ASALA- časť Mare Imbrium

LEO

*Áno, to hovoril pravdu, že tí muži vyzerali nebezpečne. Leo bol síce vysoký a vždy si myslel, že možno aj mohutnejší, ale pri nich vyzeral ako špáratko, ktoré by medzi zubami s ľahkosťou zlomili. No darmo, bola to banda hrozivých zlých chlapcov, i keď ako ich tak videl, ich tváre často zdobil úsmev, keď mali zábavu a veruže to nebolo až tak často, no predsa len mal možnosť vidieť ich tak uvoľnených. Akoby vtedy neexistoval lepší svet než ten ich do ktorého mal možnosť nazrieť. Ako tak kráčal pri Blakovi, cítil bolestivé ťahanie v nohe a uvažoval nad tým či by nebolo jednoduchšie niekde sa zložiť, oprieť sa, no zase nechcel ostať len tak. Sedenie by mu ranu len viac oslabilo a nakoniec by ho to znova začalo viac bolieť. Takto to bolo naozaj to najlepšie čo mohol robiť. I tak, mal pocit, že keby si bol sadol, tie vtieravé myšlienky by ho boli dobehli. A to nechcel.* Ja viem, Blake. *Vážnym hlasom šepol, keď sa pozrel do zeme. On moc dobre vedel, že s Vanille to ľahké nebude. Ale aby nebol taký vážny, pery sa mu roztiahli do úsmevu.* No predpokladám, že ani tvoje manželstvo nie je prechádzka ružovou záhradou. Tvoja žienka sa nápadito podobá na Vanille a tie dve si sadli ako riť na šerbeľ. *Pery sa mu roztiahli do pomstychtivého úškrnu.*

YUNNA

Že kde som? No nikde, nikde! Samozrejme, že tu, to len tvoj chrbátik ma rozptyľuje. *Neubráni sa rýpnutiu. Keď už si chce z nej Vanille robiť srandu, však nech. No nech si nemyslí, že sa dá. Dobre, možno je len tak trochu roztržitá, no to je menší detail. Jej myseľ lietala na všetkých miestach, takže taký detail čo prepásla sa dal aj čakať úprimne. Škoda len, že si to Vanille hneď všimla. No takto sa jej naskytla otázka, prečo práve u nej bola tá emulzia. Kontrolne k nej privoňala a voňala ako to najlepšie mlieko. Nepatrne špičkou jazyka skúsila chuť a takmer ju natiahlo od hnusu. Nie, určite si to nepomýlila a čakalo to práve na Vanillin chrbát, taký hnus sa nedal využiť na nič iné, než na spálenú pokožku. Očividne ich šamanka bola vždy o krok vpred. Presne tak ako tá ich stará. Obe mali tendenciu starať sa do o ostatných i o nich a niekedy to ani tak na škodu nebolo ako to vyzerať mohlo. Ach, do ritkároviec, preriekla som sa!, pomyslela si vo chvíli, kedy Vanille zareagovala spýtavo na jej slová prečo nemá mať rovnaké problémy ako ona, i keď sa tiež zaplietla do trojuholníka.* Nuž preto, lebo mňa Blake neľúbi a nerieši čo robím a s kým, pokiaľ mu neurobím hanbu pred svedkami. *Usmiala sa na ňu a len tak si vydýchla. Táto rýchla výhovorka, ktorá jej neskutočne rýchlo napadla bola dobrá! Lepšiu si ani priať nemohla.* Neboj sa ty nič. Kým sa rozhodneš možno ti obaja strčia viac než len jazyk do úst. *Teraz prišiel ten čas nato aby začala Vanille robiť zle.* Takže si sa s Leom bozkávala, hmmmmm! To znie dobre. Veď bolo aj na čase. Mala by si skúsiť či je dobrý. Vieš, nie? No.. najskôr zadok, či ju má peknú a pevnú, ja som ju tiež okukala Bezmennému, a potom by si mala skúsiť aj predok. Trebárs aj tak nenápadne.. *Nevedela si dať pred ústa servítku a bľabotala čo jej jazyk stačil, ani si neuvedomovala čo všetko rapotala, len ústa sa jej nevedeli zatvoriť a jediné čo ju vyplo bol smiech, ktorý ju začal dusiť.*

„ Z “

Čuš potvora, lebo ťa pohnojím. *Zazubil sa na Kvetinku a škaredo sa na ňu zamračil, i keď pery mal roztiahnuté do drzého úsmevu, ktorý mu z pier nezišiel ani keď svoju pozornosť radšej uprel na malú.* Isto budeš tá najlepšia, Skrinka a keď budeš chcieť, i ja a moji kamaráti ťa priučíme niektorým veciam. Ale musíš byť trpezlivá a časom uvidíme čo a ako. *Až mu len tak prebehlo mysľou ako u nich prebiehala výučba Yunny. Celý deň ju mlátili hlava ne-hlava kým sa nenaučila brániť a potom po večeroch jej hovorili veci, ktoré ako dievča nemala vedieť. No na škodu to veru isto nebolo a keby bol taká papuľa, aj by sa bol opýtal toho jej mužíčka, či sa dobre osvedčila v posteli. Možno to už Gabriel vyzistil, pomyslel si pobavene a zahryzol si do spodnej pery, aby sa nezachechtal. Smiech by mu teraz i tak ublížil. Tak načo by sa aj smial, nie?* Dobre, tak sa zahráme, ale vopred ti hovorím, že to bude strašne ťažké, drobec. *Uškŕňal sa a sám sebe nerozumel, že mu bolo tak čudne ľahko. Možno práve preto, aby nato nemyslel, možno. Ktovie. A úprimne to aj pomáhalo, lebo bolesť šla do úzadia a on sa sústredil na tie dve ženské s ktorými bol.* Nie, nie je to zvieratko. *Odvetil pokojne a spýtavo pozrel na malú čo také ďalšie sa ho ráči opýtať. Veril, že sa k správnej odpovedi nejako dopracujú a trochu preháňal s tým, že to malo byť ťažké, nemohol predsa malej dať niečo načo nemala šancu prísť. Zas tak si dokazovať niečo nemusel a navyše on chcel, aby to uhádla.*

