ASALA- časť Mare Imbrium

Blake

*Presne tomu sa chcel vyhnúť. Nikdy nemal dať najavo city ako Blake, no vtedy, v ten deň keď ju zneužil jeho otec to nešlo. Nedokázal byť protivný a vlastne, už v ten deň keď boli spolu na území bohov to nedokázal. Nebolo také ľahké pretvarovať sa pri niekom, na kom mu záležalo, hlavne ak boli osamote. Ďakoval Bohom aspoň za to, že s Vanille ako Blake býval len zriedkavo a hrať sa na odporného bolo ľahšie, keď cítil oči otca či iných jeho kumpánov a nútilo ho to držať svojej role, neprezradiť sa dotiahnuť všetko až do konca. Nepovedal jej na jej slová nič, lebo jediné čo by povedal by boli slová, že to muselo byť. Áno muselo. Nečakal že bude odhalený, chcel len aby Blaka neznášala ako ostatní. Prekvapene však dvíhal obočie, keď rozprávala o niečom podivnom. Akože mu odťahli hlavu veď...Našťastie sa dostal k vysvetleniu a neprerušil ju, no nemohol tomu uveriť, tomu čo rozprávala. Vracanie v čase? Také niečo existovalo? Dalo sa to? Neznamenalo to že teraz umrie aj tak? Veď smrť...Nechcel nato myslieť, sledoval ako plakala a bolele ho to. Vedel že jej ublížil, napriek tomu že jediné čo chcel bolo zbaviť sa nátlaku Uretana. Ak to znamenalo byť ako Blake tŕňom v oku mnohých, akceptoval to, zobral to ako daň. No nerád ubližoval a vedel, že aj keď sa vrátia domov, ako Blake sa bude musieť držať svojej role. Pred ňou, pred Vanille. Ak to správne pochopil, v čase sa vrátila len Yunna, takže jeho sestra to ešte nevedela. Dúfal.* Poď sem prosím. *Natiahol k nej ruku keď videl ako plakala, aj keď netušil či sa k nemu chcela priblížiť. Po tom všetkom.*

Floreine a Pandora

*Floreine sa začala smiať, no rukou svoj smiech tlmila. Nechcela malú zobudiť, keď sa zase debata točila okolo kopčekov. Bolo len dobré že malá uverila slovám o tom, že chcel svoj kopček ukazovať len jej a teda prestala vymýšľať s tým, aby jej ho ukázal.* Keby to mal byť návrh, tak by som ti rovno povedala...držím sa toho že chlapom treba veci povedať na rovinu. *Vyplazila mu jazyk a ešte doplnil.* Aby im docvaklo. *Podpichla ho a po jeho slovách že sa nebude pozerať sa len zasmiala a pokrútila hlavou.* Popravde mi je jedno či sa budeš pozerať. Akoby tie kusy látky zahaľovali tak, že je v tom nejaký veľký rozdiel. *Ona sa pre nahotu netrápila, aspoň nie ak sa necítila ohrozená. Keby ho považovala za nejakého úchyla tak by jej to samozrejme jedno nebolo, no to by už daný mal jej nohu v rozkroku a nie preto,aby ho tam pohladkala. Rozviazala ten kúsok látky čo jej zakrýval prsia, stiahla i zvyšok oblečenia a pokojne vošla do vody, na niekoľko dlhých chvíľ sa ponoriac do príjemne chladnej vody. Malá zatiaľ zaregistrovala, že na lôžku nebola sama a aj keď ďalej spala, pery sa jej roztiahli do spokojného úsmevu a drobná rúčka sa posunula bližšie k nemu a položila na jeho ruku.*

Yunna

*Vedela, že toto i tak nič na tom nemení. I tak sa on bude musieť držať svojej role pred ostatnými, keď ich budú môcť vidieť i ostatní, no keď budú osamote, nebude sa musieť na nič hrať, bude môcť jej ukázať svoju pravú tvár. Len ona bude vedieť kto je on a pre dobro a hlavne úspešnosť jeho plánov si bude dávať poriadne pozor, aby ho nijako nevyzradila. Nepovedala mu to však, no dúfala, že on o tom vedel. Ani sekundu nečakala keď ju zavolal aby šla k nemu. Chytila jeho ruku, akoby sa topila a on bol jej posledná záchrana a rýchlo si k nemu ľahla do postele. Pritúlila sa k jeho boku a chvejúc sa si ukryla tvár pri ňom. Tak veľmi sa o neho bála a teraz to tak bolí.* Už to nechcem zase zažiť. *Zašepkala potichu a pevne ho objala. Bála sa, že nakoniec sa to predsa len všetko rozplynie ako sen a ona zistí, že sa jej to nepodarilo, že sa nevrátila a on je mŕtvy. Bála sa zatvoriť oči, že by zaspala a potom precitla a on by tam nebol. Len vďaka tomu čo sa udialo, ako zistila aké to je prísť o neho, si uvedomila to čo vlastne cítila.* Ľúbim ťa, Blake a nechcem o teba prísť. Už nikdy viac. *Znova jej niekoľko sĺz vytieklo po lícach. Bola taká unavená z toho všetkého čo sa jej prihodilo za tak krátky čas.*

