ASALA- časť Mare Imbrium

*Malá bola napružená ako pružinka, kým čakala až vyrazia. Pevne sa snažila držať a bola rada že i Yunna okolo nej omotala ruky. S natešeným úsmevom sledovala ako sa Wabi s Blakom rozbehli kupredu a keď sa pustili za nimi, z úst jej uniklo veselé.* Juchú.* Vlásky jej len tak viali v tej rýchlosti a malá sa smiala a natešene občas niečo vyhŕkla. Blake vnímal kde sú, Wabi sa držal pri nich a vždy keď ho Kirin zahryzol do chvostta, len tak šklbol zadkom a švihol ním, akoby mu chcel jednu fľasnúť čo to robil. Malá sa chichotala a strašne sa jej to páčilo, ísť tak rýchlo a naháňať sa na zvieratkách. Toto by sa jej páčilo stále, ona vedela že tento výlet s Písmenkom bude stáť zato. Len dúfala že sa tu poriadne zdržia.*

YUNNA

*Nemala v pláne ísť zase tak ďaleko, bála sa aby nenatrafili náhodou na potulujúcich Arenejcov a preto, keď mala pocit, že už sa dostali ďaleko, zapískala hlasno a zvrtla Kirina doprava a ich beh sa zameral pozdĺžne po okraji osady. Teraz viedli ony dve a páčilo sa jej ako sa malá tešila. Kirin bol tiež z toho nadšený, párkrát radostne vyhodil zadnými nohami do vzduchu a ich dve len tak nadhodilo, že sa Yunna zasmiala nad tým bláznovstvom, ktoré držalo jej zviera. Bolo to také bezstarostné a bláznivé, nedalo sa tomu odolávať a smiech sa jej dral na pery, i keď sa len usmievala a pridŕžala pevne maličkú, aby nepadla na zem náhodou a pomáhala im pridržať sa aj nohami, ktorými sa pevne držala pružného tela pod nimi. A išli veru ďaleko, do hôr, kde si bola istá, že Arenejcov nenájdu, kde sa zdržiavali pracovníci a na úpätí kopca sa zastavili.* Vidíš to tam dole? To je osada kde je aj Floreine aj ujo Z. *Ukázala jej prstom a pohľadom sa pozrela k Blakovi a Wabimu.*

Floreine


*Nestihla ani reagovať či sa dokázala udržať na nohách, no bola i rada. Nepochybne by to chcela vyskúšať, jednoducho aj ona nechcela pred nikým vyzerať ako bábovka, v tomto prípade skôr vygrcaný rezanec, no asi by to nezvládla. Už síce voľne dýchala, no bola celá rozochvená, nohy ju moc nepočúvali a boli celé nestabilné.* Neboj sa nikam nepôjdem. *Pousmiala sa, akurát jej bolo mizerne že ju s tými svojimi rebierkami musel nosiť na rukách. Ona nebola päťročné dieťa, bola síce nie moc ťažká, ale na jeho rebierka, to nebolo nič príjemné.* Váš hmyz sa mi vôbec nepáči. *Zašomrala, no pery sa jej usmievali, keď dostávala do rúk vodu. Zdvihla pohár trochu trasľavo k perám a odpila si.* Takto si robiť hanbu prvý deň. *Mierne sa zazubila keď ju začal umývať. Unavene sa oprela chrbtom o operadlo kresla a ani mu v tom nebránila, bolo to príjemné osvieženie po tej horúčave, ktorej dozvuky ešte trvali v jej tele.*

*Ako začul zapískanie, otočil Wabiho ich smerom a teraz bežal on za nimi, nechajúc sa viesť na nejaké miesto. Videl ako vyhodil Kirin nohami do zadu a napadlo ho, že tá malá sa zľakne, no ona sa začala smiať a keby sa nedržala, asi by od natešenia a rúčkami zatlieskala a zopakovala si to. Deti boli bláznivé stvorenia, na jej mieste by sa asi sám trochu zľakol, no ona nič, len sa na tom zabávala, akoby to bolo bežnou súčasťou jej života. Malá to naozaj brala ako zábavu, síce zhíkla, ale to od prekvapenia a nie strachu. Silno stisla nožičky okolo Kirinovho tela a zachichotala sa, prekvapene sledujúc osadu z vrchu. Aj doma bývala výsoko, ale pre hmlu skoro nikdy nič nevidela.* Všetko je maličké. Teraz by bol určte aj Písmenko maličký, menší ako ja. *Zaštebotala a Blake opätoval Yunne pohľad, zatiaľ čo malá hľadela dole.*

