Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Ema

*Všetko sa na prvý pohľad zdalo fajn. Ona to nejakým zázrakom zvládla, aspoň podľa seba. Nemohla povedať, že by bola nespokojná. Ten príjemný kolotoč bol super, furt mala nutkanie sa smiať ako strelená. Páčilo sa jej to, lebo mala prázdny žalúdok, nebolo jej na vracanie a potom aj tie ďalšie hlúposti. Ten tunel či čo. Na konci bola taká zmagorená a vraj urči svetové strany. No úplný úchvat. Skoncentrovať sa jej chvíľu trvalo, hlavne keby sa jej opýtali ako sa volá, neodpovedala by, lebo by nevedela. Ale hlavná vec, že určiť strany mala. Urobila ako jej našepkával šiesty zmysel. Neuvažovala nad tým, jednoducho povedala to čo si myslela. A preto ju ešte viacej potešilo zistenie, že postupuje, lebo odpovedala správne.
Už ju čakala len posledná skúška. Vedela, že ona bude mať trochu inakšie robený test, preto len čakala až kým si neprisadol saladin Ailes. Mlčky prikývla a bez zbytočných otázok sa jednoducho pustila do odpovedania. Niektoré otázky ju zaskočili a naozaj nevedela odpovedať a niektoré zase išli tak rýchlo, že odpovedala prv než dokončil hlas otázku. Horšie bolo, keď zacítila v triede prítomnosť niekoho ďalšieho. Vedela, že to je muž, podľa krokov a jeho pomalého, pokojného dychu, ktorý napovedal o jeho úsmeve na perách. Na okamih jej prtrhol niť a nervózne zvraštila čelo, lebo sa nevedela sústrediť na otázku, ktorá jej bola položená. Požiadala o zopakovanie otázky a sústredená na test, ignorujúc cudziu prítomnosť, jednoducho iba pokračovala tam kde skončila. Takto sa jej ten test zdal príjemnejší a znesiteľnejší. Hlavne vďaka saladinovi, lebo bol príjemným, vôbec nie povýšeneckým, skôr prívetivým a chápavým. To všetko zľahčovalo. Hlavne pre ňu, keďže sa tak veľmi bála. Vedela, že nie je jediná kto sa bojí. Ten strach v miestnosti bol až hmatateľným. No ona sa cítila pokojnejšie, jeho pokoj bol naozaj silný a nákazlivý. Veľmi rada sa dala nakaziť pokojom.
Ľudia pomaly končili s testami a odchádzali. Ona však ešte sedela. Neponáhľala sa, stresom by bola pokazila úplne všetko a to naozaj nepotrebovala. Jediný okamih, kedy dovolila stresu objať ju do svojho oceľového zovretia bolo keď odpovedala na poslednú otázku. Nervózne si pomädlila prsty a zahrabla si už zase rozpustené vlasy.*
Smiem odísť?* pípla tichým hláskom saladinovi. Potrebovala na čerstvý vzduchu. Poriadne sa napiť vody a nechať posledné slnečné lúče nech jej upokoja prekysličenú pokožku. Rada by našla Kalu a podelila sa s ňou o pocity. Konečne by bola zabudla na ten pocit ovládajúcej nervozity.* Prosím vás, Kala je ešte tu?* Opýtala sa saladina ešte. Nechcela upútať na seba pozornosť tým, že by naznačila niečo, čo by nateraz nebolo vhodné. Jej okolie jedného dňa zistí pravdu, ale nato ešte nedospelo. Ešte nebol ten správny čas.*




Maels

*Niekedy mal pocit, že ženy sú vážne z inej planéty než muži. Alebo je možno iba on z ktovie odkiaľ. Možno z mesiaca. Lebo nech sa snažil ako chcel, nikdy svoje okolie nedokázal pochopiť a ani teraz Mey. S mierny úškrnom na perách sa na ňu zo svojej miernej výšky díval a nevedel čo by jej mal povedať.* No tak, Mey, hádam ma nezačneš prehovárať, aby som ich ušetril.* Povedal so smiechom, keď počúval ako váhala. On by neváhal. Tiež si odskákali svoje, keď na školu prišli. Ale aj tak to bol najkrajší deň jeho života. Lebo prešiel všetkými testami! A žiadne poliatie punčom, natretie medom a posypaním perím by mu ten dobrý pocit neskazilo. A bolo jedno, že ešte mesiac ho všetci volali kuriatko. Dokonca aj vyučujúci. No hádam si nemyslela Mey, že on sa nepostará o rovnaké privítanie pre ďalších nováčikov. Iba taká oslava bez nejakej rebeliny by bola nudná.* Vidíš, tvoj prístup sa mi páči!* Natiahol sa k nej, keď videl, že konečne priznala, že to nie je zlý nápad a položil jej dlaň na rameno. Už v mysli spriadal ako vymyslia spoločnú lesť, keď z nej vyliezlo rozlúčenie a tie slová na konci. S očami vytreštenými od prekvapenia sa díval ako odchádzala, pravdepodobne veľmi zahanbená svojimi rečami.* Čauky bauky? Si robí kozy, nie?* Opýtal sa sám seba rovnako prekvapený ako ona. To kde v slovníku nabrala takú blbosť? No keď už povedala, že to nie je zlý nápad, nechcel ju pustiť len tak ľahko a rozbehol sa za ňou.* Hej, bauky! Hádam mi pomôžeš nie? ALebo ťa mám veľmi pekne poprosiť?* S diabolským úškrnom ju dobehol a chytil za ruku, aby ju zastavil. Priamo na chodbe, pred možnými cudzími pohľadmi, si pred ňu kľakol, stále držiac jej ruku vo svojich prstoch a spustil hlasný nárek.* Prosíííííím!! Bauky, pomôž mi! Bez teba som stratený! Priznávam, nemám nápady, potrebujem ťa!* Vykrikoval s predstieraným zúfalstvom celý v očakávaní kedy sa začne zase červenať a obzerať či túto scénku vidí ešte niekto.*

Mey Small





*Ak bolo Maelsovým úmyslom zaskočiť ju potom sa mu to podarilo naozaj vynikajúco. Vôbec nečakala, že sa za ňou rozbehne a už vôbec nečakala to, čo urobil potom. Reflex ju prinútil zodvihnúť hlavu a rýchlo sa poobzerať okolo seba, ale bolo už príliš neskoro. Niektorí študenti, ktorí okolo nich prechádzali zrejme našli nečakané potešenie vo výhľade na ňu a kľačiaceho Maelsa, ktorý sa netváril vôbec zahanbene. Práve naopak, zdalo sa, že názory iných sú mu ukradnuté.
Cítila ako jej jeho prsty zvierajú ruku a ako jej hore zápästím prúdi horúčosť a s presnosťou udiera do líc tak prudko, že na okamih hlboko sklonila hlavu a tvár jej okamžite zahalili vlasy ako čierny závoj. Aspoň na malú chvíľku sa cítila v bezpečí pred Maelsovým pohľadom, ale jeho slová sa nedali ignorovať. Zvlášť, keď ju oslovil Bauky, zrejme sa bude musieť zmieriť s tým, že k malej Mey pribudne aj nová prezývka. Skôr než si to stihla uvedomiť jej vykĺzlo rozpačité zastonanie, ale vedela, že sa nemôže dlhšie hrať na slepú. Maels pred ňou ešte stále kľačal a už teraz cítila to množstvo zvedavých a pobavených pohľadov, ktoré sa na nich upierali. Táto nová rozhodnosť jej dodala odvahu, a preto si ruku vytrhla z Maelsovej dlane, chytila ho za tričko na hrudi a potiahla k sebe. Sama pritom urobila krok dopredu a ťahala svoju obeť, čo najrýchlejšie preč. Cestou počítala kroky. Bolo ich celkom dvadsaťdva kým ho potisla do tienistej uličky, ktorá nikam neviedla a ktorá bola príliš zanedbaná a zarastená, aby niekoho vážne zaujímala. Tam Maelsa potlačila k múru a sama sa chrbtom oprela o náprotivnú stenu. Rýchlo dýchala a oči mala rozšírené od údivu akoby nemohla uveriť, že to naozaj urobila. Kútik pier sa jej jemne vykrivil nahor, ale potom si uvedomila o čo jej vlastne išlo a znovu zvážnela.* Pomôžem ti, ale len pod podmienkou, že to otrasné oslovenie už nikdy nepoužiješ, pri mne ani pri nikom inom.* Dôrazne nadvihla obočie a trochu sa naklonila dopredu. Nemohla si dovoliť ďalší dôvod, pre ktorý by si z nej niekto uťahoval aj keď išlo o zdanlivú maličkosť. Zatvárila sa zamyslene. Rozhodne sa chystala ignorovať skutočnosť, že zatiahla Maelsa do slepej uličky a ako šialene rýchlo jej pritom bije srdce.* Tak teda mám urobiť niečo špeciálne alebo ti vážne došli všetky nápady? Och, ja neviem...* zmraštila tvár a pošúchala si rukou čelo.* Čo takto ich trochu nastrašiť? Nie? Možno by sa to ani nedalo zrealizovať máš pravdu. Alebo im niečo nechutné primiešať do jedla? Ibaže to je staré a všetkým by bolo najskôr zle. Možno by sme mali predstierať, že horí...* vymýšľala čoraz bláznivejšie nápady pričom vedela, že sú nezmyslené a absolútne nepoužiteľné, ale rýchly monológ ju mal zachrániť pred tichom, ktorému sa chcela vyhnúť. Ako rozprávala odlepila sa chrbtom od steny a začala sa pred Maelsom prechádzať hore dolu.*

