ASALA- časť Mare Imbrium

Vanille a Blake


*Urobil to. Skutočne jej to povedal. Možno si vybral tu najhoršiu chvíľu na také oznámenie, možno najlepšiu. Ani sám nevedel, len sa díval do jej vytreštených očí, v ktorých sa keď začal rozprávať zračilo neverenie, no čím dlhšie jej vysvetľoval to čo rozprával i Yunne, pomaly a jasne, tým viac sa jej oči začail napĺňať rôznymi odtieňami iných pocitov. Sklamanie, bolesť, možno odľahnutie, čosi málo z radosti i vlna nedôvery a zároveň aj opaku.
„...viem že moje úmysly neospravedlňujú nič z toho čo som ti za tie roky povedal a ako som ti ubližoval, Vanille ale nemohol som mu to dovoliť. Si moja sestra, vždy som ťa ľúbil a vždy budem, musel som ťa chrániť a keby som nevedel o jeho plánoch tak by som nemohol. A byť s tebou zadobre by znemenalo nič nevedieť, čo ti chce urobiť.“ Rozprával a rozprával, zatiaľ čo ona sedela a alen na neho mlčky hľadela. Netušila čo mala cítiť, čo urobiť. Odľahlo jej, tak strašne vždy túžila po tom aby ju mal aspoň jej brat rád a zároveň v nej jeho ubližovanie vyvolávalo neurčité pocity akejsi zrady a sklamania. Možno to bolo preto, že týmto odhalením akoby prišla o Bezmenného, ktorému verila a mala ho za brata. Zrazu tu pred ňou bol Blake, zároveň Bezmenný, dve protichodné osoby ktoré sa spájali do jednej. A bolo to zvláštne. No aspoň ju to odpútalo od myšlienok od Sallyho a Lea. Blake tiež stíchol, mlčky čakal čo spraví, ako sa zachová, no ona sa napokon vrhla okolo jeho krku a objala ho. Odľahlo mu, hlasno si vydýchol a cítil sa ľahší, akoby mu padol zo srdca obrovský kameň, ťažiaci ho už pridlho. Rukou ju hladil po vlasoch a cítil ako plakala, nesnažil sa ju ani tíšiť, aj keď sám netušil prečo všetko padali tie slzy. Mohol len dúfať že sa neunáhlil, že chápala že pred otcom to bude o tom istom, tak ako to malo byť aj pri Yunne. Obe museli byť nateraz herečky, zúfalé zo svojho brata a manžela, a on odporný a chladný.
„Budem nad tým musieť potom porozmýšľať osamote...“ dostala zo seba, no hlas prezrádzal že nezúrila, len si to všetko potrebovala usporiadať. Už aspoň vedela aká bola jej budúcnosť z pohľadu jej otca. Vydať ju, tváriť sa že je všetko v poriadku, nechať ju otehotnieť, nejako jej ublížiť aby prišla o vlastné dieťa, potom jej zase čosi vykrikovať aká je vrahyňa už aj dieťaťa...Odtiahla sa a zrak uprela niekam k prikrývke.
„Bezmenného by som sa spýtala na to čo sa dnes stalo...“ poznamenala, pretože Blake nechal hovoriť Yunnu, iba pritakal že to muselo ostať medzi nimi, že pre ostatných musela byť pannou naďalej. Blake si v tej chvíli vzdychol, no Vanille odrazu trhlo. „Takže Yunna ťa vlastne nepodviedla...“ nemusela si dávať pozor na pusu keď to bol on, veď on tým pádom vedel o tom čo sa stalo. Zaujímalo by ju, čo mu blúdilo v hlave, či cítil nejaké skryté či neskyté výčitky, že by ho podviedla. Alebo to v tom čase už vedela? „...myslela som si že bude chápať prečo som bola so Sallym, lebo urobila tiež niečo čo nemala, rozhodla sa jednu noc byť s niekým...“ nedopovedala, len zaborila tvár do dlaní. Pravdepodobne stála viac pri Leovi, možno preto za ním hneď aj bežala, aby sa uistila že bol v poriadku. Aj ju to mrzelo že mu ublížila, no naozaj bola taká mrcha za akú ju mal? Povedal že bola falošná, ale prečo? Pre to že sa s ním bozkávala a potom urobila toto? Myslela si že sa za neho bude vydávať, že skôr či neskôr k tomu zbližovaniu dôjde a toto bolo lepšie miesto než doma pod dozorom otca a jeho kumpánov. To jej pripomenulo ich rozhovor tu, keď sa prechádzali a niečo čo jej povedal. ...že ak by nato prišlo a ty by si sa rozhodla stráviť noc s niekým iným, nevyčítal by som ti to. Určite nie, ak by to bolo z lásky k tomu mužovi....To určite. Nie nevyčítal jej to vôbec, len čo bola pravda. Niežeby to čo sa stalo v noci táto veta nejako ovplyvnila, len ju to napadlo. Beztak by tým slávám vtedy neverila, keby vedela čo k nej už vtedy cítil.*
„Kašli nato, beztak v tomto budem za tú zlú mrchu.“ Len pokrútila hlavou. Bola neverná snúbencovi, Bohovia jej to istotne nepekne nejako oplatia úderom v živote. Škoda že sa nikto nedíval na druhú stranu, čo cítila ona.
„To čo si spravila je prúser Vanille. Nehľadiac na nič iné, len na Uretana, dopadne to zle. Určite ťa dá skontrolovať keď prídeme, neverí tebe a Sallymu, na tej svadbe to z vás bolo...cítiť. Toto je jedna strana toho čo cítim, tá ktorá myslí nato, aké následky to ponesie. Moja druhá časť je však rada že si to prežila tak ako si chcela a s kým si chcela.“ Leo mu prišiel vpohode, ale nebolo to jeho pannenstvo aby za ňu vyberal a neboli to ani jeho city. Vanille by možno niečo odpovedala, keď sa otvorili dvere a oni obaja pozreli na Yunnu. Prehovoril Blake* Ako to išlo?




