Vonkajšok - Záhrada s fontánou

*Až keď k nej žena prehovorila, rozpamätala sa. Kedysi boli rivalky. Avšak to bol ešte keď Yuki žila na Zemi a chodila do súkromnej strednej školy, kde spoznala aj ju, vtedy ešte teenegerku Shiroi. Kami Shiroi, ako znelo jej celé meno bolo známe po celej škole vďaka jej vplyvnému oteckovi. Dobre vedela, čím sa jej otec zaoberal a prečo sa každý už len pod jej menom triasol. Mať otca na čele mafie bola naozaj veľká výhoda. Poznala aj jej otca, predsalen mal v rukách aj nejakú tú časť cisárstva. Nad jej slovami sa pousmiala. Vrátila sa do tých čias, keď v škole prebiehala súťaž v inprovizácii v hre na klavír a práve ony dve sa dostali do finále. Avšak vtedy začalo Yukine nie práve najpríjemnejšie obdobie vďaka ktorému sa posledného kola nezúčastnila a vďaka ktorému sa dnes už raz takmer rozplakala, preto sa k tomu nechcela vracať. Obrátila k nej zrak a nadvihla sebaisto hlavu.* Milá Kami Shiroi. Som rada, že sa po tak dlhom čase môžeme opäť stretnúť a že to je práve na tomto úžasnom plese. Avšak, je mi ľúto, že na to nebola vhodnejšia príležitosť.* Dopovie kľudne, akoby sa rozprávala s niekym, koho už naozaj dlhú dobu nevidela. Avšak nemohla si pomôcť, aby do hlasu nepridala trochu sarkazmu, no pritom, akoby odignorovala jej poslednú vetu. Nemala chuť súťažiť v tom, kto koho rýchlejšie odbije. Dobre vedela, aká Shiroi dokáže byť. Zbadala Raitov výraz, ktorý ju pobavil. *Áno, poznáme sa. Na Zemi sme chodili do rovnakej školy. Avšak vetdy som zabudla milej Shiroi poďakovať za jej férové rozhodnutie, ktoré prejavila v jednej súťaži, na ktorej finále som sa žiaľ z osobných dôvodov nemohla zúčastniť a neprijala cenu výťaza, ako som sa dozvedela. Musím uznať, že ste bola naozaj veľmi silný súper. *Vysvetlí Raitovi a opäť sa pozrie na ženu stojacú vedľa neho. Rada by jej povedala nejakú uštipačnú vetičku, avšak nechcela pokúšať tigra holou rukou. Prekvapilo ju, keď Thomas prehovoril a na krátku chvíľu sa k nemu otočila. No nič mu nehovorila. Mal právo povedať im čo chce a ona mu v tom nemohla brániť. Navyše on tu má určite väčšiu pozíciu ako ona, aj keď sa jej podpichovanie Raita a jeho novej "spoločníčky" zdalo dosť riskantné.*

