ASALA- časť Mare Imbrium

Blake

*Zaujímalo ho, čo plánovala, no nepýtal sa na nič viac, ako sama povedala. Jeho otec si to zaslúžil, nech už išlo o čokoľvek. Bol to možno jeho otec, no nenávidel ho. Keby sa zbláznil a nerobil to čo robil všetkým ženám a mužom, jeho zbláznenie by prežil, chybné rozhodnutia ohľadom vlády tiež, no nie to akým štýlom sa zmenil. A už vôbec nie to, čo plánoval pre jeho sestru. Upokojoval ho len fakt, že keď sa pýtal toho stromu ku ktorému ho priviedla Yunna, dozvedel sa že sa Vanille nič nestane. Že jej Uretan neublíži. To mu stačilo a nech to už malo vyzerať akokoľvek, musel tomu veriť. Chcel tomu veriť.* Pri ňom trpia nevinní stále. *Vedel že jej to nemusel pripomínať, pretože to zažila na vlastnej koži. Chcel tým len povedať, že nech sa potom stane čokoľvek, nemá sa tým príliš trápiť. Taký bol život u nich v jaskyniach. Zatiaľ. Mienil to zmeniť a aj keď to bola pomalá cesta, mienil. Tu u nich to bolo skvelé, ich životy, ten pokoj a žiadne obavy zo zvrhlého panovníka, také niečo chcel aj pre ich domov. Nijaký ďalší strach pre ženy a mladých chlapcov.* Dobre, tie dve sa o seba postarajú, ani Vanille nie je bezbranná. *Vedel že sa vedela brániť, no proti presile by nič nezmohli. No nad tým teraz neuvažoval. Ochránia ich obe. Jeho sestru i Yunninu kamarátku.* Uvidíme, no s Leom sa beztak musím rozprávať o nejakých veciach. *O fungovaní v jaskyniach, o ktorom vedel veľké nič.*

Floreine

*Jej to teda tiež nevadilo. Práve naopak, ona sa rada bude dívať, nenápadne sa niekam schová a bude sledovať. Vlastne nie, nenápadnosť by jej dlho nevydržala a skončila by farebná tiež a už vôbec by nevydržala nehodiť trošku farby na umelecké živé dielo tiež. Predsa len, jej podstata síce skrývala aj bojovníčku, no bola to len jedna časť a tak ako pred ňou teraz on odkrýval že sa tešil a že nebol len bojovník, ona sa vedela zabaviť tiež. A toto vyzeralo byť na zábavu.* Ale na lopatkách by ti bolo dobre. *Zazubila sa na neho, pekne sa to zvrhlo, že už ani sama nevedela, alebo si aspon nebola istá, o akých lopatkách sa jednalo, keď ho tak počula. Nebola si totiž istá, prečo by nechcel byť na lopatkách pri tej zvrhnutej téme. Predsa len, ako povedala, bolo by mu na nich dobre. A nepochybne nielen jemu. Radšej sa ale povenovala téme prsteňa, aj keď ju prekvapilo, keď jej zdvihol ruku a začal obzerať jej prstíky.* No v tom prípade sa veľmi teším. *Poznamenala k prsteňu a po jeho reakcii na ne sa doširoka usmiala.* Nie som si moc istá, nikdy mi to nijako prevratne nešlo, na rozdiel od kuše, ale kludne to môžeme skúsiť, či ma presvedčíš že mi to môže ísť lepšie. *Kútiky sa jej pridvihli ešte vyššie, ona sa trénovaniu predsa len nebránila a už vôbec nie s niekým ako bol on či bratia. Poslendých päť rokov sa nemala s kým pošklbať a tak celkovo, takže ona by to naozaj len a len uvítala.*

Floreine

*Pri jeho slovách ju napadlo, že asi každý z nich vynikal v niečom odlišnom. Tak mohli tvoriť naozaj skvelú skupinku bojovníkov, aj keď nepochybovala, že každý z nich by vedel zaobchádzať s väčšinou zbraní, no každý mal niečo radšej a v niečom viac vynikal. Tak ako ona v strieľaní z kuše. Zvládla by aj iné zbrane, no kuša bola jej najobľúbenejšia.* Ale ale, takže môj drahý...snúbenec je žiarlivý? *Zazubila sa a otočila k nemu zvedavo hlavu, ako to v danej chvíli a situácii išlo.* A ako sa u teba žiarlivosť prejavuje? *Dobiedzala do neho a bolo jej to vidieť v očiach, v ktorých sa odrážali dorbné šibalské iskry. V skutočnosti by sa však báť nemusel, nevera bola niečo, čo by nestrpela ani ona a preto by niečo také ani nespravila. Zastávala názor, že ak niekoho človek ľúbil, bol len s ním a tretiu osobu tam nebolo treba.* Ale neboj sa, nie som prelietavá a Véčko byť nebudeš musieť. Keby má blúdivé paprčky, dala by som ho do laty aj sama. *Žmurkla, aj keď sa jej nezdalo žeby niečo také hrozilo. Aj keď, keby mal naozaj žiarliť čo asi nie, možno by si z neho chcel jeho kamarát strieľať. No bola zvedavá, ako sa tá jeho žiarlivosť prejavovala. Ona bola žiarlivá tiež, aj keď u nej sa nedalo presne popísať ako reagovala, záležalo to od viacero vecí.*

„ Z “

*No samozrejme, že bol žiarlivý! A to si čo myslela? Nielen že bol žiarlivý, on bol aj majetnícky. Ešte teda nemal tú česť sám seba vidieť v akcii, ale niečo mu nahováralo, že bol taký, že to tam niekde v ňom driemalo. A radšej by bol keby to nikdy nebol musel prejaviť. Naozaj by bol rád. A trochu aj žiarlil, keď si W našiel ženu a on videl aký bol šťastný, ale to bola celkom iná žiarlivosť. V tej chvíli zatúžil tiež zažiť ten pocit lásky..* No samozrejme, že som žiarlivý! *Potvrdil nahlas to čo si myslel.* A keď budem žiarliť, uvidíš to. *Nemohol jej povedať, že to ani on nevedel predsa. No určite sa bude správať ako typický ješitný chlap. Bude odutý, bude sa na každého mračiť, po každom štekať ako besný a tak... No krásna predstava. Budem sa správať ako žena v prechode, pomyslel si kyslo a radšej nato ani nemyslel. Jeho rozum však kričal slová, ktoré boli správne a ktoré musel akceptovať a myslieť na ne – veď ty s ňou v skutočnosti nemáš nič, tak nemáš dôvod žiarliť! Ale čo ak? Vždy tam bolo to čo ak náhodou..* V to teda dúfam, že ho poriadne zmastíš, lebo ešte aj ty by si dostala odo mňa o zadku. *Zachechtal sa. Bol si priam istý, že V bude robiť kraviny, len aby podkušoval a vyrýval. Áno, nato by bol vzal aj jed! Príliš dobre ho poznal a to malé podrývačné decko si vždy koledovalo o riadny výprask!*

