Záhrada

* Mark ešte chvilu hladel za vzdalujucou sa Amacarkou, ale aj tak sa nemohol zbavit pocitu, že jej ublizi ak zostane pri nej. Opat sa mu v mysli vybavil ten utržok spomienky. Zabil niekoho? A ak ano, prečo to urobil? Sklonil hlavu na svoje ruky a vobec ich nespoznaval. Ako keby hladel na celkom cudzieho cloveka a tak sa aj citil. Natiahol ruku ku gombikom na svojom plasti a zacal si ich pomaly rozopinat. Zbavil sa najskor zakrvaveneho plasta a potom aj zvysku oblečenia, ktore nieslo podobne stopy. Podisiel k jazeru a pohladom klzal po jeho trblietavej hladine až sa nakoniec rozhodol ponorit sa do jeho upokojujuceho objatia*

*trvalo to celkom dlho kym nasla rastlinu co hladala.. jej kvety mali farby slnka a ziarili silou.. radostne ticho zhíkla a rychlo odtrhol ten najkrajší kvet co rastlina mala... a rozbehla sa k vode kde sa kupal Mark.. videla ze je ponoreny pod vodou.. sadla si na kraj brehu do tureckeho sedu a vytiahla malu misticku co nosila vzdy so sebou... nabrala do nej trochu vody a odtrhla kvetu tri lupienky... ponorila ich do vody a zacala ich drvit... cim viacej drvila lupene, voda naberala na farbe.. najskor bola svetlo zlta a v konecnom stadiu krvavo cervena.. ked dosiahla tej farby usmiala sa spokojne pre seba... kedysi davno na zemi ju to naucila jedna velmi mudra zena.. vlozila jej vtedy do ruk kvet a povedala: túto rastlinu si zapamätaj, Am. Ked ju pouzijes dosiahnes velmi dobreho ucinku... Clovek ktory stratil pamat ju opat najde.. No daj pozor! Nez to pouzijes varuj toho komu to chces aplikovat, lebo..... Moc dobre si zapamätala jej slova a teraz sa jej vybavili akoby jej ich zena povedala pred malou chvilou... zvysne dva lupene namocila do vody ktoru nabrala do dlane a vyrobila z nich kasicku, ktoru chcela tiez pouzit.. nakoniec sa postavila a vyuzila chvilu kym bol Mark ponoreny nato aby sa vyzliekla a vliezla do vody.. pristupila k nemu zozadu a jemne mu polozila dlan na hrud a malym tlakom na neho mu naznacila aby sa vynoril*

* Zacitil dotyk na svojej hrudi a telom mu opat prebehlo chvenie. Cim to bolo, že Amacaraka mala nad nim taku moc? Ako sa pomaly vynoril a otočil sa k nej tvarou sledoval jej tvar. V ociach sa jej odražal lesk vodnej hladiny a ešte niečo...on. So zatajenym dychom presunul pohlad nizsie na jej plne pery až pocitil silnu tužbu ju pobozkat. Neboli už raz tu? Tiež tak ako teraz. Tato situaci amu prisla velmi znama a rozhodol sa jej na to opytat.* Prečo mam pocit, že som tu už s tebou niekedy takto bol?* natiahol k nej ruku a opatrne ju pohladil po jemnej pokožke lic akoby sa bal že sa kazdou sekundou premeni na motyla a odleti mu niekam velmi daleko kde sa jej už nikdy nebude moct dotknut a byt s nou.*

*usmiala sa.. v srdci pocitila slabunky ucinok miesta a natesene ho objala okolo krku*lebo sme tu uz boli.. *povedala a hlas mala akysi iny.. taky..zasneny a zdalo sa jej akoby prichadzal z dialky*tu sa to vsetko zacalo*dokoncila a skumavo hladela Markovi do oci...bála sa ako zareaguje a preto rýchlo ukazala pred neho misku s divnou vodickou*toto ti pomoze spomenut.. staci ak to vypijes*sepla a pritom ho stale drzala jednou rukou okolo krku..cakala ako zareaguje... mozno sa bude bat spomenut si pomyslela si zmucene*

