Hory a les

(( Ty si niečo urobila Orinovi?? ))

*Ďalší hlas, ktorý začula v nej vzbudil radosť.* Níat!* Usmiala sa na neho a pozrela kde sa oprel. Bol inakší, rovnako ako aj Seram. No ani jeden z nich jej nedal odpovede na otázky, ktoré mala. Prečo? Tajili tí dvaja azda niečo?* Obaja vyzeráte hrozne. Čo ste stvárali?* Opýtala sa ich a postavila sa. Plášť jej skĺzol z nôh, ale zachytila ho a prehodila cez plecia. Podozrievavo hľadela z jedného na druhého. Ak ich Torik pustil, tak kde potom bol? Nevedela na koho z nich sa mala obrátiť, lebo ani jeden jej nehovoril úplnú pravdu a nevedela od koho by sa jej bola dočkala.* Čo je s Orinom?* Hrozivo sa opýtala a oči jej blčali. Ak jej ráčili klamať, tak to ju asi ešte nevideli načertiť sa ako sa to v posledných dňoch naučila.* Samozrejme, že som v poriadku. Nepozeraj sa na mňa akoby som nemala byť. Si hlupák ako tvoj brat, vieš to?! Odišla som od vás, lebo Orin chcel mňa. Chcel ženu, čo mu vynosí dievča. Všetko som urobila pre teba!* Džubla mu do pŕs.* A ty sa tu zjavíš?!* Opäť mu prstom ďobla do hrude.* Ako si to predstavuješ?!* Asi neprišli v moc dobrej chvíli, lebo hrozilo, že si vážne užijú jej hnev. Znova mu uštedrila štuchanec.* Všetko išlo tak ako malo. Orin dostal čo chcel a aj ty- tvoju svorku v mieri! Tak čo tu dopekla robíte?!* Prudko sa strhla smerom k Níatovi.* Neopováž sa zaškeriť, lebo ti vyškriabem oči!* Varovala ho a potom od nich odstúpila tak aby na oboch videla a ani jeden z nich sa jej nemohol dotknúť. Nechcela stáť v ich blízkosti. Bola síce rada, že ich videla, strašne rada, ale urobili hlúposť.* Takže kto z vás mi povie pravdu??

Seram, Níat



*Níat, ktorý sa opieral o strom, mal zo svojho miesta o situácii prehľad z odstupu, ale aj tak ho prekvapilo ako búrlivo Noby reaguje na ich prítomnosť. Ibaže si tú búrlivosť predstavoval trochu iným spôsobom. Možno, trochu viac, vrúcnejšie? Oboch by ich asi nepobozkala, ale možno keby si so Seramom strihli, kto bude prvý...
Ako Noby uplatnila všetok svoj hnev a zmätok v praxi takmer tým Serama zhodila z nôh. Spočiatku sa aj on tváril zmätene, ale potom mu pomaly zamrzol úsmev na tvári. Ejha, bude zle, pomyslel si Níat s úškrnom a pretože v tej chvíli Noby obrátila pozornosť na neho prešiel si dlaňou po ústach, aby svoje pobavenie aspoň trochu zamaskoval.
Seram mlčal a s blčiacimi očami pozoroval Nobynu tvár. Očividne tie obvinenia najskôr musel predýchať. Zato Níat sa bavil celkom dobre. Bola to jediná možnosť ako ešte mohol zostať pri zmysloch. Naskôr mal Noby iba pre seba a teraz? Premieňal svoju žiarlivosť na jediný druh energie, ktorý nebol vražedný - sebairóniu a úškrny. Nakoniec odpovedal on, pretože Seram prekonával jednu zo svojich ohnivých kríz.
"Seram padol zo schodov a ja som nešťastne stúpil na hrable. Orin? To je názov hnojiva?"
Seram sa konečne prejavil a zúrivo na Níata zavrčal nech sklapne ak nevie povedťa nič múdrejšie.
"Nechápem ako si bez dozoru mohol prežiť tak dlho." vmietol mu do očí a pokrútil hlavou. Potom sa obrátil k Noby a chystal sa jej odpoveď s úplnou vážnosťou, ale vtedy bol znova prerušený.
"Dočerta! Na čom sme sa to dohodli? Mali ste ma predsa počkať!"
Orin sa objavil na tom istom mieste kde predtým Níat a rovnako elegantne zoskočil dolu. Teraz okolo Noby stáli traja Aratahi a každý iný ako deň a noc, v rozličných štádiách hnevu, zúrivosti alebo pobavenia.*

