Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

* Na perach mu zasvietil tajnostkarsky usmev len co Miyu vyslovila svoju zvedavu otazku.* To je tajomstvo.* zmurkol na nu chytil ju za ruku a zacal tahat k dveram.* Nemožem ti teraz nic prezradit, ale vo vhodny okamih sa vsetko dozvies. Mimochodom chybal som ti?* dolozil len tak na okraj a so sirokym nevinnym usmevom na perach. Aj nadalej tahal Miyu k dveram a bol rozhodnuty odviest ju so sebou aj keby mala proti tomu nejake namietky.*

Počkaj, počkaj *pokúšala sa ho zastaviť, ale uvedomila si, že to je úplne zbytočné.* No, chýbal... ale niesom si istá, či mi budeš chýbať aj nabudúce *dopovedala s povzdychom, nechávajúc sa vliecť za ním, keďže nemala na výber a dobrovoľne sa jej vôbec nikam nechcelo.* Ale nechceš mi ukázať nejakú strašne zaujímavú vec, z ktorej sa nakoniec vykľuje niečo vraždiace, poprípade nová počítačová hra... alebo niečo tomu podobné, že nie?

Blaznis? Uz nie sme male deti aby sme sa hrali na policajtov a zlodejov.* zasmial sa pri Miyuinej poznamke a pridal do rezkeho kroku až sa chodbou niesla dvojita ozvena tlmena len ohybom novej chodby kam prave Miyu tahal.* Teraz to može byt skutocnosť. Ja mam odznak...* zacal podpichovacne tak, že bol jasny jeho umysel zazartovať si.* ...takže z toho vyplyva, že ty musis byt zlodejka.* pustil jej ruku a ležerne sa oprel laktom o blizku stenu.* davam ti naskok desat sekund.* druhu ruku si zodvihol pred oci a predstierajuc unudenost zacal si prezerat nechty na prstoch.* Ked vyhras ty budes mat jedno želanie a ked ja...* zodvihol pohlad k Miyu a diabolsky sa uskrnul.*...to si este rozmyslim.

To nemyslíš vážne *uškrnula sa a zostala stáť na mieste.* Budem zlodejka akurát niekoho života, pokiaľ mi dotyčný neprezradí, čo má na pláne. *Na jeho správaní sa začínala dobre baviť, ale schovávať sa po hrade bolo naozaj to posledné, po čom by práve túžila.*

Desat, devat...* zacal pocitat a vobec nebral na vedomie Miyuine protesty. Odražali sa od neho ako sa odraža hrach od steny.* Asi by si už mala zacat utekať lebo vyhram ja a ty predsa so mnou tak nerada prehravas.* podpichol ju a provokacne sa usmial namyslene pohodiac hlavou.* ....osem, sedem...

Ostala na mieste, napriek tomu, že Dylan začal odpočítavať.* Už viem, ty si dnes požil niečo nelegálne *stále uškrnutá prešla o krok bližšie k nemu a naklonila hlavu nabok tváriac sa, že mu kontroluje, či nemá lesklé, alebo červené oči.*

Ak som ti chybal len z polovice tak ako si ty chybala mne tak potom v celom vesmire od nas nebolo zufalejsich bytosti.* s tvarou ponorenou do zaplavy Shiroinych vlasov nemohol sa nabazit toho hodvabneho hladenia a vone, ktora ho privadzala na pokraj sialenstva. Teraz ked boli opat spolu chcel Shiroi toho tolko povedať no rovnako tuzil aj po jej dotykoch a po splynuti ichtiel pretože len tak mohol aspon na chvilku upokojit svoje rozburene zmysli.* Chcel som ukoncit to blaznovstvo, do ktoreho som nas uvrhol ja sam. Nemožem bez teba žiť Shiroi...nemožem zit s vedomim, že tvoja mysel ako aj tvoje telo su odo mna take vzdialene aby sa mi mohli v slovach a dotykoch prihovarať.* sepkal jej do ucha tichym hlasom vsetky vyznania, ktore nedokazal dostat na papier, pretože len jeho manželka ho dokazala inspirovat jedinym pohladom svojich nadhernych ocí, ktory mu tak bytostne chybal. Hladkal ju od jemnej krivky sije až dolu k pasu stale vazniac jej usta vo svojich bozkoch. Popritom ako si Shiroi k sebe pritiskal pocitil jej vydute brusko, ktore v sebe skryvalo zazrak noveho zivota, ktory spolocne splodili. Odtrhol sa od jej pier a klakol si pred nou na koleno. So zasnenym usmevom, ktory bol pre neho celkom netypicky prilozil dlane oboch ruk na Shiroine brusko a jemne ho pohladkal. Sklonil sa priloziac pery na vzdusnu latku siat a niečo ticho zasepkal v cudzom jazyku. Ked sa postavil spat mal oci už len pre svoju mnaželku.* Vitaj doma.*usta sa mu usmievali a srdce jasalo radostou. Nebol to sen , a predsa nic už nemohlo byt krajsie ako snova skutocnosť.*