Query Satho




/takže tu máme víťaznú možnosť ale do konca to tak vôbec nevyzeralo tým koncom si ma dostala:D /

*V skutočnosti Nayaree vyhľadal práve preto, lebo sa chcel uistiť o tom ako sa cíti. Sám netušil kedy sa ich večerné stretnutie zmenilo zo všetkej počestnosti na niečo oveľa divokejšie. Z nežného bozku na dobrú noc na zmyselnú predohru, pri ktorej sa za nimi dvere jej izby prudko zabuchli a posteľ zastonala pod váhou ich prepletených tiel. Rozmýšľať nad tým kto z nich to začal ako prvý by bolo absolútne zbytočné, pretože v tej chvíli mal pocit, že to chcú obaja rovnako. Potreboval sa len uistiť či je Nayaree v poriadku a zároveň ju chcel celkom prirodzene vidieť. Miloval sa s ňou celú noc a na to sa nedalo len tak zabudnúť, aj keď na malú chvíľu zotrval v nepríjemnom napätí, pretože Nayarina tvár bola plná rozpakov a neurčitosti. Ani si neuvedomil, že zatajil dych a mierne spýtavo nadvihol obočie, keď začala rozprávať no neprestal sa jemne usmievať akoby ju chcel povzbudiť a ukázať jej, že on nijaké rozpaky necíti. Práve naopak, uvedomoval si, že by na včerajšku nič nezmenil. S výdychom a ticho zasmial pričom sa mu fialkové oči zúžili ešte viac a pôsobili na jeho tvári takmer lenivo.* Takže to bolo fajn. * Natiahol sa a chytil Nayaree za obe ruky pričom si ju ľahko pritiahol k sebe a uväznil medzi stehná, ktorými jej zovrel boky, aby sa mu nevyšmykla. Zblízka jej pozrel do očí a s úsmevom zamyslene naklonil hlavu nabok. Jej pery boli len kúsok od jeho úst a pri tom detailnom pohľade sa mu začali vybavovať spomienky na to ako ho tie isté pery minulú noc bozkávali a tlmene prepúšťali stony zakaždým, keď do nej nanovo vnikol. Cítil ako v ňom znovu narastá vzrušenie.* Znamená to, bolo to fajn, ale už sa to viac nezopakuje alebo bolo to fajn a áno prijímam tvoje pozvanie na večeru? *Odrazu mu tvár zvážnela a mihol sa ňou tieň obáv.* Neublížil som ti?* V noci sa jeho vášeň vystupňovala do takej miery, že nad sebou celkom strácal kontrolu. Vlastne bol vždy viac divokejší a pri Nayaree sa to prejavilo naplno. Starostlivo jej skúmal tvár a čakal na jej odpoveď.*

Shaine X

*Chápavo prikývne na jeho odpoveď. Samozrejme to tušila. On bol jeden z tej malej skupinky, ktorý podobné zábavky, aká na udeje dnes, nevyhľadávali. *Ďakujem. Budem sa snažiť si to užiť, ale poznáš niektoré inteligentné hlavy. Určite zas niečo vyvedú.*Nie, žeby sa na ich vylomeninách nesmiaal. Práve naopak. No s odstupom času jej to už také vtipné neprišlo. Zasmeje sa. On skutočne pôsobí ako dozor. Sem-tam keď ho stretne na chodbách sa vždy musí smiať, keď sa mu pozdraví nejaký nový študent. Ani sa im nečuduje. Nevedieť, že aj on je študentom, určite by sa mu tiež pozdravila. *Chápem ťa. Čo sa chystáš robiť, ak to nie je tajné? *Hádam nezarípne do témy o ktorej sa mu nechce rozprávať. Ak je tak, prosto ju zahriakne a ďalśie slová k tomu nebudú potrebné. Pýta sa len z čistej zvedavosti. Čo on bude robiť, pokým sa bude celá akadémia baviť? Česť výnimkám.*

Nayaree Rezisté

*Snažila sa spomenúť, čo sa vlastne včera stalo. No jej spomienky boli nedostatočné. Tvorili len akési krátke útržky, z ktorých sa síce dalo zistiť, čo sa stalo, no nič viac. Nič viac o tom, čoby prezrádzalo ako to vlastne všetko skončilo. Asi sa na to bude musieť opýtať jeho. On by mohol poznať koniec. Lenže akési tušenie jej nahováralo, že ich včerajší stav bol veľmi podobný, ak nie aj ten istý. Vtom prípade nemá omnoho viacej informácií ako ona. No najlepšie je hľadať pravdu tam, kde by mohla prameniť. Usmeje sa.* Na veľa vecí si nespomínam, ale z toho na čo si spomínam usudzujem, že to bolo viac než fajn, lenže som ti to nechcela na začiatok uľahčiť. Chcem vedieť aké úplné sú tvoje spomienky zo včerajšej noci.*Jeho zovretie ju napriek nevymaniteľnosti upokojilo. Všetko zlé odišlo a ona sa plne mohla odovzdať jeho vábivým očiam. Na rukách cítila tie jeho. Ich pery boli pri sebe tak blízko. Célé jej telo priam mlčky kričlao znova sa ich dotknúť. Radostne ich spojiť so svojimi a umlčať slová, ktoŕé síce prerušili jej krátku zhypnotizovanosť, no chápala dôleźitosť s akou boli hovorené.* Znamená to, že to bolo fajn a už by sa to nemalo opakovať. Ale to by som popierala svoju túžbu a tak kašlať na to čo je správne. Takže áno prijímam tvoje pozvanie na večeru.*Vážnosť zjavená na jeho tvári len tak z ničoho nič ju prinútila vymaniť svoje ruky zo zovretia a oblapiť mu tvár dlaňami. Úsmev a porcelánovo hebká tvár ešte väčšmi zmäkli.* Ty mi nemôžeš ublížiť, pokým ti to nedovolím.* Pevnejšie ho chytila za krk a prekonala malú vzdialenosť medzi perami. Vášnivo o tie jeho obtrela svoje a venovala mu bozk, ktorý po chvíli musela ukončiť odtiahnutím.*

((Snažila som sa. ))

Taliah Nura


*Pousmeje sa. On si vždy myslel, že práve preto že sa tam niečo nováčikom vyvedie, tam väčšina starších študentov ide. Samozrejme, alkohol a iné veci sú plus, no kto sa nepoteší možnej škodoradosti, že chudáci nováčikovia dopadnú horšie než oni pred rokmi?* Môžete nováčikom aspoň povymýšľať prezývky, ktovie čo Maels zase chystá. *Nechápe, kde na tie bláznivé nápady stále chodí. Buď to plánuje celý rok, alebo je naozaj veľmi kreatívny.* Tajné to nie je, no nič zaujímavé ti vlastne ani nepoviem. Teraz idem do knižnice vrátiť jednu knihu a v noci, keď vy budete besnieť budem ako inak spať. *Pre niekoho nanajvýš nudný program, nudný život. Počul to už veľa krát, že školu si treba užívať. Využiť všetky možnosti zabaviť sa, kým nepracuje a nemá povinnosti ako je rodina a podobne.* Teraz už len zohnať štuple do uší, zamknúť sa a prečkať túto šialenú noc. *Vie si predstaviť ráno, všade neporiadok a vyhúkané tváre ponocujúcich, tackajúce sa postavy študentov, výrazy saladinov na hodinách...* Nejdem ťa zdržovať, určite sa chceš pripraviť na večer a ja musím do tej knižnice. *Dodá napokon a pomaly vyrazí dopredu*