Floreine a Pandora


*Plávala si, alebo sa skôr viac potápala pod vodu než plávala a užívala si možnosť toho bezprostredného pohybu. Milovala plávanie rovnako ako voľný pohyb. Žila možno v jaskyni, no ako prezrádzalo i jej telo, nebola nijaká lemra ani lenivec. Uprednostnila pohyb pred leňošením, aj keď, mohli sa nájsť výnimočné situácie. Z si nevšímala, čo robil, všimla si že si sadol k malej a usúdila, že ju možno pozoroval zo spánku, keď mala aspoň na čas zavreté ústočká. Pozornosť mu opäť začala venovať až vo chvíli, ako ju oslovil a naháňal, že i on sa chcel kúpať. Akoby mu zakazovala. Sťažka si vzdychla, hrôza s ním.* Už idem Ufrflanec. *Uškrnula sa a doplávala k brehu, na ktorom vyžmýkala vlasy a otočila sa mu chrbtom, navlečúc na seba oblečenie. Už zahalená sa pobrala k malej, ibaže ona si už mienila ľahnúť, nie sa k nej posadiť. Vedela že hneď nezaspí, , no prečo by si nenatiahla aspoň chrbát?*

Blake


*Jedna jeho časť bola naozaj prekvapená, keď sa chytila jeho ruky a ľahla si k nemu. Druhá časť bola rada a ovinula sa okolo nej, aj keď mu bolo stále trochu čudne. Oprel si hlavu o jej temeno a privrel oči, aby nevidel ten občasne rozmazaný svet okolo seba a pohladil ju po dlhých ružových vlasoch. Nebola jediná kto to nechcel zažiť, aj keď by bol radšej, keby sa nič z tohto nestalo a ona pravdu nevedela. Dopadlo to dobre, naozaj dobre, nad jeho očakávania, no nič to nemenilo na tom, že takto to bolo oveľa riskantnejšie, nielen pre neho, ale i pre ňu. Všetko sa komplikovalo, oveľa viac než si možno sám vedel predstaviť. City sa nedali maskovať, väčšinou nie a zatiaľ čo on mal masku na tvári a nikto jeho skutočné prejavy nemohol uzieť, ona takú výhodu nemala.* Neprídeš o mňa. *Zašepkal a pobozkal ju do vlasov. Nemohol jej to sľúbiť, veď pred hodinou bol mŕtvy. Bolo to neuveriteľné, mal z toho rôzne pocity. No nepamätal si to a tým to bolo ešte divnejšie.*

Floreine a Pandora


*Malličká sa k nej podvedome pritúlila, len čo pocítila pri sebe známu osobu a Floreine sa len usmievala. Nechala ho vojsť do vody bez toho aby sa na neho dívala, no napokon sa predsa len zadívala jeho smerom, ako plával ponorený vo vode.* Nemusíš strážiť, ak by sa sem chcel niekto dobiť, narobil by pri otváraní dvierok taký hluk, žeby sme sa určite zobudili. *Nechcela mu nič kázať ani radiť mu, no zase sa jej zdalo zbytočné aby nespal, keď mohol a nič nehrozilo. Chcela počkať než vylezie z vody a tak zistiť či pôjde spať alebo bude hore, no napokon predsa len zadriemala a ocitla sa v ľahkom bezsennom spánku. Trápili ju nejaké veci s budúcim pobytom v jeho domove, no väčšina obáv sa týkala práve malej. Nechcela mu to však hovoriť, beztak by možno ani nechápal ako sa môže trápiť takými vecami a k tomu, aj tak nato nepoznal nikto odpoveď. Len budúcnosť.*

Yunna

*Tvrdil jej, že nepríde o neho, no to nebola záruka. Určite by jej to bol povedal i pred tým ako by mu priložili šabľu ku krku, len aby ju upokojil. Pri tej myšlienke znova pocítila nepríjemné zimomriavky na chrbte, no pritúlila sa k nemu ešte väčšmi. Na ten hlúpy dar lásky mali len pár hodín, ak dobre počítala.* Odpočiň si. Pôjdem sa pozrieť ako čo zariadil V a či nepovedal toho viac ako mal. Predpokladám, že o nejaký čas si ťa dá zavolať otec pre ten dar lásky, tak by si sa mal presunúť potom do svojej dočasnej jaskyne. *Jej bolo celkom jedno, či by išli spolu, ako manželia a otec by ich videl, zakázal im stýkať sa, ale to nemenilo nič na fakte, že ona otcovi dala jasne najavo, že bude s Blakom. Pri tej myšlienke sa zasmiala.* Nakoniec som predsa len povedala pravdu, že strávim s tebou každú noc. *Usmiala sa na neho. Bol to prvý úsmev čo sa jej zjavil na perách od toho okamihu ako ho poslednýkrát pobozkala v jaskyniach. No stále bol priveľmi strhaný, on celý čas bol s ňou, ako už len mohol pripraviť ten dar lásky? Budú musieť niečo vymyslieť...*

Blake


*Nemohol odpočívať, no nechcel jej to povedať. Jej poznámka o tom, že jej otec po neho pošle mu pripomenula, že on sa mal tie tri dni venovať vymýšľaniu darčeku pre ňu. No nejakú predstavu mal, bolo to treba len zariadiť. Len netušil, ako to vysvetlí jej otcovi. No bol to dar pre ňu, nie pre neho, takže sa nato mohol vykašľať.* No aspoňže to tvoj otec nevie, asi by sa nepotešil. Utekaj už, ja sa presuniem potom do izby, len si niečo zariadim. Neboj sa, zvládnem to. *Pohladil ju po vlasoch a uvažoval nad pár potrebnými vecami. No väčšinu nemusel nijak zvlášť zháňať, takže by to mohol s prehľadom aj v takomto oťapenom stave zvládnuť.* A aj ja ťa ľúbim, no budem na teba ako Blake zlý, dúfam že to vieš. *Povedal potichu, jedna jeho časť bola rada že vedela že to bude hrať, druhá sa toho i tak obávala. Vedel že i pre neho bude ťažšie hrať, keď to bolo takto. No ako všetko, i toto malo svoje výhody i nevýhody.*

