Hory a les

*Ako strašne si priala vydať hláska a nemohla. Chcela zavolať na Eleka aby prišiel, pretože nevedela ako sa z jeho zovretia zobrať. Charis bol neuveriteľne silný a ona si predsavzala, že so svojou silou bude musieť niečo robiť. Trénovať alebo podobne. Bola tam už dlhý čas a už ani nepremýšľala nad tým, že načo sa učiť niečo z ich životov, keď pôjde domov. Domov bol v nedohľadne a tu jej boli ruky ako paličky a krehkosť zbytočná. Elek so Zeonom ju nemohli strážiť každú minútu jej budúceho života. Neisto sa zamyslela nad jeho slovami o tom čo by jej mohol ešte spraviť, že si v prvom okamihu neuvedomila niečo, čo sa dialo pod ňou. A keď sa tak stalo, chvíľu trvalo, než jej vôbec došlo, o čom hovoril V tom momente s ňou prudko trhlo, no nijako jej to nepomohlo a ona celá zahorela v tvári. Chcela ísť šikovne preč, chcela otočiť hlavu a nejako Elekovi naznačiť nech ju od neho zoberie. No nič nezmohla, len pocítila, ako jej zašiel do vlasov. Nebyť toho „detailu“ čo cítila, zjavne by ju to i upokojilo, vždy mala rada keď sa jej niekto hral s vlasmi. No i ten príjemný pocit sa zase rozplynul, až si uvedomila, že jeho pery má na svojej pokožke. Telom jej napriek vlastnej vôli preleteli zimomriavky, no nič to nemenilo na tom, že sa snažila vzoprieť. Mohla však hýbať iba predlaktím, ktoré jeho zovretie nedržalo, no i s tým len málo a tak jej pokusy o úder boli iba málo silné.*

Orin




*Vrátil sa k Nobyným ústam a počas toho, ako do nej neustále vnikal jej jazykom zľahka prechádzal po perách, až kým ho nepustila dnu. Navzdory drsnosti ju bozkával nežne a keď mu ovinula ruky okolo krku chytil ju pevne okolo pása, vzoprel sa na kolenách a posadil sa s ňou tak, že mu spočívala na lone.* Ššš.* zašepkal jej do ucha, aby sa v myšlienkach nenechala odviesť od prítomnosti a dlaňami jej prešiel po chrbte až k lopatkám. Omotal si jej vlasy okolo prstov a jemne jej zaklonil hlavu dozadu, až kým sa mu celkom neodhalil prístup k jej krku. Znovu do nej rázne vnikol a so zastonaním pozoroval rýchly tep pod pokožkou. Oči mu stmavli, keď sa sklonil a jazykom zľahka prešiel po vábivom miestečku, ktoré ho lákalo k tomu, aby sa doň zahryzol. Cítil, že nad sebou stráca kontrolu. Nobyno mäkké telo bolo v jeho náručí také krehké, že keby sa prestal ovládať úplne mohol by jej vážne ublížiť. Preto na chvíľu prestal prirážať a prudko dýchajúc si zaboril tvár do ohybu jej pleca. Ramená sa mu chveli napätím a ústa podvedome pootvorili pri jej krku.*

*Neodpovedal jej. Mala to azda čakať? Asi áno. Myšlienky jej vyfučali z hlavy pri každom jeho ďalšom pohybe a potom už aj celkom zabudla načo sa ho to spýtala. Prispôsobovala sa jeho tempu a vychádzala mu v ústrety tak ako to len šlo a potom zrazu na ňom sedela. Cítila ho v sebe silnejšie, hlbšie a hlavne intenzívnejšie. Rukami sa ho pevne držala, jeho ramien a zatínala do neho nechty. Už prestávala vládať znášať tú rozkoš, ktorú jej dával. Perami ho bozkávala a oči jej blčali. Jazykom dobiedzala do neho a keď sa jeho pery ocitli na pokožke jej krku, ona sa rovnako priblížila k nemu. K pokožke jeho krku a jasne cítila a videla tepnu, ktorá mu tam navierala. Jazykom mu prešla po slanej pokožke a napokon ho pobozkala. Pery mu pevne pritlačila k tepne a telom sa pritisla k nemu. Prudko dýchala a prišlo jej to vhod, keď na chvíľu prestali. Jej rozkoš sa menila v bolestnú túžbu a tej sa chcela všemožne vyhnúť a nedať ju hlavne najavo. Rukami mu pomaly prechádzala po pevnej hrudi a tam kde predtým priložila pery, sa teraz obšuchla nosom a tvár si oprela o rameno. Jej pohľad padol na jeho telo. Pevné a mocné, akoby bolo vytesané z mramora a to jej bolo oproti nemu sťa želatína! No neprestala ho hladiť.* Čo si myslel tými slovami, ktoré si povedal?* Predsa len si spomenula čo predtým povedal a odtiahla sa tvárou od neho tak, aby sa mu mohla zadívať do očí. Teraz už nechcela, aby to nejako zahovoril, ale aj tak akosi podvedome pohla pomaly panvou.*

Orin



*Dýchal zťažka a bojoval s pokušením, ktoré ho premáhalo. Pootvorenými ústami prechádzal Noby zľahka po pokožke a oči privrel vždy, keď jej špičkou rezáka narazil na tepnu. Jej horúce lono sa okolo neho sťahovalo a keď sa nehýbal mal možnosť precítiť ako hlboko vo vnútri jej tela je.
Pozrel sa jej do očí a rukami zľahka, ale rázne zatlačil na jej panvu tak, že sa do nej dostal ešte o niečo hlbšie.* Teraz mi už nemôžeš len tak utiecť Noby.* zavrčal jej ticho do pier akoby spokojne priadol a zľahka ju pobozkal najskôr na bradu a potom na ústa.* Som Arathi a ty si sa mi odovzdala. Teraz mi patríš.* sklonil hlavu a jazykom pomaly zlízaval kvapôčku potu, ktoré stekali Noby dolu na prsia.* Máš na sebe môj pach a bude ho cítiť každý, kto by sa ťa chcel dotknúť.* položil ju naspäť na mäkký mach a opäť sa v nej začal pohybovať. Teraz plynulo no o nič menej vášnivo. Privlastnil si jej ústa, každý kúsok jej tela tak, ako to len bolo možné no tentoraz jej pri každom novom vniknutí hľadel do očí akoby jej chcel povedať, že patrí iba jemu.*

