Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

*zasmiala sa na jej poznámke a ustúpila od dverí, keď k nim prechádzala Alex* Niet začo. Ak by sa ti chcelo, mohli by sme neskôr skočiť do mesta, aspoň by som ti to tu ukázala.

((Inak Raitik (boze, ja dnes volam kazdeho s drobneninou, som chora )...nechces na ten obed prizvat aj Alex a Miyu?...popripade kazdeho vhodneho adepta nachadzajuceho sa v palaci? Nech mame taky rodinny posed pri obede ...(mozno blby napad, ale nedivte sa, fakt mi dnes sibe ) ))

/Yuki ty si značne neuvedomuješ následky svojej požiadavky
alex s thomasom sa budú hadať a dylan s miyu budú mať po rande /

(( o to ide! ^_^ ale si predstav, ze to bude zaujimava predstava takej skupinky pri jednom velkom stole...to jak rodina Adamsovcov xDDD ...jeziiis Shir...ako ta pohladnica, co som ti poslala...ta Adamsovska ruka...Vec si ako sa vola...ze "zmutovany Thomasov prst" ja som nad tym plakala xDDDD ))

/oki...raito to schvlauje že akože dal dylanovi pozvanie ked si z neho robil srandu...tak môžu prisť všetci.../

((jezis to fakt? xDDDD ....ja umreeem xDDDDD ....normalne sa na to tesim tak mozno nie som az taka blba ako si kazdy mysli ))

/počkaj, miyu ta zakope pod zem... takto jej kaziť rande...že sa nehanbiš ...inak yuki s thomasom budu zase mokrí /

(( nejako sa vysusia, zas to nebued take hrozne...teraz maju aspon oblecenie suche ...nezakope...odlozia termin na inokedy....a co je romantickejsie ako rande na luxusnom obede v palaci...sice pred inymi divakmi (ehm.....dovolujem si upozornit na uchylneho Raita, ktory je zvrateny a ako sme uz kedysi davnejsie prisli, tak sa rad prizera pri jedle ), ale to nevadi ))

/pošuj...ked už sa tam budeme tak milo na seba pozerať, potrebujem vedieť prečo sa nema rad thomas s alex lebo ja si to nepamtam /

(( Bueee, ja nemôžem prísť? Už som hryschopná pár dní TT_TT ))

/Shir, za tebou sa raito chysta hned po obede...a k tomu obedu...zmena planu...nema tam byť tolko postav, bo bude zmatok...takže iba pôvodna zostava...raito, thomas yuki

Lenka mi piše /odkazue že nechce byť hnusna/:

ako fakt ja im nechcem kazit radost ale neviem si to celkom presne predstavit mal by to byt len obed s Yuki a Thomasom a aj tak som už z Dylana chystala prekvapko pre Miyu tak nech si rozmysli či chce prekvapko alebo ten obed a Alex kludne mož eprist ved aj tak je teraz jeho doktorka

/

(( Sou desu ka *Corner of woe* T_T" Ale dobre, urobím z Aishiteru planétu plnú homosexuálnych bishikov a prsatých ženských ^_^ nyan nyan nyan nyan ni hao nyan gojasasu derisasu dekaruchaaa ^_^ ))

/ začinam tym co uz odkzala po mne Alex nechcem byt hnusna ale ked tak uvazujem tak je to naozaj trochu moc postav ...Dylan a Miyu ak s tym Miyu suhlasi možu mat nahradny plan lebo aj on už ma niečo pre nu prichystane a Shiroi ty sa kludne zapoj do hry ako že si sa vratila lebo si tam už nemohla koli tym uchylakom vydržat a že ak ju tam Raito este raz posle asi z neho urobi eunucha proste povedz mu co chces a kludne sa zapoj ja budem len rada:) /

(( V poho Mne je to jedno Neviem, kde bude väčšia sranda... ))

(( okey....vsak to je v poho....to bol len taky napad sialenej mysle...ja som hned na zaciatku upozornila, ze je to blby napad xD ....no sakra...pride Shir....to budu krusne chvile....zacinam sa obavat toho yuri....xDDD ....len teraz neviem ci sa mam viac obavat toho, alebo tych narazok na Yukinu osobu xDDD
a Alex...ja neviem kvoli comu sa pohadali....ja sa priznam, ze ja som to pred mojim prichodom nejako extra necitala...len Shir, Viktora a Raita, takze ja neviem...xDDD ))

