ASALA- časť Mare Imbrium

Floreine a Pandora


Máš pocit že nám je veselo málo? Prípadne malej? Asi ju trochu podstrčím nech je aktívnejšia. *Zaškerila sa ako anjelik, aj keď anjelikovský výraz sa k jej zjavu veru vôbec nehodil. Ona skôr na rožky než na svätožiaru a veru ako taký malý diablik sa zatvárila, keď začula, ako Z nazval malú. Stále ale nič nehovorila, veď ona sa k tomu raz vyjadrí, to sa mohol tešiť. Len mu dá ešte čas, nech sa namotá naozaj a potom, potom si to užije.* Dúfam že také mačičky ešte u vás budú, kým prídeme. Chcela by som vidieť takú ozajstnú, lebo vyzerá moc pekne. *Zahľadela sa na hračku a snažila sa predstaviť takú šelmu naozaj. Nikdy predtým nemala možnosť vidieť nijakú z takých zvierat, nevedela akej farby mali kožuchy, ani že ich bolo toľko druhov. No predstava takého veľkého chlpatého stvorenia čo bolo silné a ochraňovalo ich sa jej moc páčila.* Ale ale...chceš mi poskytnúť ešte nejaké rady ako sa ťa zbaviť keď sa mi zažiada? *Ušknula sa, keď počula čo hovoril o hubách, no automaticky ako ich očistila a pripravila ich rozdelila len na dve kôpky, aby sa nepozabudla.*

Yunna

Ale on bol tri dni so mnou preč, nemal ako sa ti ukázať. *Pobavene sa zasmiala nad jej reakciou. Keď takto vystrájala, hoc len naoko bola strašne podarená. Už teraz ho ľutovala. Asi by som ho mala varovať, pomyslela si, no hneď v tej chvíli v nej zaznel tichý škodoradostný hlások, ktorý šepkal nech mu nič nehovorí, o to väčšia sranda bude.* A myslím, že ho chudáčika varujem, aby za tebou ani nešiel, keď chceš byť na neho zlá, ty potvora. *Zase sa len zaškerila a keď zdvihla hlavu, aby sa na ňu pozrela, len prižmúrila oči, lebo v tom slnku takmer nič nevidela.* S tvojim bratom sa dá celkom vychádzať, len niekedy sa správa ako truľo. *Áno, tie jeho hlúpe reči, ktorými ju vytočil skôr než odišla za Bezmenným ju poriadne rozčertili, ale aj keď nevedela, že je to vlastne on, stále si myslela, že nie je až taký zlý a za tým si hodlala stáť aj teraz.* Hej! Ty prestaň! Samozrejme, že manželstvo by MALO predstavovať problém. Sľúbila som predsa vernosť a že ho nikdy nepošpiním, tak ma nenavádzaj na krivé chodníčky, slečinka. *Ibaže po jej ďalších slovách jej na perách zamrzol úsmev. To ho akože normálne chcela takto natrieť, že sa do nej zaľúbil? To vôbec od nej nebolo pekné. Znova cítila ako jej červeň zaplavila celé líca a tak ju znova len sklonila k rukám.* Áno, ja viem, že sa do mňa zaľúbil. *Zaznelo po chvíli tlmene ako si stále ukrývala hlavu a len sa trochu uhla ako do nej Vanille džubla. Mátoha parohatá!*

Vanille

To mu už nepomôže, či za mnou pôjde alebo nie. Teraz keď viem že je tu, nájdem ho a nakopem do toho jeho zadku! *Chechtala sa, ešte nevedela čo mu vyvedie, no niečo by mala. Nepochybovala o svojej kreatívnej stránke, takže to sa uvidí potom, keď sa to teliatko zamilované ukáže. Na slová o tom, že s jej bratom sa dalo vychádzať nepovedala nič. Kedysi keď bola malá si to myslela tiež, teraz už nie. Možno to bolo voči Yunne iné keď bola jeho manželkou alebo to bolo jednoducho v nej a zbytočne si navrávala, že bol hnusný ku každému. Možno niečo urobila a preto bol taký ako bol.* Povedal ti to? Či si si to všimla aj sama? *Spýtala sa zamyslene. Celkom by ju to zaujímalo, aj keď mala skôr pocit, že niečo také sa nedalo nevšimnúť. Ani si neuvedomovala, že ona ho poznala už veľmi dlho a takú zmenu postrehla hneď, zatiaľ čo iný nič badať nemuseli.* Alebo sa rovno prejavil? *Znovu sa jej navrátil na pery široký úškn a chuť z nej ťahať čo spolu tie tri dni robili.* Žeby preto ste sa pobrali na romantický výlet? *Podpichovala ju ako to len išlo, no čo, potvora bola.*

Floreine a Pandora

No to znie lepšie než tá kvetinka. *Zaškerila sa na neho tak ako on na ňu. No čo, po piatich rokoch strávených v spoločnosti malej, do ktorej nemohla takto rýpať, prípade s jej mamou ku ktorej si to tiež nedovolila mala konečne zábavku, ako sa patrilo. Takú radosť jej nemohol uprieť.* To by sme mali potom ísť, aby sme ich stihli, papať môžeme aj tam! *Vyhlásila maličká, akurát ju podrazil jej hladný žalúdok, ktorý hlasno zaškvŕkla. Floreine sa pousmiala a len sa pohla, malá veru už mala jesť. No Z ju vyrušoval, aspoňže to mohla na neho zhodiť. Keď sa ocitol v jej tesnej blízkosti a začal rýpať na tému jeho kopčeku, zatvárila sa diabolsky ona.* No neviem, posledne som od nudy z toho kopčeka zadriemala. *Odvetila mu šepotom, aby malá nezačula slovo kopček, lebo to by zle dopadlo. Dôvodom jej driemania síce nebol jeho kopček, ale tak to nebolo podstatné. Ako dostala misky, vzala ich a pustila sa konečne do tých raňajok, viac si ich nevšímajúc, zatiaľ čo malá spozorovala, že Z si išiel sadnúť. Postavila sa, vošla do vody aby sa umyla od piesku a neškrabal ju na pokožke, usušila sa, natiahal cez seba šaty a rozbehla sa veselo k nemu, hodiac sa k nemu na posteľ s mačičkou v ruke. Sprisahaneckým šepotom k nemu prehovorila, tak aby to Flora nepočula.* Neviem čo si to šepkal Flore, ale nemal by si ju topiť, ona nevie plávať, mohlo by sa jej niečo stať a to nechcem. Teda nevie v hlbokej vode, väčšinou sa len tak potápa tam kde ešte dotiahne. A pritom mňa učila plávať, až potom sa mi priznala že ona to moc dobre nevie. *Šepkala, nepočula síce čo jej to celé hovoril, no bála sa aby nerobili hlúposti a niečo sa jej nestalo preto. Určite by si myslel že si z neho len srandu robí a ona by sa utopila. Floreine nezaregistrovala čo tí dvaja robili, len dokončila raňajky a pobrala sa k nim na lôžko, usadiac sa k malej z druhej strany než on a obom im misky podala.* Čo tu kujete potvory?

