Hory a les

*Sedelo sa jej dobre, kým nepočula tú ostrú výmenu názorov. Pohľadom spočívala raz na Orinovi a raz na Seramovi. Postavila sa z Níata a prešla pár krokov k Orinovi. Položila mu ruku na plece.* Sadni si, hnevom si nič nevydobiješ.* Povedala mu a pokojne ich obišla.* Tiež súhlasím s Orinom.* Napokon po hodnej chvíli ticha prehovorila a pohľadom spočinula na každom jednom z nich. Hlavne na Seramovi. Vedela, že presvedčiť ho bude ťažké, že po tom včerajšku ju už absolútne nebude akceptovať a predsa sa rozhodla skúsiť to.* Seram, obdivujem tvoj zámer. Tvoju svorku a cieľ spôsobu vášho života, to moc dobre vieš. Ináč by som tu nebola, nezabúdaj.* Moc dobre vedel, že práve kvôli jeho svorke bola tu. Iba kvôli tomu, aby mohli žiť tak ako si to vysnívali.
Prešla sa pár krokov tam sa späť smerom k rieke. Na nich sa ani len nepozrela. Objala sa ramenami a začala rozprávať.* Do vašich životov som sa dostala náhodne. Iba ako obyčajná obeť, ktorej bolo pohrozené, že ak nebude Matkou, tak umrie. Žila som v spoločnosti jedného z vás, ktorý bol voľný, robil si čo chcel, nebol odkázaný na žiadne zákony, na žiadny pravidlá. A ja som sa s tým zmierila. Potom som však dostala šancu uzrieť aké to bolo keď si niekto niečo vysníval a išiel si za tým. Bolo to krásne a nezabudnuteľné. A potom som všetko pokazila. Prišla som o toho, ktorého som mala najradšej, aj keď ma uniesol, aj keď jeho démon ma každou sekundou chcel napadnúť a zožrať, čo sa mu raz aj takmer podarilo. A napokon som prišla aj o toho, ktorý mi ukázal, že sa dá žiť aj ináč. Urobila som kroky preto, aby som zachránila JEHO sen.* Obrátila sa k Seramovi a prísnym pohľadom sa zadívala do jeho očí.* Seram. Som tu, lebo som nemohla vidieť ako by ste s Orinom viedli boje medzi sebou, ako by si ty prišiel o svoje sny, len kvôli mne. No a teraz je tu väčšie nebezpečenstvo a ty to všetko chceš hodiť za hlavu?* Obviňovala ho, lebo takéto správanie nechápala.* Videla som čo napáchali. Zabili ako zviera jedno mláďa, tak prečo si myslíš, že teba a ostatných nechajú žiť? Teba? Níata, či Eleka so Shalinom? Alebo Zeona? HA? Prečo si to myslíš?* Prešla za Níatov chrbát, ale neoprela sa o neho, ani sa ho nedotkla.* Urob to pre nich, pre tých všetkých za ktorými stojíš. Spojte sa a porazte ich spoločne!* Ak by nepomohli ani tieti reči, veru, nevedela čo by povedala. Bol to jednoducho hop alebo trop.*

Charis



/ Iva, ty diabol to bola pomsta /

*Keď mu tá krpatá kreatúra strčila ten svoj modrý sosák do ucha hlasno zavrčal a zahnal sa rukou, aby ju zo seba zhodil. Za to, že ešte žila mohla vďačiť jedine Olívinnej pohotovosti no aj tá mala svoje hodiny už zrátané. Keď Zeon uvidel ten ľadavo pokojný výraz v Charisovej tvári a temnejúci pohľad narovnal sa a ostražito sledoval, čo sa bude diať. Mal už náruč plnú dreva, ale Charis ho zastavil jediným pohľadom.
:To je v poriadku. Neboj sa, neublížim jej." prihovoril sa mu a keď sa Zeon po tomto upokojení znovu vrátil k svojej práci už tichšie dodal. " Aspoň zatiaľ nie." uškrnul sa a prehodil ruku cez Olíviine plecia. Vzpierať sa jeho sile a jeho výške by bolo bláznovstvom. Ťahal ju preč od Zeona smerom k lúke a za celý ten čas neprehovoril iba sa tajomne usmieval a oči sa mu nebezepčne leskli.
Elek pribehol, len čo ich mal na dohľad, ale Charis ho odbil kývnutím hlavy.
"Tuto mladá dáma súhlasila, že jej bude veľkou cťou robiť mi dnes celý večer spoločnosť." bezostyšne využil Olíviinu nemotu a odtiahol ju od prekvapeného Eleka čo najďalej. Nakoniec sa posadil na zem porastenú mäkkým machom a ju stiahol so sebou, priamo do svojho lona. Rukami ju objal okolo pliec ako vo zveráku, na jej bruchu si preplietol prsty a hlavu oprel bradou o temeno jej hlavy.
"Tak povedz, čo neznášaš najviac zo všetkého, hm?" odrazu sa drsne zasmial. " Vlastne som zabudol, ty nerozprávaš. Takže budem musieť vyskúšať všetko." Po tých slovách si uvoľnil jednu ruku a začal Olíviu štekliť.*

Orin, Seram, Níat

*Telá troch Arathi stuhli a premenili sa na kamenné sochy. Na každého z nich Nobyne slová zapôsobili inak a vzduch naokolo bol nabitý napätím. Ako prvý ho prelomil Seram, ktorý jednoducho vstal a odkráčal preč. Bez jediného slova, bez jediného obzretia. Jeho vysoká postava sa mihla na príkrom svahu, po ktorom sa s ľahkosťou vyšplhal a zmizol za vrcholom kopca.
Orin ho sledoval pohľadom, až kým sa nestratil celkom a potom vrhol rýchly pohľad na Noby a Níata. Tmavé oči mal nepreniknuteľné, vzdialené a plné zvláštneho pokoja. Kývol hlavou a potom sa pobral tou istou cestou za Seramom, takže Níat a Noby osameli.
"Odchádzam, Noby. Ešte dnes večer. Ideš so mnou?" prehovoril po dlhšej chvíli a hlas mal zachrípnutý od mlačania a citov, ktoré sa mu búrili v hrudi. Otočil sa a pozrel jej priamo do očí. Jeho pohľad naznačoval, že nech sa Noby rozhodne akokoľvek, to rozhodnutie bude definitívne. Nevydržal by dlhšie znášať túto frašku. Chcel len počuť Nobynu jasnú odpoveď.*