* Este stastie, že medzi listami palmy bolo niečo malo priestoru na to aby sa mohol pozerať na to co sa mu dialo priamo pred ocami. Ked v Miyuinom hlase spozoroval prekvapenie len sa veselo uskrnul a tackavo vstupil dnu pozruc sa na neznamu ženu, ktora bola prave na odchode. Ked sa s nou minal skoro vypustil kvetniac z ruky. Bola to ta ista žena, ktora s nim v zahrade viedla viac menej drzu konverzaciu cela oblecena v muzskych satach. Zlozil opatrne kvetinac k Miyuinm noham a vrhol na nu kajucny pohlad.* To je za tu zničenu kvetinu. Nemohol by som vecer dobre spat keby som nenahradil tu stratu, ktoru som ti sposobil.* zasmial sa, naklonil sa k Miyu a vtisol je na lice hlucny bozk. Potom svoju pozornoct obratil k ženen v cervenych satach a obdivne zapískal.* Vidíte teraz sa už viac podobate na seba samu.* zaskeril sa siblasky a dalej už nic nekomentoval.*

http://www.masayume.name/return.mp3
*Už ju to prestávalo na Aishiteru naozaj baviť, nehovoriac o tom, že tam celé dni strávila sledovaním vyčínov personálu - či to už boli hádky, naťahovanie sa, škriepenie sa a opíjanie sa pod obraz Boží, alebo čítaním knihy. Okrem toho bolo na Aishiteru konštantné teplo, alebo skôr priam tropické horúčavy, ktoré sakury v záhradách niesli pomerne ťažko, keďže videla záhradníka v jednom zhone, len aby prežili obdobie horúčav. Spočiatku ju to bavilo, chodievala na prechádzky skrytá pod parasolom, užívala si pokoja, ktoré vládlo na tejto planéte a usporiadávala myšlienky, ktoré sa jej chaoticky vírili v hlave. Viedli k Raitovi, k vojne a k dieťaťu, ktoré sa malo narodiť o nejaký ten čas. Niekedy sa dokonca pristihla pri tom, ako si siaha na brucho a premýšľa nad budúcnosťou, no potom sa zasmiala nad samej sebou. Ešte netušila, či to bude chlapec, alebo dievča. Netušila, či sa bude ponášať viac na ňu, alebo na otca, no už len myšlienka na tento malý život, ktorý v nej klíčal, jej prinášal úsmev na tvári a nepredstaviteľnú radosť, že takto spečatila niečo tak vzácne, ako je jej láska k Raitovi. Verila, že bude viac než dobrým otcom a bude sa starať o svojho potomka so všetkou nežnosťou, ktorú v sebe nájde a bude ho chrániť až do konca života - za každých okolností. Tieto nádejné vyhliadky do budúcnosti kazila len vojna. Tá sa neodvrátne blížila, nebolo viac návratu. Aishiteru, ako nepodstatná a zabudnutá planéta, sa na týchto udalostiach nejako nepodujala, no Shiroi stále dostávala správy o tom, čo sa deje. Coup d´etat sa pomaly, ale iste uskutočňoval. Všetkými silami sa snažila myslieť len na to dobré, čo malo nastať. No skoro vždy sa detský smiech zmenil na plač, výkriky hrôzy a výstrely. Mávala dokonca aj nočné mory, ktoré ju zožierali čoraz viac, každú noc, keď sama zaspávala v izbe plnej otvorených francúzskych okien a plávajucích snehobielych závesov, ktoré sa v jej snoch menili na neúprosné ruky vrahov a kvílenie vetra sa rázom zmenilo na nárek. Nemohla to viac vydržať, musela ísť späť, ku Raitovi, na miesto, ktoré mohla považovať za svoj domov... Necítila sa tu príjemne a už vôbec nie bezpečne. Nebála sa tak ani o seba, ale o dieťa. Túžila byť opäť s Raitom, priala si to viac, než čokoľvek iné. Dostávala síce listy, ale tie nemohli nahradiť realitu, jeho náručie, nežný dotyk, úsmev, ktorý venoval len jej. Je sebecká, nepopiera to. Preto si zbalila všetky veci, ktoré tam mala a rozhodla sa odísť. Skôr než však odišla, miestny jej dali rôzne darčeky na rozlúčku a pocítila istú ľútosť, že ich opúšťa. Aj napriek všetkým ich aférkam, mala ich rada. Rangiku jej dokonca darovala nočné prádlo, mysliac si, že sa to "Raitovi-sama určite bude páčiť". Pri pohľade na kus oblečenia - teda na pár šnúrok s minimálnym množstvom látky, ktorá aj tak bola priesvitná - sa na jej lícia objavil slabý rumenec. Matsumoto sa však len uškŕňala a zabalila darček späť do hodvábne hladkého papiera.
To všetko boli spomienky, teraz totižto stála vo vstupnej hale rezidencie rodiny Yagami. Na sebe mala letné vzdušné šaty v farbách pastelovej zelenej. Zložila parasol, pretože aj tu vládlo podobné počasie, ako na Aishiteru. Všade bolo úplné ticho, sluha pred chvíľou zmizol oznámiť Raitovi jej príchod. Pri predstave jeho tváre, keď ju uvidí takto nečakane, sa na jej tvári objavil pobavený úškrn. Bola doma...*