*Z pier jej unikol ston akonáhle ho zacítila ešte hlbšie v sebe a opäť sa ho pevne zachytila. Celkom úspešne ju dobíjal a napokon ani nemohla povedať, že ju bol nudil. Toto bolo vlastne najvzrušujúcejšie milovanie s chlapom aké zažila a celkom sa jej to páčilo. Áno, mala z toho pozitívne pocity. Až do okamihu kedy jej objasnil čo malo znamenať to slovo navždy. Ako si ju privlastnil. Ako takú vec.* Na tomto sme sa nedohodli.* Mal jej povedať, že ak sa mu oddá, bude jeho a iný sa jej už nebude môcť dotknúť. Nerozmyslela by si to, ale aspoň by to vedela. Takto sa jej to zdalo nefér, že taký "malý detail" vynechal.* Mal si mi to povedať.* Moc sa jej nepozdával fakt, že odteraz bola Orinova žena, ale musela to prehrýzť, lebo už sa s tým aj tak nedalo nič robiť. Pohľad mu opätovala, ako sa tak nad ňou vynímal a vnikal do nej pravidelne a pevne. Jej lono sa sťahovalo a Noby cítila ako sa nenávratne blížil koniec jej slastného utrpenia.* V tom prípade dúfam, že to je obojstranné a ty budeš odteraz nosiť na sebe ten môj pach, aby si inej nemohol patriť.* Povedala keď sa slasť nenávratne prehlbovala. Rukami ho objala okolo krku a pritiahla si jeho tvár k sebe. Jazykom mu pri bozku vkĺzla do úst a bozk rýchlo prehĺbila. No prišiel vrchol. Jej telo sa stiahlo v pevnom kŕči, nohy sa jej pevnejšie zakvačili o neho, rukami sa ho silno držala a s perami pri jeho uchu hrdelne zastonala. Jej chrbát sa prehol do oblinky, pričom sa pevne dotýkala jeho hrude a brucha. Na prsiach cítila ako sa mu hruď dvíhala a rýchlo klesala. Napriek všetkému sa cítila ako víťaz.*

Charis



*Ticho sa zasmial Olívii na šiji a horúcim dychom jej pritom ovial jemné páperovité vlasy vzadu na krku.* Ale, ale, Anjelik. Napáči sa ti to? A čo potom toto?* šikovne si ju obrátil tvárou k sebe, takže sa jej nosom skoro dotýkal líca a bez hanby si prezeral sýtočervený rumenec, ktorý vyvolali jeho dotyky. Bol spokojný. Páčilo sa mu hrať sa s ňou a mienil v tom pokračovať tak dlho, kým sa od neho neoslobodí - čo považoval takmer za nemožné - alebo kým ju neoslobodí Elekova prítomnosť. Znovu sklonil hlavu a drobnými bozkami jej posial krk od pleca až k brade pričom jej ruky celý čas držal za chrbtom. Nenáhlivo láskal jej pokožku jazykom a ticho si pritom pohmkával akoby sa mu do rúk dostalo niečo mimoriadne chutné. Odrazu sa od Olívie odtiahol a pozrel sa na ňu drzími prižmúrenýmo očami.* Nechceš ma pohladiť? Ženy ako ty majú predsa rady zvieratá. * uvoľnil jej od chrbta jednu ruku a prinútil ju dotknúť sa ho na hrudi. Pekne zhora nadol až kým mu pod jeho vlastným vedením prstami nezašla pod košeľu.*

*Nie, vôbec sa jej to čo robil nepozdávalo. Vlastne, keď sa tak zamyslela, nebolo to nepríjemné, práve naopak, no nič to nemenilo na tom, že sa chcela oslobodiť. Vedela, že jeho úmysel bol priviesť ju do rozpakov a donútiť ju hanbiť, hral sa s ňou ako mačka so svojou myšou. Ona bola tou myšou a on sa na nej zabával a chcel posmievať. I preto bolo pre ňu viac prekvapujúce, že napriek snahám o vymanenie v nej jeho pery vyvolávali čosi čo nepoznala. Cítila že mala husiu kožu i že dych bol nepravideľný, no nijako zvlášť sa to nesnažila sama sebe vysvetľovať. Kým mal hlavu naklonenú k jej krku, bezhlučne vdýchla vôňu jeho vlasov a pokúsila sa upokojiť, no nešlo jej to ani za ten mačný mak. Všetko sa len zhoršilo, keď sa jej spýtal, či ho nechcela pohladkať. Mala pocit že zhorí, no nič sa nevyrovnalo tomu, keď jej chytil ruku a strčil na svoju hruď. Takmer skolabovala a v prvých okamihoch sa skutočne snažila ruku nejako vymaniť. No bolo to zbytočné a ona jednoducho blúdila po jeho pokožke. Jej odpor sa zmenil na pasivitu a pasivita na náznaky zvedavosti. Tvár ostávala síce stále zahanbená, no prsty sa uvoľnili a celkom podvedome vnímali jeho pokožku. Potom ju však niečo napadlo, ibaže netušila ako sa spýtať a ako ho vôbec prinútiť, aby ju vnímal. S Elekom sa vždy nejako dohovorila, rovnako ako zo Zeonom, ktorý bol na tom rovnako a nejako si na tie ich znaky privykli. Lenže Charis s ňou nezvykol práve komunikovať, iba zazerať prípade rýpať. Trošku nahla hlavu aby si všimol že na neho pozerala a perami naznačila ako najlepšie vedela dve slovíčka. - mám otázku. Vedela že ju nepustí, no potrebovala uvoľniť aspoň ruky, inak nemala ako naznačiť, čo mala na mysli.*

Orin



*Hrdelne sa zasmial no v tom smiechu nebolo nič nervózne ani previnilé. Bol to smiech muža, ktorý si vychutnáva víťazstvo a je si svojím činom dokonale istý. Zaviazal si Noby k sebe bez toho, aby o tom vopred vedela, ale dôležité bolo, že teraz k nemu patrila. Už bol v nej, mal ju a nedovolí nikomu, aby si na ňu robil nárok. Chytil jej tvár do dlaní, keď mu stehná pevnejšie ovinula okolo bokov a jej vnútro sa okolo neho začalo kŕčovito sťahovať. Chcel si až do posledného okamihu vychutnať pohľad na to ako sa mu konečne odovzdáva, pretože až jej vrchol považoval za skutočné víťazstvo. Dlhšie však už nevydržal vzdorovať rozkoši, preto zaťal zuby a svaly sa mu od vypätia napli. Urobil posledný výpad do jej tela, silno ju pritom objal a pritiahol k sebe. Pod pokožkou na lícach a chrbte sa mu mihali temné tiene ešte aj vtedy, keď sa v nej uvoľnil a zostal ju držať.*

Charis



*Netušil, že táto hra bude mať taký účinok aj na neho. Najskôr cítil ako sa Olívia snaží od neho odtiahnuť, ale potom sa prestala brániť a jej prsty zjemneli, keď ho začala pohládzať sama. Stále si pritom zachovávala svoju hanblivosť, ale on si s prekvapením uvedomoval, že by sa jej to mohlo páčiť aspoň spolovice tak, ako jemu. Bol v pokušení dotknúť sa jej rovnakým spôsobom, ale vtedy, keď už sa na to chystal k nemu prehovorila. Nie hlasom, ale dosť výrazne pohla perami, takže sa pritom pozrel a porozumel jej.* Hmmm?* nadvihol obočie a dosť neochotne jej pustil ruku, aby mohla začať s tým svojím bláznivým ukazovaním. Aj on by jej rád niečo ukázal, ale potreboval by pri tom jej plnú účasť a spoluprácu.* Ty máš strašne veľa otázok. Aké šťastie, že ich nemusím počúvať, keď nechcem. * uškrnul sa.* Ale teraz urobím výnimku.