* Takže Miyu sa s nim rozhodla trochu pohrať svojim vlastnym sposobom? Bol nadseny. Len nech pride este o kusok blizsie, pobadal ju v duchu, a ukaze jej, že prehravať s nim sa neoplati.* ...sest, pat...* pocital nakloniac hlavu trochu nabok aby mala Miyu lepsi vyhlad na jeho oci. Este krok, este krocik* ...styri, tri...* naklonil sa blizsie stale sa opierajuc rukou o stenu a prvokacne nadvihol obocie*

*Tesne pred ním zastavila, pri pohľade na jeho oči a nadvihnuté obočie jej bolo jasné, že nezmýšla nič dobré. Poznala ho pridlho nato, aby mu verila čestnosť jeho plánov. Zostala bez pohybu na mieste, čakajúc, čo spraví, keď odráta tých jeho desať sekúnd. Pri trojke vykúzlila veselý úsmev* vieš, že studená sprcha aspoň čiastočne zaberá na veľkú časť omamných látok, ktoré predávajú v blízkom okolí?

Tvoje znalosti ma uprimne prekvapuju.* skrivil pery do pobaveneho usklabku a pokojne odratal posledne dve sekundy, ktore mu este zostavali. Kedže Miyu sa ocividne nemienila branit tomu co pride a sama ho provokovala len si ju jednym lahkym pohybom pritiahol na moment k sebe no vzapati si ju už prehodil cez plece ako vrece zemiakov a pritisol ju k sebe tak aby sa nemohla dostat z jeho zovretia a tiez aby mu nijako neublizila keby sa rozhodla braniť. Diabolsky sa zasmial a pustil sa kracat po chodbe so svojou koristou na pleci ako nejaky divoch z minulych cias.* Dal som ti sancu, ale teraz sa už nad tebou vobec nezlutujem. Si moja zajatkyna.* diabolsky smiech sa prehlbil a bolo v nom badat utajovanu veselosť.*

//ze divoch z minulych cias //

Ani sa nepýtaj, odkiaľ tie znalosti mám *uškrnula sa, no len čo to dopovedala, ocitla sa na jeho pleci, ani netušila ako.* Ty mi dnes potrebuješ stále dokazovať, že si silnejší? *začala sa smiať na jeho správaní, no odpoveď ani nepotrebovala. Brániť sa by jej v tejto situácií moc nepomohlo, takže si len oprela lakeť o jeho chrbát a nechala sa unášať svojim osudom, zvedavá, kam ju dotiahne* Tak zajatkyňa? A čo s ňou plánuješ robiť?