Floreine

*Bola zlá ak bola zvedavá aký by bol v stave žiarilivosti? Či chcela alebo nie, jedna jej časť by ho takého rada videla, pretože keby žiarlil, znamenalo by to...naraz sa v myšlienkach zarazila, nad čím to dumala. Žartoval no v skutočnosti predsa všetko bolo len fingované a preto by beztak nežiarlil. Napriek tomu však sedeli na jednom koni, on ju držal a dokonca hrýzol do krku, teda raz a bavili sa, akoby mal naozaj žiarliť. Vo vnútri cítila celkom príjemný zmätok a po jeho slovách o dostatí po zadku sa uškrnula.* Môj zadok nechaj na pokoji, ešte by si za takým pekným zadkom plakal. *Vyplazila mu jazyk, okrem toho by ju najprv musel chytiť. A ona by sa veru nedala a on s tými rebierkami jeho narazenými by neutekal tak rýchlo ako ona. O svoj zadok sa báť nemusela.* Okrem toho, nedala by som sa, ušla by som ti, ty si teraz invalitd. *Poznamenala so smiechom, no bolo to aj výstižné. Niežeby pochybovala o tom že ked bolo treba tak nato kašľal, videla sa ho biť s bratom a utekať s malou, ale i tak by bol v nevýhode.* No v každom prípade som zvedavá či by si to V dovolil. *Zazubila sa ešte viac, no niečo jej našepkávalo, že bez problémov.*

YUNNA

*Ona to moc dobre vedela, že pri Uretanovi trpeli nevinní ľudia stále a vedela, že budú trpieť ešte viacej ako náhle zamieša ona karty. Áno, tým si teda bola istá, len dúfala, že aj to zlo, ktoré narobí bude viesť k dobru nakoniec. Ako sa hovorilo, všetko zlí je na niečo dobré a ona sa teda len modlila aby tomu bolo aj teraz tak, aby predsa len aj otrava pantera niesla to dobro za tým zlom. Hneď videla jedno pozitívum – už viac ďalšiemu mužovi, či žene neublíži.* Ja viem, Blake, a len modlím sa zato, aby to nakoniec stálo za všetku tú zlobu.. *Už sa viac o tom nechcela rozprávať, chcela mať od toho pokoj. Byť spokojná tak ako bola teraz, hoc vedela, že pred ňou je ešte poriadne dlhá cesta plná hrboľov a polien, ktoré jej ju sťažia.
Iba súhlasne prikyvovala, keď rozprával o tom, že ani Vanille nie je bezbranná, veď to ona už dávno vedela. Ani Sig, takže tie dve si už dajú nejako rady. Keď už tak aj oni im v tom len a len pomôžu a budú sa o to snažiť.* Možno by si to mal skúsiť čo najskôr, najlepšie hneď, ešte kým sme tu. Na ceste sa také niečo riešiť bude dosť ťažko a tu sú všetci uvoľnení, aj Leo. *Pohladila Wabiho po srsti až rukou celkom prešla k ruke svojho muža a chytila sa ho. Na prste sa jej vynímala hrubá obrúčka, ktorú jej daroval ako svadobný dar a ona stále s láskou hľadela na ňu. Nech bude akokoľvek zle, nikdy to neoľutuje. Tým si bola istá.*

„U“ a JAMAL

*U tým deťom rozhodne nestíhal. Bolo toho na neho trochu priveľa čo to mleli ako splašené. Však to čo rozprával Jamal bola jedna konina ako druhá a malá celkom nerozumela tomu, že chlapci už takí v jeho veku bývali a mnohokrát aj i keď boli väčší. No malo zmysel jej vysvetľovať, že na takých mužov ešte natrafí a nie raz? Nemalo. A on sa preto o to ani nesnažil. Len ich viedol do jedálne, aby si mohli niečo zobnúť. I tak pri stole asi nikto nebude, takže kľudne sa tam budú môcť obe deti usalašiť a pekne dosýta napapkať.* A načo by ti ten nožík bol?? *Vystrčil hlavu cez U stehná, aby mohol vidieť na Pandoru a do čela mu padlo pár neposlušných kader vlasov. Celkom jej nerozumel. Isto si musela vymýšľať, že mala nožík. Veď nech mu ho teda ukáže, keď tak zaryto tvrdí, že i ona ho má! Ale keby to mal priznať, to dievča na neho zapôsobilo. Nemal kamarátky a podľa toho ako urputne bojovala proti nemu, hoc len slovne, bol si istý, že raz ju zvedie na poriadne huncútstvo! A začínal sa strašne tešiť.* Neočúravame si nohy! Nie sme zvieratá, my vieme cikať pekným oblúčikom, však U?! *Jamal ho pozorne zaťahal za dlhú ruku, no teraz by sa z U ani krvi nedorezal, nieto aby si vyžiadal od neho odpoveď!* Ak chceš, ukážem ti to! A potom mi uveríš! Náhodou sa mi teraz i dá... *Až vtedy U zareagoval ako zozelenel a rýchlo strhol Jamala, lebo ten sa ho už púšťal a druhú rúčku mal strčenú v gaťoch pripravenú vytasiť tam ten svoj príšerný nástroj na čuranie oblúčikom.* Jamal! To sa nepatrí dievčatám ukazovať, takže bež za strom a my ťa počkáme! *Povedal možno trochu prísnejšie U než chcel, načo sa Jamal i stiahol, ale potreby sú potreby, preto rýchlo utekal za strom.* A ani ty, nie že sa opovážiť ukázať mu ako cikáš! Takéto veci nie sú pre vaše oči, nesmiete to robiť. A nechcem počuť žiadne otázky k tejto téme. *Hovoril trochu káravo, keď si spoza stromu len všimol fontánku Jamalovho moču, ako to tam všade striekal. Len sa predvádzal a U zagúľal očami. Sa dalo čakať.. Neukáže jej pipiška, tak jej ukáže aspoň fontánku.*