*Počula jeho smiech, sýty a silný a vôbec nie nepríjemný. Práve naopak, páčilo sa jej, že sa smial. Podvedome sa usmiala. Bolo jej jedno, že si ju podmanil. Nezáležalo na tom. Urobila to z vlastnej vôle, lebo chcela dodržať slovo, ktoré dala a bola nato pripravená. Ani raz o tom nezapochybovala a ak sa on cítil ako víťaz, ona tiež, lebo túžil po nej a to bolo jediné čo chcela dnes u neho vyvolať. Túžbu, ktorej sa nemohol brániť a nie je styk o pudoch. V konečnom dôsledku boli napokon obaja víťazmi.
Stŕpnutie a rozkoš pomaly utíchali, v tichých odozvách, ktoré ňou podchvíľou ešte vedeli striasť a ona sa zachvela. Orina ešte stále cítila v sebe, ani jej to neprekážalo a ukrytá v jeho náruči sa k nemu pritískala. Páčilo sa jej ako ju držal, ako voňal, že ho cítila všade a napokon si musela priznať, že sa jej to páčilo. Možno napokon dobre urobila, že sa mu oddala a teraz mala byť jeho. Síce čo by naozaj nezniesla, tak to by bolo keby on mohol patriť inej. To by ešte videl ako by vystrájala. Rukami ho pomaly objala okolo hrudníka a dlane si spojila na jeho chrbte. Tvár mu pritisla ku krku a v nose pocítila jeho vôňu miesenú s potom.*

*Potešilo ju, že sa rozhodol počúvať ju, vlastne skôr sledovať než počúvať, pretože pri ňom si nikdy nebola istá reakcií. Problémom ale ostávalo, ako sa ho chcela spýtať to čo sa spýtať chcela. Mimo toho že to bola zjavne viac než len jedna otázka to nebola práve téma pre bežný rozhovor. No jeho správanie v nej tie otázky vyvolalo a celkovo nadobudla pocit, že možno ho tá téma ani nudiť nebude. Len čo mala ruky voľné, sťažka si bezhlučne vzdychla a zahryzla zamyslene do pery. V prvom memente ukázala na svoje oči a potom pokrútila hlavou. Rukou naznačila smer jaskýň a vzala mu dlaň, na ktorú napísala tri písmenka – I N E a s hanbou už hádam aj na ušiach ukázala na prsia. Nič iné ju nenapadlo ak chcela naznačiť ženské pohlavie. To však bola len oznamovacia veta o tom čo nemala možnosť vidieť a nasledovala ta horšia časť. Napokon ukázala na svoje oči a potom ukázala na neho a poťukala mu po hlave ako to robila pri slovách myslieť alebo vedieť. Zobrala mu ruku a písala – čo robiť a znovu naznačila ženské pohlavie. Na ruke mal hneď aj – ako a otáznik. Naznačila ženy pokrútila hlavou a ukázala na jaskyne. Nerozumela tomu, ako mohol vedieť čo robiť so ženami, keď tam nijaké nemali. Napokon nasledovala jej posledná otázka, no predtým vlastne pozrela smerom k miestu kde mal byť Zeon i Elek a potom pozrela zase na neho. Mala pocit, že na tom museli byť nejako podobne, aj keď Zeon s Elekom sa takto nesprávali. Možno mal len Charis nejaké možnosti iné. Nechápala to. Ukázala na neho, napísala – mal a s pocitom že sa prepadne pod zem jednou rukou spravila guličku či kruh, do ktorého vošla ukazovákom druhej ruky.*

Orin




*Páčilo sa mu, ako sa k nemu Noby túlila. Pripomenulo mu to ten deň, keď ho zahrievala vlastným telom, ale teraz bol taký rozhorúčený, že necítil ani nočný chlad a cez pokožku mu akoby presvitala slabá žiara ohňa. Slnko už dávnejšie zapadlo a tma hustla. Nevadilo mu to. Práve naopak, hodlal sa s Noby stráviť celú noc, preto z nej vykĺzol a prevalil sa s ňou na chrbát takže ležala na ňom a on ju objímal. Bruškami prstov jej zľahka prechádzal po chrbtici a potom rukou zašiel do jej vlasov, z ktorých začal vyťahovať zachytené listy a konáriky. Druhou rukou nahmatal svoje nohavice a potom aj Nobyn plášť, ktorý cez nich prehodil, aby jej nebolo zima. Cítil sa tak dobre ako už dávno nie, preto sa mu črty tváre vyjasnili a pôsobili dostupnejšie.* Už patríš ku mne, Noby.* prehovoril stíšeným no stále dosť hlbokým hlasom a ústami ju poláskal na spotenom čele. Potom jej chytil ruku a šikovným pohybom jej cez ruku prevliekol krásne tepanú náramnicu. Bol to iba ich zvyk a Noby možno netušila, čo znamená, preto jej to vysvetlil.* Odteraz si moja žena. Vidíš ten symbol, vyrytý na vrchu? Ja mám taký istý.* potom znovu siahol k nohaviciam, kde mal na páse zavesený opasok z puzdrom. Najskôr sa zdalo, že v ňom nosí dýku, ale potom vytiahol náramnicu podobnú Nobynej a navliekol si ju na ruku.* Ani to nebolelo.* uškrnul sa a v tmavých očiach sa mu diabolsky zalesklo, ale ak Noby aj čakala od neho nejaký prejav lásky alebo vyznanie, tak to neprichádzalo.*

Charis



*Chvíľu mu síce trvalo, kým prišiel na to, čo sa Olívia vlastne pýta, ale po tom poslednom geste by musel byť zaostalý, aby to nepochopil. Tvár sa mu so smiechom vyjasnila a v očiach sa mu pokušiteľsky zalesklo, keď si ju premeriaval s neskrývaným prekvapením a záujmom.* Ale, ale dievčatko. Netušil som, že takú nevinnú dušičku bude trápiť práve toto.* znovu sa zasmiala tentoraz sa zahľadel Olívii priamo do očí pričom ešte chvíľu uvažoval, ako by jej to mal správne vysvetliť.* Všimla si si dobre, že tú nie sú nijaké ženy nášho druhu, pretože tie neexistujú.* nechcel teraz skĺznuť k vysvetľovaniu, prečo to tak bolo, a tak rýchlo pokračoval.* Ale máš pravdu, nežijeme ako mnísi. Keď na to dostaneme chuť jednoducho si zájdeme dolu bližšie k mestu. Stále je dosť ľudí, ktorí radšej trávia svoj život mimo zhonu.* natiahol ruku a začal Olívii zľahka prechádzať prstom po líci a kresliť naň rôzny znaky a symboly, ktoré nič neznamenali.* Sme však priveľmi majetnícki a ak si nejaký Arathi začne so ženou, druhý sa jej už viac nedotkne. Dávame si pozor, ale ak žena otehotnie zoberieme ju so sebou až kým sa mláďa nenarodí.* nepovažoval za dôležité spomenúť, aký nebezepčnýbol pre rodičku pôrod a prečo Seram vždy tak zúril ak sa dal nejaký Arathi z ich svorky uniesť. Iné by to bolo, keby ešte žili ženy ich druhu no tie ľudské neboli stvorené na to, aby rodili Arathi potomkov. Preto sa z nich stávali Poloviční a strácali svoje schopnosti. Aj on, Charis, bol polovičný a jeho ľudská matka zomrela pri pôrode. Zasmial sa, aby tú myšlienku potlačil začal si Olíviu doberať.* Som predsa zviera. Pri milovaní sa riadim pudmi. Je to prirodzené. Možno by si to mohla so mnou vyskúšať a ja ti ukážem aké to je.

