Záhrada

/to nie je nic uchylne len vies.. no.. kricky lol... dame tam pak ten sek lebo by sa nahodou ludia moc priucili a co potom he he he/

// veru veru privela vsteko skodi:) ..takže mate vsetci smoluuu lool:) //

Si nadherna.* zopakoval pri jej pokuse zakryt sa pred jeho pohladom. Usmial sa na nu, prstom jej jemne nadvihol bradu a pobozkal ju s takou nastojcivostou až mu to samemu vyrazilo dych. Vsetko co sa odohralo dalej uchovalo sa mu v pamati ako sled obrazov. Amacarkine bozky, dotyky, jej telo. ešte nikdy predtym nic take krasne nazazil.*


THE END ( nech si každy domysli co asi bolo dalej lol:) pravda Amacaraka? //

************************************************************
PO URCITOM CASE:....

///SAMOZREJME ako hovorievam: DOST BOLO ROZKOSE zacina zabava :D:D

mala otazka.. pokracujeme ako??? ///

// nuž to je fakt dost dobra otazka //

* Dych sa mu pomaly upokojoval ked si leziac na chrbte pritiahol Amacarku k sebe a steblom travi ju zacal jemne steklil na nose. Nic nehovoril len sa usmieval a ten usmev hovoril za vsetko. Sledoval Amacarku pohladom a nechcelo sa mu velmi narusat caro tejto chvile. Sam nevedel ako to bude dalej ked opustia krasne zakutia zahrady a vratia sa spat do kolobehu prace a povinnosti. Vedel iba jedno a to že Amacarku nechcel stratit. Chcel ju mat pri sebe. Aby stale mohol hladiet do jej krasnych oci, citit vonu jej vlasov, jej tela, ktore teraz už dokladne poznal. Natiahol k nej ruku palcom jej prešiel po perach a nalsedne jej na ne vtisol sladky bozk.*

// môž byť?? ..musim už ist lebo sa tu chemiu nikdy nenaucim:)) loool:) ahooj;) //

/prijemne ucenie papush/

*po krasne prezitych chvilach s Markom sa spokojne k nemu pritlacila a zatvorila ocie.. nechcela aby tato chvila skoncila no vedela ze cas sa neda zastavit... spokojne vdychla jeho vonu ktora ju priam upokojovala lebo vedela ze je stale pri nej a ze sa jej to nesniva... zamyslene mu prechadzala prstom po hrudi a premyslala nad tym ze co bude dalej.. bude to brat len ako ze sa zabavil a koniec? alebo ako? premyslala zmatene... otvorila oci a pozrela na neho.. snazila sa mu naznacit ako moc to pre nu vsetko znamenalo a ako moc ho potrebuje.. on bol prvy muz po Joseovi a toho milovala celym srdcom... nemohla mu zatial dat JEHO celu lasku..ale aspon cosi ano... smutne sa na neho usmiala*neopustaj ma*sepla ticho ako dieta ktore sa boji ze zostane samo a jemne mu presla perami po ustach a potom mu dala aj slabunky bozk*

// no to učenie to bol fakt horor:) asi sa mi bude aj snivat o peroxide vodika:) //

* Zachytil smutny pohlad jej oci a na malu chvilu ho to zmiatlo. Citil že Amacarake sa muselo prihodit niečo co jej velmi ublizilo a to vzbudilo jeho pozornost. Aj ked nevedel nic o jej bolesti akoby ju sam citil. Nadvihol sa a hlavu si podoprel rukou opretou laktom o travnatu zem takže teraz mal zhora dobry vyhlad na Amacarkinu tvar.* Neopustim ta.* povedal rozhodne a sam vedel že by to nikdy neurobil aj keby mu o tom Amacaraka nikdy nepovedala.* Neopustim ta pocujes?* druhou rukou jej nadvihol bradu aby mu hladela rovno do oci, v ktorych sa zrkadlila cela pravda. Zobral jej ruku do svojej a vtisol jej na dlan nežny bozk. Posadil sa a vytiahol so sebou do sedu aj ju. Ovinul okolo nej svoje pevne ramena a zobral ju do naručia akoby bola malym dietatom čo potrebuje upokojit. Pritiskajuc ju na svoju hrud ju jemne hladil po vlasoch.* Prečo sa bojis že by som ta mohol opustit? Velmi mi na tebe zalezi.

