné oči. Prvú minútu sa nič nedeje.*Poviem vám to takto. Ak vás Aridas zabije, ostaneme tu spolu o hodinu viac. Zabudnite na oslavu pre nováčikov.*Reakcia je okamžitá. Študenti sním začínajú komunikovať jeden cez druhého, aj keď mu vôbec nerozumejú. Technicky by mohli, keby chceli. Nad svojím tajomstvom sa jemne pousmeje. Započúva sa do drsného hlasu vytvoreného počítačom. V skutočnosti sú to slová nahovorené odzadu. Myslela si, že na to prídu hneď. Lenže čas ešte neubehol.*

(( Ema hádam nevadí, že som ti ukradla predmet. Mne sa to najviac páčilo. ))

Kala


*Každý bez rečí zamieri k jednému voľnému pásu, nikto sa neháda o miesto, len akýsi dvaja, nervózny zamračení chalani. Kala ich prebehne pohľadom, je si istá že celé to ich škriepenie je založené len na nervozite, čo je dosť mizerný spôsob prejavovania jej. Predsa len, to čím majú byť keď túto školu skončia je práve o tom, vedieť sa upokojiť za každej situácie. Ťažko niekto sadne do stíhačky a bude sústredene letieť, snažiť sa prežiť, dohliadať na ostatných z letky, ak je na nervy už na začiatku. Každý je nervózny, no títo by boli schopní hodiť sa o zem a kopkať nohami, len aby mali pás, po ktorom „túžia“. Radšej im nevenuje pozornosť, predsa len, pásy sa rozbiehajú a ona rýchlo na jeden vybehne, snažiac sa ignorovať okolie. V prvých momentoch sa jej to aj darí, hľadí len kupredu, nevšíma si nikoho, len pravidelne dýcha, vťahuje vzduch nosom a vydychuje ústami. Pozornosť ale naruší jeden chlapec, ktorý po dlhej chvíli bežania nevládze a schádza dole. Potom už akosi podvedome vníma každého kto prestáva vládať, snaží sa ignorovať vlastnú únavu. Vie ako to je, keď raz spomalí či si prizná že nevládze, nevydrží dlho bežať. V areály jej „domova“ chodievala každé ráno i večer na takú bežeckú prechádzku, toto nevidí preto tak zle a chce na tom nahrabať body alebo niečo, skôr sa obáva tej pretlakovej komory. Napokon i jej sily skončia a zlezie dole, pričom na pásoch bežia už len dvaja chalani, no o tí, po chvíľke zlezú dole, skoro v rovnakú sekudnu.*

/inak navrhujem, aby sme tieto skúšky zhrnuli každý tak do dvoch troch príspevkov, nech ich nehráme večne, predsa len bolo rozpísané čo ich čaká, tak nech toto nehráme rok, určite sa všetci chceme zabaviť na uvítacom večierku a tiež sa chceme zabaviť keď budú saladiny buzerovať naše zelenácke zadky /

Query Satho




Z tréningovej haly odišiel posledný študent. V ten deň už nemal žiadnu ďalšiu hodinu, a tak vedel, že ho nikto nebude rušiť. Nechcel však riskovať, že sa nejaký nečakaný návštevník predsa len ocitne v nepraví čas na nepravom mieste, preto podišiel ku vstupným dverám a starostlivo ich zamkol. Skrinka, od ktorej mal kľúč len on nebola ďaleko. Opierala sa o priľahlú stenu a v celej miestnosti bola snáď tým najškaredším a zároveň najprísnejšie stráženým kusom zariadenia. Query na jej otvorenie použil špeciálny kľúč, ktorý nosil neustále na krku takže si cez očko prevliekol retiazku, aby ho nestratil. Ozubená časť kľúča presne sadla do zámky, za zliatinovým panelom sa ozvalo nehlasné šťuknutie a potom sa dvierka automaticky otvorili.
Ouery siahol dovnútra a zložil z poličky malú drevenú škatuľku s dômyselnou intarziou navrchu. Zobrazovala Bodiwu Shina, zakladateľa dairy s jeho typickým sústredeným výzorom vtlačeným do starej tváre tak zaryto až sa zdalo, že iný pocit ani nedokáže vyjadriť.
Opatrne zobral škatuľku a prešiel s ňou do stredu haly kde ju položil na žinenku a aktivoval spínač navrchu. Potom poodstúpil o pár krokov dozadu a zaujal východiskový pozíciu pre boj s haki, lietajúcimi čepeľami. Ľavú nohu posunul dozadu, aby optimálne rozložil váhu nakloneného tela, tu istú ruku skrčil v lakti založiac si ju za chrbát a druhú, v ktorej zvieral kopiju, držal natiahnutú od seba. Sklonil hlavu a zavrel oči. Sekundy pravidelne ubiehali jedna za druhou. Prvá čepeľ vyletela zo skrinky a rotujúc obkrúžila miestnosť kým sa nezačala rútiť priamo na neho. Odrazil jej ostrie jediným švihom Ri a čepeľ sa zaryla hlboko do dreveného piliera na opačnej strane haly. Nemal však čas pozorovať ju, pretože zo skrinky začali vylietať haki v pároch. Ich počet sa zdvojnásoboval po každom údere, ktorým predchádzajúce čepele zneškodnil takže po chvíli to v hale šelestilo rotujúcim ostrím a on v jeho epicentre odrážal zakaždým nový a premyslenejší útok akoby haki vrhal skúsený bojovník dairy a nie vnútorný mechanizmus zbrane. Vyžadovalo si to sústredenie a zakaždým novú východiskovú polohu, ktorá po čase zdanlivo splynula v jeden plynulý pohyb pripomínajúci tanec a pozostávajúci z otočiek, premetov, skokov a samozrejme z rýchlych švihov kopijou.
Stoosemdesiata šiesta haki sa dostala cez jeho obranu a poškrabala ho na líci. Vtedy sa zápas skončil a všetky čepele do jednej okamžite popadali zo vzduchu na zem akoby ich niekto hromadne zneškodnil. Query prudko dýchal a z ranky na líci sa mu spustila jediná kvapka krvi. Podarilo sa mu odraziť stoosemdesiat päť čepelí. To bol jeho osobný rekord, z ktorého sa nie a nie dostať. Akoby to bol začarovaný kruh. Možno si bol sebou až príliš istý. Hovorilo sa, že majster Shina dokázal zneškodniť dvesto čepelí. Mohol sa snáď porovnávať so starým majstrom, ktorý bol pre dairu otcom a jej legendou zároveň? V duchu ho však prehra rozladila a naplnila novým odhodlaním.
Odstránil z haly všetky stopy po zápase s haki a lietajúce čepele znovu starostlivo zamkol do skrine blízko východu pričom si retiazku s kľúčom znovu zavesil na krk.
V prístavbe vedľa telocvične sa osprchoval a obliekol do neformálnejšej uniformy saladinov pozostávajúcej z dlhých čiernych nohavíc a vrchnej košele rovnakej farby, ktorá mala vzorové lemovanie na rukávoch a znak akadémie vyšitý striebornou niťou na hrudi.
Cestu do ubytovacích častí si skrátil cez pavilón, v ktorom prebiehala väčšina teoretickej výučby a pri prechode okolo jednej z tried si všimol Nayaree. Doniesol sa k nemu zvuk jej hlasu a tiež chvatný zmätok, ktorý nastal medzi študentmi po jej rozhodnutí. Kútikom úst mu trhlo v náznaku úsmevu, ale čoskoro bola jeho tvár opäť nečitateľná ako vždy, mačacie oči prižmúrené takže vyzerali ešte užšie akoby nad niečím vážne rozmýšľal, keď vstúpil do triedy no zostal stáť na jej prahu. Chrbtom sa uvoľnene oprel o rám a ruky založil na hrudi. Niekoľkí študenti zaregistrovali jeho prítomnosť a pozdravili ho úklonom hlavy, ktorý im opätoval, ale väčšina študentov sa venovala zadanej úlohe. Na tvárach im bolo poznať, že ani jeden z nich nechce zostať v miestnosti ani o minútu dlhšie než bolo treba. Zdalo sa, že skupinka v rohu už prišla na riešenie, ktoré bolo vo svojej podstate jednoduché, a preto o to nečakanejšie a dômyselnejšie. Potom sa správny šifrovací kľúč rozšíril po triede ako požiar a onedlho nebolo jediného študenta, ktorý by sa so spokojným úsmevom neotáčal na saladinku.
Query zodvihol pohľad a uprel ho na Nayarinu tvár akoby bol aj on zvedavý na jej rozhodnutie. Každý bol teraz vzrušený príchodom nováčikov, a tak sa niekedy nad malým podvodom dalo prižmúriť oko. Možno sa tváril vážne, ale fialkové oči odrážali úsmev akoby ním chcel Nayaree naznačiť, že proti niečomu takému je aj ona bezmocná.*