/ja som diabol to tu charis šupák ako využil že nehovorí /

*Vedela že provokovať Charisa nebolo rozumné a bola varovaná, no i beztak mu robila zle tak ako on jej. Ibaže ona nemohla slovne, tak využívala možnosti aké prišli v danej chvíli vhod. Ako to malé čudo, ktoré už ani nevidela, ako rýchlo utieklo. Pozorovala Charisovu tvár a zubatý úsmev sa jej pomaly z pier vytrácal, voči nemu nemala toľkú dôveru aby sa nebála, že po nej skočí. Pri Elekovi a Zeonovi sa cítila v bezpečí, aj keď Zeon nehovoril rovnako ako ona. No i tak ju strach prepadával len pri Charisovi, keď mal takýto výraz v tvári. Chcela cúvnuť a presunúť sa k Zeonovi, no to ju už držal okolo ramien a vykladal, že jej neublíži. Skúsila sa vzpierať, naozaj skúsila, no bolo to zbytočné. Mala síce normálnu postavu, nebola kosť a koža čo ju vánok mohol zlomiť, no proti jeho sile bola ešte menej. Takže kráčala ako ju viedol, myslela si že Elek bude záchrana, no tá potvora ako ho hneď v duchu pomenovala, zneužila jej neschopnosť prehovoriť a vyvrátiť tú lož, čo si vymyslel. Nespokojne sa skúsila pomrviť, no mala stále smolu, rovnako ako vo chvíli, keď sa ocitla sediac mu v lone. Držal ju ako kliešť, nemohla sa poriadne ani len pomrviť, nemohla rozprávať ani hýbať sa. Sťažka dýchala a čakala, čo mal v úmysle, pretože nepochybovala, že niečo určite. A to niečo sa prejavilo za chvíľu, keď pocítila jeho prsty na svojom tele a začala sa vrtieť, ako to najviac išlo, čo ani moc nie. Smiala sa, skúšala si hrýzť do pery a zaťať sa, no nešlo to, len sa mrvila a pritom nevydávala jediného hláska.*

*A tak jednoducho odišli. A ona sa cítila ešte horšie ako ráno. Znova dostala päsťou do brucha a cítila sa akoby sa mala povracať. Ostal s ňou len Níat a v ľútosti sa jej skotúľalo niekoľko sĺz po lícach. No ona na neho nepozrela. Nie hneď. Pozrela sa na neho a tých pár metrov, ktoré ich delili znížila pár krokmi k nemu. Položila mu dlaň na líce.* Mám ťa zo všetkých najradšej. Si pred mňa ten najdôležitejší a bola by som rada keby som mohla s tebou ostať, keby si mohol byť pri mne. Nezáleží mi na tom, že Dagharta ma nenávidí....* Odmlčala sa a jej oči prezrádzali hlbokú bolesť, ktorú cítila.* No ja nemôžem odísť. Niečo som sľúbila Orinovi a jednoducho... Môj sľub musím dodržať.* Toto jej lámalo srdce ešte viac ako pri Seramovi. Na Níata sa hnevať jednoducho nevedela. Svojim pocitom nerozumela, ale mala jasno v tom čo urobiť a čo nie.* Keby som mohla, išla by som....* Nechcela vidieť jeho hnev, keby sa na ňu ešte aj on hneval nezniesla by to. Hlasno smrkla, lebo jej oči sa zaplavili slzami, že pohľad na neho sa jej úplne rozmazal. Postavila sa na špičky a jemne ho pobozkala na pery.* Znovu ťa prosím o odpustenie a dúfam, že raz sa ho dočkám.* A jednoducho sa obrátila a s plačom odišla. Kam? Preč. Len popri rieke, teraz sa však nevracajúc. Nie tak skoro. Potrebovala sa prejsť a nateraz ich tábor sa nemal pohnúť. Takže nemala dôvod strachovať sa, že by ich tam nenašla. Bolo jej to aj tak jedno. Od rieky prešla cez les k veľkej lúke zaliatej slnečnými lúčmi. Ľahla si tam a plačúc napokon od vyčerpania zaspala. Za pár hodín prišla o dvoch veľmi dôležitých mužov v jej živote. Ako to mala tak ľahko zniesť? A to všetko len kvôli chlapovi, ktorý bol protivným, odmeraným a zlým. A ešte si aj od nej chcel vynútiť milovanie.*

Orin, Seram

*Seramove kroky viedli čo najďalej od brehu rieky. Myseľ mal ako v jednom ohni a telo mu spaľovala zvláštna triaška. Sprvoti si myslel, že je to od hnevu a nenávisti, ale potom si uvedomil, že to vychádza priamo zo stredu jeho tela akoby sa od neho jedna jeho časť chcela zúfalo oddeliť a konečne oslobodiť.
"O všetko som kvôli nemu prišiel. O zdravý rozum, súdnosť... lásku." prehovoril ticho opretý rukami o pevný kmeň stromu zatiaľ čo Orin bez pohnutia stál za jeho chrbtom.
"Sme Arathi. Nestvorili nás preto, aby sme milovali, ale aby sme..."
"...zabíjali." dokončil Seram ticho a v hlase akoby sa mu niečo zlomilo.
Lístie zašuchotalo ako sa Orin pohol a zastal tak, že bratovi mohol vidieť na profil tváre.
"Nikdy sme sa o tom nerozprávali." natiahol ruku a položil ju na jeho plece. Seram sa strhol akoby ho ten dotyk popálil. Otvoril oči a pozrel nimi do diaľky, v ktorej bolo len prázdno.
"Nenávidím ho!" začal ticho a ruky zovrel v päsť. Potom sa náhle otočil k Orinovi a s pevným stiskom ho chytil za ramená. "Ako s ním môžeš vydržať? Saik je tvoj démon, ale neničí ťa, tak ako mňa..." zarazil sa a nedopovedal.
Orin prižmúril oči a hlbšie sa nimi vpil do Seramovej tváre.
"Tak sme sa narodili, Seram. Nedokážeme žiť jeden bez druhého a ty to vieš len sa tomu brániš. To, že odmietaš spojiť svorky a bojovať nie je kvôli tomu, že by si mal z boja strach. Len sa obávaš postaviť svojmu démonovi." Orin vošiel bratovi rukou do vlasov a jemne ním zatriasol. "Netrestaj seba, len aby si potrestal jeho. Si dosť silný."
Seram najskôr uhýbal pohľadom, ale potom sa už odvrátiť nedokázal.
"Tormak." jeho hlas bol plný nenávisti. Opakoval to meno stále dookola až kým ho nahlas nezakričal a Orin ho musel podoprieť vlastným telom.*