* Tu sa to vsetko zacalo. Mark si vedel domysliet co tym Amacaraka myslela a v tej chvili by dal neviem čo zato aby si mohol spomenut, aby jej už dalej neublizoval tym co so nepamata. Ak bol predtym do nej zamilovany tak teraz sa do nej zamiloval znovu. Nikdy v zivote určite nestretol ženu akou bola ona. Aj napriek tme, ktora mu zastierala spomienky jeho srdce sa nemohlo pomylit. Ked k nemu natiahla ruku s miskou nezavahal ani na chvilu. Chcel si spomenut aj na to na co by možno inokedy rad zabudool, ale teraz to chcel. Chcel napravit stare hriechy a to vsetko pre ženu, ktora teraz stala pri nom. Zobral Amacarake nadobku a jej obsak vypil na jeden hlt.* Ako dlho myslis že to potr...* nestihol dokoncit ani tu jednu vetu pretože vzapati sa mu do mozgu zaryla otupujuca bolest. Chytil Amacarkine plecia a svoje celo prilozol na jej. Nedržal ju tak aby jej sposobil bolest iba potreboval citit teplo jej tela a jej dych, ktory ho upokojoval. Zatvoril oci. Spomienky sa mu v mysli vynarali bez akejkolvek suvislosti a poriadku no už si zacinal spominat. Prvotna bolest ustupila ale aj tak Mark dychal rychlo a oci stale neotvaral.*

*v strachu o neho mu polozila ruky na lica a pomaly ho pohladila po nich.. s otazkou v ociach na neho hladela a trpezlivo cakala na reakciu.. nevedela ake to je vsetko zabudnut ale bola si ista ze to je urcite desive... mast ktoru vytvorila a stale drzala v dlani mu rozotrela na spanky a pomaly mu ich masirovala... malo ho to upokojit a jemne schladit*

* Spomienky sa mu v rychlom slede premietali pred zrakom a miesali jedna cez druhu. Pomaly si spominal na vsetko, na svoje detstvo, ktore bolo už od jeho dvoch rokov spate s touto planetou. Spominal si na to, ake krasne chvili zazil s Amacarkou, na jej bozky dotyky a nezne slova. Vedel aj co jej chcel dat predtym ako sa dozvedel, že odchadza hladat utečencov na Zem. Doteraz to mal zamknute vo svojom pracovnom stole, ale nahle sa mu pred ocami vynorila aj ina spomienka. Spomienka na plac, krik a prosby. Jednotlive slova ale nerozoznaval. Vsetko sa dialo tak rychlo. Videl krv na svojich rukach a vedel teraz už s istotou, že niekoho zabil. Odtrhol sa od Amacaraky a uprel na nu zdeseny pohlad.* Prepac ja...ja ...nehnevaj sa.* nechal ju stat v jazre, doplaal rychlo na brech a hodil na seba oblečenie. Nemože to Amacarake urobit. Nemože jej to urobit.*

*nechapavo hladela za nim a nicomu nerozumela.. vari si nespomenul??? prebleslo jej hlavou... nemozne ten odvar na sto percent funguje... povedala si sama pre seba a rychlo vysla za nim von... schmatla ho za plecia a silno s nim zadrmala...*co sa deje?*zavrcala nervoznejsie nez chcela.. ked si to uvedomila, len trochu povolila zovretie pliec no nepustila ho uplne*

*zastane pred dverami. Chvíľku váha, či sú správne, potom si povie, že nemá čo stratiť a stisne kľučku. Otvorí sa pred ňou úžasný svet - no ona nemá čas na obdivovenie krásy tejto záhrady. Rýchlo vkročí dnu a nahlas zavolá* Doktorka? *poobzerá sa naokolo, no neodchádza príliš ďaleko od dverí*