Pandora

*Vôbec nerozumela tomu, prečo by dievčatá nemohli mať nožík či inú zbraň. Flora ich mala veľa a ona si bola istá,že teda mohli. A možno nemohli len tu, no spomínala si, že keď prišli, na tom bojisku sa šlbali aj Yunna a to druhé dievča s čiernymi vlasmi, ktorého meno sa podobalo na vanilku, len si nespomínala na správne znenie.* To čo je za otázka? Na všetko možné, aj dievčatá môžu mať nožíky. *Keby musela, určite by dokázala s nožíkom to čo on. A keby niečo také aj nikdy nerobila, určite by to aj tak skúsila a tvárila sa že to vie. Už len preto aby mu dokázala, že aj ona môže mať nožík. Keby boli blízko izby, išla by mu ho vziať, no nechcelo sa jej tam teraz ísť, tešila sa až niečo spapkajú. No tá ponuka ju zaujala a ihneď vytrčila hlavu smerom k nemu.* No to som zved....*Zvedavá nezvedavá, U jej skazil radosť. Nielen pre to že by videla ako sa cez ten kopček akože má cikať, ale i preto, že by ho konečne videla. Nespokojne si vzdychla, no nechala to teraz tak, nechcela aby sa na ňu U hneval a príležitostí určite ešte bude dosť. Aspoň dúfala že Jamal nebol poslušný tak moc, aby počúval všetko čo sa mu povedalo. Neisto sa na okamih zahľadela na nebo, kde ešte hviezdy neboli, takže maminka asi nevidela aké hlúposti robila. A to bolo len dobre. Keď uvidela ako spoza stromu striekal moč, začala sa hlasno smiať nad tým čo videla.* Veď na tom nie je nič čudné, každý predsa ciká. *Vyjachtala zo seba keď sa ako tak dosmiala, aj keď stále bola poriadne vychichotaná. Nerozumela tomu, prečo okolo toho bola taká veda, okolo obyčajného čúrania. Ona by tiež nemala problém ukázať ako sa cikalo, aj keď Jamal tu žil s inými deťmi a asi to už dávno videl. Ale ona nie, neskôr sa ho spýta osamote či jej to teda ukáže.*

" Z "

*Musel sa neustále zamýšľať nad vlastnými myšlienkami, ktoré mu jasne hovorili, že to všetko prehnal. Že si už nedrží ani od nej, ani od malej odstup a on vlastne robí všetko preto len aby videl na ich tvárach spokojné úsmevy. Ale prečo? Príliš si ich obľúbil, hovorila jeho myseľ, ktorá mu dávala jasné odpovede, aj keď sa mu nepáčili. Nič z toho sa nemalo stať, mal si pekne držať od nich odstup, vzdialiť sa tak ako to bude možné, aby mali príležitosť zabývať sa, no nie s ním. Namiesto toho sa pred malou "zasnúbili" , spal celú noc po boku Kvetinky a najhoršie na tom všetkom bolo, že nielen jeho telo kričalo po úľave, ale aj jeho duša, ktorá už bola prázdna a nepáčilo sa jej to. Chcel naplniť. A chcel to práve s touto ženou, ktorá mu priam počarovala! A práve tieto myšlienky, tieto fakty, ktoré boli ako päsť na oko, mu nerobili dobre. Ak to takto pôjde ďalej, jedno vedel, že bude hľadať úľavu a ak tá jeho zadubená myseľ nebude ochotná urobiť to práve s ňou, nájde si prvú, ktorá mu nôžky s radosťou roztiahne. A nebude ho trápiť, či jej ublíži, nebude ho ani trápiť, či sa zmestí, lebo bude myslieť práve na ženu, ktorú mal teraz pri sebe, na ženu, ktorej mohol kradnúť kradmé dotyky.
Musel potriasť hlavou, aby sa sústredil na jej reči, aby odpútal myseľ od jej tela skôr k jej slovám, ibaže aj tie sa vracali zase späť k nemu. Zaúpel. Toto sa mu dialo isto schválne!* Oj, no tvoj zadok teda nenechám na pokoji! Len trochu iným spôsobom. *Diabolsky sa zaškeril s jasnou narážkou, ktorá ho zmáhala a on potlačil nutkanie schválne ruky presunúť k nemu a trochu ju podráždiť. Nie, držal ich stále na mieste, len trochu pevnejšie ju objal.* Len ty mňa nenazývaj invalidom, slečinka, lebo to ešte trpko oľutuješ! Predsa moc dobre vieš, že rebrá mi v ničom nebránia. *Bolesť je len fyzickým pocitom mysle, ktorý sa naučil brať ako svoju súčasť, takže preto sa mu darí i skrz bolesť bojovať, či vystrájať ak to sám uzná za vhodné.* A môžeš si byť istá, že V to skúsi. Hlavne ak budem ja na obzore... *Hej, V je čert a diabol v jednej osobe. Asi by sa strašne čudoval, keby bol kľudný a ani by ju neobchytkával, či nemal sprosté reči. A Z sa nato netešil, lebo celkom presne vedel, že on to nezvládne a jeho prudká povaha sa prejaví na plnej sile. Iba dúfal, že v tej chvíli tam naozaj nebude..*

Burina

*Uškrnula sa, keď mal poznámku k jej zadku. Na druhej strane si však hneď spomenula na jeho brata, ktorý keby ich vidí a počuje, to by bol asi koniec. Veď jej ešte pred odchodom sem hovoril, aby si držala odstup a tak ďalej. Keby len vedel, že odstup by si mala držať predtým, možno by ani neplytval slovami na to. Vedela že mal pravdu, malá síce pojem otec nepoznala, no skôr či neskôr pre ňu bude znamenať práve to, čo pre deti znamená otec. Už teraz sa okolo neho motala, obľúbila si ho a pokojne by skočila do rany aj jeho bratovi, len aby ho nebil keď si myslela, že mu chcel ublížiť. Nielen ohľadom malej to však odhadoval veľmi správnym spôsobom, obávala sa, že odhadol i ju, keď povedal že sa do neho nakoniec zamiluje. Teraz z neho bola celá preč, napriek všetkému čo sa stalo si ho tak pokojne púšťala do svojej blízkosti, vyhľadávala ju. Len tá tretia časť jeho predpovede bola niečo, v čo ona práve neverila. Ak mal W pravdu že boli rovnakí, nikdy by jej city neopätoval, alebo by ich nedával najavo. To čo sa udialo dnes, to bola chemická reakcia, niečo čo vyplývalo jednoducho z toho, že on bol chlap a ona žena. Neznamenalo to nič viac, veď i teraz utekala ona za ním. Napriek tomu si však nemohla pomôcť, nemala pocit,žeby sa nútiť byť s ňou či mal problém rozprávať sa s ňou, držať ju...a jej v jeho pevnom zovretí páčilo. Silná nesilná žena, mužská hruď a objatie, to bolo niečo iné. A Z...* Vieš že to bude robiť len preto, že bude očakávať tvoju reakciu? *Spýtala sa so smiechom, veď inak by mu to mohlo byť jedno. Ako sám povedal, len keď bude on na obzore. Keď mu to bude jedno, čo by aj z časti hádala, asi byho to veľmi rýchlo omrzelo, to obchytávanie.*