*Koľko spala? Hodinu? Dve? Viac? So žmurkaním sa prebrala na ostré svetlo v očiach a napokon sa úplne zobudila. Vďaka ostrému svetlu sa cítila trochu sviežejšie a odpočatejšie. Posadila sa, vo vlasoch mala niekoľko stebiel trávy, možno aj nejaký list, no nechala to tak. Načo by to aj riešila, keď jej na ničom nezáležalo? Pomaly sa postavila, oprášila si nohavice a strhla si z pliec plášť v ktorom zaspala. Prehodila si ho cez ruku a vybrala sa späť. Možno bola pridlho preč, dúfala, že kvôli nej nespustili žiaden poplach. Neušla by, ale pri Orinovi si nemohla byť ničím istá. Pomaly vykročila popri rieke smerom k miestu kde sa zdržiavali ostatní a pohľadom spočívala na nepokojných vlnách rieky. Pripomínali jej dušu a vnútro. Ešte dnes do seba ani nič nedala. No nebola hladná, len neskutočne smädná. Kľakla si na breh rieky, plášť zložila vedľa seba a nabrala vodu do dlaní. Bola svieža a ako ju prehltla pocítila chlad vychádzajúci priamo z prázdneho bruška. Pila tak dlho až kým ju to celkom nezasýtilo a už nebola vôbec smädná. Potom si ovlažila tvár, krk a dekolt. Vďaka tomu sa cítila ešte sviežejšie a už nepociťovala taký tlak ako predtým. Ona to tak už nevnímala. Nie teraz. Aspoň na chvíľu sa cítila lepšie. Vybrala sa k táboru, ale nikoho známeho tam nevidela. Tak by sa jej zišiel niekto s kým by sa mohla porozprávať! Niekto kto by sa pokúsil pochopiť ju. Komu by mohla vyrozprávať čo ju trápilo. Orin takou osobou nebol, nepovažovala ho tak. Určite by si nezabudol do nej rýpnuť, prípadne by sa na ňu zase nalepil a strácala by vlastnú vôľu, lebo by sa nevedela sústrediť. Kto by sa aj sústredil, keď sa k nej tak túlil a ona ho cítila na svojom krku? Niečo nemožné! Konečne blízko pri svorke sa napokon usadila na kameň pri brehu rieky a jednoducho len tak začala hádzať kameň za kameňom do vody.*

Charis



*Charisove ruky boli ako kliešte, nepustili Olíviu ani vtedy, keď sa na ňom začala vrieť a pokúšala sa oslobodiť. Vedel, že sa smeje hoci jej z hrdla nevychádzal nijaký zvuk a toto vedomie ho potešilo ešte viac.*To sa mi páči. Nemôžeš ani volať o pomoc.* zavrčal jej pri uchu nebezpečne stíšeným hlasom a horúcim dychom ju pošteklil na krku. Zdalo sa akoby sa mal každú chvíľu skloniť a zahryznúť sa do nej, ale po chvíli sa začal pobavene smiať a zmiernil šteklenie natoľko, že si mohol Olíviu znovu pritiahnuť do lona.* Nehmýr sa tak, Anjelik, inak šteklenie nebude to najhoršie, čo ti urobím.* zahryzol si do pery a s výdychom privrel oči, pretože drobný ženský zadoček na jeho slabinách napáchal takmer nepredýchateľné škody a ona to mohla cítiť. To ju aspoň naučí, že s ním sa nemá zahrávať. Rozmýšľal, ako by ju ešte potrápil, a tak sa ju rozhodol dostať ešte do väčších rozpakov. Jednou rukou ju objal okolo pliec, tesne nad prsiami a druhou jej zašiel do vlasov. Hladkal ju a odhŕňal jej vlasy zo šije až kým jej celkom neodhalil belostnú pokožku. Zľahka na ňu fúkol a potom pobozkal do ohybu medzi ramenom a krkom. Pery mal horúce, pevné a zdalo sa, že nimi celkom bez ostychu dokáže Olíviu bozkávať.* Tak čo, ešte nemáš dosť? Máme na niečo takéto celý večer a ja sa rád hrám.

Torik



*Postával obďaleč pri skupinke Arathi, ktorí boli na love. V dôsledku toho, že sa presunuli viac na sever do neobývaných oblastí, zahŕňala ich terajšia strava čisto zvieraciu krv a mäso. Zasmial sa na drsnom vtipe, ktorý prehodil jeden z mužov, ale vtedy zodvihol hlavu a všimol si, že na breh rieky prišla Noby. Bola bledá a vyčerpaná a on sa sprvoti odvrátil, ale potom sa na ňu pozrel znovu. Pery sa mu takmer nebadane zovreli a viac sa už do rozhovoru v skupine nezapojil. Namiesto toho zamieril k Noby a cestou pre ňu nalial do misky polievky. Nevyzerala možno veľmi vábne na pohľad, ale bolo výživná.
Na brehu sa posadil vedľa Noby, zadíval sa na plynúcu rieku a mlčky jej podal misku s jedlom. Nemal v povahe pýtať sa na čokoľvek, čo sa ho priamo netýkalo, ale teraz akosi vycítil, že Noby aj tak začne sama. A ak nie, aspoň si dá do žalúdka niečo teplé.*

*Ako tam sedela a uvažovala, pripojil sa k nej Torik. Podal jej misku s polievkou do rúk a ona len na ňu zagánila. Lákavo veru nevyzerala, ale pekne voňala. No jej žalúdok len bolestne skrútilo. Pohľad opäť uprela do neznáma a misku v dlaniach stále držala. Mala začať rozprávať? Jesť? Alebo čo? Nevedela a preto naďalej mlčala. Len tam tak sedela, vedľa neho, v rukách zvierala misku a vdychovala vôňu polievky v dlaniach.* Mal si už niekedy pocit, že všetko čo si urobil bolo nesprávne rozhodnutie?* Opýtala sa ho váhavo, aj keď si nebola istá či on patril k tým rovnako bezcitným akým bol Orin. Bola pripravená na každú odpoveď, aj nato, že on nikdy nič také nerieši, lebo on je Arathi. Bola to však len otázka, malý začiatok pre možnú spoveď s ktorou by mohla začať. Ale potrebovala na ňu odpoveď, miernu pomoc pre rozbehnutie.* Presne taký pocit, že vždy keď si niečo urobil, všetko si len zamotal a potom si druhým zničil ich životy? Aj keď si to trebárs nechcel? Mal si už niekoho rád? Vážne rád? Tak že by ti na niekom bolo naozaj záležalo?* Zháčila sa.* Och, prepáč, nemám právo sa ťa pýtať takéto otázky. Len som taká zmätená! Mám pocit, že nech čokoľvek urobím, všetko aj tak pokazím. Snažím sa urobiť dobro a napokon z toho vysvitne, že som dotyčnej osobe zničila život.* Nechápavo krútila hlavou a automaticky si odpila z polievky. Nie však veľa, len jeden hlt.* Čo je dôležitejšie? Dodržať sľub, alebo od neho zbabelo odpustiť a utiecť?* Pri tejto poslednej otázke sa na neho zadívala a spozornela.*