Floreine

*Takže sa nemusela obávať že sa to zopakuje? O niečom takom nikdy nepočula, ale s tým v jej tele zazvonil výstražný výkričník, že ani malá nič také nejedla. Upokojovala ju asi len myšlienka na to, že tunajší ľudia vedeli o čo išlo a že by jej pomohli. Ale zase malá by určite nechcela otvoriť ústočká, keby jej chcú pchať do úst niečo z nejakej kozy. Ona sama je rada, že to nevidela a podrobný popis tiež nepotrebovala.* To nič, nemohol si vedieť že si ma tu hneď čosi vyhliadne. *Odvetila pokojne, vôbec to nebola jeho vina. Také veci sa stávali a ju to nijako zvlášť netrápilo, keď išlo o ňu.* Nemali by sme nájsť Pandoru? Aj ju to môže uštipnúť.*V hlase jej zaznela obava, jasne si spomínala ako nemohla polapiť dych a ako sa dusila. Zároveň sa však musela silno ušknúť.* No neviem či sa tomu vyhnem, ale myslím že vy si tu zo seba strielate aj bez toho. *Pri tom príchode taký pocit musela jednoducho nadobudnúť. Taká skupinka ľudí, nič iné sa ani čakať nedalo, koho nebavilo do iného rýpať a robiť si srandu keď bolo z čoho? Ani ona by nebola výnimka.* Áno, ďakujem. *Odvetila a najviac ju tešila možnosť dýchania. Umrieť zadusením muselo byť kruté, pretože tento zážitok naozaj bol hrozný.*

YUNNA

Áno, to určite by bol. Taký maličký, že by si ho s ťažkosťou rozoznala. *Usmiala sa na malú a pohladila ju po vláskoch. Toto bolo také nezvyčajné. Nenosievala deti na chrbte Kirina a nemávala vlasy zapnuté, len toto bol taký menší nezvyk. Ale páčilo sa jej to. A vedela by si zvyknúť na to.* Teraz pôjdeš s Blakom, dobre? *Pôjdu naokolo druhou stranou, pekne oblúkom smerom až k stajniam, kde jej ešte ukážu ostatné mačky a aj Gabrielovho Ksara ak tam bude. Otcovho asi nie, ten býva ukrývaný dobre u otca a už je dosť starý, preto otec väčšinou volieva jazdu na koni, než na svojom jašterovi. On ho nemal totiž od mláďaťa, ale keď bol otec malý, jeho zviera ho zachránilo, keď padol do rokliny. Bol to mocný a dospelý jedinec a teraz už len rýchlo starol. Bola si istá, že otec ho dobre ukrýval chrániac ho pred zrakmi zvedavých ľudí a sám sa isto o neho staral nepustiac k nemu nikoho okrem seba. Raz v noci mala pocit, že ich videla vonku na prechádzke, ale nebola si istá, lebo to čo videla sa vôbec nepodobalo na zviera, ktoré videla keď bývala menšia.*

Blake, Pandora

*Malej sa to až vidieť nechcelo, žeby ho nerozoznala. Jej prišiel veľmi rýchlo rozpoznateľný nielen pre to aký bol veľký, ale aj preto, že nemal vlásky ako oni ostatní. No z hora naozaj všetko vyzeralo ako pre mraučeky, teda asi mala skutočne pravdu.* Áno. *Usmiala sa a Blake sa zošuchol z Wabiho, aby malej pomohol z Kirina.* A nebudeš sa báť? *Podpichol ju, vediac aká odpoveď ihneď príde a veru i prišla. Pandora pokývala záperne hlavou a už sa aj naťahovala Wabimu, ktorý nedočkavo kýval chvostom. Rovnako ako Kirin sa tešil poriadnej naháňačke, povaľovanie nebolo nič pre neho, teda bolo, ale potreboval to mať všetko pekne v rovnováhe. Blake malú posadil pred seba aby mal istotu že mu niekde neskĺzne a tiež, aby mala aj lepší výhľad. Cez jeho široké plecia by si tú jazdu moc neužila a o to predsa išlo no nie?* Máme ti dať aj náskok? *Zazubil sa na svoju žienku, aj keď v skutočnosti len nevedel kadiaľ presne chceli teraz ísť, tak mala ísť prvá.*