„ Z “

*Netušil čo sa odohrávalo v jej mysli a načo myslela vo chvíľach kedy bolo čo i len na chvíľu ticho a netušil ani či by si to bol prial vedieť. Veď predsa len to bola žena, on sa do nich rozhodne nerozumel a netušil aké mali myšlienkové pochody. Preto to značilo, že sa jej to ani nepýtal, radšej nie.* Ja viem, že to urobí len preto, že bude čakať reakciu.. A veď on sa jej dočká! Takú dostane skrz papuľu, že mu zem dá druhú... *Zavrčal zlostne a popchol koňa do kroku, len aby nestáli na mieste...* Ale ty si povedala, že si budeš chrániť svoje pozadie, takže by som ti radil, aby si s tým niečo urobila! *Neprestával hovoriť tým akčným hlasom, lenže mykalo mu kútikom pier tak moc, že o okamih sa len škeril ako taký blázon a on ju prstami poškrabkal po stehienku. To len tak, nemohol jednoducho odolať. A jeho tak strašne bavilo robiť jej zle. Navyše... Hm a prečo nie? Aj keď úprimne on teda myslel na celkom iné veci než je len hladenie. A teraz ho celkom aj srdil ten fakt, že V bude vyrývať! A bude to robiť zámerne! A on somár sa nechá. Chcelo sa mu nad tým len zastonať a pokrútiť nechápavo hlavou.*

Burinka

*Smiala sa. Naozaj sa smiala. Ona sa už vlastne na to tešila, bola naozaj zvedavá, či mu bude chcieť naraziť ciferník. Hlavne ak to bude robiť počas toho trénovania, kde máva aj ostatných z Bratov. Asi by sa v danej chvíli cítila trochu....zvláštne, no na druhej strane by sa aj silno vo vnútri bavila a bola zvedavá. Darmo, ak bol V taký vyrývač, bolo dosť možné že dlho ani čakať nebude a tú reakciu uvidí.* To sa už neviem dočkať. *Zaškerila sa a potom vybuchla v smiech ešte viac.* To máš tak, musíš sa o moje pozadie dobre starať aby som bola spokojná. *Hej, aj ju bavilo robiť zle. A keby len trochu, poriadne. Ako ju poškrabkal na stehienku, prešli ňou zimomriavky, myšlienky utekali iným smerom než bolo len hladkanie. Nebola žiadna fľandra čo striedala chlapov ako ponožky či rozťahovala nôžky ako prišlo, no nebola ani žiadna svätica, aby nemala jasné predstavy toho, čo sa dalo so Z robiť a ako by sa jej to páčilo. Preto rúčku položila na jeho nohu a prstíkmi sa prechádzala po jeho stehienku. A pri tom ako blízko sedela a ako sa na ňu tlačil, stačilo sa len trošku pomrviť na správno miestne s tým jej pozadím a on by mohol prejaviť isté reakcie. V duchu si vynadala do zmyje, no napriek tomu sa len tak nepatrne, akoby nič pomrvila, pekne o jeho lono, aj keď aj ju tá samotná predstava vzrušovala. Mala chuť strčiť hlavu do studenej vody nech sa správa slušne a vhodne, no nemohla si pomôcť. Stačilo si spomenúť ako ju pritlačil o tú stenu a ako by ju o tú stenu mohol oprieť aj inak a už to išlo samo...*

„ Z “

*Nepodarok tá žena! Takto mu robiť zle.. Či skôr dobre. Iba prižmúril oči s tichým zastonaním. To akože za to jeho jemné podráždenie pohladkaním na stehienku si zasluhoval takéto týranie? Darmo, podaj žene prst uchmatne ti celý rozkrok. Podvedome sa k nej viac pritlačil, objal ju, tvár si ukryl v záplave jej bujnej hrivy a povedal si, že chvíľu to vydrží a dopraje si takéto krásne slastné dráždenie. Tak rád by to bol vydržal, ibaže to jeho čudo sa prebúdzalo príliš rýchlo a jeho myšlienky sa boli rozleteli všetkými možnými smermi. Príliš jasne mal ešte v pamäti spomienky nato ako sa k nemu pritúlila, keď ju bozkával. Ako sa prirodzene poddala jeho objatiam, ako cítil.... Ach, ako on cítil jej prsia na svojej hrudi. Priam to ním triaslo keď zabručal nad jej hemžením.* Ach... Musíš sa tak hemžiť? *Vzdychol jej do vlasov a jeho paprčka zamierila príliš vysoko po jej stehienku smerom hore a opatrne ju prstami pohladil po hladkej holej pokožke. On tiež vedel robiť dobre.. A perami si skrz tú jej hrivu našiel cestu aj k jej krku, kde ju nežne no sladko poláskal jazykom a napokon sa prisal perami k jej pokožke.*

Floreine

*Mala chuť sa pobavene smiať, no vyšiel z nej len chichot. Cítila sa trochu ako pubertiačka, čo skúša, kam môže urobiť, ako ďaleko zájsť, koľko ovládania je v ňom. Vedela že bola potvora, dráždiť ho pekne v rozkorku, no veď ona mu chcela len dobre. Zle určite nie.* Mám sa inak? *Zasmiala sa, keď počula jeho vzdych vo vlasoch, blízko uší. Jeho rúčka sa však rozhodla na odvetu, cítila ako sa nebezpečne zdvíhala do výšok, ako ju hladkal na holej pokožke. Cítila že tam kde cesta mohla končiť jej už bolo poriadne horúco a nielen to. Dokonca ani jazda na koni nemohla nijako narušiť ich neposlušné paprče a nemohal zmeniť to, čo sa jej dialo pod sukňou. To čo robil v jej hustých vlasoch si uvedomila až keď sa jeho jazyk dostal k jej jemnej a citlivej pokožke na krku, k miestu ktoré sa nedalo len tak potlačiť a tváriť sa, že to nebolo príjemné a vzrušujúce. Uvedomila si že podvedome zakláňala hlavu do boku aby mu spravila priestor, ako privierala oči pod jeho dotykom. Hlas, ktorý jej hovoril nech nevymýšla, nech začne debatu či čokoľvek iné už dávno umlčala, vedela však i to, že toto nebolo divadlo pre malú, aj keď sa to tak nevinne začalo. Jedno divadlo však spustilo lavínu príťažlivosti, ktorú by inak možno úspešne držali obaja nakrátko. No práve v tom okamihu keď museli a mohli sa to ukázalo...*