(( OCH! Ja som na rade A ja som čakala na teba ))



Akte

*To jej malo stačiť len obyčajné "môžeš mi veriť" ? Asi áno, lebo Tristan nevyzeral, že by jej mohol ešte nejako dokazovať či mu smela veriť. Či nemal žiadne skryté záujmy? Tým si bola istá, len nevedela odhadnúť či jeho skryté úmysly nebudú pre Arathi prínosom, alebo len škodou.* Ale mne veriť nemôžeš.* povedala mu s ľadovým pokojom. Nechcela aby jej veril. Nechcela aby mali medzi sebou akýkoľvek vzťah, okrem možnej spolupráce pre vykynoženie Starších.* No povedz mi ako si to predstavuješ? Našu spoluprácu? Ako budeme v kontakte?* Toto boli najdôležitejšie informácie, ktoré ju zaujímali a ktoré potrebovala pre predstavu toho ako to bude fungovať. Ak Samak a tá jeho banda boli v kontakte, znamenalo to, že strašne ďaleko od seba neboli. A kde boli mŕtvi Arathi, tam boli blízko aj živí a ich stopa, ktorú by mohla vystopovať. Už sa tešila!* Nie, nie som hladná. Neskôr si zalovím.* Už jej to chýbalo a v očiach sa jej zjavilo potešenie z nadchádzajúceho lovu. Ale niečo podstatné potrebovala.* Mohol by si mi zohnať oblečenie? Napísala by som ti čo potrebujem a ako to má vyzerať. Mám konkrétnu požiadavku.* Bola náročná? ani nie, len chcela svoje oblečenie. Samak ho ukryl, ale to ona nevedela kde. Možno Tristan áno, keďže ho poznal.* Samak to moje ukryl a ja ho chcem.* Boli to čierne šaty, s malým pancierom na prsiach pripomínajúcim orla s rozprestretými krídlami a dlhými rukávmi vo fialovkastom odtieni. Jediné čo jej ostalo po odchode z rodnej planéty. Jediný dar po matke, ktorý dostala k plnoletosti a k prvej premene.* Dokážeš mi ich nájsť?

Torik



*Pozorne Noby počúval, ale neodvracal pohľad od rieky. Sprvoti sa preto nedalo poznať, na čo asi myslí, ale keď medzi nimi po poslednej otázke zavládlo ticho črty tváre mu viditeľne zjemneli. Otočil hlavu a pozrel sa Noby do očí tak priamo, ako ona hľadela na neho. Na chvíľu zaváhal, jazykom si prešiel po vyschnutom podbnebí, ale nakoniec predsa len prehovoril, aj keď to pre neho nebolo ľahké.* Mal som niekoho takého, ako si o ňom hovorila. Volala sa Airy a bola to moja sestra. Mal som len ju a miloval som ju tak veľmi, že neprejde deň, aby som si nepoložil rovnakú otázku. Mohol som urobiť niečo viac, aby som ju zachránil? Mal som bojovať viac alebo menej? Snažil som sa ju ochraňovať, ale bola to len moja sebeckosť.* Na chvíľu sa odmlčal a pozrel sa na Noby lepšie, aby zistil či ho pochopila.* Ona odo mňa nič také nikdy nežiadala. Nikdy neprišla za mnou a nepovedala, že potrebuje moju silu alebo odvahu, pretože sama bola dosť silná a odvážna, aby to zvládla.* zasmial sa a hlas mal zastretý spomienkami.* Raz, keď bola ešte malá, potkla sa a spadla. Ja som prišiel k nej a postavil ju na nohy. Chcel som ju odniesť domov, ale ona ma zastavila a povedala, že mi odpúšťa. Tak je to Noby, ak niekoho naozaj miluješ musíš mu nechať priestor aj na pády, z ktorých sa pozviecha sám. Ty predsa tiež padáš a potom vstávaš. Bez toho by si si nevážila samú seba.* stíchol a so zavzdychaním sa postavil. Zdalo sa, že odíde, ale potom sa pri druhom kroku ešte na chvíľu zastavil a prehodil cez plece.* A čo sa týka toho sľubu. Sľub je len slovo, bez skutku je bezcenné. Dôležité je len to nakoľko si ceníš vlastné sľuby.* jeho kroky zavŕzgali na štrku, ale viac sa už nezastavil. Spomienky na Airy ho zastihli nepripraveného a sám sa potreboval vysporiadať s duchmi minulosti.*

*Mlčky ho počúvala o tom čo jej rozprával a uvažovala. Neprerušovala ho a snažila sa stráviť čo jej povedal. Airy? To je tá žena, s ktorou si ju pomýlil Orin. Torik a Orin boli rodina? Bola to jeho žena? Družka? Manželka? Torik však rozprával o láske, ona nie. Serama neľúbila. Ani Níata, jeho ľúbila, ale ako brata, ktorého by najradšej stále len držala za ruku a pomáhala mu. Presne tak ako povedal Torik. Nemohla ho držať za ruku, ale ani nechcela aby stratila na neho kontakt. Pochybovala však, že by ju mal rád rovnako ako ona jeho. A napokon ostala s Orinom. S tým HROZNÝM chlapom! Bolo jej to treba? Ako sa to všetko zmenilo a zamotalo. No Torik mal pravdu. Síce sľub bol len slovo, ale ona si vlastné sľuby cenila. Bolo to jediné čo mala, bola to jej česť a česť bola jednoducho dôležitá. Keď odišiel napokon len prikývla. Sama pre seba. Misku s polievkou si opäť priložila k perám a pomaly ju vypila. Celú. Mal pravdu. Urobila správne. Aj keď ju ničilo, že Seramovi a Níatovi ublížila, ona dala svoje slovo a to jednoducho musela dodržať.
S uvedomením dopila polievku a uvedomila si, že sa rozhodla. Torik ani netušil ako veľmi jej pomohol. Prázdnu misku zovrela v rukách a pevne sa zadívala na odlesky na vode. Áno, bola rozhodnutá. Ona vedela bojovať a vydržať. A jednoducho záležalo len na jedinom. Na tom, aby dodržala to čo sľúbila. Chcela nájsť Orina. Postavila sa a zašla ku skupinke chlapov, ktorí boli blízko navarenej polievky. Chlapi sa zháčili a zagánili na ňu.* Neviete kde nájdem Orina? Videli ste ho niekde?* Jeden neochotne kývol smerom k lesu.* Ďakujem.* Odkráčala pevne do lesa. Len dúfala, že ho nájde osamote aby sa s ním mohla nerušene porozprávať.*