/ nic lepsie ma nenapadlo ale budem vdacny za akekolvek vylepsujuce navrhy /


Mohol by som to dokazat aj neskor keby si ma nebola provookovala a radsej by si vyuzila ponuknutu sancu.* dylan len nevinne pokrcil sirokymi plecami tak, že Miyu na jeho chrbte sa o niečo nadvihla a opat zas klesla na povodnu vysku jeho ramien. Nemohol hned odpovedat na Miyuinu druhu otazku, pretože okolo prave prechadzal muz obleceny v livreji palacoveho sluzobnictva, ktory za nimi na Dylanovo velke potešnie len vypliestal oci a krutil hlavou akoby videl dvoch blaznov alebo lepsie povedane len jedneho blazna. Dylan mu s povznesenym uskrnom na perach kyvol hlavou a aj nadalej sa uberal svojou cestou na zadne nadvorie. Ked sa sluhu stratil z dohladu zacal sa nekontrolovatelne smiať až muselo Miyu na jeho pleci mierne nadhadzovať ako sa mu zdvihali a klesali ramena.* Pozera sa esteza nami?* prehodil potichu a zahryzol si do pery.* Mas na neho predsa taky dokonaly vyhlad. A co sa tyka tvojej najblizsej buducnosti moja draha sladka zajatkyna nehodlam ti nic prezradit zo svojich planov, ktore s tebou mam.

//Nahodou to bolo super som sa tu natom smiala, jak blba..//

Ty si vážne tyran *uškŕňala sa na jeho chrbte, keď si všimla že okolo nich prešiel sluha. Vysmiata mu zakývala a nahodila nevinný výraz, akoby ona za nič nemohla a len sa stala obeťou jedného úchyla. Keď už bol dosť ďaleko, vybuchla do smiechu* pozeral sa sem celú dobu.. Veď ty tu normálne pohoršuješ okolie *smiala sa* a mohol by si ma aspoň niesť opatrnejšie, keď už mi nechceš z tvojich tajných plánov nič prezradiť... Teda, pokiaľ nechceš, aby som sa začala brániť *dodala nevinným hláskom.*

/ v taky ucinok som pevne dufal lebo aj ja sa tu pekne kosim /


* Ked sa ozval znovu hlas mu znel kajucne co vsak bola len vynikajuco predstierana pretvarka skutocnych citov a to takych, že sav skutočnosti velmi dobre zabaval.* Pravdaže ty moj nežny kvietok zabudol som pri tych tvojich vystatovacnych slovach aka si krehka a bezbranna.* podpichol ju rovnako kajucnym hlasom akoby sa sam posielal do horucich pekiel za svoje grobianske spravanie. Posteklil Miyu na nohe a potom si ju opatrne zlozil do narucia tak, že si ju pritiskal na hrud a ona mu musela ovinut ruky okolo krku ked nechcela spadnut. * Je to takto lepsie pupavka?* prihovoril sa jej nežnym pomenovanim a ani sam nevediac prečo pobozkal ju zlahka na celo.*

Že nežný kvietok *začala sa smiať na svojom novom mene* Ty si si fakt musel dnes niečo dať *hovorila, keď si ju presúval do náručia.* inak by si mi tak nikdy nepovedal. *Ruky si spojila za jeho krkom a začala sa tváriť strašne nešťastne, že jej stále nechce prezradiť, kam idú. Ale pri slove púpavka to nevydržala a znovu sa rozosmiala.* No, mala som skôr pocit, že rastliny nemáš moc v láske. Hlavne potom, čo si mi dnes predviedol v záhrade *zahladela sa pobavene naňho, práve keď dostala pusu na čelo.* Čím som si ju zaslúžila? *uškrnula sa* Alebo počkaj, radšej ako dôvod, prečo som ju dostala, by si mi mohol konečne povedať, kam ma ťaháš.