*Pokrčila pri poznámke o tom čo ju trápilo a netrápilo ramenami. To že ju považoval za nevinnú dušičku bola síce pravda, no nič to nemenilo na tom, že i ona bola zvedavým tvorom a jednoducho mala otázky na veci, ktoré sa diali okolo nej. Na ďalšie slová neskúšala nijako reagovať, len počúvala a premýšľala. Napríklad ju prekvapilo to, že nikdy nesiahli na ženu, ktorý mal už niekto iní. Ako to mohli vedieť netušila, no nešla sa ani pýtať. Bolo by to moc obtiažne a ani ju to tak moc nezaujímalo. Ako k nej natiahol ruku, v prvom memente sa trošku stiahla no potom spokojná že mala ruky voľné ho nechala, aby si prechádzal po jej líci. Pomenovať dieťa mláďa sa jej nepozdávalo, no jeho slová o tom že bol zviera ju len utvrdili o tom, že on to tak videl. Ešte chvíľku potom uvažovala nad jeho slovami, naozaj si to nevedela moc dobre predstaviť, ešte pri ňom áno, ale pri nehovoriacom Zeonovi idúcom do mesta za nejakými ženami vôbec nie a Elek tiež pôsobil tak...no inak než Charis. Možno by niečo skúsila naznačiť, no jeho návrh v nej vyvolal len ďalší rýchly pokus dostať sa z neho aspoň na trávu vedľa. Priamo s tým pohybom pokrútila hlavou a zdvihla ruku, na ktorej sa leskol zásnubný prsteň. Bol to však len mizivý dôvod či možnosť úniku, pretože sama vedela, že domov už asi nepôjde a že svadbu prešvihla*

*Jeho horúce telo ju ohrievalo lepšie ako ten plášť čo rozprestrel cez nich, keď sa prevalil na chrbát a ona sa ocitla pohodlne na ňom ležiac. Držala sa ho, hlavu mala položenú pod jeho bradou a nechtami ho jemne škrabkala po pokožke pŕs. Cítila ako sa mu pomaly dvíhala a klesala hruď a keď trochu posunula hlavu nižšie, počula aj odozvy jeho srdca. Nemala čo povedať, len si vychutnávala nezvyčajný pocit, ktorý po strávených chvíľach s ním mala. Jej ticho narušil až samotný Orin, keď jej opäť pripomenul, že už je jeho. Znova to povedal štýlom akoby bola len vecou a nie osobnosťou, no nemala chuť sa hádať. Znovu na ňu začínala doliehať únava z posledných dní a ťažkých situácií. Jej dych sa ustálil na pomalý a pokojný a na ruke pocítila chlad náramnice, ktorú jej dal. Zdvihla ruku, aby si ju mohla pozorne obzrieť a potom pozrela na tú, ktorú mal na ruke on. Boli rovnaké. Netušila čo to malo znamenať, že je jeho žena, ale podľa významu slov, ktoré počúvala to vyznievalo dosť podobne ako družka.* Čo znamená ten znak?* Opýtala sa potichu a očami zaostrila na vyryté znamenie. Nič konkrétne jej to nepripomínalo a možno to ani nemalo nejaký zmysel. Nevedela.* Ty darebák!* Zasmiala sa a štuchla mu do odhalených rebier.* A ako vieš, že to nebolelo? Už teraz trpím pomyslením k akému neznesiteľnému chlapovi sa mi podarilo pripútať sa.* Jej veselosť však rýchlo pominula. Zrak jej opäť padol na náramok a ruku mu položila na hruď.* Tvojho brata toto zistenie zničí.* Pošepla potichu. Nečakala, že by to Seram bol pochopil. Doslova o tom pochybovala. Bála sa, že ju znenávidí. Možno aj mal prečo nenávidieť ju.*

Orin




*Bruškami prstov zamyslene kreslil po Nobynom chrbte, zatiaľ čo druhou rukou ju objímal okolo pása a hľadel pritom hore do korún stromov. Nebo nad ich hlavami potemnelo, zodvihol sa slabý vietor, ktorý šuchotal lístím a ohýbal konáre, takže sa mu občas podarilo zahliadnuť osamelú hviezdu. Cítil ťažkú zemitú vôňu lesa a teplo, ktoré do neho prúdilo z Nobynho rozhorúčeného tela. Jej dotyky mu boli príjemné. Páčila sa mu intimita tej chvíle, keď medzi sebou výnimočne nebojovali, preto zavrel oči a pevne Noby objal, aby jej dal pocítiť ochranu a silu svojich ramien. Vietor mu privial na líce pramienok čiernych vlasov, ktorý ho pošteklil na pokožke a znovu v ňom začal prebúdzať túžbu.
Rukou skĺzol po Nobynom pleci až k náramnici. Prstami prešiel po vyrytom znaku a črty tváre mu na okamih zjemneli spomienkami a rýchlym úsmevom.* Je to znak môjho rodu. Každý Arathi má podobné náramnice pre svoju ženu.* Odrazu nadvihol hlavu a pritiahol si Nobynu ruku bližšie, aby ju mohol pobozkať na jemnú pokožku tesne nad šperkom. Tlmene sa zasmial a v jeho smiechu sa odrážala spokojnosť. To šťuchnutie viac pripomínalo pohladenie ako skutočný úder.* Jediné, čo ti môžem sľúbiť, Noby, je to, že pri mne sa nudiť nikdy nebudeš. Páči sa mi, keď so mnou bojuješ, aj keď musíš už dávno vedieť, že prehráš.* vyhlásil sebavedome a šikovne Noby podložil hlavu, aby sa neudrela, keď ju prevalil na chrbát. Ležal na boku vedľa nej a sklonený ju začal zľahka bozkávať zatiaľ čo druhou rukou ju krúživo hladil po brušku. Odtiahol sa od nej len na chvíľu.* A čo sa týka Serama... je to už dospelý muž a pozná ma príliš dobre na to, aby vedel, že ťa len tak nepustím.* Hľadel Noby do očí a rukou pomaly zašiel medi jej stehná. Pohladil ju na citlivom miestečku a potom prstami vkĺzol dnu tak hlboko, ako mu to jej telo dovolilo. Znovu sa sklonil, aby ju pobozkal a jazykom jej vnikal do úst v rytme, v akom ju hladil.*