/ ale niéééé čo si toho som si nejako obľúbila ani neviem kedy sa to stalo /

(( MŇA Z TEBA VYSTRIE!!!!!! ))

*Seram vyzeral byť dosť zaskočený jej hnevom, preto sa obrátila na Níata. Aj tak škeril, videla mu to na očiach!* Nešker sa!* Nezmyselne mu rozkázala, ale aj tak jej začalo mykať kútikmi pier. No hnev na tých dvoch bol priveľký, aby ho nechala len tak plávať. Navyše celkovo sa strašne hnevala* Aby som vás ešte aj ja nedobojovala a ty si sa nestal hnojivom, mladý muž!* Prešla k Níatovi a džubla ho tiež do hrude. Títo dvaja ju nasierali až to nebolo pekné!* Je síce pravda, že vás strašne rada vidím,* Obrátila sa k Níatovi a vážne mu pozrela do očí* aj teba Níat, či Daghartu, ale obaja ste takí ....* Slová jej zamrzli na perách a ona sa pozrela k Orinovi.* Čo má toto do pekla znamenať?!* Zavrčala a teraz sa začínala už vážne hnevať. Odstúpila pár krokov dozadu. Oči jej blčali.* Tak ty si sa so mnou vyhádal, že nie je dobrý nápad zavolať Serama, aby ste sa dohodli na spojenectve a teraz ich sem OBOCH dovedieš, pričom mňa vydesili, že sa ti niečo stalo?!* Zlostne šibla po Níatovi, lebo toho akosi v slovách nespomenula.* Teba som tu jednoducho chcela, bodka! Nepýtaj sa somariny a prestaň sa vyškierať!* Táto ich hra sa jej vonkoncom nepáčila a bola z nich viac než zmätená. Čo si o tom mala myslieť?* Tak mi vysvetli čo má toto všetko znamenať, lebo odchádzam k Torikovi a ostatným Arathi a vy tri hrdličky si tu hrkútajte koľko sa vám zachce!* Bola rozhodnutá odísť ak ju nikto neupokojí, ak jej nedajú správne odpovede. Možno bola precitlivelá, lebo ich troch mala tak pekne pokope a mohlo to značiť niečo čo pre ňu mohlo znamenať ešte viac. Ale na druhej strane mala pocit, že sa s ňou zahrávali, hlavne pre tie úškrny Níata, ktorý sa aj tak na všetkom len bavil.*

/ aj mňa zo seba!!!! teraz som pochopila aké bude toto sakramentsky ťažké zahrať /

Seram, Níat, Orin

*Všetci traja okamžite pochopili, že prestrelili, ale zdanlivo najjednoduchšiu pozíciu mal Níat. Jeho zaujímala iba Noby. Preto bol tu, preto sa správal tak nemožne a preto vysvetľovanie nechal na dvoch bratov. Koniec koncov ten zvyšok, boj proti Lovcom ho nijako nezaujímal. Bol samotár. Len čo sa toto tu aspoň ako tak vyrieši odíde znovu do vrchov alebo niekam poriadne ďaleko. Ostatní Arathi mu boli ukradnutí, veď si len donedávna myslel, že je jediným a ani vtedy ho to príliš netrápilo.
Seram by po tom všetkom s čím sa na neho Noby vyrútila mohol cítiť hnev, ale poznal predsa jej tvrdohlavosť. Ako to, že ona nepoznala tú jeho? Keď vtedy odišla myslel si, že zošalie. Nemohla len tak vstúpiť do jeho sveta a potom odísť. No teraz nechal rozprávanie na Orinovi a len dúfal, že neskôr bude mať možnosť porozprávať sa s Noby osamote.
Orin si zo všetkých troch zachovával najkamennejšiu tvár. Teda len do okamihu ako sa Noby priznala, že sa o neho bála. Vtedy sa mu vo výraze tváre niečo pohlo a na okamih z neho opäť bol ten prístupný muž schopný nežnosti.* Noby, viem, čo si mi hovorila. Premýšľal som o tom celý ten čas ako sme hľadali Torika a zvyšok svorky, ale vyhľadať Serama som sa rozhodol až oveľa neskôr. Mala si pravdu, musíme sa spojiť a sám som to vedel no....*
Vtedy sa Seramovi vydralo z hrdla zavrčanie a pritiahlo Orinovu pozornosť. Obaja boli dotlčený, Orin navyše s natrhnutou perou a šrámom nad ľavým obočím. To znamenalo, že veľká väčšina ich spoločného rozhovoru prebiehala viac menej na fyzickej úrovni.
"Povedz jej to."
Orin prikývol a pokračoval. "Vlastne sme sa ešte nedohodli, ale povedal som im, kto v skutočnosti si. To všetko mení. Navyše si to bola ty, ktorá navrhla zmierenie, tak ti chcem teraz dokázať, že to so Seramom nemá zmysel." Orinov úškrn bol taký drzý, že ešte aj Níat musel uznanlivo prikývnuť.
Seram si po tých podpichovačných slovách od brata povzdychol a pokrútil hlavou.
"Chceme to vyriešiť spoločne, spolu s tebou."

