Planéta Altra

Shia


*Nepovedal nič, čo by ona sama nechcela urobiť. Chcela sa uistiť, že jej sestra bola v bezpečí, veď napokon to bol aj dôvod, pre ktorý utekala za Kinnom. Potom tu však bol on a nebol čas myslieť na to, čo urobí so svojou sestrou. Slová že bola v bezpečí boli síce pekné a aj keď mala vždy dôveru v princov úsudok, obsedieť na zadku mohla len ťažko. Nestihla však nič povedať a nastalo predstavenie ktoré mohlo niesť nadpis - Arahti zamotaný v prikrývke. Potichu si vzdychla a skĺzla z postele, obíduc ju a zastaviac oproti nemu. Výraz jej tváre bol razom prísny a nekompromisný.* Ak nechceš aby tvoje mužské ego utrpelo, keď ťa dá naporiadok žena, tak vylezieš na tú postel a oddýchneš si. Inak sa o to postarám ja a ver mi, že to dokážem. *Nebolo pochýb, že to myslela vážne. Vzľadom na to ako pred chvíľou skončil na zemi si aj on hádam uvedomoval, že sa s ňou neoplatilo teraz zahrávať. On bol ešte slabý a ona mala sily dosť.* Keď sa Kinna okúpe, určite ti povie o bratovi viac. Môžeš mi veriť že držať ťa tu nemám nijaký zvlášť veľký záujem, sama mám dôvod ísť tam po sestru. Ibaže v tomto stave ďaleko nezájdeš.

Prim

*Ráznosť, s akou sa mu mladá žena postavila na odpor, Prima prekvapila natoľko, až mal nepríjemný pocit, že na ňu zostal hľadieť s otvorenými ústami. Nebol zvyknutý na podobný tón hlasu od niekoho, kto sa na prvý pohľad javil ako stelesnenie krehkosti. Našťastie sa rýchlo spamätal a pozbieral zvyšky sebaúcty, o ktorú prišiel v momente, ako sa jeho zadok dotkol podlahy. Schmatol prikrývku, opásal si ju okolo bokov a s ťažkosťami sa znovu vytiahol do postele. Chrbtom sa oprel o jej čelo a premeral si ženu spod nadvihnutého obočia, akoby sa chcel uistiť či je už konečne spokojná. Za týchto okolností bola jeho jediným spojením so svetom tam vonku, preto si ju nechcel poštvať hneď od začiatku. Odhliadnuc od skutočnosti, že jej už pil krv - doslova.
Na Primovej tvári sa po chvíli objavil zmierlivý výraz.* Môžeš mi aspoň povedať svoje meno, nech viem, komu mám poďakovať za svoj život?

Shia

*Bola rada keď poslúchol. Nechcela byť na neho protivná ani mu nazačovať že bola v tej chvíli silnejšia, ale mala dojem, že inak by ho do tej postele nazad nedostala. Ak bol jeho brat stratený rovnako ako jej sestra, mohli ich pohľadať spolu, lenže v takomto stave by ich cesta trvala večnosť a bolo by okolo priveľa starostí. Preto radšej aby si dlhšie oddýchol a potom vládal. Keď sa preto usadil späť na posteli, jemne sa usmiala a s ľahkosťou a eleganciou jej ženskej stránky sa vyšvihla späť na posteľ. Usadila sa vedľa neho do tureckého sedu, vlasy jej voľne padali cez plecia a jej dvojfarebné oči sa na neho na chvíľu zvedavo zadívali.* Som Shia a ďakovanie nie je potrebné, som rada že si v poriadku. *Odvetila mu jednoducho, čakajúc aj na jeho meno. Síce sa priamo nespýtala ale jej pohľad dával najavo, že ju to zaujímalo. Uvažovala či tam niekde videl jej sestru, nemala ale dôvod pocyhbovať o tom,že Kinna ju videl posledne v poriadku.*

