Vonkajšok - Záhrada s fontánou

Bude musieť ak nechce vidieť ísť dvoch ľudí po sále v premočených šatách*zaškeril sa a nechal sa spojiť s princom. vlastne len počkal kým mu nadyktujú čislo a potom naťukal krátku správu, pretože pochyboval že by ho v tom hluku princ počul*no a teraz už zostáva len počkať na tvojho zamestnávateľa*povedal s úsmevom*dúfam že ma sním zoznámiš*uškrnul sa a spokojne pozrel na dvere*

*Veselo sa naňho usmiala.* Thomas... *Zavolá naňho a počká, dokým sa na ňu nepozrie. Vlastne je to prvý krát, čo ho oslovila menom.* Ďakujem ti, za všetko. *Povie potichu s úsmevom a dá mu bozk na líce.* Teraz bude dobré, ak už konečne odtiaľto vylezieme. *Dodá veselo a rukou prejde po vodnej hladine fontány.* Čím skôršie z vody výjdeme, tým skôršie budeme suchí. *Postaví sa.* Bol by to pekný trapas, kebyže nás Raito zbadá sedieť vo fontáne, nemyslíš?

*predstava ako si sedia vo fontáne a zhovaraju sa s princom mu prišla priam komická* ale bolo by to vtipné nemyslíš*spýtal sa pobavene no aj on vstal*nemáš za čo, povedal milo a pozrel na ich premočené veci*aj tak nevyschneme kým príde, som zvedavý čo si vymyslíme na obhajobu*zasmial sa akoby ich čakal nejaký súd jej nadriadeného. bolo to napatá a zároveň vtipná situácia. predsa len, promočený ho majú žiadať o to aby ju pustil preč a iba on mohol rozhodnúť*

Áno, Raitovi bude určite pohrávať na perách úškrnok keď nás zbadá. *Predstaví si, ako oni dvaja sedia vo fontáne a rozprávajú sa s Raitom. Musela sa znova usmiať. Pozrie na Thomasa.* Jednoducho mu povieme, že sme chceli vyskúšať, aké to je kúpať sa vo fontáne. *Zaškerí sa, natiahne k nemu ruky a zapne mu gombík na košeli, ktorý mu ešte pred chvíľou rozopla v návale vášne a ako-tak ho trochu upraví.* Musiš naňho urobiť dojem. Má rád eleganciu. *Vysvetlí mu.* Aj keď obaja už moc elegantne nevyzeráme, no môžeme sa o to aspoň pokúsiť. *Snažila sa zahnať nervozitu a napätie. Odjakživa bola pessimista, no teraz jej Thomas dal nádej, že jej Raito dovolí odísť.*

Eleganciu*zaškerí sa* tak to sa mu fakt určite zapáčim*povedal s úkrnom. elegante morké oblečenie sa mu bude nepochybne náramne pozdávať*no naše vysvetlenie bude určite postačujúce, no veď kto by sa nechcel na medziplanetárnom plese okúpať vo fontáne...no kto by odolal*povedal veselo*

No tak, zas to nie je až tak zlé. Aspoň uvidí, že máš zmysel pre humor. *Zaškerí sa. Podíde ku okraju fontány a vylezie z nej na suchú zem, pričom z jej šiat stále kvapkala voda. Na vodnej hladine si všimne plávajúci kvet, ktorý jej Thomas zastrčil do vlasov, keď prišli do záhrady. Vezme ho a podrží ho v ruke, pričom si ho pozorne obzrie.* Veď je tá fontána krásna, navyše mne v nej bolo príjemne. *Dodá s pokojným úsmevom stále hľadiac na kvet.*

*prelezie za ňou von s pobaveným úsmevom*no som zvedavý...*povedal a naozaj bol zvedavý. nikdy tocho chlapa nevidel, no aj tak sa tešil. usadil sa na kraj fontány a mlčky pozrel k dverám*som zvedavý, naozaj zvedavý...

