ASALA- časť Mare Imbrium

Sally Cooper

*Doviedol ju celkom k posteli a sám sa tam zvalil ako prvý a potom ju len potiahol k sebe. Objal ju okolo ramien, spola ležiac a tvár zaboril do jej vlasov. On vedel, že mal moc dobrý dôvod prečo sa ospravedlňoval. Vanille bola len príliš dobrá a nechcela, aby sa trápil. Sám netušil aké zmeny ho to bude stáť. To čo sa udialo a čo ho čakalo. No nechcel čakať a utápať sa v myšlienkach nato čo by mohlo a zároveň nemuselo byť, ak by konal inakšie. Celkovo by si potom musel hovoriť, že asi by bolo veľa vecí ináč, keby bol Vanille vyznal svoje city skôr než na tej svadbe kde sa nechal uniesť. Možno to bola chyba, vzhľadom nato, že hneď nato Uretan vyhlásil jej zasnúbenie s Leom. Pri myšlienkach na toho muža mu v tele začínala prúdiť len zlosť, no miernil sa, hlavne preto, že práve ten muž mu zachránil život a to sa prehliadať nedalo ani keby chcel. No on nechcel. Leo si právom zaslúžil jeho obdiv zato, že po neho išiel.* Neviem čo si urobila, či povedala Leovi a radšej to ani nechcem vedieť, ale som rád, že nakoniec išiel po mňa a doviedol ma sem. *Šepol potichu s perami stále zaborenými v jej vlasoch a pevnejšie si ju k sebe privinul.*

PÍSMENKO

*Len Kvetinke vyplazil jazyk, keď počul tie jej vyrývavé slová.* Áno, je. *Odvetil radšej maličkej, aby prehltol tú spŕšku protivných rečí, ktoré sa mu drali na pery.* A nemusíš sa báť, to je pre teba miestočko, my budeme blízko teba. *Znova svoju pozornosť venoval malej a tak sa radšej celkom sústredil na ňu. Kôň zakopol a ním len tak bolestne trhlo pri tom prudkom pohybe, ktorý mu jednoznačne ani trochu dobre neurobil. Bol najvyšší čas sa zhodiť z konského chrbta skôr než to už úplne nezvládne a tak len prehodil pravú nohu cez konský chrbát a zošuchol sa po jeho ľavom pleci na zem a s tichým dupnutím dopadol na zem vedľa neho.* Tak čo? Vzdávaš sa, alebo si to necháš odľahnúť v hlavičke a ráno pokračujeme? *Spýtal sa malej keď obišiel žrebca a podozrievavo na ňu zaškúlil.* Alebo azda vieš čo je to? *Bol si istý, že ak aj Kvetinka doteraz nevedela o čom točil, teraz jej to už bolo načisto a celkom jasné, takže sa ani nesnažil spýtavo na ňu hľadieť. I tak by tam bol našiel jasný pohľad typu – ja viem načo myslíš!*

Blake

*A bolo to tam! Už mal byť potichu a šúchať nohami. No aspoňže to mu dovolila, lebo on Leovi hovoril, že možno i to nebudú mocť. No bolo im to treba? Dostať sa do chomúta a byť pod papučou? Hanba hanbúca kam sa to dostali. Že šúchať nohami.*Akože ešte sme len tak málo manželia a už ma chceš biť? Akože daj si pozor aby ti manžel neutiekol ty papľuha! * No hej, nemal by rýpať ale on si bol istý že ona sa nehnevala a že chápala že si z nej len robil srandu. Veď boli veselá kopa, kým sa nemusel hrať na chladného protivu. Ako mu zakryla oči, nechal sa viesť, aj keď, bolo to strašne nepríjemné. Zvyknutý opierať sa sám o seba a spoliehať na vlastné schopnosti sa zrazu cítil ako malý chlapec, čo je stratený. Nechal si tieto svoje pocity pre seba a jednoducho sa nechal viesť, až kým neboli na mieste a ona mu nedovolia sa pozrieť.* No wau! *Vyšlo z neho, ako zažmural pár krát a rozhliadol sa po miestnosti. Svietivé kamienky, modrstá farba rozlievajúca sa do kútov izby.* Tie kamienky sa nejako rozmnožili. *Okomentoval s úsmevom a očami behal po jednotlivých predmtooch, po lupeňoch ktoré boli na posteli.* Je to krásne. *Povedal potichu a pohladil ju po ružovučkých vlasoch.* Myslím že ťa nevymením. *Povedal nežne i hravo zároveň*

YUNNA

Nerozmnožili, bola som ich zbierať. *Usmiala sa na neho a oprela sa o neho. No to jej dlho nevydržalo, lebo pri jeho drzých slovách o tom, že ju nevymení jej na tvári vyčarili kyslý výraz, ktorý nechcela a ani nemohla zakryť.* Mám pocit, že pokračovanie ti ani neukážem. *Odula spodnú pery a žmúrila na neho oči, uvažujúc či mu ukáže aj to pokračovanie, alebo nie. Drzý ako opica, ten jej chlap, len čo je pravda! Mal by sa prefackať, lebo toľkú drzosť by bola čakala možno tak od nevďačníka a nie od jej manžela.* Však ja ťa naučím móresom, mladý muž. *Usmiala sa hroziac mu prevýchovou, no chytila ho za ruku a začala ho ťahať smerom ku chodbe. Na zemi bolo len pár kamienkov, ktoré osvetľovali úzku chodbičku vedúcu k jaskynke s teplým prameňom na kúpanie. Tam však tiež bola natiahnutá sieť na strope a z nej vychádzala para, ktorá celú jaskyňu zahaľovala do hustej hmly. Vzduch tam bol mokrý a bolo tam neskutočne horúco. No tak príjemne, lebo keď už pokožka zvlhla a spotila sa, hustá para sadajúca na pokožku ju zase zároveň ochladzovala.* Príjemný kúpeľ len pre teba po ťažkom dni. Len si vojdi a ja ťa umyjem. *Záhadne sa usmiala, keď ho pobozkala na spodnú stranu sánky.*

Vanille

*Ako sa zvalil do postele a potiahol ju, spokojne sa k nemu pritúlila, aj keď sa obávala, či mu neublíži. Nechcela mu udrieť do niečoho čo ho bolelo, no keď ju objal a zaboril tvár do jej vlasov, len spokojne vydýchla. Chýbala jej tá blízkosť a spokojnosť, keď s ním mohla byť, sama sebou, povedať čokoľvek čo jej prišlo na um a ničoho sa pri ňom nebáť. Vlastne mu nemohla povedať v tejto chvíli čokoľvek, nechcela mu povedať o tom že sa bozkávala s Leom. A už vôbec nie, že do neho ako dieťa bola zamilovaná, toto nebola najvhodnejšia chvíľa priznávať sa s takými vecami.*Je do mňa zamilovaný. Myslím. Preto to urobil. Aby som neplakala. *Odvetila potichu. Skôr či neskôr by si to asi všimol i sám a bolo zbytočné mu to zatajovať. Len natiahla ruku k jeho vlasom a opatrne ho pohladila, keď bol zaborený v tých jej.* Aj ja som rada Sally, nevieš ani len ako moc.