Níat

*Kľačal vedľa Olívie a pozoroval, ako sa pomaly prebúdza. Ak by neotvorila oči musel by na jej prebratie vymyslieť iný, oveľa účinnejší spôsob. Pri tej myšlienke mu pohľad padol na jej pery a potom na líniu krku, ktorá ho, našťastie, priťahovala z celkom iného dôvodu, než tomu bolo predchádzajúci večer.* Dobré ráno.* Opätoval Olívii úsmev, aj keď ten jeho bol o niečo opatrnejší. Pritiahol k nej nazbierané ovocie a spod kabátca vytiahol kožušinovú čiapku. Našťastie ju urobil dosť veľkú na to, aby sa pod ňu dali ukryť Olíviine bohaté kadere.* Mala by si sa pred cestou posilniť. Bol by som rád, ak by sme vyrazili ešte skôr, než slnko vystúpa nad tamten vrch.* Rukou ukázal do diaľky na východe a v duchu sa sústredil na plán nasledujúceho pochodu. Za iných okolností by sa premenil do démonej podoby, aby zvládli prejsť väčšiu vzdialenosť, ale takto museli kráčať obaja. Korin nebol z tých, ktorý by na svojom pozemku zniesli Aratahiho.*

*Kým on vyzeral napriek prebednej noci svieži, ona by sa najradšej hodila späť na zem, niečo natiahla cez hlavu, len aby na ňu slnko nesvietilo a spala ďalej. Napriek tomu prekonala túto lenivú potrebu a len znovu zívla, zadívajúc sa na raňajky. Ruku natiahla k jednému z plodov, keď zbadala čiapku. Ovocie nechala ovocím a s veselým a aj zvedavým úsmevom natiahla ruku k nej.* Žitie bez ženy ti prospelo. *Vyšlo z nej najprv, keď zvedavo obzrela jeho výtvor.* To mala byť akože pochvala, je pekná. *Doplnila, keďže si uvedomila že to neznelo moc zrozumiteľne.* Ďakujem. *Povedala ešte, no to si už zapletala vlasy a pchala ich pod čiapku, ktorú si natiahla na hlavu. Takto sa na neho zvesela zadívala, čo povie.* Budeme musieť ukradnúť nejaké veci. Vieš, voľnejšie. *Vyšlo z nej zamyslene, pretože to čo mala na sebe teraz jej kopírovalo nohy a už na prvý pohľad boli príliš tenké a žensky stavané, než aby niekto uveril že bola muž. A ešte nejaká voľná košeľa. Nechcela ale zdržovať a tak sa pustila do jedla, aby vyrazili včas. Síce sa jej stále nechcelo, no včerajší opis toho kam išli jej stačil natoľko, než aby nepočúvala.* Ty nechceš? *Spýtala sa, ako hrýzla do šťavnatého ovocia.*

Nimo

*Nečakal, že sa od Avy dozvie také vysoké číslo, preto prekvapene nadvihol obočie a tak, ako ležal, k nej obrátil tvár. Kinnovou motiváciou a úmyslami si nebol ešte celkom istý, ale bolo pravdou, že takto mal ich druh nádej na prežitie. Otázkou bolo len to, podľa čoho si budú ženy Aratahi vyberať a či o to vôbec stoja. Za čas, ktorý Nimo strávil v Korinovom väzení z neho vyprchalo akékoľvek pomyslenie na to, že by sa ešte niekdy mohol chcieť dotknúť ženy, preto s ním bola Ava v bezpečí.* Mali by sme späť.* Uzavrel nakoniec debatu, ktorá nikam neviedla a bez ďalšieho slova sa obrátil na druhý bok, chrbtom k Ave. Už keď zatváral oči, mal pocit, akoby sa mu realita a sen zvláštne pomiešali. Začul hlasy, ktoré ho nezreteľne volali...*

Ava

*So spánkom súhlasila. Čakala ich dlhá cesta cez nie práve príjemné územie a tak si oddýchnuť bolo pre nich dôležité. Ona však nedokázala zaspať v ľudskej podobe, preto sa premenila do démonej a tak stočená do klbka zavrela oči, aj keď od bezstarostného spánku mala ďaleko. Neustále bola napätá a aj keď zaspala, stačilo aby niečo bližšie začula a bola by rýchlo hore. Prebrala sa na šepot, jej prvé myšlienky ho spájali s Nimom a možnosťou, že už je ráno. Keď však otvorila oči, Nimo ležal na mieste kde bol aj keď si líhala spať a jednoznačne nič nehovoril. Napriek tomu sa jaskyňou ozýval šepot, rozoznávala niekoľko hlasov. Šepkali jej meno a jej sa ježili chlpy na démonom tele. Hlasy boli desivé a zároveň ju dokázali aj upokojiť. Šepkali, no ona nedokázala rozoznať obsah slov. Obzerala sa po jaskyni, vetrila, nikoho však necítila. Nesnívalo sa jej to vška, bola si istá že sa prebrala. Ďalej v jaskyni zazrela svetlo, v akomsi úzkom priestore. Vyskočila na laby, ako šelma vyrazila k svetlu, ktoré sa rozostieralo čím bližšie bolo. Formovalo sa do obrysu, obrys nadobúdal zreteľnejšiu podobu každým jej krokom. Len čo bola dosť blízko, spoznala v obryse osobu. Svoju a Shiinu matku. Nebola to však tá usmiata tvár na ktorú sa snažila myslieť keď na ňu myslela. Spod očí jej vytekala namiesto sĺz krv, oči boli neprítomné a hrôzostrašné. Zašepkala jej meno a do jej uší doľahol krik. Krik jej matky, desivý a zarezávajúci sa do jej kože. Ava zaskučala prikrčala sa, labkami sa snažila prikryť uši a utlmiť jačanie vo svojej hlave.*