" Z "

*Potvora, hromžil a pevne zatváral oči ešte hľadajúc v sebe kus sebaovládania, ktoré mu žiaľ chýbalo. Bol celkom bezradný pred jej nežným týraním, ktoré si očividne vzala do hlavy s jediným údelom - urobiť mu dobre, hoc musel by nad tým vážne pouvažovať, či to naozaj malo byť tak dobre, ako to i vyzeralo. Však po nej túžil, áno strašne moc! Ibaže.. Obával sa toho. Nebolo to len o tom vrznúť si, užiť a bodka. Lebo on vedel, že keby sa to stalo, ich správanie voči sebe by sa bolo výrazne zmenilo a pocítili by to všetci. Príliš veľa osôb. Nielen oni dvaja, ale hlavne aj malá a aj bratia. Každý by cítil to, že sa medzi nimi niečo udialo a on to nechcel. Jemu sa to celkom páčilo aj tak ako teraz. Užívali si voľnosti s prísľubom pekných chvíľ, ktoré mohol on jej dopriať, ale boli momentálne v príliš zlej polohe, aby mohol tak ako chcel. Síce kôň kráčal pomaly a pôsobil dojmom, že si ich vôbec nevšímal, no najradšej by bol v tej chvíli na inom mieste, celkom inak.
Videl a vnímal ako sa podvoľovala jeho jemnému dráždeniu, ako naklonila hlavu nabok odkrývajúc sa a bol by len hlupák keby to nebol využil tak ako sa núkala. Perami zašiel na jej hladký krk a miesto kde jej pulzovala krčná tepna s pôžitkom pritlačil pery na ono miesto, silno, tak aby cítila ako moc ho vzrušovala, ako po nej túžil. Nezáležalo na tom, že nemuseli sa pred nikým predvádzať. Malá Pandora im odhalila cestu akú mali pred nosom, no mali príliš zavreté oči aby ju bez nej videli. A teraz tam bola a oni klesali po nej ako po horskej dráhe, celkom zabúdajúc na okolitý svet.* Nie, nehmýr sa vôbec a bude to lepšie. *Zamumlal na jej otázku a ten smiech ho poháňal, tlačil ešte ďalej. Rukou sa ani nezastavoval. Ani mu to nenapadlo, že by mohol a keď sa palcom dotkol na tom správnom mieste, celkom len opatrne pohladiac ju, všetky zmysly mu zbystrili a sústredili sa na ňu a jej reakciu. Nerád by prešiel do stavu kedy by na ňu tlačil.*

Floreine

*Nečakala že jeho ruka vyjde až tak hore, na koniec cestičky, kde sa dali robiť ale iné veci než bolo putovanie ešte vyššie a preto keď sa jej tam palcom dotkol a opatrne ju ním pohladil, slabo zastonala i zažmurakala od prekvapenia, akoby sa sčasti prebrala. Pretože sa skutočne prebrala, jej myseľ vyslala varovný výkričník. Chcela ho, strašne moc a miesto kde ju palcom hladkal to dávalo veľmi jasne najavo, no zároveň mala obavu, čo sa stane keď sa tomu poddá. Vedela že ak to urobí, bude ju tam hladiť a ona skôr či neskôr prežije príval rozkoše priamo na jeho koni, ktorý keby mohol rozprávať, asi by ich poslal dočerta, čo to robia na jeho chrbte. Otázkou ale ostávalo, čo by bolo potom, keby nechala svoje telo a túžbu zájsť až do bodu, kedy by sa neovládala. Vedela, žeby sa ho chcela dotýkať, nerada niečo len prijímala a toto nebolo niečo, čo by chcela dopriať len sebe. No dovolil by jej to? Siahnuť rukou pod nohavice, dotknúť sa ho pokojne aj tu? Alebo by v stave kedy by priveľmi nepremýšľala pokojne aj prosila nech sa s ňou pomiluje? Cítila že po nej túžil, vedela to, no netušila, či by to aj tak urobil. Vedela že mnohé veci by sa zmenili, medzi nimi by sa niečo zmenilo, čo by si nielen všimli jeho priatelia Bratia, i malá by to podvedome vycítila a hlavne, čo by bolo vlastne to čo by sa zmenilo? Vyhýbal by sa jej? Bola by ona v rozpakoch? Nebude už teraz keď tak jasne dáva najavo ako sa jej páči jeho ruka pod sukňou a ako po tom všetkom túži? A ako vlastne mala presvedčiť samú seba aby mu v tom zabránila a ako to spraviť aby si to nevysvetlil zle? Upokojovala sa, že si to určite nemohol vysvetliť tak, žeby nechcela, pretože jej telo mu dávalo odpoveď, takže sa napokon nepatrne pootočila k nemu, nosom sa dotkla pokožky jeho krku a pobozkala ho naň.* Asi by sme sa nemali...hemžiť ani jeden, myslím že keby tvoj kôň mohol hovoriť...teraz by nám čistil žalúdky...*Zašepkala, asi by rýchlo mala vymyslieť debatu na konverzáciu.*

Floreine

*Najradšej by nespokojne vzdychla, keď položil ruku na pôvodné miesto, no musela to potlačiť. Bola to predsa ona čo ho zastavila aby to nerobil, vedela že to tak bolo lepšie. A možno to už beztak bolo za hranicou, kedy nevedela ako to bude vyzerať keď budú späť v osade, ako bude vyzerať ich správanie medzi ostatnými. Po bozku na krk k nemu jemne natočila tvár a zachytila jeho úsmev, po ktorom natiahla prsty k jeho líci a pohladila ho, skôr ako sa naklonila a jemne ho pobozkala. Teraz jej nešlo o to ho len ďalej provokovať, preto to bol len krátky jemný bozk a hlavu oprela o jeho plece.* Je zaujímavé ako tu máte všetko pekne zelné napriek tomu že vás obklopuje z časti púšť. *Poznamenala, lebo nevedela o čom hovoriť aby odpútala pozornosť od myšlienok, ktoré by nedali upokojiť sa ani jemu, ale ani jej. Rozhliadla sa teda radšej po lúke po ktorej cvávali a obzerala okolie. Páčilo sa jej tu a nesúviselo to len s tým, že po piatich rokoch bola vonku. Tešila sa až sem raz zoberie i malú, nech sa vyšantí na takejto ploche, no teraz si tým hlavu ani nejako nelámala. Malá bola s U a ten ju v danej chvíli asi zaujímal viac, oveľa viac.* Myslím že Malej sa zapáčil U. *Vyšlo z nej pri tých myšlienkach a jemne sa zachichotala. Nebolo ťažké zahliadnuť to, aj keď vedela že on sa pri raňajkách venoval svojmu bratovi a rozhovoru s ním.*