(( Tak ti treba! Čo si si navarila, to si zjedz, ale ja trpíííím! Toto ti neodpustím, takúto zlobu! ))

*Dostali šancu a keby neboli pokračovali tak ako pokračovali, asi by napokon vzala Níata za ruku a vzala ho so sebou preč a osamote by sa akurát tak porozprávala s ním. Aj on by jej dal viac informácii, ako hentí dvaja dokopy. Črty tváre jej znežneli, keď Orin hovoril o tom ako mala pravdu a že o tom uvažoval. Mohol jej to povedať, keď sa s ním v hádke rozlúčila. Teraz by sa celé tie dni nebola trápila. Však on si to ešte zlízne! Pozorne hľadela z jedného na druhého a potom zase späť. Všetci traja vyzerali dotlčení ako psy a určite sa tak aj bili.* Ďakujem, že všade kam prídeš rozprávaš kým som.* povedala sucho zagániac na Orina. Nehnevala sa, ale tiež bola pravda, že to nemusel všade hovoriť. * Ak ešte chvíľu vás budem musieť počúvať ako sa tu hašteríte a rýpete do seba, tak s Níatom odchádzame!* Dúfala, že to bola dobrá vyhrážka aby konečne skončili s tými ich nezmyselnými hádkami. Na tie rozhodne nemala chuť. Pohľad upriamila na Serama.* Chcete to vyriešiť spoločne so mnou? Ktovie prečo, ale už teraz sa mi to nepáči. Tak spusti. Som samé ucho.

/ dokelu, vidíš máš pravdu.. a nemôžeme ich nechať spolu všetkých štyroch? /

(( Už teraz ma ide z tých troch pokope trafiť šľak, si robíš srandu, že??? ))

Akte

*Mlčky ho počúvala a neprerušovala ho. Nielen preto, že sa jednoducho nepatrilo prerušovať ho, ale aj kvôli tomu, že jednoducho uvažovala. Bol človek a predsa im chcel pomôcť. Ako mu mala veriť? Aj toto mohol byť len plán pre vyšší účel.* Ako ti môžem veriť, že nedovedieš náš rod na popravu?* Opýtala sa priamo a nevšímala si ani jeho dotyk ako ju pohladil po obväze na ramene. Nemohla si dovoliť aby riskovala ich rod. No čo ak ho riskovala teraz, ako to Tristan tvrdil? Chcela také niečo riskovať? Nie, ale potrebovala záruky. Bola síce horúca hlava, no nie však natoľko, aby nezvážila pre a proti.* Týmto chceš mi navrhnúť spoluprácu? Budeš v spoločnosti Starších a neskôr mi budeš podávať správy o tom čo chystajú a podobne?* Nejak tak si predstavoval ich spoluprácu?* A čo z toho budeš mať ty? Prečo to robíš?* Potrebovala vedieť čo najpresnejšie informácie, aby si o ňom vedela urobiť ucelený obraz. Nerozumela tomu. Prečo nejaký chlap chcel pomôcť práve im, aby porazili starších? Musel mať nato nejaký dôvod, skrytý, taký aký ona vôbec nepoznala a ani si nevedela predstaviť. aký dôvod mohol mať už len tento chlap? Čo pred ňou tajil? Poznal Samaka a predsa neurobil nič preto, aby ho nezabila. Ešte aj k tomu dopomohol. Biele vlasy jej padli na bok ako skúmavo naklonila tvár a zahľadela sa na neho. Očami spočinula na jeho očiach, ak by jej klamal, bola si istá, že by to bola vycítila. On bol síce tajomný, ale Akte zase bola zviera, vedela vycítiť lož.*