Yunna

*Vanille bola hotový čert a diabol, keď ju takto počúvala. Už teraz ho chudáčika začínala ľutovať. Vedela, že mu to chudákovi dá vyžrať aj s úrokmi. A to ani nechcela radšej vidieť ako bude reagovať, keď sa raz dozvie, že sa spolu vyspali. Len dúfala, že sa k tomu teraz nedostanú, fakt by ho nechcela do toho namočiť tak veľmi.* Nuž.. Hm. I povedal. *Váhavým hlasom povedala a zaškúlila na Vanille, moc začínala do toho rýpať a ona sa začínala červenať ako taký blázon. Tento ich rozhovor sa zvrhával zlým smerom. Moc zlým smerom! Naraz vyskočila ako srnka na nohy a roztrasená pozrela na Vanille.* Prestaň, Vanille! Vymýšľaš hlúposti. *Cítila ako sa jej zmocňovala panika a ona začínala hľadať únikovú cestu.* Nič sme spolu nemali, jednoducho sme len... Len sme spolu spali... Len bol jednoducho so mnou, keď som potrebovala niečiu spoločnosť, to je všetko, nemala by si si domýšľať, lebo len privádzaš do rozpakov, hlavne keď som vydatá žena a o chvíľu mi bude mať dať tvoj BRAT dar lásky, ak si nezabudla. *No ak po tomto Vanille sa jej nepodarilo odradiť, tak sa tam asi od zúfalstva rozplače. Tá babizňa bola strašne zvedavá! A najradšej by jej to vykvákala a podelila sa s ňou o radosť z toho, že ju Bezmenný ľúbil.* Navyše on ma nesmie ľúbiť a vie to. A ty si hrozná, hanbi sa. *A i keď pri poslednej vete jej myklo kútikmi pier, bola z Vanille taká vystresovaná, že nakoniec sa obrátila a utiekla. Podarilo sa jej asi trikrát zakopnúť a štvrtýkrát i padla, ale to už bola našťastie v jaskyniach a nikto ju nevidel.*

Bezmenný
Vanille

Ona normálne zdrhla koza! *Pomyslela si šokovane, keď videla, ako od nej Yunna utekala. Nemohla tomu uveriť a nebyť bolesti na skoro každom kúsku kože, rozbehla by sa za ňou, aby zistila čo jej to trdlo tajilo že tak utekala. Keby nemala čo tajiť, určite by neutekala a nekoktala sa ako taký tatárik. Niečo tam nehralo a ona si veru zistí čo. Napríklad od Bezmenného, z toho to pokojne aj vytlčie. Sťažka si vzdychla, bolo jej strašne moc teplo. Napokon odlepila zadok zo zeme a pobrala sa tiež do jaskýň, v chládku a postielke sa jej bude vegetiť určite dobre. Preto tam i zamierila, rozvalila sa vo svojej posteli, napriek hrozbe Arenejcov spokojná. Neťažila ju smrť Sallyho ako predošlné razy keď líhala do postele a tak jednoducho len ležala, že si ani nevšimla, kedy sa dvere do izby otvorili. Stál tam Blake zahalený ako Bezmenný a mlčky ju pozoroval. Nevyzerala s tým vyškereným výrazom práve smutne, až sa začínal báť, či sa nezbláznila ako otec po smrti mami. Na niekoľko dlhých chvíľ čo ju taká vyškerenú (dokonca sa raz aj z ničoho nič zasmiala) sa toho naozaj začal obávať.
„Ahoj slečinka,“ ozval sa od dverí a konečne vošiel dnu, zavrúc za sebou dvere. Neisto sa k nej pohol a zastavil, ako sa začala ako šielená smiať. Ona si ale jediné pomyslela, že išiel ako na zavolanie. Bohovia jej práve kvalitne priali do karát.
„Ahoj, takto neskoro sa sem chodí? Tri dni sa flákaš v prdeli s mojou švagrínou a až teraz prídeš pozrieť mňa?“ zagánila na neho, no oči ju prezrádzali, rovnako ako tie mykajúce sa kútiky. Bezmenný prekvapene zažmurkal, takže ona to už vedela. Ktovie či vedela všetko, netušil čo si tie dve medzi sebou rozprávali. O jeho identite určite nie, tým si bol istý, no tým čo sa tam dialo medzi Yunnou a Bezmenným, to už bola ťažká otázka na odhadnutie. Ženy boli klebetnice.
„No v prdeli sme sa neflákali,“ odvetil so smiechom, bol pripravený na všetky obvinenia, šoky a prekvapenia reagovať s humorom. „Ako sa máš Vanille?“ spýtal sa po chvíli a už sa ale nesmial. Samozrejme išlo o Sallyho.
„Mám sa nadmieru dobre, Sally je živý,“ odvetila s úsmevom „išiel poňho Leo a teraz spí.“ Svoje obavy o tom aké to pre Sallyho bude si nechala i teraz pre seba. Nechcela nato myslieť, chcela sa usmievať a dúfať, že potom bude všetko dobré. „Z toho vyplýva, že ideme rozoberať teba a moju švagrínu. Takže?“ Veľavýznamne nadvihla obočie a on si to vyložil veľmi jednoducho. Že jeho žienka ho už stihla prasknúť.
„Neroz z toho vedu Vanille. Nie je vydatá z lásky, takže mu síce bola neverná ale..“
„ČO?“
Okey, tak to nevedela, pomyslel si. Teraz už bolo ale neskoro niečo zatĺkať, zatĺcť sa mal najprv než otvoril ústa kamsi. „No nič, že no..“
„Čo no?“
„Vanille čo myslíš že sa tam udialo ty teľa jedno vyhúkané!“ Hej, ich debata sa začínala zvrhávať na chvíľky, keď im obom zvyklo šibať. Presne takto si predstavoval Blake vzťah so svojou sestrou, akurát ho musel prežívať v koži niekoho iného a z brata trápiť.
„Spali ste spolu?“ vyvalila na neho oči. Dobre, čakala že sa tam možno bozkávali, on ju utešoval pre jej blbého brata ale toto? Mala pocit že jej oči držali len na kúsku nervov alebo čoho a hrozilo, že vyletia z hlavy.
„Hej, milovali sme sa.“
„Čože ste sa?“ Ona tomu stále akosi nemohla uveriť. Dobre, robila si srandu ale naoazj čakala že tam išlo onejaké utešovanie nie o takéto aktiviy. Neveda či sa tešiť že je Bezmenný šťastný, že je možno šťastná i ona, vlastne určite, asi by to inak nerobila, alebo mu vynadať, či nebol švihlý.
„Zlatko ja viem že si ešte nevinná, nepoškvrená a tak, ale veď vieš čo to je nie? Či i teba treba poslať na kurz k Bratom a jej bratovi aby ti vysvetlili o čo tam ide?“ Netušil kde sa v ňom zobrala tá divná šibnutá nálada, buď ešte tá látka v krvi, alebo na neho prichádzal stres z Necra a prejavoval sa takto. „Jedna nôžka od seba, druhá...bolo by fajn keby pri tom boli obe osoby vyzlečné, lebo inak by to išlo ťažko...“ no hej, teraz si z nej už robil dobrý deň, keď bola taká zvedavá. „...potom...“
Potom dostal zásah vankúšom a Vanille skutočne nevedela či plakať alebo sa smiať. „Ty si krepý! Mala by som ťa prihlušiť, čo možno tým vankúšom aj spravím, no som aj celkom rada že ste radi vy. Ale ak tak si somár aby si vedel! A ona dostane, lebo mi to nepovedala a ušla!“
„Ušla?“
„Hej!“ Nasledoval smiech, dokonca aj on sa pridal pri tej predstave, ako ju Vanille musela trápiť, že pred ňou utekal. A tak sa sputila ďalšia debata, skôr ako musel ísť naspäť do izby a čakať na svoju „popravu“.