/fiha este stastie ze ja uz chemiu nemam len som si na zajtra neurobila ulohu z kreslenia..ooops /

*smutne sa mu pritlacila na hrud*ani by si to nemusel chciet a mohlo by sa tak stat*povedala smutne a po lici jej stiekla slza*

// nebooj to stihas zajtra rano:) a co mas nakreslit? //


Nesmies sa na to pozerat takto. Nikto z nas nevie, čo mu prinesie cas, ale pokym len to bude v mojich silach budem stat pri tebe.* zacal sa s nou upokojujuco kyvat držiac ju v naruci. Po chvili jej zobral tvar do dlani a bozkom vysusil slzu, ktora jej stekala po lici. Dotkol sa nosom jej nosa a jemne sa on obtrel.* Budem taky otravny až budes prosit aby som sa sam zamkol v laboratoriu a nechal ta na pokoji.* zazartoval v saneho vyvolat na jej tvari usmev.*

/nestiham to je to nay lebo kreslenie mam hned prve tri hodky heh.. celu postavu.. no co zabudla som nato /

lenze okolo mna je vzdy len smrt*povedala znicene*a nebezpecenstvo*dodala znechutene... objala ho a smrkla pritom... pri jeho poslednych slovach sa vsak musela usmiat*kiezby..ale to nehrozi, lebo ja sa ta nenabazim nikdy*sepla a vasnivo ho pobozkala*

// takže to aby si použila tu vyhovorku o psovi a zozratej domecej ulohe:) //


Zato moj zivot, kym som ta nepoznal, bol až ubijajuco nudny. Každy den som mal chut skoncit s celou tou fraskou a odist, ale teraz...teraz si tu ty a moj zivot konecne po rokoch zacal davat zmysel aj mne samemu.* pokojne jej dohovaral. Ked ho pobozkala opatoval jej bozk s rovnakou vasnou ak nie s ešte vacsou. Sam nevedel že je schopny takeho citu.* Amacaraka...* zasepkal s usmevom do jej pier.*

/ee.. normalne poviem ze som totaaaaaaalne zabudla.. sice ma zabije ale bude to pravda /

Mark..*sepla medzi bozky*..ja nechcem aby sa historia zopakovala*zasekla sa, lebo v hrdle sa jej vytvorila neprijemna hrca*nechcem aby dalsi muz v mojom zivote umrel hned ako som ho ziskala*vysukala nakoniec zo seba..*toho sa bojim.. aby sa aj tebe nieco nestalo*snazila sa vysvetlit a trochu sa striasla lebo jej po tele prebehli zimomriavky*

* Zarazil sa a prestal Amacarku bozkavat.* Aby sa historia opakovala? Ako to mysliš? *vsimol si že Amacarku striasa chlad, a preto sa natiahol za svojou koselou, ktoru jej potom oivinul okolo pliec. Rukou presiel po jemenj pokožke jej ruk a preplietol si prsty s jej prstami cakajuc na odpoved.*


// budem ti držat palce aby ti to vyslo a aby ta nezabila:) To by ma inak nastvala:) //

/dakujem pekne.. dufam to vyjde /

*smutne pozrela na ich prepletene prsty a z hlboka sa nadychla..*urcite si poznal senatora... toho co ho Melian potom v boji zabila lebo sa zistilo ze on je zradca..*odmlcala sa no necakala na jeho odpoved*..tak toho muza som milovala..a aj on mna... *zasekne sa a druhu ruku, tu co ma volnu, si prilozi na hrud*zomieral mi v naruci*vytisla nakoniec potichu*nechcem aby sa nieco podobne stalo aj tebe*smutne mu pozrela do oci akoby chcela v nich vidiet istotu ze sa to nestane*prepac... prepac, ze tak reagujem na reci o tom..ale s nikym som sa doteraz o tom nerozpravala..

* Pozorne si vypocul každe Amacarkino slovo. Pravdaže počul o utoku senatora na princeznu ale nevedel že Amacaraka toho muž alubila. Neprerušil ju vsak len ju stale držal za ruku a jemne upokojujuco ju zvieral. Ked Amacaraka zmlkla ostal na chvilu ticho premyslajuc nad najvhodnejsou odpovedou.* Ani nevies ako velmi lutujem to čo sa stalo, kvoli tebe. Kiežby som tak mohol zobart naspat cas a ochranit ta pred tym krutym uderom. Cas vsak nikomu nepatri , to skor my patrime jemu. Ak sa bojis že by sa niečo take mohlo stat aj mne nemožem ti zarucit že sa to nikdy nestane, že tu budem nevždy..ale Amacaraka* povedal s hlasom chvejucim sa citmi.*...ten cas co mam chcem stravit s tebou a nebat sa co prinesie novy den pretože ked mam teba nie je už nic co by sa nedalo zvladnut.