*Sadne si vedľa neho a zrak zdvihne smerom k dverám sály. Bola zvedavá, či Raito príde. Nemohla vedieť, ako na jeho žiadosť zareaguje, predsalen sa o tom nikdy nerozprávali. Aspoň Yuki o tom nikdy nemala potrebu rozprávať. Raito bol skôr jej priateľ, ako jej pán, preto aj mala istú nádej, že jej vyhovie. Srdce jej už bilo pokojne a aj ona bola pokojná.* Čo ak nepríde? *Spýta sa zrazu a pozrie na Thomasa.

ale príde*povedal istým hlasom, aj keď skôr preto aby nad touto možnosťou ani len nerozmýšľla*nie je ti zima?*spýtal sa a pozrel na jej odhalené plecia, a mokré telo...ruku jej položil na plecia a s úsmeovm na nu pozrel*neboj sa on príde...

* Viedol Shiroi tým istým chodnickom ako na zaciatku plesu ked ešte ani jeden z nich nevedel ako sa prehodi vyhybka na ceste ich osudov a spoji ich dohromady. Kracal celkom pokojnym krokom akoby sa ani nikde neponahlal, pretože z kratkej spravy vedel vycitat len to, že princ Gyra ho prosi o stretnutie. Nic viac nic menej a kedže to pre neho bolo akoby strednou cestou prisposobil sa. Nekracal ani rychlo ani pomaly.* Som zvedavy prečo sa ma pan Lerm rozhdol otravo...* posledne písmena slova mu zamrzli na jazyku ked sa vymotal zo spleti rastilinneho bludiska a vynoril sa pred ním obraz fontany doplananí až komickou dvojicou postav v mokrych satach. Sedeli na kraji fontany pohlad upierali tým smerom akým spolu so Shiroi prisiel. Ocividne na neho už s obavou cakali.* Yuki?* pretisol prekvapene pomedzi stisnute zuby.* Co to ma znamenať?* narovnal sa tak, že jeho vyska sa zdala byt ešte dvojnasobnou a Thomasovi venoval mrazivy pohlad.*

*Príde. Musí Prísť. Hovorila si v mysli na povzbudenie a pomaly prepadala nervozite.* Nie, je mi fajn, ďakujem... *Usmeje sa naňho a keď jej ruku preloží cez ramena, prisunie sa k nemu bližšie. Oprie sa oňho hlavou a zahľadí sa na chodník, ktorý smeruje k sále. Premyšľala, čo Raitovi asi tak povie a ako mu to povie. Keď začula v ďiaľke Raitov hlas, zdvihla hlavu a ešte viac zaostrila zrak. Po krátkej chvíli spoza spleti zelene vyšiel Raito spolu so ženou, s ktorou ho zazrela cez okna v záhrade.* Raito... *Prudko vstala a to, čo pocíťovala sa mohlo nazvať aj trémou.* Som rada, že si prišiel. *Povie na privítanie a venuje mu hlboký pohľad. Zkrakom sa presunie ku žene, odnekiaľ ju poznala. Bola jej známa, no nemohla si spomenúť. V každom prípade mala teraz na pláne dôležitejšie veci.*

*držal ju v naručí až kým nezačul hlas princa. ked Yuki prudko vyskočila, postavil sa aj on a pozrel na dvojicu ktorá k nim prišla. ženu po jeho boku nepoznal, vlastne ani princa samotného*dobrý večer slečna *podzravil najprv ženu a potom kývol aj princovi*aj vám princ*ktovie čo blúdilo teraz princovi v hlave, ked ich tam tak videl postávať premočených pri fontáne. už mu nebolo do smiechu, ked sa pozeral zamračenému princovi do tváre, ktorý asi dobrú naladu nemal*