Query Satho




*Na čo si pamätal z predchádzajúcej noci? Veľa toho vypil, v jednom bare narazil na Nayaree a potom zostali spolu až do rána. Pravdupovediac sa však nikdy neopil až tak, aby si nebol vedomý svojho konania, a preto za to, čo sa medzi nimi stalo pripisoval väčšiu zásluhu náhlej túžbe než alkoholu. Ten ho mohol len povzbudiť, pretože Nayaree si všimol už dávno predtým. Páčila sa mu no mohol to veľmi rýchlo pokašľať, pretože ani on zvyčajne nezačínal známosti posteľou a toto bol práve ten prípad. Mohlo to byť pre oboch ešte oveľa rozpačitejšie keby výraz na jeho tvári bol len maskou sebaistoty. Nemal čo ľutovať ak to neľutovala ani Nayaree.
Odtiahla sa však priveľmi rýchlo, a tak ju znovu chytil za ruku a druhú jej položil zozadu na šiju, pritiahol si ju naspäť k sebe. Nemohol poprieť fyzickú príťažlivosť, ktorú k nej cítil a ktorú zrejme cítila aj ona k nemu, ale na druhej strane chcel byť úprimný.* Pamätám si na všetko.* sklonil hlavu a začal ju nenáhlivo bozkávať na krk, prstami ju dráždivo zľahka hladkal po pokožke. Odrazu sa odtiahol a premeral si Nayarinu tvár dlhým skúmavým pohľadom a so slabým úsmevom, ktorý mu mierne vykrivil kútiky úst. Pôsobil tak viac zamyslene a menej čitateľne.* Som rád, že s tou večerou súhlasíš. Včera večer sme sa príliš nerozprávali.* Jemne sa tým snažil naznačiť fakt, že o Nayaree vlastne vedel len veľmi málo a rovnako tak ona o ňom. Pri pití drinkov sa atmosféra občas uvoľní, prezradia sa tajomstvá, problémy, starosti no u nich to bolo trochu inak. Komunikácia v posteli si nevyžadovala priveľa slov, bola viac telesnejšia. Dočerta, k tej žene ho priťahovalo niečo pudové a silné, čo nedokázal len tak ignorovať. Spôsob akým sa pohybovala ako sa na neho pozerala, jej žensky mäkké a plné pery...Práve teraz mal pod nohami veľmi vratkú pôdu, pretože vôbec netušil ako sa ich vzťah bude vyvíjať, a tak potreboval večeru, aby svoje city k nej definoval lepšie než len na základe jednej prežitej noci. Nechcel byť len ten sviniar, ktorý ju dostal do postele.* Kedy po teba budem môcť prísť?

Maels

*Jeho výbuch smiechu muselo byť počuť aj vo vedľajšej budove. Maels sa tak začal smiať, keď ho Mey s nevítanou silou strhla a ťahala ho za sebou akoby ho chcela v uličke znásilniť. Tá predstava! Jeho smiech ešte viacej rozozvučal chodby a s takmer rinúcimi slzami po lícach sa chechtal až kým sa neocitol v slepej uličke. Už len naozaj chýbalo, aby sa tam na neho vrhla.* Ale ale, Bauky! Dnes si samé prekvapenie!* Smial sa a takmer prepočul jej poznámku o tom, že na Bauky môže zabudnúť. No to nie, moja pekná, Bauky bude!* Ale no tak, Mey! Sľubujem, že takmer nikomu nepoviem čo je to Bauky.* Ale určite môže ona zabudnúť, že ju tak nebude volať. Náhodou je to celkom zlaté a keď sa na ňu tak zadíval, uvedomil si, že sa to k nej aj celkom hodí. Ešte kým tam tak stála a zmätene sa opierala o naprotivú stenu k nej urobil krok a rukami sa oprel o stenu povedľa jej tváre. Zo svojej výšky sa k nej sklonil a hlbokým, zmyselným hlasom, teraz už bez úsmevu šepol.* Bauky sa ti viacej hodí. Je to také rozkošné, čo teba celkom vystihuje. Ale ak nechceš, budem ťa volať iba keď budeme osamote.* Úplne odignoroval fakt, že ho žiadala o to, aby ju tak nevolal nikdy. Potom sa však náhle od nej odlepil a opäť sa oprel chrbtom o stenu, kde ho tak nechala. Teraz už na tvári nemal žiadny vážny výraz. Bol to zase ten mechom praštený Maels, ktorý myslí iba na samé hlúposti a svet je gombička.* Možno by sme im mohli nachystať suchý ľad. Ten by sa postaral o naozaj príjemné prekvapenie v ich pohároch.* Zamyslene povedal, keď Mey skončila s nápadmi. Všetko to boli už použité nápady. Chcelo to niečo nové. Niečo svieže.* Prípadneeeeeeee....* Zamyslel sa, lebo to čo mu napadlo bola riadna nechutina. Možno by im to nemuselo ani prejsť, ale za skúšku by sa to dalo.* Zohnali by sme perie zo starých paplónov a vankúšov. Namáčali by sme ich do falošnej krvi- s tým by nám mohol pomôcť starký Mathias- a v nečakanej chvíli by niekto hodil za hrsť do ventilátora.* Pár dievčat by to určite poriadne vystrašilo, určite aj chlapcov, ale nebolo to priveľmi trápne?* Asi je to blbosť, však?* Nakoniec svoje obavy vyslovil nahlas s pohľadom upretým na prechádzajúcu sa Mey.*

Mey Small




Už po pár sekundách vedela, že jej taktika s rozprávaním a prechádzaním sa je celkom zbytočná. Rozhodne jej to nepomohlo vyhnať si z hlavy ten krátky okamih kedy sa jej Maels zaprel rukami popri tvári a jej do nosa vstúpila jeho typicky mužská vôňa. Naraz jej zostalo akosi horúco, ale bola príliš ohúrená než aby sa vôbec pohla, a tak bola schopná vnímať len jeho vábivý hlas, pri ktorom jej celkom unikal zmysel slov, ktoré hovoril. Vôbec sa nedokázala sústrediť a popravde keby sa jej opýtal na to, čo jej práve povedal asi by mlčala ako zarezaná alebo len rozpačito habkala. Prudké údery srdca úplne prehlušili to, čo sa jej malo dostať do uší.
Urobila na päte nový obrat a čierne vlasy jej na okamih zavírili okolo drobnej tváre. Oči mala zamyslene prižmúrené takže sa farba jej dúhoviek celok strácala pod viečkami. Bola Maelsovi práve otočená chrbtom a uvažovala nahlas. * Ten nápad s perím nie je zlý, narobí to poriadny neporiadok, ale prečo ich máčať do farby a špiniť si ruky? Mohli by sme k tomu zohnať balóny a napustiť ich penitovou farbou.* Penitová farba bola špeciálna farba, ktorú používali technici na natieranie pristávacích dráh, pretože v tme jasne svetielkovala a navádzala všetky stíhačky na tu správnu plochu. Bola nezmývateľná vodou a zatiaľ čo cez deň celkom neviditeľná večer by si jej neónkový svit všimol hádam aj slepý. * Museli by sme ju však zohnať. Stačila by troška a aj tú by sme ešte museli zmiešať s riedidlom, aby sa oslabili účinky.* Stíchla a potom sa odrazu otočila k Maelsovi tak prudko až jej pri členkoch zvíril prach.* Ako si to myslel so starým Mathiasom? Veď je to predsa jeden zo saladinov.* Vlastne ešte horšie, veď to bol psychológ.* Je to dobrý nápad obracať sa s takým šialeným nápadom práve na psychológa? Vlastne by sme na to asi mali zabudnúť.* Prepadol ju strach, že Maels by sa mohol chytiť niečoho z toho, čo povedala a uskutočniť to. Vlastne na obavy bolo už trochu neskoro.* Som komplicka.* zašepkala s pohľadom hypnoticky upretým niekde do neznáma. Ak sa tento večer neskončí dobre, a to sa zrejme ani neskončí či už s perím a penitovou farbou alebo nie, ona v tom bude mať prsty tiež.
Obrátila svoje veľké modré oči na Maelsa a tentoraz to bola ona, ktorá k nemu pristúpila bližšie. Začala prosebne.* Maels, a čo keby si to tento rok nechal tak? Môžeme sa predsa zabávať úplne normálne. Zase tam budú nejaké pekné dievčatá uvidíš a bola by škoda zakrývať ich perím nie? S ostatnými by ste si to asi neužili potom až tak.* stíchla a rýchlo odvrátila tvár.*