Tristan



/A ja som si už myslela, že Akte ťa prestala baviť /

*Zohol sa a misku s jedlom opatrne zobral do ruky. V jeho dlhých silných prstoch pôsobila keramika ešte krehkejšie a rovnako tak s ňou aj zaobchádzal. No potom zodvihol nohu a plochá doska položená na debničkách ako provizórne lôžko sa zošuchla k plachtovej stene.* Myslíš niečo takéto?* nadvihol obočie a pohľadom prešiel po oblečení, ktoré Samak uložil do podlhovastej debny bez veka. Tristan vedel, že to, o čom Akte rozpráva nebude ďaleko. Napriek tomu aký bol mal Samak rád krásne veci, možno aj to bol dôvod, pre ktorý Akte ešte žila.
Tristan prešiel ku vchodu a chystal sa výjsť von. Cestou chytil do ruky lopatu, ktorú mal Samak opretú o zliatinovú opornú tyč stanu.* Zajtra ráno pôjdem s tebou. Nájdeme stopu Arathi a určíme si miesto, kde na teba budem čakať. Od dneška každý tretí deň. Keby sa niečo zmenilo, dám ti vedieť. Je len na tebe či prídeš alebo nie.* odvrátil sa a vyšiel von. Zamieril rovno k Samakovmu znetvorenému telu, ale nehľadel naň. Namiesto toho si lopatu vyložil drevenou rúčkou cez plece a chytil Samaka za golier na plášti. Začal ho ťahať smerom k lesu.*

Akte

(( To nie, však Tristan! A prekvapenie s tým kto je v ženskej podobe Ale ja som si fakt myslela, že ty si na rade ))

*Jej šaty! Klesla na kolená k debni a s láskou ich chytila do rúk. Jej drahé šaty! Dojatím sa jej zaleskli oči. Vedela, že Samak sa ich nezbavil! Keď ju chcel nahnevať tvrdil jej, že ich poškodil, že ich spálil, ale v skutočnosti im nebolo vôbec nič. Ani zrnko prachu sa na nich neusadilo. Bola šťastná! Mala svoje šaty a to bolo najdôležitejšie teraz!
Spozornela, aby jej neušlo nič čo jej Tristan povedal a potom len bez slova prikývla. Zatiaľ nemala žiadne výhrady voči tomu. Pohľadom sa vrátila k šatám a s nehou pohladila ozdobu na prsiach chrániacu srdce. Bola spokojná a hladná. Plášť jej skĺzol z ramien a presne v tej chvíli ako s tichým šuchotom dopadol na zem sa ona začala meniť. S tichým vrčaním vychádzajúcim z jej hrude jej na pokožke vyrašila biela srsť, jej telo sa transformovalo, kĺby vykĺbili, bolestne a s odporným praskotom, hlavu zvrátila dozadu pri ostrej a prudkej bolesti premieňajúceho sa tela. Už dávno si zvykla na bolesť, ktorá bola bolestivá ale aj tak mala zuby silno zaťaté, ruky v päste, bolestivo natiahnuté vedľa tela až do chvíle kedy sa aj dlane nezmenili v laby, nemala chvost, čeľuste sa nezmenili vo vlčiu papuľu a jej ostré zuby sa zmenili úplne v tesáky. Vo veľkom tele démona sa lačne ponaťahovala a napokon vyšla zo stanu. Silná a svieža. A hlavne pripravená zaloviť si! Tak ako jej to stŕpnuté laby povolili, rozbehla sa smerom, ktorým cítila odchádzať Tristana so Samakovým telom. Iba pár skokov, pár chvíľ a videla jeho chrbát. Samakove nevládne ruky boli natiahnuté vedľa tela a hlava mu kvickala zo strany na stranu. Presne tak ho vždy chcela vidieť! Oči jej dravosťou zasvietili, zjavili sa v nich odlesky divokosti, ktorú tak dlho potláčali. Možno to vyzeralo akoby sa išla vrhnúť na Tristana. Ešte aj tak lačne vrčala ako bežala. Zadnými labami sa odrazila od zeme a vysoko vyskočila. S hlasným dupotom dopadla vedľa Tristana a s hravým zavrčaním po ňom šibla očkom. Cítila ako sa ho jemne dotkla, ale už jej nič nebránilo v tom aby sa rozbehla hlbšie do lesov a tam si aspoň z časti vynahradila to čo jej vzali.
Keď sa vrátila, bola zase celá od krvi, ale našla neďaleko rieku, v ktorej sa s blaženým pocitom vykúpala. Hrala sa ako malé dieťa, ktoré dostalo hračku. Voda žblnkotala, vybuchovala a robila si rôzne fontánky trénujúc či nič nezabudla. Potom sa potápala a sem-tam si ulovila aj nejakú rybu, či úhora. Ak sa jej malá obeť páčila, zjedla ju surovú, aby si pripomenula aké to bolo jesť surové a chladné telá rýb. Pripomínala si všetko čo ju robilo Arathi. Aj to zlé, aj dobré. A napokon vyšantená sa pobrala do stanu. Tam s pôžitkom si obliekla šaty. Boli stále rovnaké a keď na pokožke pocítila ich ľahký a chladný materiál, až jej vyskočila husia koža. Doslova pôžitok. Zo stanu už vyšla oblečená a hlavne pripravená na slobodu.*

Orin






*Potuloval sa lesom a čím ďalej od tábora bol, tým sa cítil pokojnejší a uvoľnenejší. Zapadajúce slnko sa predieralo cez nízko rastúce konáre stromov a získavalo tak mäkkší zlatistozelený odtieň.
Vošiel hlbšie do lesa a na pokožke okamžite pocítil drobný poklas teploty. Aj vzduch tu bol chladnejší a vlhkejší, takže sa celkom potešil, keď narazil na prameň vyvierajúci priamo zo zeme. Nebol natoľko silný, aby vytvoril rieku, ale v skalnatom zlome sa za ten čas nazhromaždilo dosť vody, aby vytvorilo menšie jazierko.
Podišiel k nemu a jedným kolenom sa zaprel o mäkký povrch machom potiahnutého kameňa. Naklonil sa nad priezračnú hladinu a na chvíľu v nej zamyslene pozoroval odraz vlastnej tváre. Potom pevne zovrel čeľusť a nabral si do dlane vodu. Ako sa pri pití nakláňal košeľa na hrudi sa mu rozhalila a prívesok uviazaný na koženej šnúrke ho zľahka udrel do brady. Chytil ho medzi prsty a prstom podvedome pohladil modrý vypuklý kameň. Netušil ako dlho naň len tak hľadel, ale potom začul za sebou šuchotať kroky. Vo vzduchu zacítil vôňu, ktorá sa tej lesnej podobala, ale nie celkom.* Odišli, obidvaja.* prehovoril bez toho, aby sa k NOby obrátil a prívesok si rýchlo schoval na hrudi. Ruku ponoril do vody a znovu sa napil.* Seram išiel po svoju svorku. Stretneme sa tu s nimi o niekoľko dní, ale záleží na to, ako dlho im potrvá cesta. Níata som videl odchádzať ešte ráno.* Odrazu sa otočil a uprene zahľadel NOby do očí.* Myslel som, že si odišla za ním.