/no vieš čo...asi ti fakt vyznám tú lásku:lol!: ked už sme tu:lol!: /

/ a smiem vedieť čo zmenilo tvoj nazor? /

/neviem to tá predstava toho kláštora /

((taka predstava Raita v klastore...to vobec nevyzera zle vazne by to mohlo byt zujimave...Thom a myslis tak trochu aj na Yuki? xD ))

*Bozk vo dverách ju prekvapil natoľko, že si až o niekoľko minút uvedomila, že polovica ľudí v sále na nich hľadí s toľkým začudovaním, aké pociťovala aj ona. Jej vrúcne opätovanie bozku si všimla aj ponižšia sivovlasá pani v dlhých čiernych šatách, na ktorých sa ako na nočnej oblohe trblietali vo svetle malé diamantiky, čo robilo šaty práve tak výnimočné. Pani elegantne zdvihla divadelný ďalekohľad a s podobným entuziazmom, ako všetko sledovala, zavolala aj svojho partnera. Posledné, čo Shiroi počula zo sály skôr, než sa vytratila spoločne s Raitom z dohľadu obecenstva, bol prenikavý hlas "Ach Marcus, zapisuj to! Foť to! Rýchlo!" So stálym úsmevom kráčala po jeho boku, nenáhlene a pokojne, aby s ním držala krok. Obklopovali ju tie isté kríky ako pred nedávnom, keď tade šla vstriac volaniu osudu. Košaté koruny stromov a dlhé konáre kríkov sa po chvíli roztvorili ako akási brána do odľahlého raja a znova začula tichú sonátu fontány žiariacej v mesačnom svetle. Naskytol sa jej vcelku zaujímavý pohľad na pár, ktorého večerná róba bola premočená až do najtenšej nitky. V mužovi spoznala princa Lerma a žena jej pripomínala osobu, ktorú už kedysi stretla. Dlhé tmavé vlasy, prenikavé modré oči, sťa oceán na severnom póle pretkaný ľadovcami. Zamračila sa a so skúmavým pohľadom si premerala osoby od hlavy k pätám a až potom si všimla, ako sa Raito v zlomku sekundy zmenil na bájneho boha Dia, ktorý bol pripravený vrhnúť blesky na zlotrilcov a kacírov, ktorí neverili v jeho silu. Pery sa jej v obave zúžili do nepatrnej čiarky a nedôverčivý pohľad uprela na princa Gyra, Thomasa Lerma, ktorý pred ňou stál v podobe zmoknutého papagája, ktorému za chvíľku jej snúbenec asi pristrihne krídielká.* Dobrý večer... *Zamrmlala s pochmúrnym výrazom a pevnejšie stisla Raitovu lakeť, ktorej sa držala celú cestu k fontáne.*

* Prvotne prekvapenie, ktore ešte stalo nachadzalo odzvy v jeho vnutri ked videl s akou dovernostou k sebe Yuki a Thomas pristupovali skryl za maskou pokoja. Iba jeho pohlad prenikavostou vyzaroval ostrazitost a chladny pochod mysle.* tento vecer je len z casti dobry pan Lerm.* stisol Shiroinu ruku vo svojej a v hlase dal doraz na slovo pan. Thomas bol možno princ podla rodu, z ktoreho pochadzal no na trone Gyra sedela jeho sestra vdaka comu sa Thomasovo postavenie obmedzilo len na hodnosť piateho kolesa na voze moci. Pozrel sa spat na Yuki. Pustil na chvilu Shiroinu ruku aby si mohol zobliecť vrch smokingu. Toto rozhodne opat nebola situacia pri akej ich dve planoval predstavit. Bral to ako vysmech osudu, s ktorým sa už tak dlho bil sam a ked sa mu konecne podarilo najst ženu svojho zivota hadzal mu polena pod nohy. Nemsirne tuzil aby si Shirou, Tessa a Yuki rozumeli no teraz to vyzeralo tak, že Tesse nebude nikdy chciet byt v Shiroinej blizkosti lebo k nemu chovala ovela hlbsie city nez ake myslel a Yuki...to sa ani neodvazoval dufat.* Hlupe frazy ma v tejto chvili nezaujimaju prejdime rovno k veci. Vysvetli mi už konecne niekto z vas co sa to tu dialo?* pristupil k Yuki a prehodil jej vrch smokingu cez plecia aby jej zabezpečil aspon trochu tepla.*