/Hnusne som si dovolila vplížiť sa do tvojej hry Nayaree takže ak sa ti to nebude páčiť len povedz a ja to zmažem alebo poprípade zmením /

Taliah Nura

*Rád by vedel, kto vymýšľa tieto „zápletky“ na túto hodinu. Deštrukcia lode ale kapitána môžeme prehovoriť, nejaké nereálne nie? Ak nevyjednávali doteraz, nejaký pokec s kapitánom by asi veľmi neuspel, no budiš, Pozrie na ich mladú saladinku a už po niekoľký krát si s akýmsi neurčitým pocitom uvedomí, že vyzerá staršie než ona. Ktovie prečo je to tak, niekto i dvadsať päťke vyzerá na šestnásť, niekto kúsok po dvadsiatych prvých narodeninách na tridsať. Nevyspytateľná hra osudu. Veď jemu sa na chodbách často krát zdravia študenti, akoby je zamestnanec, alebo rovno saladin, hlavne nováčikovia. Možno i preto je viac samotár, než vymetač žúrov, uprednostní pokojné miesto než miestnosť plnú hluku, rôznych neznámych tvári, ktoré z jeho prítomnosti majú zvláštne pocity. Nerád niekoho stresuje, je na príťaž. I teraz sedí uvoľnene, i keď trochu utiahnete v zadnom rade a popri počúvaní hlasu kapitána si kreslí do zošita čudné krivky, znaky, nič, čo by dávalo logiku. Nijako sa ho slová o premeškaní nováčikovského uvítania nedotknú, i beztak by tam nešiel. Ešte by sa na neho zelenáči dívali s očami plnými stresu a počul by zo strán vety typu – to je tu dozor?. Nechce im ten večer kaziť, nech sa radšej v „pokoji“ zabavia. No i tak posunie do obehu riešenie ich úlohy, dobre vie, že skupinka večných salámistov sa na večer teší a on nechce byť ten, čo to vysloví nahlas. Radšej sklopí pohľad späť k riadkovanému papieru a dočmárava si svoje kresbičky, ani si nevšimne, že do miestnosti vošiel ďalší saladin.*

/ správne hádam nášho známeho zo Zajačika bez ušiek? pekné zapojenie s tým podsunutým riešením a tuším tuším zaujímavú osobnosť /

/nie nie to nebyť on to keby pozeráš dalej true blood tak tam že hrá nejakého Erika ...a čo je to za osobnosť zistím časom /

Maels

*Konečná, mohol vypadnúť z tej nudnej hodiny. Vlastne nebola nudná. Vďaka Aruthovi a tej malej sa bavil ako ešte nikdy. Nechápe ako jeho krochtanie nikto nepočul. Asi ho radšej ignorovali. Však ani saladin nepovedal nič na jeho výkrik do tmy, nech jej to natrie. Ale to bolo vlastne jedno. Konečne si to mieril do sprchy, s uterákom ledabolo uviazaným okolo pása a krútiac riťou ako kurtizána, no s blaženým úsmevom na perách. Už sa nevedel dočkať večernej párty. Na zajačikov, ktorí prešli dnešnými testami. Ale to chudáci ešte nevedia, že poniektorí sa nevyhnú krstom ohňom. Pri tej myšlienke sa naozaj bláznivo zaškeril a neubránil sa diabolskému smiechu. Ostatní si už zvykli na jeho myšlienkové pochody, ktorým nestíhal naozaj nikto. Malý starý iPod zapojil do sprchy a okamžite sa rozozneli tóny jeho hudby
https://www.youtube.com/watch?v=fwgNscjpHn4
Okamžite sa začne natriasať a jediným prudkým trhnutím dá dolu uterák. Hlasno si vyspevujúc nadšene vhupsne pod horúci prúd vody a neustále tancujúc a krútiac pritom bokmi sa poriadne osprchuje. Ešte aj keď si dáva na vlasy šampón blbne a na chvíľu si ešte aj zapoguje. Úplne ignorujúc fakt, že šampón z jeho vlasov lieta všade, aj mimo sprchu. Chytí do dlaní fľašu od sprchového a na plné hrdlo začne vrieskať :
"Do it babyyyyyyyyyy, do it babyyyyyyyyyyy..." Voda stekajúca po jeho tele zmýva všetko čo na seba nahádzal ignorujúc fakt, že bral prvé načo dočiahol. Jeho sprchovanie netrvá dlhšie než čas piesne, má to už presne načasované a s poslednými doznievajúcimi tónmi vypne vodu. načahujúc sa po strhnutý uterák na zemi sa mu šmykne a jeho nohy sa rozletia na všetky strany ako nohy baletky. S bolestivým výkrikom si pritlačí dlane medzi nohy.
"Au, môj čuráčik!" Výjde z neho priškrteným hlasom a keď konečne dotiahne na uterák, obmotá si ho okolo pása a mierne prikrčený sa poberie k šatni. Radšej, lebo v tej sprche sa jedného dňa naozaj zabije.
Suchý a pripravený zažiariť výjde zo šatní ako pravý šampión. Ešte nemá premyslené čo tým sopliakom dnes vyvedie, áno on už sopliak nie je, on je ostrieľaný veterán, ale je si istý, že niečo vo svojej čarovnej izbe, ktorú nanešťastie pre Aruthu zdieľa práve s ním. Ak sa na oslave objavia aj nejakí starší, tak aj im by relatívne mohol niečo vyviesť, lebo kto nekope s ním a Aruthom, kope proti nemu a zaslúži si menšie prekvapenie. Avšak tento rok prekvapenie so záchodmi by už neprešlo. Mohol by pridať do punču preháňadlo, ale v tom prípade by to istil pľoskáčik. No čo by to bolo za oslavu, keby nepil punč? Však ten kentus je každým rokom lepší, aj keď väčšinou na druhý deň vyzerá ako vygrcaný rezanec. Darmo, ten večierok si vždy užije. A niekedy z neho odchádza zavesený na nejaké dievča, inokedy ho vlečie Arutha. Ako správny.... spolubývajúci.*