*Jednoducho iba kráčala a ani nevedela kam. Išla podvedome bez toho že by myslela nato kam. Hustý porast sa menil na krásny lesný a keď obďaleč v tom poraste zbadala Orina zastala. Bola ešte ďaleko, nemohol ju cítiť, ani počuť. A ona len stála a pozorovala ho. A práve vtedy, keď sa rozhodla priblížiť k nemu, prehovoril. Ostala stáť na mieste. Pocítila nepríjemnú hrču ako jej zovrela vnútornosti. Tá hrča sa ešte zväčšovala keď počula, že Níat odišiel. Navždy. Vedela, že ho už nikdy neuvidí. Opäť sa jej chcelo podľahnúť zúfalstvu, ale musela si pripomenúť prečo to urobila a prečo sa ocitla v tomto lese. Kvôli čomu išla za Orinom. Pohľad uprela do jeho očí a mlčala. Mala mu klamať a povedať, že nechcela odísť? Aj tak by jej nebol uveril.* Nebudem ti klamať, chcela som s ním odísť. Po rozhovore s ním som len potrebovala byť sama.* Hlas mala tichý a drsný, no pohľadom neuhýnala.* Ale nemohla som. Niečo ma tu zadržalo.* Odmlčala sa. On nechcel jej city, ona nechcela tie jeho, nemal dôvod klamať si. Aj tak musel vedieť, že jednoducho to všetko išlo len po dohode.* Dala som sľub. A netvrď mi, že keď by som bola s Níatom odišla, ty by si to nechal len tak.* Pery sa jej mierne vykrivili v ironickom úsmeve. No nechcela byť zlá, preto úsmev z tváre takmer v okamihu kedy sa na perách zjavil aj zmizol. Jej tvár bola vážna. Oči jej potemneli a hlas ešte klesol o tón nižšie.* Chcel si, aby som dnes dodržala svoj sľub a oddala sa ti sama.* Urobila jeden krok k nemu, stále upierajúc zrak na neho.* Tak som tu, Orin.

Orin



*Na tvári si zachovával dokonalý nečitateľný výraz ešte aj v okamihu, keď sa Noby pred neho postavila a ponúkla sa mu tak, ako sľúbila. Mierne povytiahol jedno obočie a po chvíli narušil nehybnosť svojho tela tým, že sa posadil na lístie chrbtom opretý o kameň. Pokrčil jednu nohu a lakťom sa uvoľnene oprel o koleno. Pohľadom tmavých očí si ju pomaly premeriaval a nevynechal jediný kúsok jej tela. Nakoniec sa zastavil na jej očiach a mierne kývol hlavou. Nehodlal jej situáciu nijako uľahčiť a teraz s istou zvedavosťou pozoroval, ako sa zachová. Nestačilo len povedať: "Tak som tu, Orin." Chcel všetko. Chcel, aby sa mu oddala úplne.* Vyzleč sa. Pekne pomaly, nechaj ma vychutnávať.* na tvári sa mu nepohol ani sval. Necítil nijaké rozpaky. Iba zvedavosť a rastúcu túžbu, ktorá mu sfarbovala dúhovky očí do temnej černe.*

(( Hííííííííííííííííí! Zlý Orin! ))

*Nečakala, že to bude ľahké, ale že bude po nej chcieť niečo takéto? Len znechutene pozrela na svoje oblečenie. Mala mu urobiť striptíz? Nato potrebovala lepšie a hlavne krajšie oblečko. Takto to jednoznačne nemohlo byť sexi. Ale on si vybral po nej takýto spôsob. Pery sa jej zvlnili úsmevom a oči jej zaihrali hrou. Chcel sa s ňou hrať? No tak dostane o čo si žiadal! Plášť, ktorý mala v rukách pohodila nabok a našpúliac pery sa zamyslela nad tým čím mala začať. Hanbila sa, ale táto zvrhlá hra sa jej páčila ešte skôr než to skúsila. Vedel, že mu to opatí a patrične, keď príde ten deň a ona si zmyslí, že sa bude hrať na jej otroka. Hodlala mu ho poriadne osladiť. Dívajúc sa na Orina si začala prstami pomaly rozopínať košeľu. Gombík po gombičke, od krku až po jej spodný okraj. Neponáhľala sa, tak ako to on chcel. Vlasy si prehodila na jednu stranu, skĺzli jej po prsiach sa strácali sa pri línii pása. Videla ako mu pohľad stemnel túžbou a možno aj to ju lákalo pokračovať. Vybral si moc zlý spôsob ako to mala urobiť. Videl ju nahú, takže hanba išla po chvíli bokom. No ona vedela ako ho pekne tyraznizovať. Niekedy psychická bolesť bola horšia ako fyzická. Košeľa skĺzla z ramien ako vánok a dopadla na zem vedľa jej nôh. Ani sa na seba nepozrela. Vedela, že na holej pokožke jej naskočila husia koža, cítila ako sa pokožka napla nielen vzrušením, ale aj jemným vánkom, ktorý jej pohladil odhalenú vrchnú časť tela. Chcela vidieť čo to s ním robilo a či vôbec. Ak by mala pocit, že všetko čo robila bolo málo, pritvrdila by. Len to potrebovala vidieť. Pohľad sa jej zastrel a ona spočinula na jeho perách. Pôsobila akoby ho chcela pobozkať, akoby len po tom túžila.* Predstavoval si si to takto? Alebo ešte pomalšie?* Spýtala sa, keď jej pohľad sa vrátil k jeho očiam a opatrne si prešla rukami od krku, cez prsia, smerom na bruško dotkla sa pása nohavíc. Jej dlane sa jasne dotýkali pokožky a ona mohla badať ako Orin reaguje.*

