ASALA- časť Mare Imbrium

Floreine, Sofi


*Zaklipkala milahlnicami a zelené oči sa zaleskli, no bola šťastná, že ich našiel a pochoval, že jej rodina mohla nájsť pokoj u Bohov. Krátko prikývla a usmiala sa.* Ďakujem. *Zašepkala a odstúpila, že pôjde za V, predsa len sa tu rozprával s akousi ženou a ona nechcela rušiť a V vyzeral, že čakal či sa pridá. Zato Floreine len prevrátila očami keď začula že V ju nazval Kvetinkou, no bolo jej to treba? Jasné, počuli Z a viditeľne sa to uchytilo. A ona chcela pravý opak. Natiahla ruku ku kríku na ktorom rástli akési drobné guľaté mäkké plody, ešte nie moc zrelé a jeden odthla a s nevinným úsmevom po ňom hodila.* Aby sme si nezabojovali skôr než si myslíš, keď ma takto budeš volať. To že ma tak vola tento tu neznamená že ma tak musíte volať všetci. *Zazubila sa na neho a Sofi sa zasmiala a pobehla k V. Floreine pootočila hlavu k Z, prešla k nemu a šťuchla ho.* Zahlušiť ťa je málo. *Poznamenala nespokojne, ona a Kvetinka. Hrôza s týmtio chlapmi.*




Blake, Pandora

*Keď Yunna prehovorila s obavou v hlase, vedel že tie otázky boli oprávnené. Ani sa poriadne nepoznali, nikdy by ešte neboli manželia nebyť toho, že sa vziať museli, že to bolo potrebné. Ľudia sa neberú po týždni známosti, za taký čas ani nedajú najavo svoje sympatie často. Keď len pomylel na svoju sestru, koľko trvalo než prekročila hranicu so Sallym, ako sa poznali...* Netrápme sa tým teraz, ak sa niečo také ukáže, potom to vyriešime. Nájdeme nejakého spoločného koníčka a hneď budeme mať niečo spoločné. *Okrem toho, keby to bolo zlé, protiklady sa predsa priťahujú no nie? Nešiel sa tým teraz nejako trápiť, mali dosť času aby sa spoznali a aby sa pokúsili všetko vyriešiť, čo by sa mohlo vyskytnúť.
Malá zatiaľ jednou rúčkou škrabkala jedného, druhou druhého a niečo im rapotala, akoby jej mohli odpovedať. Chválila ich aký boli pekní a hompáľala nožičkami od radosti.*

„ Z “

Nemusíš ďakovať. *Bola to samozrejmosť, že to urobil. A bol by to urobil ktokoľvek. Tým si bol istý, takže nevidel dôvod prečo by mu v takej záležitosti mala ďakovať. Len sa mlčky škeril, keď počul, že V nazval Floreine Kvetinkou a trochu vyprskol do smiechu, keď videl jej reakciu. V sa tiež vyškieral a ani sa nenamáhal uhnúť pred letiacim plodom, ktorý po ňom šmarila. Odrazil sa mu od hrude a on na ňu len žmurkol. Po tejto reakcii si mohla byť istá, že ju tak budú volať VŠETCI Bratia a nie len Z a V. O to sa postará prinajmenšom len Véčko, no ani to nebolo celkom isté. V a Sofi sa stratili v jaskyniach a Z len zaochkal pri jej štuchanci.* Hej! Sľúbila si mi nehu, tak čo stváraš? *Zaškeril sa s rukou na rebrách, kde predtým dostal od nej úder a úsmev z pier mu neschádzal.* S nami sa nudiť nebudeš, ty moje Kvietko.



YUNNA

*Len si zbytočne robila obavy. Tíško si vzdychla a donútila sa k úsmevu.* Máš pravdu, Blake. Zbytočne sa trápim. Však dôležité je čo cítime.. *Oprela sa čelom o jeho čelo a jemne ho pobozkala. Ten džavot malej sa nedal prehliadať, preto keď sa k nej pozrela, pery sa jej ešte viac roztiahli do úsmevu.* Úprimne teraz neviem povedať kto si koho viac obľúbil. Či ona ich, alebo nie skôr oni ju. Veď sa pozri. Naši miláčikovia sa správajú ako deti keď sa hrajú s malou. *Chichúňala sa na keď videla ako Kirin bláznil a rovnako aj Wabi. Doslova sa naťahovali o jej pozornosť a vyžadovali si ju teda poriadne, tak aby sa im obom venovala na sto percent.* Obávam sa, že nakoniec ich budeme od nej trhať ako malé deti. *Neprestávala sa smiať a jej smiech bol pre ten okamih srdečný, len tak jej oči žiarili šťastím. Ešte nikdy nevidela Kirina takto vyvádzať.*