*Spomienky na Zem boli viac než skvelým príkladom na život dcéry jedného z najväčších bastardov celej galaxie. Možno aj preto tam zostal. V exile. Pretože tam zostávajú len mimozemštania, ktorí boli decentne suspendovaní z funkcie oficiálnych obyvateľov Equillibria. Jednoducho vyhnanci, ktorí boli pre ostatných už mŕtvi, nepotrební, ktorí netrovili nič iné než to nepatrné percento v celej populácii. Odpad. Keď nedosiahol ovládnutie vyššieho miesta na planétach, uchýlil sa k ovládnutiu časti Zeme. A to dosť veľkej mocnosti, ktorá hrala veľkú rolu v celkovej politickej situácii. Zariadil si vlastný komfort a bohatstvo, rozohral malinkú hru. Čoraz väčšmi k nemu cítila pohŕdanie a odpor, pretože to bol v podstate len človek odvrhnutí spoločnosťou za svoje činy. Zločinec, ktorý nevylúpil banku, tak sa nakoniec len zmohol na malé okradnutia. V kúte, potupení, pretože na povrch vyšli jeho nekalé úmysli, spriadal menšie plány. Tí hore sa naňho pozerali s pobavením, ako na laboratórnu myš v bludisku. S touto osobou mala spoločné len pár vecí. Okrem toho to bola aj obľuba ku hre na klavír. Tiché a zvučné tóny tohto nástroja vedeli privolať zlatistý úsvit, ale aj polnočné čaro. Donútili ľudí plakať a clivo počúvať, ale aj tancovať a spievať počas dlhých zábav. V spoločnosti tejto nebeskej hudby sa dalo vzniesť do výšin, cez prekážky ku hviezdam a zľahka sa prstom dotknúť jednej z nich. To bolo to jediné, čo jej neprekážalo, že ju do toho Kyouya núti. Ba naopak. Robila to s takou radosťou a nadšením, že sa v súkromnej škole, kde chodievala, často dostal aj do súťaže. Boli to ešte časy, ked nosievala tú rovnošatu a vďaka svojmu pôvodu vládla strachom. Niekedy to bola výhoda a niekedy zas nie. Na samotu si aj tak dávno zvykla. Tam sa spoznala aj s Yuki. Veľmi talentovanou staršou žiačkou, ktorá mala byť jej súperkou na jednej z týchto prestížnych súťaží. Lenže v deň, keď sa konalo veľkolepé podujatie, sa Yuki nedostavila a Shiroi sa nezdalo vhodné, aby prijala túto cenu.* Netušila som, že sa stretneme práve tu, tisícky svetelných rokov od Japonska a okrem toho na tomto plese. *Povedala až pre ňu neprirodzene milým hlasom. Naozaj to nepredpokladala, že svoju dávnu rivalku stretne v takejto spoločnosti. Osud, alebo len náhoda majú v tejto situácii prsty.* Áno, bola ste veľmi silný súper a sily by boli vyrovnané, ak by ste vtedy prišla, priznávam. Radšej dostávam cenu za to, čo som dokázala, nie za to, čo som nedokázala. *Kútikom oka pozrie na Raita, ktorý bol už teraz po jej boku a zmätene prechádzal zrakom od jednej ženy k druhej. Jeho výraz jej privodil v duchu široký úsmev, pretože bol vonkoncom roztomilý, keď vyzeral takto bezradne. Nuž ani najvyššie postavené osoby nevedia vždy všetko. Zdalo sa jej zvláštne, že Yuki nepribalila ako bonus nič extrémne sarkastické, alebo uštipačné, aby tak okorenila rozhovor.* Presne ako Yuki hovorí, bývalé spolužiačky, i keď bola vo vyššom ročníku. Tú súťaž by sme mali iste kedysi vynahradiť. Chcela by som vidieť, či ste nezanevreli na hru na klavíri. *Povedala a na tvári sa jej roztancovala akási zmes úsmevu a úškrnu, ktorý jasne hovoril, že je to výzva. Prečo nie? Má rada takéto malé hry, ktoré vlastne nič neznamenajú a slúžia len na pobavenie. Odhliadnuc od toho, že tu pár stál premočený do poslednej nitky, sa jej celkom vrátila nálada vdaka znovuzrodenej zdravej rivalite, ktorá sa často nachádza v životoch dospievajúcich, či už mužov alebo žien. Práve ten nestabilný pocit prerušilo spomenutie si na Thomasovu poznámku.* Som rada, že sa už neusmievate, pán Lerm, pretože nevhodnými reakciami a správaním robíte hanbu celému Vášmu rodu. *Povedala to, viac menej defenzívne, upierajúc bodavý pohľad priamo do jeho očí, ktoré jasne naznačovali, že posledné čo chce je sa zaoberať niečím tak irelevantnými, ako toto. Avšak výraz jej z tváre neschádzal, Lerm jej totižto nestál za akékoľvek rozčuľovanie.*

(( ))