SALLY COOPER

*Toto vedieť naozaj nepotreboval. Nie, veruže nie. Strnul. Leo bol do nej zaľúbený? To bola pre neho novina a nie moc veselá. Leo bol do nej zaľúbený, tieto slová mu stále zneli v hlave ako taká výstraha. Ani nevedela ako ho zmrazila, keď už bol taký rád, že bola s ním. Nechcel myslieť nato čo ich rozdeľovalo, lež spájalo a naozaj toto nepotreboval počuť. No stalo sa a on sa s tým faktom musel vyrovnať. Hneď. Možno dlho bol taký strnulý a možno to bolo tak krátko, že to ani nepostrehla, no keď sa uvoľnil a chytil jaj tvár medzi palec a ukazovák, zadíval sa jej do očí vyvrátiac jej tvár k svojej.* Naozaj? *Spýtal sa šeptom. Bolo tam niečo čo nevidel? Povedala, že Leo ju ľúbil, nepovedala, že i ona by bola jeho ľúbila a nech bolo ako chce, nemal z nej ten pocit. Bol by odprisahal, že jej city nepatrili tomu mužovi. Možno patrili práve jemu, netušil. No rozhodol sa. Bol pripravený získať odpovede. Neuvedomoval si, že jeho tvár sa skláňala k tej jej, až keď sa jemne nedotkol jej pier a v bozku nespočinul na tých jej. Ten dotyk ho prekvapil len na okamih, ale chcel predsa odpovede, nie? Chcel vedieť čo ona cíti. Bozk len prehĺbil, jazykom opatrne vkĺzol medzi jej pery a nežne sa dotkol jaj jazýčka. Bol opatrný, lebo len s opatrnosťou človek ďalej zájde a posledné čo chcel, bolo odohnať ju od seba.*

Floreine a Pandora

*Ako sa malá dotka zeme, len tak poskočila od radosti že stála na svojich nôžkach a zadívala sa na tých dvoch, hľadajúc niečo, čo bolo trošku vidno a bolo kovové. Napadol ju prívesok, Floreine mala jeden, no či mal niečo také i on, to nevedela. Prižmúrila v tom šere oči a potom pokrútila hlavou. To sa jej nevidelo. A nevidelo sa jej i to, že by sa mala vzdať.* Je to jedna z takých vecí ktoré ste mali tam keď tam prišli tí zlí ujovia? *Spýtala sa na zbrane, ktoré len lemto zahliadla. Ani nevedela poriadne ako sa volali, teda poznala luk, lebo Flora jej taký obyčajný spraivla, poznala i meče a dýky a potom ešte kušu. To bolo všetko asi. To čo mal ten obrovský vôbec nepoznala a nevedela by to pomenovať. Flora sa ušknula tak aby to malá nevidela a zadívala sa na Z, predpokladala že týmto sa malá dostávala pomaly ale isto k správnej odpovedli. Aspoň ona si myslela že vedela čo to bolo a jej istý výraz to prezrádzal. Ale asi by ju šuplo keby to tak nebolo. Floreine sa ale náhle otočila a zhodila z kobylky nejaké veci, aby si i ona oddýchla a zároveň mali všetko potrebné pri sebe. Kým sa mala hrala, rozhodla sa napojiť kone, beztak len čo skončia s hrou, bol čas pre malú zalahnúť a načerpať sily.*

/nejde mi skype...skús mi zavolať prosím na tom, či to nenabehne/

Blake

*Pri pohľade na množstvo si nebol istý, či chcel vedieť, ako dlho jej to zbieranie muselo trvať. Vedel, že ona asi na tie kamienky nenarazila náhodou ako on a vedela kam po ne ísť, no i tak ich tam bolo obdivuhodné množstvo.* Vyhrážate sa mi mladá pani? *Usmial sa a nechal sa viesť chodbičkou ďalej, zvedavý kam sa to dostanú. Ako prelši do jaskyne kde bol prameň na kúpanie, ostalo mu teplo, poriadne teplo. Po čele mu po chvíľke státia v tom horúcom prostredí stiekla kvapka potun, no i tak sa usmial a ako pocítil bozk na sánke, sklonil hlavu a pobozkal ju pekne na pery, ako sa patrilo za takýto darček. Bola to príjemná predstava, no ešte príjemnejšia bola, že sa tam okúpu pekne spolu. I ona mala náročný deň, nebol jediný kto bol v strese a obavách z toho ako to celé dopadne, takže ťažký deň to nebol len pre neho a nebol jediný, kto si zaslúžil príjemný kúpel. No pekne stiahol zo seba tričko ako oddelil pery a nechal ho klesnúť na zem.* Určite ma budeš chcieť trýzniť a nie umývať. *Vedel on, o akom trýzenní to hovoril.*

„ Z “

*Len mu tak silno šklblo kútikmi pier, keď videl ako sa malá potešila, že stojí na pevnej zemi. Očividne jej to robilo mierne problémy, celý deň presedieť v sedle, ale asi sa jej nemal čo čudovať. Zjavne sa aj veľmi rýchlo spamätala z útoku Arenejcov, čo považoval len a len za dobrý fakt. Ešte však ostávala noc a sny, len dúfal, že ju nebudú v nich mátať.* Áno. *Zaškeril sa na ňu ako hotový psychopat v nadšení, že bola tak blízko a on to vedel. Už nemala moc na výber, takže predpokladal, že to na neho nadšene vychŕli a bude celá šťastná, že to uhádla. A aj on bol. A nehanbil sa zato. Prvýkrát sa hral s dieťaťom a dalo sa povedať, že to zvládol, či nie? Možno aj na jednotku s hviezdičkou. Vzal si svoj vak z koňa a nechal ho dopadnúť vedľa svojich nôh a sledoval ako Kvetinka napájala kone. On sa venoval malej a kývol jej nech ide za ním. Museli aj niečo jesť a radšej nechcel zakladať oheň.* Toto spapaj. Je to sušené mäso, no musíš ho poriadne hrýzť, dobre? *Vytiahol z vaku posledné zásoby pre nich troch, ktoré mal na stavy núdze pri sebe. Nemohol ich nechať hladovať a i tak. Zajtra už mohli doraziť do osady, takže mu až tak chýbať nebudú. A doma si potom ďalšie vezme, keď bude treba.* Hej, krasotinka, i ty tu potom máš. *Zakričal smerom ku Kvetinke so škodoradostným úsmevom na perách.*

YUNNA

*Samozrejme, že sa mu vyhrážala a jej mlčanie toho bolo jasným znakom, že sa k tomu nijako nebola vyjadrila. Páčilo sa jej, že bol spokojný a to jej na perách vyčarilo úsmev. Bola rada. Tak nakoniec sa oplatilo trochu sa ponaháňať. Spokojne si vzdychla, keď ju pobozkal na pery a prstíkmi mu vbehla do vlasov. Nie, teraz nebol čas na takéto hranie a keď bozk prerušil, aby si vyzliekol tričko, už si dala pozor, aby si nevypytovala ďalšie nežnôstky a dlaňami sa mu oprela o hruď.* Čože? Trýzniť? Ja teba? Ale no! Hovoríš akoby si ma nepoznal. *Lišiacky sa na neho usmiala a koketne ho poškrabkala po hrudi.* Navyše ja som si myslela, že sa ti také veci páčia. Predsa už v prvý deň si bol akčný v tej vode, keď sme sa spolu kúpali. *Oj, ona si teda moc dobre pamätala ako sa k nej pritlačil a síce ju strašne ale neskutočne strašne moc vzrušoval a ona by sa na neho najradšej vrhla, ho od seba odohnala so slovami, že jej nemá čo ponúknuť. Chcela si pripomínať len tie pekné veci, čo spolu zažili pred tým večerom. A ona aj maličkosti považovala za pekné. Jeho objatia, úsmevy i to, že napokon súhlasil, že si ju vezme.* Spomínam si, že mi Vanille povedala, že som sa ti páčila, čo je na tom pravdy, mužíček môj? Vraj si raz mal v rukách môj nakreslený portrét a vyzeral si dosť zasnene. Asi si začnem o chvíľu namýšľať, že ty si ma uniesol len preto, aby som sa do teba šialene zamilovala a bola s tebou. *Podpichovala ho, keď mu začala pokojne vyzliekať nohavice. Robila to tak prehľadne a s úplným pokojom, akoby to nebolo ani trochu intímne a nemala ani to najmenšie nutkanie dotknúť sa ho. A predsa to nakoniec aj robila, ako ho vyzliekala, dotýkala sa ho na horúcej pokožke so zbožným pohľadom a keď bol nakoniec zbavený aj toho posledného kusa oblečenia, narovnala sa so spokojným úsmevom na perách.* Tam sú schodíky do vody a tam sa pekne usaď. *Ukazovala mu prstom, aby ho našla pekne na mieste kde chcela až sa vráti.* Vynahradím ti všetko, Blake. Počnúc od našej svadobnej noci, ktorú som ti odoprela, cez ďalšie noci a môj strach z blízkosti až po to čo sa stalo v jaskyniach, či dnes. *Postavila sa na špičky a vtisla mu bozk na pery. Na krátku sa celkom pritúlila k nemu. Niekedy stačilo tak málo, aby bola pokojná. Len jeho náruč a objatie.* Hneď prídem. *Šepla keď sa od neho odtiahla a zmizla znova v ich jaskyni, kde mala nachystané okrem jedlých kvietkov i ďalšie sladké prekvapenia.*