Floreine


*Mala chuť nakopať do zadku i seba, že po ňom hodila ten plod a jasne tým podčiarkla svoj názor na pomenovanie Kvetinka. Že ju tak volal Z, no čert to ber, ona mu tiež dávala všakovaké pomenovania. Ale ak ju tak naozaj začnú volať aj jeho kamaráti, asi im bude kopať do zadku, niežeby to zjavne malo mať nejaký úspech. Hrúza toto.* Joj ty princezná z cukru. *Zasmiala sa a po jeho poslednej vete vedela, že nudiť sa naozaj nebude mať možnosť. No napriek tomu ju zase chytala chuť trošku do neho porýpať, predsa len, išlo im to dobre.* Už som tvoje? *V očiach sa jej odrazili nezbedné iskričky.* Jaj zabudla som, ja s Malou sme tvoja dobre skrývaná rodinka, ktkorou si sa tu vôbec nepochválil. Asi by som to mala brať osobne. *Zazubila sa na neho ešte viac. Darmo, keď videla tie výrazy keď prišli a ten smiech a poznámky ktoré absolvoval, ešte teraz jej z toho bolo vtipne. Vzdať sa rýpania to veru nie, dúfala že mu ešte trochu pozornosti povenujú, nech mu môže ešte robiť trošku zle.*




Blake, Pandora

*Nebol z tých čo sa vzdávali a ak medzi nimi boli city, nemal pocit, že by si nedokázali nájsť spoločné záujmy, čas na to aby spolu našli jednu cestu. Keby je to naopak, to by mohli byť aj priatelia ktorý neviažu city ako ich, no takto to podľa neho išlo.* Obávam sa že Wabi s Kirinom u nás doma budú vyhľadávať detskú spoločnosť. Viditeľne sa im to veľmi pozdáva. *Ušknul sa pri pohľade na tie tri "detičky" pokope.* Alebo budú od nás očakávať toľkú pozornosť. *Dodal a tulkal si ju k sebe. Wabiho poznal ako veľkú číču čo sa vedela mojinkať, no teraz pri tej malej ožil akoby bol ešte mláďa, čo nevie čo od dobroty. Zjavne pri malej omladol a Kirin tiež. Vyzeralo to tak, keď na nich hľadel.*

„ Z “

*Tak ešte princeznou z cukru nebol. Tá nepodarená Kvetina mala teda poriadnu papuľku, že jej nie je hanba. No darmo, neplánoval jej niečo k tomu hovoriť, i tak by to bolo ako hádzať hrach o stenu, či skôr zbytočné a len by na seba upozorňoval tak ako ona, keď pred Véčkom potvrdila, že sa jej prezývka Kvetinka nepáčila. A čo čakala? Tak jej treba, keď sa nevedela ovládnuť. Ak ju ešte aj W začne volať Kvetinka, tak to bude teda vrcholom a Z bude môcť umrieť šťastný. Škodoradosť najlepšia radosť, on to dávno hovoril.* No samozrejme, že moje, predsa ako vravíš, si tá utajovaná matka mojej dcéry, tak čie Kvietko by si už len bola, há? *Zaškeril sa na ňu a kývol na ňu nech ho nasleduje, že jej poukazuje aspoň okolie. Samozrejme, že sa mu nepáčilo to škatuľkovanie Kvetinky a malej Skrinky k nemu, ale pokiaľ to bolo v rámci srandy ešte to vedel pretrpieť. Horšie by to znášal, keby to niekto mal brať ako skutočnosť. Ojoj, to by bolo veru zlé, moc zlé. On, výhradne nerodinný typ. Ten, ktorý nikdy sa nechcel zaviazať týmto putom a nie len kvôli sebe, ale aj kvôli svojmu okoliu a kvôli budúcej možnej padni Zetkovej..*



YUNNA

*Nad Blakovými slovami sa začala smiať a len krútila hlavou. Nehovoril tak odveci a len neveriacky krútila hlavou nad správaním ich zvieracích priateľov.* Hej, buď ich budeme musieť hľadať pri deťoch, alebo prinajlepšom sa takto pekne hrať budú spolu. Horšie to však bude ak také niečo budú vyžadovať nakoniec od nás dvoch. *Oprela si mu tvár o hruď a ukryla sa v jeho náruči.* Myslím, že to bude chcieť vymyslieť náhradný plán ako naše dve deti zamestnať. *Odteraz ich bude prezývať deťmi, lebo po tom čo tam teraz mala šancu vidieť sa tí dvaja nezbedníci ani inak nedali nazývať. Veď toto čo predvádzali bolo ako dve deti, ktoré si vyžadujú svoju dávku pozornosti. Hrali sa s ňou, túlili sa k nej, zabŕdali do nej a pritom obidvaja vydávali radostné zvuky.* A myslím, že všetci traja dnes zaspia ako bábätká. *Zasmiala sa nad tým. Oni boli vo svojom detskom svete a ich dvoch si nevšímali, zato jej to tak vyhovovalo. Ale len preto, lebo jej robilo nesmierne potešenie pozerať sa na ich hru. Cítila sa krásne.*