Floreine a Pandora

*Malá sa doširoka usmiala, ona vedela že on na ňu dá pozor. Keď počula ako ju chcel topiť, preľakla sa, žeby sa jej niečo stalo, lebo vedela že Flora by sa nikdy nepriznala jemu že to nevedela, považovala to za slaboch a chybu ktorú akosi nevedela prekonať a tak mu to predsa musela povedať ona. Aby jej na ňu dal pozor. On bol moc veľký a ona si bola stopercentne istá, že bude vo vode dohliadať na jej bezpečnosť. Ani by ju len nenapadlo, aká bola pravda. Veď včera ešte aj hovoril, ako sa mu zapáčila, že to sa stáva, takže nemala dôvod na pochybnosti, keď mu vyzrádzala také veľké tajomstvo. Ako Flora prišla, stíchla a vzala si misku, pustiac sa do papania. Flora si ich podozrievavo prehliadla, niečo tam nesedelo, no videla že z neho nič nedostane, malá sa tiež várila nenápadne a tak sa napokon pustila do jedenia aj ona.*

Floreine a Pandora

*Floreine sa to naozaj nepozdávalo. Ten jeho diabolský výraz, ktorý mal, akoby objavil niečo veľmi podstatné. Zadívala sa na malú, no ta sa len usmievala spokojne do taniera, akoby v jej hlavičke zmizli akési obavy. Spokojne papala raňajky a sýtila bruško, rovnako ako Flora, no tá jedla rýchlejšie a snažila sa prísť nato, čo si tí dvaja mohli šepkať. Ako vstal, nechala to tak, aj keď by ju to bolo zaujímalo. Napokon keď však dojedla len umyla misku a odložila ju, čakajúc na malú kedy doje. Nechcela ju naháňať aby jej nezostalo ťažko, už mala len trošku. Len čo bola i jej miska plná, malá prešla k vode, sama si ju opláchla a odložila, veselo sa rozbehnúc k rebríku. Moc sa tešila že zase uvdí niečo nové, i že na konci dňa bude zase o kúsok bližšie k mačičkám.* Odložíš mi to do vaku prosím?* Podala Flore hračku jaguára a tá jej ju uložila k veciam do vaku. Potom spoločne vyšli do teplého vzduchu, obzrúc sa, kde bol Z s koňmi.*

Floreine a Pandora


Môžeme. *Odvetila Pandora nabudeným hláskom do cesty, ona sa už tak strašne moc tešila čo všetko uvidí. Nielen mačičky, ale aj iné deti, iných mužov, i na tie kopčeky čo mali chlapci bola zvedavá, na ich domov ktorý určite nebol taký maličký ako ich jaskyňa a jednoducho na všetko nové, čo ešte nemala možnosť vidieť. Nedočkavo sa pobrala ku svojej kobylke, Floreine ju vysadila na konský chrbát a sama sa vyšvihla hore. Popohnala ho, aby nestrácali ďalšie chvíle a vyrazili kupredu. Malá pre tú chvíľu mlčala, krútila hlávkou a obzerala sa, zahliadla veveričku na zemi, hrajúcu sa so spadnutou šiškou. Zvedavo na ňu ukázala rukou a očká jej len tak žiarili. Flora sa usmievala, no opäť ju začalo ťažiť pár skutočností, ktoré z ich príchodom do dediny súviselo. Dúfala že počas dňa malá zadrieme a ona sa bude môcť s ním porozprávať, lebo pred ňou nemohla, no tušila, že malú to zčasu na čas keď nebude cesta ničím zaujímava zmohne.*

Yunna, Necro

*Nezáležalo jej na tom že tak zbabelo utiekla pred vlastnou švagrinou. Veď ju týrala! Nemohla jej len tak povedať, že podviedla Blaka a rovno sa s Bezmenným vyspala. Jej už teraz na tom nezáležalo, lebo to bola jedna a tá istá osoba, ale to bol fakt, ktorý musel ostať zamlčaný a tak predstava že to povie Vanille len tak ju naozaj ničila. Doudierala si kolená ako spadla na zem, bola roztržitá a celá šťastná bola, keď nakoniec vo svojej izbe vkĺzla do vody. Tak ako len vydržala sa ponorila pod hladinu vody a vystrčila sa až keď jej nestačil dych a konečne sa aspoň ako-tak upokojila. Dopriala si pomalý a dlhý kúpeľ, neponáhľala sa a keď bola konečne osušená, vlasy mala len jemne vlhké, rozčesané a obliekla si dlhé, no veľmi ľahké biele šaty ( http://www.brides-and.com/wp-content/uploads/2011/07/fantasy-wedding-dress-8.jpg len menej vyčačkané). Boli to ľahké šaty, ktoré chladili a nosievala ich doma rada aj pre ich účel, ale aj preto, že v nich cítila žensky krásna a nepripadala si ako bojovníčka, keďže často nosievala so sebou aj zbroj. Hlavne preto, že ju Bratia zvykli vyzvať do boja kedy sa im zachcelo. No ale dnes sa od nej čakalo, že príde slušne oblečená, hodná princeznej. Otec si ju ešte nedal privolať, ale ona sa s ním chcela porozprávať skôr než to všetko začne. S pokorne sklonenou hlavou vošla za ním do siene, kde ho našla stáť pri okne a zamyslene sa díval von.
„Ahoj, otec.“ Pozdravila potichu. Všimla si jeho skúmavý pohľad a keď napokon videla jeho súhlas, trochu sa usmiala. Aspoň že ho nesklamala oblečením. To bol pekný začiatok.
„Ahoj, dcérka. Nebola si tu.“ Nepýtal sa jej to, konštatoval skutočnosť.
„Nie, nebola som. Navštívila som Kone Apokalypsy a vieš, že vždy sa zdržím na ceste tam. Pozrela som si aj stáda, chýbalo mi to všetko a keďže viem, že tak skoro sa sem asi nevrátim, bola som sa aj rozlúčiť.“ Všimla si ako Necro len zaťal sánky do seba a chvíľu mlčal. Keď prehovoril, pocítila úľavu, lebo sa radšej rozhodol vrátiť k tej veselšej strane mince.
„Ako ťa poznám isto si sa bola aj kúpať vo vodopádoch, že?“ Yunna sa len uškrnula ako neviniatko. „A bol s tebou aj tvoj manžel?“ Takmer jej zabehlo, no našťastie sa dokázala udržať, aby nič nedala na sebe znať.
„Nie, otec, nebol so mnou Blake.“
„To je dobre. Som rád, že si napokon svoje vyhrážky nedodržala a držala si sa od neho ďalej. Aspoň raz si ma poslúchla, dobrá bilancia, keď som stratil vlastnú dcéru.“ Ach, otec, keby si ty len vedel, že v skutočnosti bol so mnou, pomyslela si no rýchlo k nemu pristúpila.
„Ale otecko, ty o mňa predsa neprichádzaš. Predsa vieš, že vždy budem tvoje dievčatko, ktorému aj modré z neba znesieš len aby som bola šťastná. I manžela mi nezabiješ, keďže vieš, že budem potom veľmi smutná.“ Síce sa jej na perách zjavil anjelský výraz, myslela to celkom vážne čo myslela. Otec ju ľúbil, pre neho bolo najdôležitejšie čo ona cítila a po tom čo sa udialo pred vrátením času, teraz to vedela ešte viac a ona ho ľúbila tak moc! Najradšej by mu to bola povedala, ale nemohla.
„Nuž ak tvoj drahý nedonesie dar, ktorý je hodný mojej dcérky, tak potom ho nezachráni ani tvoja láska.“ Povedal prísnym hlasom Necro a keď dcéru objal na jej perách sa zjavil úsmev.
„Ale áno. Ona ho zachráni hocikedy.“ Netušil o čom to jeho dcéra hovorila, len jej pritisol pery k čelu kontrolujúc či nemala náhodou horúčku, ale nič už viac nepovedal. I tak tesne pred jej príchodom si dal po neho zavolať, takže o chvíľu sa tam mal zjaviť ten jej princ a dokázať že bol hodný jeho dcéry. Bol teda riadne zvedavý čo chlapec vymyslel.*