*Bolo to príjemné ako sa jej dotýkal, ako ju hladil a ona cítila na pokožke husiu kožu. Pevne ju objímal a ona sa vôbec nebránila, len sa k nemu viac pritískala a pýtala si viac, pevnejšie objatie. Nechcela aby ju pustil, lebo tento okamih bol celkom iný ako všetky ostatné. Matne jej pripomínal ten, kedy ho zahrievala a pritískala sa k jeho uzimenému telu. No teraz sa netriasol, len ona, od príjemného chvenia vychádzajúceho z jej bruška a ani nepotreboval ohriať, no teplo dával on jej. Pohľadom sa dívala ako ju pobozkal na zápästí a oči jej potemneli túžbou. Stiahlo jej žalúdok a zhlboka sa nadýchla a veľmi pomaly a dlho vydýchla. Mali zvláštny zvyk, ale nemohla nič hovoriť. Ľudia si dávali zase obrúčky, ale to sa brali. A aj tak sa jej to páčilo, bolo to iné a znak jeho rodu bol rovnako krásny ako celá náramnica. Jej pery sa roztiahli do jemného úsmevu a ako sa jej dotýkal, cítila opäť prebúdzajúcu vášeň. Jemne prižmúrila oči, ale ešte skôr než by prepadla vášni, vedela, že chcela ešte niečo povedať.* Možno viem, že s tebou sa bojovať neoplatí, aleee...* Veta jej zamrzla v prerývanom nádychu, ktorý ju náhle prepadol.* Ale nezabúdaj, že v jeden deň si všetko vynahradím.* Perami jej však zapchal ústa skôr než stihla pokračovať a cítila ako sa zosúladil s výpadmi na jej telo. Panvou pohybovala v ústrety jeho dráždeniu a znova prerývane dýchala. Napokon sa však odtiahla od jeho tváre. Otvorila oči, aby sa mu mohla pozrieť do očí.* Seram možno vie, že sa ma nevzdáš, ale to že som sa ti odovzdala... To bude niesť ťažko.* Natiahla k nemu ruku, prsty mala stuhnuté a chladné. Jemne sa mu najskôr dotkla líca, ruka sa jej vzrušením chvela, pod prstami pocítila pokožku jeho tváre, miestami drsnú a miestami zase jemnú. Palcom ho pohladila po líci a skúmavo sa mu dívala do očí. Aj pery nevynechala a keď palcom spočinula na jeho spodnej pere, neubránila sa bozku, ktorý si ukradla keď sa k nemu natiahla. Rukou mu pomaly a pozorne putovala po tele. Prechádzala mu po hrubom krku, hladila ho, škrabkala, po prsiach, ukazovákom mu obkrúžila bradavku a potom postupovala stále nižšie. Očný kontakt však neprerušila. Po pevnom bruchu mu prešla a smerovala stále dole, až kým nenašla jeho stojacu vášeň. Chytila ho a prsty pevne ovinula okolo neho. Panvu jednostaj pritískala k jeho ruke, ale tá jej nestačila.* Vezmi si ma,* prehovorila hlbokým hlasom zastretým od vzrušenia.* Muž môj.* Neodpustila si so šibalskými ohníčkami v očiach a potom už celkom stratila zdravý rozum.*

Orin



/ ak budeš chcieť, tak to prepíšm, ale chcela som to posunúť, nech je to v celku /

*Keď ho Noby chytila vedel, že ju musí mať znovu, aj keby ho k tomu sama nevyzvala. Vrčivo, drsne sa zasmial až sa mu v tme zaleskli ostré zuby a v tú chvíľu pôsobil naozaj nebezpečne. Jeho dotyky a bozky možno boli nežné, ale stále v ňom driemalo niečo zvieracie a pudové a Nobyne slová: "Vezmi si ma" to len uvoľnili. Varoval ju, že by sa nemala zahrávať s ohňom a ona neposlúchla.
Vymanil sa z jej zovretia a šikovne ju obrátil na brucho. Tma možno zhustla, ale on mal vynikajúci zrak. Dlaňou zľahka prechádzal po jej chrbte od pliec až k bokom a potom na okrúhly zadoček. Druhou rukou jej nenáhlivo odhŕňal pramene čiernych vlasov zo šije a kochal sa pohľadom na jej nahé belostné telo, ktoré mu bolo vydané celkom napospas.
Povedala, že si ju má vziať a on si ju zoberie, ale tak, ako na to boli zvyknutí Arathi. Zmenil polohu a zatiaľ čo Noby stále ležala na bruchu kľakol si a kolenami jej naširoko roztiahol stehná. Bola pred ním nechránená, nemohla vidieť, čo sa s ňou chystá urobiť a spoliehať sa jedine na jeho dotyky. Dlaňami jej znovu prešiel po oboch stehnách až k zadočku, chvíľu sa s ním maznal a nakoniec prešiel na boky. Tlakom na panvu ju prinútil, aby ho zodvihla a trochu pokrčila kolená, takže sa mu uvoľnil priestor k jej brušku a plným prsiam.* Zopakuj tie slová ešte raz. Povedz, čo ti mám urobiť?* zapriadol jej pri uchu hlbokým zachrípnutým hlasom, keď sa natiahol ponad jej chrbát a jednou rukou sa zaprel vedľa jej pleca. Druhou ju striedavo láskal na prsiach, bruškami prstov krúživými pohybmi láskal bradavky potom skĺzol nižšie, ale neodolal a aby ju aj seba viac potrápil pritlačil sa k nej bokmi a začal sa pomaličky pohybovať. Dopredu a dozadu, ale nevnikol do nej, iba sa pohyboval po jej hladkom zamatovom povrchu. Tentoraz si už nebol taký istý, že sa ovládne. Obklopovala ho Nobyna vôňa, vôňa jej roztúženého tela a napätie, ktoré sám len zvyšoval. Svaly na chrbte mal napäté, chveli sa mu od námahy s akou odďaľoval ich splynutie, ale potom sa prestal brániť a hlboko rázne do Noby vnikol. Zhlboka sa nadýchol a zastonal od rozkoše, ktorá ho zaplavila ako oheň.
Predtým než sa začal pohybovať si Noby vytiahol na kolená a ramenami objal jej útle telo až sa v jeho náručí takmer stratila. Bol všade okolo nej a ona bola okolo neho, len teraz to bolo naozaj vyrovnané. Prirážal do nej prudko a majetnícky no prstami ju nežne pohládzal po citlivom výstupčeku ukrytému medzi hebkými záhybmi kože a zamatovými chĺpkami. Potom na malú chvíľu zmiernil svoju silu na hladké pomalé vnikanie a prstami, na ktorých bola jej vlhkosť potrel Noby pery. Potom jej chytil bradu medzi palec a ukazovák a otočil si ju k sebe. Jeho bozk bol najskôr drsný akoby ho chuť jej tela zbavovala všetkých zábran, ale potom sklonil hlavu do ohybu jej ramena a oprel sa o ňu čelom. Znovu prudko prirazil, ale tentoraz každý pohyb trval dlhšie, bol dravší a živočíšnejší. V Orinovi sa niečo zlomilo, stotožnil sa so svojím démonom a dovolil Saikovi, aby sa s Noby miloval spolu s ním. Preto ju ostrými rezákmi najskôr len zľahka škrabli po pokožke na krku, ale potom ich vnorili hlbšie. Videli ako tenký pramienok krvi stiekol po belostnej pokožke Nobynej šije a razil si cestičku k jej naliatemu prsníku. Mohli sa do nej zahryznúť ešte hlbšie, ale to nechceli. Vedeli celkom presne do akej hĺbky majú zájsť, aby sa hranica bolesti udržala na tenkej brázde medzi utrpením a rozkošou. Nepili jej krv iba s divokým zvieracím uspokojením sledovali ako jej kvapka horúcej krvi dopadla z bradavky na ich zápästie. Prirazili do Nobynho lona nežnejšie a opatrnejšie ako predtým, ale stále s rovnakou ráznosťou a bezpodmienečnosťou ako predtým, až kým ich vlastné vnútro nezhorelo do tla.*