Mas vela otazok pupavka a my mame malo casu.* prihovoril sa jej pokojne akoby dohovaral neposlusnemu dietatu, ktore chcelo dostat lizanku skor ako to bolo možne.* A to s tou rastlinou si mi predsa odpustila takže tuto zbran proti mne uz nemožes ceste pouzit.* usmial sa ziarivo ukazuc rad belostnych zubov. Zostupil po kamennych schodikoch na zadne nadvorie kde ich už cakali dva pripravene kone spolu s dvoma paholkami, ktorí ich držali za uzdy. Dylan kyvol hlavou jednemu z nich a takto ho privolal k sebe. Chlapec s hustymi rysavymi vlasmi a dolezitym vyrazom, ktory mu svietil na spola detskej a spola dospelackej tvari pristupil blizsiek Dylanovi doveduc za vodzku aj vysokeho staneho žrebca, ktory si už od dlheho cakania nespokojne odfrkoval a hrabal mohutnym kopytom do prasnej zeme. dylan zlozil opatrne Miyu na zem spravedzany zvedavym chlacovym pohaladom a chytil ju za ruku aby si nahodu nezmyslela na poslednu chvilu utiect aj ked sam vedel, že jej zvedavost je až prilis velka na to aby ju nechala neukojenu. Naklonil sa k mlademu rysavcovi a niečo mu nenutene zasepkal do ucha naco sa chlapec s usmevom na tvari zvrtol a zamaval na svojho spolocnika aby druheho kona, hnedooku kobylku s jemnym ruzovym pyskom a srstou farby kremoveho piesku , odviedol naspat do stajne.*
- Este niečo pane?- opytal sa rysavy chlapec a trpezlivo cakal na dalsie pokyny.
- Nie, nie vdaka Erny mas to u mna.- Dylan na chlapca veselo zmurkol a nechal ho odist naspat za svojou pracou. Potom sa otocil k Miyu a spola vaznym spola zartovnym hlasom zacal.* Mam pre teba jednu dobru a jednu zlu spravu. Dobra je, že teraz si v pritomnosti ocarujuceho mladeho muza, s ktorym ta spaja hlboky priatelsky vztah...* ukazal palcom na seba a bezocivo sa uskrnul.* a zla, že koli jeho vymslom budes musiet pretrpiet spolocnu jazdu na jednom koni.

//Dylan zrejme este netusi, ako sa jazdi dvom ludom na nasedlanom koni //

//no, pisem to tretikrat, lebo najskor bol niekto debil a klika na ine stranky, ked ma rozpisany text, a nasledne nam zacalo hrozne prsat a musela som odpojit obidva pocitace a router..//


Ale púpavku už nebaví nechať sa unášať, nevedno kam *nevinne sa uškrnula* vidíš, úplne som zabudla, že som ti to odpustila. Mala by som si to niekam napísať. Napríklad na tvoje čelo, nech to vidím dostatočne často *rozprávala skôr pre seba ako pre neho, keď si všimla, že sa dostali na nádvorie. Až keď ju zložil na zem videla, že pred nimi stoja dva kone a došlo jej, čo si pre ňu Dylan vymyslel. Neschopná hocijakých slov si len zakryla rukou pusu a v nemom úžase na ne hladela. To že tam len tak stojí a pozerá do blba ako strašiak v poli si uvedomila až keď k nej prehovoril. Po vypočutí jeho dvoch správ si zložila dolu ruku, že mu niečo nato povie, no nakoniec len nenápadne pokrútila hlavou a objala ho.* Ďakujem *zašepkala a pozrela sa hore, aby mu mohla hladieť do očí. Až teraz si všimla, že druhú ruku jej držal on, akoby sa bál, že by mohla ujsť. Po chvílke sa usmiala sa a spravila krok k žrebcovi, aby ho pohladkala.* Zabudla som ti povedať, že mám pre teba darček k narodeninám, čo si nedávno mal. Ale nejak si mi doteraz nedal príležitosť, aby som ti to spomenula *otočila sa naspäť na Dylana a na tvári sa jej zjavil opäť úškrn.*

* Este stale s hrejivou spomienkou na Miyuine nedavne objatie mu do mysle prenikol vyznam jej slov. V prvej chvili sa zatvaril prekvapene akoby vobec nevedel o com hovorí a až ked videl jej uskrn opatoval jej ho aj on. Podisiel k Miyu a zacal žrebca hladkat po hodvabnom pysku. Aj napriek tomu, že to bolo take mohutne a silne zviera pod jeho dotykom bolo celkom pokojne a ocividne sa mu pacil zaujem od oboch, jeho aj Miyu, ktoru mu venovali.* Ja svoj daček predsa mam.* chytil Miyu pevne okolo pasa a jednym lahkym pohybom ju vylozil rovno do vysokeho sedla.* Co by som si mohol este viac želať?