Níat

*Usadil sa k ohnisku vedľa Olívie, ale ponúknuté ovocie s úsmevom odmietol. Bola to jedna zo zásad jeho druhu a jedla, ktoré patrilo jeho družke by sa nedotkol ani keby sám zomieral od hladu. Nasýtil sa už večer predtým a pri zbieraní bobúľ si niekoľko odtrhol aj pre seba. Namiesto toho pozoroval, ako sa kŕmi Olívia, a to mu spôsobovalo ešte väčšiu radosť. Jednu chvíľu si všimol, že jej kvapka šťavy pofŕkala spodnú peru. Natiahol sa preto za jej bradou a mierne ju zodvihol proti sebe.* Teraz, keď si už oficiálne Oliver by som to nemal robiť, ale...*Nedokončil, namiesto toho sa zohol a špičkou jazyka zotrel z Olíviinej pery šťavu. Oči mu zažiarili, chvíľu na ňu zblízka hľadel, akoby sa ju chystal pobozkať a keď to vyzeralo, že sa už už odtiahne, prisal sa na jej ústa.* Naposledy.* Sľúbil a uškrnul sa.*

*Potichu chrúmala jedno ovocie, ktoré nepoznala, no chutilo výborne. Cítíla sa trochu zvláštne že tak nahlas chrúmala, mala pocit že je hlučnejšia než v skutočnosti bola. Občas si oblizla pery, pretože šťava jej chcela tiecť aj z pier, čo si všimol aj Níat. Jemne sa usmiala a keď pocítila jazyk na svojich perách, srdce sa jej rýchlo rozbúchalo a v brušku zjavili staré známe motýle. Keď sa na ňu díval len taký kúsok od jej tváre, v očiach sa jej odrážali nezbedné iskričky miešané s radosťou. Ako sa k nej prisal znovu, pridivhla sa na kolenách a oprela telom o neho, bozkávajúc ho, akoby ho už nikdy pobzkať ani nemala. Keď sa od neho nepatrne odtiahla, z pier jej unikol ťažký nespokoný vzdych.* Myslím že sa mi nebude páčiť byť Oliverom. *Zhodnotila jednoducho. Znamenalo to že ho nemohla držať za ruku, nemohla ho pobozkať a dokonca sa pri ňom ani schúliť, keď pôjde spať alebo jej bude chladno. Oliver nič také nesmel a tak sa ešte nahla a pobozkala ho, skôr ako vyrazia a ona skutočne bude chlapcom.*

Nimo

*Drevo stravované ohňom ticho praskalo, zuhoľnatelé pahýle poslednýkrát zasvietili a potom sa v spŕške iskier zrútili do ohniska. To ale Nima nezobudilo. Keď naširoko roztvoril oči v ústrety jaskynnému šeru, ešte stále ležal na boku s rukami založenými krížom cez hruď, ale myseľ mal prázdnu. Ozývalo sa v nej len zvláštne volanie, šepot a smiech, takže presvedčil samého seba o tom, že ešte stále sníva. Už už sa znovu chystal zavrieť ťažké viečka, keď hlasy preťalo zaskučanie, ktoré Nima prinútilo okamžite sa posadiť a skontrolovať druhú stranu ohniska. Ava tam nebola.
V okamihu vyskočil na nohy a rýchlym ostražitým krokom zamieril do vnútra jaskyne odkiaľ zvuk prichádzal.* Ava?* zavolal do šera, ktoré sa neustále prehlbovalo a takmer na jeho okraji našiel štíhle vlčie telo. Ava sa krčila a kňučala, akoby pred sebou videla niečo hrôzostrašné, ale on nepostrehol nič viac ako vysoký kamenný útvar vyrastajúci k stropu. Nikto tam nebol, to by Nimo okamžite vycítil...
...šepot sa mu ozval akoby priamo v hlave. Obzrel sa cez plece, ale nikto tam nestál. No keď sa obrátil naspäť a chcel zavolať Avu, na mieste, kde predtým kľačala nestál nikto iný ako Korin.* Ty sukin syn. Teraz ti už nič nepomôže.* Zavrčal omámene a realita sa u neho načisto zliala s predstavami. Vykročil k Ave s natiahnutýmu rukami a nenávisťou v očiach.*