Yunna

*Ona rada hnevala otca, to ale asi jej manžel o nej ešte nevedel.* Nuž nadšený by z toho nebol, ale on si zvykol, že keď si niečo zmyslím, tak si za tým i pôjdem, takže on si isto myslel, že ten čas som trávila s tebou. *Zdvihla sa na lakti a usmiala sa na neho. Dlaňou ho pohladila po líci.* Áno, viem a neboj sa, ja to prežijem, síce.. Budeš to mať ťažké, ako ti to môj otec povedal. Budem vyžadovať dokazovanie tvojej lásky často a dúfam, že svoju hranú zlobu aspoň vykompenzuješ, keď budeme spolu osamote. *S pobavene zdvihnutými kútikmi pier sa k nemu sklonila a nežne ho pobozkala. Čo by asi tak robila, keby nebola šanca vrátiť sa späť a jej by sa nepodarilo zachrániť ho? Ani nato radšej nechcela myslieť, lebo len cítila nepríjemné zimomriavky na chrbte. Na chvíľu jej bozk nabral na intenzite, svojim drobným, špicatým jazýčkom mu vkĺzla do úst a ako sa dotkla toho jeho, pocítila príjemné brnenie. Najradšej by strávila celý deň pri ňom v posteli, no nemohla a tak sa napokon s tichým vzdychom od neho odtiahla.* Ahoj. *Šepla a keď konečne nabrala odvahu a postavila sa z postele, zašla ešte k Wabimu. Poškrabkala ho za uškami.* Pošlem Sigourney, nech ti donesie poriadny kus mäsa, zlatíčko. Bol si úchvatný. *Pochvalne mu vtisla bozk na mohutné čelo a skôr ako zmizla za dverami, obom ešte venovala úsmev. No akonáhle za sebou zatvorila dvere, cítila, že mala ešte stále roztrasené kolená. Pomaly sa teda lesom pobrala k osade a keď vystúpila z tieňa stromov a pocítila na sebe slnečné lúče, až vtedy mala pocit akoby jej vlievali do žíl silu.*

Floreine a Pandora


*Malej neposlušné vlásky šteklili Floreine pod nosom a presne preto bola napokon i rada, že doma v jaskyni jej pred spaním zapletala copík či dva. Dnes zaspala na koni takže ju to minulo, no teraz sa nato Flora prebrala. Pár krát zaklipkala očami, netušiac ako dlho spala a pozrela na zvyšok lôžka. Z tam nebol, preto rozospato zdvihla zrak a zadívala sa kde bol. Našla ho na lavici, trochu ponaťahovala kosti a zívla.* Nespíš? *Zašepkala a pustila malú, kráčajúc k lavici.* Vystriedam ťa, aby si nevystriedal malú spaním na koni. *Ona si však vzala do ruky svoju kušu, mala ju najradšej zo všetkých zbraní. Vedela že určite spala dlhšie než bude mať možnosť on a že budú musieť vyraziť veľmi skoro, no vždy lepšie aj málo spánku ako žiaden.* Neboj sa nezaspím...

Vanille


*Necro ju opustil, len čo prišiel V. A tak osamele, sedela na slniečku, ktoré jej už za tie dni stihlo zanechať na koži pozostatky. Akurát nie také, žeby sa opálila, ale poriadne sčervenela a teraz ju štípali plecia, nohy, brucho, chrbát, jednoducho všetko. Čert jej bol dlžný slnko. Posunula sa teda do tieňa, no všetko ju bolelo, ani nevedela ako sedieť. Jediná časť tela ktorá nebola ako paradajka boli jej prsia a všetko pod krátkou sukničkou. Sťažka si vzdychla, oprela sa o kmeň stromu pod ktorý sa usadila a uvažovala, čo sa mohlo teraz diať. Po tom ako dobehla Yunna po V a ten zase prišiel za Necrom nevedela čo si myslieť. Nevznikala panika, arenejci teda asi nikde poblíž neboli, no ona i tak uvažovala, že sa prejde na bojisko a zoberie si tam jednu zo skutočných zbraní, aspoň pre istotu. Napokon sa možno tie tréningy i poriadne zídu, blúdilo jej mysľou. Adrenalín v krvi by nepochybne zaručil minimálne to, že na nijaké odporné štípanie kože by nepomyslela, tým si bola istá.*

Yunna

*Bola rada slniečku. Dávalo jej pocit energie, ktorá jej teraz chýbala a keď ho konečne cítila na svojej pokožke, div nerozprestrela ruky a nezatočila sa od radosti prívalu energie. Prestávali sa jej triasť kolená ale aj ruky, i keď tie ešte stále neposlúchali tak ako obyčajne. Chcela ísť rovno do jaskýň, tam sa okúpať a potom ísť za otcom, keď neďaleko zbadala sedieť svoju švagrinku. Aká to bola ona hostiteľka a švagriná, keď sa jej za celý ten čas nevenovala ani chvíľu? Pobrala sa preto k nej a schválne išla k nej od chrbta.* Bu! Ty jedna červená paradajka. Vyzeráš akoby ťa niekto varil v horúcej vode, azda ti naše slniečko nerobí dobre? *S takmer pobaveným úsmevom sa pozrela na červenú pokožku Vanille. Možno by ju mala poslať za šamankou, aby jej urobila, či pomohla s pleťou. Usadila sa k nej do trávy a uprela tvár k slnku. Ako ho ona milovala.* Tak ako sa ti tu páči zatiaľ? Viem, moc som sa ti nevenovala, prepáč, no... Mala som isté problémy a tak. Ale Bratia sa ti venovali, či nie?