(( pri čítaní tej pasáže „...aby som sa do teba šialene zamilovala a bola s tebou...“ došiel šéf do kancelárie a našiel ma ako sa pripečene usmievam na monitor.. nádhera si musel pomyslieť, že hneď z rána mi šibe ))

Vanille

*Vedela, že toto asi nečakal a možno si ani neprial vedieť, poznať túto pravdu. Ak to pravda bola, istá jej časť tomu stále nemohla uveriť, no tá druhá o tom bola presvedčená. Nevedela by si to inak vyvodiť, to čo pre ňu urobil i to, že ju požiadal o to aby ho pobozkala. Bolo síce pravdou že ona mu ten bozk opätovala a neznamenalo to že ho milovala. Ona vlastne ani sama nerozumela tomu prečo to spravila. Nevedela ako sa k Leovi teraz správať a už vôbec nie, ako to malo byť. Kedysi do neho bola zamilovaná a potom prišiel zlom, začala sa jej zlosť voči nemu tak ako k ostatným. A teraz boli zasnúbení, ona videla že sa mýlila a krivdila mu, no už nebola mladé dievča a jej city, no, boli preč. Aspoň nemala pocit žeby v nej boli, pretože za tie roky čo utekala z jaskýň a ukrývala sa pri Sallym ju prešla potreba zdržovať sa pri ňom, prešla ju žiarlivosť na ženy, ktoré sa okolo neho motali. Možno nejakú jej časť stále priťahovala jeho osoba, inak si nevedela vysvetliť, že sa s ním skutočne bozkávala a napokon pri ňom i zaspala, no čo skutočné city? Komu patrili city, ktoré sa snažila vždy potlačiť niekam preč, aby nebolo nič, čoby jej otec zničil a ublížil jej. A práve to ako sa mu podarilo ublížiť jej práve kvôli citom sa jej vybavilo, keď pocítila, ako jej pridvihol bradu a zadíval sa jej do očí. Akoby mala pred očami tú svadbu, keď ju po prvý raz pobozkal, keď bola v úplnom šoku že to naozaj spravil pred celou osadou, keď prišiel Leo a udrel ho, keď otec vyslovil tie slová, že sa bude vydávať. Tá bolesť ktorá ňou preletela, ktorú videla aj v očiach Sallyho. Keď medzi nich zasadil vysoký múr, do ktorého jej teraz bolo ľúto kopať, lebo tým múrom bol Leo a jediný kto si zaslúžil niečo zlé bol jej otec. Uvedomovala si že Sally sa k nej skláňal a nepohla sa. Pri spomienke na tú svadbu len privrela oči a nechala sa pobozkať. Opatrne a tamer neisto mu ho začala opätovať a pravú ruku mu položila na krk. Jedna jej časť v tej chvíli netúžila po ničom inom, než byť s ním, jej podbruško a motýle to jasne poukazovali, ďalšia časť cítila výčitky, hlavne keď vedela že mu len zbytočne motala hlavu a mala sa vydávať za Lea. A tiež výčitku cítila aj kvôli nemu, že jej ho priviedol na dôkaz lásky a ona, no ona ju prejavovala niekomu inému. Ak sa to tak dalo nazvať, ani sama nevedela.*

Floreine, Pandora

Áno? *Spýtala sa natešene a lovila v pamäti. Dívala sa pozorne nato čo sa tam dialo, no veľmi sa bála a nielen o seba. Zbrane si moc nevšímala, aj keď vedela že Flora mala najradšej kušu. Tá jej napadla prvá, lenže kuša bola drevená a Písmenko ju nemal. Takže ona to nebola. On používal ešte päste, videla ako sa nimi zaháňal a pri tej spomienke k nemu prekvapene prešla a natiahla rúčku k jeho, aby sa mu pozrela na hanky. Mala pocit že ho to muselo veľmi bolieť, veď ten veľký ujo vyzeral dosť tvrdo a pevne. Niežeby on nebol veľký tiež, no i tak so záujmom pozrela na jeho ruky.* Sú to dýky načo myslíš? *Spýtala sa napokon, lebo nič iné ju nenapadlo a pustila mu ruku, aby si vzala sušené mäso. Nikdy o niečom tako nepočula. Ako mohli sušiť sušené mäsko?* Ako sa robí také mäsko? Tiež sa zavesí ako kvietky aby sa usušilo? *Poškrabala sa vo vlasoch, aj mokré oblečenie sa sušilo tak, že sa zavesilo a nechalo na slniečku. Ale nehovorila Flora že mäsko sa nemalo nechávať na slnku a pri muchách?* Si si istý že to bude chutné? *Spýtala sa pri tých uvažujúcich myšlienkach, že ani Flora si nebola istá, čo jej práve mohlo blúdiť makovičkou.* Ďakujem ujo záhradník. *Odvetila keď začula, že už bola z kvetinky Krasotinka. Keď si predstavila že mal niekoľko bratov, no ach jaj. No i tak bola zvedavá.*

SALLY COOPER

*Bol tak rád, že ho od seba s nechuťou neodtlačila, že reagovala na jeho bozky, hoc opatrne, no cítil sa nádherne. Bozkával ju pomaly, nežne a podrobne skúmal jej pery s toľkou nehou akú jej mohol dať a so skrytým potešením, ktoré bozky skrývali. Dlaňami jej vošiel do vlasov, opatrne a s láskou jej prstami do nich vošiel a prehrabol sa jej nimi. Neprestával ju bozkávať, len ju k sebe tisol, objímal a užíval si jej blízkosť. Netušil ako dlho mu dovolí takto ju držať, dobíjať jej vnútro a čo všetko mu povolí. Opatrne ju hladil po strede chrbta a prechádzal jej dlaňou od hora dole a potom zase späť až k jej zátylku, kde ju pohladil a ako ju chytil, zaklonil jej hlavu. Jeho pery si našli cestu k jej labutiemu krku, ktorý teraz nabral o odtieň viac.* Si opálená. *Zašepkal s perami pri pokožke, ktorá teraz nabrala odtieň krásnej snedej. Pristalo jej to. Pôsobila teraz ako exotická kráska a tmavé vlasy, ktoré jej voľne padali na plecia jej dodávali dojem sladkej exotiky. Perami jej kĺzal po krku a keď sa ocitol medzi jej kľúčnymi kosťami, jemne ju poláskal jazykom.* Dovoľ mi milovať ťa. *Znova hlesol potichu. Nechcel myslieť na Lea, nechcel myslieť nato, že bola určená inému mužovi. Chcel aby bola s ním, aby sa nedala, aby si vybrala jeho, aby sa nesľúbila Leovi. On ju mal rád. Tak veľmi, že sa jej nechcel vzdať. Túžil ju mať len pri sebe. Dať jej svoju lásku a môcť to urobiť. Nikdy mu nepovedala, že by ho bola ľúbila a nikdy jej to ani on nepovedal, ale čo to bolo medzi nimi ak nie láska? Nechcel jej dať ani šancu aby si to premyslela, aby ho odmietla, či zapochybovala, preto keď jej palcom podoprel bradu, okamžite zamieril perami k nej. Venoval jej malé bozky, svoju nehu a dal by jej všetko keby len chcela. Nakoniec sa s perami vrátil až k jej perám.*