Maels

*Prekvapilo ho, že Bauky súhlasila s nápadom s perím. Jemu sa to zdalo trochu pritiahnuté za vlasy. Ale nakoniec to nemuselo byť až také zlé. Ani s tou farbou. Síce na druhej strane, mohli by urobiť páperovú párty. Bolo by zaujímavé keby tam niektorí tancovali a vo vlasoch by mali perie a podobný bordel. Jemu to samozrejme nehrozilo, on tancovanie nepreferuje. Skôr obvikle stojí obďaleč a so smiechom sleduje dianie. Takže relatívne by sa aj to dalo.*
Vieš, Bauky, Mathias nie je taký suchár akým sa zdá. Som si istý, že by nám vedel pomôcť. Celkom iste viem, že sa na dnešnú párty teší a zavíta tam.* Uškrnul sa nad starkým. Bol to fajn chlapík a vedeli si dobre pokecať, aj keď Maels patril k jedným z tých ktorí nechodievajú k Mathiasovi pravidelne. On tam väčšinou chodieval keď sa chcel úspešne uliať z vyučka nejakej nudnej hodiny, alebo sa chcel iba poradiť. Nič dôležité to nikdy nebolo a radšej sa nikdy Mathiasa neopýtal na názor na jeho osobu. Načo by si kazili príjemne strávené chvíle? Aj vďaka tomu vedel, že Mathias sa na večernú žúrku chystal. Nepovedal priamo ako dlho sa plánuje zdržať, vyjadril sa však len že sa tam objaví. Čo u neho kľudne mohlo znamenať, že pred sálou sa porozpráva s pár deckami a pôjde zase k sebe.
Z myšlienok na Mathiasa ho vytrhla Mey keď sa tak k nemu priblížila. Na chvíľu sa zatváril ako chlapec pritlačený k múru, ale ten váraz tak rýchlo ako sa zjavil aj pominul a zase sa na ňu uškŕňal.* Bauky, aj keď tento rok sa mi naozaj nechce a vážne by som bral tvoj návrh vykašľať sa nato, uvedomuješ si, že by som tým skazil reputáciu? Mnohí zo starších ročníkov čakajú iba nato čo si pripravím.* Zatváril sa zdrvujúco. Tento rok by to naozaj rád urobil, ale fakt to nešlo.*

Mey Small




*Vážne? Jej nič také nespomenul a to k Mathiasovi chodila dosť často. Pomáhal jej riešiť ten drobný problém s ostýchavosťou, ktorú pociťovala v blízkosti mužov jej veku. Na poslednom sedení pred dvoma dňami jej napríklad poradil, aby sa nevyhýbala kontaktu s nimi. Možno bola vynikajúca pilotka, ale na svojich kolegov bude predsa narážať celý život. Mey to vedela a vlastná povaha ju niekedy vážne rozčuľovala. Nakoniec Mathias zahlásil, že by v nej mohol byť nejaký blok, ktorý potrebovala len nejakým spôsobom prelomiť. Možno sa o to pokúšala práve teraz. Pomaly obrátila tvár naspäť k Maelsovi a skúmavo si ho premerala akoby mu neverila ani jedno slovo. Naozaj by sa toho rád vzdal keby si nepotreboval pred ostatnými zachrániť povesť? Pretože aj keď to bolo v jeho prípade celkom nezvyčajné aspoň by tomu plne rozumela. Urobila ďalší krok bližšie k Maelsovi pričom sa cítila akoby sa približovala k nejakému exotickému divému tvorovi. Srdce jej prudko bilo a odrazu sa zasmiala sama nad sebou. Všimla si ten rýchly tieň, ktorý Maelsovi preletel tvárou. Na okamih jej pripomínal malého chlapca unaveného po množstve vylomenín, ktoré napáchal.* Dobre teda.* vyhlásila zmierlivo a pokrčila ramenami.* Som s tebou, čo mám teda robiť? Zohnať vanúše?* no náhle akoby si na niečo spomenula a s prižmúrením očí zabodla ukazovák priamo do stredu Maelsovej hrude.* Samozrejme stále platí, že to oslovenie si necháš len pre seba. Ak budem počuť, že na mňa po chodbe kričíš Bauky neobrátim sa jasné? Nepotrebujem, aby si zo mňa znovu všetci uťahovali.

Shaine X

*Uškrnie sa.* Áno Maels je veľmi schopný pri vymýšlaní podobných blbostí. Ani by som o ňom nepovedala, že je tak kreatívny. A o prezývky sa báť nemusíš. Určite vznikne pár zaujímavých. Niekoľko vytvorí možno samotný Maels.*Posledné slová vysloví s patričnou úctou v hlase, akoby bol Maels korunovaný kráľ dnešného večera. Popravde si tak raz za čas mohol pri podobných príležitostiach hovoriť.* Aha. No ja som mala dneska spánku dosť, keďže som opäť zaspala.*V celom ročníku je s tým už notoricky známa. Lenže trest saladina Ailesa ju asi prinúti zamyslieť sa nad svojím neskorým chodením. Keby len každý budík neroztrieskala ráno, hneď keď začne pípaním upozorňovať na potrebu vstávania. Prikývne a zasmeje sa.* Tie štuple budeš k spánku určite potrebovať. *Dnes by nemal nikto spať, no jeho je presviedčať zbytočné. Ak tam nejde z vlastnej iniciatívy, nevidí dôvod ho prosíkať na kolenách. aj keby nakoniec privolil, aby od nej dostal pokoj, nudil by sa tam.* Jasné. Ahoj zatiaľ. *Pozdraví sa už len jeho chrbtu. Pokračuje v ceste do svojej izby. Po chvíli zastane pred dverami. Kartu už drží v ruke. Priluží ju k čitaciemu mechanizmu a zadá kód. Dvere sa okamžite otvoria. Vojde dnu a rýchlo so seba zhodí veci. V prvom rade potrebuje upraviť svoje nemotorné vlasy.*

Gabriel Ailes




*Zapísal si poslednú odpoveď, ktorú mu Ema nadiktovala a snažil sa potlačiť spokojný úsmev. Ako saladin sa mal tváriť neutrálne a keby si niekto všimol akú pozornosť venuje tomu slepému dievčaťu a jej priateľke zrejme by ho za to čakal dlhý pohovor na riaditeľskom koberci. Za tie roky, čo už pracoval na akadémii do neho vydral peknú dieru, ale vôbec si nad tým nelámal hlavu. Podľa Queryho to bol jeho najväčší problém.
„Samozrejme, môžete ísť. Vaša priateľka tu stále je. Držali ste sa naozaj fantasticky, môžete byť na seba hrdá.“ Usmial sa a niečo z toho úsmevu sa vkradlo aj do jeho hlasu. Obrátil hlavu k miestu kde ešte stále sedela Kala a zavolal ju jemným pokývaním hlavy. Tentoraz prehovoril trochu hlasnejšie, aby ho počula aj ona. „ Prosím povedzte ostatným uchádzačom, že s výsledkami vás oboznámim o chvíľu.“ Potom z hromotom vstal zo svojej stoličky a počkal kým obe dievčatá neopustia triedu. Zamyslene sa prechádzal pomedzi lavice a hlavou mu vírili niekoľko myšlienok naraz. Najpálčivejšia však bola otázka prečo ho vyhľadal Mathias. Videl na jeho tvári, že by sa s ním rád porozprával, ale očividne si to rozmyslel, pretože ho nechcel vyrušovať. Išlo snáď o ten zamýšľaný večierok, ktorý sa chystal pre nováčikov? Gabe mal starého psychológa rád, často s ním viedol dlhé priateľské rozhovory, a preto vedel, že Mathias k podobným akciám zaujíma celkom benevolentný postoj.
Čakal kým sa odoslané údaje spracujú v operačnom systéme a o pár minút mu na holografickej doske nabehlli výsledky. Rýchlo ich preletel pohľadom a potom s vážnou tvárou zamieril na chodbu. Len čo otvoril dvere všimol si, že sa všetci uchádzači zdržiavali v blízkosti triedy, a tak ich nemusel zháňať dohromady. Ohlasovanie výsledkov bolo pre neho vždy tým najhorším a zároveň najlepším na každom prijímacom dni. Možno aj preto sa tentoraz nemal problém tváriť neurčito, pretože bol rovnako rád z tých, ktorí prešli, ale aj rovnako sklamaný spolu s tými, ktorí od neho nebudú počuť dobré slová. Rýchlo vyhlásil výsledky pričom čítal meno každého uchádzača osobitne a vždy pripojil dodatok áno alebo nie. Oči držal upreté na holografickej doske aj vtedy, keď s dodatkom áno prečítal všetky tri zostávajúce dievčatá a potom ďalších desať chlapcov. Zablahoželal tým, ktorí sa stali oficiálnymi študentmi Akadémie a nasmeroval ich k informačnej budove kde sa už o nich mali postarať kompetentné osoby. Tým ostatným vyjadril poďakovanie a zároveň sa každému osobitne snažil povedať pár povzbudzujúcich slov. Takéto drobné konverzácie mu zabrali chvíľu času, ale potom už neváhal a vyrazil za Mathiasom. V areály bolo snáď tisíc možných miest kde mohol psychológa nájsť, ale celkom podvedome sa rozhodol kráčať k Centru. Okolo neho totiž viedla dlhá cesta popod kamenné piliere a bola akousi oázou pokoja kde mal každý svoj priestor a v parku dostatok súkromia. Nájde ho tam?*