Floreine a Pandora


Dobrú noc. *Odvetila a pokojne ostala sedieť za stokom. I ona sa pustila do činnosti aby nezaspala, no na rozdiel od neho nevedela vyrezávať nijaké sošky, len si robila šípy do kuše. Obávala sa, žeby sa jej mohli veľmi rýchlo zísť, hlavne ak arenejci mierili do jeho osady a ona určite nemienila len tak postávať, ak by sa tam niečo zomlelo. Malá bola ranné vtáča, preto sa napokon zobudila i sama. V prvých okamihoch, keď rozlepila očká si ani neuvedomila, že niečo držala v rúčke, no len čo si to všimla, prekvapene sa posadila a zadívala ha dreveného jaguára. Očká sa jej rozžiarili, presunuli k Z a zase k jaguárovi. Opatrne akoby bol krehký si ho položila na lôžko, posunula sa o kúsoček k Z, netušila či bol hore ale ešte spal a dala mu pusu na líčko, ako to robievala Flora, keď ju niečím potešila, či keď ju ukladala spať. Floreine zaregistrovala že malá sa prebrala a odložila si veci, keď bola malá hore, znamenalo to hlavne to, že oni mohli ísť, bola si istá, že on už zaregistroval jej pohyby, ako malá vstávala, ani sa k nemu nemusela priblížiť. Napriek tomu sa pousmiala, no hľadela na nich len nenápadne, nechcela kaziť malej pokus o zblíženie sa a poďakovanie, či prejavenie radosti tým, žeby ju stresovala pohľadom.*

Vanille


*V zamylení si ani neuvedomila, že jej niekto kráčal od chrbta. Takto by ju Arenejci chytili a prišľapili ako takú muchu. Len mierne nadskočila a zadívala sa na švagrínku, ktkorá bola vysmiata ako slniečko, asi to bolo práve ním. A takto si robila srandu z jej pokožky.* No že ti hanba nie je! Po troch dňoch sa mi ukázať a ešte sa mi aj posmievať, že som celá spálená! *Snažila sa zachovať vážny karhavý tón, no dlho jej nevydržal a už sa chichúňala. Rada ju videla v poriadku a bez smutného výrazu na tvári, aspoň vedela že bolo všetko na ako takom poriadku.* Vaše slniečko mi robí len zle. Ja viem prečo ľúbim svoj dážď, ten by mi nespravil z kožky takýto guláš. *Vzdychla si, no nešla sa sťažovať, veď hádam to zmizne a prestane. Akurát dovtedy každého kto sa chytí jej pliec či čohoľkovek iného pripravý o zuby, tým si bola istá.* No ale vážne, no páči sa mi tu, naozaj. Keby je tu dážď, tak sa ti sem asi aj nasťahujem. *Odvetila úprimne.* To nič, dúfam že problémy si už vyriešila, kde si bola? *Spýtala sa zamyslene, vedela predsa že jej otec nebol potešený jej manželstvom.* Hej, musím povedať že sú suprový a aj tvoj brat sa o mňa staral, pipíka mi ukazoval. *Začala sa smiať, zvedavá na reakciu.*

Yunna

Nie, ten by mi rovno z pokožky urobil špongiu. Fakt lákavá predstava, fuj. Mala by si ísť za šamankou, ona ti na tú pokožku niečo dá a isto nebudeš vyzerať akoby ťa niekto zaživa varil. *Yunna si ľahla na zem a schúlila sa do klbka na bok, ruky si strčila pod hlavu a zadívala sa zospodu na Vanille. Zdalo sa jej to, alebo naozaj Vanille vyzerala lepšie?* My tu máme dážď, ale celkom inakší než ten váš. *To už predsa musela vedieť, čakala, že jej to už bol niekto hovoril, ak nie ona sama, už si nepamätala čo všetko jej povedala o ich kraji. Ale bola rada, že sa jej tu páčilo a že sa o ňu Bratia starali a dokonca i jej brat, hoci ten si isté veci mohol odpustiť ako tak počúvala.* Ja mu ho asi ufiknem ak to zase bude robiť. *Uškrnula sa, zadržiavajúc pobavený smiech.* A bola som preč, čo si taká zvedavá? Radšej mi povedz čo sa tu zmenilo kým som tu nebola. *Len tak pocítila bláznivé motýliky v brušku, keď si spomenula kde bola a s kým, ale to Vanille nemohla povedať. Vedela, že Blake chcel zájsť za Vanille, pozrieť ju ako sa cíti a povedať jej, že tu je s nimi, no netušila kedy a nechcela dovoliť, aby z nej Vanille vytiahla, že spala s Bezmenným. Že podviedla jej brata a pritom s ním nebola až tak dlho. A predsa ho nepodviedla, no to už bol detail.*

Floreine a Pandora


*Maličká sa na neho usmiala.* Za mačičku. *Odvetila a chytila sošku do ruky, aby vedel akú mačičku myslela.* Je moc pekná, videl si niekedy takú veľkú naživo? A kto ťa naučil takto pekne robiť veci z dreva? *Ešte len očká rozlepila a ústočká jej už mleli. No potom stíchla, pretože sa začala rozhliadať po jaskyni, ktorú včera prespala. Zvedavo a prekvapene hľadela na svetielka, ktoré žiarili zo stropu, s úsmevom zastala na vode a najradšej by sa k nej i rozbehla. Ale v dečke jej bolo tak dobre, že sa jej z nej nechcelo ani o kúsoček vytrčiť.* Je to k tebe domov ešte ďaleko? *Doplnila, keď preskúmala očkami každý kúsok jaskyne a usúdila, že má zase raz otázky. Vlastne uspokojila sa s tou jednou, aj keď bola zvedavá, čo zaujímavé na ceste uvidia. Mala pocit že sa moc náhlili, len nevedela prečo. Veď boli na výlete a na tom sa predsa veci obzerali alebo nie? Nebola si istá, nikdy predtým na výlete nebola.*