Floreine

*Po uistení že malej nič nehrozilo a ak by saniečo stalo tak by o ňu bolo dobre postarané prikývla, aj keď jedna jej časť bola jednoducho nenavyknutá na pocit, že malá bola niekde preč, tak že ju nemala vôbec na dohľad. Bol to zvláštny pocit a či chcela alebo nechcela, vyvolával v nej i obavy. Nechala ich však vo svojom vnútri a ako sa ocitla v posteli, len sa schúlila do takého klbka pod prikrývkou. Bola si istá že v tých stajniach sa zdržia dlhší čas, malá určite bude obdivovať tie ich mačičky a určite nie len tie. Vždy rada obzerala zvieratá a celkovo prírodu, možno aj preto mala tak rada zelenú, lebo patrila do jej života najviac. Zeleň. Keď ale spomenie tu blondínku čo sa mu hneď z príchodu vrhla do náruče, myšlienky jej ihneď zablúdia k tomu. Nie je z tých čo sa hanbia spýtať či načrieť nejakú tému, ani z tých, čo budú najprv hodinu chodiť okolo nejakej témy, než sa dopracujú k tomu čo ich zaujíma.* Takže Sigourney...si sa nepochváil že tu máš priateľku. *Zazubila sa na neho, aj keď sama netušila čo mu to dievča bolo. Podobu medzi nimi práve nevidela a na priateľku ho ani nepobozkala keď prišiel. Zas na druhej strane Z nevyzeral, žeby sa so ženami pohyboval po vonku ruka v ruke.* Nie že zvyknúť, k tomu sa dá ľahko pridať. *Opravila ho so širokým úsmevom.*

YUNNA

*Drzo sa uškrnula na Blaka, keď povedal, či jej majú dať náskok a len roztopašne zakývala hlavou. Rýchlo si rozplietla vlasy, lebo sa jej nejazdilo moc dobre, keď jej neviali vo vetre a keď sa rozbehla, nakoniec jej vlasy predsa len viali za ňou. Bola takmer celkom prikrčená ku krku Kirina, cítila v tvári jeho hrivu, šteklila ju a keď sa nadýchla, cítila aj jej vôňu, typickú pre neho. Aspoň že o neho odchodom odtiaľto nepríde. To bolo pre ňu potešujúce. Viac než dosť. Vezme si kus svojej Asaly so sebou. Cítila ako klesali a musela sa jemne zakloniť, aby neprepadla cez jeho rameno priamo pod jeho nohy a nespadla. Na tvári pocítila pohladenie lúčov, ktoré sa ukryli za oblaky a ona vedela, že čoskoro slnko zapadne, no nebude to tak vidieť ako by túžila. Možno príde aj obdobie dažďov, no to už asi nestihnú. Netušila. Keď sa na oblohe zjavovali oblaky znamenalo to dážď, ibaže ony sa mohli zjavovať aj mesiac a potom tie kyslé dažde prišli tak náhle a uväznili ich na niekoľko dní do jaskýň. Možno aj kvôli nim ešte mnohí muži a ženy pracovali.*

Blake, Pandora

A ja som sa tak snažil! *Zvolal keď uvidel tie rozpustené vlasy a začal sa smiať. Že jej nebolo teplo keď ich mala rozpustené, to ozaj nechápal. Jemu sa makovica potila už takto, nieto keby mal toľko pačesov. A to ešte tuto Pandorina Flora, ojoj. Zlaté dobré krátke vlasy.* Drž sa maličká a keď sa budeš báť, krič, ale nepomôže ti to. *Zasmial sa a podpichol ju, načo ona samozrejme pokrútila hlávkou.* Ja sa nebojím. *Vyhlásila a nato sa Wabi pohol. Štyri mäkké labky len tak s ľahkosťou dopadali na terén, odrážal sa a trielil za Kirinom. Toto on potreboval, poriadne sa vyvetrať, plus mal tam svojho pána a teraz i malé dievčatko, no čo viac si Wabi mohol priať? Blake malú poriadne držal, išli rýchlo, nebola to práve rovinka a keby sa niečo stane, vyčítal by si to asi naveky. No nebol s tým problém, mal sily dosť, takže malej mohli viať vlásky, mohla sa chichotať i natešene volať nech idú ešte rýchlejšie. Páčilo sa jej to a poriadne. Wabi dorčal za Kirinom a oplácal mu to jeho hryzkanie do chvostu.*