Blake

*Ani mu neoponoval, keď povedal že vedel. Leo žil v jaskyniach, mal veru prehľad a viditeľne viac než len o stave zásob. Na druhej strane, povaha Vanille sa dala ťažko skryť, hlavne tá jej večná tvrdohlavosť a papuľnatosť. Vôbec mu to nezávidel, aspoň nie ak sa mali hádať. Popravde on vôbec netušil ako spolu tí dvaja vychádzali, z jaskýň postrehol že Vanille ho nemala dva krát v láske, ako žiadneho chlapa ktorý robil pre jej otca. Na druhej strane jej teraz priviedol Sallyho a bolo otázne, čo to bude znamenať v rámci ich spoločného vzťahu a budúceho spolužitia. Odrazu sa rozosmial.* No moje manželstvo je v podstate prechádzkou cez ružovú....*Veľavýznamne kývol k vlasom* ...záhradou, len ti poviem, ružová sa podceňuje. Neviem kto a podľa čoho to spojenie vymyslel, ale vidno že sa v ružovej vôbec nevyzná. *Zachechtal sa a kráčal pomalým tempom vedľa Lea, ktorý si pokryvkával.* Hej, myslím že sa ani nenazdáme a budeme týraní muži dvomi papuľami čo sa proti nám spiknú jediným pohľadom. *Leo mal pravdu, tie dve sa našli, o tom nebolo pochýb. Dve šidlá s podrezanými jazýčkami.*






Vanille

To určite! Že môj chrbátik! Ti tak verím! Určite si myšlienkami úplne niekde inde s niekým iným, pomenej oblečená s niekým tiež pomenej oblečeným! *Začala do nej samozrejme rýpať, niečo také ako nevšimnutie si v akej miestnosti bola, to sa nedalo nekomentovať a nevyužiť. Obe boli pačmagy čo využili čo sa dalo a nepochybovala, že príde nejaká hlboká reakcia, kde sa to aj ukáže.Odpoveď bola veľmi logická, čo sa týkala jej trojuholníka, no z toho si mala potom vyvodieť čo o citoch Yunny k jej bratovi či Bezmennému? Ak nemala trojuholník tak vedela ku ktorému ju to ťahalo ak k niektorému tak citovo. Radšej sa nepýtala, lebo prišlo na rad rýpanei, na ktoré bolo treba dať poriadnu odpoveď a reakciu.* Nepochybne to chce preveriť všetky kvality o oboch, nech viem do čoho idem, to je pravda. *Zachechtala sa, nenechala sa len tak vyviesť z rovnováhy, aj keď k tomu jazyku radšej nič nepovedala, lebo naozaj jej nemienila rozprávať o tom, v akom šoku ostala keď jej ho naozaj strčil do pusy.* Nooo keď tak rozmýšlam, Lea som už mala možnosť vidieť nahého po ceste k vám keď sa kúpal...ale zaujímavé počúvať že ty si si takto sondovala o Bezmennom! Mala by si mi dať radu ako preskúmať ten predok...nenápadne! *Použila jej slovíčko a smiala sa. Nie, nemohlo to ostať len v rýpaní do jej osoby, pekne jej to mienila vracať rovankou mincou.*




Floreine a Pandora


Kto by to bol povedal že taký obor je záhradkár! *Podpichla ho znovu, keď sa jej vyhrážal hnojením. Naozaj si myslel, že mu dá pokoj len tak. Po toľkom čase s malou si užívala v plných dúškoch čo prinášal rozhovor s niekým dospelým a o to viac, že napriek tomu aký obor bol, viditeľne ho rýpanie a podpichovanie tiež bavilo, žiadne urážanie či škaredé mračenie.Zubila sa na neho, zatiaľ čo malá mala plnú hlavu svojej hry s ním, pretože sa tešila že on sa s ňou chcel hrať a zároveň to bola taká výzva, rozlúštiť to, keď hovoril že to bude strašne ťažké. Bola veľmi zvedavá na čo myslel a tak rýchlo po jeho odpovedi vychŕlila ďalšiu otázku.* Je to vec? *Spýtala sa, keď to zvieratko nebolo. Bola rada, lebo on istotne poznal oveľa viac zvieratiek, aj predmeto určite poznal oveľa viac, no to nevadilo. Bola si istá že myslel na niečo aby to poznala a mohli sa lepšie zahrať a to ju veľmi tešilo. Teraz keď bola vonku, otváralo sa toľko možností a on určite tiež vedel o mnohých veciach, ktoré ju mohol naučiť. Nevedela sa dočkať jeho domova ešte viac, aj keď teraz bola plne sústredená na hádanie a hranie, z ktorého ledva obsedela na zadku.*

„Z“

Ešte veľa vecí o mne nevieš, Kvetinka. *Jeho hlas možno znel v tej chvíli naoko záhadne, ale tým to haslo, len hovoril hlúposti a s týmito dvomi ženskými pokope strácal svoju tvár, ktorú si roky pestoval. Nebol ako ten typický prísny chlap, ktorý sa nevedel usmievať, ale celkom iný, usmievavý, taký, akého by v ňom Bratia neboli spoznávali. On keď sa vráti domov bude zase raz normálny, ale teraz si túto pochabosť ešte mohol dovoliť. Ostatné bude riešiť, až keď to všetko bude potrebné. Teraz to tak ani trochu nepovažoval a preto sa nechal ovládnuť i chuťou na hru. Bolo to aj tým ako ho všetko bolelo a hlavne potreboval prestať myslieť nato. Trochu pohnal žrebca aby nespal za chodu a mierne sa kyslo pousmial.* Áno, drobec, je to vec. *Čo iné už len to mohlo byť, ak nie zvieratko? Bol však ticho, chcela sa hrať, tak on ju chcel potrápiť a nápovedy bol pripravený poskytnúť jej až bude treba a ona bude už bezradná. Ak sa vôbec do takého štádia dostanú.*

LEO

*Pri Blakových veľavýznamných slovách o prechádzke ružovou záhradou si uvedomil čo vlastne povedal. Tiež sa začal smiať a len kýval hlavou.* Veru, tú ružovú ale podcenili. Vidieť, že ten čo to povedal asi doposiaľ ešte nestretol žiadnu ružovlásku akou je tvoja žienka. *Uškŕňal sa škodoradostne a bolo mu naozaj z toho vtipne. Ktovie či by sa bol ženil keby bol vedel aká Yunna bola. A možno sa Blake vôbec nemá rád a práve preto súhlasil so svadbou.* No to áno. Tie dve sa na nás spoja a my budeme môcť maximálne byť ticho a šúchať nohami.. *Toto nebola moc krásna a hlavne pozitívna vyhliadka do života, len čo je pravda a keby nemal Vanille rád, asi by to ešte stále bral ako ten hrozný trest, presne tak ako sa nato díval vo chvíli kedy mu Uretan povedal o tom svojom „úžasnom“ pláne.* Ale sme dopadli.. Ani jeden z nás sa nechcel ženiť a nakoniec sme vychytali takéto podarené žienky. *Bol z nich oboch pobavený, lebo takto si to nikdy nebol predstavoval. Čakal, že ak sa jedného dňa predsa len dá zlanáriť na sobáš, stane sa tak s nejakou pokojnou žienkou, ale nie s prudkou dračicou ako je Vanille.*