Floreine a Pandora

*Maličká zvedavo pozerala hore, pár krát sa preto potkla lebo bola zaujatá jeho tvárou, takže občasne začala pozerať aj pred seba, aby si niekde neobila kolienka. Po jeho otázke sa usmiala, aj on už kládol otázky na ktoré sa nedalo odpovedať len áno alebo nie, no nevadilo jej to.* Nachádza sa všade. Teda nie všade, vo vode niesú, myslím že nevedia plávať. *Usmiala sa, uvažujúc nad tým. Nie, vo vode na niečo také nikdy nenarazilla, zato inde ich bolo vždy požehnane. Floreine mala tušenie že on už tušil tiež čo to mohlo byť, no len občasne prešla kobylke po srsti a čakala na záver ich hry. Lebo ten sa nepochybne pomaly blížil.Ešteže sa hrali, netušila ako dlho mali prechádzať ich územím aby prišli až k nim do osady, no takto malá aspoň nemyslela na únavu a na pečúce slnko, len na ich hru a zábavu, jej tvárička to jasne prezrádzala.*

Vanille a Blake

*Vanille si utrela oči a zadívala sa na Yunnu. Napokon chytila do ruky drobný vankúšik ako začula jej slová a hodila ho po nej. Niežeby sa hnevala že jej to tajila keď to vedela, to nie. Na jej mieste by to bez dovolenia tiež nevytárala.* Už to viem. *Skonštatovala s veľavýznamným pohľadom, aj keď si nebola istá či sa k nim otočí. Ona i Blake ten náhradný plán pochopili, zjavne ten rozhovor nešiel tak úplne ako dúfala. Vanille to ale ani neočakávala, po tom čo jej povedal by bolo naivné myslieť si niečo iné. Nepovedala však nič a Blake tiež nie. Ten uvažoval radšej nad nejakým iným plánom, ktorý by ich z toho dostal, pretože tá noc všetko skomplikovala. Nevenoval oznamovaniu jeho sestry priveľkú pozornosť, jeho ružovovlasá potvorka to už vedela a možno ju to tiež ani neprekvapí, že jej to povedal. Tento deň začal mizerne, táto jeho správa tiež nebola práve najveselšia, no stále tam bolo niečo, čo chcela jeho sestrička vždy vedeť, a to že ju mal rád, že ju nadovšetko ľúbil.*





Floreine a Pandora

Mravčeky vedia plávať? *Vyvalila na neho očká. Nikdy nevidela plávajúceho mravčeka.* To som nevedela, nikdy som nijakého v hlbokej vode nezazrela. Ale niekedy to vyskúšam a pozriem sa nato. *Usmiala sa a potom sa ho natešene chytila za jeho veľkú ruku.* Uhádol si! Ide ti to moc dobre. *Pochválila ho natešene, až to Floreine nahnalo do tváre široký úsmev. No ten sa zastavil, keď začula, že ju odnesie. On s tými jeho rebrami sa nemal namáhať a malej núkal niečo také? Malej? Veď ona aj keby má energie za dvanástich by určite chcela byť na ňom aby ju niesol.* To netreba...nemal by si...si čerpať sily, malá môže ísť na kobylke. *Krútila hlavou a nenápadne mu ukázala na rebrá. Zato malá už pri ňom skutočne poskakovala ako žabka a naťahovala k nemu ruky.* Pandora neliepaj sa na neho...*Akoby hrach o stenu hádzala, malej sa jeho nápad páčil.*

Vanille a Blake

*Blake ostal v neistote čo povedať. Nebol si istý čo mal od bratov čakať, predsa len si zval Yunnu a ona bola asi ich miláčik. A mala ta mať možno i brata a on naozaj nevedel ako sa teda správať v takej skupine. No nechcel vyčnievať ani sa strániť, predsa len ich manželstvo a zvťah nebol už hraný a rád by ukázal aj im že si Yunnu zaslúžil. Preto prikývol.* Ja sa pridám rád, aj keď tvojho brata sa možno budem trochu báť. *Žmurkol na manželku a rozmýšľal, či tam bude aj ten V. Jej nápadník. U toho si tiež nebol istý, ako bude reagovať on. Hlavne ak bude Yunnu nejako obzerať.* A Vanille ty ideš tiež, nebudeš tu sedieť ako knedľa. Ale teraz by si mohla ísť za dvere, je mi trochu sproste keby mám pred tebou behať nahý. Nie že by som sa hanbil, ale je to čudné...*Nebol si ale istý či by ostala za dverami a tak jej nedal možnosť ani ísť, plesol jej vankúš do tváre pred oči, nech si ho drží. Potom vykĺzol z postele, prešiel popri Yunne a dal jej bozk do vlasov a natiahol sa po nejaký odev.* Tak teda poďme. *Zavelil, natiahol ruku k Yunne a Vanille zatiaľ poslušne zliezla z postele, aj ona potrebovala prísť na iné myšlienky.*




Floreine a Pandora

*Natešene prikývne, keď sa ponúkne, že ju zoberie na ten pokus. Ona by to skúsila aj sama, ale s ním to bude lepšie, lebo už to videl a aspoň dá pozor, aby ich naozaj neutopila. Také hromadné hubenie mravčekov sa jej nepozdávalo, no vidieť ich plávať to veru áno.* Dobre, už sa neviem dočkať. Podľa mňa sa im vlastne musí dobre plávať keď majú toľko nožičiek, viac než my...určite sú potom aj dosť rýchly...*Detská logika nemala s dospeláckou nič veru spoločné.*Z!* Zvolala Floreine prekvapene, keď videla že malú zobral na ruky. Tá sa natešene rozosmiela a ako taký prísavníček okolo neho omotala nožičky aj ručiky.* Toto je super! *Zvolala natešene, keď sa k nim Floreine pohla aby mu ju zvala. Trdlo si ešte viac ublíži takýmto štýlom, to hádam nemyslel vážne.* Ide! *vykríkne malá, keď vidí Floru s jasným úmyslom. Len sa pevnejšie chytí, ona dole ísť nechce.*