Floreine

*Samozrejme, ona bola už mamička. Jej to ani ako taká zvláštna predstava neprišla, ona v podstate taka polovičná mamička bola, vychovávala dieťa od miminka takže k tomu city jednoducho získala, aj keď ešte v puberte sa jej dievčatá smiali že ona sa nikdy nevydá, že takú ženu žiaden muž nebude chcieť, čo nevarí ale radšej bojuje. Z časti asi aj pravdu mali, nebola typ ženy ktorú by pozývali na rande zástupy chlapcov, no nikdy si tým hlavu moc nelámala. Mala jednoducho iné záujmy, do ktorých randenie a postávanie pred zrkadlom nepatrili.* V tom prípade musím povedať, že máme krásnu dcéru. *Zazubila sa na neho. Malá sa síce nepodobala ani na jedného z nich, ale to bol úplný detail. Nevedela si predstaviť krajšie dieťa než bola Pandora a nebolo to len tým že sa o ňu starala. Milovala tie jej pehy a obrovské oči, ktoré na každého vedela hodiť. Floreine sa pomaly pohla za Z, obhliadka sa jej pozdávala, keďže tu nikdy nebola. Rukou si prešla ku krku, ktorý ju už hodnú chvíľu otravoval od nejakého hlúpeho hmyzu čo ju pri príchode sem uštipol. Nejako nad tým predtým neuvažovala, no teraz ju to začínalo nejako otravovať. Kráčala ďalej, no čím viac pohybov vykonávala, tým viac si uvedomovala že jej začína byť horúco. No horúco nie pre slnko ktoré pieklo, ale akoby niečo vrelo priamo v nej a sťažovalo jej to ešte aj dýchanie. Po čele jej stiekla kvapka potu a jej dych začínal byť rýchly, krátučké nádychy akoby nemohla využiť celú kapacitu pľúc. Točila sa jej aj hlava a ona zrazu zastavila, mala pocit že ak spraví ešte krok dopredu, stratí vedomie alebo len tak odpadne. S rukou na hrudníku sa snažila nadýchnuť poriadne, kľakla si aby naozaj neomdlela, no nič nepomáhalo.*

Blake, Pandora

*No, tiež mal pocit že to bude chcieť náhradný plán. Lebo tieto ich "detiská" im nedajú teraz pokoja, keď okúsili energiu malého dievčatka.* Ja sa skôr obávam, že sa im vôbec nebude do tej postele chcieť ísť, keď budú takí rozbláznení a rozkokošení. *Usmial sa na ňu a pohladil ju po vlasoch, ktoré ešte stále boli zapletené do dvoch copíkov.* Budeme ich dnes ešte naháňať a ako bábätká zaspíme my dvaja. *Doplnil so širokým úsmevom a očami prebehol zase k nim. Veru, nevyzerali žeby mali vôbec niečo také ako vybíjateľné baterky. A keby aj hej, určite mali po ruke náhradné, lebo ako ich tak sledoval, energie mali za celú osadu. No bolo príjemné takto tam stáť s Yunnou v náručí a pozorovať svojho chlpáča, Yunninho Kirina a malé dorbné dievčatko, ktoré dokázalo tak úžasne prejavovať radosť. Deti a ich čistota, úprimnosť, neskrývaná a nefalšovaná radosť. Bolo to nákazlivé.*