YUNNA

Ale joj, nepreháňaj! Ja nie som nymfomanka ako ty. *Začala sa smiať a keď konečne sa jej podarilo natrieť celý chrbát Vanilke, zliezla z nej a prešla ku skrini kde mala aj handričku do ktorej si utrela biele prsty a stále sa usmievajúc, sa vrátila k Vanille na posteľ a usadila sa k nej.* Presne tak! Mala by si o nich dvoch vyzistiť všetko čo sa len dá. Bozky si už otestovala, treba prejsť na ďalší stupeň a tými sú dotyky. *Zahľadela sa niekam do neznáma, zamysliac sa sama nad sebou a nad tým ako to postupovalo u nej.* Alebo sa rovno s jedným z nich vyspi. *Mykla plecom a zatvárila sa ako neviniatko. On tiež od bozkov prehuplsa rovno k sexu, len čo je pravda. A ani to neľutovala. I s jedným, i s druhým to bolo krásne. „Poďme nato!“ pomyslela si, keď sa začala chichúňať a radšej si zakryla ústa, aby nevybuchla smiechom. Len dúfala, že Vanille jej smiech bude pripisovať práve ich rozhovoru a nestihla si všimnúť ako sa zasnene predtým pred seba pozerala.* Zlatko ja som po ňom sondovala ešte v prvú noc ako ma zajal! *Jej chichot narastal a len tak jej červeň vystúpila na líca.* Nemôžem zato, že hneď sa predo mnou vyzliekal! *Povedala i to čo si myslela, tak radšej ani nemyslela nato aké hlúposti vyzrádzala.* Ja ti dám len jedinú radu. Vyspi sa s nimi skôr než si vydatá a bude to. Potom uvidíš či to aspoň s jedným pôjde. Čo ty vieš, možno je Sally neschopný v posteli, alebo mu to nefunguje a tvoj budúci manžel je hotový sexuálny boh! *Ani by sa nečudovala, keby tých ich chlapov teraz poriadne štikútalo, čo ich toľko ohovárali.*

Floreine a Pandora

*Floreine šklblo kútikom pier, no nešla sa ho na nič pýtať, len zareagovala skôr, ako sa rozbehne sled otázok.* Neboj sa, veď ja si to všetko okukám a zistím ty záhradkkár. *Jej posledné slová, potom stíchla, pretože malá už otvárala ústočká s pripravenou otázkou. Očkami prebehla po jeho obraze na koni, po tom kde videla na seba a Floru a potom položila svoju prvú otázku.* Je to niečo, čo máme tu blízko seba alebo v okolí? *Veselý dievčenský hlások prezrádzal, ako moc sa tešila. Floreine sa usmievala tiež, vedela že malá bola nadšená z toho že sa mohla hrať aj s ním a chápala ju. Po piatich rokoch to bola prvá cudzia osoba ktorú spoznala, ktorú poslala jej mamička a prvý muž ktorého videla. Okrem toho sa o ňu staral a ona to veľmi jasne vnímala, jeho snahu, rovnako ako Floreine.*

Blake

Nie som si istý či nám vôbec šúchať nohami dovolia. *Zachechtal sa náhle, no v tom sa mu začalo čkať (). Len tak odrazu a poriadne hlasno.* Tie pačmagy nás istotne ohovárajú a rozprávajú si zážitky, ako nás terorizovali! *Vyhlásil náhle. aj keď sa smial ďalej a poriadne veru. Vôbec by sa nečudoval, keby sa tie dve teraz navzájom spovedali. Jedna horšia ako druhá, zvedavé ako babky na trhu. A určite aj klebetné, nechcel vedieť aké podrobnosti už jeho sestra počula o ktovie čom všetkom. Ani o Blakovi, ani o Bezmennom. Až ho pri tej predstave striaslo a stále sa mu čkalo. Zhlboka sa nadýchol, takže ostal na čas potichu a snažil sa zadržať dych a tak sa toho čkania zbaviť.* Ty ešte ženatý chlape nie si, máš šancu utekať alebo niečo podobné. *Vychŕlil zo seba ako rýchlik a potom stíchol, čakajúc či príde ďalšie čkanie. A veru prišlo a on si len rezignovanie povzdychol.* Potvory ženské...

Vanille

Ja a nymfomanka? Ja som ešte nevinné stvorenie nie ako ty! *Rehnila sa na nej teda poriadne, veru, na ňu nijakú nymfomanciu nemohal zhodiť. Nenechá sa, tomu mohla veriť. Ona mala možnosť do nej rýpať hneď pre dvoch chlapov, keďže boli sami a ona sa netrápila preto, že podviedla jej brata. Predsa len, priala jej šťastie a tým že sa na tomto bavila mohla vidieť, že jej to určite nešla vyčítať.* Dotyky. Vďaka istej nemenovanej osobe, ktorá mi neoznámila že iná istá nemenovaná osoba stojí vo dverách a ja si kecám o jej panictve, som už mala tú možnosť okúsiť paprčky tej druhej nemenovanej osoby na svojich stehienkach. *Dobre si pamätala, ako jej Sally veľmi názorne začal ukazovať, že panic veru nebol a vedel ako ju teda poriadne rozptyľovať. A táto papľuha ho videla vo dverách a nevarovala ju. Hanba jej, švagrínej nepodarenej.* Tak on sa pred tebou vyzliekal! A vtedy tvoje sondovanie sa až kam dostalo háá? *Rýpla si do nej smejúc sa ako blázon.* Ty papľuha ty hádam nadržiavaš Leovi keď ťa tak počúvam? Chádáka žabiaka robíš div že nie impotentným a z Lea robíš sexuálneho boha! Uniká mi vari niečo slečinka? *Pržmúri oči typu - sondujem ťa a zubí sa na ňu.*

„Z“

*Veď on jej dá ešte na frak, tým si slečna môže byť istá. Vraj, že záhradkár. On jej ešte ukáže! Najzvláštnejšie je, že s týmito ženami sa cíti tak pokojne dobre. Bratia ho poznajú, vedia, že sa vie usmievať a smeje sa naozaj rád, len nato nemá veľa príležitostí a nie všetko považuje za vtipné tak ako ostatní. No s nimi sa smeje takmer stále, až to aj jemu samotnému prišlo zvláštne. Akoby strácal na svojej maske ľahostajnosti.* Áno. *S úsmevom sledoval ako si ich oboch malá premeriavala, aj jeho, aj Kvetinku, ale aj seba a len tak mu pri tom šklbalo perami. Bol tak vo vytržení, či to malá dokáže uhádnuť, že by jej bol najradšej povedal či to mohla alebo nemohla vidieť, či to bolo pri ňom, pri kvetinke, alebo to mala práve samotná Skrinka, ale to asi nesmel. Takto tá hra nefungovala, ak mal správne informácie. A on naozaj nevedel ako sa má hrať s malým dieťaťom, tobôž nie s dievčatkom akou je Skrinka.*