„ Z “

*Netušil ktorú cestu vybrať, keď už mu napadla aj tá cesta cez jazerá. Tak rád by ju bol vytrápil, ibaže jeho poctivejšie ja kričalo, že nesmel to urobiť a nie kvôli nej, ale kvôli tomu, že sa ponáhľali. Utopiť ju predsa môže potom hocikde a hocikedy. Zatlačil však tie rozporuplné myšlienky do úzadia. Áno, on to vedel a preto nakoniec ostal pri prvotnom pláne, teda žiadna voda, len súš a rýchla cesta domov. Netušil ako dlho im to bude trvať a kde prespia ďalšiu noc, no dúfal, že tú ďalšiu už strávia na ich území. Tam sa cíti menej nervózny. Tam je istejší a lepšie tam pozná terén. Tieto ich lesy a kraj ho privádzal do zúfalstva. Tak ľahko sa tam mohli dostať pasce, že jednostaj strihal pohľadom po okolí a ako viedol žrebca obozretne pomedzi stromy, systematicky a predsa presne, snažil sa byť naplno sústredný na okolie, aj keď istá jeho časť len tŕpla a čakala na otázky malej. Vedel že prídu. Až jej napadne niečo produktívne čo sa bude dať krásne rozpitvať isto nedá pokoja a on zase bude musieť hľadať odpovede, ktoré samozrejme nie vždy poznal. Pohľadom sa pozrel na ne dve a keď vystúpili z lesa a čakala ich chvíľu rovina a čistá step, popohnal žrebca do trysku. Boli na otvorenom priestranstve, väčšie nebezpečenstvo. Len pohľadom pozrel ku Kvetinke a skrytá naliehavosť v jeho očiach jasne značila, aby mala oči na stopkách.*

Blake

*Keď opúšťal Vanillinu izbu, ešte sa smial. Asi by mal Yunnu varovať, nech si dáva na jeho sestru pozor, lebo od nej dostane spuca za zatajovanie informácií. Len či by potom nedostal a nemal prečistený žalúdok zase od nej. Rozhodol sa teda že jej nič nepovie, veď ona príde nato, že Vanille vedela čo nemusela. V izbe strávil nejaký čas, ponáhľal sa lebo netušil koľko mu ho ostávalo a už sa dosť dlho zdržal u sestry. Keby bol vedel že ten jej Sally bol nažive, počkal by s návštevov na neskôr. No na druhej strane netušil či to ešte prežije, takže bolo rozumnejšie ako to spravil. Zaujal ho ale fakt, že po Sallyho išiel práve Leo, hlavne keď sa mali tak radi a aj ich cestu sem začali veľmi príjemným spôsobom. Jaskyne, kam by sa potom dalo presťahovať a uniknúť Uretanovi možno boli skoro upravené, no bolo tam treba niekoho, kto vedel ako sa postarať o také veci, ako boli sklady a všetko ostatné. Ešte skôr ako by sa tam presunuli a Uretan by proti nim poslal svojich mužov. Nebol si istý čo si teraz myslieť, no rozhodol sa to nechať prezatiaľ tak, mal čo robiť.
A naozaj, ani nevedel koľko času prešlo, vo dverách sa zjavila mladá žena ktorá ho prišla ohlásiť, že je očakávaný. S napätím v tele len vzal vak a pobral sa za ňou. Doviedla ho priamo pred Necra a k Yunne, na ktorej nechal pohľad dlhšie pre jej odev i celkovo pre ňu. Usmial sa na ňu, akoby ju skutočne pár dní nevidel, tu nemal nič maskovať a hrať sa na chladného, pred Necrom predsa išlo o pravý opak.* Dobrý deň. *Pozdravil napokon Necra, keď odtrhol zrak od nej.*



Floreine a Pandora

*Kobylka sa držala pri žrebcovi, jeho smeru i jeho rýchlosti. Malá bola v lese zaujatá rôznorodým porastom a kvetinami aké hore na vrchu nerástli, neraz len tak zhíkla a najradšej by išla všetko pochytať do rúčky a nie len sa takto dívala. Floreine ju ale pevne držala aby nevymýšľala a len sa dívala, maximálne jej občas natiahla ruku k niečomu čo bolo dosť vysoko aby to vzala zo stromu a dala, nech obzerá a je chvíľku ticho. Také malé dieťa dokázala aj obyčajná hlúposť zaujať aspoň na päť minút a tak čušala, zatiaľ čo Flora sledovala cestu i okolie. Nerada by zaregistrovala Arenejcov až vo chvíli, kedy by ich napadli, alebo v horšom prípade, kedy bi ich už lapili. Preto dávala pozor a neprestajne švihala očami zo strany na stranu, tak si všimla i pohľad Z, ktorý zjavne tiež nemal na duši pokoja. Na voľnom priestranstve však malá už nemala čo sledovať, všetko bolo rovnaké a nudilo ju to, keď nad hlavou začula nejakého vtáka. Zvedavo ju zdvihla a zadívala sa na skupinku letiacich veľkých vtákov, mieriacich niekam na východ.* Chcela by som vedieť lietať ako oni, už by sme boli tam u vás. *Zavolala hlasnejšie na Z, aby aj on počul, aj keď to hovorila obom.* Prečo aj my nemáme krídla ako oni?

Yunna, Necro

*Ani to tak dlho zase netrvalo a medzi dvermi sa zjavil Blake. Yunna mu jeho úsmev opätovala a ako si všimla jeho pohľad na sebe, trochu sa zahanbila. Vykĺzla z otcovho objatia, no neprešla ani k manželovi, len sa postavila pár metrov bokom s rukami skromne založenými za chrbtom. Necro urobil na rozdiel od nej krok vpred.
„Nuž vitaj, Blake. Mal si úlohu, pre dobro teba, ale hlavne pre dobro a šťastie mojej dcéry dúfam, že si si dal naozaj záležať a máš pre ňu dar lásky.“ Predniesol pevným, celkom iným hlasom akým sa rozprával s Yunnou, keď boli spolu osamote. Ona naďalej stála bokom, i keď ju triaslo strachom. Nešlo o to, že by neverila jeho schopnostiam, to zase nie, ale bála sa, že pre otca nebude nič hodné jeho dcéry.
„Tak sa teda predveď či si hoden aby som ťa volal zaťom.“ Necro cúvol vzad a postavil sa vedľa Yunny a dal priestor jeho daru. Netušil čo si zmyslel, ani čo mal, či potreboval miesto, Yunnu, alebo čo a tak len jednoducho čakal a Yunna tiež. Čím ďalej tým viacej sa nedokázala ovládnuť nervozite až za chrbtom šklbala rukávy navzájom a hrýzla si spodnú peru. Chcelo to plán B, pre istotu to chcelo náhradný plán. Ibaže ona ho nemala!!!*

Blake

*Nemal pocit, že jej otcovi to bude stačiť. No nemal ani pocit, žeby mu stačil celý svet pri nohách, kým išlo o jeho dcéru. Asi by v tom bol rovnaký, keby išlo o jeho dcéru, veď ako jančil keď netušil s kým sa to poflakovala na posteli Vanille a jeho ako Bezmenného Yunna držala dole pri vode. Len počul smiech, niekedy ticho a mohol si domýšľať, čo tam stvárali. Tak ako sa asi cítil otec keď pred ním stál chlap, o ktorom s istotou vedel čo s jeho décrou robil v posteli? Vlastne v ich prípade sa ani v jednom prípade o posteli hovoriť nedalo. Takmer sa nad tým ušknul, no to by nedopadlo dobre, okrem toho, nebolo mu tak veselo aby sa tam vyškieral. Na jeho vyzvanie si kľakol, zhodil z pleca vak a vyložil si veci pod seba. Potom ich zobral do rúk, vstal a prešiel popri Necrovi priamo k Yunne. Bol to dar pre ňu, nie pre neho. Nebolo to nič extra, no s tým koľko času tomu venoval už viac nezmohol. Do rúk jej položil plášť, ten na ktorom boli odtrhance, ktoré on teda vysvetľovať jej otcovi nebude a potom tam bolo niekoľko vecí na ňom. Jedna prázna nádoba, tá o ktorej hovoril keď bol Bezmenným, v nej však pár akýchsi svietivých kamienkov, ktoré však teraz tak moc nežiarili. Našiel ich na ich výlete, rovnako ako predmety, ktoré ležali v druhej nádobke. Bol to taký mix, rôzne už suché kvietky, kamienky a iné hlúposti z ich okolia, piesok či iné drobnosti. Nahol sa k nej, pery priložil k jej ušku.* Asi by som sa mal pripraviť na útek. *Vedel že bola nervózna, i on bol, no stále to nemenilo nič natom, že tam nechcel vyzerať ako nejaká vyplašená srnka.*