Ava


*Krik sa jej ozýval v hlave, ten výjav mala pred očami dokonca aj keď sa nedívala pred seba. Skučala a krčila sa pri zemi, vyplašene cúvala a snažila sa tomu uniknúť. Vnímala len málo hlas Níma, možno až do chvíle keď sa proti nej rozbehol s nenávistným pohľadom. Ava však pri pohľade na neho nevidela svoju mamu, nevidela ani Nima. Osoba ktorá s ak nej rútila bol Zeon. Krik jej stále prechádzal hlavou, ona len zúrivo zavrčala a postavila sa na laby. V hneve a nenávisti necítila potrebu ovládať sa, len sa proti nemu rozbehla ceriac zuby, chcela to urobiť od chvíle ako sa zjavil na tejto planéte. Chcela ho pohrýzť, chcela ho zabiť. Chcela aby trpel za to, čo urobil jej rodine. A preto keď sa dostala dosť blízko, pokúsila sa ho cvaknúť zubami do stehna.*

Prim

*Otočil hlavu, aby sa na ženinu tvár mohol pozrieť zblízka. Teraz, keď zmyslami plne vnímal svoje okolie, prekvapila ho nezvyčajná farba jej očí. Nikdy predtým nič také nevidel, ale možno to pre ženy Arathi bolo prirodzené. Pomaly skĺzol pohľadom po jemnom profile od elegantne klenutého čela, drobný nos a plné pery. Prim netušil, čo sa to s ním deje, možno za to mohla Shiina krv, ale odrazu pocítil, že jeho telo sa znovu prebúdza. Keď si to uvedomil, rýchlo si odkašľal a položil ruky do lona, aby zakryl to, čo už začínalo byť očividné. Bol ticho príliš dlho.* Ehm, Prim. Volám sa Prim.* Vyhŕkol, keď sa trochu spamätal a len s ťažkosťami zakrýval nesústredený výraz. Obočie mal stiahnuté a medzi ním hlbokú vrásku, akoby nad niečím tuho uvažoval. Shiina blízkosť náhle predstavovala problém, preto si trochu poodsadol a vytvoril medzi ich telami bezpečnejšiu vzdialenosť. Akonáhle to urobil, pocítil zvláštnu prázdnotu. Jej krv ho stále lákala, a to ho desilo. Mal pocit, že keď už raz okúsil jej sladkosť, nič iné ho už nikdy neuspokojí. Vznešení, Primovým telom prešiel slabý záchvev, Shia, čo si to len urobila.* Takže ty si tu žila po celý ten čas?* Ozval sa po chvíli a snažil sa tváriť pokojne.*

Nimo

*Stehnom prešla Nimovi taká prenikavá bolesť až vykríkol a pohľad sa mu na chvíľu vyjasnil. Korin bol predsa človek. Nedokázal by na seba prijať vlčiu podobu, ale Jara áno. Spoznával ju pod sebou a ako vtedy, aj teraz tu bola, aby ho mučila. Na rozdiel od Korina by ju ale nikdy nedokázal udrieť. Žiadne zo zranení neboleli, ako tie od nej, pretože siahali hlboko pod kožu, priamo do srdca.
Bez toho, aby sa bránil, padol na chrbát a šikovným chmatom ramenami objal vlčicu okolo krku tak, že sa mu nemohla zahryznúť do hrdla. Jeho úmyslom bolo uväzniť ju pod sebou tak, aby sa nemohla ani len pohnúť a po celý ten čas sa jej ticho nezmyselne prihováral.* Bude to v poriadku... netráp sa... viem, že ťa k tomu donútili...*Strach, že by mohol znovu vidieť ako Jara skáče do priepasti ho len poháňal k tomu, aby Avino telo držal ešte pevnejšie.*

