Knižnica

Nie, ja som len chcela vediet, co je take dolezite, ze j ideme hladat... *povie neutralnym hlasom bez ziadneho vyrazu a potom vstane* Tak teda idem... *povie a potom sa nakloni k Mikeovi* Jedna z nich... no najprijemnejsia... *ticho odpovie*

* So zaujmom pocuva rozhovor a aj jeho už zacinal zaujimat ten rozruch, ktorý sa tu vyvolal. Po tom ako mu Caffee odpovedala na otazku sa len v duchu utvrdil, že mal pravdu a jeho usudok ho nesklamal. Pochybovacne nadvihol jedno občie. Ešte stale citil tu hrču na hlave, ktoru utržil od tychto mimozemstanov. Videl vsak, že Caffee sa chysta odist a tak rozmyslal či by sa aj on nemohol pridat. Za pokus by to rozhodne stalo.*

Kam mame ist? *spyta sa stale nevyraznym tonom a obrati sa smerom k Alex. Cosi jej tu nehra... naco potrebuju tak velmi ten kvet? Hlavne preco, ked je pre nich jedovata? Mienia nejakeho mimozemstana otravit?*

*pozrie k dveram*tak pome vy tri, mame malo času

/uz som spat, ked budem mat casu(prave som prišla) tak si to tu všetko prečitam/

No obre, dobre... *prehodi tak potichu, ze to nikto nemoze pocut, necha si vlasy padnut do tvare a prevrati ocami. Potom si vlasy odhrnie, vstane a prepochoduje k dveram*

* Odhodla sa položit otazku, ktora mu už dlhsie bludila hlavou. Podisiel k Alex a bezfarebnym hlasom povedal* Som tu novy, ale ak chcete pomozem vam.* povedal a kutikom ust mu nebadane trhlo.*

*v strese sa otočí k novému chlapcovi*nie*odpovie stručne*neveim čo si zač, ešte som nečítala spis a tak...nebudem riskovať problémy..

alebo*otočí sa*pod, no varujem ta, nahanat ta nebudem...na nešej planete kazdy rozozna pozemšťana a kazdy ho zabije ak ho zbada..tkaze ak ujdeš do 5 hodina ta vdaka jednemu pristroju najdu a zabiju....to plati pre všetkych...inak kde je SAra?*pozrie k strazcom*ked pride tak ju dopravte za nami, my nemame cas

podte vy traja*vyjde von* /smer hory a les/

*vyjde za nou*

*vojde do knižnice a porozhliada sa naokolo*

Eh... *Povzdychne ked začuje Alexinu odpoved no nemá cenu sa priečiť. Hned na to jej odpovie on.* Kam som sa to dostala... *Zaklaje si pre seba no potom sa však usmeje.* To je v poriadku, som Fye... *Riekne, ked sa jej predstaví. Vstúpi do veľkej miestnosti plnej kníh. Určite sa tu ukrývajú mnohé tajomstvá svetov a vesmíru.*

Dobre Fye som rad, že sme sa stretli aj ked za trochu čudnych okolnosti.* všimne si ako sa obzerala po miestnosti* Vyzera to tu celkom pekne vsak? Človek až nema pocit že je vo vazeni* vzdychne si a pusti Fyeinu ruku. usadi sa do blizkeho kresla a zatvori oci. *

Okej... *Povie a snaží sa ukľudniť svoju dosť cholericko flegmatickú povahu a usadí sa na kreslo stojace oproti Mikovi.* A teraz... *Začne pokojným tónom.* ...čo? Som zmätená... Chýba mi domov.. *Hlesne dosť zlomeným hlasom stále naňho upierajúc svoje zelené prenikavé oči.*

*otvori oci a zahladi sa rovno do Fyeinych zelenych. Tie oci ho fascinovali a tak mu chvilu trvalo kym odpovedal* Skusal som tu najs niečo co by nam pomohlo. Ked sme boli teraz v osetrovni vsimol som si na stene mapu tohto arealu, ale nemal som cas dokladne si ju pozriet. Ked ta Tom uniesol videla si na okoli aj inych ludi?

Nepamätám si nič, len tmu... *Povie dosť sklamane a uhne pohľadom obzerajúc si všetko navôkol skúmavo ako malé dieťa.*

Ano to je pre nich typicke. Najskor ta niečim ovalia a potom uvaznia.* prešiel si rukou po vlasoch na miesto kde aj on utržil len pred par dnami tiež poriadnu ranu.* podla Alexinych slov tu žiju aj povstalci, ale nič viac o tom neviem.* zamyslel sa*

*Už sa dosť nabažila týmto okolým a rýchlo ju to omrzelo. Opäť naňho uprela zvedavý pohľad.* Povstalci? To povstávajú proti NIM? Ved sú preboha takmer neporaziteľní!

To takmer tam zohrava doležitu ulohu.* usmeje sa na nu a opat na nu uprie syto modre oci.* Trochu som hladal a vyzvedal a zistil som, že pred niekolykmi rokmi tu naozaj vypukla vzbura a to taka velka, že pri nej zabili princezninych rodicov a jej brat sa startil. Potom vsak vacsinu z nich zabili , ale par ich utieklo do hor. Preto som sa Alex na tej vychadzke pytal ci nie je niekto na okoli.

Ak by sme zhromaždili dostatočné množstvo síl... *Začne nahlas premýšlať.* Mohlo by sa história opakovať. Až na to, že by povstalci utiekli a hádam by nám dali na pár rokov pokoj, dokým sa nepozviechajú zo zničenej ekonomiky a politiky... *Dopovie pokojne svoju myšlienku.*

*začne rozmyslat o tom co povedala Fye * Mas pravdu alebo by nam mohli pomoct. Stavim sa , že mimozemstanov nemaju prilis v laske po tom co im urobili.

Samozrejme, že nie...každého z nás predsa odtrhli od domova. *Až teraz si všimne jeho očí, ktoré jej mierne vyrazia dych.* [/i]

*spomenie si na svoj domov a pohlad sa mu zatemni. Ano domov-* zopakuje zamyslene no potom rychlo zodvihne hlavu a pozrie na Fye, nakloni hlavu trochu nabok a usmeje sa.* Deje sa niečo?* opyta sa ked zbada jej vyraz. presne taky mal aj on len pred malou chvilou než Fye uhla pohladom*

*Mávne rukou akoby sa nič nedialo a neisto sa usmeje.* Nič, to je v poriadku... *Snaží sa zmeniť tému.* Ešte si spomínaš...na domov?

Na svoj domov nikdy nezabudnem* povedal a usmial sa na Fye.* Až teraz ked som od neho tak vzdialeny uvedomujem si ako velmi mi chyba a ako som si niekedy nvdel važit to čo som mal.* povedal sebakriticky*