*zacuje ako ju niekto vola a tak sa rozhodne ozvat*ano??? uz idem*povie a rychlo sa oblecie... mokre vlasy jej volne splyvaju na plecia a pootoci sa k Markovi*pod so mnou*povie vazne a vykroci tahajuc za sebou Marka smerom k brane odkial prichadzal zensky hlas ktory ju volal... ked dorazi k nej vidi tam Caffeé... milo sa na nu usmeje a privetivo sa opyta*co potrebujes?

* Necha sa viest Amacarakou a nepovie ani pol slova. vsimne si dievca pri dverach do zahrady aj naliehavy ton jej hlasu no mysel mal niekde inde. Musi patrat, musi vyriesit tu zahadu skor ako ho to pripravi aj o posledne zvysky rozumu. Nechcel Amacaraku zatiahnut do toho vsetkeho. Toto bola vec, ktoru si musel vyriesit sam. Aj ked ženu po svojom boku miloval nezniesol pomyslenie, že by medzi nimi mal vysiet ako damoklov mec tien jeho minulosti. Dufal, preto, že Amacaraku od neho odputaju naliehavejsie zalezitosti aspon na ten kratky cas aby sa mu podaril plan, ktory si predsavzal splnit.*

*prekvapí ju tón mimozemšťanky a trochu neisto, no hlavne prerývane, pretože cestou sem bežala, odpovie* V telocvični... zranená... *uvedomí si, že podobné slová len pred krátkym časom vravela Melianinmu bratovi - vtedy však išlo o les, a bolo to klamstvo* ...niečo sa jej stalo, začala krvácať... *pokrúti hlavou a ťažkopádne sa oprie o rám dverí za sebou*

*aj ked nepochopí reciam Caffee len povie*ved nas*a vyrazi von branou drziac pritom za ruku Marka*

* Mark urobil par krokov tym smerom ako ho tahala Amacaraka no po chvili sa zhacil a zastavil sa. Pritiahol si Amacaraku k sebe, pevne ju objal akoby to malo byt naposledy a na pery jej vtlacil rychly no nezny bozk.* Milujem ta.* zasepkal jej ešte do ucha ked sa od nej odtrhol, ruku si vymanil z jej zovretia a zrazu ho nebolo. Stratil sa na jednej z mohych bocnych cesticiek, ktore lemovali okolie vstupu do zahrady. Tvar mal zachmurenu a vyraz jeho oci vypovedal o tazivosti myslienok, ktore mu chodili po rozume. Nenavidel sa za to, že tak zbabelo, bez vysvetlenia nechal Amacaraku samotnu no len kvoli tomu aby v buducnosti nemusel pred nou nic tajit sa teraz vybral hladat pravdu. *

*nepohopila jeho reakciu a len nechapavo hladela za nim... pery sa jej jemne chveli a zamrzli jej n nich nezne slova lasky... potom sa vzochopila a uvedomila si ze tam je aj Caffee a rychlo sa k nej otocila s rumencom na tvari...*

*je jej jedno, či sa budú cestou bozkávať, len nech nezdržujú... čaká o niekoľko krokov ďalej, keď sa Amacarka otočí, pokračuje v ceste do telocvične*

//pokračujme v telocvični //

/no Mark ako teda ideme pokračovať???/

/ tak ti odpísem odpoved pod hviezdicky akoby nas Caffee ani nebola vyrusila dobre? /