Floreine a Pandora

*Malá sa ihneď potešila keď začula odpoveď áno a ihneď očkami prebehla po všetkom, načo jaj padol zrak. Na veci okolo Písmenka, na ich kobylku a veci na ktoré dovidela.* A je to viditeľné? A je to pri tebe či pri nás? *Vychŕlila zo seba ako taký malý veľký tajfún. Floreine pri tom mykalo kútikmi keď videla ako striedavo pozerala po ňom či sa na ten predmet náhodou nezadíva, alebo na veci okolo sebe. Bola dieťa a keď sa raz začala hrať, jej celá pozornosť a nadšenie bolo venované práve hraniu. Okolitý svet prestal byť taký podstatný, veď teraz tu bolo niečo na rozlúštenie, nad čím si chcela lámať hlavičku makovičku. Floreine ich vnímala, no keď sa teraz hral on s ňou, ona sa sústredila na okolie, pre istotu. Bola si istá že on to robil tiež, no dobre vedela, že pri rozhovore a hraní sa bolo dávanie pozoru oslabené a tak mu to chcela uľahčiť.*

LEO

*Keď sa nato všetko teraz tak díva, mal pocit, že asi žil v nesprávnych jaskyniach, lebo takéhoto Blaka vôbec nepoznal. Bol strnulý prekvapením a šokovane civel na neho ako teliatko na nové vráta. Asi keby ich bol niekto cudzí videl, bol by riadne pobavený, lebo Blake sa smial ako čistý blázon a Leo na neho len prekvapene vyvaľoval oči a vyjavene civel bez žmurknutia. Asi sa načisto zbláznil, len netušil kto, či samotný Leo, alebo práve Blake.* Tuším ti tento vzduch prospieva, nikdy som ťa takto nevidel sa smiať. *Priznal Leo, keď sa neovládol a už i jemu začínalo mykať kútikmi pier a napokon aj on vyprskol smiechom. Možno ešte nemal hlavu v chomúte, ale už nemohol pred ním utiecť. Horšie však bolo, že i keď mal byť jej manželom, ona to odmietala prijať.* Máš pravdu. Ak sú tie dve spolu, tak určite ťa celého prebrali, keď sa ti začalo hneď tak štikútať. Ktovie ako ďaleko zašli. *Vyrýval a škeril sa na neho s čírou škodoradosťou v tvári.* A je to celkom jedno, že ja ešte nie som ženatý i tak ma to čaká a moc dobre vieme, že sa z chomúta nevyvlečiem. Niečo mi našepkáva, že tvoja sestrička mi dá ešte slučku okolo krku aby som sa moc nemetal. *Nato ako na potvoru ho začalo rovnako ako Blaka štikútať.* Asi prešli na inú tému! *Vyprskol a pritlačil si dlaň k perám, aby tlmil ten smiech. Určite museli vyzerať ako blázni.*

Blake

*Nebyť poznámky Lea, možno by si ani neuvedomil, že sa naozaj nesprával moc Blakovsky. Na druhej strane, bola nato jednoduchá výhovorka, ktorá sa dala použiť.* To preto že nemám moc dôvodov smiať sa. *Odvetil pokojným hlasom, načo by sa už len v jaskyni smial a vyškieral. Veľa tam toho nebolo, aspoň nie tak aby ho Leo mal možnosť vidieť smiať sa. Väčšinou žartoval ako Bezmenný keď bol s Vanille, lebo tam tých možností bolo až až. NO inak ani ťuk.* Som si istý že ma celého vyzliekli a rozobrali všetko do podrobností. *Zachechtal sa, aj keď to si nemyslel. Pochyboval, žeby Vanille chcela vedieť detiaily či už o Blakovi alebo o Bezmennom, čo sa týka sexu a takýchto vecí. V podstate bol jej brat ako jedna aj druhá osoba. On teda nepotreboval vedieť tiež detaily toho čo všetko už Vanille zažila, niežeby mal pocit že už nebola pannou, ale tak ktovie kam všade nechala Coopera siahať. a čo všetko už spolu vyskúšali.* Obávam sa, že s mojou sestričkou to veru budeš mať drsné, nie som si istý ako dlho potrvá než si ťa pustí vôbec k telu. *A nielen preto že to proste bola Vanille, ale ak niečo mala so Sallym, vedel si predstaviť, že by bojovala ako levica.* Ho ho hooo teraz rozoberajú do detailov teba. Nepochybne ťa tiež pekne krásne porcujú z každej strany.*Smial sa.*

YUNNA

Samozrejme, že si nymfomanka! Kto iný, ak nie ty? *Škerila sa. Mali by sa hanbiť, že mali takéto reči! Takto sa dobré dievčatá nesprávajú a ony dve mali reči ako hotové hulvátky. Keby ju boli počuli Bratia. To je číra ich práca! Mali by sa hanbiť. Len sa jej naskytá potom otázka, kto tak stihol skaziť jej švagrinú!* Vôbec neviem načo narážaš, slečinka! *Dobre že jej nad hlavou nezasvietila svätožiara v tej chvíli. Len sa tvárila ako číre neviniatko, ktoré naozaj za nič nemôže.* Áno, vyzliekal. To vieš, Bezmenný sa nezdá, on je tichá voda, ale ináč na vec ide dosť sprudka. *Tak toto prestrelila. No čo by nepovedala len preto, aby mu zavarila, keď už jej ani neráčil povedať, že Vanille všetko vie a on ju tak pekne bonzol. On si to zaslúži! Len nech si ju nepraje. A to jej pripomenulo, že musela ísť preč. Prudko sa postavila. Celkom nato zabudla! Rukami si zahrabla do vlasov, akoby celkom stratila hlavu a horúčkovito sa vôkol seba porozhliadla. Vybehla z postele do skrine, odkiaľ vybrala dve veľké takmer priehľadné nádoby, ktoré chytila pod pazuchy.* Musím bežať! Musím niečo vybaviť a kvôli tebe som nato celkom zabudla! A čo sa týka Lea.. *Na perách sa jej zjavil maximálne drzý úsmev.* To vieš, nadržiavam mu. Je starší, skúsenejší a celkom isto viem povedať že mu to ide. *Trepala somariny, no stálo to zato, aby videla Vanillin úsmev a pobavenie.* Keď sa vrátim nech tu už nie si, potvora! Vidíme sa neskôr. *Dodala so smiechom a zmizla za dverami náhliac sa von do lesa. Musela stihnúť veľa vecí.*