„ Z “

*Prekvapene sa díval na malú ako mu vzala do tých svojich drobných ručičiek tie jeho veľké laby. Bol prekvapený jej počinom a nemohol uveriť aká bola pozorná. Na hánkach mal veľa jaziev, už starých, a po dnešku mu tam pribudnú možno ďalšie. Mal ich otlčené, jemne mu cez ne presakovala krv, no nie však veľmi. Bolo to len jemné krvácanie z odretých miest, ktoré si poudieral. Nič to však nebolo.* Áno, boli to dýky. Si moc šikovná, Skrinka. *Usmial sa, keď jej prstami vošiel do vláskov a postrapatil ju. Šikovné dievčatko, len čo je pravda. A úprimne sa tešil z toho, že to naozaj uhádla, keď jej mohol dať len niečo čo poznala, veľa toho na výber veru nemal. Hlavne preto, že netušil čo všetko už stihla spoznať.* Nemusíš sa báť. Dá sa to jesť a hlavne ťa to zasýti. *Usmial sa a svoj pásik mäsa si strčil do úst. Nie celý, samozrejme, len časť, a začal pomaly prežúvať.* Presne ako hovoríš, robí sa to podobne ako kvietky. Mäso sa nakrája na plátky a nechá sa usušiť. Zavesí sa na také drevo a pod ním horí oheň o ktorý sa stará taký ujo. Dym z ohňa odháňa hmyz a drží mäso v suchu, aby sa mu nič nestalo. Mäso sa tak usuší a zanechá si aj potrebné živiny, ktoré potrebujeme. *Usmieval sa, keď jej to vysvetľoval a pomaly sa usadil ku skalnému previsu pod ktorý sa mala malá schúliť, keď pôjde spinkať. Zatiaľ pokojne prežúval mäso, trvalo to dlho, no čím dlhšie ho mal v ústach, cítil jeho chuť, bola jemne slaná a mala v sebe ešte zvyšky byliniek, ktoré sa k mäsu pridávali. Nikdy pri tom osobne nebol, no o tom procese už počul a tak nepoznal jeho podrobnosti, len hrubé fakty.* Zamáličko, Kvetinka. Nech ti padne na úžitok. *Žmurkol na Kvietok a zazubil sa.*

Vanille

*Mohla ďakovať Yunne, že jej natrela chrbátik tou liečivou mastičkou a ju teraz pri dotykoch nepálila pokožka, ani sa netrhala pri sebemenšom dotknutí. Dotykov bolo dosť, na spálenej červenej pokožke cítila jeho dotyk výrazne, no teraz aspoň nie bolestivo. Jeho dotyky vo vlasoch, na pokožke chrbta boli príjemné a ona sa od neho nechcela odtiahnuť. Napriek všetkým nie pre ktoré nesmela sa k nemu tisla, do objatia, bližšie k nemu, dotýkala sa jeho pier, dokonca ako jej zaklonil hlavu, sama sa podvolila a odhalila svoj krk, na dotyk pier zareagovala tichým vydýchnutím vzduchu z pľúc.* Domov prídeme ako čokoládky. *Zašepkala, zahŕňajúc do toho i jeho. Jeho tiež nemohlo minúť spálenie ani opálenie, no to spálenie radšej nespomínala, aby sa neodtiahol v domnení, že ju niečo bolelo. Bolelo je veľa vecí, no nič čo mohol teraz ovplyvniť a čo sa týkalo jej spáleného tela. No zaboleli ju i jeho slová, nie pre to po čom túžil, ale pre to, že milovať ju znamenalo bolesť. A ona mu nechcela ubližovať. No k čomu inému by ho to doviedlo, ľúbiť ženu, ktorá bola sľúbená niekomu inému. Žiť s myšlienkami, že v svadobnú noc ju otec dovlečie do izby k inému mužovi, takému ktorého neznášal a ona, skôr či neskôr urobí to, čo ho bude v myšlienkach strašiť. A predsa nechcela aby sa jej vzdal, aj keď vedela že to nebolo správne, ak sa nechcela vzoprieť svojmu otcovi a zradiť svoj rod. Nedal jej možnosť zareagovať a ona ho bozkávala bez toho aby sa bozk pokúšala prerušiť, od nežnosti prechádzala k naliehavosti plynúcej z obáv, aká bude budúcnosť. No napokon pery oddelila a pokúsila sa Sallyho potlačiť do mäkkosti postele, aby sa mu schúlila na hrudi. Pokojne, uvoľnene, akoby tam patrila.* Nikdy som ti nezakazovala milovať ma. *Vyšlo jej potichu z úst. No zároveň vždy vedela, že milovať ju nebolo správne, pretože ona nebola sama sebe paňou. Bola hlúpy majetok svojho otca.*

/aby si nepovedala že ťa zanedbávam ale teraz už idem s Lilly /

SALLY COOPER

*Bola tak zvodne ženská. Krásna. A reagovala na neho tak famózne. Vedel, že je náruživá a vedel, že taká aj bude, keď jedného dňa to príde. A bol strašne rád, že práve mal možnosť on ju tak precítiť. S jej ohnivosťou v tele, nekonečnou túžbou a dokonalou ženskosťou, akú mal možnosť poznať.* Nie, to ty sa vrátiš domov pekná ako čokoládka. *Povedal potichu.* Mňa asi ťažko stihne tak pekne opáliť ako teba. *Usmial sa. A bol taký rád, že pri ňom bola taká, že nemusel hádať načo myslela, presne vedel čo sa jej odohrávalo v hlave. Pevne ovinul ramená okolo nej ako sa mu schúlila na hrudi. Bol presvedčený, že boli stvorení jeden pre druhého. Padla do jeho náruče a vtedy vedel, že bola stvorená len a len pre neho. Dal jej bozk na čelo a ako jej položil dlane na kríže, pevne ju k sebe privinul.* Tak to som potom strašne rád. *Usmial sa. Páčila sa mu táto atmosféra o to viacej, že bola teraz pri ňom. Nechcel aby odišla.* Zostaneš so mnou? *Teraz asi znel ako malý chlapec, ktorý sa bál, že ho opustí a zostane sám. Bál sa. A bol sebecký, lebo pri pomyslení, že by odišla a bola by potom s Leom ho ničili. A vedel, že takto to bude stále. Bude žiarliť pri pomyslení že je s ním a on nikdy nevedel veci kryť, to značilo že každý uhádne čo ho trápi. Malo to nejaký zmysel? Áno, s ňou malo všetko zmysel! Vedel to. Musela to vedieť aj ona. Znova jej chytil tvár a pobozkal ju na pery. Stále to bol ten jemný, nežný dotyk, ktorým ju nechcel zastrašiť. Musela vedieť, že po nej bezhranične túžil, ale nechcel, aby mala pocit, že na ňu tlačil. Bolo to akoby stál medzi dverami a netušil či vojsť dnu, alebo odísť.*