" Z "

*Trochu sa zháčil pri jej bozku, no jeho pery boli vláčne a nežné keď jej ten drobný bozk opätoval. Naozaj boli bozky fajn a celkom sa mu začínali pozdávať. Na okamih mu napadlo či všetky bozky bývali takéto a či by sa cítil tak príjemne aj keby bol pobozkal inú ženu, alebo či bozky boli pekné len preto, že ho bozkávala Flora.* Tvoje bozky mi chutia. *Šepol jej do pier, keď si na okamih jej tvár obrátil k svojej a on znova ale len na chvíľu pritisol pery k jej. Ten jemný úsmev mu zostal aj potom, ako tam cválali a mieri k osade.* Je to tým, že my na mnohých miestach prírodu polievame. Preto tu máme časť trávnatú, preto pestujeme mnoho rastlín a darí sa nám. Je síce pravda, že sa tak veľmi narobíme, ale robí to veľa ľudí, asi väčšina z jaskyne a nebyť ich, asi by sme sa veľmi skoro museli presunúť. Sme púštni ľudia vo veľkom, vieme sa chrániť v púšti a je našou silou, no len vďaka tomu, že tu je aj silný prameň, ktorý nám stačí už dlhé roky, vieme tu aj žiť. A na dážď sa spoliehať nemôžeme. Vzniká len raz za čas, čo mi pripomína že v blízkej dobe príde, no zničí všetko čo je vonku. Je príliš kyslý a skôr uškodí, ako pomôže.. *Áno, ich dažde prichádzali, vedel to každý v osade, lebo každé ráno keď svitol nový deň, bolo na oblohe o oblak viac. Malo to prísť, naozaj skoro.* Naozaj? Och... *Zatváril sa zmučene pri zmienke o zamilovanosti malej k U, akoby ho mučilo, že bude musieť priateľovi vyprášiť kožuch, ale jeho šťastie bolo, že sa nemusel hrať na žiarlivého otecka.* Chúďa malá.. Takto skoro pocítiť bolesť z neopätovanej lásky. *Zazubil sa. On si už nato nespomínal, ale videl ženy zmorené láskou.. Uvidieť tak malú bude pre neho bolesťou.*

Floreine

By si skúsil povedať že nie...*Šepla s úsmevom, keď ju jeho slová ohriali pri srdci. Znelo to, akoby iné nepatrili k tým, čo mu chutili. To sa jej síce nevidelo, no aj tak to bola príjemná predstava, príjemná i lichotivá. Mala zvláštny pocit, že nielen on by žiarlil, ale i ona keby sa okolo neho začne niekto motať. Alebo motá, to nevie, je tu príliš krátko. Myšilenky o žiarlivosti si ale nechala pre seba, radšej sa započúvala do vysvetlenia, ktoré ju skutočne prekvapilo. Keď si predstavila čo všetko museli polievať a aké to muselo byť namáhavé, cítila úctu voči tomu čo tu vybudovali. Muselo ich to stáť veľa úsilia a námahy a stálo to za to.* Musí to byť namáhavé ale stojí to za to. *Prikývla a vypustila z úst časť myšlienok o tom polievaní. Je to ich domov a oni sa o toto miesto starali presne ako si domov v pravom zmysle zasluhoval.* Myslím že až také zlé to nebude. *Zazubila sa i ona.* Našťastie je ešte primalá aby po ňom chcela niečo iné ako trochu pozornosti, ktorú jej dnes doprial takže má určite srdce na správnom mieste. *Zasmiala sa, videla aká bola malá urapotaná keď sa s ním rozprávala. Síce netušila čo mu hovorila, no žiarila radosťou a to stačilo i Flore. Malá hádam nepotrebovala nič viac ako jeho spoločnosť a kým ju mala, nehrozilo žeby bola nešťastná. Aspoň dúfala, nebola si istá ako to u malých dievčatok fungovalo. V jej veku si nespomínala aké to bolo a či vôbec pokukávala po nejakom chlapcovi. Aj keď, Pandora si vybrala trochu väčšieho "chlapca".* V horšom prípade bude chcieť vidieť kopček alebo si bude chcieť vyskúšať aké je to dostať pusu. *Vydala zo seba pobavený zvuk, aj keď tomu nejako neverila.*

Floreine

Tak to aby som si to s tým V premyslela, či mu predsa len nenechám tie ruky voľne pustené. *Zareagovala škodoradostne, ona sa len tak nedá. Ale tá predstava sa jej veru nepáčila, ani jedna ani druhá. Žiadne ženy ani šmátravé paprčky V. Niežeby V nebol fešný chlap, no jej sa páčili iné šmátravé ručičky a nielen tie ručičky. Vedela že nemala nárok žiarliť, teda mala ale namala nárok to nijako prejavovať, no i tak dúfala že sa tomu pocitu vyhne.* Myslím že jej by sa tá svadba s U pozdávala. Len chúďa netuší, čo to všetko taký vzťah a manželstvo obnáša. *Pridala sa k jeho smiechu, no nevylučovala, že malá by chcela vidieť jeho kopček. Aj keď jej by to bolo asi jedno, bola zvedavá a tým že jej to nikto nechcel ukázať to v nej len zvedavosť stupňovalo.* Skôr dúfam že U po dnešnom dni nebude pred ňou niekam zaliezať, ráno nevyzeral veľmi natešene že na neho tak veľmi pozerala. *Zachichotala sa, aj keď na jeho mieste by bola asi tiež značne nesvoja. Byť objektom túžob malého dievčatka to by bol sen asi len málokoho.*