Floreine a Pandora

*Pandora ho sledovala, v prvých okamihoch skôr jeho neveselú tvár než jeho slová. Zauvažovala, či to bola otázka, ktorá sa mu nepáčila, včera jej predsa povedal, že niekedy nevie čo jej povedať. Možno iní nekládli toľko otázok ako ona a on chcel mať teraz ráno ešte pokoj.* Musia z hora všetko vidieť, na oblohe im nič nestojí v ceste. Sú vysoko a je im dobre. *Odvetila. Mala rada výšky, možnosť na všetko sa dívať a zvedavo sledovať. Doteraz žila na vrchu, no pre sústavnú hmlu dole nevidela, možno raz dva razy do roka keď sa vyjasnilo sa jej naskytol úžasný pohľad. Možno preto sa jej zdal výhľad vtákov pekný. Zostala už ticho, len prstíkmi blúdila po konskej srsti kam mala možnosť dotiahnuť a dívala sa pred seba. Z niekadiaľ sa ale začal ozývať dupot kopýt. Najprv len slabý, čoraz viac sa približujúci.* Písmenko? *Pípla, zatiaľ čo Florein podvedome siahla ku kuši. Neboli to ale Arenejci, ale stádo obrovských zvierat, ktorému bežali na koňoch do dráhy. Stádo pripomínajúce bizóny sa premávalo v obrovskej skupinke po rovine.*

Yunna, Necro

*Chvela sa ako osika vo vetre a na niekoľko chvíľ naozaj uvažovala či by si všimli keby bola sa tak náramne nenápadne vyparila. Mala pocit akoby sa to vôbec netýkalo jej, ale bolo to skôr medzi nimi dvomi. Blake musel prejsť skúškou, ktorú nemohol zdolať keby Necro naozaj tak veľmi bol proti, ale on si moc dobre uvedomoval, že ak sa jeho dcéra zaľúbila bolo to niečo vážne, než len taký popod z pojašenosti. Navyše ona mu nepredstavila iridiánskeho princa len ako svojho priateľa, chlapa s ktorým chodila, či dala mu pár bozkov, či ukradla si niekoľko dotykov. On tam prišiel rovno ako jej manžel, ako muž, ktorý mal právo a to právo si veru aj uplatnil, dotýkať sa jej, poznať jej zákutia, i dušu. Keby vedel, že sa brali z povinnosti, lebo museli, namieste by dal Blaka popraviť a vyhlásil by vojnu Uretanovi.
Necro ani nijako nezareagoval nato, že si Blake vzal Yunnu trochu k sebe. Len s poriadnou dávkou pochybností sledoval ako z toho vaku, vážne netušil čo tam malo byť, no o to bol vo vytržení, vyberal veci a dával jej ich do rúk. Zároveň veľmi podobne pozoroval Yunnu a jej reakcie. Na jeho prekvapenie si ten otrhaný plášť pritlačila k prsiam a akoby si ani nič z toho ostaného nevšímala. Len si ho tisla k sebe a na perách jej zasvietil prihlúply úsmev. Ničomu nechápal, no vzkypel v ňom hnev. Zato Yunna bola pokojná a pri slovách Blaka, chytila ho za ruku a preplietla si s ním prsty.
„Ty si zo mňa robíš blázna, iridiánec?!“ Zrúkol nazlostene Necro. S odporom a nekončiacou nechuťou pozrel na tie haraburdy. „Máš vyznať lásku mojej dcére, doniesť jej aj modré z neba a ty jej donesieš takýto bordel?! Čo to máš všetko znamenať?! A čo ten roztrhaný plášť, prečo si ho tak k sebe tisneš?“ Oboril sa aj na Yunnu.
„Ten plášť mi pripomína situáciu, kedy som zistila, kým je môj manžel...“
„Nerozumiem!“
„Skús ma nechať dohovoriť a poviem ti to veľmi rada.“ Tentoraz sa Yunna prísne pozrela na otca a keď videla, že pokorne zostal mlčať, tak spokojne prikývla a nadýchla sa. „Ja keď som ho totiž spoznala som vôbec nevedela že to je on, vieš? A zistila som to práve pri príležitosti, kedy sa tento plášť roztrhal.“ Asi to nemala povedať takto dvojzmyselne, lebo v tej chvíli si všimne ako sa Necro nadýchol pre hŕbu nadávok, hrôz a ktovie čoho všetkého ešte. „Nie pri sexe, otec!!“ Klame až sa čuduje, že jej nenarástol nos. No Necrovi to stačilo.
„Dobre a čo to ostatné?!“ No tentoraz bolo jasne vidieť, že nechcel počuť výhovorky dcéry, ona vždy vedela dobre klamať a vyhovárať sa. Chce vysvetlenie priamo od neho a preto jeho pozornosť patrila len jednej osobe v miestnosti. Bol to Blake.*

Blake


*Nie pri sexe. Bol rád že Necro bol zaujatý pohľadom na svoju dcéru, lebo jemu tak moc šklblo na chvíľu kútikom pier, až to pekné nebolo. Keby jej otecko vedel že to bolo skutočne pri sexe aby Yunna nevidela kto v skutočnosti Bezmenný bol, to by o hlavu asi prišiel jedna radosť aj v tomto čase. V skutočnosti jej ho dal aj preto,a by jej pripomínal, že je nielen Blake ktorý na ňu skoro celý deň pred očami iných zlý, ale i Bezmenný, osoba ktorá sa nemusela pretvarovať a správať chladne. Keď sa Necro otočil späť k nemu, žiadajúc vysvetlenie ostatných predmetov, na tvári už mal neutrálny výraz, ktorý neukazoval, ako moc ho pobavili slová o nie sexe, ktorý sexom bol.* Vaša dcéra miluje slnko. Miluje svoju krajinu a to čo tu máte. Viem že tým, že ma ľúbi a že sa stala mojou manželkou musí obetovať veľa, návštevy ktoré sem bude robiť jej nevynahradia náš stály dážď. Nedokážem jej u nás zmeniť počasie, rád by som jej doprial slnko na viac dní ako mávame, no to dokážu len Bohovia a k tým ja nepatrím. Preto tie nádoby. Táto...*chytil do ruky tú skoro prázdnu, v ktorej boli kamienky ktoré žiarili.* ...má predstavovať Slnko, aby si ho vzala aj k nám domov a táto...*Chytil nádobu s plno premetmi* ...v sebe nesie kus vášho domova. Neviem čo je pre vašu zem typické, sú to len veci ktoré udreli do pohľadu mne, piesok, kvety ktoré u nás nemáme, listy farieb, aké som doma nevidel. Veci ktoré jej domov zobrať nemôžem, len niečo, čo jej bude stále pripomínať vašu zem a všetko čo k tomu patrí.