Blake

Právže už som mal tú česť trošku ťa spoznať žienka moja! *Vyhlásil na jej slová, veru, potvora to bola, Leo mal pravdu. Len byho trýznila a ešte sa na neviniatko chcela hrať. Že sa on vôbec čudoval, chudiatko týrané.* To áno, ale tebe sa to nejako nepáčilo. *Odvetil s úšknom, keď si spomenul na ich prvý deň. Ako ho poslala kade ľahšie. Už vtedy ho ona chudáčika týrala a zraňovala jeho maličké ego. Maličké ako maličké, ale i tak. Spätne sa na tom ale musel jednoducho zabávať, ani sám by nepovedal, že sa dostanú od toho kúpania keď si robili zle až sem, kde sú manželia .* Moja sestra rada tára dve na tri to si si ešte nevšimla? *Zazubil sa, nastávali okamihy, kedy si hovoril, že všetko bolo treba popierať, popierať a ešte raz popierať. Nemusela vedieť všetko, aj keď jej teória o únose ho úžasne pobavila.* Ženy majú toľko fantázie...*Podpichol ju, no napokon sa k tomu boznovaniu svojej sestry vyjadril aj lepšie.* Ale áno, bola to jediná zmienka o tom ako vyzeráš ale mali by ste toho kreslička vyhodiť. V skutočnosti si krajšia. *Pohladil ju po vlasoch a so záujmom sledoval, ako mu vyzliekala gate. Podvolil sa, robil čo bolo treba,aj keď naradšej by ju vyzliekol tiež. No bol čas trošku poslúchať a tak sa správal slušne.Ale ako sa mal správať slušne keď ona sa ho pri tom i dotýkala? Musel si zahryznúť do pery aby nevydal nejaký zvuk či niečo nepovedal, no našťastie vstala a ukázala kam sa mal presunúť.* Ale ale kamže kam? *Nadvihol obočie, no to už trielila kade ľahšie po kratučkom bozku. Nespokojne ju pozoroval a potom sa presunul po schodíkoch na miesto určenia, kde sa usadil do príjemnej vody.*


Vanille

Ja budem ako taká horká čokoládka a ty ako mliečna. Ale tú mam tak či onak radšej. *Usmievala sa, vedela že jeho už nestíhne opáliť tak ako bola opálená ona. Dúfala že ho minie aspoň spálenie sa, lebo to u nich veru asi nepoznal nikto a nebolo to nič, čo by mu odporúčala či priala. Jeho otázka či ostane v nej vyvolala ďalšiu spomienku na Lea, akoby sa minuloť opakovala, len tam figurovala iná osoba. Aspoň niečo sa opakovalo, pretože napriek podobným udalostiam a slovám to bolo iné a ona si to uvedomovala. No napriek tomu cítila výčitky, že v podstate mala ublížiť obom. Sallymu, lebo bola sľúbená niekomu inému a napriek tomu sa správala tak akoby nebola a Leovi, lebo ho istým spôsobom zrádzala, aj keď povedal žeby jej to nevyčítal. Ale ublížila by mu keby to vedel a ona nechcela ubližovať nikomu. No Yunna mala pravdu, z toho trojuholníka musel výsť aspoň jeden z nich zo zlomeným srdcom.* Bojím sa že ti ublížim Žabiačik. *Spomenula si na deň, keď celá rozprávka o žabkách vznikla. Keď mu slúbila bozk a on sa mal premeniť na princa na tátošovi s ktorým utečie. Pekná rozprávka s vidinou šťastného konca, aj keď po prvom bozku sa to celé zvrhlo ku katastrofe.* Vieš čo bude keď prídem domov...*Zašepkala v tichosti. Uretan a jeho sliedivé oči. Určite sa bude aj Lea pýtať, či sa nezaplietli spolu, lebo už len pre jeho odchod s nimi mal námietky.* Otec ma nenávidí a urobí čokoľvek na komkoľvek aby som trpela. *Neodpovedala na otázku či ostane, pretože hádam nebolo treba. Ostala ležať pri ňom ani sa nepohla, možno sa len občas pohniezdila a spokojne vdýchla jeho vôňu. Nebola moc na romantické slová, ani nato aby ich počúvala, ani aby na ne reagovala či prejavovala. Bola vo vyjadorvaní a prijímaní citov nie moc šikovná, i preto ju možno tešila náklonosť ktorá sa neskrývala v slovách. Ako ju pobozkal, pridvihla sa na lakňoch a opätovala mu dotyk, trochu živelnejšie než on začal. Nechcela ho tým zbytočne trýzniť, no ona bola ona, v krvi jej koloval oheň, ktorý sa možno bil s domácim dažďom a možno len vytváral akúsi harmóniu jej vnútra.*



Kvetinka a Skrinka

*Malá sa veľmi potešila, keď povedal že uhádla a nemohal skrývať to nadšenie, ktoré jej vyskočilo na tvár, ktoté sa prehĺbilo pre jeho pochvalu že bola šikovná a keď ju postrapatil po vláskoch. Aj Flora to robila, lebo ju mala rada a tak si všetko začala vysvetľovať svojim detským myslením tak ako sajej to páčilo.* Si dobrý hráč, zahráme sa aj zajtra? *Usmiala sa doširoka, no potom sklonila zrak k svojim rúčkam. Obzeral si ich, nikdy nevidela také doráňané ruky ako bolie tie jeho a nebola si istá, či ho to nebolelo. On sa usmieval a hral, no čo ak ho to bolelo? Neisto nechala klesnúť ruky k telu a zahľadela sa, ako začal jesť to sušené mäsko a napokon keď videla že sa netváril zle, i ona sa zahryzla. Chvíľu trvalo než odryzla kúsok, mal pravdu, musela poriadne hrýzť, no napokon to nebolo pokazené ako si myslela. Floreine si s úsmevom vzala tiež, pohladila kone a pobrala sa k tým dvom, zatiaľ čo malá počúvala novú vec, ktorú sa práve dozvedela. O výrobe sušeného mäsa. Nové veci, to bolo niečo pre ňu.* Máš pravdu, je to jedlé a nie zlé ako som si myslela. *Ozvala sa s plnými ústočkami a behala hore dole, aby si prevetrala nožičky.* Spapaj a potom si pôjdeš ľahnúť dobre? Viem že by si si rada pobehala, ale zajtra už budeš mať myslím možnosť...*Neisto pozrela smerom k Z, či netrepala hlúposti* ...takže musíš načerpať sily. *Malá mala veru teraz energie aj za dvoch, celý deň na koni, mala chuť behať a šantiť, i myseľ bola napružená z hry a nadšenia, že sa s ňou hral i uhádla.* Musím ísť ešte cikať. *Vyhlásila Pandora žujúc mäsko, načo Floreine prikývla.* Dopapaj a pôjdeme.