„ Z “

*Uškrnul sa a zubato na ňu vyceril zuby.* Slečinka, pýtaj sa tak, aby som ti mohol odpovedať len áno, alebo nie, to je potom moc ľahké, keď ti to mám takto hovoriť. *S odpoveďou si dal veru načas, preto počkal, kým jej dopovie či je to viditeľné a pri kom to je.* Nie, nie je to vidieť a mám to aj ja, aj Kvetinka. *Bol pripravený už jej tak nepomáhať, hrozilo, že príliš rýchlo uhádne načo myslel a to by bola veľká škoda. Predsa hádaním a chybami si mali vytvoriť srandu, či nie? A rozptýlenie. To bolo najdôležitejšie. Vzhľadom nato, že pomaly ale isto začínalo slnko padať na obzor a oni potrebovali nájsť miesto kde by sa schýlili.* Kvetinka tu to ešte poznáš, alebo sa mám potom postarať o nocovanie ja? *Spýtal sa smerom ku Kvetinke. Nemusela to vedieť, však nič by sa nebolo stalo, ani sa nato extra nespoliehal, no teraz to bolo jedno. I tak si nebol istý či budú spať. Potrebovali dopriať odpočinok práve malej, isto bola vyčerpaná a strach vedel vziať všetky sily. Tak nech si aspoň ona odpočinie, keď nie oni dvaja.*

LEO

*Blake mal pravdu v tom čo hovoril a celkom zdieľal jeho názor, že v jaskyniach neboli dôvody na smiech tak ako tu. Tu to bolo o niečom inom. Tu nebol tak citeľný hnev a zloba a k Necrovi ostatní prejavovali nielen úctu, ale i dôveru, čo u nich doma nebolo možné.* Máš pravdu, ani ja ich nemám. *Pritakal a zamyslene prikyvoval hlavou. S Blakom mali jedno spoločné. Obidvaja boli tými, ktorých považovali za zlých a ich úsmev bol skôr raritou než niečím normálnym. Takže celkom by bol pochopil keby aj Blake povedal to isté o ňom.* Ak ťa celého vyzliekli a urobili ti takú dobrú prehliadku akej sú ženy schopné, tak ťa asi celkom isto začínam ľutovať. *Jeho štikútanie veľmi rýchlo prešlo, akoby ich to prestalo baviť, ak ho naozaj rozoberali, ale to bola len obyčajná báchorka o tom štikútaní a spomínaní. Radšej ani nechcel myslieť nato ako ďaleko boli schopné tie ženy zájsť. Bol by rád keby neboli schopné zachádzať tak ďaleko, ale to bola asi prirodzená forma ženských myslí. Bol však rád, že Vanille nemala tak veľa vecí vďaka ktorým by mohla práve jeho rozobrať. Možno len tak detaily, ale vyzliekať ho veru nie. V tej vode sa na neho i tak ani nepozrela a on jej nedal inú možnosť, aby sa na neho dívala.
Ďalšie Blakove slová boleli. Nie tým čo povedal, ale práve tým, že to bola číra pravda. A on to vedel. Nesmel nato zabúdať. Doviedol jej Coopera aby bola šťastná, musel sa stiahnuť.* Ja viem, že to tak bude. No neplánujem na ňu tlačiť, ani si vynucovať svoje. Úprimne som pripravený ustúpiť ak si nakoniec vyberie Coopera. Doviedol som jej ho.. Dá sa čakať, že niečo také urobí. *Napriek vážnosti slov sa na Blaka usmial i keď to bol skôr skormútený úsmev. Sám sa vrhol medzi mlynské kolesá a teraz nemal právo nato, aby sa sťažoval.*

Floreine a Pandora

*Malá sa zahanbila keď ju upozornil že kládla zle otázky a prikývla. Mlčky čakala či dostane odpoveď alebo sa bude musieť spýtať inak, no našťastie odpovedal a ona samozrejme hneď pozrela na neho a potom na Floru. Akurát že keďže to nebolo viditeľné, znamenalo to, že sa mohla na nich dívať koľko chcela a nevidela to.* Je to pod oblečením? *Spýtala sa po chvíľke uvažovania, ani ju nenapadlo, že to môže byť aj niečo vo vaku alebo niečo také iné. Ktovie čo všetko tí dvaja pred ňou skrývali, tak ako ten jeho kopček. Po otázke zmĺka, zatiaľ čo Floreine pokrútila hlavou.* Nikdy som tu v okolí nepotrebovala nikde prespať, takže obávam sa, že ti moc nepomôžem. *Keby to bolo na nej a na ňom, asi by jednoducho išli ďalej bez spánku. Únava neúnava, riskovať napadnutie ako tam v lese nebolo moc príjemné, no malá by si asi nenašla práve veľké pohodlie keby spí na koni. Možno by zaspala, no bola by určite potom ubolená a tým pádom asi aj mrzutá.*

Vanille, Blake

*Prešlo niekoľko hodín a Vanille blúdila chodbami jaskyne. Mala chuť ísť pozrieť Sallyho, no bála sa žeby ho zobudila a to nechcela. Potreboval spánok ako soľ a ona nemohla byť natoľko sebecká, aby tam nabehla a zobudila ho, nech ho chcela vidieť akokoľvek moc. Radšej teda zišla na večeru, zjavne dosť neskoro lebo tam nebolo tak moc veľa ľudí, ani bratov nikde nebolo, asi už všetko pojedli, čo im prišlo pod paprčky. Sama sa teda v tichosti najedla, uvažujúc kde všetci boli a či jej niečo uniklo, keď nevidela ani brata, ani Lea, ani Yunnu, proste všetci boli v čudu a ona vôbec nevedela čo robiť. Napokon teda vyšla von z jaskýň, rozhodnutá pohľadať bratov na mieste, kde trénovali, že tam možno budú a ona sa pridá k pozorovaniu. No nenarazila na nich, ale na Blaka s Leom. Zarazene zastavila keď sa vyrútila rovno na miesto kde oni sedeli na zadkoch a prudko stavila. Tých dvoch nechcela stretnúť, obzvlášť svojho brata. O krok cúvla do zadu, že pôjde preč, len krátko pozdravila.