* Ked sa dozvedel tu, pre neho novu, skutočnosť, že Shiroi a Yuki boli byvale spoluziacky a ocividne mali medzi sebou ešte nevyjasnene určite zalezitosti, pretože obom sa pri rozhovore do hlasu zakradol rovnaky stipalavy sarkazmus...bol možno naozaj po prvykrat vo svojom zivote zmatany natolko, že len ticho stal a pozoroval tie ironicke frazy ako lietaju vzduchom naooko obalene neskodnym cukrom zo sladkeho vyrazu tvarí. Keby bol nezainteresovany pozotovatel situacia by ho možno aj trochu pobavila a so zaujmom by sledoval kto by vyhral v slovnej prestrelke, pretože vedel jedno...obe...Shiroi aj Yuki by sa nevzdali tak lahko. Ked sa nad tym tak zamyslel zaujimalo by ho tiež ci si uvedomuju kolko toho maju v podstate spolocne. No kedže situacia bola ina a on mal dosť velky zaujem na tom aby zakopali vojnove sekery z minulosti do pody novej buducnosti , zmatenost opat nahradil chladny rozum. Zalozil si ruky na hrudi a chodidlom sa oprel o hruby kmen stromu, ktorý rastol nedaleko. Nemy svedok burlivych citov dusenych v hlbke duse. Kedy vyjdu na povrch ako zrazenina z kalnej vody? Cím skor tym lepšie aby sa voda vycistila, kal zmizol a zrazenina bola odhodena do prachu odpustenia, ktorý pohltí aj tie najhoršie previnenia.* Lerm budte radsej ticho ako by ste mali svojimi skrytymi narazkami privolať ohen. Pretože ak budete iskrou pokusať rychle vzplanutie možete sa popalit. Neberte to prosim ako vyhražku, len ako radu. Zatial nepoviem priatelsku pretože si neodvazujem predstavit ako sa bude rozvijat nas dalsi vztah a co ho bude ovplyvnovať.* vrhol kratky pohlad z Thomasa na Shiroi a Yuki pricom sa zase vratil pohladom k Thomasovi.* S tou nedockavostou ste mali pravdu aviete prečo?* bola to recnicka otazka takže necakal kym by si Thomas stihol rozmysliet odpoved, ktoru chcel dat on sam.* Prave som sa mohol konecne venovat svojej snubenici...* natiahol ruku k Shiroi a pritiahol si ju k svojmu boku.*...ked mi prisla sprava od vas Thomas Lerm s prosbou aby som prisiel pri fontanu. Teraz som tu a zatial som sa dozvedel len to, že kupel vo fontane je mimoriadne zabavny a osviezujuci. Dobre, lenže mna viac zaujima to, čo ste v tej fontane robili s Yuki a ake umysli s nou mate dalej. * Odlepil sa od kmena stromu a narovnal sa do plnej vysky.* Velmi dobre si rozmyslite čo mi odpoviete, pretože najprisnejsim sudcom je laska spolu s priatelstvom a ja v tejto chvili citim obe. Lasku k Shiroi a priatelstvi k Yuki takže nedovolím aby ste ich uražali ci už slovami alebo necestnymi umyslami.* v sivych ociach sa mu rozputala burka, ktora vsak o chvilu stichla pod pokojnym usmevom, ktorý vsak v sebe nemal nic priatelske ale ani nenavistne.* Rad by som sa toho dnes ešte vela dozvedel a na mnohe otazky dostal odpoved...* vyznamne pozrel na vsetkych pritomnych.*...rovnako ako určite aj vy lenže toto nie je vhodne miesto na take rozhovory. Zvedavych usi tu može byt rovnako vela ako litov na stromoch.* galantne otočil ruku k Shiroi aby sa ho chytila a pohlad vrhol na dvojicu pri fontane.* Dovolte aby som vas pozval na Thanatos pan Lerm. Slubujem, že sa nemte coho obavat a bude moct rovnako slobodne odist ako vstupit na jeho palubu.* vždy dodrzal sluby, ktore dal a tie nikdy nedaval ked vedel, že ich nebude moct alebo chciet dodražat.* Potrebujete sa prezliect do sucheho bol by som naozaj velmi sklamany* do hlasu sa mu opat vkradla prisnost.* keby Yuki ochorela. Dufam, že som sa vyjadril dost jasne a vsetky poznamky si nechame na neskor. Ked už raz niekoho do niečoho namocite aj keby to mala byt len fontana tak sa od vas ocakava že sa o neho potom aj postarate Lerm.* otočil sa im chrbtom a vydal sa chodnickom, ktory ustil do nadvoria pred velkou salou odkial odchadzali a prichadzali cierne auta.*

*mlčky počúval slova Raita Yagamiho a potom spravil menší krok k nemu*máte pravdu, toto nieje vhodné miesto na to aby sme viedli reč o tom, prečo sme si vás sem zavolali*povedal a podal Yuki ruku, aby jej naznačil že teda pôjdu s nimi*nechccem sa s vami hádať, s vami ani s vašou snúbenicou, no nemôžete čakať že budem ticho počúvať vaše narážky.*dodal ešte k jeho úvodným slovám*nemám najmenšiu chuť viesť s vami hašterivé rozhovory alebo vás urážať, nemám na to jediný dôvod takže môžeme teda ísť*povedal pokojne, bez úsmevu*

Som rad, že sme si to vyjasnili.* odvetil smerom k Thomasovi ked pred nich prislo cierne auto aby ich odviezlo k Thanatosu. Otvoril dvere a pockal kym sa do neho neusadia najskor Shiroi s Yuki a Thomasom.*