/človek prejde na starý noťas že je tu počiarkovanie, že ide robiť niečo prospešné ako písať príbeh a bum wifi asi susedova alebo koho, signál slabý ale zatiaľ ide /

YUNNA

*Jeho kompliment, že je v skutočnosti krajšia než bola nakreslená na tom obrázku ju potešil! Až jej to tak zdvihlo náladu, že keď bola v spálni, tak sa veselo usmievala od ucha k uchu ako taký malý ružový blázon. Na boku na stole mala pod prikrývkou ukryté jedlé sladké kvietky, ale aj ovocie a iné dobrotky, ktoré prichystala len a len pre neho a pre jeho potešenie. Mala tam aj voňavé fľaštičky s vodičkami, ktoré mala od Arriane a keď sa vracala za ním, všetko niesla v náruči na veľkej drevenej tácni. Úsmev jej na perách stále pohrával a keď položila tácňu na zem vedľa vody, mohol si jasne všimnúť, že už na sebe nemala tie biele šaty v ktorých sa ukázala pred ním a otcom na tej skúške ich lásky. Mala na sebe len priesvitnú ľahkú látku, ktorá jej siahala ledva do polovice stehien, vyzerala ako taká košieľka, len bolo otázne či viac zahaľovala, alebo odhaľovala. Ružové vlasy mala vypnuté dohora. Vlhká para jej čoskoro orosila pokožku a látka sa nápadne začala priliepať k jej telu, no celkom sa tak stalo, keď nakoniec pomaly vošla do vody. Ešte len vtedy sa jej látka poriadne prilepila na telo, no nedalo sa povedať, že by jej na tom záležalo, lebo jediný koho si všímala bol Blake a ona mierila skrz vodu priamo k nemu.* Užíval si si to tu, kým som tu nebola? *Usmiala sa na neho a ľahko ho pobozkala na pery, natiahnuc sa rukou po jeden sladký kvietok a priložila mu ho k perám, aby ho pekne spapal.* Má môj mužík nejaké priania, ktoré by som mu mohla splniť? *Pýtala sa pokorne a stále s úsmevom na perách, ktorý jej tam pohrával celý čas.* Stále ďakujem Bohom, že mi ťa vrátili. *Neodpustila si trochu smutnejšiu myšlienku, ktorú mala jednostaj na pamäti. Keby sa tak bolo stalo, tento deň by mal výrazne iný spád.*

SALLY COOPER

*Nezáležalo mu na tom, že by mu mohla ublížiť, vedel to. Bol nato pripravený a hlavne chcel využiť všetky príležitosti, ktoré mu jej spoločnosť ponúkala.* Nevadí mi to. *Mykol plecami a uprene jej hľadel do očí.* Ja viem čo bude značiť návrat domov, no nemysli nato. Sme teraz tu. Len my dvaja a nikto iný. To čo príde, tým sa budeme trápiť až potom, čo ty nato? *Nechcel aby sa trápila tým čo ešte nebolo, no malo byť. Bolo to zbytočné. Chcel aby si tento okamih užili bez zbytočných pochmúrnych myšlienok, ktoré by im to mohli zničiť. Nie, to veru nechceli. Boli teraz tam a na ničom, nikom inom nezáležalo. Tobôž nie na Uretanovi! So vzdychol jej opätoval bozky, ktoré mu venovala a jej spontánna náruživosť ho potešila a dojala. Okamžite si jeho ruky našli jej tvár a vášnivosť v ňom vypukla naplno a veru sa ju nesnažil ani popierať. Túžil po nej tak ako ešte nikdy. V tých jaskyniach si zažil veľa zlého a jedine myšlienka na ňu ho držala pri živote. Ani tak mu nezáležalo, že ju sľúbili inému. Len fakt, že ju bude môcť objať, či vidieť v ňom budil túžbu prežiť. A teraz tam bol. Obidvaja, prečo by sa jej mal vzdať? No prečo?! Nie, on nechcel. Jazykom začal skúmať vnútro jej úst a mal nádherný pocit akoby sa mu krútila hlava samotnou nádherou. Ruky, ktoré doposiaľ jej držal na tvári, pomaly presúval k jej krku a s nimi sa presúvali aj jeho pery. Kĺzali nižšie, až k ramenám a ani tam sa nezastavili. Jeho prsty sa nežne zakvačili o ramienka oblečenia a s nehou jej ich stiahol z pliec. Jeho pery sa pritlačili k horúcej pokožke jej pliec. Voňala ako sladké mandle a nemohol sa jej nabažiť. Chcel všetko čo mu mohla dať. A hlavne všetko čo bola ochotná.*

„ Z “

Samozrejme, že sa zahráme. Dozajtra si niečo premyslím, niečo omnoho ťažšie a potom kým dorazíme do osady si zahráme, dobre? *Usmial sa a oprel sa hlavou o studený kameň za sebou. Príjemne chladil a on mal dosť veľké bolesti. Asi mal i niečo zlomené. Tak strašne by potreboval studený kúpeľ, aby ho ochladil a pomohol mu nemyslieť na to čo ho bolelo.* Neboj sa, presne ako Kvetinka hovorí, zajtra si budeš môcť pobehať. Ak všetko pôjde tak ako má, poobede by sme už mohli doraziť na dané miesto. *Ako sa on len tešil domov! Už sa nevedel dočkať. Určite si od tej ich podarenej šamanky niečo vypýta proti bolesti, aby mohol trénovať a bojovať tak ako sa patrí. Len dúfal, že Aranejci ešte nemali možnosť napadnúť ich osadu. Keby sa stalo, že by našiel len prázdnotu a všade samú smrť, asi by to nebol len tak ľahko zniesol. Tá predstava ho nesmierne ubíjala.
Napriek tomu ako mizerene sa kvôli tomu cítil, sa teraz usmieval. To ako malá dodala, že ešte musí ísť potom cíkať. No ktovie prečo, ale párkrát mi pri tom veru šklblo kútikmi pier. On svoj kúsok mäsa už mal takmer zjedený, no už sa mu ani postaviť zo zeme nechcelo, taký bol nielen unavený, ale i ubolený. Bolesť uberala sily a on sa cítil slabý ako novorodeniatko. Najhoršie však bolo, že keby ho aj nejaký lev chcel zožrať, tak by mu to bolo asi dosť jedno..* Kým pôjdete, ja tu počkám. Utekať sa mi nechce. *Usmial sa unavene a pozrel raz na jednu, raz na druhú a potom len privrel oči, akoby spal. No v lone mal zložené dýky od Kvetinky, ktoré mal pripravené na akýkoľvek možný zásah.*

Blake

*Ako sa ocitol osamote, pohniezdil sa a zadíval niekam pred seba. Občasne otočil hlavu priestorom ktorým zase zmizla a uvažoval, kam išla a po čo. Samému mu bolo smutno, nevedel čo robiť no napokon sa len vnoril pod vodu a užíval si príjemný pocit. S prudkým nádychom sa vynoril späť na hladinu a pokrútil hlavou aby striasol kvapôčky vody a rukami prechádzal po hladine. Aspoň keby mu tam nejaké gumené kačičky nechala aby mu smutno nebolo a mal sa s čím hrať, keď mu už ušla. Keď ale zaregistroval pohyb a jej návrat, kačičky mu vyfučali z hlavy. Jeho ružová záhradka bola vypnutá dohora a tá látka...no kačky by jeho pozornosť neudržali tak dlho.* Frflal som si že si ma tu nechala samého a ani kačičky si mi nedala. *Uškrnul sa veselo a nad jej otázkou sa musel veľmi silno zamysliť.* Myslím že nechám všetko na teba ženuška moja. *Nič jej predsa nemohol len tak uľahčiť, to by už čo bolo. Pootvoril ústa aby okoštoval čo mu to dávala, u nich boli asi aj kvietky naozaj jedlé.* Načo si si nechala ten odev? *Poznamenal nevinne, aj tak z neho bola už druhá koža a akurát mu zavadzala v miernom...dotýkaní.* Ja ďakujem tebe že si ma zachránila. *Odvetil na jej myšlienku o smrti. A poďakoval by aj jej otcovi, keby si to bol pamätal, no bol na tom ako on, takže nič také nehrozilo.*