Ráno sa zobudil skôr ako Noby. Stále boli na tom istom mieste ako v noci, pretože ju držal pri sebe, až kým nezaspala. Nezhováral sa s ňou o tom, čo sa medzi nimi stalo, čo jej urobil. Akoby sa potom uzavrel do svojho vlastného sveta a hoci mal ruku prehodenú cez Nobyne boky a jej hlavu vyloženú na ramene, nemohol byť vzdialenejší a neprístupnejší ako v tej chvíli. Jednoducho zavrel oči a tváril sa, že zaspal, až kým skutočne nezaspala aj Noby. Zdriemol si len na chvíľu a potom nevydržal dlhšie bez pohybu. Opatrne vstal, tak, aby Noby nezobudil a prikryl ju plášťom. Pohľad mu padol na náramnicu, ktorú jej dal a prstami pritom podvedome nahmatal prívesok na svojej hrudi. Modrý kameň zbrúsený do oválu akoby ho popálil v dlani, preto ho rýchlo pustil a so zachmúreným výrazom sa Noby obrátil chrbtom.
Keď sa zobudila sedel na kameni oproti nej, dýkou si odkrajoval z kusu opečeného mäsa a vkladal si ho priamo do úst. Jeho tmavé oči si ju pozorne prehliadali, ale nebol v nich nijaký náznak jemnosti alebo nehy iba zvedavosť a niečo, čo sa mohlo podobať na nepokoj.* Dobré ráno.* pozdravil sa jej s vlčím úsmevom a zobral do ruky druhú misku. Svaly na polonahom tele sa mu napli ako sa natiahol a podal ju Noby.* Ryby. Tentoraz som ich zabil humánnejšie.* spomenul si na príhodu s úhorom a pery sa mu skrútili do pobaveného úškrnu. Vtedy si vážne myslel, že Noby zaškrtí. Jej tvrdohlavosť bola takmer taká silná ako tá jeho. Nijako však neokomentoval prílohu k jedlu, ktorú tvorila nakrájaná zelenina výraznej farby ( cvikla ) pripomínajúca svojou šťavnatosťou a sfarbením krv.* Vieš čo je toto?* očividne sa jedlu ďalej nemienil venovať a ani nijakému vysvetľovaniu. Preto zobral do ruky konštrukciu, ktorá mu ležala pri nohách. Mala tvar štvorca, v strede s krížom tvoreným dvoma zviazanými ľahkými halúzkami. Na nej bolo ako plátno natiahnutá vzdušná čierna látka, zvyšok toho, čo zostalo z Orinovej košele. Zodvihol sa vietor a zaprel sa do konštrukcie až sa na nej plátno naplo a mierne vydulo.*

(( Je to v pohode ))

*Myslela si, že v tú noc sa zase nevyspí. ale to čo sa dialo s Orinom ju úplne zničilo. Zaspala tupým a ťaživým spánkom, z ktorého by ju ani hotová búrka nebola zobudila. Nezobudila sa ani keď Orin od nej odišiel. Len sa prevalila na brucho a spala pričom si podložila pod hlavu ruku. Vlastne sa zobudila až na vôňu jedla. Ospalá zažmurkala, no osvietilo ju presvitajúce slnko skrz lístie stromov. Bola prikrytá plášťom, no mala pocit, že aj bez neho by jej bolo dobre a nebola by jej zima. Prevalila sa na bok a položila si ruku na čelo. Išla jej prasknúť hlava a celé telo ju neskutočne bolelo. Ako sa prevalila na bok, v celej chrbtici jej popraskalo a ona zaochkala. Mala matné spomienky nato čo sa dialo v noci, ale všetko potvrdil až pramienok krvi stečený k jej prsiam na ktorý jej padol zrak. Ovinula si okolo pŕs plášť a žmúriac pozrela na Orina. Prameň vlasov mala prilepený ku krvi a nepríjemne ju pokvákal keď sa narovnávala, aby sa mohla oprieť o kameň. Na holej pokožke ramien a chrbta ju chladný kameň príjemne ochladil a Noby privrela oči.* Dobré ráno.* Odvetila a pozrela na misku s jedlo, ktorú jej podal. Jedným očkom nakukla na obsah a pri pohľade na tú červenú zeleninu sa jej tvár zvraštila hnusom.* Ďakujem.* Moc jej nebolo do reči, tobôž nie pre to čo mala v miske. Číry hnus. Ale aspoň tú rybu sa rozhodla zjesť.* Načo ti to je?* Ani sa len nepozrela na ten jeho výmysel. Samozrejme, že vedela čo je to. Malé deti sa ešte stále zvykli hrávať so šarkanmi vo veterných dňoch. No načo bol práve jemu šarkan? Taká hlúposť. Keď vyjedla rybu, vrátila mu misku s nedotknutou zeleninou a znova si oprela pokojne hlavu o kameň. Nemohla uveriť tomu čo všetko stvárali v noci! Len by nad tým neveriacky krútila hlavou.*

Charis



*Keď mu Olívia natrčila ruku s prsteňom iba spýtavo povytiahol obočie a oči mu zažiarili šelmovským úsmevom. Chytil jej zápästie a pritiahol si ho bližšie k sebe akoby ho lesk kovu natoľko zaujal, že ho chcel preskúmať bližšie.*
To je niečo ako pás cudnosti?* zasmial sa prenikavo a medzi perami sa mu zaleskli biele ostré zuby. S prižmúrenými očami a nevyspytateľným úsmevom vyzeral akoby sa chcel na Olíviu každú chvíľu vrhnúť, ale vtedy sa ozval Elekov hlboký hlas, v ktorom zaznievalo zle potláčané vzrušenie.
"Priveď ju, Charis."
Charis vystrúhlas na tvári trpiteľský výraz a potom sa s povzdychom znovu zahľadel do Olíviných očí. "Tak sa zdá, že nateraz sa o tvoju pozornosť budem musieť podeliť." Vstal a celkom nečakane vystrúhal galantný úklon a pomohol Olívii vstať. Ruku jej však nepustil ako by to možno čakala, ale viedol ju smerom, ktorým prišli.
Na kraji lúky už Elek založil oheň a hoci sa slnko ešte držalo tesne nad obzorom vzduch bol chladnejší a zodvihol sa aj slabý vietor. Charis nechal Olíviu stáť na mieste a sám prešiel na druhú stranu ohniska k záhadne sa tváriacemu Elekovi a Zeonovi. Charis vymenil svoje typické znechutenie za zhovievavosť a istú dávku pobavenia. Ako jediný z trojice mal ruky rezolútne založené krížom cez hruď zatiaľ čo Zeon sa s niečím pohrával medzi prstami a Elek vyšiel Olívii v ústrety.
"Neviem či je to tak správne, ale..." prehovoril a potom sa odmlčal akoby sa snažil nájsť tie správne slová. Zodvihol ruku a chytil Olíviinu dlaň medzi prsty. Jemne ju stisol a pozrel sa jej do očí. "Všetko najlepšie k meninám." odkašľal si a potom rýchlo odstúpil nabok, aby uvoľnil miesto Zeonovi. Ten pristúpil k Olívii bližšie, zahľadel sa jej do očí, ale ruku jej nepodal. Iba pomaly prešiel za jej chrbát, prstami jej odhrnul zo šije pramienky hrdzavých vlasov, ktoré v žiare zapadajúceho slnka doslova žiarili a založil jej na krk prívesok vyrezavaný z dreva.