Floreine

*Zmotaná do klbka uvažovala, nad čím mohol uvažovať keď hľadel na svoje ruky a hodnú chvíľku akoby nad niečím uvažoval. Ona teraz moc nevládala uvažovať, z toho chlapatého humusu jej bolo ešte trošku ťažko, možno i preto sa hrala na guličku a pozorovala ho. Z mladého dievčaťa sa napokon vykľula jeho najlepšia kamarátka a ona aj zauvažovala že rýpne či len kamarátka, no neurobila to, lebo ten jeho jemný úsmev prezrádzal, ako ju mal rád. Nechcela preto do neho rýpať práve na jej osobu a nechala to preto tak. Ale niečo by ju zaujímalo, vlastne ju to zaujímalo už po ceste sme, no pre Malú sa nepýtala, lebo keby jej nechcel odpovedať, malá by mu nedala pokoj a sadla by na neho ako včela na med.* Ako sa voláš menom? *Vedela že by ho tak nevolala po tom čo počula, no i tak bola zvedavá a zaujímalo ju to. No nátlak by na neho nerobila keby nechcel povedať, no za opýtanie nič nedala.*

Floreine

*V skutočnosti asi ani nečakala, žeby jej to meno prezradil. Predpokladala, že vedel aké bolo, napriek tomu že ho možno roky nepoužíval, no zjavne ho skutočne nechcel nikomu hovoriť. A možno aj áno, ale oni sa v podstate nepoznali. Nemal teda dôvod a ona sa ho už nešla pýtať a vôbec nie presviedčať ho. Toto nebola tá z vecí, do ktorej sa chystala pichať prstom. A napriek tomu, keď počula to jeho neskôr ostala smutná. Nebola hlúpa, aby nechápala, že tu to bude iné. Chcel žiť ďalej svoj život a ona s malou do neho nepatrila, robil len to, čo bolo treba, teda ich zachránil a doviedol sem.* Ďakujem za všetko Z. *Povedala mu potichu, pretože netušila kedy ho uvidí a či to nebude len rýchle pozdravenie sa niekde pomimo. Najradšej by k nemu natiahla ruku, no namiesto toho si ich len pritiahla k telu a snažila sa na nič nemyslieť, na to že bude sama. V jaskyni bola sama lebo tam neboli iný ľudia, no tu to bude iné. Len sa však donútila usmiať a čakala až odíde,aby sa prevalila na druhý bok, niekam smerom von z okna, nie na dvere ktorými vyjde a zavrie ich.*

YUNNA

*Že sa snažil? No a? Však ak tak veľmi bude chcieť, dovolí mu zapliesť jej vlasy večer a ak bude do nej ešte dlho zabŕdať, nedá mu so zapletaním pokoja, km to neoľutuje. To si však nechala radšej pre seba a naplno si užívala rýchlosť a tú nádheru dlhého, rýchleho behu. Niekedy kontrolovala pohľadom či nezaostávali a či boli v úplnom poriadku a keď bola presvedčená, že všetko bolo tak ako malo byť, zrak zase upierala pred seba. Bolo to krásne vidieť ako Blake mal posadenú pred sebou a obidvom žiarila tvár šťastím. Neskrývaným a nefalšovaný šťastím.
Kirin jemne vyhodil zadnými nôžkami do vzduchu a keď sa Yunna obzrela, všimla si, že Wabi ho uhryzol doň. Len sa hlasno bezstarostne zasmiala nad nimi a vystrela ruku k Wabimu. Len na zlomok sekundy sa jej končeky prstov dotkli jeho srsti a Kirin znova len pridal, vyhodil nohami vo vzduchu, prípadne len zakopol a ju trhlo. No držala sa ako kliešť, tak ako bola naučená a zastavili sa nakoniec až pred vstupom do jaskyne.*

Floreine

*Čakala že jednoducho vypochoduje, zavrie dvere a spraví tak hrubú čiaru od tejto časti svojich povinností, preto ju jeho ruka na líci prekvapila. Napriek tomu jednu svoju potiahla vyššie a položila na tú jeho, len nepatrne, prstami sa jej dotkla a pri tom pohľade, kedy sa usmial sa na neho tiež usmiala. Nevedela čo sa stalo, no keď sa nahol i po bozk, len sa pousmiala a privrela oči. Keby trochu uvažovala, čo istú chvíľu vôbec nie, vynadala by si čo to vystrája. Viazať sa na niekoho bola hlúposť, maličká jej stačila, len škoda že jej vnútro s týmto názorom nechcelo súhlasiť. Aj pootvorila pery, že mu povie nech chvíľu ostane, no pery sa jej len zachveli a nevydala z nich hláska. Možno by ostal, lebo by bolo treba a možno by odišiel aj tak a to by ju zabolelo. Preto mu len prstami prešla po ruke na svojom líci a zostala sa na neho dívať, nič viac nehovoriac.*