Vanille

*Jemu to nevadilo, no jej áno. Nechcela mu ublížiť, aj keď on to chcel podstúpiť ak mohol byť teraz s ňou. I ona chcela, konečne sa jej aspoň časť neporiadku na stole upratala. Vždy mu plieskala po paprčkách a on sa k nej naťahoval aj tak, lebo vedel že to urobí. Odháňala ho aby ochránila seba i jeho. Ale už sa jej nechcelo, páčilo sa jej že sa jej dotýkal, no zároveň sa desila toho čo bude. Okrem srdca ktoré mu zláme keď ju otec vydá, tiež srdce Lea keď príde nato že sa milovala so Sallym, nehľadiac nato že jej to dovolil a povedal že jej to nebude vyčítať. A tiež jej bolesť, že to urobila a potom všetko skončilo. Vedela že časom by sa to v manželstve s Leom obrátilo možno tým správnym smerom, no nevedela si predstaviť že príde o Sallyho. Že bude s niekým iným. Nechcela byť s niekým iným.* Nemôžem ti dať všetko čo by som chcela. *Zašepkala potichu, keď sa ich pery práve nedotýkali. Potom ale nemala viac možností nič viac hovoriť a len žila pre daný okamih. Nijaké capkanie po paprčkách neprišlo ani keď jej stiahol ramienka, len spokojne privrela oči a prudšie dýchala, srdce jej bilo ako zvon. Boli to jej prvé dotyky mimo pier a páčilo sa jej to, no zároveň jej zvedavosť chcela spraviť to isté, urobiť niečo príjemné i jemu. Opatrne preto potlačila rukami, vyvinula nežný nátlak nato aby sa pretočil na chrbát a usmiala sa.* Nemáš ty náhodou odpočívať? *Sklonila sa opatrne nad neho a s dávkou neistoty, ktorá sa pomaly ale vytrácala ho pobozkala na krk.*

YUNNA

Ale joj, veď som dlho nebola preč. *Usmiala sa a odobrujúc ho pobozkala na pery.* A to oblečenie mám na sebe len preto, aby tvoje paprčky zostali tam kde sú a moc ťa to nadráždilo. Sme tu kvôli tebe. *Dlaňami mu prechádzala po ramenách, pekne od krku až ku končekom jeho prstov a znova späť.* Dobre, ja len, že či máš nejaké tajné prianie, ktoré by si si prial. *Usmiala sa na neho, dajúc mu znova bozk na pery. Na okamih ho ešte aj prehĺbila, no potom sa od neho odtiahla a dala mu ďalší kvietok do úst. Do dlaní si naliala jednu ružovkastú vodičku, ktorou ho začala masírovať. Nemusel jej ďakovať. Bola by to urobila i keby nebol Bezmenným. Bol jej manžel a mala ho rada tak či tak. Ten fakt, že bol aj Bezmenným len veci zľahčoval a ona sa nato dívala s úľavou, že žiadnu dilemu nemá, tak ako Vanille, ktorá len tak mimochodom bola asi teraz so Sallym. Však ona ju zajtra pekne vyžmýka z informácií. Sústredila sa na jeho pohodlie a ako mu masírovala ramená, pokojne prechádzala k jeho hrudi, prípadne k brušku. Bol strnulý a chcela, aby sa uvoľnil.* Chceš tu kačičky, drahý? *Spýtala sa len tak ledabolo, keď mu znova prešla po hrudi a prstami mu prešla po prsných svaloch.* Prosím ťa, obráť sa, nech ti môžem premasírovať aj chrbát. Naklonila sa k nemu, aby mu dala pusu na rameno. Páčila sa jej jeho prítomnosť a najradšej by sa schúlila v jeho náruči a skysla tam na veky vekov. Opláchla si ruku vo vode a natiahla sa, aby dostal ďalšiu dobrotku.* Ľúbim ťa, ľúbim. *A keď sa k nemu pritúli, len s jojknutím sa od neho odtiahne. Vzchop sa! Kričí na seba. Nesmieš sa k nemu túliť ako ti to príde, lebo takto sa od seba neodlepíte ani do rána, i keď to by sa jej tiež páčilo.*

Flora a Pandora

*Maličká pokrútila hlavou na nesúhlas, no na tvári jej svietil úsmev.* Nie, ja som uhádla, takže zajtra budeš hádať ty načo myslím ja. *Vysvetlila mu ako to je s pravidlami, no jej hlas znel vlastne potešene, že mu to môže vysvetľovať. On jej dnes vysvetlil veľa nových vecí a ju potešilo, že bolo niečo čo mu mohla povedať aj ona. Pre niekoho to bolo nepodstatné či drobnosť, no ju to skutočne tešilo. Okrem toho to znamenalo že sa s deťmi moc nehrával a s ňou áno, čo bolo od neho moc milé. Floreine zatiaľ prežúvala a aj keď začala neskôr než malá, samozrejme zjedla skôr než ona. Maličká sa s tým chvíľu dlhšie trápila, no napokon spokojne strčila do úst posledný kúsok a chytila sa Flori za ruku, aby mohli ísť niekam spolu.* Ani sa ti nečudujem. *Poznamenala Floreine smerom k Z a zadívala sa na okamih dlhšie než bolo potrebné na jeho zavreté oči. Možno by sa ho niečo i spýtala k jeho stavu, no zahryzla si do pery aspoň pred malou a pobrala sa s ňou vykonať čo bolo treba niekam ďalej od ich nocľahu.
O niekoľko dlhých minút sa spolu vracali vysmiate ako slniečka, Flora držala Pandoru na rukách a niekedy sa s ňou len tak zo zábavy zatočila a na niečom sa celkom dobre zabávali.* Ľahnúť a spať. *Usmiala sa na ňu, keď ju zložila z rúk.*

SALLY COOPER

Nevadí mi to, Vanilka. *Povedal pokojne ako ju tak počúval. Nezáležalo na tom že mu to ublíži, nezáležalo mu ani na tom, že mu nemohla dať všetko čo chcel. Stačilo i málo a to málo dostával aj teraz a bol dokonale šťastný. Ani tak nemohol byť šťastnejší, ako teraz bol. Nechal sa zatlačiť do postele a pery sa mu roztiahli do blaženého úsmevu.* Možno, ale nechcem. Oddychovať budem až potom. *Dodal stále usmievajúc sa a dlane jej položil na stehná a jemne jej ich stisol pobádajúc ju, aby sa nebála. Nemohla mu ublížiť, mohla mu urobiť len a len dobre a potešiť ho. A on chcel potešiť aj ju. Stačilo len aby mu dala jasné znamenie a urobil by to. Zniesol by jej aj modré z neba, len aby ju potešil. Nechcel, aby prestala a nechcel ju vystrašiť. Netušil čo smel a čo nesmel urobiť. No ručičky na jej stehienkach jemne posunul vyššie. Len opatrne, tak aby jej prešiel pod sukňu. Nie moc, len tak okrajovo, akoby sa pýtal či smie. Je si pri nej taký neistý. Cíti sa akoby bol neskúsený panic, ktorý nevie ako a či vôbec sa smie dotknúť ženy. Nevie, naozaj to nevie. Lebo posledné čo u nej chce je odohnať ju od seba. Je to tak veľa, keď naozaj nevie, či sa jej smie dotýkať, či ona to chce? Je to tak veľa povedať mu to? Neznačiť? Stačil by mu i malý náznak, ktorý by ho posunul ďalej. Buď dopredu, alebo dozadu. Netuší, no má pocit, že praskne.* Vanille. *Zastoná. Má pocit, že to nevydrží.*