Vážne? *ozvala sa zo sedla, kam ju práve vyložil* to mi prezraď, aký darček čo vlastníš, by to mohol byť *aj keď vedela, čo tým myslí zatvárila sa nechápavo. Po chvíli sa však veselo rozosmiala* Ale napriek tomu, že už jeden máš, dostaneš aj druhý *nevinne sa uškrnula a posunula, uvažujúc, kam Dylan plánuje ísť* ten koník sa pri nás zjavne nudí, mali by sme ho ísť tuším ukludniť *usmiala sa a v očiach sa jej bolo vidieť nadšenie, podobné detskej radosti z niečoho nového, čo ju očakávalo.*

((V slubenom limite splnene ))

*Obliala ju veľká horúčava. Akoby na jej nahé telo naraz dýchlo tisíc malých diablov ohnivým dychom. Yuki držala Thomasa okolo krku a cítila ako sa triasla po celom tele. Cítila všetky nervové dráhy a každý pór kože. Cítila svoje stvrdnuté bradavky a prvýkrát v živote vedela celkom presne o každom centimetri svojej vagíny. Všeobecne rozšírenou predstavou je, že dievča sa ženou stáva až vtedy, keď do lona prvýkrát príjme časť tela niekoho iného. Keď do nej prvýkrát vojde mužský úd. Nie je to tak. A zvlášť pre Yuki to neplatí. Dievča sa stáva skutočnou ženou až vtedy, keď po tom, aby do nej vošiel muž, prvýkrát bytostne zatúži. A tento okamih sa môže od straty panenstva výrazne vzdialený, a to ktorýmkoľvek smerom. Yuki sa stala skutočnou ženou za Thomasovej prítomnosti, za prítomnosti muža, ktorý ju tak veľmi očaril, ktorý ju opíjal už len svojou prítomnosťou a po ktorom práve tak nenásytne túžila. Opätovala jeho úškrnok, keď prvýkrát prehovoril. Aspoň na chvíľu z nej opadli obavy. Avšak jej úškrnok trochu zamrzol, keď pokračoval ďalej. Prišli jej všetky tie slová neveriacky nemožné. Nikdy by jej nenapadlo, že by nejaký muž odmietol slasti súlože, a to navyše vtedy, ak keď mu ich ponúka žena samotná. Nechápala to...alebo to skôr sama nechcela pochopiť... V rýchlosti sa jej premietol ten večer z pred týždňa a teraz mohla sama na sebe perfektne cítiť, ako sa asi Thomas vtedy cítil. Ten divný pocit odmietnutia a viny zároveň... „Následky...“ zopakuje si v duchu. Tieto následky su...nemožné...nepredstaviteľné...z jednoduchých dôvodov. Nechcela mať deti, nie je na to ešte pripravená. A vôbec...nie je si ani istá, či by aj niekedy v budúcnosti nejaké deti chcela mať. Nechcela nikoho trápiť tým, že bude musieť prežívať detstvo. Ďalej tu bola myšlienka, že ak by si predsa len niekedy chcela založiť rodinu, či by bol práve Thomas tým, s ktorým by sa na túto cestu života vydala. Áno, možno k nemu cítila niečo hlbšie než len obyčajnú náklonnosť, ale to ešte neznamená, že to je ten človek, o ktorom sa hovorí, že s ním budete šťastní, a že sa budete nekonečne milovať aj dlho po smrti, a to aj vtedy, keď vaše pozostatky telesných schránok nebudú súce ani len na to, aby si z nich urobili červy húsenkovú dráhu. Veď nie len ľudia, ale aj mimozemšťania robia stále tú istú chybu, že sa berú len z rozumu, očarenia, či dočasnej zamilovanosti, ktorú si ľudia často mýlia s pravou láskou, ktorá -ako sa hovorí- vraj nikdy neumiera. A keď potom očarenie vypŕchne, zamilovanosť sa vytratí, potom sa ešte len začnú všetky tie problémy. Začína sa to nezáujmom o toho druhého, neskôr hádkami a potom to končí rozvodom a nekonečnými ťahanicami sa po súdoch o majetok, deti, či len tak z dlhej chvíle a pomsty. Nechcela to zažiť...Znechutilo ju už len pri pomyslení na to. Ak bol problem len v možnosti počatia...existuje toľko spôsobov, ako tomu zabrániť, ak zrovna nie je prezervatív v poruke. Prerušovaná súlož, externé vyvrcholenie, poprípade antikoncepcia...je toho predsa tak veľa... Rozumela Thomasovi, že sa obáva práve toho počatia....koniec koncov, je to muž a obaja sú predsa len dosť mladí a nechcú sa žiadno zaväzovať. A u mužoch to platí dvojnásobne. Buď sa ženia kvôli tomu, že ich priateľka zostala v druhom stave, alebo preto, lebo ich vyššie mocnosti k tomu donútia. Z druhého dôvodu sa Thomasovi už raz podarilo vykrútiť, a čo sa týkalo toho prvého, tajne dúfala, že sa nič také nestalo, alebo ešte len nestane...Odvrátila od Thomasa zrak kdesi ďaleko zaňho, no ani sa nepohla a stále s rukami okolo jeho krku chvíľu akoby premýšľala, ako sa z tejto situácie čo najprirodzenejšie vymotať. Musela ho akceptovať. V podstate jej ani nič iné neostávalo. Vždy sa od niekoho čaká, aby akceptoval toho druhého. Tak, ako akceptoval aj Tomas pred týždňom ju. Zavrela oči, hlboko vydýchla a prikývla na znak súhlasu a pochopenia. Potom oči znovu otvorila a zahľadela sa do tých Thomasových. Rozhodla sa nerobiť si z toho ťažkú hlavu, svet sa kvôli tomu nezrútil. Už len kvôli tomu, že sa na Thomasovej tvári stále pohrával hrejúci úsmev.* Máš pravdu. Bude lepšie, ak to zostane také, aké to je... *Povie potichu. „Čím dlhšie budeme túto chvíľu oddiaľovať, o to sladšie bude jej prežívanie.“ Napadlo jej a nevedomky sa nad touto predstavou usmiala. No ako jej tok myšlienok neodvratne prúdil stále ďalej, pri ďalšej z myšlienok opäť zvážnela, či skôr posmutnela.* Čo robím zle? *Položí Thomasovi otázku a spýtavo sa naňho zahľadí.*