*Zvieratám nestačil len beh, oni si do jeho užívania doplnili i doťahovanie sa, keď Kirin vykopával nohami, Wabi mu chcel hryzkať chvost či na neho niekedy zavrčal, nie však výhražným vrčaním ako to on vedel. Pekne hravým, bolo vidno že medzi zvieratami vzniklo puto. Tak ako by Wabi chránil Kirina pred domácimi šelmami, tak tu Kirin vzal pod ochranné „krídla“ šelmy, ktoré tunajšie teplo a prostredie nepoznali. Ako sa ocitli pred vstupom do jaskyne, v ktorých malá ešte ani nebola, Wabi potešene a spokojne zakýval mohutným chvostom. Blake zliezol dole, vzal do náručia i malú aby jej pomohol a tá ako opička začala zase po zemi poskakovať hore dole.* Sme strapaté. *Zasmiala sa pri pohľade na Yunnine vyfúkané vlasy a cítila že i jej boli. No nevadilo jej to, len sa na tom chichotala. Všimla si aj čosi iné, kopu rôznofarebných kvietkov neďaleko a len tak poskočila. Rýchlo sa však otočila k Yunne a ukázala na ne.* Môžem si z nich odtrhnúť? *Doma hore na vrchu trhala hocičo, nikomu to nepatrilo no tu nevedela čo mohla a nie a nechcela niekoho nahnevať.*Flora ma naučila ako z kvietkov dostať rôzne farby a potom nimi kreslíme a zdobíme veci. U nás v jaskyni sme mali všeličo na stene pokreslené, aj na hrnčekoch a všeličkom. *Nevedela či mohli vyzdobiť aj miesto kde budú bývať teraz, no asi nie, predsa len tam boli len na výlete a tomu kto by tam býval potom by sa to nemuselo páčiť.*



Floreine

*Očakávala že sa zdvihne a pôjde, keď nastalo ticho a ona mala skutočne odpočívať, no on zavelil posuň sa a ona v prvej sekundu len prekvapene kukala. Prebral ju až pohyb, keď odhŕňal prikrívku a ona sa šikovne posunula, aby mu spravila miesto. Posteľ bola dosť veľká, ale sa zase neposunula tak ďaleko, pretože nechcela ho požiadať práve o toto? Aby chvíľu ostal a ona tu nebola sama? Vplyvom všetkých udalostí mala rozhádzané vnútro, nebola krehké žieňa čo potrebovalo starostlivosť, no stále bola bytosť a občas skutočne potrebovala nikoho prisebe. Po tých dňoch cesty keď znovu bola s niekým vo svojom veku si to uvedomovala viac než inokedy. Ako sa ocitol na posteli, len si rukou odhrnula vlasy aby ho nešteklili lebo dobre vedela aké to boli potvory a položila hlavu na jeho rameno, ruku položila cez neho.* Si príjemný vankúšik. *Poznamenala s privretými očami. Vedela že zaspí ako batoľa, nielen preto že sa pred chvíľou skoro zadusila, ale pre tú cestu, ktorá bola vyčerpávajúca a oni toho veľa nenaspali. To jej pripomenulo aká bola sebecká že ho tam tak trochu držala, určite chcel spať aj on. Napokon rýchle zaspatie malo byť výhodou, aby si mohol ísť oddýchnuť i on.*


/aspoň táto konkrétna zaujímalo by ma ako spia opice /

(( To ber ako kompliment Ale Z prudko romantičný Neviem kde sa to v ňom berie normálne ))

/beriem beriem neboj sa aj ja by som brala taký vankúšik :/

" Z "

*Ťarbavo ju objal okolo ramien a pritúlil k sebe. Pod prikrývkou bolo príjemne teplúčko, to jej odoprieť nemohla. Pekne to tam za tú chvíľu vyhriala.* A ty zase ohrievač. *Zasmial sa s lícom opretým o temeno jej hlavy. Pokojne privrel oči. Nechcelo sa mu ležať a hľadieť na stenu. Tá vôbec nebola príťažlivá a až teraz si poriadne uvedomoval aký bol unavený. To cestovanie. Tri dni za nimi, tri dni späť. Dokopy už nespal poriadne tak dlho.* Už je to skoro týždeň čo som sa dobre nevyspal. *Šepol potichu nevediac či ho ešte vnímala. Keď zatvoril oči, už vnímať prestal i on. Len sa ponoril do snov a jediné čo vnímal bolo pritúlené ženské telo k tomu svojmu. Jej teplo, ktoré ho ohrievalo. Zaspal ako batoľa. Tvrdým a pokojným spánkom, kedy sa jeho tvár stala detsky pokojnou a nevinnou. Kedy bol zraniteľný, lebo nevnímal svoje okolie a tentoraz zaspal tak tvrdo, že ani keby niekto vošiel do izby, by ho to nebolo prebralo. A celý čas ju objímal, držal vo svojej bezpečnej náruči a tvárou sa opieral o jej tvár. Neplánoval to, že tam zaspí. Prvotne chcel len počkať kým ona zaspí a odísť, no zmohlo ho to tak náhle, že nestihol ani zaprotestovať.*