((Raito, ja sa ta bojim O_O ...idem uz do skoly, odpisem, ked sa z toho blzainca vratim xD ))

*Ako tak pozerala na ženu vedľa Raita, mierne sa uklonila na pozdrav, ako to je v jej domovine zvykom a potom opäť pozrie na Raita. Chcela k nemu prihovoriť, no on ju predbehol. Už sa neusmievala a ani náladu nemala najveselšiu. Raita poznala dobre a mohla si domýšľať, čo všetko si teraz myslí, no rozhodne to nebolo nič príjemné, čo sa dalo vyčítať aj z jeho zamračenej tváre.* Ďakujem ti... *Povie ticho, keď jej Raito prehodí jeho frak cez ramena, aj keď jej moc zima nebola. Ústa sa jej zúžili do úzkeho pásika a vôbec nevnímala chladnú a ťažkú látku šiat. Chcela to mať čo najrýchlejšie za sebou, no nevedela ako začať. Na krátku chvíľu pozrie na Thomasa, čo jej dodalo trochu odvahy, no aj tak sa oproti Raitovi cítila malá a slabá. Pootvorí ústa, aby sa mohla nadýchnuť.* Trochu sme si s Tho...s princom Lermom zaplávali vo fontáne. *Povie s miernym úškrnkom, aby trochu zvolnila napätú náladu, ktorá tu panuje. Pričom si dala záležať na tom, aby slovo "princ" pekne vyartikulovala, aby mohla Raitovi odplatiť jeho sarkazmus, ktorý prejavil v Thomasovom oslovení.* Tiež by si to mal niekedy skúsiť, je to v celku zábavné. *Dodá ešte a úškrnok sa jej ešte väčšmi rozšíri. Začala naberať istotu a pomaly sa jej vracala chladnosť a neprístupnosť. Navyše sa jej fakt, že sa vykúpali vo fontáne nezdal až tak šialený. každý má v srdci trochu zvrhlosti. Perverzita je jedným zo základných pudov človeka. Každý z nás predsa urobil raz nejakú šialenosť, či špinavosť, len preto, že je to zakázané. Len aby ochutnal sladkosť zakázaného ovocia.*

*pokojne sa usmieval ďalej. zacítil vyslovenie slova pán a nie princ, čo ho vôbec neurazilo. aj tak to bol len hlúpy titul, ktorý mu k šťastiu teda vôbec nechýbal. sám sa mu vlastne do správy nepodpísal princ thomas lerm, len menom. dokázal si predstaviť čo si o nom muž myslí, predsa len vládla jeho sestra, čo možno on videl ako hlúposť, no pre neho samotného to bolo to najlepšie čo mohlo prísť. neodpovedal mu, iba sa mu škeril do ksichtu a nechal yuki nech mu povie čo uzná za vhodné, predsa len ho na rozdiel od neho poznala*