Vanille a Blake

*Na jej slová o tom, že povie bratovi aby bol na neho nežný sa ušknie. Keby tušil že sa to naozaj mohlo zísť, neuškŕňal by sa toľko. Nebol žiadne béčko ani cintľavka, u nich sa bojovalo tiež, toho sa naozaj nebál, no bol to jej brat, ona ho ľúbila a jednoducho nechcel s ním byť na nože. Ale bol muž jeho sestričky, inými slovami asi nemal čakať nič príjemné. To mu pripomenulo, že Cooper sa dotýkal jeho sestry a...Cítil ako zovrel sánku a zahnal tie myšlienky za hlavu. Len kráčal pritúlený k ružovovláske, a druhou voľnou rukou držal Vanille. Tá kráčala v tichosti akoby ich ani moc nevnímala, no na bratov sa tešila. I na súboj, pretože pri tom musela mať čistú hlavu a to teraz potrebovala. Vedela že jej brat pri nich ešte nebol, takže Yunna ich asi chcela predstavovať, takže ona sa im len všetkým hlasno pozdravila, Blake ju nasledoval.*




Floreine a Pandora

*On jej vážne utekal! Nemohla tomu uveriť že sa terorizoval a utekal jej, akoby ho nič nebolelo. Trdlo jedno makové. Chvíľu ho naháňala, no keď zastavil, pokrčila čelom. Viditeľne napriek bolesti mienil utekať, možno by ho chytila, on mal záťaž, niečo ho bolelo a ona bola dosť šikovná. No malej sa to viditeľne páčilo, ako s ňou utekal, lebo aj keď sa silno držala, len sa na tom smiala celá rožiarená.* Tak fajn, nes ju. Ale potom nekňuč. *Varovala ho a rezignovane potiahla kobylku za nimi, neostávalo jej nič iné len to nechať tak a neterorizovať ho ešte viac. Beztak by sa ho malá nepustila a on by ju nepustil tiež, aj keby ich dobehne. Preto teda kráčala a nechala ich tak, nacpaených na sebe.* Nemáš rozum vieš o tom? *Pokrútila nad ním hlavou, načo malá prekvapne pozrela k jeho hlave. Zaťukala mu prštekmi o hlavu a pokrútila.* Podľa mňa ju nemá vôbec dutú...*Skonštatovala smrteľne vážnym hlasom.*

Blake

*Blake sa pomaly zoznamoval s jednotlivými Bratmi, dúfal že si ich navzájom nepomýli, to by nebolo práve nejlepšie. Obzvlášť dlhší a pozornejší pohľad venoval V-čku, aj keď sa tváril úplne prirodzene. No bol zvedavý a musel konštatovať, že to bol veru poriadny kus chlapa. Vlastne ako celá skupinka Bratov. Keď k nemu pristúpil Gabriel, prvá myšlienka bola, že no tak to teda moc dobre nepôjde. No bolo by vlastne naivné niečo také očakávať.* Príjemnú zábavu. *Usmial sa na Yunnu keď sa s ním lúčila a neuniklo mu, že mala bojovať s V. Očkom prebehol aj po tom čo sa volal W, ktorý sa z ich prítomnosti tešil asi ešte menej než Gabriel. Teda Gabrielovi zjavne vadil len on, zdalo sa že jeho sestra tam celkom zapadla, dokonca jej na perách tiež svietil široký úsmev ako na tvári jeho manželky. Zatiaľ čo on tam bol akýsi...navyše. Zahnal tieto myšlienky a pootočil zrak ku Gabrielovi. Netušil či chcel viesť rozhovor alebo chcel tiež bojovať, preto zatiaľ zostal stáť, nechajúc to na neho. Bol domáci tak nech vyberie.* Mám očakávať ranu do brady že som si vzal tvoju sestru? *Spýtal sa pokojným hlasom s jemným úsmevom, keď začal ruch a nemusel sa báť že budú ostatný naťahovať uši.*




Vanille


*Vanille sa zdvihla nálada, keď sa dostala von. Nielen preto že pohyb znamenal endorfíny a tie potrebovala, ale jednoducho aj preto, že s Bratmi bolo veselo. Keby sa ona či Yunna tvárili kyselo, nepochybne by im nedali pokoj kým by sa nesmaili. Naozaj boli skvelí, až tak trošku žiarlila, aké to doma mala Yunna. A o to viac ju ľutovala, že musela ísť späť s nimi do sveta, ktorý s tým jej nemal nič spoločné a ani zďaleka nebol taký veselý. Neisto sa zadívala smerom ku Gabrielovi, no napokon sa obrátila po Bratoch, ktorý ostal. Ako inak W, možno práve preto že jeho brat tam nebol. Pobrala sa preto s úsmevom na perách, akoby si jeho „nadšenie“ z jej osoby ani nevšimla a pokrčila ramenami.* Vyzerá to tak že si dáme odvetu. *Ktorú zase prehrá, no nejako ju to netrápilo. Aj tak sa tešila a mienila mu dať zabrať, aby nevyhral ľahko a ona nebola za žiadnu bábovku.*



Floreine a Pandora


*Ako hodí ten svoj psí pohľad, pohne sa smerom k nim ešte viac a má silnú chuť do neho šťuchnúť. No to by musela priamo k tým jeho rebierkam a to mu nechce zase urobiť. Ale zaslúžil by si poza uši, len čo bola pravda.* No dobrý psík, dobrý...*Ušknula sa a namiesto šťuchnutia sa postavila na špičky a pohladkala ho po hladkej hlave ako takého psíka, keď už kňučal a chcel na ňu hádazť psí pohľad. Malej sa to zaľúbilo a začala sa na nich pochechtávať, stále sa usmievajúc a pevne sa ho držiac, ako taká prísavka.* Ešte nikdy som nevidela skutočného psíka. *Zamyslela sa po chvíli. Z veľkých zvieratok videla len koníky, nič viac hore nebolo. Z diaľky zahliadla srnky a jelene, no to bolo naozaj z diaľky.* Máte u vás psíkov? Počula som že vedia dávať taký pohľad ako ty teraz, a že potom sa im nedá odolať a každý ich hneď kŕmi. Flora mi hovorila že kedysi aj ona mala psíka.