(( Nie si jediná Kvetinka by si to mala vážiť! ))

YUNNA

*Pred Jaskyňou s úsmevom zosadla z Kirina.* Máme KRÁSNE strapaté vlasy. *Zvýraznila slovo krásne a zasmiala sa nad malou. Vlásky jej stáli na všetky strany a pôsobila rozkošne. Nesmierne rozkošne. Bola taká zlatá s tými vláskami. Yunna len dúfala, že ona nie je taká strapatá ako bosorka. Rukou si trochu váhavo prešla po vlasoch.* Áno, samozrejme, že môžeš. Ak chceš, natrhaj si kvietkov koľko potrebuješ a môžeš si potom izbu kde budete s Floreine bývať vymaľovať. *Boli to len kvety na ozdobu a rástlo ich veľa takmer všade, takže niekoľko odtrhnutých kvietkov nebude nikomu vadiť. A prečo by si nemohla vymaľovať ich novú izbu, keďže pochybovala, že odtiaľ odídu. I keby mala malej povedať, že si môže vymaľovať i svoje dočasné obydlie. Netušila ako by to mala vysvetliť, ale to bol detail. Nepatrný. Rukou zašla Kirinovi do hrivy a poškrabkala ho v nej. Bol unavený a pokojne si oddychoval. A bol poriadne spokojný, že sa takto ponaťahoval.*

Áno, to máme. *Pritakala a zahľadela sa na jej strapaté ružové vlásky. Boli pekné i tak. Blake s ňou tento názor zdielal a keď sa malá otočila späť ku kvietkom, natiahol ruku a ešte ich jej postrapatil, tváriac sa ako anjelik. Maličká medzi tým odcupkala ku kvietkom, kľakla si a začala si trhať po pár kvietkov každej farby, ktorá sa jej páčila a mohla zísť. Netrvalo dlho a držala v náručí celú hŕbu kvietkov, akoby sa chystala robiť kyticu, poriadne pestrofarebnú, no ona si chcela spraviť farby, aby mohli niečo nakresliť na steny a boli veselé. Aby to bolo ako doma a všetko bolo peknučké ako bola zvyknutá. Jeden biely kvietok podala Yunne, hodil sa jej k oblečeniu a do vláskov, okrem toho jej predsa hovorila že mala rada aj bielu farbu.* Biely. *Usmiala sa spoza záplavy kvietkov a Blake sa usmial. Napokon tie deti boli naozaj zlaté, alebo aspoň toto konrkétne. On videl aj poriadne neposlušné deti a neraz sa chytal za hlavu, no mať takéto dievčatko mohlo byť...fajn.*




Floreine

*Bola lenivá aj odpovedať, na to že bola ohrievač. Za jej sálajúce teplo mohol ten malý zmrd čo ju pokusal do krk a rozhorúčil ju, že by sa na nej vajíčka dali spraviť. No to mu už nepovedala, len spokojne ležala a vnímala jeho tlkot srdca. Bola uťahaná a nevyspatá, no nebola jediná. Skôr než zaspala, zo zvedavosti otvorila lenivo oči a zadívala sa kam sa pozeral, no on mal oči zavreté, tvár pokojnú. Spal. Pery sa jej roztiahli do nežného úsmevu, bol uvoľnený, spokojný. Za ten čas ho videla spať, no bol to spánok ostražitý, visela nad nimi hrozba Arenejcov a teraz, teraz bol doma a tak aj spal. Jemne pohla rukou, chcela ho pohladkať po líci no napokon to nespravila, nechcela riskovať že sa zobudí, aj keď vyzeral, že spal tvrdým spánkom.Pár dlhých sekúnd sa na neho dívala, mala chuť sa pokarhať nech sa správa normálne a potom oči zavrela a spokojná, v bezpečí zaspala, rovnako tvrdým spánkom. Aj keby jej pri hlave dupalo stádo volov, len by sa zo sna usmiala a odfukovala ďalej.*


/joooj kvetinka si to váži a my môžeme len ticho závidieť inak oni by asi nespali desať minút, takže ako to poriešime časovo? /