Blake sa cítil ako stará totka na trhu, ako s Leom klebetili. No aspoň si o ňom mal možnosť utvoriť nejaký ten názor, ktorý chcel neskôr využiť z Bezmenného na jedne rozhovor, čo ho čakal. Nechcelo sa mu ale rozmýšľať nad cestou domov ani nad ničím podobným a tak radšej viedli chlapské debaty od tých ich potvor až po kadečo iné.* To máš...*Išiel pokračovať v rozrozprávanej téme, keď sa pri nich pod stromami zjavila jeho sestra a jemu to pripomenulo, ako sa k nej správal po skúške Necra. Donútil sa nasadiť masku nezáujmu a zadíval sa na ňu.*

LEO A YUNNA

*Všetko bolo vybavené a ona mohla ísť hľadať to svoje trdlo, pre ktoré si prichystala celkom pekné prekvapenie. Tešila sa a dúfala, že sa mu to bude páčiť tak ako aj jej. Preto trielila ako veľká voda cez jaskyne, biele dlhé šaty, ktoré mala ešte od stretnutia s otcom jej viali vo vzduchu ako ich svojim rýchlym krokom vírila a keď ho nikde nenašla v jaskyniach, bola si istá, že ho nájde v domčeku s Wabinkom. Vyšla preto z jaskýň a keď už to chcela zvrtnúť smerom do lesa k domu, všimla si niekde v diaľke tri osoby. Musela žmúriť očami, aby na nich videla, no napokon v nich spoznala práve Blaka, Lea a aj Vanilku. Tak tu všetci boli! Dnes akoby všade skapal pes. To si radšej ani nepredstavovala ako deň mal vyzerať pôvodne. Ešte na chodbe mala možnosť stretnúť Arriane a keď sa jej pýtala či náhodou dnes nikto neumrel, hovorila, že nie. Mala vlastne aj od nej odkaz, keď tak nato teraz myslela a hľadela na Vanillin chrbát.
Leo pri Blakovi sedel celkom pokojne a keď videl prichádzať Vanille k nim, pery sa mu roztiahli do úsmevu, na rozdiel od Blaka a pri tej jeho vážnej tvári si dovolil dať mu lakťovku do rebier.* Ide moja potvora. *Šepol pobavene a keď bola už blízko aby ho mohla počuť, pozdravil sa slušne.* Dobrý večer, Vanille. *Nemohol však nič viac povedať, lebo od jaskýň k nim kráčala Yunna. Celkom sa náhlila.* A ide už aj tvoja. *Dodal škodoradostne a znova štuchol lakťom Blaka a kývol hlavou k Yunne, ktorá vyzerala že cestou k nim ide vypustiť dušu. Akoby sa niečo dialo, len ten jej výraz v tvári bol načisto spokojný.* Ahojte. Vanille, Arriane ti odkazuje, že Sally ťa očakáva. *Povedala pokojne a s miernou obavou pozrela rýchlo na Lea, ktorý sa tváril celkom pokojne. Dokonca jeho výraz v tvári hovoril „Len choď, nevadí mi to.“ no to bolo všetko medzi nimi tromi a ona sa hlavne zamerala na svojho manžela. Bola rozbehnutá, takže zastaviť ju by bolo zaťažko.* A ty! Ideme nato! *Vyrazila a už ho aj držala za ruku a ťahala, aby išiel s ňou.*

„ Z “

*Poobzeral sa po okolí a pohľadom hľadal miesto kde by mohlo byť niečo vhodné na spánok a oni sa tam mohli uchýliť. Hranice ich časti prekročia až zajtra a len on vedel, že tu sa vyznal asi ako v mokrej časti asaly. Vedel sa tam orientovať, vedel kde približne boli i aká časť ich čakala, ale terén rozhodne tak dobre nepoznal ako by dúfal.* Áno, aj. *Usmial sa rýchlo na malú čakajúc ďalšiu otázku, či otázky. Kývol ku Kvetinke, že to nič, no museli sa pohnúť rýchlejšie. Kone si oddýchli, prišiel čas na pravú nefalšovanú bolesť. Popchol žrebca a on s poskočením sa pustil do pomalšieho cvalu. Hojdavým skokom sa pohyboval vpred a Z musel pevne zaťať päste do seba. Nešlo ani tak o tú bolesť, ako o fakt, že akosi mu robilo problém naraz dýchať a znášať ten pohyb. No cval bol okrem kroku jediný chod, ktorý bol pohodlný a nemohol mu ubližovať tak ako klus, kedy telo natriasalo jedna radosť, či trysk, prirýchly a šklbavý pohyb. Nie, veru takto to bolo fajn a on len musel čakať čo nato povie jeho telo a ako dlho bude trvať až si na ten pohyb privykne.* Niečo už nájdeme. *Povedal pokojne ku Kvetinke a viedol žrebca k hrebeňu kopca na ktorom sa nachádzali.*

Blake, Vanille

Potvory útočia! *Zamrmlal Blake s úškrnom, keď začul Lea. Vanille len nechápavo pri dvihla obočie, dobre ona počula aj Lea, ako ju nazval svojou potvorou a potom mal poznámku i k Yunne. Tí dvaja mali debatný krúžok? Normálne bola prekvapená, no na druhej strane, Blake viditeľne vychádzal aj s jej švagrínkou, takže bola asi skutočne jediná, ktorá mu liezla na nervy a nebol schopný sa s ňou normálne baviť. Otočila teda hlavu radšej smerom k potvore číslo dva a usmiala sa, o to viac, keď začula čo jej Yunna mala odkázať. Neisto pozerala aj smerom k Leovi, no on asi naozaj bol zmierený s tým že Sally bol súčasťou jej života a teraz ju potreboval. Nehľadiac na nijaké nevyjasnené city a trojuholník, Sally patril do jej života.* Idem za ním, tak sa tu majte. *Usmiala sa ešte skôr, ako začula, že aj ona s jej bratom sa niekam poberali. Len nadvihla obočie, ona z toho jej trojuholníka začínala byť riadne vytoto. Myslela si že teraz sa bude od jej brata trochu strániť alebo niečo také ak nadobudla city k Bezmennému, ale to čo povedala znelo akoby...* Nymfa! *Vyplazila jej jazyk, kývla s úsmevom Leovi a na brata sa nepozerala, len sa pobrala do jaskýň. Vo vnútri pridala do kroku aby bola čím skôr pri ňom a pred dverami neisto zaklopala a pootvorila ich, strčiac hlavu dnu.* Žabiačik?