Shia

*Jeho nesústredenie si všimla hneď, i to jeho zvláštne správanie. Akurát dôvody nepostrehla, čo bolo možno pre jej pokojné sedenie aj lepšie. Sledovala ako si trochu odsadá a uvažovala, čo sa stalo a či povedala niečo, čo v ňom vyvolalo takúto reakciu.* Nehryziem. *Poznamenala so smiechom, nešla sah o pýtať čo sa stalo radšej. Preto ten úsmev, nech tam nepanuje taká zvláštna nesvoja nálada, pretože taký mala dojem. I preto bola rada pre otázku ktorú jej položil, nemala rada ticho keď bola v ľudkej podobe, radšej bola v kožuchu a vyhla sa tam takýmto veciam. Cítila sa zvláštne keď bolo ticho najmä preto, že si pripadala nespoločenská a že to bola jej vina.* Áno, spolu s ďalšími ženami ktoré Kinna zachránil. Ja som v tom čase bola ešte malé dievčatko.* Objasnila mu jednoducho a potom sa na neho zadívala.* Ty si sa vrátil s tou skupinkou čo prišiel Níat alebo Zeon? *Spýtala sa zvedavo. O tom že tu boli nejaký Arathi muži samozrejme ani len netušila.*



Ava

*Pocítila v papuli krv z jeho stehna a chcela mu ublížiť viac. On jej a jej blízkym ublížil oveľa viac, vrazil im nôž priamo do srdca tým čo urobil. Rada by Zeonovi ublížila tak ako on im, neverial však že mal v srdci miesto pre niečo také ako city a preto jej muselo stačiť to, že ho zabije. Presne to chcela, ublížiť mu alebo ho zabiť. Jedno ako druhé, obe by ju potešilo a uspokojilo jej túžbu po pomste. On ju ale náhle objal a ona sa len začala hmýriť a cvakať zubami od zlosti a znechutenia. Keď ale začal prehovárať k nej a rozprávať veci, nemohla reagovať zo svojej démonej podoby. Preto sa premenila, cítiac tlak na svojom útlom tele a zavrčala na neho, na Zeona.* Je to tvoja vina! Ty si ju zabil! Ty si mi vzal rodinu!

Níat

*Nespokojne sa zamračil, keď sa od neho Olívia odtiahla, ale nechal ju ísť, pretože od vášnivého bozku, ktorý mu dala, bol už len krôčik k tomu, aby sa prestal ovládať úplne. Teraz, keď si ju vzal už aj ako ženu, bolo pre neho oveľa ťažšie ovládať svoje majetnícke pudy. Olívia síce nebola Aratahi, ale krvné puto, ktoré ho k nej viazalo, sa nedalo ignorovať. Natiahol ruku a zastrčil pramienok ryšavých vlasov, ktoré Olívii vykukovali spod okraja čiapky. Prstami skĺzol na jej líce a zľahka ju pohladil. Jednoduchý dotyk, ktorý mu bol donedávna cudzí.* Nepáči sa mi to o nič viac ako tebe, ale má to aspoň jednu výhodu...* Znenazdania vstal a ponúkol Olívii ruku, aby ho mohla nasledovať.* Teraz by si to mala využiť, pretože keď sa vrátime domov, už sa ma nezbavíš.* Povedal to síce ako vyhrážku, ale pohľad mu presvetľoval úsmev. Hravosť nebola jednou z Níatových predností, ale keď sa raz ukázala, pôsobil oveľa uvoľnenejšie a prístupnejšie.* A teraz by sme mali pozbierať, všetko, čo sa dá a vyraziť. Cesta vedie na sever. Pôjdeme pozdĺž trhliny, až kým nenájdeme miesto, kde by sa dala prekročiť.