Vanille


*Nemala by ostať prekvapená, že s ňou nechcel bojovať. Predsa len, mal ju asi tak rád, ako ona spálený chrbát. Aj to ona ten chrbát oproti nemu asi ľúbila.* Až taký zlý súper som zase nebola. *Skonštatovala ledabo, no nepohla sa za ním. Vtierať sa mu a naháňať ho nemieniala, rovnako ako nemala za potreby mu zbytočne zvyšovať tlak. Nechcel s ňou bojovať, tak teda fajn. Bola to jeho voľba, ona sa ju rozhodla rešpektovať. Dnes nebol deň, kedy by sa s niekým chcela škriepiť či niečo podobné. Začalo to nanič, nemuselo to tak i pokračovať. Prešla preto radšej mimo poľa kde prebiehali zápasy a usadila sa, aby ich mohla sledovať, ako sa darilo ostatným. Bola celkom zvedavá na Yunnu, tú ešte v boji nevidela, takže upriamila zrak jednoducho k nej a V, očkom občas hodila k bratovi a Gabrielovi.*



Floreine a Pandora

*Malá sa neprestajne chichotala a chichot sa zosilil, keď zavrčal a zacvakal zubami. To sa už len tak natriasala od smiechu, v očkách sa jej odrážali nezbedné veselé iskričky, zrak skákal z jeho tváre ktorú mala pod nosom k Floreine, ktorá sa tiež zabávala.* Aj ja si myslím že mačičky budú najviac super. *Pritakala, slovo super bolo v jej slovníku teraz veľmi používané. Mala svoje obdobia, raz uprednostňovala stálu otázku - A prečo? inokedy "a tak" či hocičo iné, čo často v určitom čase pužívala.* Keď ty si taký dobručkavý psíček, strážiš, vrčíš, aj pohladkať sa dáš, taký krátkosrstý si...*Rýpala si do neho Floreine zvesela, veď ju to bavilo rovnako ako jeho, čo už on stihol nepochybne postrehnúť. Možno to boli posledné možné chvíle, sama nevedela čo bude u nich, no bol bojovník a určite mal lepšie činnosti než motať sa okolo nej a malej. Preto si to jednoducho musela teraz užiť.*

/gabriel zajtra na toho potrebujem niečo mudrejšie /

Blake


V tom prípade sa budem spoliehať na svoje reflexi. *Odvetil akoby nič. Bol si istý že keby sa mali pobiť tak by to bola poriadna bitka, ani jeden z nich nebol nijaká cukrová princeznička, vlastne v prípadoch ich sestier princezien sa tiež nedalo hovoriť o cukrovosti. Vanille učil práve on ako zaobchádzať so zbraňou, aj keď nie ako jej brat, ale ako Bezmenný. Po tom čo vedel by ju nenechal len tak bez ochrany, hlavne ak ju pohybová činnosť ešte aj bavila. Keď Gabriel znovu prehovoril, prekvapene k nemu pootočil hlavu. Takže Yunna mu povedala čo sa stalo? Čo jej jeho otec urobil a prečo sa vzali? Škoda že teraz boli informácie už nie tak úplne aktuálne.* Nemal by si ma súdiť podľa môjho otca. Nie som ako Uretan a nikdy by som žene neublížil. Keby som tam prišiel skôr, nedovolil by som aby sa to stalo. *Odvetil mu pevným hlasom i so skrytou ľútosťou že ho nenapadlo, že ju niekde nájdu skôr, ako ju zašije do svadby preč. Nemuselo sa to vôbec stať, nebyť toho.* Nie je jediná kto prechováva nenávisť voči otcovi. Rovnako ja, rovnako Vanille. V našom svete som však ja ten, kto musí niečo zariadiť a preto sa tvári ako dobrý chlapček svojho otca. Mám svoje spôsoby ako sa otcovi...vzpierať...Yunna o tom už nejaký čas vie. Mimo toho sa o ňu nemusíš obávať, že sa stala mojou žčenou. Napokon to bol naozaj osud. *Nebol ten typ, čo sa o záležitostiach citov rozprával s len tak niekým, hlavne ak ho dobre nepoznal. No hádam chápal ako to myslel.*

GABRIEL

*Stál mlčky, počúval čo mu Blake rozprával a uvažoval čomu z toho mal veriť. Hlavne čo si o tom potom myslieť. Vedel, že nemá dôvod klamať mu, tak jeho slová ako lži nebral, no nepoznal ho a nevedel či mu smie veriť.* Ale ty si tam neprišiel skôr... *Nie veriť ako veriť, ale skôr dôverovať. Bol to teraz muž jeho milovanej sestričky.* Určite chápeš, že sa o Yunnu bojím. *Aj keď je od neho strašia, bojí sa o ňu.* Možno sa mi Yunna priznala s tým čo jej urobil tvoj otec a čo si vytrpela, prečo ste sa brali a ja rozumiem, že tu hráte dokonalé divadielko, ale celkom presne viem, že keby sa to týkalo teba, klamala by tak dobre ako spolu hráte šťastný zamilovaný pár.. *Bol si istý, že by ho kryla. Hlavne preto, e tu by ho mohla spravodlivosť postretnúť. Uretana nie. No keby sa jej bol Blake dotkol tak ako nemal, nikto a nič by im nezabránilo aby si to odskákal. No uvedomil si, že Blake povedal niečo, čo mu hneď nedošlo a hlavne, niečo... čomu teraz asi celkom nechápal. A prekvapený pohľad uprel na Blaka.* Osud? Ako to do pekla myslíš? *To mu naozaj chcel povedať, že si našli k sebe nejakú cestu? Priatelia? Či čo vlastne???*

Blake


*Nie neprišiel. K tomuto nemohol povedať nič, pretože to bola pravda. Neprišiel tam a nezabránil tomu. Keby tam bol, zabránil by otcovi aby to spravil, aj keby si ho poštval. No bolo teraz zbytočné plakať nad rozliatym mliekom, no chápal že sa o ňu bál.* Mám tiež sestru. *Odvetil na jeho slová o tom, že určite chápal že sa o ňu bál. Samozrejme že ho chápal, i on bol brat a nehľadiac na vek a také veci, boli to ich sestry, chceli ich chrániť, asi to bolo niečo s čím sa bratia rodili a čo v sebe mali. Po jeho slovách však mal chuť prevrátiť očami, nejaká blondínka pri ňom mohla ísť veru dokelu. Len sa pouškrnul a potľapkal ho po pleci, hádam mu už nasledovné slova roztvoria oči, hlavu a nikto mu nebude stáť nakábli. Možno by mal veru podskočiť.* To je to, že my to nehráme. *Odvetil jednoducho no výstižne a pohľadom skĺzol práve k nej, či bolo všetko na poriadku a či ju ten V moc nebil. Mal taký pocit že keby hej, pokojne by tam vletel a dal mu jednu do nosa. Vlastne nebol to len pocit, bol si tým úplne istý že by ju nenechal mlátiť.*