YUNNA

*Za to postrapatenie si Blake zaslúžil poriadny štuchanec do rebier a zubatý úškrn. Takto ju strapatiť, že mu nie je hanba! Len neveriacky a pobavene pokrútila hlavou, no i tak ho objala okolo pása a dívala sa na malú ako trhala kvietky. Každý inej farby, až kým nemala takú obrovskú náruč plnú kvetov.* Ďakujem. *Usmiala sa, keď jej malá podala biely kvietok a Yunna si ho zastrčila k pravému uchu do vlasov. Sadol jej tam krásne a jeho vôňu jasne cítila.* Čo keby sme to urobili tak, že prehliadku zvieratiek necháme až na zajtra? Zvieratká už budú možno spinkať a tak ich nechceme predsa rušiť, že? Navyše tvoje krásne kvety musíme dať do vodičky, aby ti nezvädli. Zavediem ťa za Floreine, dobre? A zajtra ráno vás potom obe zavedieme do stajní a ukážeš jej aj Kirina a Wabiho. *Zdalo sa jej to ako dobrý nápad pre dnešný večer. Malá mala za sebou dlhú cestu a bolo potrebné, aby si odpočinula čo najdlhšie a vzhľadom okolností i čo najlepšie.* A potom by sme mohli nájsť i Sigourney, aby ti oprala tvoje šatôčky a trochu ti ich opravila. *Spýtavo sa zadívala na malú či súhlasila s jej návrhom.*

*Maličká si vypočula návrh a aj keď bola na zvieratká zvedavá, musela jej dať za pravdu. Kvietky potrebovali vodičku, lebo dnes už bolo na kreslenie a zdobenie neskoro a aj šatočky už boli poriadne špinavá z cesty a aj trošku potrhané. Ale boli jej najobľúbenejšie a dobre sa v nich skrývalo medzi kríkmi.* Dobre, poďme za Florou aby sme odložili kvietky. Dnes už aj tak nebudeme zdobiť. *Pritakala a odcupkala k nim so všetkými tými kvietkami, pretože netušila kde mali izbičku s Florou. Ani Blake to netušil, takže to ostávalo na jeho žienke, aby ich niekam zaviedla, preda len sa tam vyznala, na rozdiel od neho a malej.* A kto je Sigourney? *Spýtala sa maličká so záujmom, predsa len, mala jej dať svoje šatočky tak musela vedieť komu ich zveruje do opatery a u koho ich potom môže ísť hľadať. Nerada by aby sa jej stratili, naozaj by jej chýbali.*

YUNNA

Sigourney je tá blondína, ktorá objala Z, keď ste prišli. *Usmiala sa na malú.* Ona je veľmi dobrá kamarátka Z a na ňu sa dá v mnohom spoľahnúť. *Vysvetľovala pokojne, keď potľapkala Kirina po krku a on sa pokojne pobral svojou cestou. Yunna vykročila pokojne smerom do jaskýň a po ceste keď stretli jednu zo žien, ktoré sa starali o chod jaskýň a tak sa aj dozvedeli kde majú Floreine a Pandora izbu a Yunna ich viedla chodbami k danej izbe. Len dúfala, že Floreine bude u seba na izbe a nevzniknú žiadne zbytočné komplikácie.*

*Keď počula, že to bola dobrá kamarátka Písmenka, usmiala sa. Ju veru potrebovala stretnúť, lebo sa jej na niečo dôležité potrebovala spýtať, čo sa týkalo Písmenka. Dúfala, že jej dá odpoveď, ale keď boli takí kamaráti tak to určite bude vedieť. Bola si tým úplne istá. Len dúfala, že mu potom nepzrezradí prekvapenie, než sa jej to podarí. Cupkala si pred nimi dvomi, Blake držal Yunnu za ruku ako kráčali a pri správnych dverách malá pootvorila, či tam vôbec Flora bola. Ako zbadala Písmenko s Florou na posteli pod prikrývkou, doširoka sa usmiala nad nimi, otočila sa k nim a naznačila nech sú pošepky.* Oni spinkajú. *Usmeje sa na nich a vojde dovnútra, aby dala do vázy kvetinky. Blake sa len zazubí a nakukne dnu.*