*Jemne sa usmiala keď ju pohladil po líci a pomaly sa postavila. Ruku natiahla k svojmu vaku, zabalila doň vidličku od Níata a pár kúskov ovocia, ktoré ešte ostalo. Predpokladala že cesta nebude krátka a tak sa im mohlo nejaké jedlo hodiť, ktohovie čo bolo pred nimi. Na jeho slová preto prikývla a vak hodila cez plecia. Zo zeme zdvihla ešte jeho kabát, oprášila ho a podala mu ho, aby si ho obliekol ak chcel. Jej bolo teraz ráno keď bola v pohybe celkom teplo a v meste si aj tak musela zohnať nejaké voľné oblečenie, čo by skrylo ženské krivky a útle nohy.* Zabúdaš na našich...šiestich synov. *Odvetila mu so smiechom a rozhliadla sa. Po pár úvahách sa pohla smerom, ktorý usúdila že je sever. Žitie s Níatom ju predsa len naučilo mnoho užitočného. Myšlienky jej ale zablúdili k svorke, nebola si istá či ich bolo stále šesť. Ten masaker čo sa odohrával keď prišla nevyzeral dobre ani pre nich. Videla Kinnu jedného niesť, nejakého démona iného ťahať preč a ostatní, behali tam a snažili sa. Dúfala ale, že boli v poriadku.* Vieš čo je skvelé? *Skackavým krokom sa pobrala, pritom sa otáčala k nemu a veselo sa vyšierala.* Doma som sa neustále nudila a hľadala niečo, proste hocičo čo by môj život oživilo, aspoň malé dobrodružstvo a tu? Odkedy som sa zjavila v tom lese, neustále sa niečo deje. *Samozrejme nie všetko bolo dobré a ona si na to pamätá, ibaže si príliš váži to čo teraz má, než aby myslela na to čo sa stalo. Prudko sa zase otočí dopredu, pričom sa nevyhne stromu. Len tak do neho zľahka vrazí, začervneá sa a šikovne ho obíde, potichu sa zasmejúc. Potom už ale slušne pozerá dopredu.*

Nimo

*V okamihu, ako sa pod ním Jara premenila do svojej ľudskej podoby, uvoľnil Nimo pevné zovretie a chvíľu na ňu len bez slova hľadel. Bolo to tak dávno, čo ju videl naposledy a teraz tomu nemohol uveriť.  Mal chuť natiahnuť ruku a dotknúť sa jej tváre, ale prebodávala ho takým nenávistným pohľadom, že zmätene pokrútil hlavou a ustarostene pokrčil obočie.* Čo to hovoríš? Ja som predsa tvoja rodina. Nepamätáš sa? Si moja žena.* Robil si o Jaru starosti. Vôbec na nič si nespomínala a jemu po tele stúpal ľadový mráz. Možno, keby ju pobozkal... Sklonil hlavu s úmyslom dopomôcť strateným spomienkam a vtedy uvoľnil zovretie, ktorým jej držal ruky pevne pri tele.*

Ava

*Zeon pred ňou sa na ňu díval tak zvláštne. Zovretie však bolo stále silné a ona sa prestala hmýriť, šetrila sily, čakala na správnu chvíľu. Keď ale padlo slovo žena, vrhala na neho pohľad plný opovrhnutia a znechutenia.* Tvoja žena? *Vyštekla po ňom akoby zle počula.* Nikdy by som sa nestala ženou niekoho ako si ty! Zobral si mi otca, ponížil moju matku a nakoniec si ešte aj ju...*Nestihla na neho dokričiať zvyšok svojich nenávistných slov, keď si uvedomila čo chce urobiť. Keby bola vo vlčej podobe, pravdepodobne by mu odhryzla hlavu od zlosti. Takto len pocítila uvoľnenie a vyslobodila si preto ruku. Keď sa jej dlaň dotkla jeho líca, to plesnutie sa ozývalo ešte hodnú chvíľu jaskyňou.* Drž odomňa svoje špinavé ruky preč! *Zrúkla na neho a vyslobodila sa, utekajúc od neho preč, von z jaskyne. Vonku bolo už šero, vzduch bol ešte chladný no čerstvý. Dostával sa jej do nosa, ona však len utekala kamsi k stromom.*

Prim

*Prirodzená nedôvera voči ľuďom spôsobila, že Prim len ťažko veril nezištným dôvodom, ktoré by niekto ako Kinna mohol mať, aby pomohol ich rase. No na mužovu stranu sa pridávalo čoraz viac skutkov svedčiacich v jeho prospech. Nakoniec, pomohol aj Primovi, hoci skutočná záchrana prišla až vďaka Shii.* neviem, kto je Zeon. Patrím do Níatovej svorky, ale neprišiel som s ním. Tak, ako ty som žil na Altre po celý čas.* Slová boli Primovým jediným rozptýlením voči pokušeniu, ktoré bolo tak blízko, že by mu stačilo len natiahnuť ruku a zmocniť sa ho. Jeho podvedomie blúdilo tým smerom zrejme pridlho, pretože skôr než si to uvedomil, premeriaval si Shiu užasnutým, fascinovaným pohľadom.* Ja...mohol by som sa ťa dotknúť?* Vyhŕkol odrazu a keď si uvedomil, ako zvláštne to mohlo vyznieť, ponáhľal sa uviesť veci na pravú mieru.* Teda nie, že by si musela... iba...* Znovu ho upútali oči s odlišným odtieňom.*