Maels

*Vydýchol si keď pristúpila a netrvala na tom, aby sa vykašľal na povesť. Už beztak ju mal dosť nahnutú. Ale jemu sa to páčilo. Bol s tým spokojný. Nikto ho neotravoval, lebo každý mal pocit, že patrí k tým ľuďom, ktorí si schuti vezmú na prsty boxera a skočí priamo do prvej rady nadšený že sa s niekým pobije. On taký nebol, aj keď svoj look zlého chlapca mal rád. Ako sa hovorilo, zdanie klame a on klamal úspešne. Jej ďalší krok k nemu ho úplne priklincoval k stene a nedávajúc znať čo si myslel radšej na tvári nahodil hollywoodsky úškrn a s nefalšovanou radosťou sa k nej naklonil, aby jeho oči boli približne v úrovni tých jej.* Ďakujem, Bauky.* A on to myslel naozaj vážne. Bol jej vďačný, že sa rozhodla byť jeho komplickou. Možno nakoniec dievča nie je až taký suchár ako sa zdá. Kútikom oka na ňu zazrel či sa naozaj nemýlil a fakt sa MEY rozhodla pomôcť mu v jeho lotrovinách. Ale ak mu ešte nenapadne nič iné vedel, že toto bude asi najslabšia oslava akú kedy robili na akadémii. Možno mu časom nepadne ešte niečo. Oslava sa už začínala rozbiehať, no to sa zväčša pripravovali tí, ktorí tam mali niečo dočinenia. On sa tam neplánoval ukázať medzi prvými. Chcel sa už pohnúť smerom z uličky von, keď ho ešte napadla tým ukazováčkom. Prekvapene sa zadíval na tej zjav. Ona sa mu vážne vyhrážala! To ho pobavilo ešte viacej ako zistenie, že mala odvahu sa k nemu priblížiť, či pomôcť mu. Asi vyzeral fakt zúfalo, ke´d sa nad ním zľutovala. Niežeby sa sťažoval. So smiechom jej položil ruku na rameno a objal ju.* Neboj sa, Bauky. Budem ťa tak volať iba keď budeme samy.* Povedal zase tým hlbokým zvodným hlasom, ktorý prešiel do smiechu hneď ako ju takto v objatí ťahal von z uličky.* Ty nič nezháňaj. Nato mám svojich ľudí.* No čo, bolo výhodou byť takýto "populárny". Nemusel si veci zaobstarávať sám, ale stačilo poslať hromadnú správu cez jeho iPhone a všetko do večera bolo pripravené.* Ja som mozog, oni * zamával iPhonom pred jej očami * sú ruky a nohy. A teraz, keďže máme čas ešte na vymýšľanie, ťa pozývam do provincie na večeru. Na oslave nemôžeš byť s prázdnym žalúdkom. Čo ak by sa ťa pokúšal niektorý z nováčikov opiť? Musíš vydržať.* Zasmial sa a bez nároku odporu ju začal ťahať k najkrajšej časti akademického komplexu.* Môžme krmiť kačky ak ešte nepodochli.

Kala

*Kývkala si nohami, kým vyčkávala na Emu a po jej slovách či tam stále je sa široko usmiala. Vyskočila na nohy skôr než ju seladin kývnutím hlavy zavolal a ako uragán dobehla k Eme, chytiac ju pod pazuchu. Zvládli to, prešli fyzickými testami, písomný mali za sebou. Teraz už len zostávalo dúfať, že o pár minút budú na papieri prijatých uchádzačov a budú sa môcť tešiť aj z takých maličkostí ako je postátie si v rade na ubytovanie, nejaké tie papierovačky a ktovie čo ešte. Ale nestojí to za to prijatie? Jasné že áno. Potiahla Emu rýchlo k dverám a ani nimi ešte neprešla a už sa jej celá vyškerená otočila hlavou.* Som taká rada že ťa vidím! Dokonca ti odpustím aj to ak si po tej centrifuge šablila! *Rozosmiala sa a vytiahla ju k ostatným čakajúcim. Oznámila im čo povedal saladin a potom odtiahla Emu k jednému stĺpu aby sa mohli oprieť kým budú čakať. A ani nečakali dlho, ešteže prístroje všetko vyhodnotia v priebehu chvíle. Čítanie zoznamu bol však čas, kedy cítila viac stres ako čokoľvek iné. Istý druh očakávania, snaženia sa ho popohnať nech sa už dostane k jej menu a keď tá chvíľa nastala, okamih pravdy. Emin výsledok už počula, a keď začula i svoj, od radosti ju musela objať a so smiechom jej potichu, keďže zoznam ešte nebol dočítaný, zamrmlala.* A už sa ma nezbavíš *Bola radosťou celá bez seba. Dokázali to. Ona zmizne pre rodičov z povrchu zemského a tiež od toho do čoho ju namočili a popri tom nezabudne Emu skaziť. Dosť podstatný bod v jej zozname. Nájde jej nejakého fešného frajera a...* Teším sa z nás! *Už dávno nie je opretá o stĺp, skôr si tak šťastne prešťastne poskakuje na mieste.*

Nayaree Rezisté

*Rozhovor aj jeho prítomnosť sa pre ňu stali oveľa príjemnejšímí po úvodných pohľadoch a slovách. Mozgové bunky sa už nemuseli namáhavo potiť pri hľadaní vhodných slov. Odrazu jej na jazyk padali akosi automaticky. Vďaka Miathiasovým liekom sa nemusela trápiť s bolesťou hlavy po včerajšej noci. Nedávala si pozor a obsah jej pohárika sa závratnou rýchlosťou menil. To len napomohlo k zbrklému počínaniu. Lenže trochu bola alkoholu za jeho účinky aj povďačná. Urobil za ňu to, čo by sa sama neodhodlala vykonať. Všímala si ho už predtým, ale neodvážila sa mu povedať viac, než pri výmene informácii v bežnom rozhovore kolegov. Ráno sa vo všetkej zmätenosti prebudila v posteli sama, no bordel v izbe pripomínal skôr skupinový posteľný výlet. Istotne vśak boli len dvaja. Teda v to dúfala. Pri pohľade vedľa ju zamrazilo. Nevedela si spomenúť na všetko a aj ten malý skok do minulosti jej spôsoboval námahu. Počas dňa sa jej našťastie aspoň aké-také informácie dostavili do pamäte. Kým si poskladala sled udalostí do správnej časovej roviny, trochu to síce trvalo, ale aspoń sa dozvedela čo vystrájala, predtým než by sa s Querym musela stretnúť. Vyslovil slová, ktoré niesli jasný odkaz, že on si na všetko pamätá. Radšej si od neho nebude pýtať popis udalostí. Niektoré veci je lepšie nevedieť. Mala by sa za seba hanbiť. No nebolo v nej kúska nervu ktorému by sa teraz chcelo konať niečo také. Teraz keď jeho magnetické pery paralizovali jej krk slastnými bozkami. Jednu ruku mu túžobne zaborila do stehna. Dotyky v nej vyvolávali pocity minulej noci. Chcela tam byť zonvu a všekto prežiť ešte raz. Len s rozdielom, že teraz by bola jej myseľ prítomná mohla by si to naplno vychutnať. Jeho pery sa museli znovu odlúčiť. Pokožka krku plakala smútkom. Bez dotykov jej bolo akosi smutno. Prikývne.* Viem si to predstaviť. *Pochopiteĺne. Slová boli zbytočné. reč si vymenili ich telá v harmonickom súzvuku pohybov.* Kedy? *Zamyslela sa.* O siedmej. *Bol to taký ten čas vśetkými považovaný za vohdný pre podobné večere. S týmto vlastne veľa skúseností nemala. Väčšinou ju zbalil nejaký sviniar opitú v bare a potom skončili v posteli u nej, alebo u neho. Tento fakt o sebe radšej vynechá. Určite by ho to ani nezaujímalo.* Kam pôjdeme? *