Orin



/ haf haf pozor, hryzie /

*Lenivo sledoval, ako si Noby rozopína gombíky na košeli a robí všetko presne, ako chcel. Neveril jej ani na okamih, že si to nevychutnáva rovnako ako on. Podľa toho, ako jej zažiarili oči, podľa toho ako sa dotýkala vlastného tela, keď košeľa padla k jej nohám, poznal, že nie je krehkou kvetinkou, ale vášnivou ženou. A podľa toho sa k nej aj správal. Bez ostychu kĺzal pohľadom po krémovej pokožke, ktorej zapadajúce lúče slnka dodávali bronzový nádych. Mäkké plné prsia v ňom vyvolávali zvieraciu žiadostivosť, ktorá ešte zosilnela, keď lesom zafúkal slabý vánok a Nobyne bradavky prirodzene stuhli. Nie, teraz je to jeho večer. Neprenechá Noby potešenie sledovať, ako sa ho zmocňuje túžba, až kým nebude celkom pri ňom. Až kým tú túžbu nepocíti sama a nespáli v nej aj posledný kúsok zábran, ktoré by pred ním mohla mať.
Natiahol sa a odtrhol zo zeme stebielko trávy, s ktorým sa začal nenáhlivo pohrávať medzi dlhými štíhlymi prstami. Cítil ako sa mu slabín zmocňuje rozkoš.* Pokračuj.* vyzval ju a kývol stebielkom akoby to bolo žezlo kráľov a ona jeho zajatkyňa, s ktorou sa chystá stráviť noc. Potom si ju kývnutím prstov zavolal o niečo bližšie.* Nehryziem.* dodal a ako sa mu nadvihol kútik úst v dravom úsmeve, každá jeho črta tváre a divoký pohľad hovorili o presnom opaku.*

(( SADNI! Zlý havko! NESLINTAAAAAAJ ))

*Zdalo sa jej, že sa ho zmocňovala túžba, ale potom akoby sa bol spamätal a zaťal v presvedčení, že jej nedá výhru tak ľahko. Ona však ešte neskončila svoju skromnú hru, ktorú hodlala vyhrať. Hral sa hru a mohol byť len jeden víťaz. Pomaly sa vyzula a potom urobila krok smerom k nemu, vôbec nie váhavý, ale rozhodný a presný. Stála od neho na dosah ruky, keď sa zastavila a rukami si pomaly rozopla nohavice. Postavila sa k nemu mierne bokom a ako si veľmi pomaly a výrazne sťahovala nohavice, pohľadom spočívala na jeho tvári. Chcel aby si pomaly dala dolu nohavice, tak presne to aj robila. Pomaly nimi kĺzala po pokožke. Najskôr sa odhalili jej bedrá a panva, potom látka pomaly skĺzala po pokožke stehna a napokon cez lýtka padla k jej členkom. Jednou nohou ich mierne odkopla. Jediné čo na nej ostalo bolo už len púzdro s dýkou umiestnené na vonkajšej strane lýtka. Ľavú nohu vyložila na kameň o ktorý sa opieral, tak aby videl dýku práve z vonkajšej strany a ona ešte stále zachovala intímnosť situácie. Rukou si začala kĺzať od kolena cez lýtko až k zapínaniu púzdra.* Nechceš mi pomôcť dať ho dolu?* Opýtala sa nevinne, aj keď ani trochu nevinná nebola. Skôr ako by stihol zareagovať však rýchlo dodala.* Ale zubami!* Bol na obrovskom omyle ak si myslel, že mu to tak ľahko prejde.*

Orin



/ slintanie je predsa prirodzený reflex s tým sa nedá len tak prestať /


*V očiach sa mu zaiskrilo. Pohľadom skĺzol po Nobynej nohe, ktorú tak nerozumne postavila do cesty jeho perám. Rýchlo na ňu pozrel a potom sa len veľmi pomaly naklonil k jej lýtku. Prstami jednej ruky obopol jej útly členok, aby si ju pridržal na mieste a potom jazykom zatlačil na prvú z dvoch praciek. Remienok sa uvoľnil a keď ho prudko potiahol zubami uvoľnil sa úplne. Znovu sklonil hlavu a to isté zopakoval aj pri druhej pracke až kým puzdro nespadlo na zem k jeho boku. Teraz už bola Noby úplne nahá, ale stále nepokorená hanblivosťou.
Chytil ju za ruku a otočil k sebe tak, že mal jej boky priamo pred svojou tvárou. Mlčky si ju prezeral, ale zatiaľ sa nedotýkal. Iba stebielkom trávy prechádzal zľahka po jej kolenách a vnútornej strane stehien vyššie. Na sánke sa mu svaly stiahli od toho ako zatínal čeľuste.* Ľahni si.* prikázal jej chrapľavo a s výdychom sa znovu oprel o kameň za svojím chrbtom. Na to, aby sa s ňou mohol dlhšie hrať potreboval sebaovládania, ktoré mohol získať len z dostatočnej vzdialenosti. Preto sa postavil, aby Noby urobil priestor na mäkkom machu a počkal, kým sa na ne neuloží.* Nebudem k tebe jemný.* varoval ju a svoje slová myslel vážne. Arathi boli vášnivý vo všetkom, čo robili. Či už milovali alebo nenávideli, nič nebolo polovičné.*

*Oči jej potemneli, keď sa jej chytil členka a len privierala oči, keď sa jeho pery priblížili k jej nohe. Bolo to vzrušujúce takto ho sledovať a akonáhle dýka padla na zem, pocítila príval vzrušenia. Až teraz na nej nebolo nič. Bola úplne nahá. Nechala ho, keď ju obrátil tvárou k sebe, keď sa jej jemne dotýkal steblom trávy a neurobila nič preto, aby mu v tom zabránila. Pohľadom sa dívala na neho a čakala aké bude mať ďalšie požiadavky. Oči jemne prižmúrila, keď jej povedal aby si ľahla. Mlčky prešla na miesto, kde predtým on sedel a ona si tam ľahla. Na chrbát so spýtavým pohľadom v očiach. Ruky si skromne položila na bruško, jedno koleno trochu pokrčila.* To ani nežiadam.* Povedala potichu. Ani to nečakala, že by mohol byť jemný. Už ich ako tak poznala, sotva by si vedela predstaviť jemné milovanie. Možno keby v ňom hrali úlohu city. Možno len vtedy. Jej pery sa roztiahli do drzého úsmevu.* Pokiaľ ma nebudeš nudiť, tak mi to neprekáža.* S chlapmi skončila strašne dávno. V posteli ju nudili, väčšinou to bolo o ničom a keď na škole ešte skúsila sex so spolužiačkou, tak sa dobre pobavili, ale že by tomu prepadla? Nemohla povedať. Z nudy jednoducho niekedy zblbli, ale chlapi boli tabu. Nuda. Načo mala mať sex, keď aj tak potom znudená chlapa vyhodila z bytu a už nikdy sa mu neozvala? Ešte zaváhala, chcela dodať, že ak bude slabý, tak mu už na druhý deň nezavolá, ale pre tento okamih sa rozhodla mlčať. Len s očakávaním sa dívala na neho a zahryzla si do spodnej pery.*