Floreine a Pandora

*Malá nereagovala na slová o tom, že s ňou nesúhlasil, no jeho myšlienka ju celkom zaujala. Z takej výšky asi naozaj nebolo veľa vecí vidieť zreteľne a to by sa jej asi tiež nepáčilo, keby bolo všetko maličké a rozmazané. To by nevidela poriadne asi ani Floru, ani mamičku ani Písmenko.* Asi máš pravdu. Z hora by si bol aj ty taký veľký zrazu maličký a ja by som na teba ani Floru nevidela. *Pritakala zamyslene, vôbec si nevšímajúc že on bol zaujatý niečím čo zazrel. Očká mala otočené smerom k veľkým zvieratám ktoré boli ďaleko od nich, no predsa boli obrovské a žili si svoj život.* Pozri aké veľké zvieratá! *Objasnila prečo ho oslovila a prštekom na ne ukázala. Zvieratá sa rútili svojim územím, ich si nevšímali, boli to bylinožravce, ktorým by sa však nechcela samotná Flora postaviť do cesty. No našťastie jej v nej ani nestáli. Floreine preto nesledovala tvori, ale hľadela smerom kde hľadel Z. Videla že spozornel, i to že bol pripravený na možný útok a preto sama siahla po dýke ktorú mala po ruke, keby kušu nemohla použiť, no i tú si pripravila. Pre istotu. Ona síce nevidela to čo on, pretože sledovala tie zvieratá obďaleč, no nemusela Z poznať roky aby mala dôveru v jeho inštinkty. Tie jej jej hovorili, že bol skúsený bojovník.*

Blake


*Mlčky čakal, cítiac silný stisk od Yunny. Držal ju ako mohol, aby sa nebála. Niečo mu hovorilo, že napriek tomu, že nič nebolo pre otca hodné jeho dcéry, išlo stále o jej šťastie. Z toho čo mu povedala bolo zjavné, že jej dal možnosť zachrániť ho skôr, než mu dokazoval že bol hodný jej lásky. Išlo len o to aby bola šťastná. Bolo obdivuhodné vidieť to, keď jeho otec bol taký ako bol. Naozaj ho tešilo, že ten ju ju ľúbil a dával jej to najavo, nechcel jej ublížiť. Preto keď sa vrhla okolo otcovho krku, usmial sa a mlčky pri nich stál, zároveň ho i ťažilo, že ona o toto všetko skutočne prichádzala. O domov, kde ju mali všetci radi, menila to za miesto, kde bolo len veľa vody a niekto, kto ju zneužil. Samozrejme aj on a Vanille, no u nich niekedy zabudne na to čo sa stalo? Zmieri sa s tým? Keď ju tam bude Uretan otravovať svojimi rečami? A on vedel že ako Blake s tým spraví málo a ako Bezmenný ešte menej. Sralo ho to kvalitne. Keď sa od otca odtrhla, objal ju, mal pocit že to potrebovala a na jej otca s usmial.* Aj ja som rád. *Odvetil a keď osameli, stále ju držal*

„ Z “

*Bol poriadne nesvoj z toho okolia a čo cítil. Akoby aj ten žrebec vycítil jeho nepokoj, lebo jeho telo začalo brnieť vzrušením, ušami strihal do strán a trysk sa zmenil na to dobre známe, netrpezlivé hopkanie.* Áno, presne nato som narážal, síce by si mohla zletieť nižšie, aby si sa prizrela, ale o veľa by si aj tak prišla. *Jeho životné krédo bolo v tom, že nech je akokoľvek zle, nikdy neľutuj to kým si a nikdy netúž byť niekým iným, lebo to čím si, bolo stvorené len a len pre teba a je to to najlepšie čo ťa mohlo postretnúť. No netušil ako to mal malej vysvetliť, prečo pri predstave krídel bol taký skeptický. Nech bolo akokoľvek zle, nikdy sa nesťažoval a ani len nezatúžil byť niekým iným. No boli to detské sny a on už bol pristarý aby si pamätal, či aj v detstve túžil byť niekým iným. Možno áno, ale to všetko už bolo v ňom hlboko pochované na roky rokúce. Bol jednoducho Z, muž bez mena, Brat bojovník a ochranca Sigourney. Inak sa na seba zatiaľ nepozeral, aj keď tušil, že pribudne ešte jedno skromné pomenovanie- opatrovateľ Skrinky.* Kvetinka, pôjdem pred tebou. *Nevšímal si ani tie zvery na ktoré mu malá ukázala a keď mali urobiť prvé kroky do lesa, jeho žrebec predbehol kobylu a spomalil na krok. Bolo zbytočné hnať ich. Ak ich mal niekto napadnúť, urobil by to aj keby sa lesom prehnali ako víchrica a kone si zase zbytočne uštvať tiež nemuseli. Možno iba pár metrov ako vošli do lesa a ich pohltil chládok a on sa náhodou obzrel za malým zajacom, ktorý pošramotil v kríčkoch, mu okolo ucha zasvišťala dýka, ktorá sa zabodla do stromu. Nad uchom zacítil niečo teplé, tečúce mu priamo do ucha, ale nevšímal si to a ako tichá odpoveď jeho letiaca dýka trafila cieľ priamo do hrude.*

Yunna

(( Napadlo mi, že by bolo zlaté keby Vanilka načúvala za dverami a pekne ich prekvapila (ak s ňou nemáš iné plány) ; potom by sme mohli pokračovať tam kde sme skončili ^^ ))

Tak! A zvládol si to! *Radostne sa usmiala, keď ju objímal a bola tomu naozaj rada, lebo asi by potrebovala sadnúť, čo sa jej kolená chveli radosťou a ledva stála na nohách. Obávala sa toho a predsa si bola taká istá, to bola celá taká krásna rozdvojenosť, až to pekné nebolo. Na jednej strane sa radovala, že to vyšlo a na druhej ďakovala Bohom, že predsa len. A otec ich nechal tak, určite vedel, že jeho dcéra bola z toho celá mimo, že jej nezahlušil manžela a vedela si celkom presne predstaviť ako sa asi teraz usmieval. V tých skrúšenom čase aspoň niečo bolo čo mu vyčarilo úsmev na perách a ona bola len a len rada, že sa nato podujala a mala zásluhu práve ona. Spokojne si odfúkla. Netušila ako dlho jej toto spamätávanie bude trvať, ale keď ona bola tak strašne šťastná. Konečne po tom všetkom zlom prichádzali len dobré veci a dúfala, že vydržia aspoň kým budú tu. V mokrej časti začne riešiť ostatné.* Nakoniec tá tvoja pekná makovica ostane na mieste. *Tvár sa jej zvraštila zamyslení.* A tak to vyzerá, že aj moja, po zvážení, že by mi ju bol odtrhol keď si myslel, že ten plášť sa roztrhal pri sexe. *Začala sa neovládateľne chichotať a tlmiac smiech pritisla pery k nemu. Len tak kypela radosťou.*

Floreine a Pandora


*Malá nemusela rozumieť tomu čo sa dialo, no i jej detská myseľ registrovala, že niečo nebolo v poriadku. Písmenko na zvieratká ani nepozrel, Flora zvierala kušu, čo pri nej nezvykla robiť pokiaľ nešla na lov. Malej sa nezdalo, žeby chcela ísť teraz loviť, veď len nedávno papali a ešte určite nikto nemohol hladní, ani ona. Niečo teda bola v neporiadku a tak i ona stíchla. Mamička jej vždy hovorila že musela byť hore preto, lebo dole boli zlí ľudia. Boli teraz tu niekde tí zlí a preto sa tí dvaja správali tak divne? Floreine ostražito sledovala stromy a zaradila sa za Z, trochu viac naklonená k malej, aby ju kryla svojim telom ako sa dalo, čo sa zase na koni moc nedarilo.* Nech ti poviem čokoľvek, urobíš to dobre? *Zašepkala malej do ucha, nebol vhodný čas na vyjednávanie a ako poznala malú, tá máločo spravila bez otázok a reptania.Pandora už otvárala ústa, no napokon len prikývla a tuhšie sa chytila kobyly, práve v čase keď vzduchom preletela dýka tesne okolo Z hlavy.* Písmenko! *Malá prekvapene vykríkla, očká jej padli na trochu krvi, ktorá mu tiekla nad uchom. Floreine ju zatlačila na koni telíčkom na kobylu, aby na zvierati skoro ležala a nebola taký ľahký terč.* Nehýb sa. *V danej chvíli už ale hľadela medzi stromy, útočník určite nebol sám. A skutočne, za stromami sa mihli dva páry očí. Vystrelili smerom k nim, jeden dostal zásah do ramena, no obaja niekam zaliezli. Následne sa však obaja vyrútili priamo na nich, jeden so sekerou, druhý s niečím ťažko špecifikovateľným.*