******************************************************************************************
* Ked ho Amacaraka schmatla za plecia nepokusal sa jej vytrhnut. Iba tam stal a hladel jej do oci akoby sa rozhodoval ci jej ma povedat krutu pravdu alebo milosrdnu lož. Nakoniec sa rozhdol neklamat jej, pretože na to ju prilis miloval a aj ked hrozilo, že ho kvoli pravde odsudi a nebude chciet mat s nim už nic spoločne potreboval aspon nadej. Aspon trochu nadeje. Aj ked vacsina spomienok sa mu už vratila stale mal medz nimi ešte zmatok a niekede aj celkom tmave miesta, ktore si nevedel vyplnit.* Amacaraka...* pozrel na nu celkom pokojne aj ked vo vnutri sa tak vobec necitil.* ...vdaka tomu lieku som si spomenul na to, na čo som predtym zabudol. Ako velmi ta milujem, tvoje oci, tvoje pery...* nadvihol ruku a jemne sa dotkol bruskom ukazovaka Amacarakinych pier.*...cele tvoje telo no predovsetkym tvoju dusu, ktora je taka silna a zaroven taka krehka až mam strach aby som jej neublizil. Už si si tolko vytrpela a ja nechcem byt dalsi kto ta sklame...* v ociach jej hladal odpoved na nevyslovenu otazku : " Mam aj napriek tomu pokracovat?" *

*zahladi sa mu pozorne do tvare tusiac za tymi slovami problemy.. chce naozaj pocut pravdu? alebo sa rozhodne pre frazu "nevedomost zlata"? musela nad ym poriadne popremyslat a tym sa jej vytvorila medzi obocim mala vraska, ktora ju prezradila, ze tuho uvazuje.. a preco by som nemala poznat konecne pravdu? pomyslela si trpko aj ked vedela, ze to co bude pocut jej s velkou pravdepodobnostou ublizi... no verila, verila muzovi ktory stal pred nou a tak strasne riskoval tym, ze jej odhali vsetku svoju minulost, ci uz naozaj bola pre nu taka zla, alebo nie, no ona bola rozhodnuta... nakoniec ano... on prebudil jej city, ktore po smrti Joseua zaspali a nemohla ho predsa len tak nechat uletiet.. riskovala som kvoli nemu aj svoj zivot na zemi a nikdy by som toho nelutovala, ani keby mi zabil rodicov.. alebo ?.... ... tym si taka ista nebola, no ... to je hlupost, co tu splietam.. ... po rozume jej za tu malu chvilu stihlo prebehnut tolko variant, ze nemohla sa ubranit a potom len pevne povedala*pokračuj prosím

* Chvilu na nu skumavo hladel akoby jej chcel nechat cas keby si to nahodou ešte rozmyslela no potom sa ozval pomaly tichým hlasom.* Ako som už povedal nepamatam si na vsetko z toho co sa stalo a v hlave mam ešte zmatok ale spominam si na jedno miesto...* zatvoril oci a od sustredenia sa mu na cele ojavili hlboke vrasky.* To miesto je v lesoch, stara chalupa...ja neviem ako ale viem že ak ju najdem najdem aj cast odpovede na svoje otazky.* Nechcel cakat už ani minutu dlhsie.* Musim ju najst...* povedal pevne a jeho mysel už bludila niekedy na rozhrani medzi minulostou, pritomnostou a buducnostou.* Chces...pojdes...so mnou?* opytal sa vahavo ked sa jeho oci uprela do tych Amacarakinych.*

*nevahala ani chvilu*podme!*povedala a rozhodne ho chytila za ruku*

* Stisol Amacarakinu ruku vo svojej a viedol von zo zahrady. Cestou rozmyslal co urobi ked najdu tu chalupu v lese. Bol si vsak isty, že to co v nej objavia mu ukaze dalsiu cestu, ktorou sa ma vybrat aby si spomenul. Citil, že to je velmi dolezite no nielen pre neho...* Pojdem po kone s nimi sa v lese rychlejsie dostaneme tam kam potrebujeme.* rychlo ju pobozkal na usta a rozbehol sa do stajni.*
/ potom už možeme hrat v horach a lesoch /

*usmiala sa a rozhodla sa, ze ho pocka pred lesom*

//pockam tam //