Prstami sa jej zľahka dotkol pokožky, ale potom ruku rýchlo odtiahol a odstúpil
"Asi sa čuduješ ako sme to vedeli, ale to je tajomstvo." Elekov úškrn preskočil aj na Zeonove pery, ktorých úsmev však bol oveľa triezvejší a vzdialenejší.
Elek potiahol Olíviu bližšie k ohňu a podal jej misku s jedlom, ktoré pripravil, kým bola preč so Zeonom a Charisom. Vlastne to všetko mali dopredu naplánované a len Charis prejavil najmenej ochoty. Nakoniec sa však nechal zlákať, aj keď pritom neprejavoval nijaké nadšenie.
Zeon si siahol do vnútorného vrecka na plášti a vytiahol z neho podlhovastý hudobný nástroj s niekoľkými otvormi. Hodil ho ponad plamene k Charisovi, ktorý ho bez zaváhania chytil a pretočil v prstoch.
"Naozaj neviem prečo toto robím." zamrmlal si ticho popod nos tak, že ho mohli počuť so svojím vynikajúcim sluchom len Elek a Zeon no potom si náustok priložil k perám. párkrát sa zhlboka nadýchol, zavrel oči a začal hrať.
https://www.youtube.com/watch?v=dqXygXmoD2s
Melódia bola rýchla, veselá a zdalo sa, že každou chvíľou stiera chmáry na Charisovej tvári až kým jediné tiene neboli tie z horiacich plameňov ohňa. *

/ nemohla si pomôcť, keď som sa dnes ráno zobudila a pozrela do kalendára /

Orin

Výraz v Nobynej tvári bol rovnako nečitateľný ako ten jeho. Teda až do chvíle, kým mu nevrátila misku s nedojedenou zeleninou, pretože potom odložil šarkana nabok a držiac nádobku medzi prstami priblížil sa k Noby s nebezepčne prižmúrenými očami. Jej otázku odsunul na chvíľu bokom.* Zase sa správaš ako malá. Vieš veľmi dobre prečo ťa to nútim zjesť.* Posadil sa oproti nej tak, že mu nemohla uhnúť. Doslova ju uväznil medzi kameňmi, ktoré vytŕčali zo zeme celé pokryté sviežim zeleným machom. Mohol byť nežnejší, dohovoriť jej nech nerobí hlúposti a zeleninu zje, pretože v tej chvíli potrebovala všetky živiny, ktoré jej pomôžu obnoviť krv. A purpurové plátky uvarenej zeleniny na to boli ako stvorené. Namiesto toho opäť zaujal bojovnú pozíciu hoci tým dosť riskoval, že sa mu Noby znovu vzoprie.
Pohľad mu skĺzol nižšie po jej tele a zastal na krku. Oči mu potemneli, odvrátil sa akoby si nemohol byť istý sám sebou pri pohľade na to akým spôsobom sa Noby predchádzajúci večer zmocnil. Misku položil do jej lona. Namiesto toho zamieril k malému jazierku, ktoré vytvoril lesný prameň, zohol sa a šikovne vytrhol zo zeme kúsok machu. Ponoril ho do vody a potom sa s ním vrátil naspäť k Noby. Kľakol si po jej boku a palcom zachytil okraj látky potiahnuc ho dolu. Zakrývala sa pred ním ako panna, ale teraz to bola jeho žena.* Neuvidím už nič, čo by som nevidel predtým.* podpichol ju, aby ju nahneval a rozohnil. Mokrý mach jej priložil na jej krk tesne pod rankou a začal z nej omývať zaschnutú krv. POhyby mal jemné hoci výraz tváre zachmúrený. Prstami sa nežne obtrel o jej pokožku.*

/to bolo aké milééé /

*Z časti chápala, prečo sa jej preto posmieval. Viditeľne tu neuzatvárali manželstvá ako to bolo u nich, takže mu to muselo pripadať vtipné, že mu tam máva prsteňom. No ju to aj tak netrápilo, nič to však nemenilo na krútení hlavou. Chcela sa ho vlastne ešte niečo spýtať, o niečo ho poprosiť, no chcelo to zvoliť vhodný čas, ktorý by možno aj bol, no bol narušený Elekovým zavolaním. Nedbala, vedela, že možností kedy sa ho spýta malo byť ešte dosť, takže natiahla ruku keď jej chcel pomôcť a nechala sa ťahať. Pustila by sa tej jeho, no on ju držal a tak kráčala za ním, so širokým úsmevom na tvári. Všimla si že medzičasom ako sa ona „rozprávala“ s Charisom sa vrátil i Zeon, ktorý stál vedľa Eleka pri ohni a tvárili sa, akoby vedeli niečo o čom ona nie. Dokonca sa k ním pridal i samotný Charis, ona len nechápavo hľadela na to, ako tam tak postávali a hľadeli na ňu. Rozmýšľala či niečo spravila a oni to s ňou chceli konfrontovať. Konfrontovať s ňou chceli však niečo úplne iné, nič čoby vyviedla. S čelom jemne pokrčeným od zamyslenia pozorovala Eleka a len čo z neho vyšli tie slová, zadumaný výraz sa zmenil na prekvapený. Meniny. Ona vôbec netušila že mala dnes meniny. Ako sa ocitla v ich svete, dni sa jej stratili a ona netušila aký deň v týždni je ani aký dátum. A popravde aj zabudla, že nejaké meniny sa jej blížili. Pery sa jej podvedome bez toho aby si to uvedomila roztiahli do úsmevu, širokého a prekvapenie sa zmenilo na odraz dojatia. Vôbec niečo také nečakala a pritom oni to mali nachystané. Zmohla sa len na pohnutie perami, no najviac veľavravný bol jej výraz a pohľad do očí. Tie sa pomaly presunuli k Zeonovi, vedela že on určite neprehovorí no aj tak nečakala, že sa postaví za ňu. Pocítila ako jej odhrnul vlasy a hneď za tým pocítila dotyk nie jeho ruky na svojom krku. Automaticky zohla hlavu a rukou prešla po prívesku, pocítiac opäť dotyk. Prešli ňou príjemné zimomriavky a nestihla sa ani otočiť a niečo naznačiť a Zeon bol preč a ju už Elek ťahal k ohňu a podával jej misku s jedlom. Všetko sa dialo tak rýchlo že poriadne ani nevedela ako na všetko zareagovať tak, ako chcela a ako cítila. Držala misku a hľadala spôsob keď nemohla hovoriť, keď Zeon podal nástroj Charisovi a ten po chvíli začal hrať. Znovu mala na tvári prekvapenie, napokon misku položila na okamih na zem, vstala a prešla k tým dvom, Elekovi a Zeonovi a oboch ich naraz objala. Netušila či smela a ani sa nepýtala, jednoducho ich len objala ako jej jej výška a rozpätie rúk dovoľovalo. Vstala na špičky, dala jednému i druhému pusu na líce a rýchlo ich pustila, neisto pozrúc na Charisa. Ten mal zavreté oči no aj tak sa trošku bála, no napokon pristúpila i k nemu a dala pusu na líce i jemu, no iba krátku a už aj sedela pri miske s jedlom.*