Orin



*Po Nobyných svetáckych slovách sa mu ústa roztiahli v úsmeve, ktorý odhalil pohľad na ostré špičky rezákov, čo dodalo jeho výzoru ešte divokejší výraz. Zvučne sa zasmial a jediným pohybom si pretiahol košeľu cez hlavu. Odhodil ju bokom pričom sa mu na pleci ukázala stará rana. Tenký červený pás siahajúci od polovice chrbta až lopatke.* Ak ma budeš nudiť ty, dievčatko, skončíš oveľa horšie.* zavrčal ticho a podľa temného pohľadu, ktorým si ju premeriaval sa nedalo celkom presne určiť či žartuje alebo svoje slová myslí vážne. Vyzliekol si aj nohavice, odhodil topánky a zostal stáť pred Noby úplne nahý. Necítil nijaké rozpaky, pravdupovediac sa cítil ešte lepšie ako keby bol oblečený, pretože takto mu to bolo prirodzenejšie. Oproti Nobynmu telu s mäkkými oblinkami a útlymi údmi bol jej pravým opakom. Vysoký, pevne stavaný a očividne nadmieru vzrušený.
Kľakol si a rukami jemne, ale rázne odtiahol Noby kolená, takže sa mohol bokmi vkliniť medzi jej stehná a rukami zaprieť povedľa jej tváre. Chvíľu sa nepohol iba jej hľadel do tmavých očí, ktorého ho do seba vťahovali a zhlboka dýchal, takže na bruchu a hrudi pocítil oblinky jej pŕs. Trochu sa na nej pohol a sklonil sa nižšie. Pri prvom bozku sa jej len hravo dotkol perami a znovu sa trochu odtiahol. Potom naklonil hlavu a pootvoril jej ústa vojdúc do nich jazykom. Vychutnával si každý dotyk, ktorý mu dovolila, hral sa s ňou a dával si načas. Jednou rukou jej vošiel do vlasov a bruškom palca ju zľahka pohladil po spánku. Zubami jej zľahka stisol spodnú peru, pustil ju a skĺzol nižšie na jej krk. Keď po prvýkrát zacítil na jazyku slabý tlkot pulzu na lícach sa mu mihli tmavé tiene. Horúcim dychom jej ovieval pokožku na šiji a premáhal náhly popud, ktorý ho poháňal k tomu, aby ju ochutnal. No namiesto toho ju iba pošteklil špičkou nosa a nežne pobozkal. Dostal sa tak až k jej prsiam a bradavkám, ktoré začal dráždiť jazykom. Zdalo sa, že ho to fascinuje, a tak skúšal všetko, čo mu v ňom len prehlbovalo rozkoš. Striedavo ich sal, obkružoval jazykom, rýchlo alebo nekonečne pomaly podľa toho ako v ňom stúpalo vzrušenie. Venoval Noby všetky nežnosti, vracal sa k jej ústam, bozkával ju na zavreté viečka a tíšivo hladil po vlasoch akoby ju chcel upokojiť pred tým, čo malo prísť. A prišlo to nečakane.Bokmi urobil prudký výpad a vnikol do Noby tak hlboko a násilne až sa mu svaly na ramenách a chrbte napli od námahy. Tvár mal blízko jej ucha a preto ticho zašepkal predtým než pokračoval.* Toto si zapamätaj Noby, už navždy.* chytil jej ruku a stiahol ju medzi ich spojené telá tak, aby cítila ako do nej vniká pomedzi jej prsty.*

*Pozorne sa dívala ako sa vyzliekal, tak zversky a zvodne, že si jednostaj hrýzla spodnú peru. Bola vzrušená už len pohľadom na neho. Prišlo jej to také pudové. Dobre že ho nečakala s otvorenou náručou, tak úpenlivo čakala kedy sa k nej priblíži. Bolo jej jasné, že to bude iné než čo kedy zažila, ale možno by sa jej to mohlo páčiť. Drzo sa usmievala na neho. Čo jej chcel urobiť? Nebude sa s ňou rozprávať zato, že mu nechutila? Takmer sa tomu zasmiala.
Jeho telo na sebe cítila jasne. Všade kde sa dotýkali, všade kam mala možnosť sa ho dotknúť, vzduch bol plný jeho. Prispôsobila sa jeho telu, keď ju priľahol a rukami okamžite zamierila k jeho pokožke. Sprvu ju pobozkal len hravo, ešte sa aj usmiala, no keď konečne ju pobozkal poriadne, naklonila hlavu nabok a bozky mu opätovala rovnako prudko a lačne. Jazykom mu prešla po perách, hravo ďobla do toho jeho jazyka a pritisla sa telom k nemu. Reagovala na jeho dotyky tak prudko, ako jej ich venoval. Prehýbala sa v chrbte, z pier jej chvíľami vychádzali stony a keď sa už jeho láskanie zdalo neznesiteľné, hrýzla si do pier, aby utíšila svoje vášne. Bradavky mala také napnuté, že až príjemne boleli a celým jej telom otriasala príjemná triaška jedna za druhou. Rukami mu bezcieľne blúdila po pevných svaloch, zatínala do neho nechty a dráždivo ho škrabala. Keď sa dalo, jej pery si našli cestu k jeho krku, venovala mu vzrušujúce láskanie jazykom, či ho uhryzla, nie však kruto a bolestivo, len v rámci vzrušenia, ktoré pociťovala. Cítila ako ju bozkával na viečkach, ako ju hladil po vlasoch a ona potom jeho prudký výpad, ktorý prišiel nečakane a trochu bolestivo. Zvrátila hlavu dozadu a z pier jej vyšiel hrdelný ston. Bolo to tak dávno! Ale jeho dobíjanie bolo napriek tomu stále uspokojujúce. Prekvapivo nadmieru uspokojujúce. Nechty mu zaryla do pokožky a zahryzla si do pier. No jej telo sa pritislo k nemu a jediným pohybom ho pozvala viac dnu.* Navždy?* Zažmurkala na neho potichu a oči sa jej rozšírili vzrušením ako cítila, že do nej vnikal. Medzi prstami cítila jeho prenikajúce telo a cítila dobre známy tlak v podbrušku. Prehla panvu tak, aby ho pozvala ešte viac dnu a z pier jej unikol ďalší slastný ston. Nohami sa ho zachytila, umožňujúc mu ešte lepší prístup a ruku, ktorou sa predtým dotýkala jeho ako do nej vnikal, pomaly presúvala k jeho krku. Cez pevné brucho, prsia, ramená, až napokon ruku položila na hrubý krk, pevne napnutý a v tej chvíli nesmierne lákavý. Čo malo znamenať to jeho navždy? Asi jej celkom unikala podstata jeho slov.*