Vanille


*No to nebola veru lákavá predstava. Dúfala že tá červená pokožka buď zmizne, alebo sa zmení na hnedú alebo hocičo, len nech prestane štípať. Nešla sa ale sťažovať na takéto drobnosti, aspoň drobnosti ktoré boli drobnosťami keď sa postavili k iným veciam čo sa diali v okolí.* Počula som že ten by ma moc nepotešil. *Pritakala zamyslene a začala sa smiať na tom, že chcela ufiknúť pinďúra svojmu bratovi.*Samozrejme že som zvedavá, s kým sa to moja švagrínka na tri celé dni stratila. Počula som, že si neodišla sama, takže to vyklop, vieš že to z teba aj tak vytiahnem. A aby som ti odpovedala aj na tvoju otázku, Sally žije. *Oči jej zažiarili, vlastne celá jej tvár prezrádzala, že bola šťastná a preto sa taká spokojná vyhrievala vonku ako ich mačky.* Leo sa po neho vrátil do jaskýň za pomoci šamankynho tvora. *Objasnila ako sa to stalo, pretože to bola len a len zásluha Lea a ona mu za záchranu jej najlepšieho priateľa bola skutočne vďačná.* Takže kde a s kým si sa flákala švagrínka?*Nie, odpoveď ju nemohla minúť.*

Yunna

*Takmer jej oči vypadli z jamiek, keď počula, že Sally žije.* Čože? *Nemohla uveriť tým novinkám! Tak veľa sa udialo kým bola preč, nemohla tomu uveriť! A ešte k tomu, keď jej povedala, že LEO išiel po Sallyho! Ona síce u nich nebola dlho, no stihla si všimnúť ako reagoval Leo na Sallyho a bola pripravená ich vyfackať ak by sa zase pobili, no namiesto toho sa dvaja najväčší rivali azda spojili? No to boli novinky!* A ako sa cítia? *Pýtala sa na oboch, lebo keď vedela, že Leo tam išiel sám len so šamankiným zverom, mohol tam i tak utrpieť zranenia. Najradšej by ich oboch išla hneď pozrieť, tak ako Sallyho, tak aj Lea, no Vanille mala dotierané otázky, na ktoré si vyžadovala odpovede. To si vážne myslela, že jej povie s kým bola?* Povedzme, že som bola s jedným priateľom. *Povedala pokojne, pričom sa prevalila na chrbát a položila si dlane na bruško. Zatvorila oči, aby zbytočne nežmúrila na oblohu. Keď už Vanille vedela, že išla s niekým ďalším, tak bolo zbytočné zapierať, že bola sama, len netušila ako sa vyvlečie z ďalších otázok. Možno jej povie, že to bol niekto z osady, potom jej možno dá pokoj.*

Floreine a Pandora


*Floreine vstala a prešla k vchodu, aby zavrela za ním dvere. Jeho slová o tom, že ak sa nevráti do pol hodiny majú ísť sami sa jej nepozdávali, no otázne bolo, čo iné by mohli urobiť. Malú nemohla vziať hore a pátrať po ňom, niečo by sa jej bolo stalo a ona by si to nikdy neodpusitla ak by to prežila. Malá ho tiež sledovala, cítila, že tí dvaja sa starali o niečo, o čom ona vôbec nevedela. No netrápila sa tým, ona sa radšej pobrala veselo k vode, kým on išiel hľadať niečo, aby vládali. Veru, včera zaspala a už jej v brušku hlasno škvŕkalo, aj keď nikdy veľa nezjedla. Skôr ako taký kotný vrabček.
„Môžem sa okúpať kým príde?“ ozvala sa a konečne vyliezla celá strapatá z lôžka, položiac si sošku na stôl, aby si ju nezabudla. Floreine prešla od padacích dvierok k stolu, položila kušu na stôl a prikývla.
„Môžeš, ale poď sem, zopnem ti vlásky, nech si ich nenamočíš. Vonku bude síce teplo, no kým budeme jesť, budeme tu dole, tak nech nenachladneš.“ Vytiahla z vaku starý hrebeň, na ktorom chýbalo už pár zubov a vypla jej vlasy dosť vysoko, aby jej neliezli do pehatej tváričky. Malá sa zatiaľ šikovne vyzula, vyzliekla a s radostným výkrikom rozbehla do vody, čvachtať sa pri kraji, kde dotiahla. Vedela plávať, aj keď moc dlho nevydržala a došli jej sily, no teraz musela byť pribrehu, aby Floreine mohla počúvať, či z hora nezačuje Z-kov návrat. Pandora si ju veru ani moc nevšímala, aspoň nie prvé dlhé minúty, keď sa ocitla vo vode a skákala hore dole, páčilo sa jej ako voda odskakovala, i keď v nej mohla precvičovať plávanie. Držala bradu nad vodou viac než bolo treba, ešte nemala správnu techniku, no aspoň nehrozilo, že spadne do vody a podľahne panike lebo by nevedela plávať.
„Ako dlho bude trvať náš výlet?“ ozvala sa malá po chvíľke, keď sa vrátila do plytšej vody.
„Ak sa ti bude u nich v dedine páčiť, môžeme tam aj ostať, nemusíme už byť samé v jaskyni. Mamička sa rozhodla, že je čas.“ Čo tam po tom že klamala. Vedela že malej sa bude mimo jaskyne páčiť, preto sa neobávala, žeby tam ostať nechcela. Len otázka kedy príde mamička, ktorá prišla hneď po jej slovách ju trápila.
„Porozprávame sa o tom potom tam dobre? Veď vieš že mamička ťa zbožňuje.“ Usmiala sa, dúfajúc, že toto malej na tú chvíľu postačí. Našťastie prikývla a pokračovala v hraní sa vo vode, chcela Floru ošpliechať, čo sa jej niekoľko krát i podarilo.
„Nie všetci sú zlí z dediny, ako si mi hovorila,“ ozvala sa po chvíľke, keď vyliezla z vody a zakrútila sa do deky, aby sa osušila a nezamorkila si zelené šatočky. „Za ten čas čo si bola hore sa asi niektorí polepšili.“ Malá sa usmievala, vôbec neverila tomu, žeby jej Flora mohla klamať, určite len netušila, že ľudia v dedine sa zmenili. „Z je veľmi milý, videla si čo mi spravil?“ Chytila do rúčky sošku a široko sa usmiala. „Alebo sú možno len ľudia z jeho dediny milý.“ Doplnila zamyslene.
„Máš pravdu zlatko, Z je milý a určite budú aj jeho priatelia v dedine. Asi preto mamička usúdila, že už nemusíme byť hore.“ Usmiala sa, aj keď ju ťažila na duši chvíľa, kedy bude musieť s malou hovoriť o tom, že jej mamička sa už nikdy nevráti. Malej sa toto vysvetlenie veľmi páčilo, preto len zobrala svoju mačičku a pobrala sa späť k vode, usadila sa do mokrého piesku na kraji jazera a tam si stavala pevnosť, ktorú potom drevenou hračkou dobíjala. V tej chvíli mala vlastnú bublinu, v ktorej existovala len ona a jej vlastný dobrodružný príbeh.*