*Táto situácia, ktorá nastala, sa jej zdala úplne komická a absorudná. Čo to malo znamenať, nechápala. Určite však Lerm nezavolal Raita len preto, aby sa stihol so svojou tmavovlasou spoločníčkou popromenádovať pred očami najvyššie postavenej osoby na Telarione. Totižto priliehavé veci boli minuloročnou módnou záležitosťou... Aj napriek tomu, že Raito konal s pokojnou tvárou, ktorá neprezradila prúd jeho myšlienok, vedela, že nemá práve najlepšiu náladu. Nadšenosť pri pohľade na tento párik z nepodarenej reklamy na letné stredisko pominula aj u nej. Zachytila aj hlas pri vyslovení Lermovho mena. Mal vlastne pravdu. Vládla jeho sestra, nie on. Bol len piate koleso u vozu. Nikdy sa neujal vlády a musela vládnuť žena. Nanajvýš zaujímavé pokladala fakt, že trón zdedila po praslici. Zatla zuby, čím sa jej línia sánky ešte viac zvýraznila. Pohľad sa opäť zmenil v kameň a skúmavým pohľadom si obzrela tmavovlásku, ktorá teraz mala na sebe Raitov frak. Bola jej povedomá, neuveriteľne povedomá, a to nie z chvíľ, keď ju videla na plese. Videla ju už totižto skôr. Črty tváre, oči, vrodená elegantnosť a šarm. To všetko, aj viac, boli prednosti, ktorými oplývala osoba jej známa. Aj napriek tomu, že jej tvár opäť pokrývala maska neprístupnosti, pri prebudení z akéhosi sna nevedomosti sa jej zreničky rozšírili. Zhlboka sa nadýchla a prehovorila.* Drahá Yuki Yamihoshi. Myslím, že máte talent na niečo iné, než plávanie na tejto galaktickej olympiáde v sprievode Thomasa Lerma. Ak ste ale súťažili, kto bude lepšie vyzerať ako zmoknuté kura, tak práve stojíte na stupienku víťazov. *Nemohla si odpustiť svojský sarkasitcký tón a posmešný úškrn pri pohľade na svoju dávnu rivalku. Urobila krátky krok vpred, ešte viac narovnala postavu, ak sa to vôbec dalo a nadvihla obočie čakajúc na Yukinu reakciu s nezhasínajúcim úšklabkom na perách.*

(( Im so evil. Fear me, filthy mortals and aliens, ´cause I will take you down! XD ))

/ach jaj...dlho sa nezdržím, prídem za pol hodinu, dufam že tu ešte všetci budete /

* Kutikom oka si vsimol uskrnujaucu sa tvar Thomasa Lerma a z nejakeho zvlastneho dovodu prave to ho popudilo ešte viac. Teraz ked ich oboch videl v premocenych satach vedel pochopit dovod prečo sa s nim chceli stretnut prave tu, ale aj tak ho udivovala ta...až drza lahostajnost, s ktorou Thomas nechal vsetko vysvetlovanie na Yuki akoby k tomu nepotreboval nic dodat hoci sa ho priamo pytal na odpoved. Ich oboch.* Vdaka za radu Yuki určite ju v dohladnom case skusim nejako zuzitkovať no to nebola vec, na ktoru som sa vas pytal.* odvetil s tvarou obratenou k Thomasovi a nic nehovoriacim vyrazom. Otočil sa na pate aby presiel spat k Shiroi pricom si vsimol na jej tvari zapas medzi spomienkami, aky nastava u cloveka ked sa snazi na niečo si rozpamatat. A Shiroi si ocividne spomenula lebo ked vyslovila Yukino meno s davkou sarkazmu a osladila ho stipkou slov z posmesnej poznamky zostal v prekvapene stat.* Vy sa poznate?* nadvihol obocie a pohlad preniesol zo Shiroi na Yuki a zase naspat. Dalsie podkopnutie osodu, dalsia prekažka...Shiroi a Yuki k sebe ocividne neprechovavali ziadne blizsie city, prave naopak.*

Pravdaže ona stojí na stupni víťazov, som rád že somnou súhlasíte*uškrnul sa smerok k žene po princovom boku. potom sa však prestal uškrnat a pozrel na Yuki. keby on povedal princovi kvôli čomu ho zavolali, pravdepodobne by sa otočil a odišiel. Yuki však poznal a preto to mienil nechať na nuv*ste nejaký nedočkavý *povedal pokojne sledujúc princa*