Blake prekvapene nadvihol obočie, keď začul "poďme nato" a hneď za tým sa zachechtal.* Tak poďme. *Akoby dostal vôbec možnosť, hneď ho začala ťahať preč.* Maj sa Leo, rád som s tebou konečne hovoril. *Kývol mu hlavou a kráčal neisto kam ho ťahala.* To takto zhurta na mňa potvorka? *Zazubil sa na ňu.*

YUNNA

*Koľké oni mali šťastie, že ich nepočula, že ich nazvali potvorami, lebo by uštedrila asi aj Leovi nejaké pekné teplé slová na privítanie. Jediné načo teraz myslela, bol Blake.* Joj ty jedna poctivka! *Oplatila hneď rovnako drzo Vanilke. No to už potom kráčala s Blakom preč. Rovnako zubato sa na neho usmievala ako on na ňu a keď konečne pocítila chlad jaskýň, prudko sa obrátila k nemu. Ako prívesok sa mu hodila okolo krku a náruživo ho pobozkala pritúliac sa k nemu.* Mám pre teba prekvapenie. *Záhadne sa usmievala, keď len na okamih sa odtiahla od jeho pier. Strašne sa na neho tešila a pripravila im obom krásny večer.* Len ti budem musieť zakryť oči, ak mi to dovolíš. *Len s nevôľou ho pustila a zašla za jeho chrbát, aby mu mohla pekne odzadu zakryť oči a naviesť ho do ich jaskyne. Áno, odteraz to bola oficiálne ich jaskyňa a nie len jej. Ako sa nato dobre myslelo! Vraj ICH! Už to nebola len jej jaskyňa. Vždy sa tešila na deň kedy sa bude môcť podeliť o ten svoj kúsok jej útočiska, kde nebolo miesto pre nikoho, len pre ňu a jej muža. Bolo jej trochu ľúto, že tam Lea nechali len tak, no vedela, že on sa pre to nezrúti. Navyše ten jeho zmierený pohľad už hovoril za všetko. A teraz to bol ich večer a chcela mu ukázať jej dar.* U nás je zvykom, že keď muž dá žene svoj dar lásky, žena mu ho potom aj patrične oplatí. Teraz je rad na mne, Blake, aby som ti dala môj dar lásky.

Kvetinka a Skrinka

*Táto odpoveď malú značne zmiatla. Áno aj? Opäť sa rozhliadla, škrabkajúc sa jednou rúčkou vo vlasoch. Floreine ju držala aby nespadla, takže si to mohla dovoliť a k tomu, kone ešte nešli moc rýchlo.* Hmmm...*Zamyslene po ňom celom blúdila pohľadom a hľadala niečo, čo jej pomôže. Zrazu jej zrak padol na jeho predlaknie, kde sa črtala akási kresba.* Je to kresba na tele? Aj Flora ma také...teda má ho inde a nie také ako ty. *Rozrapotala sa a pri spomínaní kresieb na tele sa jej vynárali iné otázky, práve ohľadom neho, no zároveň sa chcela hrať. V tej chvíli vôbec nevedela, čo z úst vypustiť skôr, či čakať alebo mlieť, no rozhodla sa najprv dohrať až potom dávať otázky k tých ich kresbám. Floreine zatiaľ prikývla a popohnala koňa za Z, do cvalu, uvažujúc, kde sa chcú zložiť. Ona už tušila čo bolo to načo myslel, mala chuť spýtať sa ho, či myslel niekedy aj na niečo iné, ale zdržala sa komentára, aby nič neprezradila.*

Sally Cooper

*Keď posielal Arriane s odkazom či by poslala po Vanille, nečakal, že až príde, to bude tak skoro. Už nemal zakryté oči, dokonca mu v kúte jaskyne svietila jedna malá sviečka, ktorá v jaskyni vytvárala slabunké šero a on videl aspoň trochu vôkol seba. Keby ho bola znova obklopila tma, asi by sa bol zbláznil od strachu. Arriane mu prisľúbila, že to vystačí na celú noc a on i keď sa preberie v noci zo spánku, nebude v tme. To mu stačilo.
Sedel na posteli, okolo seba mal zhúžvanú prikrývku a i napriek zraneniam sa cítil omnoho lepšie. Mal pocit, že Arriane mu niečo primiešala do jedla a do všetkých mastí, ktorými mu ponatierala doblížené rebrá. Nemal nič také vážne na tele, aby nemohol vyliezť z postele, či ísť na prechádzku jaskyňami, jediné čo ho držalo tam boli jeho oči. Prekvapene sebou trhol, keď počul jej hlas od dverí a postavil sa. Prešiel celkom k nej a chytil ju za ruku.* Ahoj, prepáč mi moje správanie. Bol som na teba zlý a ja som nechcel. Chcel by som ti to všetko vynahradiť, keby si mi dovolila. *Vychrlil na ňu tak veľa slov, ktorého ho celý ten čas ťažili na duši. Mal možnosť o veľa veciach premýšľať celý deň a pravda bola, že k mnohému dospel. Nechcel ju od seba odháňať. Bola jeho jediná duša, jeho jediná blízka osoba, okrem nej mal len šelmy, už nikoho ďalšieho nie a bol by korunovaným hlupákom keby bol i ju od seba odohnal. Nie, toto veru nechcel. Chcel ju mať pri sebe, nech to malo znamenať čokoľvek. Vykročil ťahajúc ju znova k posteli, ktorú kvôli nej opustil.*

Blake

Myslím že ti to dovolím, predsa len, musím ti vynahradiť to tvoje nútené zakrývanie očí. *Odvetil so širokým úsmevom, keď zastavili a ona sa postavila za neho. Bol to zvláštny pocit, nechať si zakryť oči, no musel jej to jednoducho dovoliť a dôverovať jej. Veď prečo by aj nie. Teraz tu už nebol ani pre jej otca ako taký zatúlaný červ čo mu liezol do kapusty a tak mohol s pokojnou dušou stáť a nechať si zakyť oči.* No to som teda zvedavý, ktovie či si sa dosť snažila a či ťa nedám vymeniť. *Podpichol ju so širokým úsmevom, veď nech im je veselo. Asi mu ešte ostalo z tej nálady čo nadobudol pri Leovi, že bola potvora a bolo treba do nej poriadne porýpať.* Pošúvaj! *Vyhlásil náhle.* Že vy dve potvory ste nás ohovárali, že sa nám obom až čkať začalo. *Prižmúril oči a pootočil hlavu k nej, aby jej aspoň trochu pozrel do tváre než nič nebude vidieť.*