/chce to ten hárem každý deň iní nech si nezávidia /

Po-Ut= Níat
Str-Štv= Seram
Pia-So= Orin
V nedeľu sa nepracuje

Seram, Níat, Orin

"Teraz nie." namietol Orin a črty jeho tváre, krivka úst prezrádzajúca rozhodnosť a neústupčivý pohľad, naznačovali, že jeho slová nemožno len tak prejsť.
Svaly sa Seramovej čeľusti sa zovreli ako zaťal zuby, len aby sa ovládol. Nebolo ľahké byť v bratovej blízkosti, keď k nemu neprechovával práve najvrúcnejšie city. Už to, že obaja viedli svoju vlastnú svorku ich stavalo do prirodzeného konfliktu. Mohol byť len jeden vodca a aj to bol ďalší z dôvodov, pre ktoré sa rozišli nielen v názoroch, ale aj navzájom. S rozhovorom súhlasil len preto, že Orin mal Noby a situácia oboch svoriek začínala byť zlá. Niekedy aj tá najväčšia nenávisť a rovnako aj tá najväčšia láska museli ustúpiť do ústrania pred vyššími cieľmi.
Na druhej strane Níat si bol svojím postojom istý a preto necítil potrebu do rozhovoru nejako zasahovať. Zachovával si odstup nielen od dvoch bratov, ale aj od Noby, na ktorú mu príležitostne padol pohľad. Nezaťažovali ho nijaké povinnosti, pretože nijaké nemal. Preto nemal ani zodpovednosť voči ostatným Arathi a nemal ani domov. Mohol teda pozorovať, ako to všetko vníma iba ona. Vycítil jej zmätok, ale v duchu súhlasil s Orinom.
"Bola to dlhá cesta a trvalo nám celý deň kým sme vás dostihli." Níat pokrčil ramenami a vrhol na Orina spýtavý pohľad. Ten bez slova prikývol a pohľadom preletel po najbližšom okolí. Už predtým si všimol, že Torik zaviedol svorku na miesto, ktoré možno nebolo najhostinnješie, ale určite najbezepčnejšie. Z vysokého skalnatého svahu sa spúšťal vodopád napájajúci horskú rieku no najdôležitejšia bola sieť tmavých otvorov na skale v jeho blízkosti. Boli to jaskyne a práve na jednu z nich Orin ukázal.
Níat sa obrátil v smere jeho pohľadu a po chvíli prikývol na súhlas. "Je načase trochu si oddýchnuť. Teraz, keď už vieme, že ti od toho psa nič nehrozí." ako prechádzal okolo Noby pozrel sa jej do očí, skúmavo si ju premeral a potom s ľahkosťou prešiel nižšie po nerovnom teréne.
"Porozprávame sa zajtra. Skoro ráno dolu pri rieke." Orin tie slová adresoval všetkým, ale Nobynmu pohľadu sa vyhýbal. Z jeho tváre sa dalo teraz niečo len veľmi ťažko vyčítať. Bol stelesnením nepredvídateľnosti a keď mu oči potemneli chmárami tak ako teraz, pôsobil nebezpečne a neprístupne.
Seram sa uvoľnene posadil na jeden z balvanov porastených machom, ktorý trčal zo zeme obďaľeč a počkal kým sa tí dvaja, Orin aj Níat, nevzdialia. Keď bol s Noby osamote iba prižmúril oči a naklonil hlavu. Prenikavé oči si ju premeriavali a ostražito sledovali každú zmenu výrazu na jej tvári.
"Som rád, že si v poriadku." začal trochu opatrne, ale bolo jasné, že v ňom drieme priveľa citov naraz než aby zachoval pokoj. "To však nič nemení na tom ako hlúpo si sa zachovala. Varoval som ťa pred Orinom. Možno ho teraz považuješ za samaritána, ale nič čo urobí teraz nevymaže to, čo sa stalo v minulosti a ty by si na to tiež nemala zabúdať."