Ema

*Čo mohla robiť? Iba mlčky počúvala všetkým radám, ktoré dostala od saladina Ailesa a asni sa neodvážila pípnuť. Nie preto, že by ju urazil, zastrašil, nahneval či čokoľvek iné. Len jednoducho mal pravdu a ona si to moc dobre uvedomovala. Ten pre ňu priveľmi dôverný dotyk, keď ju chytil a smeroval s ňou k šatniam ju zmiatol. Nebola zvyknutá na cudzie dotyky. Hlavne nie od pohľadných mužov, ktorých hlas ju mohol tak vábiť, ako ju vábil ten jeho. No presne ako hovoril, bol čas aby ukázala čo v nej je, lebo nebola tu iba preto, aby zažila niečo nové. Bola tu preto, lebo nato mala! A plánovala to aj ostatným ukázať. Hlavne saladinovi. Nikdy nebola slabou, iba plachou a to bol rozdiel, lebo veľakrát ju mnohí považovali za slabú, ale keď prišlo na lámanie chleba, dokázala čo sa v nej skrývalo. Tak ako plánovala aj dnes. Saladinove slová ju neprekvapili aj z toho dôvodu, že podobnou prípravou si už prešla. Thomas sa naozaj snažil o to, aby Ema išla na skúšky pripravená. Čiže tak isto ako saladin Ailes, ani on ju nešetril.*
Ďakujem, saladin Ailes. No ja som nikdy moju slepotu nepovažovala za defekt. V skutočnosti vidím viac než vy ostatní dokopy.* Usmiala sa pred dverami do šatní a nečakajúc na odpoveď, či reakciu vošla do šatne. Ťažšie sa jej tam orientovalo, ale keď sa sústredila na dievčenské hlasy, svoju šatňu našla veľmi ľahko. Okrem nej v šatni boli ešte ďalšie tri dievčatá. Ani jedna z nich si ju nevšímala, nezazlievala im to, ani nič iné nečakala. V prvom rade sa musela čo najrýchlejšie preobliecť. Vďaka ich rozprávaniu bola prezlečená skôr než ony a vrátila sa späť, kde sa nachádzali bežiace pásy. Čierne okulare si nechala naďalej na tvári a vlasy dovtedy voľne spustené na ramenách si teraz zviazala do konského chvostu. Prvá skupina bola o krok vpred, takže netušila ako Kala skončila. Dúfala, že dobre. Priala jej to. Ale teraz sa jednoducho musela sústrediť na vlastný výkon. Kým sa dostavili ostaní, dala si rýchlu rozcvičku a ponaťahovala si nohy, aby vydržala čo najdlhšie. Bežiaci pás, ktorý si vybrala bol vzadu, nepotrebovala byť saladinovi na očiach aj keď vedela, že ju bude sledovať ako sa jej vodí. A potom to začalo. Beh sa začal. Ema dýchala tak aby jej dych vydržal čo najdlhšie a sústredila sa výhradne iba na dych. Nie na miernu bolesť v nohách, ktorú začala pociťovať po nejakom čase, keď niekoľko ľudí už odstúpilo, ale iba na výdrž. Potrebovala skončiť medzi poslednými, aby touto skúškou prešla. Vedela, že pri určovaní svetových strán bude mať problém. Tam mala nedostatky, preto dve skúšky z troch musela urobiť ako najlepšie vedela a mohla. Preto ani keď už nevládala, ale počula, že bežia ešte okrem nej traja ľudia, neprestávala. Tvár sa jej vraštila od námahy. Odpadol štvrtý a zostali traja. Chcela skončiť druhá. Ale nikto zo zostávajúcich nevyzeral že by chcel končiť. Preto to vzdala. No naraz s ňou skončila aj ešte jeden chlapec. Nevedela povedať kto z nich vydržal dlhšie. Ale bola spokojná. Celkom. Mala nádej, že získala druhé miesto a to ju držalo nad hladinou. Upachtená sa postavila k ostatným, rovnako upachteným uchádzačom a snažiac sa vydýchať čakala na ďalšie saladinove pokyny.*