Vanille

*Ako nakukla hlavou dnu, nečakala, že tam bude inak než tma. V miestnosti však svietila sviečka a to ju vnútorne potešilo, pretože to znamenalo, že Sallyho zrak sa začal pomaly pripravovať na prechod na svetlejšie prostredia. No čo nečakala ešte viac bolo ospravedlnenie pre jeho správanie, hlavne keď sa na neho nehnevala. Veď ona dokázala pochopiť že sa musel cítiť na nič a že nemal chuť sa s nikým baviť a už vôbec nie so ženou, do ktorej bol zamilovaný a tá si mala brať niekoho, koho neznášal.* Sally...*Vydala tiché oslovenie a vošla dnu, zavrúc za sebou dvere.* ...nemáš sa mi prečo ospravedlňovať, ja sa nehnevám ani nič podobné. *Bola preto smutná, no dokázala to pochopiť. Chytila sa pevne jeho ruky a bola taká rada, že bol pri nej, že to hovoril. Akoby jednej jej časti aspoň trošku odľahlo. Najradšej by ho vyobjímala od radosti že je tam zase, no asi by sa moc nepotešil, a tak len ostala pekne stáť* A myslím že už si mi to teraz vynahradil. *Počuť tieto slová a odľahlo jej ani sa viac snažiť nemusel. Nechcela začať tému toho ako sa cítil, asi by mu tým len niečo priopomenula a preto pozrela smerom k sviečke.* Vidím že už trénuješ aby som ťa mohla vziať na obliadku okolia. *Teoreticky za tmy mohli ísť, no určite bol ešte stále uťahaný, veď i k posteli ju začal ťahať. No nebránila sa, ona si bude rada vegetiť tam s ním.*

Písmenko

*Očividne ju trochu zmiatol slovami, že to bolo aj pod šatami. Na jej mieste by si asi veru nevedel predstaviť čo tým myslel. No o to predsa v tej hre išlo, či nie? A on chcel, aby si to poriadne užila s tým hádaním. Prekvapene si pozrel na predlaktie a o to viac bol prekvapený, keď počul, že i Kvetinka bola označkovaná. Ten svoj vykukaný pohľad uprel na ňu a len zvedavo dvihol obočie. On mal viac tetovaní. Jedno mal dokonca na prsiach na ľavej strane, tak trochu nižšie pod kľúčnou kosťou.* Nie. *Usmial sa na malú a stále prekvapene pokukoval po Kvetinke. Čím išli vyššie, tým les hustol a to bolo fajn. Znamenalo to, že sa mohli lepšie ukryť. Nájsť tam nejakú jaskyňu by bol poriadne veľký zázrak na ktorý ani trochu nespoliehal. A práve keď v to najmenej dúfal, len zbadal taký malý kamenný previs pod ktorý sa bude môcť malá schúliť, vzhľadom nato, že on a Kvetinka sa tam vôbec nezmestia, no oni budú môcť zostať vedľa tak, aby sa jej nič nestalo, ani aby sa nebála.* Tam sa zložíme, dobre? *Kývol hlavou k miestu kde chcel aby sa zložili.*

YUNNA

Pššt, len tíško a šúchaj nohami. *Usmiala sa na neho a zakryla mu oči a začala ho viesť do ich jaskyne. Podchvíľou sa postavila na špičky a vtisla mu bozk na krk a zátylok. Pritláčala sa k nemu prsiami, aby mu porobila pekne zle, keď už bol taký drzý a trepal somariny.* Len aby si ešte nedostal jednu výchovnú zato, že ma chceš vymeniť! *Pohrozila mu prísne a varovne ho uhryzla do ramena. Tak toto bolo od neho škaredé! Že mu darebákovi nie je hanba, keď jej takto hovoril, drzák jeden. To sa vôbec nepatrilo, aby sa takto správal. Tak ona sa ide celá roztrhať, len aby mu pripravila pekný večer a on jej pohrozil že ju vymení? No keby bola urážlivka, asi by sa jej to bolo dotklo a povedala by mu nech si trhne nohou a odišla by. Koľké on mal šťastie, že mal takú dobrú žienku! A ani si to neuvedomoval.
Na slová o tom, že ich rozoberali mu nepovedala ani mäkké f. Zaslúžil si! Navyše mala oduté pery a radšej sa sústredila, aby ho dobre doviedla k ich jaskyni. Tam otvorila dvere a keď za nimi zatvorila dvere, stále stojac za ním, dala dole dlane z jeho očí, aby sa mu naskytol pohľad na ich jaskyňu. Objala ho okolo pása a oprela sa o neho hľadiac nato čo tam prichystala. Celá miestnosť svietila jemne domodra. Nad posteľou bola natiahnutá hustá sieť a v nej boli naukladané kamienky, ktoré svietili tyrkysovou farbou, svietili však tak slabúčko, že ich tam bolo naozaj veľa, aby osvetlili v jemnej modrej aspoň posteľ. Boli to presne tie kamienky, ktoré jej dal on k daru, len ich bolo podstatne viac. Boli ešte aj v priesvitných nádobách, ktoré boli náhodne porozkladané po izbe, no preto, že bola veľká, bolo tam viac šero, no ten tyrkysovo modrý odtieň svietiacich kamienkov pripomínal nebo a more. Na posteli boli rozsypané rovnaké tyrkysovo modré lupene kvetov a tak isto aj po zemi a všade ich vôňa rozvoniavala a jasne viedli a pokračovali aj v chodbičke, ktorá sa strácala niekde za rohom.*

Kvetinka a Skrinka

Aby si škúliť nezačal. *Zasmiala sa Floreine, keď videla, ako po nej pokukoval. Vedela, že teraz bol zvedavý, kde skrývala tetovanie ona, hlavne keď bola tak pomenej zahalená a bolo len málo miest kde mohla to tetovanie teda skrývať. O to väčšia zábava to pre ňu bola, keď si mohol domýšľať, na aké miestečko by sa nechala potetovať.* NIe? *Ozvala sa malá a zamyslene sa zase pozrela na neho. Na tváričke jej bolo vidno ako tuho uvažovala a poriadne ani nevnímala, čo sa tí dvaja mohli baviť, mala vlastnú hlavičku plnú starostí.* A je to..hmm...kovové? *Nevedela čo hádať a tak sa dala to hádania materiálu, napadali ju len kov a drevo či nejaká hlina, no to sa jej moc nevidelo, takže začala kovom. Potočila i hlavičku smerom k miestu kde sa mali zložiť a Floreine prikývla. Zato malá si nebola istá, kde sa chceli oni veľký uložiť.* Podľa mňa sa tam nezmestíte, ste moc veľkí. *Poznamenala zamyslene mimo tému hry.* O nás sa neboj, radšej hádaj. *Šťuchla ju Flora, aby sa venovala hre a nie tomu, že oni mienili byť hore a dávať pozor. Popohnala kobylku smerom tam a keď sa tam ocitli, len zastala a zošuchla sa dole, aby pomohla malej. Dnes aspoň nezaspala, možno pre tú hru ktorá jej držala hlávku hore.*