Mey Small





*Zdalo sa akoby ju to Maelsovo objatie zbavilo vôle a nohy ju mechanicky niesli tým smerom, ktorým ju ťahal. Čo to povedal o jej prezývke? Nemohla si spomenúť, pretože znovu použil ten svoj zvodný hlas, ktorým ju úplne vyviedol z miery. Jeho ruka na jej pleci bola príjemne ťažká aj keď to pre neho muselo byť značne nepohodlné, pretože bola od neho minimálne o hlavu nižšia a zatiaľ čo on urobil krok ona musela urobiť dva, aby mu stačila. Nevedela ako sa má tváriť, netušila, čo má na jeho pozvanie povedať a už vonkoncom nemala ani poňatia, čo robiť s rukami, ktoré jej voľne viseli popri tele a pri každom kroku sa aspoň tá práva dostávala do tesnej blízkosti Maelsových úzkych bokov a horúcej pokožky. Stačilo tak málo a mohla sa ho dotýkať celkom beztrestne. Pri tej zradnej myšlienke si ruky okamžite založila krížom cez hruď a pevne sa nimi objala akoby si založila nejakú neviditeľnú kazajku alebo si ich k sebe prilepila.
Odrazu sa jej tvárou mihol zvláštny tieň a modré oči sa rozšírili prekvapením. Prečo ju to nenapadlo už skôr? Náhle sa vzoprela, obrátila sa tvárou k Maelsovi a rukami sa mu zaprela do hrude akoby zastavovala valiaci sa stroj. Maels bol rozbehnutý, zrejme, aby jej zabránil presne v tom, o čo sa Mey teraz usilovala takže sa ešte okamih šúchala chodidlami po chodníku a topánky jej hlasno škrípali pod vrstvou štrku a drobných kamienkov.* Počkáš tam na mňa, Maels? Prosím, o chvíľku si ťa tam niekde nájdem...* zrejme znovu povedala ďalšiu hlúposť, volila slová nezvyčajne osobne, ale bola príliš zaujatá svojím nápadom, a tak ani nevnímala, že sa na Maelsa žiarivo usmiala ako to mala vo zvyku len v spoločnosti dievčat alebo dobre známych ľudí a v sekunde sa rozbehla k ubytovaciemu komplexu na opačnej strane. Cestou sa párkrát potkla a nechtiac vrazila do skupinky študentov, ale našťastie sa udržala na nohách a s rýchlym ospravedlnením pokračovala v ceste.*

Ema

*pri tých najkrajších slovách, aké mohol saladin povedať sa takmer rozplakala od radosti.* Zvládli sme to!* Hlesla šťastne kale do ucha, keď sa natešene objímali. No a čo, že vystrájali ako pubertiačky? Veď sa aj mali čomu radovať! Oni to zvládli!! Sú tam a už sa ich nezbavia. Dokonca Emu ani nezastrašil moment, kedy jej Kala s takou radosťou povedala, že sa jej nezbaví. Práve naopak sa potešila. Aj keď vedela, že jedného krásneho dňa bude ešte nadávať, že na také niečo myslela, ale to bol detail, na ktorý sa tešila. Bude musieť poslať domov správu, že už sa nevráti! Pri tej myšlienke ju trochu pichlo pri srdci, lebo to znamenalo, že neuvidí ani mamičku, ani otca, ani Thomaska. Samozrejme, pre prípad, že prejde sa už rozlúčili, ale aj tak jej to na chvíľu prišlo dosť ľúto. Oni sú jej rodina, ale táto škola bola jej budúcnosť. Cítila ako z nej opadla nervozita a zostalo len príjemné prázdno.* Som šťastná.* Hlesla prekvapená tou skutočnosťou a neubránila sa zase radostnému chichotu. O tomto sa jej iba snívalo, nikdy však netušila, že tento pocit dokáže byť taký dobrý a opojný. A čo, že teraz by mali čo najskôr ísť na informačku, kde ich čakalo všetko. Ich výstroje, kľúče od izieb a podrobné pokyny. Veď radosť je večná, ony mali čas. More času, lebo už im nič nemohlo utiecť. Iba ak tá nejaká oslava o ktorej sa tam vo veľkom hovorilo.* Ale vopred ti hovorím, že na tú oslavu nejdem!* Ešte so smiechom dodala Ema, keď chytila Kalu pod rameno a snažila sa ju dotlačiť smerom preč. Aj keď sa nestrachovala pre tú radu, bolo ich iba 13 v ročníku, ale nemuseli sa zase vliecť a byť posledné.*

Arutha

*Prišiel práve v čas. Keď sa svieži, čerstvý a pripravený už aj na párty približoval k miestu kde bola skupinka nováčikov, saladin oznámil výsledky. Postúpili trinásti. Tri dievčatá a ostatní chlapci. Pochopiteľne, jeho zaujímali dievky. A ako mal možnosť vidieť, dve sa tam stískali o dušu. Priam otcovsky sa usmial a keď prechádzal smerom k nim okolo saladina, zakýval mu ešte na pozdrav netušiac či si ho vôbec všimol. No kým by sa bol dostal k dievčatám, jedna druhú už ťahala preč. Aby ich dobehol mierne pobehol a rozdeliac ich sa postavil medzi ne a objal ich okolo ramien. Hnedovlásku po ľavej strane a tú zaujímavo oblečenú po pravej.* Vitajte slečny na kráľovskej leteckej akadémii!* Predniesol nonšalantne a obe ich mierne stisol.* Som Arutha a je mi cťou pomôcť vám čo najrýchlejšie získať tie najlepšie izby, dostať sa čo najprv do nich aaaaaa dopraviť vás na oslavu.* Začínal sa správať ako Maels, preto okamžite zvoľnil tempo, zovretie povolil a pokojne ich viedol k informáciám.* Keďže vás saladin Ailes prečítal, uspeli ste. To znamená, že ste práve získali svoj osobný hárem. Vedzte, že dievčatá sú tu naozaj vzácnym tovarom. Preto vás chcem upozorniť, aby ste sa naozaj rýchlo spriatelili s čo najväčšou banou chlapov. Tí vám budú potom veľmi radi robiť bodyguardov.* Snažil sa hovoriť už nenútene, len s miernym úsmevom na perách. So svojím preslovom prestal až keď ich úspešne doviedol k infu. Tam im obom vybavil izbu na poschodí, kde bývali on, Maels, X, či Taliah. Síce väčšinou mali ročníkoví žiaci izby pri sebe, ale na tom ich poschodí ešte jedna posledná izba ostala, takže prečo nie práve tieto mladé žabky? Viedol ich po schodoch, pričom teraz už niesol ich veci, pripadal si ovešaný ako vianočný stromček, ale i tak naďalej prihlúplo sa usmieval a pokračoval.* Upozorňujam vás, Maelsovi- to je môj spolubývajúci a zhodou okolnotí máme oproti vašim dverám izbu- je riadne prasa, takže sa máte načo tešiť. Ale keďže budete pri nás, môžte si byť isté, že nič vám nehrozí.* Aj keď správna otázka bola, že od koho im nič nehrozilo? Od Maelsa možno.* Teraz máte čas sa vyložiť, zoznámiť sa s izbou a podobne a keď budete rád vás vyzdvihnem a dovediem na oslavu. Samozrejme ak budete stáť o taký drobný GPS navigátor ako som ja.* Zažartoval už priamo pred izbou, kde im ešte ukázal ako majú používať kľuče a keď im všetky veci zložil na jednu posteľ s úsmevom na perách odpochodoval do vlastnej izby oproti.*