„ U “

*Mal na krku Béčko, už sa pekne ponaťahovali, keď si všimol W chrbát ako odchádzal preč od Vanilky a ju nechal len tak. On s ňou ešte nemal tú česť sa trochu porozprávať. Koľké šťastie, že tam bol ešte N, tak kývol Béčku, že nech si zabojujú spolu oni dvaja. On sa zatiaľ pekne poráta so slečinkou. Na ceste k nej ukradol N jeden z jeho bičov, pri tom škaredom pohľade aký mu venoval, mu poslal vzdušný božtek a veselo ako malý chlapec sa vybral za ňou. No výraz v jeho tvári mal strašne ďaleko od chlapčenského, tváril sa ako hotový čert a diabol a len tak sa mu z očí iskrilo.* A ja som azda vzduch, slečinka? *Zabručal smerom k Vanille ako sedela na zemi a keď jej zakryl výhľad na Yunnu a Véčko, poriadne pukol bičom, len tak sa vzduch nad jeho hlavou zavlnil.* Vaše telo, alebo život, slečna! *On bol z tých tichších Bratov, ale tiež sa vedel poriadne odviazať a keby nemal na hlave tú svoju typickú kapucničku, asi by sa bol aj poriadne červenal. Koľké šťastie, že ho aspoň trochu zakrývala.*

Vanille

*Moc toho nenapozorovala a do výhľadu jej vstúpil U. S ním ešte tú česť nejako nemala, ani v boji ani inak, zvyčajne sa zdržovala všade s nejakými inými Bratmi. Na jeho slová sa však diabolsky uškrnula a natiahla ruky k vlasom aby ich ešte pevnejšie stiahla než ich mala doteraz.* Takže mladý muž je takto na bičíky? *Veľavýznamne nadvihla obočie a nechala to skĺznuť dokonca do dvojzmyselného podtónu, veď to on sa na ňu škeril priam diabolsky. Vyskočila ladne ako taká srnka na nohy a uvažovala akú zbraň ma teda použiť ona, keď on mal bič. Veru netušila, no mala pocit že toto bude hodne bolestivý boj, taký zásah bičom musel bolieť ako sto čertov. No nepovedala nič, ako taká pružinka sa pohupovala na nohách nedočkavá v pohyb. Zásluhu mala aj ta včerajšia mastička, vďaka ktorej ju už kožka tak moc nepálila. Lebo keby áno, asi by sa skrývala niekde pod stromčekom alebo vo vode, len aby ju nič nebolelo.*

GABRIEL

*Len tak žmurkal na neho. Čo? Oni to nehrali?* To ste akože kedy stihli? *Ešte keď mu to Yunna hovorila, nič také medzi nimi nebolo. Hovorila o manželstve zo rozumu. To im akože len tak preplo zo dňa na deň a boli zaľúbení až po uši? No to bolo prekvapenie pre neho. Možno aj zabudol dýchať pri tom šoku, lebo toto rozhodne nečakal.* To akože.. vy dvaja? Spolu? *Obočie mal vysoko zdvihnuté a pomaly na neho civel ako teliatko na nové vráta. Však to bolo nenormálne. To sa nedalo stihnúť. Niečo mu očividne unikalo. A keď pohľadom pozrel k Yunne a Véčku, práve mohol vidieť ako Yunna pod ťarchou úderov klesla na koleno a jej chybou sa Véčku podarilo uštedriť jej poriadny úder do pleca. Všimol si aj jeho prekvapenie v tvári nad úderom, ktorý jej uštedril a Gabriel rýchlo položil ruku na plece.* Už dopadla i horšie. S Véčkom veľakrát idú až na dno svojich síl. Vedia sa mlátiť ako malé deti...

Blake


Zavri pusu, mušky ti do nej vletia. *Nemal ju síce otvorenú, ale tváril sa ako také telivo a tak si musel rypnúť. No do vysvetľovania ako to stihli kedy ako a tak sa nemal, nielen preto že to bol jej brat a zase no, nemusel vedieť všetko, ale i preto, že V mu mlátil manželku. Prudko sebou trhol, nevšímal si slov o tom že to bolo bežné a že na tom bola i horšie, to mu vlastne zdvihlo tlak ešte viac. Pár krokmi stál nad Yunnou a rozdával presne mierenú ranu V do brady. Z očí mu v tej chvíli šľahali blesky, v tej chvíli mu bolo naozaj jedno či si tam niekoho poštve a že tam nemá čo vyskakovať. Yunnu mu veru mlátiť nebude. Razom si kľakol k nej.* Si v poriadku?

„ U “

Slečna ma ešte nepozná. *Uškrnul sa ešte viac. Vedel, že teraz sa príliš rozkokošil a ukáže svoju odvrátenú tvár, takže bude drzý a určite jej nič nedaruje. S bičmi nezvykne bojovať často, ale má ich rád a síce nie je taký borec ako N na ne, no celkom mu to s nimi vedelo ísť. Znova bičom len tak zavlnil. On a bič a jeho schopnosť dostať sa protivníkovi ladne za chrbát, to bola moc zlá kombinácia. Pre protivníka. Pre neho moc dobrá. Vyškieral sa na ňu ako taký blázonko a rovnako ako ona sa prikrčil a začal sa jemne pohyboval na špičkách nôh. Bolo to také poskakovanie ako kozliatko.* No tak začni, dám ti náskok. *Uškrnul sa a pobádal ju, nech si prvá udrie. On potom začne. Vystrájať. Len kútikom oka si všimol, že V práve schytal poriadny úder do tváre od Yunninho fešáčika. No to im ten tréning pekne začínal. Takéto divadielko... Koľká škoda, že si ho nemohli pozrieť a zohnať kukuricu na vyhrýzanie.*