Nimo

*Pod silou Jarinho úderu Nimovi poskočila hlava na stranu. Nečakal, že bude reagovať tak prudko a nečakal ani to, že mu ujde. Viac ako obavy v tej chvíli pocítil hnev. Znovu si spomenul na to, ako ho zradila Korinovým ľuďom a že v tej chvíli nevidel na jej tvári ani štipku ľútosti alebo výčitiek. Po celý čas klamal samého seba, len aby nemusel uznať, že sa správal ako hlupák.
So zúrivým zavrčaním udrel päsťou o kameň a len čo sa Jara dostala k ústiu jaskyne, stál na nohách už aj on. Stehnom mu prešla ostrá bolesť, takže sa najskôr zapotácal, ale keď na končekoch prstov uvidel krv, nevedel si spomenúť kde ani ako sa zranil. Jara zatiaľ získala náskok, ale Nimo bol odhodlaný. Zaťal zuby a ignorujúc akékoľvek nepohodlie, rozbehol sa za ňou. Chvíľu ju nevidel, iba počul. Jeho lovecké inštinkty sa prebudili, akoby lovil zviera a nie svoju ženu. Hnev ho poháňal dopredu a robil ho ešte mrštnejším, ešte obratnejším. Nakoniec ju v oblúku predbehol a vynoril sa spoza kmeňa v poslednej chvíli. Šikovným chmatom ju jednou rukou znehybnil, pritlačil chrbtom o kôru stromu a druhou rukou zovrel jej hrdlo.* Ty suka! Myslela si si, že ťa nechám len tak odísť? Teraz zaplatíš, ako si mala zaplatiť už dávno. Oklamala si ma!

Shia

*Netušila že Níat mal svorku, nespýtala sa na to ale. Vedela niečo málo o Orinovi, to že on viedol Arathi mimo Altri, zachytila však i niečo o Níatovom pôvode. Netušila ako to malo vyzerať keď sa veci ustália, jej na tom ale nezáležalo. Nepatrila nikam, jej rodina bola Ava a tiež mala rada ženy, s ktorými tu rástla. Predstavovali pre ňu rodinu a ju iné svorky nezaujímali, aj keď si plne uvedomovala, čo sa malo diať aby ich rasa nevyhynula. Bolo ich dosť a málo zároveň, boli jediným spôsobom ako zaistiť pokračovanie rasy.* Bol si celý čas tu? Myslela som si že Kinnov otec zabil všetkých arathi...*Vyšlo z nej prekvapene, lenže väčšie prekvapenie v nej vyvolali jeho slová. Všimla si ten jeho pohľad a cítila sa nesvoja, nebola ako Ava. Nevedela zrušiť ľudí, ktorí na ňu neboli zlí. Vedela si dupnúť, vedela bojovať, ale nemala v sebe to, čo by odmietlo tých, ktorí na ňu boli milý. Rýchlo zažmurkala a netušila čo od neho čakať.* Ako s ama chceš...dotknúť? *Spýtala sa a zároveň nepatrne pokrútila hlavou.* Myslím že to nie je dobrý nápad, je tu niekto komu by sa to...nepáčilo.

Ava

*Utekala v ľudskej podobe, pretože ruka ju stále príliš bolela, než aby mohla utekať v démonej podobe. Neutekala by o nič rýchlejšie a ešte by si len viac ublížila. Preto sa predierala kríkmi v svojom útlom ženskom tele, aj keď v ňom bolo sily dosť. Dobehol ju rýchlo a ona pocítila jeho prudkú silu. Keď ju ale okríkol, strach z toho čo chcel urobiť v jaskyni sa rozlynul a do očí sa jej vrátila nenávisť. Prudká, živočíšna povaha na seba nenechala čakať, mykla hlavou aby si udrela hlavu o tú jeho.* Jediný kto tu klamal si ty! *Zavrčala zlostne, odhodlaná bojovať. Nebála sa smrti, ibaže umreiť sa nechystala. Nie, kým Zeon dýchal.*