„ Z “

*Aj keď sa tomu vzpieral, neubránil sa zubatému úsmevu.* Veru, máme prenádhernú dcéru. *Zaškeril sa. Kráčal možno len krok pred ňou a práve preto si jej správanie všimol príliš neskoro, aby stihol nejako zareagovať. Všimol si to až keď stála a on zmätene pozrel na ňu. Vytreštil šokovane oči na ňu a strnul.* Kvetinka? *Videl, že mala problémy, ledva dýchala, pot sa jej perlil na čele a nebol si istý, či vnímala jeho existenciu pri sebe. Rýchlo k nej urobil posledný krok a skôr než by stihla náhodou padnúť si k nej kľakol a chytil ju. Opatrne, podopierajúc jej hlavu ju skláňal k zemi, aby si mohla ľahnúť.* POMÓC! *Kričal čo mu hlasivky stačili.* ZAVOLAJTE NIEKTO ARRIANE! *Neprestával kričať, keď si náhodní okoloidúci všimli ten lomoz. A práve B z Bratov, ktorý bol blízko sa rozbehol po šamanku. Ostatní Bratia ich obkolesili a Z si kľakol k jej tvári, utieral jej dlaňou pot z čela a i keď mal obavy, prejavoval ich moc zvláštnym spôsobom.* Ty jedna burina hlúpa, si tu päť minút aj s cestou a necháš sa hneď otráviť? No máš sa načo tešiť, keď príde Arriane! Postarám sa o to, aby ti dala ten najhorší liek, vieš to? *Prstom jej štuchol do líca.* A mimo to, okamžite vstaň! To ma tu chceš so Skrinkou nechať samého? A ty si cvok?? *Normálne, ale naozaj s ním začal kmásať smiech. Len jemný. Ale predsa.*

Floreine

*Nechápala čo sa to dialo, len cítila, že jej bolo naozaj zle. Podľa toho že bolesť cítila len v okolí rany po uštipnutí si domyslela, že ju niečo kuslo, niečo čo bolo buď otrávené alebo mala na to alergiu. Uvedomovala si zatiaľ kde bola, vnímala i to, ako jej pomohol ľahnúť si, no neuvedomvoala si, ako vyvracala očami, čo sa jej všetko chcelo pred očami stratiť. Našťastie v ležiacej polohe nemohla omdlieť, no zato dýchanie sa jej nezlepšovalo. Vnímala jeho krik o pomoc, zatiaľ čo sa snažila poriadne nadýchnuť, no nešlo jej to. Mala pocit že sa začne dusiť, nestíhala sa tak rýchlo nadychovať a bolo vidno že dýchanie jej robilo najväčšie strosti. Ani ten oheň čo jej vládol vo vnútri tela nebol taký hrozný, ako závažie na hrudníku brániace jej vdýchnuť do seba kyslík. To že sa tam okolo nich obkolesilo viacero osôb zaregistrovala, no počet ani tváre nejako nevnímala, dalo jej čo robiť počúvať Z aj to, keby bola pri plnom vedomí a sile, dostal by poza uši.* Ty si ťuk...*Vyšlo jej spoza pier, chcela sa nad ním zasmiať, no len si vzala aj to málo kyslíka z pľúc a začala sa drhnúť. S rukou na hrudi sa snažila upokojiť a zase do seba niečo dostať, no zároveň mu chcela odpovedať, no pre to dýchanei to z nej išlo ako z chlpatej deky.* Ak sa o to postaráš, ja sa postarám aby ti Pandora kukla pod nohavice a donútila sa hrať v piesku...*Slová trochu sekala od ťažkosti a pokožka okolo miesta bodnutia nepekne modrala.*

YUNNA

*Teraz si vedela krásne predstaviť aké to bude, keď budú mať spolu deti a budú sa na nich takto v objatí pozerať pri hre. Tešila sa nato. Budú to nádherné dni. Nádherné spoločne strávené chvíle.* Koľké šťastie, že ani Kirin, ani Wabi sa nám nebudú chcieť nasťahovať do postele, aby spali medzi nami. *Začala sa chichúňať, keď si uvedomila čo vlastne povedala a prudko sa zarazila. Odtiahla sa od neho, aby sa mu mohla pozrieť do očí.* Čo ak sa nám budú chcieť nasačkovať do postele?! *U Wabiho to bolo dosť možné, on bol šelma, maznák, ale keby to skúšal Kirin, asi by sa veľmi ťažko zmestili všetci do postele. Však ten jej krásny šupinatý obor by zabral celú posteľ. No chcela, aby Kirin u nich býval s nimi v jaskyni, keď Wabi nemohol. Chcela sa tam cítiť aspoň trochu bezpečne a bez jedného z nich by sa necítila. Navyše Kirin nebol stavaný na ten chlad. Buď by ho musela nechať doma, čo by nikdy neurobila, alebo sa postará o to, aby mu nebola zima.*