potom môžeme...zatiaľ zisím ako to tu vyzerá s mojím voľným časom*usmiala sa na Miyu a pozrela na muža*myslíšm že po takejto náhrade by vám odpustila podupanie ešte jednej rastliny*uškrnula sa ale to už bola takmer vonku*a predtým som ssa pobodbala na niekoho iného?*bola to však len otázka na ktorú nepotrebovala vedieť odpoved, však sa videla sama...*no ja bežím, nech vás nezdržujem...a nerobte hlúposti*zaškerila sa na muža, potom ešte žmurkla na Miyu a zmizla na chodbe*

Tak ďakujem *uškrnula sa na Dylana. Nechcela mu pokaziť radosť tým, že rastlina, ktorú zničil patrila medzi vzácne aj na Zemi, nie ešte na Telarione. A jeho pohľadu by aj tak nedokázala dlho odolávať.* Máš to odpustené *dodala a otočila sa ešte za odchádzajúcou Alex* dobre, potom ťa tu niekde pohľadám *usmiala sa o pozrela naspäť naňho.* Kam vlastne chceš ísť na obed?

//Inak som rasej za nahradny plan, ktory som sa sice stale nedozvedela, ale nevadiii //

((Shir...rta hudba je z L2, ze? Len uz si nepamatam odkial ...ale mam pocit, ze z Elven Village, nie? ))

(( Jj, Lovers Reunited A hrá v celom okolí EV ))

(( ha! som dobra.... ....nieco na tom bude, ked Yami hovoril, ze som super xD ))

* Papiere, ktore si pocas pritomnosti agenta Limu porozkladal po stole jednym lahkym pohybom ruky zhrnul na kopku a rozhodol sa, že obvyklym nudnym listom od predstavitelov senatu sa bude venovať neskor. Od tej prihody s doktorkou sa už nastastie citil lepsie takže nic mu nebranilo v tom aby na obede posobil zdravym a vyrovnanym dojom. Pri vstavani z kresla este vrhol rychly pohlad na hodiny zavesene na naprotivnej stene a vysiel z pracovne druhym vchodom, ktory bol domyslene skryty sa policou s knihami. Pozival tuto cestu ako skratku a teraz mu prisla o to viac vhod, že sa chcel dostat do jedalne este pred Yuki a Thomasom. Vysiel na chodbu bez toho aby si ho niekto vsimol a uvolenym krokom sa vybral do jedalne na prvom poschodí. Zrazu ho vsak k miestu prikoval jediny pohlad na vstupne dvere do palaca. Jeho tuzba vidiet znovu svoju manželku bola taka velka, že sa dokazala zhmotniť a vytvoriť pred ním taky nadherny obraz. Shiroi stala vo vstupnej hale palaca a svetlo, ktore prenikalo vysokymi oknami z galerie jej osvetlovalo crty tvare. Presiel po nej pohladom človeka, ktory bludi pustou bez jedinej kvapky vody a ked ju pred sebou konečne zbada len dufa, že je skutocna a nezahrava sa s nim žiadny prelud, fatamorgana. Stal na mieste a pohladom sa vpijal do Shiroinych oci akoby ho ich hlbka zakliala do ocarenej nehybnosti. Celkom zabudol na to, že mal niekde namierene a videl pred sebou len ju. Vyraz prekvapenia na jeho tvari vystriedal rozsirujuci sa usmev sprevadzany stastnym smiechom ked sa každym krokom priblizoval k svojej žene a ona bola o to skutočnejsia. Len co bol dosatocne blizko aby sa jej mohol dotknuť strhol ju k sebe do narucia lahko nadvihol , tak že sa spickami noh ani nemohla dotykat podlahy a vo vasnivom vyhladovanom bozku sa s nou zatocil. Svet okolo neho sa rozplynul a ostala pri nom len Shiroi a sladka chut jej pier. Ako to len mohol bez nej vydržat tak dlho? Bol blazon, sebec, ale tak stastny ako est enikdy vo svojom zivote. Bola skutočna.* Si skutočna.* zasepkal jej ticho do ucha ked sa odtrhol od jej vabivych ust a silnejsie si ju pritisol na svoju hrud.* Myslel som si, že od tuzby znovu byt s tebou som celkom zosalel.* sklonil sa k Shiroinym peram a pobozkal ju dlhym bozkom, ktorym si chcel vynahradiť vsetky tie, ktore mu boli pocas toho dlheho casu odlucenia odoprene. Vlozil do neho vsetku svoju lásku, tuzbu i radosť. Ani keby v tej chvili pri nom vybuchla bomba by si pravdepodobne nic nevsimol.*