Floreine

O nič hnusnejšie než to tvoje bozkávanie a porovnávanie. *Odvetila mu so smiechom a ešte mu aj vyplazila jazyk. Zaslúžil si to za tie svoje reči, nielen on vedel vyrypovať. Síce ani jeden nejako nemal právo starať sa jeden do druhého, viditeľne sa isté možnosti nepáčili ani jednému. Mala chuť povedať sebe i jemu že sú žiarlivky. Sa teda pekne dostali až k žiarlivosti pre imaginárne činy.* To je vlastne pravda že neviem čo ma v manželstve čaká. *Zazubila sa a po jeho odátzke, či to ľutuje sa žiarivo usmiala a pokrútila hlavou.* Samozrejme že nie. Napríklad sa veľmi teším na svadobnú noc a ukazovanie kopčeka. *Pochechtávala sa, pootočila hlavu a dala mu pusu na líce, stále sa hyhňajúc.. V skutočnosti nikdy s mamou nevyrastala aby videla ako presne to v manželstve vyzeralo, no zase žila dlho na dedine aby videla správanie iných. Nepredpokladala žeby sa raz vydávala, veď muž do ktorého bola zamilovaná tak dlhý čas jej povedal jasne, že sa nespráva ako žena a nemôže ho priťahovať niekto, kto má hádam toľko sily čo on. Muži s ktorými spala si to zjavne nemysleli, no sex bol predsa len sex, nevypovedalo to práve o vzťahoch a už vôbec nie o manželstve.* Neboj sa, tvoj kamarát to prežije, nie je také ťažké rozprávať sa s ňou ak nájdeš bezpečné vody ktoré nedávajú možnosť nevhodných otázok. *Aj keď, v novom prostredí to asi nebolot aké jednoduché a pre chlapca ktorý sa jej zapáčil...možno ho tam nemala nechávať chudáka samého. Ale zase, nech si to užije, veď ak bude mať problémy hádam sa vynájde, nebolo to predsa také ťažké. Ako vošli do boxu jeho žrebca, šikovne z neho zliezla a zostalal stáť, čakajúc ešte na Z.* A ty sa načo tešíš drahý môj? *Zjavne jej slniečko uškodilo, lebo sa smiala ako švihlá.*

Floreine

*Pozorovala jeho tvár a jeho skoro zasnený výraz nekomentovala. Ak sa niečo naučila, tak mlčať v pravú chvíľu aby niekoho svojim hodnotením nevyviedla z mieri. A jeho by komentár na jeho výraz určite vyviedol, bola si istá. Veď o chvíľu sa už škeril ako blázon, zjavne si uvedomil ako sa tváril i sám.* To som teda veľmi zvedavá či sa mám naozaj načo tešiť. *Zazubila sa na neho i ona, treba troška rýpať. Vlastne ťažko povedať či troška, veď do seba rýpu furt a stále, ale tak treba, nech im je veselo.* Nie nenaučím vás nič, predsa si nepokazím divadielko, ktoré sa mi môže naskytnúť, keď na vás malá pustí rad otázok. *Zachechtala sa škodoradostne, síce mu cestou sem pomáhala, no ona ho rada nechá i v kaši, ak to nebude nijaká krutá téma ako o kopčekoch a podobne.* Nesmiete byť predsa také cintľavky, aby vás jedno dievčatko rozhodilo. *Rapotala si ďalej vyrývačne, veď z malej robili priam hororovú bytosť, čo ich mohla zrovnať so zemou keď otvorila pusinku. Možno to z časti bola pravda, no všetko bola sila zvyku, takže neostávalo im nič iné, len si navyknúť. Keď si mala nájde kamarátkov, určite bude dávať otázky im a deti jej určite ľahko odpovedia, možno nie správne, no správne na ich vek.* Okrem toho keď si najde nejakú kamarátku, tak s tou sa určite cez deň vyrozpráva, povypytuje sa i budú spolu dumať nad otázkami života. *Pokrčila ramenami, aj keď by sa nečudovala, keby si rozumela s chlapcami viac. Veď ju vychovávala ona, bola skôr šibalka než dievčatko čo sa hralo s bábikou celý deň. Samozrejme sa hrala i stou, no len keď pršalo či niečo podobné.* Trpíš sa...*Nedopovedala, pretože urobil niečo, načo ona myslela, kým sa nakláňal tak blízko pri nej, akurát by si to sama prvý raz nedovolila pre miesto kde boli. Jeho domov kde si určite neprial aby ich takto niekto videl. Tieto myšlienky sa však rozplynuli vo chvíli, ako si ju k sebe pritiahol a ona sa prilepila na jeho pery, opätujúc mu jeho náruživosť rounakou mincom, tisla sa k nemu ako sa dalo.*

NECRO & ARRIANE

*Jeho dcéra bola preč. V nenávratne a on mal pocit akoby mu odišiel ďalší kus srdca. Koľkokrát sa s ňou bude musieť ešte lúčiť, Nestačilo raz? Keď si boli všetci istí, že už nie je medzi živými? Desila ho predstava, že odišla práve do mokrej časti, kde jediné dobro mohlo predstavovať jej lásku. Jeho dcéra bola silná, ale nakoľko? Bola schopná prežiť vo svete, ktorý nebol stvorený pre jej krehkú povahu? Dúfal a naozaj veril tomu, že Yunna to zvládne a jej muž sa dokáže o ňu postarať. Jemu už ostali len jeho synovia, aj to ten jeden netušil, že by mohol byť jeho synom. A vlastne to ani nevedel on. Mohol byť pokojne Uretanov a oni si pritom chovali hada na prsiach? Nie, ten chlapec vyrástol v dobrého chlapca, veril mu ako každému z Bratov a predsa ani Blake sa nepreukázal za krvnú skupinu svojho otca.
Keď sa s ním Yunna lúčila, sľubovala, že sa ešte uvidia a že všetko bude v poriadku. Veril jej, lebo sa tvárila tak oduševnene, bola si tým tak istá akoby mu hovorila, že na ďalší deň vyjde slnko. Tá jej istota, to bolo to, čo mu napokon zabránilo zadržať ju a nepustiť. Tak veľmi mu chýbalo jeho dievčatko! A cítil ako z toho chradol. Umieral jeho verný, celoživotný priateľ a on... on začínal pripomínať i jeho staré nohy. Vedel, že i v osade si to všimli. Jedával menej a Gabriel nie raz zamieril za ním v snahe porozprávať sa s ním. On však nechcel spoločnosť. Chcel byť sám. Síce to bolo iba pár dní čo bola preč, no jemu sa zaťažilo. Dal si zavolať šamanku.
„Volal si ma, môj pane?“ prehovorila s pokorou Arriane, keď vošla do tmavých komnát Necra a ocitla sa tak na mieste, kde teraz nemal prístup nikto.
„Áno, volal. Posaď sa, prosím.“ Rukou jej ukázal na miesto oproti sebe kde sám sedel a mlčal celý čas kým sa pokojne neusadila a nepozrela do jeho tváre ukrytej v tieni. „Arriane, dal som si ťa zavolať práve z dôvodu, že sa spolieham nato, že to čo sa tu dozvieš, ostane čisto len medzi nami.“
„Môžeš sa na mňa spoľahnúť, môj pane.“ Arriane celkom inakšie konala a vyjadrovala sa, keď mala pred sebou samotného Necra, než keď bola s ostatnými.
„Môj starý priateľ umiera, ale to už iste celkom vieš.“ Počkal kým Arriane pokojne prikývla s mĺkvym výrazom v tvári. „A ja pomaly umieram tiež...“
„Môj pane, každý umierame.“ Namietla potichu. Nepáčilo sa jej ako rozprával, akoby sa mal o pár dní odobrať na nebesia.
„Ja viem, Arriane.“
„Tak potom nerozprávajte tak. Váš čas ešte ne..“
Zastavil ju však dvihnutím ruky. „Nepokračuj, Arriane. Nechcem, aby si hovorila či je, alebo ešte nie je môj čas. Čo sa má stať, stane sa a ja budem kráčať po ceste svojho osudu nech sa deje čokoľvek.“ Prehovoril o tom s takým ľadovým pokojom, až jej na chrbte vyskočila husia koža. „Chcem, aby si mi bola svedkom, Arriane. Poviem ti teraz tajomstvá, ktoré doposiaľ nikto nepozná do konca. Chcem, aby si sa postarala o ich dobrú úschovu. Jedného dňa, budú musieť vyplávať na povrch a ak to ja nestihnem, bude to na tebe......“ *