Blake, Pandora

*No to bola teda predstava. Ako sa im tieto ich veľké teliatka chcú natlačiť do postele.* Obávam sa, že ak by to skúšali, my dvaja sa môžeme rovno presťahovať na zem, alebo dať pritlačiť druhú rovnako veľkú posteľ. *Zazubil sa, veru, Wabi bol poriadny kus leoparda a to ešte stále bolo nič oproti Kirinovej veľkosti. Oni dvaja by sa veru ocitli veľmi, ale naozaj veľmi rýchlo na zemi.* Ehm...keď sa spojazdnia tajné jaskyne, zaobstarám nám obrovskú izbu s dvojnásobne veľkou posteľou, aby sme sa tam pomestili. Len dúfam, že Kirin v noci nebude šťuchať svoje rožky do nás. *Pri tej predstave sa zasmeje, aj keď, veru to by bolo vážne.* Budeme im musieť vysvetliť, že oni majú ako správne deti svoje postieľky a tie naše sú naše. Veď to by sme museli na nočné...*Očkom hodil k malej či je zamestnaná.* ...hrátky čakať kým tí dvaja zaspia. Čo ak by sa chceli pridať. *Smial sa, veru smial.*

Floreine

*Aj by mu povedala, že sa asi mení na chlapa keď nestíha dve veci naraz, no pre to dýchanie si to napokon nechala len v hlave, lebo nepotrebovala, aby jej niekto z nich musel dávať umelé dýchanie. Akurát keď ho počúvala tak sa jej chcelo poriadne smiať a to sa teda začala drhnúť ešte viac. Uvedomoval si, ako jej to sťažoval tými svojimi rečami?* Mne nie...malej...*Zachrapčala popri dusení, lebo jej to inak nevydalo. A farby naozaj menila, pretože začínala byť v tvári nerirodzenej farby pre ten nedostatok vzduchu i pre tú reakciu na uštipnutie akéhosi zmrda malého.*Rozveselím?*Zopakovala na tri krát, čo sa nemohla nadýchuť. Keď on táral a ona nemohla byť ticho, dokonca aj keď jej to spôsobovalo bolesti a nemohla sa len viac nadýchuť.* Ty sa...cheš zbaviť...*Bolo počuť asi tak každé druhé slovo ktoré mu chcela vo vete adresovať a najradšej by ho naozaj oslintala, keď už si to prial, tie jej slinky. Pootvorila skutočne ústa, ale to len preto že sa snažila dostať do seba viac vzduchu, už ju bolelo to neustále nadrapovanie sa za vzduchom, ktorý jej nechcel ísť do pľúc. No tú ruku na hlave by mohol nechať, bola horúca a aspoň trošku ju to na chvíľu ochladilo. Načo tá žena chcela kozu, to radššej ona vedieť nechcela.*

YUNNA

*Smiala sa a smiala, keď počúvala tie slová o možnom teperení sa ich zvierat do postele. No to by veru museli mať posteľ veľkú ako celá izba. Ale tá predstava, že v novej časti jaskýň budú mať veľkú posteľ sa jej moc pozdávala.* Urobíme to tak, že našim deťom zriadime pekne samostatné peliešky a potom budeme mať aj príležitosť na nočné radovánky, čo povieš? Musíme ich pekne od mala viesť k pravidlu, že majú vlastné postieľky a tá naša je len a len pre nás. *Vedela, že až bude mať dieťa, tak asi najčastejšie s ním bude tráviť čas v posteli. Ako bábätko ho bude rozmaznávať, no keď príde ten čas, kedy bude už bude mať niekoľko rokov, jediný prípad keby mu to dovolí bude v chorobe a keď sa bude báť búrky. Ináč nie. Predsa len, ich posteľ je len pre nich. Pre nikoho ďalšieho nie. A Kirin s Wabim sa to budú musieť tiež naučiť. Nikdy však Kirina nevidela takto vystrájať. Normálne sa naozaj začínala obávať či si nezačne vyžadovať viac pozornosti. Hlavne čo bude robiť až odídu. Nerada by ho videla smutného.* A určite bude treba aby sme im našli nejakú náhradnú hračku namiesto malej..

Blake, Pandora


*Veru veru, deťuchám len pekne vlastné pelechy a to neplatilo len pre týchto dvoch ich miláčikov, ale aj pre prípadné skutočné deti. Popravde by sa asi bál, keby má spať pri miminku, či ho neprivalí, nezadusí alebo niečo podobné. On by teda nedokázal spať s miminom pri sebe. Iba ležať ale keby chcel spať, musel by sa premiestniť inam, alebo dieťa dať inam, pekne do svojej postielky.* Veľmi správne, posteľ je naše krásne miestečko, čo si musíme chrániť len pre seba. *Pritakával veru súhlasne, lebo to veru nie, detišky v posteli.* To áno, treba im náhradu minimálne na trištvrte tak živú ako je tuto malá slečna. *Zašekril sa, práve keď malá upriamila pozornosť aj k nim.* Čo robíte? *Ozvala sa so smiechom na perách, ktorý jej tam pri tých dvoch neustále ostával.*