Vanille


To veru nie, stále niekde zašitý, ktovie čo kde mladý muž robí. *Odvetila na jeho slová vyšekerená ako slniečko na hnoji. Na jeho slová o náskoku len pochybovačne nad ním povytiahla obočie, no napokon sa natiahla po jednu z drevených bakúľ, s ktorými sa trénovalo. Na okamih ale odvrátila pohľad iným smerom, k svojmu bratovi ktorý chudáčikovi V vrazil do brady.* Amen dolina...*Zašomrala, chudáčisko V dobrák od kosti a jej brat ho tam mlátil. No nevenovala im viac ako pársekudnový pohľad, následne len otočila hlavu smerom k U a prudko sa k nemu pohla a zahnala sa bakuľou, mieriac mu niekam k boku. Snažila sa byť rýchla a presná, vedela že keď začne s bičom on, bude to bolieť a preto musela využiť čo sa dalo. Keby už niekedy bič v ruke mala, možno by si od N tiež jeden ukradla, no to by skôr obila seba než jeho, mala taký pocit.*

YUNNA & „ V “

*Tá ich bitka bola fajn. Až do okamihu kedy urobila takú chybu. Nevšimla si členky, zle ich zaťažila a podvrtol sa jej ten pravý. Vďaka tomu sa jej podarilo stratiť rovnováhu, pod ťarchou jeho úderov klesla na kolená a vďaka ďalšej chybe sa jej podarilo schytať úder do pleca. Videla to prekvapenie v pohľade Véčka a dokonca mala pocit, že V prestane, že sa k nej skloní, dokonca otázku či je v poriadku už mal na perách, keď mu ju zapchala Blakova päsť. Prekvapene vytreštila oči na svojho muža. Nečakala takúto reakciu a ani nie V, ktorý keď sa narovnal, tak mu z pery tiekla krv.* Blake, prepáč, ja som nechcel.. Yunna! *Videla v jeho tvári zúfalstvo a len prekvapene vykukaná pozerala na Blaka.* Drahý, on nechcel. *Usmiala sa na manžela.* Joj, ale aký si krásny, keď sa o mňa takto bojíš! *V tej chvíli si ani nevšímala ako ju plece bolí, len prekvapene hľadela na Blaka. Prekvapil ju, no. Však to bol len tréning a bolo jasné, že V to neurobil náročky. A ten chudáčik tam stál len tak, z pery mu tiekla krv a ospravedlňujúco sa díval na nich dvoch. V očiach mal číre zúfalstvo, až jej bolo z neho vtipne.*

„ U “

*Vzala si palicu, asi to bola najvhodnejšia zbraň, ktorú si mohla vziať a jemu sa pery len rozšírili do úsmevu. Bolo to dobré. Nedbal ani na chudáka Véčko. Dalo sa čakať, že Blake nepochopí ich boje, kedy im nezáležalo na modrinách, ani na iných ranách, ktoré si mohli dopriať. Prvý úder mu mierila priamo na pás. On sa len šikovne zohol, až sa hruďou dotkol kolien a urobil úskok vbok. Vtedy prvýkrát švihol bičom k Vanille. Ten sa jej omotal okolo členka a U ním len trhol. Nešlo mu o to dostať ju na zem. Len šklbnúť, aby stratila trochu rovnováhu. No ako bičom šklbol, okamžite sa aj odmotal. Bol to dostatočný čas nato, aby sa prehupol za jej chrbátik a chytil ju predlaktím pod bradu.* Asi si nevedela, že so mnou nikto nerád bojuje, lebo sa viem ľahko dostať protivníkovi za chrbát, že? *Uškrnul sa a dal jej pusu na uško pustiac ju a odskočiac od nej na niekoľko metrov. Tak toto bolo zlaté. Vedel, že tento boj si užije ešte ako nikdy. Na dôvažok ešte pleskol bičom tak, aby jej mohol uštedriť poriadny štípanec do zadku. A len tak na ňu ceril zúbky znova čakajúc čo vymyslí.*

Blake

*Prekvapilo ho, keď sa V narovnal a namiesto nejakej opätovnej reakcie sa mu ospravedlnil. Nečakal to, možno si o tom všetkom hneď vyvodil zlú mienku, ale Gabriel povedal že dopadla aj horšie. A to nemohol dovoliť.* Gabriel povedal že už vyzerala aj horšie. *Pretisol pomedzi zuby tak aby sa poučili len oni. Bolo ich tam ako hadov a on už beztak narobil väčší cirkus než bolo potreba. Zohol sa a chytil Yunnu aby ju postavil na nohy a zadíval sa na V. Netušil čo mu mal okrem toho povedať. Mal sa ospravedlniť že mu roztrepal peru? Alebo kašlať nato? Asi by na to kašľal, ale ten chlap sa na nich tak ospravedlňujúco pozeral, že by obmäkčil zo zúrivosti asi každého, takže napokon neisto pokrčil ramenami.* Mrzí ma tá...pera...*Povedal potichu, bol to inštinkt, reflex. Chrániť ju, z domu to bol naozaj veľmi jasný inštinkt. Pohladil ju po chrbte, akoby jej hovoril prepáč, za to že jej robil hanbu.*



Stromové dievča

*Šaty broskyňovej farby sa jej točili okolo nôh, jemne ju hladkali po jemnej pokožke, ktorá voňala po kvetinách zo stromov, na ktorých neraz len tak posedávala. Teraz kráčala po mäkkej tráve, bosá akoby bola zem pokrytá všade pieskom a ju nič neštípalo, nepálilo ani neomínalo. V rukách držala nádobu s vodou, niesla ju aby poliala niektoré z pestovaných rastlín, ktoré boli vysadené pri jaskyniach a ponúkali oživenie stravy. Jemne zvlnené vlasy jej padali k lopatkám, len malá ich časť bola previazaná stuhou, aby jej nepadali pri pohybe do očí. Ako každý raz keď prechádzala k rastlinám a zároveň svojmu obľúbenému stromu, musela prejsť okolo miesta kde bojovali bratia, zvyčajne však len prebehla pohľadom a išla ďalej. Nezastavovala, nerozprávala sa s nimi a ani to neskúšala. Vedela že oni mali vlastný svet. No teraz jej zrak padol na jedného z nich, ktorému po perách tiekla krv a ona videla v jeho očiach ľútosť. Netušila čo sa stalo, no díval sa na princeznú a Iridiánskeho princa. Napokon teda predsa len zmenila smer a akoby sa vôbec nehanbila, prešla bosými nohami až k nim, uprela na neho hnedé oči a rukou stiahla z vlasov stuhu. Naskladala ju pár šikovnými pohybmi a namočila ju do vody ktorú nabrala zo studne a držala teraz v jednej ruke. Ruku s mokrou stuhou natiahla k jeho krvavej pere, nič nehovorila, len čakala aby si ju chytil a ona sa vytratila tak ako prišla.*