Gabriel Ailes




Páčilo sa mu odhodlanie, ktoré zaznelo v Eminom hlase a vôbec nepochyboval, že je jej prirodzenou súčasťou. Strach z neznáma dokázal poriadne zamiešať kartami, a tak uchádzači, ktorí sa na testy pripravovali celé mesiace mohli veľmi ľahko zlyhať. Základom bolo vytvorenie si akéhosi vnútorného pokoja a odosobnenie sa od obáv iných, ktoré boli v takom oficiálnom prostredí medzi mladými ľuďmi prudko nákazlivé.
Prechádzal testovacou miestnosťou a sledoval výkon každého jedného uchádzača pričom neminul ani Shaininu skupinku. Výsledky z bežiacich pásov sa mu postupne ukazovali na holografickom panely kde si ich značil a triedil podľa stupňa úspešnosti. Samozrejme rozhodnutie o prijatí oznámi nováčikom až po prejdení všetkých testov, ale zo skúsenosti vedel, že polovica z nich to vzdá ešte v polovici. Bežiaci pás bol len úvodnou zahrievacou úlohou a ako po iné obdobia, tak ani teraz s ním neboli veľké problémy. Stále boli v plnom počte a keď Gabe prechádzal okolo Shaine venoval jej rýchly úsmev a pohybom hlavy naznačil prechod do druhej testovacej miestnosti.
Tam sa nachádzala pretlaková komora a dvojica mužov v bielych vedeckých plášťoch. Ďalší dvaja muži stáli hneď vedľa vstupu do komory a sústredené pohľady, ktorými si premeriavali prichádzajúcich prezrádzali, že sa vo svojom obore naozaj vyznajú. Niekoľkých mladých mužov hneď vyradili z oboch skupín a vyslali ku Gabovi zamietavé pokrútenie hlavou. Gabe si zaznačil rozhodnutie zdravotníkov a poslal mladíkov späť do prezliekarne. Neboli nadšení, ale bola to len malá cena za ich zdravie, ktorú
rád zaplatil aj na úkor ich spokojnosti.
V pretlakovej komore sa zisťovala miere záťaže na organizmus každého jednotlivca, a preto do kabíny mohli vstupovať uchádzači vždy po jednom. Tento test si vyžadoval najviac času zo všetkých, ale bol najefektnejší aj navzdory dlhému trvaniu a niekoľkým rýchlym zásahom zdravotníkov, ktorí boli na podobné situácie zvyknutí a perfektne pripravení. Do koloniek v Gabovom zázname pribudli nové údaje takže obe skupinky mohli postúpiť do tretieho levela aj keď v značne oklieštenej forme. Všimol si, že v Shaininej skupinke ubudlo päť uchádzačov zatiaľ čo v jeho desať, a to ešte neboli ani v polovici. Akadémia však trvala na prísnych testoch a práve preto z jej radov neskôr vychádzali tí najlepší z najlepších. Výhovorky ani druhé šance neexistovali. Bola tu len možnosť skúsiť šťastie v novom prijímacom konaní.
Centrifúga, študentmi láskyplne prezývaná Mixér, bola ozajstnou skúškou odhodlania, na ktorú aj Gabe pohliadal s patričnou úctou. Vysoká konštrukcia bola zložená z dvoch rotujúcich diskov a na nich obiehajúcich puzdier v tvare gule, do ktorej sa zmestila až trojica ľudí. Vo vnútri každej vystuženej kapsule sa nachádzali pohodlné kreslá s pevným istených a kovovými úchytmi na ruky po stranách. Keď sa raz celý systém dal do pohybu nebolo ho možné zastaviť, a tak sa pred nasadnutím každého uchádzača opýtal či si to nechce rozmyslieť. Všetci jeho ponuku odmietli a všetci si preto od neho vyslúžili uznanlivý úsmev a ľahké povzbudzujúce potľapkanie po ramene, ktoré im malo dodať odvahy.
Disky začali rotovať a ich rýchlosť sa postupne zvyšovali takže rad kapsúl splynul takmer do jednej línie akoby tvoril celok. Tento test z Gabovho uhla pohľadu trval len tri minúty, ale pre mladých ľudí tam vnútri mohol trvať aj celú večnosť. Celý ten čas stál po Shaininom boku a pýtal sa na jej názor ohľadom ľudí zo skupiny, ktorú mala na starosti. Dohliadal síce na všetkých, ale pár postrehov na zváženie nikdy nebolo na škodu zvlášť, keď mu mohlo niečo uniknúť. Potom technik stlačil červené tlačidlo na ovládacom panely a rýchlosť diskov sa za praskania statickej elektriny medzi kovovými rebrami začala postupne spomaľovať. Obrí mechanizmus fungoval ako hodinky a do trochu minút mohli z kapsúl vyslobodiť všetkých študentov. Ak mali predtým niektorí romantické predstavy o tom, že to bude ako jazda na kolotočoch v parku ich odhad väčšinou končil na dlážke spolu s ich raňajkami. A v prvých sekundách najväčšej dezorientácie splnil svoju hrozbu pričom sa každého opýtal na svetové strany, ktoré im predtým ukázal. Napriek tomu, že sa mal tváriť neutrálne črty tváre ho prezradili a v mierne stiahnutých kútikoch úst a starostlivo prižmúrených očiach sa objavilo porozumenie. Niekedy si však vec vyžiadala odbornejší zásah a dvojica zdravotníkov znovu kriesila paralyzovaných nešťastníkov. Gabe s nimi ostal až dovtedy kým sa neprebral aj posledný z nich a potom ich v spoločnosti technikov nasmeroval k východu.
Pri tuneloch zostala stáť už len polovica z polovice, ale nanešťastie im Gabe nenechal priveľa času na vydýchanie. Tunely pripomínali dlhé kovové potrubia, do ktorých sa človek zmestil len tak, že si kľakol na kolená a presúval sa cez ne štvornožky. Úzky priestor sa miestami rozširoval, zdvíhal sa alebo padal v závislosti od toho ako boli jednotlivé časti tunela pospájané pričom existoval len jeden východ.
„Orientujte sa hmatom a pri každej novej odbočke smerom doľava počítajte do päť. Ak sa pred vami objaví nový prechod idete správne, ale ak narazíte hlavou do múru niekde sa stala chyba.“
Tunely boli vlastne premyslenou sieťou jedného bludiska a jeho podstata spočívala v tom ako si človek v rýchlosti dokázal zapamätať saladinove príkazy a držať sa ich. Ani skľučujúca hustá tma a úplné ticho, v ktorom počul človek len svoj vlastný dych a sem-tam narazil na nejaký podozrivý pohyb alebo úsek s vodou, neboli práve lákadlom tohto testu. Išlo o to preveriť psychické zdatnosti uchádzača a schopnosť zachovať pokoj aj v situácii kedy by sa každého iného zmocnil záchvat paniky. Len raz sa stalo, že akási dievča sa zaseklo v štvrtine cesty a odmietalo sa ďalej pohnúť. Rastúca panika ju primrazila na miesto a z tunela ju vytiahol až Gabe, ktorý bol k jej úseku cesty najbližšie. Držala sa ho okolo krku ako kliešť, takmer ho dusila, ale napomínať by ju bolo zbytočné. Usedavo mu vzlykala na pleci a zahanbenú tvár schovávala do záhybov jeho čiernej uniformy. Gabe ju nechcel zbytočne vystavovať zvedavým pohľadom, a tak poslal Shaine do poslednej testovacej miestnosti kde sa mali študenti podrobiť trojhodinovému testu. O chvíľu za ňou prišiel a uvoľnil ju z povinností pričom jej úprimne poďakoval za pomoc a odmenil niekoľkými plusovými bodmi, ktoré mohli byť pri prechode do ďalšej pilotnej úrovne rozhodujúce.
„Ďakujem Shaine, som rád, že si dnes meškala a ja som ťa mohol potrestať, pretože bez teba by to tu bolo oveľa horšie.“ Zažartoval a obrátil sa k zničeným nováčikom, ktorí mleli z posledného. Boli usadení každý za jedným stolom a pred sebou mali biomické okuliare spolu so samostatným slúchadlom a holografickou doskou na zaznačovanie odpovedí. Teoretické testy sa rozdeľovali do troch okruhov. Prvý tvorili otázky zo všeobecných znalostí o dejinách planét Equilibria, druhý okruh pozostával z psychologického testu a tretí bol zmesou technických, politických a taktických znalostí. Jednotlivé otázky sa zobrazovali v podobe obrázkov alebo videa celkom náhodne na ploche okuliarov každého uchádzača a v slúchadle im počítačový hlas vedomostného programu predčítal možné odpovede, ktoré potom mali značiť na dotykovú holografickú dosku.
Gabe chytil operadlo jednej z voľných stoličiek a potiahol ju oproti miestu kde sedela Ema. Aj ona mala na stole štandardnú testovú zostavu, ale Gabe ju hranou ruky posunul na kraj a do stredu lavice položil len špeciálne slúchadlo, ktoré dovtedy celý čas nosil pri sebe.
„Váš test bude trochu iný, ale o nič menej alebo viac náročný. Rozdiel spočíva len v tom, že všetky zadania sú pre vás nahovorené a vy my budete správne odpovede diktovať, aby som si ich mohol zaznačiť. Môžeme začať?“ Na chvíľu sa odmlčal a porozhliadol sa po triede. Videl Kalinu tvár a povzbudzujúco sa na ňu uškrnul. Potom s úsmevom prikývol a zapol si stopky na hodinkách, ktoré ho mali upozorniť na uplynutie trojhodinového času.
„Veľa šťastia dámy a páni. Keď budete mať všetko hotové zostaňte prosím sedieť na svojich miestach.“
Obrátil sa k Eme a pripravil jej holografickú dosku.

/ ten nápad so zhrnutím bol dobrý takže sa už k tomu nemusíte vracať ak nechcete len to môžete zhrnúť a poprípade sa venovať poslednej časti toto bude dlhé /

Mey Small



Snažila sa čo najrýchlejšie osprchovať a preobliecť do školskej uniformy, pretože sa chcela vyhnúť ďalším zvedavým otázkam a zamieriť rovno do hangáru s klzákmi. Bolo už neskoré popoludnie, a tak nemala veľkú nádej, že sa jej podarí odchytiť niektorého zo saladinov, ale hangár bol aj tak vždy plný technikov a tí proti menšej výpomoci nikdy nič nenamietali. Tá myšlienka v nej vyvolala spokojný úsmev a spôsobila, že zrýchlila krok takže si v tej eufórii ani nevšimla ako spoza rohu vychádza Maels. Hlavu mala sklonenú, a tak do neho narazila čelom, ktoré absorbovalo silu nárazu takže jej v hlave okamžite zadunelo a spätná sila ju zhodila z nôh. Trochu jej to pripomenulo nešťastný osud hmyzu, ktorý v plnej rýchlosti narazil do čelného skla kamiónu. Iba s tým rozdielom, že ona sa nerozpleskla na kašu len padla na zadok. * Maels.* vydýchla prekvapene, keď zodvihla hlavu a zbadala nad sebou jeho tvár so zaujímavými črtami. Nikdy to na sebe nedala poznať, ale tak trochu ju tá jeho prudká povaha desila. Bol schopný naozaj všetkého a práve v tom spočíval najväčší háčik jej ostražitosti.* Prepáč, bola som zamyslená. * ospravedlnila sa a pomaly zodvihla na nohy. Zadok ju bolel priamo úmerne tomu ako naň dopadla na tvrdý betón. Vlastne jej celá tá situácia prišla smiešna a možno, preto, že dnešný deň bol už od začiatku taký zvláštny, zasmiala sa a rukou oprášila uniformu zozadu.* Myslela som, že teraz budeš niekde vymýšľať nejaký svoj diabolský plán.