Floreine

*Mala pocit, že toto všetko sa jej len snívalo alebo ona len blúznila, pretože Z sa správal ako psychopat. Za celý ten čas ako sem išli sa síce usmieval, bavil ale nesprával sa určite takto, ako taký blázon ktorý z niekade ušiel.* Ten kopček mám predsa sľúbený...nemusím sa vyhovárať...*Zašepkala potichučky a už naozaj nevládala snažiť sa nadychovať. Svet sa jej točil, pľúca prestávali pracovať a jej telo horelo, že jeho ruky boli jediný bod, ktorý na sebe cítila.* J-je to príjemné...*Vyšlo jej z úst smerom k nemu a pach vnútorností spôsobil, že jej prišlo ešte aj zle od žalúdka. No bolo to stále nič, pretože jej hrudník sa prestal zdvíhať a ona teda prestala dýchať. Ani nevedela ako, zaliala ju čiernota skôr, akoby začula že ma otvoriť ústa, čo by možno aj protestovala. Terza bola v bezvedomý, nedýchala a v pľúcach už nebolo kyslíku, myseľ nevnímala nijaké rozkazy a príkazy. Jej telo vypovedalo službu a rútilo sa k vypovedaniu, ktoré by už nebolo možné zvrátiť. Nie pre to uštipnutie, ale preto, že nemohla dýchať, že už nevládala pokračovať v tých krátkych nádychoch a výdychoch, že sa svet zatočil a ona sa stratila v tme. A v tej tme sa dušila.*

YUNNA

*Tak v tomto sa teda pekne zhodli. Obaja chceli posteľ len pre seba. I keď využívali len malú časť, tú v strede najviac, lebo boli pritúlení jeden k druhému, no i tak bolo krásne mať veľké letisko, ktoré si mohli užívať a patrilo im. Tak ako aj posteľ tu, kde sa im dnes ráno tak krásne vteperila i Vanille.* A možno by sme sa mali začať konečne zamykať, lebo ak nám niekto zase vtrhne do postele, tak ako Vanille, tak už budem zlá. *Zazubila sa na neho a znova sa k nemu pritúlila a pokojne sa o neho oprela.* Úprimne si myslím, že dobrú náhradu nenájdeme. *V hlase jej zaznel kus smútku i ľútosti z faktu, že malú nebudú mať pri sebe i keď by naozaj chcela.* Dívame sa ako sa pekne hráte. Vidieť, že sa im páčiš a užívaš si to. *Odvetila k malej s pokojným úsmevom na perách a žmurkla na malú. Keby sa tak ona vedela hrať, možno by zabudla na všetky problémy, ktoré mali.*

Blake, Pandora

*Ani jemu sa moc nezdalo, žeby našli takú náhradu. To dievčatko bolo rozkošné a naučilo ho aj copíky zapletať. Len či si nato potom jeho žienka nezvykne.* Mali by sme sa tvojho kamaráta spýtať, kde malú s Floreine našiel a pôjdeme si tam aj my nájsť nejakú malú slečnu. *Vtisol jej do vlasov bozk a usmial sa. Malá medzi tým zoskočila z chrbta Wabiho a ešte ich poškrabkala, uvažujúc kde je Flora.* Môžem ukázať Kirina a Wabiho aj Flore? Určite sa jej budú páčiť. *Usmiala sa a uvažovala, kde sa Flora nachádzala. Nikdy od nej nebola preč tak žeby netušila kde bola a možno i preto jej detskú dušičku trápilo, že ju nemala na dohľad. Bola nato zvyknutá a aj keď sa moc tešila, ona chcela i jej ukázať aké krásne zvieratka tu mali. Veď boli na výlete. Ale možno jej Písmenko už tiež ukazoval nejaké zvieratká. Napadlo ju, či keď sa bude musieť vrátiť ešte niekedy Písmenko uvidí a dúfala, že áno. Nechcela aby bol preč. A s tým ju niečo napadlo, čo musela neskôr pohľadať a spraviť.*

Floreine

*Prudko sa nadýchla, až ňou šklblo. Bola taká dezorientovaná, že ani len netušila, čo sa pred pár sekundami udialo, nieto že jej musel Z poskytovať prvú pomoc, inak by tam do niekoľkých minút umrela na udusenie. Poďakovanie teda prezatiaľ neprišlo, len zmätené klipkanie mihalnicami a krátke nádychy, podobné tým, ktorými získavala vzduch predtým, než jej to už nešlo. Pokožka na krku a v jeho okolí stále modrala a jej vnútro horelo. Keby bola vládala a mohla sa hýbať, stočila by sa do klbka, no nemohla ani to, len občas šklbla prstami na ruke, čo bol asi jediný prejav nejakého pohybu, ktorý zo seba dostala. Občas sa jej trochu pohli pery, no zvuk nevyšiel, možno chcela niečo povedať a možno len blúznila pre to peklo ktoré sa pre jedno uštipnutie rozpútalo v jej tele. Veď ani poriadne nevnímala čo sa to okolo nej dialo.*