Vanille


*Áno, veru žil. Videla aká bola prekvapená, no jej výraz sa nezmenil. Napriek obavám že už nikdy nebude nič tak ako bolo predtým jej záležalo na tom, že bol Sally živý. O to aby sa usmieval tak ako predtým sa chcela nejako postarať, len čo načerpá dosť sily a bude môcť vyjsť na slniečko a čerpať z neho energiu. On mal síce dážď rád tiež, no musela i ona uznať, že slniečko dodávalo spolu s lúčmi akúsi neviditeľnú energiu, no tiež ju dokázalo ľahko vziať.* Sally teraz spí, nemôže ísť na ostré svetlo a...no nesrší práve radosťou pre to čo tam zažil a Leo sa teraz asi niekde prechádza. *Odvetila zamyslene, upriamiac potom ale pozornosť zase na tému svojej švagrínej.* Takže s jedným priateľom? A čo je ten tvoj priateľ zač? Veď to už vyklop, nech to z teba nemusím ťahať ako z chlapetej deky, lebo chlpatá mi rozhodne nepripadáš a ako deka tiež nie. *Šťuchla ju, dobiedzajúc, nech nestrúha formu a pekne jej povie všetko načo sa pýtala. Už len to že jej to neprezrádzala prezrádzalo, že tu bolo niečo tajné a ona to samozrejme túžila vedieť. Veď zvedavá Vanille*

"Z"

*Síce sa dohodli, že ak do polhodiny nepríde, ony odídu bez neho, no silno pochyboval, že urobia presne podľa jeho nariadenia. A ak aj áno, pravdepodobne poriadne neskoro, ako v danom čase. No nekomentoval to, ani sa nesnažil ubezpečiť od Kvetinky, že tomu tak bude. Malá ich sledovala pozorným očkom a on vedel, že musí byť rýchly, aby nič netušila. Odišiel a keď za sebou počul zapadnúť závoru s menším nepokojom vystúpil do lesov. Teraz bol čas loviť. Zmeniť sa v lovca, ktorý číha na svoju korisť, byť rýchly a hlavne presný. Mal len pol hodiny nato aby sa vrátil späť a doniesol im aj poriadnu dávku zdravého jedla. Vyšplhal sa teda na strom, s dýkou v zuboch a zhora sa pustil do prieskumu. Našiel aj vtáčie vajíčka a keď po ich preskúmaní zistil, že sú zdravé a dobré, uložil si ich opatrne do kapsy, tak aby sa nerozbili. Ako tam tak sedel a uvažoval a robil si prieskum okolia, uvažoval nad mnohým. Nad Kvetinkou a záhadou jej hriešnej minulosti, nad tajomstvom malej a prečo sa musela celý život skrývať v tej jaskyni, nad ich putami, ktoré sa nedali pretrhnúť, no on ich veru ani trhať od seba nechcel, i keď pokope boli hotová pohroma, tušil, že bez seba by boli ešte horšie, neznesiteľnejšie. Čo mal k tomu dodať? Nič. Musel ich bezpečne doviesť do ich osady, tam sa už o ne postarajú a len dúfal, že Necro ich príjme. Nemal dôvod neprijať ich, ale pravda bola taká, že to on rozhodoval o takých záležitostiach. Nebál sa však tej možnosti, že by povedal nie. Ako ho za tie dlhé roky poznal, Necro nikomu neodoprel pomoc. Neurobil to ani so Sofi a možno sa nakoniec tie tri pekne spoja a on nebude mať žiadnu z nich na starosť. Ako sa len tešil, že už bude konečne doma a nebude sa musieť o ne starať. Tušil, že akonáhle malá uvidí pokope toľko ľudí a toľko chlapov, mysliac tým hlavne Bratov, určite sa zavesí každému z nich na krk a on bude mať aspoň chvíľu pokoj od jej zvedavých rečičiek. A čo sa týka V? Ten malú isto skazí až a kosť. On ako malé dieťa bude schopný dať sa ukvákať aj nato, aby jej ukázal svoj kopček. On nikdy nevyrastie, to bol jeho údel.
Pri tej myšlienke sa Z musel usmiať a keď si uvedomil, že nebude mať šťastie a nepodarí sa mu nič uloviť (beztak by sa len zdržiavali prípravou mäsa), rozhodol sa, že na raňajky sa budú musieť uspokojiť s vajíčkami, hubami a bylinkami. Keď mal všetko na raňajky prichystané, prišiel k padacím dvierkam a podľa dohody trikrát zapískal. Všade bol pokoj, po Arenejcoch nebolo ani stopy a na jeho úľavu ani v noci tam neboli, les bol taký neporušený ako v noci keď tam prišli.*