Blake, Vanille

*Vanille načúvala za dverami. Napriek tomu čo sa dozvedela o tom, čo sa stalo medzi Yunnou a ním, zase nechcela aby jej brat prišiel o hlavu. Napriek všetkému. Nie preto, žeby si myslela že pre jeho nezvládnutie úlohy by sa niečo malo stať i im ostatným, ale jednoducho nechcela. Preto sa snažila tváriť nenápadne s uchom prilepeným na dverách kde ich videla zmiznúť. Keď počula kroky na chodbe, vystrela sa, tvárila nenápadne, akurát jej potom unikali isté skutočnosti z vnútra. Prečo vyrábali tie dvere z takého hrubého dreva? To vôbec nemysleli na špicľujúcich ľudí čo chceli počuť čo sa tam deje? Hrôza s nim. Jedna zo žien čo niesli čisté oblečenie ju načapala, no na tú kašlala, počúvala si ďalej. A veru, jej drahý brat to nejakým zázrakom zvládol. Nepočula čo to tam predtým hovorili lebo niekto šiel okolo a ona musela byť "nenápadná" no počula záver a to bolo hlavné. Ako zaregistrovala, že Necro išiel niekam do kýblika, vrútila sa dnu ako veľká voda a vyškerená akoby sa nadýchala čohosi. Čoho to bolo otázne.* No neverím, zvládli ste to. Teda ty Blake! *Zrúkla na celú miestnosť a v tej chvíli sebou Blake cukol a odtiahol sa od Yunny. Trvalo len sekundu či dve, než jeho výraz ochladol a zostal tvrdým.* Načúvať sa nemá Vanille. *Zavrčal na ňu čo najchladnejšie. V aktuálnom citovom rozpoložení to nebolo práve najľahšie a nahoršie aké zo seba kedy dostal, no i tak to stačilo na to, aby Vanille úsmev pohasol.*

Yunna

*To bola celá Vanille. Vedela kedy má prísť, vždy v tom najhoršom čase, kedy to naozaj neprichádzalo do úvahy. Keby ako Blake nemusel hrať nepríjemného, tak by si hlasno vzdychla, ale vedela ako sa musela správať. Bolo ťažké správať sa inakšie, zakrývať čo cítila a že najradšej by ho tam vyobjímala k smrti a ubozkávala ho. Keby tak mohol čítať jej myšlienky, určite by si uvedomil akú chlípnu manželku mal. Na perách sa jej zjavil provokačný úsmev.* Vanille, takmer sa mi podarilo zviesť tvojho neprístupného bračeka a ty mi to takto pokazíš! Že sa nehanbíš! *Pery sa jej roztiahli do úsmevu a rýpavo na Blaka žmurkla vykročiac k Vanille.* Čože ten pretiahnutý ksichtík, švagrinka? Azda si chceš nechať pokaziť náladu tvojim ufrflaným bratom, keď sa nám podarilo tak dobre zahrať divadielko o šťastnej láske? *Rýchlo sa však ešte vrátila, veci si zabalila do plášťa, tak aby ich ani tá zvedavá striga nevidela a vykročila von ťahajúc ju so sebou.* Čau drahý. *Ešte viac provokačne sa usmiala, no za Vanilliným chrbtom, tak aby to nevidela mu ešte poslala vzdušný bozk. Prišlo jej to také pojašené, takto sa skrývať.* Uf, ale som rada, že to vyšlo. *Vzdychla si už za dverami, keď sa bezpečne náhlila do svojej jaskyne, aby tam odložila veci a potom sa mohla spokojne venovať švagrine.* Nič si z neho nerob, on len nechcel, aby si bol svedkom našej veľkej lásky. *Ale jej to mlelo! A to ešte netušila čo ju malo čakať. Keby hej, ani by nepípla.*

Floreine a Pandora


*Ako hľadela na rútiacich sa dvoch, zoskočila z koňa. Nechcela opustiť malú, no keď bola pri nej, ohrozovala ju viac. Len čo sa nohy dotli zeme, potľapkala kobylu po zadku a ten sa pohol kúsok ďalej, takže aby sa dostal hociktorý za malou, museli prejsť najprv cez ňu a Z. Následne už však vnímala len tých dvoch, ktorý ich ohrozovali. Nejako sa jej nevidelo, že tam boli len traja. Oni predsa chodili po celej skupine, niežeby sa chcela v danej chvíli sťažovať. Proti trom mali šancu, proti všetkým by padli skôr než by poriadne vytasili zbrane. Namierila kušou k tomu čo sa rútil na ňu, mierila na srdce. Prvý zásah, no on bežal. Ďalší a ďalší, konečne sa zapotácal, padol čelom k zemi. Sekera sa zaborila do zeme pod ich nohami a Floreine sa pohla smerom k Z. Nedbala na jeho slová aby utekali, nič také nehrozilo. Ak by išlo v danej chvíli malej o život a neostávalo by nič iné, dokázala by ho tam nechať aby malú zachránila, no teraz jej nehrozilo nič, kým oni dva stáli. Vystrelila teda na toho obrovského s podivnou zbraňou, ktorý sa začal zaháňať pre Z ako blázon, no on akoby ani nič necítil. Videla že Z ho trafil aj nožom a nič. Ona mu napálila do tela niekoľko striel a on sa zaháňal hlava nehlava všemožnými smermi.
Malá sa na koni opatrne vzpriamila, pevne sa držiac aby neskĺzla. Očkami najprv prebehla po tom čo ležal na zemi, na krv ktorá bola okolo neho a potom s hrôzou v očkách prešla k tomu obrovskému, ktorý sa snažil ublížiť Písmenku a Flore. Nechcela ich dvoch vidieť takto ležať na zemi, nehybných. Pojem smrť jej v živote nič nehovoril, vedela len málo čo to naozaj znamenalo. Umrelo jej len zvieratko a Flora jej vtedy povedala, že ono len prešlo niekam inam, kde raz pôjdu všetci keď príde čas a budú pripravený, že za ním nemusí plakať, že jemu je dobre. No i tak jej za ním bolo smutno a nechcela aby teraz už odišli i oni dvaja, nechcela aby prišiel ten čas. Nikoho iného nemala a jej malé srdiečko jej silno bilo v hrudi. V očiach mala slzy, neplakala, boli to slzy ktoré vyvolal strach. Bola ale potíšku, bála sa niečo povedať aby sa za ňou neotočili a on im neublížil.*

Vanille


*Odišla by aj sama, čakala že Blake bude mať možno aspoň päť minút dobrú náladu že to zvládol, no viditeľne ani jeho radosť nestačila nato, aby sa k nej nesprával hnusne. Chcela sa teda otočiť na odchod, keď sa za ňou pobrala i Yunna. Nechcela ich rušiť, viditeľne kym neprišla tak i Blake bol milší, no nepovedala nič a kým boli vo vnútri, tvár mala zatiahnutú ako slniečko za mrakmi. Vonku ju však ten ťaživý pocit pomaly opúšťal. Počúvala ako to Yunne mlelo a mohla sa tešiť na ten spucung.* Takže takže! *Otočila sa k nej, len čo sa dostali ďaleko od všetkých a nehrozilo že ich niečo začuje.* Toto rýchle rapotanie ťa nezachráni slečna a ak sa pokúsiš znovu utiecť, uviažem ťa. *Zaškerila sa na ňu, no skrytá hrozba nebola tak úplne mimo. Kľudne by ju niekde uviazala, žiadne utekanie teraz už nebude, tým si mohla byť istá.* Kedy si sami chcela priznať že si spala s Bezmenným hááá? *Veľavýznamne nadvihla obočie a prepálila ju pohľadom, aby neskúšala zatĺkať. Už aj tak všetko vedela, takže teraz jej tak ľahko pokoj veru nedá.*