*Sledoval Yukinu reakciu a vedel ako sa cíti, aj keď táto situácia sa líšila od tej, čo sa odohral pred týždňom. Pamätal si ako Yuki plakala pre niečo čo ju trápilo. A aj keď ho zaujímalo čo sa stalo, neopýtal sa jej na to...chcel aby mu verila a povedala mu to sama, nie aby mala pocit že na ňu chce tlačiť. Trpezlivo čakal či prehovorí a už po prvej vete usúdil že ju jeho reakcia prekvapila. Vlastne prekvapila aj jeho samého, keby si ešte pred chvíľou povedal že odmietne Yuki, vysmial by sa. No urobil to, a po jej krátkej otázke vedel, že jej to musí vysvetliť, inak než predtým. *Yuki*oslovil ju krátko, no potom ju zdvihol ľahko na ruky. Niesol ju k brehu, no na breh nevystúpil, zostať stáť v úplne plytkej vode, tak aby si mohli sadnúť na piesok vo vode a voda im bola iba po kľúčne kosti. Aj keď si chcel nechať Yuki sedieť v lone, nemohol to urobiť, aj napriek tomu že ju odmietol, neprestal po nej túžiť a vode sa nepodarilo známky jeho túžby schladiť. Nakoniec si ju posadil na stehno a chytil rukou jej bradu, aby jej otočil hlavu k nemu. Chcel aby mu hľadela do očí, chcel aby ho plne vnímala. Chvíľu mlčal a potom znovu prehovoril. * Yuki na niečo takého ani nepomysli*začal pomaly. Nechcel aby si myslela, že robí niečo zle, nebola to jej chyba* Neurobila si vôbec nič zlé. *pokračoval a hlboko sa nadýchol. * nevieš si predstaviť ako veľmi sa s tebou túžim milovať a čo mi to dalo vysloviť slová aby to zostalo tak ako to je. Stačí mi jeden pohľad na tvoje krásne telo a mám chuť položiť ťa do piesku a milovať sa s tebou*pozel jej do modrých oči a ešte teraz v tých jeho mohla vidieť túžbu. Stačilo aby sa trochu pohla na jeho nohe a mohla to aj pocítiť. Telo sa nedalo ovládnuť, ukazovalo len to, na čo myslel. Neuveriteľne túžil dotýkať sa celého tela, najmä miesta kde sa hromadila jej najväčšia túžba, túžil do nej vojsť a zbaviť sa utrpenia ktoré si spôsoboval, keď ju mal pri sebe ale nedotýkal sa jej... pustil jej bradu a chytil jej pravú ruku, jemne jej ju položil na hrudník, aby mohla cítiť ako mu búcha srdce*Ovládať sa, keď si ma začala zvádzať bolo horšie než čokoľvek iné... *povedal potichu*Yuki keď ja ti nechcem ublížiť, teraz nevravím o tom že by si mohla otehotnieť. Nechcem aby si to oľutovala, chcem aby si na naše prvé spoločné milovanie spomínala ako na niečo krásne, nie si vyčítala spontánnu reakciu... *povedal rovnako potichu*keby to záležalo len od toho po čom túžim, teraz by som sa s tebou nerozprával*jemne sa usmial a naklonil sa aby ju nežne pobozkal na pery*