Yunna

*Bola naozaj rada, že Sally žil a aj že Leo bol v poriadku. Chcelo sa jej smiať šťastím. Nakoniec nič nebolo tak zlé ako sa zdalo. Všetci boli živí, aj jej manžel ku ktorému si akosi našla cestu jej láska, netušila však koho viac ľúbi, či Bezmenného, alebo Blakea, no teraz to bolo jedno, lebo obidvaja boli jej a nemuselo ju to trápiť. Máloktorá žena má toľké šťastie, že miluje dvoch mužov a navyše smie ich milovať. Ona veru áno a len tak jej vyletúvali kútiky pier v zamyslení hore. Asi vyzerala a pôsobila ako čistý blázon, ale nemohla si pomôcť, keď jej zrazu bolo tak dobre. Bola síce zoslabnutá, lebo strach vyčerpával, ale i tak, teraz už všetko bolo v úplnom poriadku. Čo viac si mohla priať? A síce bola pred nimi ešte jedna skúška- dar lásky, no nebála sa jej. Vďaka dvom veciam. On ju ľúbil, konečne sa medzi nimi mohlo hovoriť o láske, nech by jej dal čokoľvek, potešila by sa a druhá- i keby nebol nič vymyslel, ona by to už nejako zahrala. To otec ju poslal za šamankou, on vedel presne povedať čo má robiť, on ju zachránil pred tým aby bola teraz vdovou, takže vedela, že niekde v hĺbke jeho duše on mal jej manžela rád, už len kvôli tomu, že mala rada i ona. Obmäkčila by jeho srdce nech by sa dialo čokoľvek.
Ako sa tak nad tým všetkým zamýšľala, neuvedomila si, že pridlho mlčala a usmievala sa. Až keď si to uvedomila, pocítila zahanbenie.* Prepáč, nad niečím som uvažovala. *Povedala a snažila sa zakryť rozpaky, ktoré ju prepadli. Vanille isto neprehliadla to ako sa tvárila a isto si už za tým všetkým spriadala rôzne verzie a domýšľala svoje domnienky, ktoré možno , vzhľadom, že sa naozaj sa Yunna tvárila pripečene, mohli byť aj správne.* Prečo toľko vyzvedáš? Predsa vieš, že som vydatá žena, neviem čo všetko si za tým všetkým domýšľaš, ale nič som s Bezmenným nemala... *Zahryzla si do jazyka. Tak toto pokašľala. Ak sa Blake rozhodne nenavštíviť ju, alebo to malo byť prísne tajné, že s ním bola, tak teraz to naozaj pokazila. No nepovedala nič zlé predsa, či nie? Nevyzradila jeho identitu, to by neurobila ani keby jej Uretan znova hrozil znásilnením, trebárs aj jeho slizkým panterom. Jeho identitu by si vzala aj do hrobu keby to bolo potrebné.*

Floreine a Pandora

*Malá sa zvyšok času potichu hrala s mokrým pieskom a vystrúhaným jaguárom, zatiaľ čo Floreine im pobalila to málo vyložených predmetov späť do vaku. Nemala tušenia koľko času uplynulo od odchodu Z, no čím viac času plynulo, tým viac bola z jeho neprítomnosti nervózna. Ak by ho niekto napadol, aká bola šanca, žeby sa podarilo utiecť jej s malou? Museli by aj tak prečkať dlhší čas, nemala pocit, žeby Arenejci mohli túto skrýšu objaviť, no mohli by nájsť kone a tie boli jasným dôkazom toho, že niekto v okolí bol. Oči nespúšťala z padacích dvierok, kušu mala stále položenú po ruke a napokon ju po dohodnutom signále aj do ruky vzala. Pre istotu, nechcela nič riskovať. Vyliezla po rebríku k dvierkam, otvorila mu a zliezla z rebríka, aby mu uvoľnila priechod, prípadne vzala veci, ktoré niesol.* Ako to šlo? *Nebola to otázka k lovu, no pred malou sa nechcela pýtať priamo a bola si istá, že on to pochopí aj bez zbytočného rečnenia.*