*Pohľad uprela smerom ktorým Níat s Orinom odchádzali a na okamih uvažovala prečo pri nej ostal práve Seram. Skúmavo pozrela na neho a prižmúrila oči. Toto bolo pokračovanie ich hry?* Prečo si so mnou ostal práve ty? To teraz každú noc budem s jedným z vás?* Jej hlas nebol útočný, možno sa tak zdal, ale bola len vykoľajená, lebo ju nenechali osamote. Spávala sama, prečo zrazu dnes sa chceli hrať na ochráncov? Bola zvyknutá na svoj pokoj, na svoj kruh, ktorý jej nikto neprerušoval, ani Orin nie, aj keď sa o to snažil. Vo chvíľach kedy to bolo potrebné ju jednoducho nechal tak. Tak potom prečo to dnes bolo inakšie? Zadívala sa hlbokými očami na Serama. Možno sa jej tam na okamih zjavila ľútosť a možno to bol len tieň na jej tvári. No prešla k nemu a pokojne mu položila dlaň na líce.* Som rada, že si tu, ale nepotrebujem aby si ma ochraňoval. To čo som urobila som spravila preto aby si bol šťastný, aby si neprišiel o to čo si si vybudoval, ale moje rozhodnutie bolo správne a stojím si za ním.* Prehovárala k nemu potichu a stále mu dlaňou spočívala na líci.* Viem čo sa skrýva v Orinovi, viem čo sa skrýva v Níatovi a aj v tebe, či vo mne. Je potrebné aby som prijala to kým som a kam patrím, no bez pomoci. Bez tvojej či tvojho brata. Ty si ma síce varoval pred Orinom, ale ako vidíš, som živá a zdravá, nedotkol sa ma, neskrivil mi ani vlas na hlave a dokonca som mala možnosť uzrieť jeho ľudskosť. Netvrdím ti, že je samaritán, to nie si ani ty, Seram, nikto z nás, ale nie je ani taký zlý na akého sa hrá.* Áno, robil jej nervy, áno, išlo ju z neho poraziť, ale aj tak to bol jednoducho on.* Dobrú noc, Seram. Dobre sa vyspi.* Dala mu bozk na čelo a jednoducho bez obzretia odišla tam kde si vyhliadla spanie. Do krovín, kde ju už čakala deka a kde mohla byť konečne sama. Napokon sa tam mlčky uložila a uvedomila si, že sa cítila akoby dostala kopanec do brucha. On po ňu prišiel takú diaľku a ona ho jednoducho takto... podrazila.*

(( Och moje chúďatko Seramko ))

Tristan



*Zhlboka sa nadýchol a pozrel Akte do očí tak uprene akoby jej sám nastavoval zrkadlo do svojej duše.* Môžeš mi veriť.* prehovoril pevným hlaso a podvedome sa k nej naklonil o trochu bližšie.* Keby som mal s tebou iné úmysly nedal by som ti nôž, ktorým môžeš zabiť aj mňa. V skutočnosti by som sa mal teraz pýtať ja teba či ti môžem veriť.* mierne naklonil hlavu do strany a trochu pritom povytiahol obočie. Vzápätí sa celkom nečakane usmial a tvárou mu preletel tieň zvláštnej veselosti akoby ho samého tá nebezpečná myšlienka pobavila. Nie, zo smrti strach určite nemal.* Moje dôvody nie sú dôležité, dôležité je len to, ako sa rozhodneš. Môžem ťa upozorniť na všetko dôležité, čo sa od Starších dozviem a ty s tými informáciami nalož ako budeš chcieť.* zmĺkol a otočil sa Akte chrbtom. Jasne jej tým naznačil, že nech by mu povedala čokoľvek nijako by o tým neprinútila povedať jej to, čo očividne sám nechcel prezradiť. Vedel, že skúša jej dôveru, ale na začiatok jej dal dosť jasný dôkaz. Samakovo mŕtve telo so znetvorenou tvárou.
Začal baliť misky s liečivými masťami a obväzmi naspäť do vaku.* Ak máš hlad nechal som ti niečo z večere.* hlavou kývol smerom k posteli a pevnejšie utiahol šnúrky na viazaní vrecúška s bylinkami. Na prikrývke ležal tanier a na ňom nakrájané kúsky opečeného mäsa. Bola to jeho večera, nie Samakova, ktorý si svoj prídel spálil na uhoľ.*