Maels

*Zamyslene kráčal po chodbe, niečo nezmyselné si vypiskoval a pohrával sa s retiazkou na krku, ktorá bola jeho večnou hračkou. Vždy sa s ňou pohrával, akýsi zvyk, ktorý ho nemrzel a nikto mu ho nevyčítal. Pamiatka na bezstarostné predpubertálne stavy, ktoré ním poriadne plieskali. Zamyslený niekam do blízkej budúcnosti večera si takmer ani nevšimol keď do neho drobná Mey narazila. Prekvapene sa pozrel na Mey na zemi a okamžite mu na perách zasvietil úškrn.* Mey.* pozdravil so zadržiavaným smiechom. Niekedy mal pocit, že to dievča je chodiaca pohroma. Čudoval sa, že ešte sa niekde neprizabila svojou šikovnosťou. Nikdy však nerozumel skutočnosti ako mohla byť vo vzduchu taká fascinujúca a na zemi taká nemožná. Asi sa narodila do zlého tela. Skôr by sa jej hodil život nejakého vtáka, ako ten ľudský.
Pri myšlienke Mey s krídlami a zobákom sa mierne pousmeje.* Áno, zamyslela pochopiteľne.* Jeho úškrn sa ešte viacej pretiahne, lebo odoláva nutkaniu povedať jej že mala byť vtákom. Kusne si do spodnej pery aby nevybuchol smiechom a nepovedal jej to naozaj.* Nečakal by som, že keď si dala Aruthovi takú poriadnu nakladačku ťa nájdem takúto červenú ako rak len preto že si spadla na zadok.* On jednoducho neverí tomu, že ho nabila. Keby nevidel, neuveril. Ale videl a stále tomu neveril. Navyše ten blondiak ešte aj mlčal a nepovedal nič na jeho nenápadnú otázku o tom či naozaj prehral, alebo ju nechal vyhrať.* Vieš Mey, kým si do mňa vrazila, som aj premýšľal, ale pretrhal si mi niť. Bude ťažké sa k tomu vrátiť. Ale ako náhradu škody ti ponúkam odpracovanie tým, že mi pomôžeš.* Nevie si predstaviť ako by mu Mey pomohla, ale taká hlavička by možno na niečo mohla prísť. Úprimne povedané jeho zatiaľ nič nenapadlo. Okrem Mey. Tá ho napadla a padla rovno k jeho kolenám.* Budeš večer tam?* Chcel vedieť s kým všetkým z ročníka má počítať. Vedel o pár ľuďoch a Mey by mohla byť zaujímavou pre večer. Určite by sa našlo pár hulvátov čo by sa jej daro dostalo pod sukňu. A to by znamenalo bitku. Medzi staršími a mladšími. Tá predstava sa mu celkom páči. už dlho sa nepobili. Bitky totiž vždy vznikali o dievčatá, ale väčšinou iba pri prvom kontaktu starších s mladšími. Bol to akýsi reflex, že keď sa niekto chcel dostať z mladších pod sukňu dievčaťu a tá to neopätovala, celý ročník chalanov sa už postaral o to, aby si to dotyčný rozmyslel. A napriek tomu, že Mey pôsobila ako utiahnuté dievčatko, vlastne bola utiahnuté dievčatko, škaredou nebola nikdy.*

Mathias Moe Minyomei

*Dnes bol deň kedy všade bol realtívny pokoj. On nemal žiadne sedenia, sem tam sa priplietol k lekárnikom, ktorí museli kriesiť uchádzačov, ktorí neprešli skúškami. Keďže toho bolo naozaj dosť, boli mu vďační zato, že vyšiel zo svojej pokojnej ambulancie a zamieril k nim dole. Aj tak nemal nič konkrétne na práci. A sedieť nad papiermi to bola posledná vec, ktorú túžil robiť. Veď nato mal pomocníčku, ktorá si zhodou okolností v ten najpernejší deň pre akadémiu urobila voľno. Typická ženská. Ale tak čo mohol čakať, keď si privzal za pomocníčku mladú študentku? Každým rokom si robila voľno. Celkom sa už tešil, že tento rok ho čaká výber novej pomocnice. Aj to ho vlastne viedlo dolu k ľuďom do haly a tried. Vždy, keď sa dalo, si vyberal medzi nováčikmi. Tých čakalo niekok´ľko rokov štúdia, takže sa neobával náhlej zmeny. A keďže mal čuch na ľudí, ešte sa miu nestalo, že by musel prekvapivo meniť. Síce raz áno. Kto mal čakať, že sa dievča nechá nabúchať?
Pri malej obchádzke tried a výučby sa prizeral mlčky žiakom ako zvládajú učivá, stres, nátlak a podobné situácie ktorým boli denne vystavení. U väčšiny si všimol, že sú duchom neprítomní. Určite to bolo tým, že sa dnes mal konať ten povestný večierok, alias ožran párty ako to volali decká. Pri spomienke na vlastné študentské časy sa vždy musel usmievať. Aj preto vlastne bola psychológom na škole. Chcel ostať v blízkosti škôl, lebo škola mu dala všetko. Prácu snov, možnosť byť so študentmi a tak nikdy nezabudnúť na vlastnú mladosť, ktorá už bola nenávratne preč. A to bolo pre neho dôležité. Rovnako ako chuť pomáhať decká zvládať stres. Neboal to ľahká škola, preto jeho prijímací seminár bol vždy o tom čo ich tu čaká a okamžite im dal odporúčania aby sa vopred zapísali na sedenia. Nie každý poslúchol, ale našli sa takí. A tí väčšinou zotrvali až do konca, lebo sa naoučili vopred zvládať všetko čo na nich čakalo a keď toho už bolo naozaj dosť, boli pripravení.
V jednej striede dokonca našiel dvoch saladinov. Prekvapilo ho to a preto sa pri nich dlho nezdržal. Chvíľu popočúval výklad z dverí a pri odchode zakýval Querymu aj Nayaree. Keby niečo potrebovali vedia kde ho majú hľadať. Prinajlepšom stačí poslať správu na paiger. No on chcel sa hlavne prepracovať k uchádzačov. Podľa hodín už asi sedeli nad testami. Pravá chvíľa navštíviť ich. Potichu vošiel do miestnosti kde už začali s testom. No čo bolo najzvláštnejšie nevidel pri nich nikde žiadneho saladina. To už potrebujem opraviť oči, alebo vážne tu.... Keď na tretíkrát prechádzal pohľadom našiel saladina Ailesa pri nejakom dievčati. Ahá, to bude tá slepá. Myslel si, že tá fáma je iba výmyslom a žiadne slepé dievča nepríde. Ale očividne prišlo a už postúpilo na testy. Ak zvládla fyzickú záťaž tak aby postúpila až sem, bude zvláštne ak neprejde. No nerozumiem ako je to možné. Mal priveľa otázok, ktoré ho nesmierne zaujímali ale vedel, že dnes sa musí uskromniť na trpezlivosť, ktorá by mu neskôr mohla priniesť naozaj vzácne ruže. S rukami za chrbtom sa začal potichu prechádzať pomedzi píšucich. Niektorí k nemu spýtavo zdvihli zrak, no on im len rukou pokynul aby si ho nevšímali. Chcel počkať kým dopíšu a potom by sa rád porozprával s Gabrielom, ale keď videl, že teraz sa venoval tomu dievčaťu, iba okolo neho prešiel a ako pozdrav mu položil ruku na plece a mierne mu ho stisol.
Svoj krok však nezastavil a celý čas sa okolo iba prechádzal. Nemal nutkanie radiť im. Nech vyzerali hocijako skľúčene. On len pozorne sledoval ich výrazy tváre, gestá, či mali stres ako ho prejavovali a ako sa s ním vyrovnávali. Jeden chlapec nervózne krútil hlavou v snahe uľaviť skrehnutým kĺbom na krku, veru mu nezávidel. Dievčat tu nebolo veľa. Okrem slepej zotrvali ešte dve. Jedno drobné, nevýrazné dievčatko. Výrazne mu pripomínala Mey z vyššieho ročníka. Ale tá druhá. To bol riadny šok! Vyzerala akoby si na seba nahádzala prvé čo vzala a predsa v tom chaose sa mu zdalo akoby videl organizáciu. Dokonalá predstava organizovaného chaosu. Tieto slová mu v mysli vzrástli samy od seba a on musel pristúpiť k nej. Chcel vedieť jej meno. Na holografickom teste bolo v rohu jej meno. Kala Seladris. Zaujímavé meno pre ešte zaujímavejšiu osobu. Nepôsobila na neho nervózne, aj keď nikto nemohol byť pokojný v takejto situácii. Možno by bola dobrou asistentkou. Ešte nikdy si nevybral dievča, tkoré vyzeralo akoby utieklo z blázinca, ale práve to ho na nej fascinovalo. Podvedome sa usmial a rozhodol sa kráčať ďalej. Ak dievča uspeje, neskôr ju vyhľadá a ponúkne jej tú prácu. Predsa ktorý žiak by odmietol privyrobenie? A možno ona bude tá prvá. A opäť sa len príjemne usmeje a jedným vystrašeným očiam upierajúcim na neho ukáže aby si ho dotyčný nevšímal.*