Vanille


*Jej drahá švagrínka uvažovala nad niečím naozaj úporne, keď tak dlho mlčala. Vanille ju s úškrnom sledovala a ani ju nevyrušila, len sledovala jej tvár, akoby v nej dokázala čítať jej myšlienkové pochody, čo samozrejme nemohla.* No to vidím že si si v hlave rozbehla nejakú debatu. *Zaškerila sa na ňu, no potom jej skoro zabehlo, ani nemusela piť či jesť.* Bezmenný je tu? *Vyvalila teraz oči ona na ňu ona, ako to že o tom doteraz nevedela? On išiel celý čas za nimi a prežil i jaskyne Tmy? Prišiel na Wabim a Yunna o tom vedela? Prečo tu vlastne bol? Vytiahla odrazu obočie do výšky a prepálila ju pohľadom akože - nesnaž sa zatĺkať, preriekla si sa.* Ale ale švagrínka, takže ty si mala trojdňovú dovolenku s Bezmenným a máš potrebu tvrdiť mi, že sa nič nestalo akoby som si niečo také myslela. No teraz keď si to tak pekne načala, mám taký silný pocit, že sa tam niečo predsa len muselo udiať, keď sa tak obraňuješ. *Obočie stále vytiahnuté do výšky, veru, teraz jej už nedá pokoja, kým z nej všetko nevytiahne. Beztak vedela že Bezmenný z nej bol celý paf, takže za tie tri dni cesty to možno ani nedokázal skryť. Možno sa Yunna hanbila či nechcela nič prezrádzať, ak sa jej z citov vyznal a ona mu ich neopätovala, ktohovie.* Tááákže? *Zatiahla a trochu sa pomrvila, zadržajúc nadávky na svoju osobu za ošuchnutie spáleného chrbta o kmeň stromu:*

Floreine a Pandora


*Potešila sa pre slová ktoré sa dozvedela, takže hore bolo všetko na poriadku. Keby to tak nebolo, mala by obavy ísť hore malou. O seba sa nebála, nikdy nepatrila k ženám ktoré stáli nad hrncami či šili odevy, radšej trávila čas palicou v ruke v obkolesení chlapcov, ktorí ju mohli naučiť, ako nebyť slabou "kvetinkou".* Dúfam že nás tými hubami neotráviš. *Podpichla ho s úškrnom a pobrala sa za ním, aby mu pomohla s prípravou jedla, kým sa on staral o založenie ohňa. Malá zatiaľ zdvihla hlavu ako začula že sa vrátil a oslovil ju, so širokým úsmevom zdvihla ruky nad hlavu aj s hračkou jaguára a veselo zvolala.* Mačička vyhráva! Preplávala celé veľké more, bojovala so všeliakymi rybami s veľkými zubami, podhrabala sa pod hradby a potom zjedla všetko jedlo v kráľovskom sklade. *Vyhlásila hrdo a položila rúčky s jaguárom späť do piesku, kde mala postavené akési provizórne hradby, ktoré sa jej ale kazili, lebo mokrý piesok moc nedržal, hlavne keď si naň šplechla ďalšiu vodu ako sa hmýrila. Floreine sa len usmievala, všimla si predtým ako malú pozoroval a usmieval sa, nemohla sa mu čudovať. No v tomto smere do neho zatiaľ nerýpala, aby sa nehanbil preto, že si ho predsa len mala šancu omotať okolo prsta.*

Yunna

*No tak toto sa jej podarilo. Jasne si všimla jej prekvapenie. Netušila o tom, že tam bol a teraz sa to priam ukážkovo dozvedela.* No hej, je tu. Požiadala som ho aby išiel s nami a chcel sa ti ukázať, ale.. Akosi nebol čas, no viem, že sa za tebou niekedy teraz chystá, tak by si sa mala naučiť hrať prekvapenú, nech mu neskazíš prekvapenie. *Zasmiala sa a prevalila sa lenivo na bruško. Ruky si zložila pod hlavu a nohami kopkala vo vzduchu. Ako sa jej dobre ležalo na zemi! A takto si mohla ukryť červenajúcu tvár, lebo červeň na seba nenechala dlho čakať a ona o chvíľu celá horela. Prečo len musela formulovať vety tak, že si hneď Vanille mohla domyslieť čo sa stalo?! Už sa úplne zbláznila?* Áno, tie tri dni som bola s ním. Trochu som mu poukazovala okolie, také tie naše miesta, chápeš. Posvätné. A potrebovala som sa odreagovať, lebo som sa pohádala s Blakom. Tvoj brat vie niekedy poriadne piť krv! *Jej hlas bol celkom pokojný, lebo v tomto ani trochu neklamala. Bola nahnevaná na Blaka a aj mu poukazovala tie miesta.* A neviem čo sa malo akože stať, keď tak vyrývaš. Nezabúdaj, že tvoj brat je mojim manželom, Vanille. *Záhadne sa usmiala, no rýchlo si radšej ukryla tvár medzi podložené ruky pod hlavou.*

Vanille


*Obočie sa jej pridvihlo ešte viac, keď počula, že ho dokonca ona požiadala, aby išiel s nimi. Čo sa tu človek takto nedozvedal, aj keď, asi určite jej to nevyzradila naschvál. Takáto švagrína, všetko jej zatajovať, mala by si poriadnu nahádzať po zadku aká bola na ňu zlá a tajnostkárska.* Nie ja ho rovno zdžubem z príchodu, že sa tu fláka tri dni a mňa ani pozrieť neprišiel! *Zahlásila so smiechom, aj keď, nepochybne to nemalo ani ďaleko od pravdy. Veď on ešte dostane že sa poflakoval s Yunnou a na ňu sa takto nepekne vykašlal. Zabuchne sa a na svoju kamarátku zabudne.* Niekedy? On vie piť krv stále. *Odvetila už bez smiechu. Blake. Keby bolo inej možnosti, určite by Yunne ponúkla niekoho milšieho za manžela.* A to má byť problém? *Začala sa smiať, manželstvo bez lásky by určite pri objavení tých správnych citov nebol problém. Aj keď, ako sa tak zamyslela mohol. Na druhej strane, dalo sa ovládať svoje pocity keď k tomu prišlo? Zatiaľ nevedela posúdiť, no rýpať nemienila prestať.* Ten truhliak sa do teba zabuchol, takže možné je všetko. Táákže si nemysli že ťa zachráni skrývanie si tváre ty papľuha jedna! *Šťuchla do nej.*