Vanille

*Ohybný ako opička. Len čo bola pravda. So smiechom ho pozorovala, no to ju prešlo, ako sa jej bič omotal okolo členka a ňou zaknísalo, že musela hľadať rovnováhu, aby nepadla na zadok ako hnilá hruštička. To by bol veľmi rýchly boj. No on to len využil aby jej dal pusu na ucho a ona sa len zasmiala. Papľuha, takže on si chcel z nej takto robiť dobrý deň. Zahnala sa na neho, no to už dostala úder po zadku až to zabolelo a prudko sa za ním otočila, zaútočiac palicou znovu, tentoraz však sériou rýchlych pokusov o úder. Musela ho zamestnať aby nešvihal bičom, ona nebola žiadna knedľa bez kondičky, takže sa musela spoľahnúť aspoň na svoju energiu. Proti biču nemala moc šancí, no nemienila mu to dať ľahko. Nejaké modriny zvládne, toho sa nebála a určite nemusel ani on, veď ju videl bojovať tu prvý raz. To ich bolo viac a veru nešla plakať do kúta.*

YUNNA & „ V “

*V bol taký smutný pre to čo sa stalo. Naozaj nechcel jej muža rozčúliť.* Áno, ale to bolo kedysi a Gabriel nám to zakázal sa tak ešte niekedy biť. My len tak trénujeme. Ani som netušil, že ten úder nestihne odraziť. Mrzí ma to. Yunna, prepáč. *A Yunna len hľadela prekvapene na V, no viac bola prekvapená z Blaka. Áno, bolo jej Véčka ľúto, ale to čo urobil Blake. Až jej stislo dojatím srdce z jeho konania. Pomaly sa postavila, keď jej pomáhal a prekvapene na neho hľadela ako na zjavenie.* Tá pera nič nie je.. *Povedal V, no to už jeho pozornosť upútal niekto iný. Len tak mu stiahlo žalúdok, keď videl dievča od stromu! Najskôr prekvapene struhol pohľadom k Vanille, no tá bola príliš zamestnaná, aby si to všimla a ešte viac vyjavene civel na dievčinu ako na svätý obrázok, keď k nemu prišla a podávala mu mokrú stuhu na peru. Hodnú chvíľu hľadel na tú bielu rúčku, ktorá mu podávala stuhu. Pomaly ju prijal a chytil do rúk, no druhou rukou jej chytil zápästie, aby neodchádzala a ľadovú stuhu si priložil ku krvácajúcej pere. Nechcel jej ju tak zašpiniť, no tým gestom bol celkom zhypnotizovaný, že netušil ani čo robí. Nevšímal si ani ako mu v pere nepríjemne brnelo bolesťou. Len si peru utrel a potom sa sklonil k zápästiu, ktoré držal a opatrne pritlačil pery na hebkú pokožku. Urobil to pomaly, nenáhlivo a keď sa znova narovnal, všimol si, že zanechal na nej trochu svojej krvi. Bol však prekvapený jej existenciou pri sebe, že jediné čo ešte zvládol urobiť, bolo vysloviť jedno jediné slovíčko* Ďakujem. *A Yunna už keď videla to ako sa dievča k nemu priblížilo, naznačila Blakovi nech idú trochu ďalej, aby im dali pokoj. Stále bola príliš prekvapená, aby si nejak zvlášť všímala čo sa dialo s Véčkom.* Blake? *Šepla k nemu a stále na neho prekvapene hľadela. Nešlo o to, že nevedela si predstaviť, že by si ju nevedel zastať, ale nikdy to neurobil a toto bolo také nádherné!* Ty si sa o mňa bál? *Spýta sa s dojatým úsmevom na perách. Oj, najradšej by ho vybozkávala od radosti!*

„ U “

*Jeho smiech neutíchal ani keď sa po ňom znova zaháňala. O to väčšia sranda to bola. Konečne sa slečinka rozčertila. Však o to išlo. Niekoľkokrát sa mu podarilo uhnúť sa jej bez toho, že by jej útok opätoval, ale keď potom raz schytal do boku, trochu zakolísal, potom použil bič a jediným poriadnym trhnutím po nej strelil a bičom zachytil koniec palice. So zdvihnutým obočím sa na ňu zadíval a pery mal roztiahnuté do drzého úsmevu.* Čo chceš teraz robiť? *Spýtal sa, keď raz šklbol bičom k sebe, aby ju potiahol. Jeho bláznivé, šikovné konanie ho doviedlo k ďalšiemu činu, kedy stále držal bičom palicu a tak, aby ňou mohla čo najmenej pohybovať a on mohol k nej celkom blízko k nej pristúpiť. Na rukách mal napnuté svaly a ocitnúc sa tesne pri nej ju drzo pobozkal priamo na pery. Nebol to však len taký bozk, ako pusa na pery, ale bol to bozk so všetkým ako sa patrí. So zle utajovaným smiechom sa nakoniec ocitol zase pár metrov pred ňou a bičom uvoľnil i jej palicu.* Takto sa môžeme hrať i do večera, princeznička.