Shaine X

*Pásy ich zmorili skôr, ako si myslela. Musela však uznať, že výdrź nováčikom nechýba. Ona sama sa vtedy držala pása dolosva ako kliešť, lenže svaly priznali porážku za ňu a musela zliezť, lebo by sa zvalila na pás. S výkonom, že za ňou tam ostali len šiesti bola spokojná. Po skončení čakala na saladinov pokyn a dočkala sa ho pomerne vćas v podobe jemného kývnutia. Otočila sa na svoju skupinku a mávnutím ruky ich volala za sebou. Vykročila za saladinom a jeho skupinkou do pretlakovej komory, znova bez toho aby sledovala, či ju nasledujú. Malej časti nováčikov ich hneď v úvode zbavili zdravotníci. Pretlakovú komoru pretrpela bez väćšieho povšimnutia. Obzvlášť sa tešila na mixér. S úškrnom sledovala nováčikov. Ich tváre. Akoby jej škodoradosť nemala hraníc. Snzila sa však krotiť, keďže saladin stál hneď vedľa a zaujímala ho jej skupina. Samozrejme ani on nemohol ustriehnuť všetko, preto mu s radosťou vysypala, čo si myslí. Pri tuneloch už netrpezlivo prešlapovala z jednej nohy na druhú. Vedela, źe jej utrpenie sa čoskoro skončí a saladin ju hádam podľa prísĺubu prepustí. S úľavou poslúchajúc príkzy, odviedla nováčikov do poslednej miestnosti. Teraz dostanú zabrať ich vedomosti. Tam však ona nebude, s čím sa zmieriť dokáže. Aj napriek prvotnej nechuti bola celkom spokojná, že zaspala a prišla neskoro. Veľmi rada saladinovi pomohla. Z myšlienok ju vytrhne jeho príjemný hlas. Pri jeho slovách naplní miestnosť jej smiech.* Aj nabudúce. No asi sa naučím chodiť na čas.*Miestnosť opustila s úsmevom na perách. Vyšla z hangáru a kráčala k izbám.*

Nayaree Rezisté.

Nemuseli rozprávať. Akoby im to čítala z tváre. Určite mysleli na dôležitosť tejto úlohy a oni by ju z tejto hdiny najradšej vyškrtli. Lenže ona im vždcky priam napriek robila, takže sa neunúvala vzdať ani teraz. Hnev zatlačila kamsi do úzadia. Nahradila ho chápajúcim pohľadom o ktorom ani nevedela, že ho má v repertoári. Nikoho by nenapadlo tváriť sa chápavo, keď verejne odsudzujú jeho výchovný systém. Asi by nemala všekto brať až tak vážne. Možno si zas len prehnane vymýšľa, aby svoju myseĺ zabavila, pokým oni dorobia zadanú úlohu. Dookola prechádza po ich tvárach. Keby sa mozgová aktivita dala počuť, určite by sa triedou niesol šum premýšlania. Sem-tam by sa primiešal aj závan zaostania s inteligenciou, no tak si študentov definovala len ona. Keď si raz o nikeom vytvorila mienku, nechcela ju meniť len preto, že udržal viećka na jej hodine otvorené. Prečo sa sem hlásia, ak ich to nebaví? Ozubené kolieska v ich hlavách boli už určite na stope spŕávneho výsledku. O chvíľu určite nejaké zaklapne na svoje miesto a triedou zaznie správna odpoveď. Všetko sa zrazu vyparilo s otvorením dverí. Neutrálne otočila hlavu tým smerom. Hlava saladina Queryho bola pre ňu viacnež šokujúca. Nedala to však na sebe poznať. Rozpaky a pohoršenie z toho, že prišiel akurát v dobu jej najväčšej neschopnosti rýchlo zahrabala pod čiernu zem a vykopala odtiaľ hrdý výraz nad snahou študentov. Tvár jej horela presvedčením. Mohol by jej uveriť. Ďalej sa už na neho snažila nepozerať, no jeho prítomnosť jej úplne pretrhla niť myšlienok. Asi by bolo komické zohnúť sa k zemi a hľadať ten zapotrošený druhý koniec tam. Pod stôl by ju aj tak nepustili nohy študentov a prebíjať sa nemienila. Pár sekúnd po jeho príchode sa triedou ozval zborový spev, alebo v tomto prípade skôr vresk správnej odpovede. Najhlasnejšie vykrikovali tý, od ktorých to aj očakávala. Pár jedincov ju svojou aktivitou príjemne prekvapilo, lenže pochybuje, že bez vyhrážok by sa dočkala takejto práci. S úľavou si vydýchne, keďźe na to prisli všetci a Aridas ich zabiť nemusel, pretože zistili čo od nich celý čas chcel. Tým ušetril aj jej voľný čas. Nikto nie je rád na vyučovaní dlhśie a ona tobôž nie. Niekedy ju to ubíja viac ako tých študentov. Je však hrozne podozrivé, že správne riešenie odhalili až saladinovým príchodom. dnes sa nad tým odmieta zamýšlať. Pozrie von akurát vtedy, keď im kýva Matias. Pohotovo mu odkýva a potom vyhľadá jsaladinove na pohľad vábivé oči a závrta do nich svoje. S úškrnom mávne rukou.* Choďte mi z očí, kým si to nerozmyslím. Budúcu hodinu test. A vôbec vám nepoviem, že to bude o planétach Equlibria, takže sa na to vôbec neučte. Ooo a Taliah. Ešte raz budeš na mojej hodine čmárať a nebudeš registrovať čo sa deje, dostaneš trest. Jedym správnym riešením ma neoslníš. .*Študenti začnú magicky rýchlym tempom prúdiť von z triedy. Pre dnešok končí, takźe to tu treba povypínať. Vezme do ruky ovládač a jedným stlačením zo stola mzizne hologram. Vysunie plochý šuflík zo stola, ktorý má na svojom mieste len ona. Výstelkou mu je čierna pamäťová pena nesúca v sebe odtlačok chýbajúceho ovládača. Vedĺa jeho prázdneho miesta leží ešte pár ďalších rôznych ovládačov.*