Elek Shalin



"Olivia!" zakričal nahlas a natiahol ruku, aby jej zamával. Stál na druhej strane lúky a dlhými pružnými pohybmi prekonával vzdialenosť medzi nimi akoby tá pre neho nič neznamenala. "Pozri, vyrobil som to podľa tvojho opisu." zasmial sa a keď pribehol bližšie hodil jej do rúk niečo, čo svojím tvarom pripomínalo guľu, ale bolo to vyrobené z veľkého trsu trávy, listov a machov. Pokope to držalo niekoľko navzájom posplietaných pásov látky. Aspoň to vysvetľovalo, prečo bola Elekova košeľa potrhaná akoby sa dostal do súboja s iným divokým zvieraťom.
Jeho hlasný smiech pritiahol pozornosť ďaľších dvoch Arathi, ktorí boli na lúke spolu s nimi. Zeoan, sediaci na malom kopci obďaleč,zodvihol hlavu a len čo mu po tvári preletel zamyslený úsmev znovu sa sklonil k svojej práci. V rukách držal kúsok dreva a zručnými pohybmi z neho niečo vyrezával.
Charis, zamračený a nespokojný ako vždy, keď bola na blízku Olívia, sa len strhol a pokrútil hlavou akoby Eleka považoval za blázna. Stiahol sa do tieňa najbližších stromov, kde sa chrbtom oprel o drapľavý kmeň jedného z nich a pozornými očami sa rozhliadal okolo seba. Tí blázni boli takí spokojní pri svojich činnostiach, že by celkom zabudli dávať pozor.*

Seram

/ No teraz si mi veľmi nepomohla v deji to znamená, že Seram pá pá?/

*To, aby vstal a po prvýkrát po veľmi dlhej dobe sa pokúsil Noby dotknúť mu zabránili jej ďalšie slová. Ešte pred chvíľou na neho hľadela akoby sa zmenil a teraz to isté videl aj on, ale v nej. To, ako rozprávala o Orinovi mu na chvíľu pripomenulo svetlejšie obdobie jeho brata, na ktoré si už dávno nespomenul. Nie, Noby ho nemohla poznať tak dobre a dokonca ani jeho samého.
Ak aj chcel predtým niečo povedať teraz iba zovrel pery a mlčky prikývol. Niečo v tom ako sa ho Noby dotkla, ako ho pobozkala, síce nežne, ale stále len ako brata alebo dobrého priateľa, mu hovorilo o odstupe, ktorý sa medzi nimi vytvoril.
Po tom ako ho pobozkala sa odvrátila a začala hneď kráčať preč, takže nemohla vidieť ako sa natiahol za jej rukou avšak bez toho, aby sa jej vôbec dotkol. Bola preč príliš rýchlo. Odvrátil sa a pohľad bezcieľne nasmeroval do lesa. Pod pokožkou líc mu vystúpili tmavé tiene a rýchlo sa rozširovali. Nebránil sa im. O niečo neskôr už vo svojej démonej podobe mieril hlbšie do lesa. Rovnako ako Noby, ani on sa neobzrel späť.*

Na druhý deň

*Orin sa zobudil ešte pred úsvitom. Dlhý čas len tak hľadel na oblohu opierajúc sa lakťom o stenu svojej jaskyne a palcom si zamyslene prechádzal po perách. Cítil, že v dnešný deň sa rozhodne viac, než len to či so Seramom uzavrú spojenectvo. Vznášalo sa medzi nimi priveľa napätia. Tmavé oči prižmúril pred prvými náznakmi slnečných lúčov pričom sa mu v kútikoch okamžite vytvorili drobné vrásky. Aby nadobudol pokoj a predovšetkým rozvahu rozhodol sa najskôr zamieriť po brehu rieky trochu nižšie. Ako kráčal pri chôdzi pocítil, že ho niečo omína v puzdre s dýkou, ktorú mal remienkami pripevnenú na stehne. Zohol sa a medzi prsty chytil kúsok perleťou potiahnutej ulity. Prekvapene zastal a palcom chvíľu bezmyšlienkovite prechádzal po hladkom ovlánom povrchu s drobnými otvormi. Črty tváre mu takmer nebadane zjemneli. Až po dlhšej chvíli si schránku vložil naspäť do puzdra a pobral sa ďalej.*

-------

https://gyro.slovakforum.net/viewtopic.forum?t=317