Blake

*Aspoň že bozk dostal keď sa mu už poflakovala preč.* Moc nedráždilo? Takto ma to dráždi že by som to rád vyzliekol, keď sa to na teba tak pekne lepí. *Poznamenal nevinne ako anjelik, už len svetožiara mu chýbala nad hlavou.* No tie kačičky by sa mi pozdávali? Zahráš sa mi na kačičku? *Šťuchol do nej, zvedavý či mu zaostará kačičku keď sa už pýtala na tie špeciálne priania. Kačička je fajn žiadosť, len či sa jej dočká. Zatiaľ papkal kvietok čo dostal a uvažoval, prečo si nedá aj ona. Nechcel byť jediný rozmaznaný, no na jej žiadosť sa otočil, aby jej vyhovel. Veď ho chcela masírovať, bol by blázon keby odmietal. Aj keď, predstava že sa hrá na kačičku mu stále nedala pokoj.* Aj ja ťa ľúbim. *Odvetí a spokojne privrie oči. Toto bude krutý kúpeľ, či chcela alebo nechcela, vedel že ho bude dráždiť, nie jej nahota alebo skoro nahota, ale jej dotyky, ktoré intenzívne cítil a mal cítiť, jej nežnosť. No rozhodol sa hrať podľa jej pravidiel, večer a noc boli dlhé, aby sa niekam ponáhľal a neužil si to, čo pre neho prichystala, hlavne keď to bol darček pre neho. Mienil si ho užiť, aj keby sa má trošku potrápiť s ovládaním.*

„ Z “

*Len oko otvoril, keď počul Kvetinkine slová o tom, že sa mu nečuduje. No áno, bola pozornejšia, než malá. A teraz mal pocit, že si zavaril. Ale poriadne. Vraj aby on hádal? No toto bolo horšie ako by mal vymyslieť niečo čo by nemala uhádnuť. Len tak mu to nahlodávalo myseľ celý čas, čo boli preč a keď ich počul konečne prichádzať, prekvapene na ne zagánil. Usmievali sa ako slniečka na hnoji, ktovie čo tie dve spolu robili, lebo takto vysmiate ísť? No to bolo zvláštne.* Dobrú noc, Skrinka a poriadne sa vyspi, nech zajtra zase vládzeš. *Mierne sa na ňu pousmial a pohľadom zablúdil ku Kvetinke. Chcel jej naznačiť, že ak chcela, kľudne mohla ísť i ona spať. On mal dnes v sebe ešte toľko adrenalínu, že by ho uspal asi len kameň po hlave a nie normálny spánok. Navyše furt sa mu chcelo zívať a to tak neskutočne bolelo, až to pekné nebolo! Joj ako by on rád vidiel toho obra tri metre pod zemou! A ten pocit, že ho po toľkých rokoch videl ani neodchádzal, len ho stále prepadával. Nechcel spať. Obával sa, že by rozprával zo sna, mohla by ho malá začuť a už beztak si od nich vôbec nedržal odstup, čo bolo moc zlé, lebo vedel, že akonáhle bude doma, bude mať trochu súkromia, stiahne sa do svojej typickej ulity, z ktorej už veru nevystrčí päty.*

YUNNA

Tak ty ma chceš vymeniť za kačky, hej? No pekne. To sme teda v tom našom manželstve ďaleko zašli. *Zašomrala si popod nos, keď sa obrátil a ona mala príležitosť dostať sa k jeho chrbtu. Trochu sa k nemu viac priblížila, aby tak nemusela naťahovať rúčky k nemu a prsty mu pevne zatláčala do svalov a pomalými krúživými pohybmi mu masírovala stuhnuté svalstvo. Nerobila tak len na ramenách, zašla aj nižšie, medzi lopatky a zastavila sa až dole na krížoch a postupovala zase späť hore. Bola pokojná, lebo sa ho mohla dotýkať. Urobila maximálne sebeckú vec, zachránila život svojho manžela na úkor niekoho cudzieho. No neľutovala to. Chcela byť sebecká a držala sa faktu, že aspoň raz to smela urobiť. Predsa nemohla dovoliť, aby umrel, keď konečne si našli cestu jeden k druhému bez lží. Opatrne sa k nemu naklonila a keď prestala masírovať tak úpenlivo a pevne, prešla na jemné dotyky a bozky, ktoré mu uštedrovala po celom chrbte kam dočiahla.* A iné želanie okrem kačičiek nemáš? *Spýtala sa napokon potichu. Stále jej tie blbé kačky plávali po rozume a nemohla sa ich ani za svet zbaviť. To by ju bol vážne tak ľahko vymenil za nejaké hlúpe kačky?! Keby ešte za Wabiho, tak by to bola pochopila. Vlastne prečo Wabi nebol s nimi? Predsa Vanille vedela, že tam bol Bezmenný a keby bol Wabi s ňou, to by nebolo až tak prekvapujúce. Asi bol v domčeku a buď mu Sigourney doniesla nejaké chutné papanie, alebo si sám išiel zaloviť. Však mohol. Nebol ako iné mačky držaný pod dozorom.* Alebo to vážne chceš radšej kačku? *No vážne jej to nešlo z hlavy, asi to bolo poriadne vidieť.*

Vanille

*Vedela kam ho hnala tým, že sa s ním bozkávala, že sa nad neho nahýbala a bozkávala ho na krk a necapkala mu po rukách. No netušila či to bolo rozumné, niežeby sa zvykla správať rozumne inokedy. Nešlo ani o to, že tu nebol dážď, pri ktorom si to vždy predstavovala, ale skôr o to, že panenstvo bola jediná obrana ktorá ju chránila pred otcovou zvrátenosťou. Vlastne ešte je, len si nebola istá, či niečo také bude ešte platiť po návrate domov. Možno to jediné, spomienka ako pred jej očami zneužil jej kamarátku ktorá sa potom zabila ju držala krok späť. Na krok dopredu ju však navádzali jeho ruky na stehnách, cítila ich tam, akoby ju pálili a podčiarkovali, kde boli a ako blízko boli miesta, kde jej ostávalo akosi prihorúco. Vedela prečo, len nevedela či to naozaj mohla spraviť. Pripraviť sa o jedinú zábranu pred svojim otcom. Chcela sa ho dotýkať a chcela aby sa jej dotýkal, aj keď zároveň ju strašila budúcnosť.* Dnes ti necapnem. *Poznamenala s úsmevom a preliezla jednou nohou cez neho, tak, že keby sa bola posadila, obkročmo by na ňom sedela. Opatrne mu ruku vošla pod tenkú priedušnú látku košele a dotkla sa zvedavo jeho pokožky.*

SALLY COOPER

*Akonáhle sa posadila na neho, jeho ruky vystrelili k nej a takmer sa prudko posadil. No chcel jej dopriať toľko času koľko potrebovala, aby mohla preskúmať jeho telo. Vedel, že pre ňu to teraz znamenalo viac než objavovanie jeho tela. Musela zažiť ten príjemný pocit z toho čo sa milovaním všetko ponúkalo. Svoje ručičky teda posunul k jej zadočku, keď už mu tak pekne povedala, že dnes ho po nich biť nebude. To bol pekný začiatok a veruže vyzeral i sľubne, keď mu chcela nechať priestor nato, aby sa jej dotýkal. Nežne ju pohladil po zadočku a jemne jej ho stisol. Dlho sa tam však nezdržiaval. Presunul ich na jej boky a pritlačil jej na ne tak, aby lepšie dosadla do jeho lona a mohla ho cítiť. Celého krásne vzrušeného. A to všetko len kvôli nej. Aspoň môže vidieť ako na neho vplýva.* Dal by som všetko zato, len aby som mohol túto noc stráviť s tebou. *Zašepkal potichu cítiac na pokožke jej prstíky, ktoré ho príjemne dráždili. Tak toto bolo pre neho niečo tak nezvyčajné a zároveň prekvapivé, že nemohol uveriť že sa to naozaj aj dialo. Boli spolu a jeden druhého sa dotýkali.*