Blake

*Keď sa začal osprevedlňovať, pocítil výčitky. Dočerta, veď ten chlap bol do jeho manželky zamilovaný, neublížil by jej. Aj keby už nebol, jednoducho by jej neublížil.* J-ja....ehm...ospravedlňujem sa za tú ranu, bolo to unáhlené, len...*Pozrel na Yunnu, jednoducho konal skôr ako uvažoval, napriek tomu že mu Gabriel hovoril že to bolo naporiadku. Nechal sa odviesť od V-čka, ktorému ešte venoval jeden ospravedľňujúci pohľad. Keď padla otázka či sa o ňu bál, pousmial sa a oči sa mu zúžili do výrazu - to by si chcela vedieť čo.* Nepoviem nič čo by mohlo byť neskôr použité proti mne. *Podpichol ju, snažiac sa tváriť normálne. Tiež kde nechal sebaovládanie a mlátil na ich území, počas ich hry a trénignu jedného z ich bojovníkov, a ešte viditeľne nejakého dobráka a jej kamaráta.*



Stromové dievča

*Necukla rukou, keď jej ju chytil, len ho nechala aby si prešiel po krvavej rane na pere. Nepýtala sa čo sa stalo, vlastne sa nepýtala na vôbec nič, len mu hľadela do tváre a čakala. Bolo bežné že prišli aj k úrazom, no nebolo bežné aby sa niekto ako ona priblížil k nim. Do ich kruhov. Nebála sa, no oni chceli aby z nich ľudia strach mali a to bolo jasným znakom toho, že nechceli pri sebe cudzích. Možno i preto ju prekvapilo gesto ktoré urobil keď jej pobozkal ruku a zanechal drobný odtlačok červenej farby.* Niet začo ďakovať. *Prehovorila nežným tichým hlasom a cúvla. Bol čas sa vzdialiť, preto sa jej pery len roztiahli do príjemného úsmevu a ruka sa nepatrne dotkla jeho hrude, skôr ako ho obišla, akoby tým vyjadrovala aj takto že nemal začo. Potom len bosými nohami našľapovala na zem, aby im tam nezavadzala a niektorý z jeho priateľov nevyjadril nesúhlas či niečo podobné. Nebola konfliktný tip a preto všetkému radšej predchádzať chcela.*

Vanille

*Mohla čakať že jej zachytí palicu. Ona keby s bičom vie narábať, urobila by to isté. Odzbrojiť súpera, čo iné bolo také výhodné ako to?* Teraz si vyložím nohy a budem sa opaľovať. *Odvetila s úšknom na jeho slová, čo mala teraz robiť.* Alebo sa hodím o zem a bude kopať nohami že chcem aby si ju pustil. *Pokračovala v táraní, nebrániac sa ani v uťahovaní si zo seba. V prvých momentoch sa snažila palicou trochu poškbať aby sa ho zbavila no to nešlo a on sa približoval. A ten drzáň drzý ju surovo pobozkal na pery. Keby len pusa, ale on ju chcel naozaj bozkávať. To veru robiť nemal a hádam nečakal, že to nechá len tak. Surovo ho krásne pohryzla! Aby mu náhodou nebolo ľúto a za začala sa smiať.* Keď už bičík tak hádam pokročíme v tom sado maso.*Žmurkla na neho a aj keď jej zbraň uvoľnil, ona ju nechala klesnúť na zem a rozbehla sa proti nemu len tak, s paprčkami. Udierať hlava nehlava prípadne ho štekliť. Beztak si znej robil len dobrý deň, pokojne mu to mohla opätovať.*

YUNNA

Aaaaaa! *Vykríkla víťazoslávne a vrhla sa mu okolo krku. Ona to vedela! On ju ochraňoval! Až keď to gesto urobila si uvedomila, že asi nebolo moc dobré robiť to, lebo vtedy sykla od bolesti. Rameno sa jej sfarbovalo do fialova pomaly ale isto a bude mať na ňom nepeknú modrinu.* Ja som to vedela! Tebe na mne záleží, drahý. Ja som ti povedala, že jedného dňa oľutuješ, že si si ma vzal za ženu. *Zazubila sa na neho a dala mu bozk na pery. Moc dobre si pamätala ako keď ju v noci vzal na tajné miesto a tam mu s úsmevom povedala, že jedného dňa bude ľutovať čo si za ženskú uviazal okolo krku a dnes mohol kľudne začať, lebo tento jeho čin bude spomínať vždy a všade a bude naň myslieť často.* Možno sa mi raz podarí ešte docieliť, aby si žiarlil a mala by som s tým rýchlo začať, kým sme ešte tu a ty mi môžeš kľudne odhaľovať svoju tvár. *Šepkala s perami pri jeho perách, v očkách jej svietili nezbedné ohníčky a neskutočne sa tomuto tešila. Ona boj – tréning nikdy nebrala ako nebezpečenstvo. Jednoducho to bol len tréning a tam hranice mávali len po zlomeniny, i keď i to sa im už niekedy podarilo. Raz sa im podarilo v boji všetci proti jednému doriadiť W tak, že mu chlapci zlomili rebrá. Nalomili presnejšie. Ale toto nebol vôbec zlý boj. Len vychádzala z cviku a bolo to vidieť. Keby nebol Blake zasahoval, ona by pokračovala a bojovala by až do konca. No toto bolo to najkrajšie prerušenie boja akého sa dočkala!*

„ V “

*Cítil sa tak zvláštne. Ako malý chlapček, ktorý je zahanbený dievčaťom, ktoré sa mu páči. A veruže on sa tak aj správal, lebo len na ňu prekvapene kukal a nebol schopný jej nič normálne povedať. Koľké šťastie, že ho Vanille nevidela, lebo toto by si u nej posral a dala by mu to vyžrať i s navijákom do budúcnosti. Takto to bolo dobre! Len on nechcel aby odišla. Však no... Bola taká rozkošná!* Smiem ťa ešte vidieť? *Spýtal sa náhlivo, keď videl, že chcela odísť. Prečo chcela odísť? Boli Bratia. Tá odpoveď prišla rýchlo a on si uvedomil, že to neprichádzalo v úvahu. Isto sa ich bála, alebo počula to čo sa o nich rozprávalo. Raz dokonca začul pomenovanie hrdlorezi. Nezaslúžili si to, lebo oni ich strážili, ale očividne niekto usudzoval, že si zasluhovali takéto pomenovanie.* Prepáč. Asi to nie je dobrý nápad.... Stuhu ti vrátim. *povedal, keď pohľad sklonil k ruke v ktorej držal zakrvavenú stuhu čo mu dala na peru. Vtedy k nemu pristúpil Gabriel a sťažka mu položil ruku okolo ramien a potľapkal ho po pleci. Aj mu ho trochu prišlo ľúto. V bol z nich všetkých asi najväčší rojko, ale zároveň romantik, ktorý dúfal, že tá jeho vyvolená niekde tam je. A raz ju stretne.*