YUNNA

Pochybujem, že by nám vedel pomôcť, ale ako som naznačila, čo ak ju ukradneme? *Zaškerila sa ako blázon a len sa nad vlastnými hlúposťami zasmiala. Dobre, možno to nemyslela vážne, deti nekradne, ale i tak tá predstava ju nielen že bavila, ale i jej to prišlo neskutočne šialené čo i len nato pomyslieť. No čo, nejako si už musela urobiť náladičku.* Áno, samozrejme, ale neskôr. Teraz sa trochu prebehneme na nich, čo nato povieš? *Usmiala sa na malú. Bol čas ich ešte poriadne ponaháňať, aby sa trochu upokojili vzhľadom nato akí boli rozkokošení. Nemohli ich nechať len tak. Toto bolo jasné. Musia im aspoň trochu vybiť baterky, lebo to nedopadne dobre. Rozhodne veru nie. Kirin len tak hopkal ako stepná koza smerom k nim a hravo do nich začal strkať ňufákom akoby ich posmeľoval nech sa konečne pustia sa radšej vyrazia. Bolo jasne vidieť ako sa tešil. No dalo sa mu to odopierať?*

Blake, Pandora


*Pozrel na drobca. To by veru bol síce jeden plán, ukradnúť ju, len to mohlo zostať naozaj len v rovine zábavy. Deti samozrejme nekradol a asi by sa ani jej mamička nemamička nepotešila. A možno ani ten jeden z Bratov. To si už nedovoľoval posúdiť, stačilo mu len toľko, že malú unášať nemohli.* Veru, poďme sa pekne vynaháňať, nech nám večer chutí jesť. *Usmial sa a sledoval, ako k nim malá bežala, aby ju usadili, keďže netušila na ktorom zvieratku mala s kým ísť. Bolo jej to jedno, tešila sa až sa celá chvela od vzrušenia a očká vyzerali ešte väčšie než b skutočnosti boli od toľkého nadšenia a radosti či očakávania. Ako tak Blake pozrel na Kirina, ten vyzeral nabudene tiež, vlastne to bolo nákazlivé a aj on sa začínal poriadne tešiť na tú rýchklu jazdu.*

„ Z “

*Kvetinka sa nadýchla a on len tak vydýchol spokojnosťou. Nemusel jej už dávať dýchanie z úst do úst. Hlasno si vydýchlo a Arriane nečakajúc sa k nej naklonila.* Prehltni to. *Narodila Kvetinke keď jej guličku veľkú akurát tak do dlane vložila do úst a zatvorila jej ich, aby sa neopovážila to vypľúvať. Darmo, nebolo to med lízať, isto to nechutilo dobre, ale zlé sa zlým lieči. Iné čakať ani nemohla. A Z začal znova Kvetinku hladiť po čele. Strach znova nahrádzala hlúpa veselosť.* Ty neviem načo sa hráš, slečinka, ale ono to nie je vtipné takto sa tváriť, že umieraš. Náhodou by si niekto mohol pomyslieť, že sa ťa chcem zbaviť a čo potom? Načo som ťa potom trepal až sem? *Zasmial sa ako taký blázon.* A keď sme pri tom, musíš našu dcéru predstaviť ešte toľkým ľuďom. *Bratia len nad jeho nezmyslami krútil hlavou a šepkali si o jeho zdraví. Začínali pochybovať či aj jeho niečo neštiplo. Takto nezmyselne sa správať, to ešte veru nevideli. Ten konzervatívny, utiahnutý chlap, sa teraz predvádzal ako malé dieťa a keď sa mal báť, on sa smial ako taký blázon. Nerozumeli a asi ani on sám sebe nerozumel.*