Maels

*Kráčal s ňou priamočiaro nevšímajúc si okolie, ani nič pdoobné. Teraz na večer bývala provincia pekným miestom a veľmi pokojným. Dalo sa tam dobre najesť a pritom zrelaxovať pred ťažkým večerom. On tam chodieval často. Vlastne každý večer. Brával si svoju kopiju a pri svite zapadajúceho slnka na lúke pri jazere trénoval. V tom čase tam nebývalo až tak veľa ľudí, lebo mnohí o takom čase už iba odpočívali. Našlo sa ich pár, ktorí tak ako on trénovali svoje schopnosti a zručnosti, niekedy sa k nemu pridal aj Arutha a vtedy si teda zabojovali dobre. Po boji s kopijou ich boj vždy prešiel ešte do pästného súboja a potom zničení ležali až ddo hlbokej noci na tráve. Bolo to fajn. Ale na niečo také potreboval hlavne náladu. Jednoducho čas kedy chcel byť sám a potreboval sa sústrediť na seba a vnútro, ktoré nie vždy bolo v takom poriadku ako navonok vyzeral. No teraz sa priveľmi zahĺbil do vlastných myšlienok, lebo až po chvíli si uvedomil, že Mey sa ho snažila zastaviť. Prekvapene na ňu zažmurkal. Kam to dievčisko potrebovalo tak narýchlo ísť? No nebránil jej. Avšak ani nečakala na odpoveď a už bežala. No skôr než mu stihla zmiznúť z očí zakričal za ňou z plných pľúc, tak aby ho počula.* Budem pri vode a zatiaľ ti kúpim tú zeleninovú šatôčku... Ktorú tak máš rada.* Ale posledné slová by už aj tak nepočula. Preto sa iba na päte otočial a mieril tam kde povedal že bude. Cestou kúpil veľkú zeleninovú šatôčku pre ňu a pre seba tiež veľkú ale s krupicou a ryžou. Uvažoval nad žabacími stehienkami, ale dnes večer nemal chuť na mäso. Prešiel po dlhom moste ponad vodu, pár omrviniek hodil tým rybám čo ešte nepodochli a na ostrovčeku si to zamieril rovno pod stromy, kde si sadol, oprel sa o peň stromu a v celej svojej nádhere vystrel pred seba nohy.*

Shaine X

*Zavrela za sebou dvere kúpeľne a vliezla do sprchy. Slúbila spolubývajúcej pomoc pri príprave, keďže ona sa na tom vždy tak fanaticky podielala. Lenže podľa času usudzovala, že sa zase pohádajú, lebo určite už všetko pripravili. Hneď ako si nastavila teplotu vody sa na ňu vyvalil prúd teplej vody. Kvapky ohrievalo jej kožu na všetkých miestach, kam len dočiahli. Upriamila pozornosť vody na svoje vlasy. Vyminula na ne posledný śampón. Prázdnu krabičku hodila na zem a zmila si šampón z vlasov. napriek hukotu vody počula, ako sa vstupné dvere otvorili. Spolu s nimi započula aj hlasný nahnevaný hlas. To bude určite Ashieta. Jej milá spolubývajúca. Našťastie ju sprchovanie oslobodilo od prednášky. Ashieta ho dva krát opakovať nezvikne, takže sa s úsmevom mohla venovať hygiene ďalej. O pár minút skončila zabalená v hebkom bielom uteráku. O niečo kratšie ako samotné sprchovanie, jej trvalo pokým vlasy vysušila. Prehrabne si už suché vlasy a prejde k zrkadlu. Vezme z neho hrebeň a vyjde z kúpeĺne. S ignoračným výrazom prejde okolo Ashiety dupkajúcej pri skrini. Samozrejme ona nikdy nevie čo si obliecť. Postaví sa vedľa nej.* Ty si vezmi tieto a ja tieto. *S radosťou si požičiava jej šaty nap odobné príležitosti. Sú veľmi pekné. Nad jej protestami nad lepším výberom šiat len zavrtí hlavou. Rýchlo sa nasúka do jej šiat, aby ju z nich už nevyzliekla, ale Ashieta pozná pár dobrých chvatov.* Pohni si. Myslela som si, že ty neznášaš chodiť posledná. *

Kala

*Ten skvelý pocit šťastia, úplne odlišný od toho šťastia s ktorým sa bežne budila do svojho veselého dňa, stále nezmizol. Ako pod vplyvom nejakých omamných látok sa škerila aj na biele steny či stĺpy okolo, i keď, po Eminych slovách prekvapene otočila hlavu a nesúhlasne protestovala.* To hádam nemyslíš vážne. Na také akcie sa chodiť musí, kde lepšie spoznáme našich nových spolužiakov, starších žiakov ktorý nám poskytnú materiály a dajú rady ako ku ktorému seladinovi pristupovať a kde zažijeme toľko zábavy? Veď to musí byť najočakávanejšia akcia školského roka a...*Ďalej sa vo svojom bľabotaní nedostala, pretože jej niečo, vlastne NIEKTO, vytrhol Emu. A práve ten niekto, menom Arutha, začal bľabotať za ňu. Prekvapene pridvihla hlavu, cítila sa ako trpaslík popri ňom a pozrela mu do tváre. Jeho príjemný hlas sa jej už do uší dostal, no vo chvíli ako zdvihla hlavu sa takmer potkla a rýchlo zrak sklopila, aby sa nezačala červenať. Snažila sa pripomenúť sama sebe, že ona sa nečervená a nato je tam Ema. Lenže mohla zato, že Arutha bol...ani nevedela aké slovo by tam doplnila. Potlačila premýšľanie, no to jej pripomenulo, žeby sa patrilo predstaviť.* Som Kala a pod tvojou druhou rukou sa skrýva Ema *Rýchlo hľadala stratenú rovnováhu a to vôbec nie tú, kvôli ktorej chýbaniu sa mierne zakoptala. Ach! Budem vyzerať ako taká nešika! Už beztak si pripadala nejako ticho, hlavne keď ten Arutha bol taký vysmiaty a veselý. Na infe vyplnila všetko potrebné, potom sa postavila k Eme aby pomohla jej ak potrebuje a potichu jej nenápadne, naozaj nenápadne, zašepkala pri uchu.* Nemám slov *Celkom výstižné dve slovíčka. Potom chytila Emu aby jej pomohla nasledovať ho, keď ich už viedol ktovie kam a snažila sa zapamätať kadiaľ to idú, aj keď prevažne vnímala len to čo rozprával.* ďakujeme a s...GPS navigátorom budeme určite veľmi spokojné *Dostala zo seba napokon v izbe a trochu nesvoja sa usmiala. Mala chuť vynadať si do ktovie čoho, no bola akási tuhá. Až keď sa za ním dvere zavreli, poškrabala sa na hlave a uprela pohľad na Emu.* Posteľ na pravo či naľavo? *Zasmiala sa už trochu uvoľnenejšie, snažiac sa tak zamiesť jej podivné správanie pod koberec. Vedela že je to riadne hlúpa otázka, ale tak niekto si na také detaily potrpí alebo si chce vybrať, i keď u Emy o tom silne pochybovala. Možno si bude chcieť izbu ochodiť, aby zistila kde čo je a tak, no veď sa uvidí.*