*Mala práve privreté oči, keď sa na ňu oboril, že sa správa ako malá. Neveriacky otvorila oči dokorán. Vôbec nerozumela o čo mu išlo. Chcel sa s ňou hneď ráno pohádať, alebo čo? Nemohla uveriť tomu čo stváral. Teraz vážne pochybovala kto sa správal viac ako malé dieťa. Či ona, alebo či on. Jednoducho nemá rada to čo jej dal a aby mal radosť sa mala síliť a zjesť to? Prečo?* Orin.. * Prehovorila tónom, ktorý jasne hovoril o tom, ako ju unavuje jeho správanie.* Nemám rada túto zeleninu, preto som ju nezjedla. Vôbec nie som ako malá, len odmietam do seba pchať to čo nemám rada, len aby si bol šťastný. Navyše nemusíš to preháňať. Až tak veľa krvi som nestratila, aby som si ju musela nahrádzať týmto hnusom. Tak prestaň vystrájať.* Nehádala sa s ním, hovorila to pokojným hlasom, ktorý jasne nahováral o tom aký nezmysel videla v tom všetko.* Orin o čo ti ide?* Spýtala sa potichu a naklonila hlavu na bok, aby mu lepšie umožnila umyť jej ranku a stečenú krv. Pustila látku plášťa, aby jej klesla až k pásu a pozorne sa na neho dívala.* Čo sa deje? Ide ti len o to, aby si ma po ráne hneď rozčúlil?* Na perách sa jej zjavil úškrn.* Moc ti to nejde. Mal by si sa viac snažiť.* A ten úškrn sa len prehĺbil.* Keby som ťa nebola poznala, tak by som bola povedala, že máš výčitky svedomia.* Vysmievala sa jeho detinskému správaniu, ktorým sa snažil silou mocou ju vytočiť. Rozhodne nato nemala ani chuť, ani sa jej nechcelo. Jeho snaha vychádzala nazmar.
Tvár od neho odvrátila nabok a oprela ju o kameň. Bolo jej to ukradnuté ako sa k nej správal. Vážne mala pocit, akoby ho sužovali výčitky. Snažil sa vyprovokovať ju ale jej sa hádať naozaj nechcelo. Nemala nato dôvod. Ju výčitky už rozožrali, aby takto vystrájala ako on. Len bola v očakávaní a vážne si nevedela predstaviť čo urobí Seram až sa dozvie, že sa s Orinom zblížili. Pre to sem išla a Serama práve kvôli tomu odmietla, ale vedieť, že sa to stane bolo celkom úplne iné ako vedieť, že sa to už stalo. Jedným znakom toho bola náramnica na jej a aj Orinovej ruke. Cítila ako sa jej nepatrne dotýkal, ako ju čistil a vo chvíľach kedy sa dotkol jej pokožky ju mierne striaslo, ale bola zaťatá a nahnevaná, že sa správal ako malý chlapec, preto nijako nereagovala. Aspoň naoko nijako. Ešte teraz vedela pocítiť vzrušenie pri spomienkach na tú zvrátenú a zároveň nezabudnuteľnú noc.*

Orin



*Noby posmešné slová v ňom vyvolali zmes hnevu a ostražitosti. Nebol s nijakou ženou už tak dlho, že stratil predstavu ako s ňou vydržať dlhšie než pár hodín. Pri tej myšlienke sa uškrnul a pri zmienke o výčitkách svedomia sa znovu stiahol za svoju nedotknuteľnú masku. Noby mala pravdu. Snažil sa medzi nimi vyvolať hádku už hneď na začiatku, aby tak od seba odohnal všetky zradnejšie pocity a udržal si od nej odstup no jeho vlastná hrdosť by mu nikdy nedovolila priznať to. Namiesto spustil ruku a naklonil sa k nej bližšie .* Máš pravdu. Nabudúce sa nebudem tak krotiť, chrobáčik.* zavrčal jej do ucha, pustil mach a vzal misku s nedojedenou zeleninou. Mal chuť, nie, keby sa nechal unášať svojou predstavivosťou nedopadlo by to dobre. No namiesto toho, aby sa s Noby ďalej hádal alebo jej ublížil tak, ako to mal chuť urobiť iba sa zohol a misku vymenil za šarkna.* Keď sa oblečieš, príď za mnou na lúku.* prehodil cez plece a v jeho drsných slovách znela dosť jednoznačná hrozba. Potom odišiel a nechal Noby osamote. Udržať ju nahnevanú bolo pre neho jednoduchšie ako keď spolu nebojovali, pretože potom netušil, ako sa k nej má správať. Dostal, čo chcel, ale teraz toho chcel ešte viac a nepáčilo sa mu, že jeho žena myslela na jeho brata. Videl to v jej očiach. Hovorila, že má výčitky svedomia, ale on stopy po nich vypozoroval aj u nej. Zavrčal a ani si neuvedomil kedy vyšiel na malú lúku. Bol horkokrvný, ale na čerstvom vzduchu sa dokázal upokojiť rýchlejšie a hlavne preto, že tam Noby ešte nebola.*

*S ním to bolo jednoducho ťažké. Nevedela s ním vychádzať ani pred, ani po ich spoločnom sexe. Tobôž ju najviac hnevalo, že sa s ňou nevedel rozprávať. Keby to vedel, ušetril by si mnoho nervov, ktoré boli len zbytočné. Ticho si vzdychla keď osamela. Trochu ju to zarmútilo. Správal sa k nej hnusne, akoby včera nebola urobila to čo chcel. Akoby mu odoprela to po čom túžil. A ona moc dobre vedela, že po nej túžil. Cítila to, videla to. A predsa dnes bol celkom iný. Možno mal výčitky svedomia pre Airy. Netušila, ale túto tému odmietala načínať. Nechcela o tom nič vedieť, nehodlala sa opýtať. Možno by žiarlila keby si uvedomila, že pri milovaní s ňou vlastne myslel na inú ženu. Pomaly sa pozviechala a poobliekala sa do oblečenia, ktoré ostalo pohádzané po zemi tak ako ho včera nechala. Vlasy mala rozpustené a padali jej cez rameno. Strašne ju bolelo telo ako ešte nikdy po sexe, ale bolo to príjemné. Dosť príjemné. Urobila pár cvikov aby si ponaťahovala stuhnutý chrbát a potom vykročila smerom ktorým odišiel Orin. K lúke na ktorej si chcel púšťať šarkana. Ako malý chlapec. Chcela urobiť niečo preto, aby to nebolo takto. Aby sa on necítil zle, ani aby sa ona necítila zle. Vyhrnula si rukávy na košeli tak aby mala predlaktia voľné a zároveň aby aj náramnicu jej bolo vidieť. Možno ho škrelo, že by bola ochotná ju zakrývať keď by prišiel Seram, ale dalo sa to zakryť? Povedal, že každý by to cítil, keby sa chcel k nej priblížiť. A bolo ešte aj dosť teplo, takže vynechala aj pár gombíkov od krku, aby mala voľný výstrih a vietor, ktorý na lúke chvíľami vial, ju príjemne chladil. Tak veľmi sa s ním chcela porozprávať. Chcela ráno začať lepšie, bez hádok. Akonáhle vystúpila z lesa a urobila krok na lúku, pocítila ako vietor sa do nej oprel a rozvial jej vlasy. Bolo tam skvele. Svieži vzduch, len priveľa ostrého svetla. Na chvíľu si dokonca musela zastrieť rukou zrak, aby videla kde stál Orin. Vysoká tráva mu siahala až do výšky stehien zatiaľ čo Noby ju mala až na bedrách. Dlaňami sa dotýkala trsov a kráčala priamo k nemu. To slniečko jej vohnalo do tváre mierny úsmev. A ten ubručanec? Pristúpila tesne k nemu, náruživo ho objala okolo krku a natiahla sa k nemu po bozk.* Dobré ráno.* Chcela začať znova, preto skúsila čo vedela. Pobozkala ho náruživo a keď od neho odstúpila na pár krokov, spýtavo sa na neho zadívala.* Čo ideme robiť?