Floreine

*Určite by frflala či vzpierala sa, keby bola pri plnom vedomí a hlavne, keby videla čo jej to pchala žena do úst, No nevnímala moc a hlavne to nevidela. Pocítila ale že to bolo akési chlpaté a nechutné. Malo to odpornú chuť, bolo na tom cítiť akýsi pach a tiež krv a zmes štiav, ktoré jej zdvíhali obsah žalúdka. Gulička sa jej presúvala v ústach, nevládala to prehltnúť a v podstate látky z nej sa dostávali do jej tela, rozpúšťali sa akoby na jazyku a jej sa razom lepšie dýchalo. Teplota a plamene v tele ustupovali pomaličky, no dýchanie sa uvoľnilo takmer okamžite. S tým sa vracalo i jej vedomei, aj keď držala oči stále privreté, no s vedomim prichádzal aj ten pocit v ústach a ďalšia vlna odporu. Tentoraz však žalúdok, jeho obsah išiel von. Len sa prevalila prudko na jednu stranu a pekne ovracala Z k nohám. Či ho trafila sa radšej ani nesnažila zistiť, pretože bola zabávaná inými vecami, naťahujúcim sa žalúdkom, ktorý ju stále dráždil. Gulička už bola vonku, spolu s ňou to málo jedla čo po ceste sem jedla. Odrazu bola slabučká ako skutočný zraniteľný kvietok a s prebúdzaním do sveta vnímania sa aj poriadne začínala hanbiť. Toľko svedkov a toľko toho čo sa stalo. Ešte aj na Z vracala.*

YUNNA

Tak teda poďme! *Ladne vyskočila na Kirinov chrbát, pevne ho objala stehnami a stisla, aby sa upokojil. Už len chvíľu a konečne sa prebehne.* Na kom ako prvom sa chceš prebehnúť, maličká? *Samozrejme, že sa bude môcť prebehnúť na oboch zveroch, to by jej neurobila, že by si musela zvoliť len jedného. Však sa povozí dosť i na jednom i na druhom. Len by sa už rada pohla, lebo držať Kirina pokojného bolo dosť namáhavé a ani sa o jeho pokoji moc nedalo hovoriť vzhľadom nato, že stále hopkal ako kamzík na mieste. Ešte aj z neho vyšlo krátke hravé zaryčanie, ktoré akoby kričalo nech už idú.*

Blake, Pandora

*Maličká zaváhala a napokon to bolo predsa len jedno. Ak sa mohla povoziť na oboch, rozhodla sa, že pôjde v rovnakom poradí ako ich videla. Takže ukázala na Kirina a Wabiho poškrabkala, aby sa nehneval. Blake sa k malej zohol a zdvihol ju na ruky, aby ju posadil pred Yunnut. Malá sa ihneď natešene zakyvkala nohami.* Dúfam že pôjdeme naozaj rýchlo. *Poznamenala natešene, vôbec sa nebála, ako to už u detí bývalo. Strach z niečoho takéhoto jednoducho pre ňu neexistoval, mala rada zvieratká a aj rýchlu jazdu na koníkovi, takže toto bolo niečo akurát tak pre ňu. Blake prešiel k Wabimu, sadol si na jecho chrbát a popohnal ho.* No či nás chytíte. *Ušknul sa a bežali.*

YUNNA

*S úsmevom na perách chytila malú keď jej ju vyložil pred ňu a pevne ju objala.* Dobre sa drž, bude to rýchle. *Usmiala sa na ňu a v momente keď Blake s Wabim vyrazili i Kirin sa rozbehol nasledujúc ich. Išli s vetrom o preteky a ich rýchlosti boli celý čas vyrovnané. Kirin chvíľami mierne zaostával, predsa ich niesol dve, no vždy keď sám mal pocit, že je príliš pomalý oproti Wabimu, uhryzol leoparda do chvosta s natešeným zapišťaním a Yunna sa len na tom smiala. A bolo jej krásne. Užívala si voľnosť, vietor v tvári, i pomaly sa lúčiace slniečko ktoré im jasne dávalo najavo, že čoskoro sa začne zotmievať. Ten deň ubehol strašne rýchlo sa jej zdalo. A bol to len klam.*

Floreine

*Zaregistrovala výbuch smiechu a za iných okolností by sa možno zahanbila alebo cítila rozpaky. Teraz ale len držala ruku na svojom brušku, akoby čakala či ešte nebude vracať a zhrozene sledovala, že on si z nej robil utierku. No tak to od neho vôbec nebolo pekné, najradšej by poplieskala po čomsi, no nevládala a on ju ešte aj niesol. No tomu sa nebránila. Necítia sa vo svojej koži, nevládala a len si zložila hlávku na jeho pleci a cítila z tej látky zápach zvratkov. To bol teda rozum, nechať jej to takto pod nosom, aby ho ešte raz ogrckala* Načo ty nemyslíš drahý. *Odvetila mu na jeho slová, už sa usmievajúc. Dýchalo sa jej už dobre, aj teplota sa ustálovala na správnom mieste a pokožka sa snažila nabrať pôvodný bronzový nádych.* Nedavaj ma do čistej postele takú ogrckanú prosím. *Nechcela tam večer lahnúť a cítiť to tam. a ani nič vysvetlovať malej, prečo jej bolo zle. Malej mala vysvetlovať iné veci, oveľa horšie a to stačilo.*