Kala

*Cítila sa ako vyžmýkaná špongia, ktorou niekto poriadne vydrhol mastný riad a ktovie aký humus s tým a následne ešte očakával, že ňou môže orajbať nejaké ďalšie misky. Nedalo sa povedať, žeby jej kútiky večne vysmiatych pier boli obrátené do zamračeného výrazu, stále boli skôr hore než dole, no i na nej bolo badať po tom všetkom únavu, keď si sadala pred záverečnú časť, pred písomné testy. Ani sa neunúvala tváriť, že má energie na rozdávanie, veď všetci vyzerali ako zmačkané špongie, nielen ona. Niektorí sa snažili tváriť hrdinsky, akože oni sú fit a ešte by si to zopakovali, ale také drísty by im neuveril asi nik. Na každom na koho bez hanby pozrela vyzeral uťahane a určite sa im to nedalo zazlievať i keď ju tá centrifuga celkom dosť bavila. Len škoda že jeden z ich skupinky jej hodil šabľu pred očami a z toho smradu už bolo zle hádam každému z ich guličky. Napokon sa z tej prvotnej zábavky stala ďalšia úloha, i keď trochu veselšia než tie predošlé. Akurát to vystupovanie vyzeralo u nich krásne. V prvom rade jej neuniklo že svet sa jej ešte stále trošku točil a chodila jemne „napitá“, snažiac sa vyhýbať občasným raňajkám, ktoré niekto mal potrebu nechať na rozbor okoloidúcim. Pretlaková komora, to sa jej nepáčilo a tie tunely, keby nejde o skúšku, mohlo by to byť celkom zaujímavé. Ak prejde, možno nahovorí Emu, nech sa sem prepašujú opäť. Pri spomienke na Emu sa automaticky rozhliadla a hľadala ju v skupinke stále nádejných študentov. Dúfala že je tam, naozaj verila, že budú spolužiačky. Preto keď ju uvidela pri saladinovi, žiarivo sa usmiala a na jeho úškrn pobavene žmurkla. Netrápila sa či to niekto uvidí a nejako nanič si to vysvetlí, nemajú byť domýšľaví, je to ich problém, nie jej. Predpokladala, že on si to nijako domýšľavo nevysvetlí, nevyzeral na to. Hneď nato sa však už ale venovala testu. Prvá časť, celkom dobrá tipovačka, dejiny a takéto veci nikdy neboli nič pre ňu, no našťastie druhá časť bola celkom zaujímavá a aj kreatívna. Mozog premenený na špongiu sa síce spieral, no táto časť ju prebrala, rovnako ako vedomie, že ak prejde, môže leňošiť potom. Niektoré z tých psychoúloh boli ale riadne psycho, pár krát sa dokonca zamračila na papier. Tretia, tam jej vedomosti siahali, i keď, nie na všetko. Teória nikdy nebola niečo, čo sa jej chcelo učiť. Je skôr praktický typ. Babrala sa práve s otázkami ktoré preskočila, keď zacítila nad sebou niečí pohľad. Bez ostychu otočila tvár k akémusi postaršiemu chlapíkovi a spýtavo nadvihla obočie. Žeby dozor? Napokon obočie stiahla, usmiala sa a vrátila sa späť k otázkam. Len čo bola posledná hotová, prestala nad tým uvažovať. Všimla si že mnohí okolo už skončili a kontrolujú si to, no ona nie. Je dokázané, že zvyčajne si každý opravuje dobré na zlé a ona sa tomu chcela vyvarovať. Preto len počkala na ukončenie testu, pozorovala odchádzajúcich nádejných študentov ako idú von aby počkali na výsledky, no ona sa len otočila a čakala na Emu. Nevedela či má viac času, možno áno, nečudovala by sa, no chcela ju počkať. Zároveň ale zostala na svojom mieste, nie každý je vpohode ak mu niekto čumí do práce a nerada by ju stresovala. Dnes ju chúďa dostávala do rozpakov až až.*

Taliah Nura

*Nedá sa povedať, žeby bol moc prekvapený, že ich pustila. Brániť študentom v zábave aká bude dnes, to by mohla skončiť s nepekným odkazom na dverách, či by tu mohla vypuknúť menšia vzbura. Predsa len, v deň keď sa to tu hemží nováčikmi sa nikomu nechce dávať pozor. Pre väčšinu prítomných je zaujímavejšie vidieť aký zelení vychádzajú z Mixéra, či ako ich musia kriesiť v pretlakovej komore. Okrem toho nehemží sa to tu práve ženským pohlavím, takže málokto nie je zvedavý na mladé žebky, ktoré sa snažia uspieť. Je len málo takých ako je on, čo sa o to nestarajú a snažia sa im naopak vyhnúť ako sa len dá. I teraz po prepustení si pomaly začal ukladať knihy do batoha, veľmi sa nenáhliac, aby sa vyhol návalu študentov na chodbách. Pri vyslovení svojho mena prekvapene zdvihol pohľad od svojich kresbičiek v zošite, ktoré ešte nezbalil a pokojným, nehádavým tónom reagoval k slovám saladinky.* Vždy som si myslel že vedieť odpovedať správne na otázku svedčí o tom, že má študent prehľad o tom čo sa v triede deje a tiež, že kontrola úpravy zošitov je len na základných školách. *Naozaj by nečakal, že práve tu ho budú sekírovať za kreslenie si, hlavne ak naozaj vie, čo sa na hodine deje. Zošit napokon hodil k ostatným veciam a vstal, smerujúc k odchodu. Niektorí muži dokážu robiť viacero vecí zároveň, no to asi ženy nikdy nepriznajú. Má voľno, nechystá sa k uchádzačom a tak zamieri k svojej izbe. Po ceste narazil na Shaine, jednu zo spolužiačok, ktorá má však iný rozvrh než on, preto ju v podstate stretáva málo.* Ahoj Shaine *Pozdraví ju, hľadajúc vo vrecku kartu k izbe, ktorá je potrebná spolu s číselným kódom.*

Query Satho




Študenti popri ňom prechádzali zabratí v rozhovoroch a plánoch, ktoré si každý robil na večer. Odpovedal na pozdravy kývnutím hlavy a úsmevom, ale poväčšine smeroval jeho pohľad na opačný koniec miestnosti kde sa pohybovala Nayaree. Videla ho, ale po chvíli z jej tváre nadobudol dojem, že by bola radšej keby vôbec nechodil. Tá myšlienka ho nevedno prečo pobavila a chrbát, ktorý k nemu zaryto otáčala počas vypínania holografov v ňom to záhadné veselie len stupňoval. Zdalo sa, že mu nič nemienila uľahčiť a keď z triedy vyšiel aj posledný študent stále na ňu mlčky hľadel. Nakoniec sa však chrbtom predsa len odlepil od steny a urobil pár krokov do stredu miestnosti kde sa posadil na kraj jednej z lavíc a rukami sa zaprel po stranách akoby čakal len na to kým sa Nayaree otočí k nemu a bude mu musieť čeliť pohľadom. Lenivá nedbanlivosť s akou pôsobil navonok na väčšinu ľudí skrývala pod povrchom úprimný záujem hoci bolo veľmi ťažké prekuknúť jeho masku a skutočne sa v ňom zorientovať. No niekedy to naopak nebolo vôbec ťažké, niekedy boli jeho úmysly až príliš čitateľné.*

/ Nayaree predtým než odpíšeš som ti poslala poštu na Sierru mohla by si si ju prosím prečítať? možno ťa to bude zaujímať /