Ema

*To nestíhala vnímať iba ona, alebo aj Kala? Síce u tej to vyzeralo skôr ako stratenie reči, čo sa jej aj potvrdilo pri tých tichých slovách, čo jej Kala pri infe pošepkala. Musela sa ticho zasmiať, lebo ani sa jej moc nečudovala. Síce pre ňu to bol moc výstredný chlapec, aby ju ohúril tak ako kolegyňu. No nepôsobil zle. Vyzeralo to byť na naozaj vtipného chlapca, ktorý sa vie slušne správať. No ktovie, zdanie niekedy klame, takže si istá byť až tak nemohla. Ale určite zlé pocity nemala. No celý ten čas všetky pocity boli akoby pod zámkou a vypukli až keď za nimi zaklapli dvere a ony sa ocitli osamote vo svojej novej izbe. So žiarivým úsmevom na perách hodila paličku a okuliare na posteľ napravo, ktorá bola zároveň za dverami, čiže keď by niekto vošiel a chcel ju vidieť v rohu, musel by nakuknúť spoza dverí. Vybrala si dobrú stranu no. Na posteli rovno nahmatala malý vankúš a termo prikrývku. Dúfajúc, že Kala sa na ňu práve nepozerala, schmatla ten malý vankúš a so smiechom ho hodila Kale priamo do hlavy.* SME TUUUUUUUUUUU!!!!!!* A jačala čo jej hrdlo od radosti stačilo. No a čo že sa nevedela zmestiť do kože? Tie pocity potrebovali von, no. Nezaháľajúc nato kým sa Kala spamätá sa na ňu vrhla, hodila sa jej okolo krku a začala poskakovať ako šibnutá. Teraz si asi o nej niečo pomyslela, že ona nie je vôbec tichá, ale sociopat v koži ovečky, ale to jej bolo jedno.* A ty si sa rachláááááááááááá!!!* Rehotala sa ako zmyslov zbavená. Ako tak však hopsala, nohy sa jej zaplietli do Kaliných a okamžite stratila rovnováhu. Ako správna parťáčka stisla Kalu ešte pevnejšie, aby nespadla sama a rovno sa zrútila na posteľ.*

Mey Small




*Samozrejme sa ponáhľala ako len mohla a cestou k ubytovni z diaľky zazrela Aruthovu vysokú postavu. Nevidel ju. Práve totiž sprevádzal dve dievčatá, ktoré nepoznala a aj preto usúdila, že budú nové. Na dievčenské tváre mala pamäť zvlášť, keď ich tu nebolo tak veľa a čokoľvek by jej v tom bránilo musela uznať, že tie dve vyzerajú naozaj sympaticky. Navyše tá živšia z nich jej trochu pripomínala Maelsa s jeho večnou energiu a vtipkovaním.
Myšlienka na Maelsa ju prebrala zo zamyslenia, a tak sa znovu rozbehla k svojej izbe. Vtrhla dnu ako veľká voda a bez zbytočných rozpakov sa pred očami svojej spolubývajúcej vrhla krížom cez posteľ takže jej z jedného konca prevísali nohy a na druhej strane niečo horlivo hľadala práve pod matracom. * Ahoj Milly, maj sa Milly.* To bolo všetko, čo Meyina spolubývajúca zachytila a s otvorenými ústami zostala civieť na dvere, ktoré sa za Mey prudko zabuchli. Ani si nestihla všimnúť, čo to drží v ruke.
Pri spiatočnej ceste sa snažila vyhnúť Aruthovi, ale keď vykukla spoza kamenného piliera on tam už nebol. Prešla naokolo tak rýchlo ako len vedela a snažila sa pritom tváriť celkom normálne akoby sa len ponáhľala na hodinu alebo do hangárov, pretože tam sa zdržiavala najčastejšie. Keď prišla do provincie dovolila si na okamih vydýchnuť a objať pohľadom šíre priestranstvo, ktoré bolo také krásne, že ju vždy dokázalo naplniť pokojom. Počkala kým sa jej dych trochu neustáli a až potom sa vybrala hľadať Maelsa. V prvých sekundách ako prechádzala provinciou a nevidela ho ju zaplavili neveselé myšlienky, pretože si myslela, že si z nej len uťahoval. No potom prechádzala okolo ostrovčeka a zazrela dlhé nohy vykúkať z trávy. Jednoznačne museli patriť Maelsovi, aj keď by v živote pred nikým nepriznala prečo si je sebou taká istá. Dokonca ani Milly netušila prečo sa Mey občas na večer nenápadne vyparí a už vôbec by ju nenapadlo, že je to preto, lebo chodí pozorovať neskoré tréningy Maelsa a Arutha. Dívala sa na nich vždy z bezpečnej vzdialenosti, a to ako sa po boji niekedy zvalili do trávy pričom im z nej trčali len nohy jej pripadalo zábavné. Na svojej pozorovateľni sa potom tiež so smiechom zvalila na chrbát a mlčky pozorovala oblohu. Nikdy ju nikto nevidel.
Opatrne sa prikradla k Malesovi zozadu a celkom nehlučne kládla jednu nohu pred druhú. Potom sa zošuchla popri kmeni z opačnej strany a oprela sa oň plecom. So spokojným smiechom natiahla ruku, v ktorej zvierala hnedý balíček rovno pred Maelsovu tvár a trochu ním zatriasla pred jeho nosom.* Možno to oslavu trochu vylepší.* V balíčku bola jej sada perleťových lepidiel. Boli roztriedené podľa farby a dokonca aj podľa veľkosti akoby sa ten kto to urobil príšerne nudil.* Sú to špeciálne tekuté lepidlá, ktoré sú citlivé na teplotu. Takže keď do nich namočíš perie a potom ho na niekoho fúkneš zostane na ňom prilepené tak dlho kým sa buď jeho telo mierne neochladí alebo ho zo seba nezmyje studenou vodou. Navyše kým neuschnú sú aj extra lepivé a keby si sa o takého človeka potom oprel tiež by si sa k nemu prilepil. Stačí pár kvapiek a navyše príjemne voňajú... * považovala za zbytočné spomenúť ako extra lepivé sú tie perleťové lepidlá z jej vlastnej skúsenosti. Raz ju nimi nalepili vysoko na stenu. Zostala v tej miestnosti visieť tak dlho kým ju neoslobodil školník. Odvtedy ju v škôlke volali pavúčik Mey a všade kam sa pohla vyvolávala salvy smiechu. Sama Mey si však povedala, že preto nezanevrie na svoje obľúbené lepidlá a naďalej s nimi pracovala. Neboli predsa nijako škodlivé a stačila studená voda, aby sa ich zbavila.*

Maels

*Už si myslel, že Bauky ani nepríde. Akosi jej to trvalo. Takže jej šatôčku si zložil na kolená a sám sa pustil do tej svojej. Pokojne si ju vychutnával s tvárou opretou o strom a očami zatvorenými, nechávajúc posledné lúče nech pohladia jeho pokožku. Bolo to príjemné, aj keď čakal, že Bauky príde. No neprichádzala. Asi ju zle odhadol, alebo čo. Ženy boli vždy pre neho španielskou dolinou a jediné čo sa mu vždy poradilo bolo ich zosmiešniť, či uraziť. Osobne si myslel, že nemajú zmysel pre humor, lebo aby niekto nepochopil vtipn o blondínke a potom ho ešte nazval hulvátom? Tak to sa mu často nestávalo. Iba od žien vždy. Tocho si vzdychol, keď už myslel že naozaj nepríde a polovicu šatôčky si ešte zložil na kolená. Mey sa k nemu prikradla ako myška, lebo naozaj ju ani len nezačul. Ba dokonca sa jej podarilo vystrašiť ho.* Hej. Kde si to zohnala?* Opýtal sa takmer zbožňovaným hlasom, keď videl tú sadu. Úplne pohltený do lepidiel podal Mey ten jej sendvič, ktorý už stihol okukať, že má rada a zatiaľ sa zadíval na najvhodnejších adeptov. On už mal tú česť samozrejme, ale zatiaľ sa mu nepodarilo dostať sa k týmto hračkám a vždy nato vlastne zabudol, takže dalo sa povedať že sa o to ani nesnažil. Boli to iba lepidlá, no dali sa s nimi robiť naozaj skvostné veci!* To je skvelé! Na nich je super, že nie každý hneď spozná, že sú to ony. Každý čaká, že to je klasické lepidlo, alebo med, celý sa od toho upatlá a až keď privonia si uvedomí čo je toto vlastne za zázrak.* A navyše to nie každý ešte k tomu pozná. Lepšiu hračku ani doniesť nemohla.* Keď bude všetko prichystané, pôjdeme tam a len tak z vrchu pokvapkéme perie, to bude bohate stačiť.* Len horšie bude ak sa im perie stihne pozaliepať. To budú musieť ísť v momente, kedy sa bude mať perie rozprášiť po vzduchu. Už sa nevie dočkať tej srandy.* No, Bauky, ty si riadna tichá voda! Kto by bol povedal, že sa dáš zlákať na moje temné chodníčky!* Zasmial sa a pritom na ňu pozrel či sa náhodou nevydesila a nestiahla do ulity. Teraz mu mohla naozaj ľahko utiecť a ani robenie scénky by mu bolo prd platné. No až toto povie Aruthovi, tak ten mu ani veriť nebude. Čo dokáže jeden vyhratý súboj urobiť s človekom. Sranda.*