Knižnica

*zamraci sa nad popisanym papierom a cosi preskrtne*

*odloží jednu z kníh a ostatné nechá na stolíku... vojde medzi regály z kniha a zamyslene sa rozhliedne... má chuť to tam poriadne preskúmať a nie lôen tak sedieť*

*nevie prist na riesenie hlavolamu a tak to necha tak, aj ked by chcela ist von*

*povdzychne a rozhodne sa byť milá*tak vám teda poradím, zoberte kalkulačku a delte tak, že skusajte dať preč nejakú paličku. pozrite na výsledok a potom skúste či ked priložíte tu paličku "nejako" tak vám to nevíde. pretože to nieje len také číslo že 0,1,2...veľa šťastia

*vyjde spomedzi regálov kníh s nie práve najveselším výrazom... posadí sa do kresla a vezme do rúk jednu knihu, no neotvorí ju*

*premkne ju čudný pocit že niečo nieje v poriadku.Trochu vyľakane pozrie na mobil a rozmýšla čo robí Melian*

*Tak dobre... lenze? Sedmickou sa da delit 21tka, alebo 28cka... este 14ka a vyssie... rozmysla, no nic inteligentne ju nenapada... kedze horne cislo je dvadsattrojka, nevie z neho spravit ani jedno z menovanych...*

*ked jej to stale nejde, rozhodne sa posluchnut radu, co bezne nerobi, a vezme si z maleho stolika pod TV kalkulacku. Zapne ju a krmi ju cislami*

*zvalí sa do veľkého kresla. s tým hlavolamom to už vzdala, nevie si s tým rady... možno sa von dostane pri nejakej inej príležitosti, aj keď by sa odtiaľ dostala rada už teraz. otvorí knihu, ktorú nechala na stolíku vedľa a začíta sa do nej*

*stále znepokojene pozerá na mobil. zvlášty pocit ju neopúšťal a začala veriť tomu že niečo nieje v poriadku.*tak ako sa vám darí s hlavolamom*spyta sa aby sa vyhla zlému pocitu*

*zodvihne pohľad a všimne si Alex, ktorá položila otázku a tak odpovie* nijako, je to náročné... ja osobne som to už vzdala*pokrčí ramenami*

*mierne sa usmeje*no tak to je škoda

*hmm... toto vyzera naozaj zaujimavo... -pomysli si, potom razne vstane zo stolicky a zamieri k Alex* Moze to byt toto? *spyta sa jej a cosi jej ukazuje na papieri* //v poste//

*pozrie do papiera*nie, takto to nieje*pokrúti hlavou a podá jej papier spať*

Skoda *povie, no nezatvari sa smutne. Papier a ceruzku polozi na stolik, prejde k regalu s knihami a sadne si za jeden zo stolikov. Vezme prvu knihu, na ktoru jej padne pohlad a otvori ju na prvej stranke. Slova ani nevnima, len prechadza pohladom po jedntolivych riadkoch a uvazuje o hlavolame, raz za cas prevrati stranku, aby vznikol dojem, ze cita*

*zablika jej mobil ze niekto prišiel do budovy. no blíká jej červené svetielko ktoré symbolizuje pohotovosť. okamžite vyskočí na nohy a beží do ošetrovne*

*opatrne otvorí dvere na miestnosti. Len čo mu zrak spočinie sa dlhých radoch knih hned je mu zrejme, že vosiel do knižnice. Porozhliadal sa naokolo a zrak mu spočinul na Alexandre, ktora vsak rýchlo niekam odbehla ani si ho nevsimnuc. Vdel vsak, že bola jednou z nich, pomyslel si nenavistne. Urobil krok dopredu ku Caffee zahlbenej do knihy. Podíde tesne k nej. * ak tam mas schovaty plan, ako sa odialto dostat tak ti rad pomožem. * usmeje sa na nu*

*vletí spať a nevšíma si nového*Caffe, Sara, Kristína podte za mnou*zvolá a ukáže na dvere*kašlite na hlavolam, ideme von. no hned vás varujem, ak utecite*pritom pozrie na Caffe* tak ste mrtve. a to dostlovne. na nešej planéte vás nájdeme, už len vdaka zloteniu vasho tela...mame spôsoby...takže rýchlo zamnou...

*postaví sa a začne tak trochu nervózne pochodovať po knižnici... už má dosť tých dní zavretýá medzi štyrmi stenami*

*zrazu si uvedomí, čo povedala Alex... v očiach jej zasvieti, bez váhania sa vyberie za ňou*

ok, ešte pár vecí...rastlinu musíme nájsť do 45 hodín, ideme na konoch a ideme do hôr.*vyvali na nich a vytiahne obrazok*toto je kvet ktory budeme hladat...je to velmi dôležite...*ukáže na kvet*

*Alex pocuva len jednym uchom dnu, druhym von. No zato sa obrati a pozrie priamo na Mikea, usmeje sa* Tak to by som bola rada... ale odtialto sa to velmi neda *odpovie a usmev jej trochu poklesne* NO zase *povie a pomysli si, ze si on o nej asi za chvilu bude o nej mysliet ze je divna* preco by som to chcela robit? Je mi tu zatial o dost lepsie ako na Zemi... *dopovie, hlas ma vazny a usmev jej z tvare zmizne. Potom, akoby sa nahle stala premena, usmeje sa a poda mu ruku* Caffeé Latte, tesi ma *povie a az potom zacne vnimat aj to, co Alex hovori*

*potom si uvedomi posledne Alexine slova. -Velmi dolezite? Co to moze byt?- spyta sa sama seba, a ked jej na um nepride ziadna rozumna odpoved, vyslovi otazku aj nahlas* Ale co je tak velmi dolezite? Ze dokonca vysielate do terenu vaznov?

* usmeje sa na Caffee a taktiež jej poda ruku* Teší ma Caffee ja som Mike Morgen. Máš zaujimave meno. Páči sa mi.* povie uprimne a ešte viac sa na nu usmeje.* Ja tu nie som ešte tak dlho na to aby som vedel posudit ake to tu bude. * zamysli sa a na tvar mu sadne pochmurny vyraz. Vtom vask do miestnosti opat vstupi Alexandra. Prekvapene nadvihne obocie a nakloni sa ku Caffee. * Kto to je? * opyta sa potichu aby ho pocula len ona. *

*pozrie na Caffe*ideme hladať jednu rastlinu ako som vravela a je pre mimozenstanou jedovata..ale ked nechces ist tak nechod, chcela som vas vziat aby ste sa nenudili ale ked sa ti nepaci tak tu zostan...