Prim

"Presne tak. Je tu niekto, komu sa to vôbec nepáči," ozvalo sa v tej chvíli od dverí a keď Prim obrátil tým smerom hlavu, všimol si na prahu stáť vysokého muža, Kinnu. Hlas mal len o stupeň chladnejší, než bola teplota, pri ktorej zamŕzala voda na ľad a s rukami prekríženými na hrudi vyzeral ešte pôsobivejšie. Ak tento Kinna zachránil Shiu ešte kým bola malé dievčatko, tak bol na svoj vek až príliš zachovaný. Aspoň Prim by čakal starca a na jeho mieste stál muž ani nie po štyridsiatke, v najlepšej kondícii a prebodával ho pohľadom, akoby bol malé šteňa. Pravdupovediac sa tak Prim v tom okamihu aj cítil, preto rýchlo stiahol ruku a len slušnosť mu bránila v tom, aby na svojho hostiteľa nezavrčal. Nepáčilo sa mu, ako sa majetnícky priblížil k Shiinej strane postele a natiahol k nej ruku.
"Poď Shia, nechaj nášho hosťa oddychovať. Už si pre neho urobila všetko, čo bolo v tvojich silách."
Prim pri pohľade na Kinnu začal sťažka dýchať. Do rúk mu vystúpal silný pocit hnevu, takže zakrvavená voda v nádobe začala víriť a prudko bublať.
"Shia, nie je malé dieťa a ja nie som unavený. Môže sa sama rozhodnúť či chce alebo nechce ostať. Neublížim jej."
Kinna na neho uprel nič nehovoriaci pohľad, ale niečo v jeho postoji, akoby hovorilo: "Ale nie som si istý či ja neublížim tebe."
Prim sa arogantne uškrnul.*

Shia

*Prekvapene sa otočila za hlasom, ktorý zopakoval jej slová. Bola rada že sa tam Kinna ukázal, aj keď by si dokázala poradiť sama a aj keď jej slová s Kinnom nesúviseli, aspoň nie s jeho prítomnosťou vedľa v izbe. Nekontovala to však, pretože oveľa podstatnejšia bola napätá atmosféra v miestnosti. Vnímala ju veľmi pozorne, rovnako ako vodu, ktorá začala vrieť. Vedela že stačilo málo a zo slov by to mohlo vyhrodiť do niečoho horšieho. Preto bez pomoci zliezla z postele, uhladila svoju tógu a pozrela na Prima.* Ako som predtým povedala, mal by si si oddýchnuť, aby sme potom mohli vyriešiť tvojho brata a moju sestru. *Povedala napokon a jemne sa usmiala.* Musím ísť ešte za ostatnými ženami, uvidíme sa neskôr. *Doplnila, aj keď za nimi ísť nemusela. Na jej tvári to však nebolo nijako vidieť, možno len Ava by rozoznala ten rozdiel. Nechcela ich však nechať samých v miestnosti, mala dojem že keby Kinna ovládal vodu tak ako Prim, tiež by jeho miska vrela. Preto na neho uprela pohľad a kývla k dverám.* Kinna. *Kývla k dverám a potom sa k nim sama pohla. Ešte krátko pozrela k Primovi, kývla hlavou a stretila sa na chodbe. Vedela že v takej blízkosti by ju vycítil, preto sa jednoducho pobrala pomalým krokom do jedálne, uvažujúc čo teraz.*

Nimo

*Zúrivosť, s akou sa Jara Nimovi bránila u neho len podporovala chuť rázne to ukončiť. no zatiaľ čo ona nemala problém s tým, aby ho dokaličila, on nikdy predtým ženu neudrel a vedel, že to neurobí ani teraz. Aj keď Vznešení museli vedieť, že v ňom vrela krv a nič by ho nepotešilo viac, než keby mal Jaru spútanú a nehybnú vedľa seba. Namiesto toho mu ona hlavou vrazila do tváre a spôsobila, že na okamih všetko naokolo stmavlo v návale intenzívnej bolesti. Mohol by ju v tej chvíli pustiť, ale namiesto toho ju zovrel ešte silnejšie.* Už mi s tebou dochádza trpezlivosť, ženská.* Zavrčal na ňu a bokom vypľul chuchvalec krvi, ktorá mu napĺňala ústa z rozbitej pery. Nie práve citlivo chytil Jaru tak, aby sa mu nemohla brániť a jediným prudkým pohybom si ju prehodil cez plece. Chytil jej nohy, aby ho nemohla kopnúť a čisto zo škodoradosti ju silno plesol po zadku. Nemusel zájsť ďaleko, aby podľa pachu našiel to, čo hľadal. Pod jedným zo stromov ostala po veľkom zvierati ešte čerstvá kôpka trusu a práve tam Nimo Jaru zhodil.* Moja kráľovná, našiel som vám trón.* Pretrel si dlane, akoby si z nich stieral niečo špinavé a škodoradostne sa pritom uškrnul.*