Blake, Vanille, Uretan

*Cesta domov sa končila, Vanille cítila na pokožke konečne známy pocit prichádzajúceho chladu. Napriek tomu istá jej časť túžila ostať tam, na mieste kde vládol pokoj a nebol Uretan, ktorý bol pre ňu v danej chvíli hrozba, ktorá ju mohla kedykoľvek odhaliť. Vedela že Blake mal nachystanú reč pre Uretana, ohľadne Lea, ktorý bol v danej chvíli pre ich časť mŕtvy, o Sallym, aby ju otec z ničoho nepodozrieval, o celom ich pobyte. Či chcela alebo nechcela, desila sa príchodu domov, aj keď sa tvárila vyrovnane. Sedela na Nale, napriek chladu si ešte nenavliekala hrubšie oblečenie, chcela cítiť svoj domov na svojej pokožke. No skutočný domov pocítila až s prvou kvapkou, ktorá jej padla priamo na nos a stiekla po ňom dole, následne ďalšie a ďalšie, typické pre ich časť Asaly. Natiahla sa po plášť, prehodila ho cez svoje plecia no kapucňu si nedala, nechala si tiecť kvapky vody po tvári, vlasoch a len pozerala na mračná nad hlavou, vítajúc to čo tak milovala. Očkom zablúdila smerom k Sallym, ani nevedela čo si mala teraz myslieť, čo bude doma a všetko čo sa jeho týkalo. Výčitka pre Lea sa objavila spolu s myšlienkami na Sallyho a len na chvíľku zavrela oči a nechala kvapky dažďa dopadať na tvár. Keby si to môže dovoliť, rozbehla by sa na Nale niekam ďalej, zosadla, roztočila sa, no ťažoba na srdci jej to nedovolovala, rovnako ako nič iné. Blake si na rozdiel od nej kapucňu dal, jemne popohnal koňa vediac že Wabi ich niekde kúsok za nimi nasleduje. Tiež bol mĺkvy, v hlave si pripravoval slová pre otca, ktorých bude musieť mať dosť, vysvetliť toľko vecí a hlavne byť presvedčivý. Nikdy mu to nerobilo problém manipulovať ním, no teraz bolo v stávke naozaj priveľa. Priblížil koňa bližšie ku Kirinovi a natiahol k nej ruku, jemne Yunnu pohladiac, no potom sa len vrátil na pôvodné miesto. Zvieratá prešli cez posledné stromy a ocitli sa pred jaskyňami, kde on už musel hrať svoju úlohu. Úlohu chladného princa, aspoň pre otca. Vonku si ich všimli hneď, ozval sa ruch a on vedel, že než zosadnú z koní, otec bude vonku, s tým svojim zvráteným výrazom. Ak teda neobrába nejakého mladíka či dievča. Kone a Nala zastali, Vanille a Blake zosadli, práve keď Uretan náhlivo vychádzal z jaskýň. Upravený ako vždy keď bol na verejnosti prebehol chladným pohľadom po skupinke.
„Kde je zvyšok?“ ozval sa jeho hlas namiesto privítania, nedbajúc na osadenstvo, veď každý si to tam okolo šepkal. Blake sa rozhliadol, nechcel to riešiť takto z príchodu a verejne to oznamovať, no napokon to bolo jedno.
„Jaskyne Tmy.“ Zhodnotil prosto a pokrútil hlavou smerom k otcovi. Uretan zamračene pozrel smerom k Yunne, potom k Vanille a napokon skončil pri Sallym. „Leo?“
Blake len pokrútil hlavou, vediac, že on bude otcovi chýbať. Jeho považoval za svojho verného, bol potrebný v jaskyniach, mal to tam pod palcom ako nikto pred ním a teraz asi po ňom. Blaka netešilo že ostal v suchej časti, mal pocit že by si s ním z veľkej časti mohol rozumieť, no teraz na tom už beztak nezáležalo. Musel ochrániť Yunnu a Vanille, čím skôr sprístupniť jaskyne. Uretan mal pri ďalšom pohľade ktorý na neho Blake uprel kamennú tvár, nič viac sa už takto vonku nepýtal. Ľudia okolo mlčali, mnohé tváre sa upierali smerom k Vanille, ktorá len sklonila hlavu a prehodila si cez vlasy už pri prechode pred jaskyne kapucňu, chrániac si tak tvár. Znanazdajky sa ozvalo vrčanie, ktoré prekvapilo každého naokolo, z lesa vyštartoval čierny panter patriaci nikomu inému ako Uretanovi. Mieril na osamoteného Kirina, nie práve s úmyslom pomojkať sa. Nala sa zúrivo otočila a postavila pred Kirina s úmyslom chrániť ho, no k stretu neprišlo. Aspoň nie medzi nimi. Z lesa sa vynorila i druhá šelma, Wabi, ktorý sa do pantera pustil. Nedalo sa presne rozoznať koho jednotlivé zvuky boli, no Blake mal čo robiť aby sa tam nehodil. Nemohol Wabiho osloviť, poslúchol by ho a všetko by bolo jasné.
„Otec,“ mal čo robiť aby udržal svoj hlas na uzde, ruky len tak zatínal v päsť, no Uretan nemusel nič, Panter o krok ustúpil, mal zranenú labu, Wabi stál, tiež mal jednu labku zdvihnutú od zeme a z papule mu kvapkala krv...*