Yunna

*Ona to vedela, že má držať hubu a krok, lebo toto nedopadne dobre, hlavne keď Vanille začala točiť o niečom o čom vedieť nemala! Takže Blake si tiež pustil pusinku na špacír, dobre vedieť, že už s ňou bol, no asi ho zato niekam nakopne a bude ho to bolieť! Veru áno! Stiahla ju do jej izby, koľké šťastie, že boli tak blízko.* Zbláznila si sa?! Hovoriť o tom na chodbe? Mohol by ťa niekto počuť, trebárs aj Blake! *Normálne sa až vystrašila, lebo nevedela ako by bola zakryla ten fakt, že sa vyspala s nejakým Bezmenným, keď to sotva mohla hovoriť o svojom manželovi.* Zaujímalo by ma čo ti ten tlčhuba všetko vykecal! *Mala sto chutí vrátiť sa a zaškrtiť ho! Prečo ju nevaroval?! No prečo?? Isto sa tam teraz vonku zabával na nej, že ju Vanille chcela doslova znásilniť o informácie, ktoré sa nemali dostať na svetlo sveta a hľa! Vedela ich Vanille.* Kto povedal, že som sa chcela priznať? *Spýtala sa jej napokon tváriac sa ako najväčšie neviniatko a schovajúc veci od Blaka pod posteľ, tak aby ich ani potvorka striga nevyňuchala. Ťažko by jej vysvetľovala ten plášť a ostatné veci.. Ona už nie je ako jej otec, sotva by si dala vyhovoriť taký detail, že to ISTO nebolo pri sexe, keď ináč ako sexom sa to nazvať nedalo.*

Vanille


*No nie nezbláznila, ona sa rozhliadla či boli sami a zase to nezrúkla na celú chodbu. Zase nejaký rozum jej ostal, aj keď to slnko páliace zanechalo nejaké následky. Asi sa jej mozog spotil a časť odišla no. Vo všetkom bola nanajvýš nevinne, to to ich bujaré slniečko. Nebránila sa ale stiahnutiu do izby, kde sa ako doma pekne šmarila na jej postel aby si spravila pohodlie a začala sa smiať.* Všetko mi vykecal! Polohu, ako dlho to trvalo, koľko krát si sa urobila! Všetko viem! *Snažila sa tváriť vážne, akoby také niečo vedieť chcela. No to určite, zase nebolo jej treba vedieť isté detaily, no to že spolu spali samozrejme vedieť chcela! A táto potvora ktorá si hovorila jej švagrínou na ňu kašlala.* Takže ty si mi to ani povedať nechcela! Že sa nehanbíš potvora! Ešteže bol Bezmenný taký láskavý a uviedol ma do obrazu. Niežeby teda mal inej možnosti ako odpovedať na moje otázky. *Žiarivo sa usmiala, celkom by ju zaujímalo ako to vlastne robili. Źeby jej ukázal svoju tvár? Alebo si užili po tme aby ho nevidela? Spýta sa jej, ale najprv počká čo povie na jej výmysly. Hádam im uverí, nech je trochu srandy, keď už ona sa jej nehodlala priznať s takými podstatnými vecami ako bol sex s Bezmenným, jej akoby bratom.*




Floreine a Pandora

*Netušila ako mohlo existovať niečo také, ako stálo pred nimi. Obor, ktorému akoby nestáli ani za povšimnutie. Vlastne ktorému nestáli za povšimnutie zranenia ktoré mu spravili, pretože ich si teda všímal dobre. Zaháňal sa s cieľom poslať ich na onen svet. Floreine mala v krvi bojovného ducha, no zdravý rozum jej našepkával, že ho nemohli teraz poraziť. A nemohli nechať poraziť ani seba, nie pred očami malej. Arenejec sa na ňu zahnal, len sa prikrčila a vyhla zásahu jeho zbrane, ktorý by pre ňu bol určite smrteľný a sledovala, čo Z urobil.* Písmenko! *Ozvalo sa zozadu od malej, keď videla ako na Arenejca vyskočil a skončil na zemi. Malá sa už na koni celá chvela, dokonca chcela z koňa i zliezť, no našťastie sa jej zamotala nôžka a v tom strachu sa nevedela vyslobodiť. Výkrik však prilákal pozornosť Arenejca k malej. Zabodol do nej lačný pohľad po smrti a Floreine vzkypela zlosť i strach zároveň.* Malú z toho vynechaj ty smrad. *Zavrčala na neho a hodila po ňom dýku, len aby ho zamestnala a on nevenoval pozornosť malej ani Z, ktorý bol na zemi zraniteľnejší.* Čas pakovať sa! *Zavolala za ním, práve keď sa Arenejec hrozivo pohol smerom k nim. Detská tvárička sa mu zjavne taká vyplašená páčila najviac. veď po čom bažili najviac? Po krvi, bolesti a strachu. A malá sa bála. Floreine viac nečakala, zvrtla sa za malou a vyskočila na koňa.* Sabar! *Zavolala k žrebcovi, chcela po ňom jediné, aby prebehol k Z a pomohol mu utiecť, teraz keď sa Arenejec pohol od neho smerom k nim lebo chcel malú. Ona popohnala kobylu rýchlo preč a aj keď sa rozbehol, ich na koni skutočne nemohol chytiť.*

Vanille


*Začala sa rehniť. Hádam jej naozaj uverila, žeby bol Bezmenný taký a prezradil jej také detaily. Alebo žeby ju až také veci trápili? Zase nebolo treba preháňať.* Čo si šiši, jasné že také veci som sa ho nepýtala a ani by mi ich nepovedal. Nejaké gentlamenstvo v ňom je, aj keď, myslím že on si myslel, že ja už viem o tom čo ste robili. *Zazubila sa, pekne sa okašľal, len čo bola pravda. A keď sa už tak kvalitne preriekol, nemohla ho nechať len tak. Ani za ten svet.* Vieš čo by ma ale fakt zaujímalo? Ako ste to robili aby si mu nevidela tvár...či si ju videla? *Zadívala sa na ňu skúmavým pohľadom, akoby sa snažila rozpoznať, či jej chcela klamať alebo zatĺkať. Nemohla ju rozptýliť ani rýpaním na tému Sally a Leo, lebo o čom by jej len hovorila. Teda v rámci Lea by sa dalo spomenúť aká bola šokovaná keď jej strčil jazyk do úst, no to počká. Ju teraz zaujímali né veci a nijaké zahováranie jej nemohlo pomôcť.* Takže? *NIe, veru jej nedá pokoj kým sa nedozvie čo chce.*




Floreine a Pandora

*Cítila ako sa jej malá chvela v náručí a ako otáčala hlavu do zadu kde sa im strácal Z a sama mala pokušenie sa otočiť, či sa vrátiť, no nemohla. Obávala sa či tam nenatrafí na ostatnú skupinu, či sa na nich niekto nevyrúti, nejaký ďalší zblúdilci. V jednej ruke zvierala zbraň, druhou pridŕžala malú a uzdu kobyly.
"Čo Písmenko?" ozvala sa malá cez slzy, ktoré sa jej hrnuli do tváre.
"Dobehne nás, neboj sa," odvetila jej, rútiac koňa ďalej, na nejaké bezpečnejšie miesto. Sama sa obávala čo s ním bolo, už dávno mala počuť dupot žrebca za svojim chrbtom.
"Bol moc veľký..." oponovala malá, no Floreine jej nemienila dovoliť myslieť na také veci. Musel ich dobehnúť, jednoducho musel. "...a nemotorný. Písmenko sa k nám vráti, neboj sa." Spomalili a ona zastala na trávnatej časti, ktorá nebola obkolesená priveľa stromami a tak mohla sledovať, či sa niekto nevyrúti a prípadne pohnať koňa ďalej preč. Sústredene ale hľadela hlavne dozadu, na miesto z kade očakávala Z a zároveň hladkala malú, ktorá sa pre jeho neprítomnosť nemohla upokojiť, nech jej tam šepkala čokoľvek. Bolo to prvý raz čo videla boj, smrť, bolesť takéhoto druhu a nerozumela tomu, prečo sa to stalo. Ničomu nerozumela, len tomu, že nechcela aby priešiel čas pre Písmenko a Floru.*