*Mlčky stála vo veľkej prijímacej sieni, ktorá bola presvetlená obedňajšou žiarou slnka. Bol to jej domov a tam, kde je domov, je aj jej srdce. Nespomínala si, kde to počula, ale utkvelo jej to v pamäti až do dnes. Každou sekundou ju čoraz viac zžierala netrpezlivosť a mala sto chutí sa rozbehnúť hore schodmi a zájsť do Raitovej pracovne, keďže sluha nie a nie prísť. Ďakovala bohu, keď začula kroky prichádzajúce z chodby, ktoré rezonovali celou sálou a urobili ich tak niekoľkokrát hlasnejšie. Opäť začala preklínať sluhu, pretože boli pomalé, akoby sa dotyčný nikde neponáhľal a bol len na kažodennej prechádzke okolo jazera. Takýchto ľudí by vedela vraždiť, hlavne v prípadoch, keď išlo o niekoho, ako je Raito. Túžila ho vidieť, ako nočná obloha túži vidieť hviezdy. Mať ich blízko u seba, tak, aby boli jej súčasťou. A vždy, keď čiernu prikrývku z hodvábu zakryjú mraky, hviezdy zmiznú a ona musí opäť čakať na nešikovného klenotníka, ktorý rozsype svoje zásoby diamantov na čiernočiernu látku. Netrpezlivo sa začala hrať s obrúčkou. Na tento deň sa tešila už vtedy, keď odchádzala - čo najskôr sa dostať domov, späť k svojmu manželovi. Kroky sa blížili... a vtedy ho uvidela - nikoho iného, než Raita. V prvú sekundu sa len zhlboka nadýchla a s pootvorenými ústami hľadela na ten vysnívaný obraz pred jej očami, ktorý sa zo snov stal sladkou skutočnosťou. Shiroine pery sa roztiahli do širokého úsmevu a cítila, ako sa jej zaslzili oči, ale nie smútkom, ale čistou radosťou, ktorou prekypovalo jej srdce, keď ho zbadala. Ten čas bez neho sa jej zdala ako ničím neprekonateľná večnosť, ktorá sa dala ukončiť len znovustretnutím. Akonáhle sa jej dotkol, bolo to ako delírium, ako vznášanie sa v sne, ktorý bol príliš krásny na to, aby mohol byť skutočný. Opätovala mu bozky s takou láskou, vášňou a túžbou, až sa zdalo, že sa nevideli stáročia. Pevne ho držala v náručí, nikdy ho nechtiac pustiť už ani na malú sekundu.* Chýbal si mi, neuveriteľne si mi chýbal, už som to dlhšie nevedela vydržať. *Cítila teplo jeho náruče, dych na jej tvári, pohľad sivastých očí, v ktorých sa topila zakaždým, keď do nich uprela zrak, tlkot jeho srdca - to všetko jej hovorilo, že konečne našla to, čo tak dlho hľadala. Domov, večný prístav, s ktorým vždy môže rátať a že ju tam vždy dovedie svetlo majáka a hlavne, že ju tu čaká niekto, koho miluje bezhraničnou láskou a zbožňovanosťou. Vyčerpanosť, ktorá jej zostala z cesty zobral des, pretože ju nahradila ničím neriedená eufória.*