YUNNA

*Malá otvorila dvere a keď Yunna počula tie dve čarovné slová, len na ňu prekvapene vyvalila oči. Kto ONI?? Opatrne viac otvorila dvere a keď videla to čo sa tam dialo, nemohla uveriť. Z s Floreine, v objatí spolu spali. Ona si myslela, že to boli len výmysly, že Z s tou ženou nič nemal, no takto „nemať nič spolu“ rozhodne nevyzeralo. Len prekvapene otvorila ústa a so spadnutou sánkou sa prizerala medzi dverami tomu čo by jej ani bratia neuverili, nech by im tento výjav akokoľvek farbisto bola vysvetlila. Toto by jej teda neboli zožrali ani keby sa snažila.* Páni. *Hlesla prekvapená a furt na nich hľadela ako na zjavenie. Ani sa z dverí nepohla. Vlastne len čakala kedy dá Pandora kvety do vázičky a oni radšej pôjdu.* Pan, čo povieš nato, keby si túto noc spala s nami? Nech sa Z a Floreine vyspia. Aj sa môžeš potom u nás okúpať. Máme rôzne voňavé mydielka do vodičky, ktoré robia pekné bubliny. *Navrhla jej a spýtavo sa zároveň pozrela na Blaka, či s tým súhlasil. No čo, možno sa túto noc nevyspia tak dobre ako inokedy, jeden pekne pri druhom, ale jednu noc predsa prežijú.*

*Blake videl ten vyhúkaný výraz na tvári svojej manželky, keď tých dvoch zazrela, On sa nijak zvlášť divne netváril, len sa uškŕňal, o to viac keď videl Yunnu. Z nepoznal, tú ženu tiež nie, ale súdiac podľa toho výrazu, toho muža nečakala v tejto posteli. Malá to naopak zobrala úplne normálne, vlastne vyzerala šťastná že u nich Z bol a veru aj bola. Rada Písmenko videla, takže len čo kvietky uložila a začula tú ponuku, neisto k nim pozrela.* Ja spinkám potichu. *Nemala pocit žeby ich rušila, no tie bublinky zneli super. Sama by sa určite nemohal ísť kúpať a u nich mohla. To sa jej páčilo. Preto natiahla rúčku k papieru čo stál na stolíku a vzala ceruzku. Nevedela písať, takže len nakreslila tri panáčiky, muža, ženu, tej dala samozrejme kopčeky aby to bolo zrejmé a malé dievčatko, teda seba. Dvoje dvere a šípku, že šla preč. Aby vedeli že nezablúdila. A takýto papierik im tam nechala. Potom sa s úsmevom rozbehla za nimi.* To bude super, ale musíme ísť ešte za kamarátkou Písmenka, aby mi vzala šatočky a chcela by som sa jej niečo spýtať. *Usmiala sa, zatiaľ čo Blake len kývol na súhlas Yunne, že to nevidel ako problém. Aj keď, trošku sa obával, ale to nejako zvládne, hovoril sil*

YUNNA, SIGOURNEY

*Asi len jej dochádzalo, že čo sa tam dialo nebolo normálne. Raz sa jej Z zveril, že on so ženami nespával. Teda povedal to celému Bratstvu. Mali hodinku večernej úprimnosti a v tú noc neriešili zaúčanie Yunny, ale ich zvyky. A vtedy Z povedal svoj zvyk, či skôr nezvyk. On so ženami zásadne nespával. Vždy sa ich vedel zbaviť, prípadne im utiekol. Preto bola prekvapená tomu čo videla a uvedomovala si akú blbosť to vlastne videla. Jednoducho niečo nemožné, niečo čo sa jej muselo isto zdať.* To je dobré, že spinkáš potichu. *Usmiala sa na ňu Yunna. Aspoň to vyzeralo ružovo s ich vyspatím sa. Ružovo....* Tak poď, necháme ich spať a pôjdeme za Sig. Predpokladám, že už bude vo svojej izbe. *Sig mala izbu najbližšie zo všetkých k časti kde bývali Bratia, Necrova rodina a i teraz ich návšteva.* Je to akurát po ceste k izbe kde bývame my, tak to je akurát. *Radšej ani nekomentovala odkaz, ktorý nechala malá Floreine a vyviedla ich chodbou smerom k izbe Sig. Nebolo to tak ďaleko, len niekoľko metrov za roho. Tam zaklopala na dvere a po chvíli sa otvorili dvere. Sig pred nimi stála v celkom inom oblečení v akom ju mohli cez deň vidieť. Mala na sebe dlhé biele šaty, ktoré z nej robili aspoň trochu žensky krásnu, než to zvykla zakrývať. Na lícach jej svietila červeň, keď ich zbadala a prekvapene sa dívala raz z jedného potom na druhého.* Dobrý večer. *Pozdravila ich.* Deje sa niečo?