//oka lucim sa s tebou..sice sa mi trikrat nexe, ale musim ist spat..ble.. zatim teda a bur noc //

*jeho slova ju dojali a po tvari jej stiekla slza, no tato uz nebola od smutku... pritlacila sa na jeho hrud..*ach*spokojne vzdychla*dakujem.. dakujem za vsetko

// aj tebe dobru nockuuuu:) skoda že ten cas tak leti //

/no to jooo skoda/

*Pokrutil hlavou a na pery mu sadol jemny usmev usmev.* Nie, to ja dakujem tebe Amacaraka.* hladil ju po vlasoch a nežne ju bozkaval na čelo.*

*spokojne len zatvorila oci a pocuvala ako mu bije srdce... nechcela aby sa tato chvila skoncila*

* Vo vrecku na nahaviciach mu zacalo niečo zvnonit. Bol to kratky naliehavy zvuk, ktory bol kazdou sekundou čoraz ostrejsi. Mark zatvoril oci, stisol zuby až mu vystupili obrysy celuste a potichu zanadaval.* Amacaraka musim ist, v laboratoriu sa stalo niečo naliehave. Vediem teraz jeden vedecky tim.* hoci nerad pustil ju a zacal sa obliekat.* Ak chces porozravam ti o tom. Co povies dnes večer v mojom laboratoriu?* usmial sa neodolatelnym usmevom a trochu nadvihol obocie, premeral si Amacaraku veselym pohladom.* Slubujem že ta už nebudem otravovat.* zaskeril sa pricom si rychlo zavazoval topanky.* Mam pre tebe prekavapenie.* sklonil sa vtisol Amacarake na pery dlhy bozk. Pohladil ju po lici a ešte raz sa na chvilu prisal na jej pery ako smadny k poharu cistej osviezujucej vody. Potom rychlo vykrocil po ceste do komplexu, von zo zarady. Na polceste sa ešte otocil a hlasno zakrical.* A Amacaraka....milujem ta.* zasmial sa stastne ako maly chlapec a stratil sa za blizkou skupinkou stromov.*

*len nemo civela za nim ako odchadza a slastne si vzdychla.. usmiala sa a ruky si pritisla na hrud... chvilu len lezala a hladela mimo... na perach jej pohraval slastny usmev a potom sa postavila. presla ku svojej kopke oblecenia a nezaujato si vsetko na seba navliekla... este raz sa poobzerela vokol seba a potom vysla zo zahrady, pricom ju poriadne zamkla*

*************************************************************************************

* Ked ho Amacaraka chytila za ruku nechal sa nou viest. Vrucne dufal, že bude mat pravdu a on si nakoniec spomenie. Zrazu zastal pred dverami obrastenymi popínavou rastlinou, ktora už teraz zacala vystavovat svetu na obdiv krasne broskynovo zlate kvety. Pozrel sa na Amacaraku či je toto to miesto kam ho chcela zaviest a zmocnilo sa ho vzrušenie, ktore nevedel vysvetlit.*

*keď uvidela to vzrušenie v jeho očiach musela sa usmiať.. dufam ze si aspon na nieco spomenie pomyslela si pri odomykani dvier... otvorila ich a Markovi sa tým naskytol pohľad na nádheru ukrytú vo vnnútri... rastliny ktoré boli v plnom rozkvete hrali rôznymi farbami od krásnej žltej až po tuhú červenú a sýtu modru.. vstúpila dnu a zamkla za nimi dvere...viedla ho uličkami pomedzi tú nádheru až kým sa eocitli pred jazierkom... ukázala smerom k nemu a povedala*tam sa okúp.. voda v ňom má hojivé účinky a pomôže ti zregenerovať sa*vysvetlila a naznačila jemne že ona tam nebude*ja tu pohľadám jeden ket*vysvetlila a už sa zberala na odchod*

* Mark niečo take úžasne ešte v zivot enevidel. Vlastne videl len si na to nepamatal. Vsetky tie farby, ktore tvorili dokonalu mozaiku tohto miesta. Poobzeral sa naokolo až zbadal jazero, ktore mu ukazovala Amacaraka. Zadival sa na jeho hladinu a na chvilu stuhol. Vyraz na jeho tavri sa vsak nedal prečitat a a ked otočil tvar k Amacarake jemne sa usmial.* Dakujem.* Povedal len to jedno slovo ale bol si isty že Amacaraka pochopi za co vsetko jej dakuje. Nebyt jej tak by ešte doteraz bludil v budove s laboratoriami a nevedel by co sa stalo.*

*usmiala sa a zmizla v ulickach hladajuc jeden kvet*keby si nieco potreboval povedz, budem ťa počuť*povedala hlasnejšie aby ju počul a pritom pohľadom prezerala rastliny.. potrebovala jednu.. a tu zatial nevidela*