Mey Small





*Dočerta, to mizerné červenanie ju zakaždým prezradilo! Okamžite ako to Maels spomenul jej na líca vystúpil ešte tmavší odtieň červenej a prepadla ju náhla potreba uhnúť pohľadom. No neurobila to. Dnes predsa dala na frak Aruthovi a hoci jej víťazstvo bolo povážlivé dodalo jej v ten deň potrebný kúsok odvahy. Rozpačito sa usmiala a neurčito mávla rukou. * Ja neviem Meals. Asi by mi tých nováčikov bolo priveľmi ľúto, aby som sa ich nepokúsila pred tebou varovať. * zvyčajne sa takým akciám vyhýbala, ale na druhej strane zatiaľ nemala nijaký dôvod tam chodiť zatiaľ čo teraz... Zamyslene sa pozrela na Maelsovu tvár a jeho divoký výzor. Musela uznať, že aj napriek nemu nakoniec nepôsobil až tak odstrašujúco ako vtedy, keď ho pozorovala z diaľky. Hlavne ten bláznivý účes. Rada by vedela ako dlho mu trvá kým si niečo také vykúzli na hlave a či mu neprekáža, keď si naň musí nasadiť prilbu. Možno sa ho na to raz opýta, možno sa ho raz opýta na viac vecí, ktoré jej mátali v hlave, ale na to bolo priskoro. Pravdepodobne by ju vysmial a spojil by si dve a dve dohromady, lebo aj napriek tomu, že Maels pôsobil ako rebel, vlastne bol rebel, hlúpy v každom prípade nebol. * Ale na druhej strane...* mykla plecami a zastrčila si ruky do zadných vreciek na uniforme. Nechcela, aby to bolo nápadné, ale udretý zadok ju dosť bolel a potrebovala si to zranené miesto pošúchať, aby bolesť aspoň trochu zmiernila.*...možno to bude nakoniec zábava.* Ešte chvíľu hľadela Maelsovi na hruď, pretože pozerať sa mu do očí by asi dlho nevydržala. A keďže ju už nič lepšie nenapadlo rozhodla sa radšej rýchlo vypariť. *Asi už pôjdem.* niekoľkokrát sa zhupla na nohách a potom rukou naznačila neurčitý smer niekde za jeho chrbtom.* Tak teda zatiaľ, čauky bauky.* Hneď ako tie otrasné slová vyslovila chcela ich vziať späť, ale bolo už príliš neskoro. Každým krokom sa od Maelsa vzďaľovala čoraz rýchlejšie a tvár si na okamih zaborila do dlaní pokrútiac hlavou. Nie, to nemohla povedať. Určite to nebola ona, pretože nič trápnejšie si nevedela predstaviť.*

Nayaree Rezisté

*Taliahove slová tesne pred odchodom veľmi dobre počula. Avšak sa ich rozhodla akosi prepočuť. V jej prípade je ignorancia viac než povolená. Mal pravdu. Správna odpoveď svedčí o prehľade študenta, no neospravedlňuje to činnosť, ktorú by mal preferovať skôr vo voľnom čase, ako na jej hodinách. Napokon všetci študenti poodchádzali a jedino živou výplňou, inak prázdnej triedy boli oni dvaja. Ona a saladin Query. Prečo bolo pre ňu také ťažké sa na neho pozrieť? Splašený tlkot jej srdca musel určite počuť. Akoby jej chcelo vyskočiť z hrude a ujsť odtiaĺto. Nebyť prítomné pri ich rozhovore, ktorý by skôr či neskôr nastal. Všetko bolo povypínané. Teraz už len stačilo odísť. Lenže cesta z triedy bude smerovať popri ňom. Iný východ tu nebol. Samozrejme sa mohla zbabelo ukryť do skladu, no to by bola v nevýhode zas len ona. Z hlboka sa nadýchla a otočila sa. Jej oči ho okamžite našli sedieť neďaleko. Oči akoby nevedeli čo si myslieť, sa tvárili zĺahka neutrálne. Pocity sa na nich našťastie neobjavili, pretože ustráchaný pohľad by ho asi veľmi nepotešil.* No. Čo ti povedať? Vyzerá to, že sa ti vyhýbam. Ono to tak v skutočnosti len vyzerá. Ale teda nevyzerá. Ono to tak je. *Zahryzne si do jazyka. Najradšej by zaprela svoju povahu a chuť povedať vždy všetko narovinu. Zbytočné klamstvá len veci miatli. Ale teraz by to poslúžilo. *Tá včerajšia noc bola...bože takto trápne som sa nikdy necítila.* Zakryje si tvár dlaňami. Dopraje si chvíľu pokoja predtým než mu tu vyleje dušu. Po chvíli ruky z tváre zloží. Znovu vyhľadá jeho pokojnú, až usmievavú tvár. *Bože. Z tvojho pohľadu sa mi podlamujú kolená a to sa mne často nestáva. To mi môžeš veriť.*Rozpaky sa snaží rozbiť úškrnom.* Tak ako som povedala tá včerajšia noc bola skutočne fajn.*Hrozné pocity v bruchu ju eśte stále neopúšťajú. Cíti sa ako malé dievčatko, ktorému prvý chlapec povedal, že sa mu páči.*


((Och moja totožnosť bola nehanebne odhalená. Musím zmeniť štát. ))

Shaine X

*Zahĺbená do myšlienok kráčak svojej izbe. Na nováčikovskú párty sa teší už odvtedy, ako jej došlo, že je to práve dnes. Z malého tranzu ju vytiahne známi hlas. Zdvihne pohľad od podlahy a pozrie na osobu, ktorá ju pozdravila. Okamžite jej na rozum príde jeho meno.* Ahoj Taliah.* Chalanov je tu veľa a ona si všetky ich mená nepamätá, ale pre pár jedincov má v hlave vyhradené miesto. On je jedným z nich. Síce spolu nie sú v skupine, no to jej k tomu neprekážalo.* Myslím si správne, ak si myslím, že ani dnes večer sa nepripojíš k zábave? *Jej úsmev sa zväčší. Hádam asi ani nepotrebuje počuť odpoveď z jeho úst. Vie, alebo si skôr myslí čo od neho bude počuť, no aj napriek tomu si počká na opdoveď, keďźe ju vždy môže prekvapiť.* Mohol by si ísť. Tvoja prítomnosť by bola fajn.*Tých pár rozhovorov, čo za večer zažije sa bude pravdepodobne točiť len okolo pár vecí o ktorých sa jej zrovna dva razy rozprávať nebude chcieť.*

Taliah Nura


*Nad jej otázkou sa len pousmeje a pokrúti hlavou. Príde mu síce milé, že aspoň niekto by nepovažoval jeho prítomnosť za nežiaducu, no i tak nehrozí, žeby tam šiel. A nehrozí ani to, žeby ho nato niekto nahovoril i keď, nikto by ani svojim časom neplytval. Tak ako to vie ona, vedia i iní, že on trávi čas inak a inde.* Myslíš si správne, ale uži si to tam ak ideš. *Väčšina tých čo zažijú túto párty pre nováčikov ďalších pár dni rozpráva čo všetko sa tam stalo, aké bitky vznikli, kto kde vracal, kto s kým kde zmizol, koľko sa toho popilo, koľko zábavy tam bolo. Lenže to nie je zábava pre neho. Veď on ani netancuje, tak čo by tam asi robil?* Nič ma tam neláka a nechcem plašiť nováčikov svojou prítomnosťou ala dozor. *Odmlčí sa, niekedy je to s ním ťažké. Dokáže sa rozhovoriť, to áno, ale aby sa dostal do takej fázy, treba k tomu spúšťač, ktorý nepozná ani on. Málokedy jeho samotárske ja chytí druhý dych a rozrozpráva sa, no stáva sa to. Občas, ale predsa.*