* Vedel, že Miyu presne vie o čom hovorí, ale pristupil na jej nevinne žartovanie. Len neurčito pokrčil plecami a vratil Miyu bezstarostny smiech.* Nevlastním ten darček celkom, ale mám len čas, ktorý s nim strávim.* chytil uzdu do lavej ruky a polozil si ju na sedlo pred Miyu. Nohou v stremeni sa zaprel a odrazil zeme pricom pomocou ruk sa lahko vytiahol do sedla hned za Miyuin chrbat. Zlahka sa jej obtrel rukami o pas a pevne ju zovrel medzi svoje ramena ked držal vodzky. Posunul sa blizsie takže mu Miyu takmer sedela v lone a ked chcela aby jej pri jazde bolo pohodlne musela sa uvolnit a celkom opriet o jeho hrud.* Veru mali by sme ho ukludniť.* zasepkal jej s jemnym uskrnom na perach rovno do ucha pricom si bol dobre vedomy že jeho poznamka može zniet aj dvojzmyselne .*

*Hneď ako sa k nej usadil, nedokázala sa ubrániť smiechu nad tým, ako zaujímavo si to vymyslel. Oprela sa chrbtom oňho a obrátila hlavu dohora, aby sa mu mohla na chvíľu pozrieť na tvár.* A kamže ho to ideme ukľudňovať? *uškrnula sa.* Lebo stále si mi neprezradil, kam ma s pomocou tohoto fešáka plánuješ.. ehm.. uniesť?

To by nebol spravny unos keby obet vedela kam bude tak nasilne odvlecena.* zahlasil spola važne snaziac sa aby jeho hlas vyznel dost smiesne v tej prehnanej upatosti. Hladel rovno pred seba a uvazoval, ktora cesta k cielu bude kratsia. Po chvili stlacil boky zvierata a jemne potiahol uzdu. Norgrim hned zareagoval zahrabol kopytom do zeme a prudko vyrazil vpred. dylan sa len veselo zasmial a pevnejsie si k sebe pritisol Miyu aby sa mu nahodou nevypadla z narucia. Trochu sa sklonil aby pri cvali zaujal dobru polohu, nahnuty spola nad Norgrimovým krkom a tak sa pritisol na Miyuin chrbat. Pri každomkroku citil dotyk jej tepleho makkeho tela a to mu dodavalo viac sil. Po par metroch rychleho cvalu sa zrazu priblizil nizkyplotik, ktory oddeloval cast zahrady od blizkej luky, ktoru na protilahlej strane lemoval husty les. * Drž sa.* zakrical Dylan so smiechom do vetra a vzapati sa už niesli ponad prekazku. Bol to len okamih ked sa nedotykali zeme, ale dylan mal pocit akoby sa v tej chvili na okamih zastavil cas. Dopad bol hladky a Norgrim dalej uhanal po luke citiac volnost a slobodu.*