/Raito ty sa dnes neučíš? môžem dojsť či sa chystáš ku knihám?/

*Ako tak Thomas hovoril, každým slovom, vetou či súvetím ju utvrdzoval v tom, že možno sucho konštatuje život, ktorý prežíval ešte pred plesom a počas incidentov na plese, ale aj tak to podával tak, akoby to nikto iný na svete nemohol prežiť. Ooo, bol to on, veľký hrdina princ Thomas Lerm... I keď sa ľudia hrdinami nerodia, ale stávajú, on ním nemusel byť. Každý má aj tak svojho vlastného hrdinu, ku ktorému vzhliada a stáva sa jeho vzorom, ochranným anjelom. Bol hrdinom pre svoju sestru, Melian, pre svoju rodinu. Ale pre Shiroi nie. Práve preto po pár sekundách nevnímala jeho slová, iba s prázdnym pohľadom naňho hľadela, nezaintresovaná do Lermovho monológu. Bola už unavená z dnešku a z celého plesu. Hašteriť sa s niekým ako on, prakticky o ničom, nemala ani chuť, ani náladu. Keď dohovoril, mala mu chuť povedať "Prepáčte, hovorili ste niečo?", avšak Shiroi to bolo ľahostajné. Zbytok dnešného dňa mala prežiť s Raitom, čo bolo bravúrne prekazené práve Thomasovou správou a pozvánkou k fontáne. Zabudla však na jednu vec: bol predsalen princom Telarionu, čo vždy malo prednosť, preto sa s tým zmierila pomerne rýchlo. Privrela oči a zhlboka sa nadýchla, snažiac sa ukľudniť, čo sa jej aj darilo. Vyčerpanie na ňu začalo doliehať ako okovy nevoľníka, ktorý musel zostať na pánskom a obrábať pole až do západu slnka. Aj napriek tomu, že s Yuki boli kedysi veľké rivalky, nebola to rivalita na život a na smrť, dokonca ani taká, aby si skočili do vlasov. Bolo to len tiché podpichovanie, nepodstatné hry, na ktorých sa dosť často zabávala a považovala ich skôr za rozptýlenie, ako za niečo oveľa vážnejšie. Preto nemala žiadnu potrebu sa hašteriť. Nepovažovala za nutné. Okrem toho už bolo nad slnko jasné, že obe z toho dávno vyrástli. Podľa toho, čo počula vo vysielaní, je teraz Yuki asistentkou jej snúbenca, preto aj chápala, že sa takto správal. Zbytok času len s pokojným výrazom pozorovala Raita po jej boku, ktorý Thomasovou rečou tiež nebol dvojnásobne nadšený, ani tým, že tu teraz musí stáť už dobrých 10 minút bez toho, aby získal vysvetlenie. Pri jeho slovách si uvedomila jednu vec. Niekde tu musí byť de Sade a striehnuť na nich ako dravec na svoju korisť. Určite to pozoruje niekde z kríkov a všetko si puntičkársky zapisuje, aby mala čo komentovať v relácii. Shiroi si bola na sto percent istá, že ak zajtra zapne vysielanie, získa všetky dnešné informácie okorenené bezhraničnou fantáziou otravnej starej rašple. Nuž každý sa musí nejako živiť. Pri mene Thanatos si opäť vybavila tú veľkú vesmírnu loď s elegantným dizajnom, ktorá však neplnila len akúsi okrasnú funkciu. S úsmevom prijala Raitovu ruku a kráčala spoločne s ním spletilým bludiskom až k nádvoriu, kde prichádzali a odchádzali hostia v neustálom cykle, až do uzatvorenia plesu, ktorý bude už čoskoro.*

((Ježiši decka, vy ma stresujete, viete ako to ja všetko prežívam? xDDD))

*Shiroiina výzva ju žiadno neprekvapila. Očakávala, že to povie.* Budem rada, ak si to niekedy vynahradíme. *Povie s rovnakým zákerným úškrnkom ako ona. Všimla si Raitov výraz v tvári a musela sa ešte viac ukšrnúť. Vidieť ho zmäteného nebolo na dennom poriadku.* Stretnúť niekoho známeho po tak dlhej dobe je pre mňa naozaj vzácne Shiroi. Najmä ak pochádza taktiež zo Zeme. *Dodá ešte. Naozaj bolo pre ňu stretnutie nikoho koho poznala zo Zeme takmer nostalgickým návratom do minulosti. Avšak do tej svetlejšej minulosti. K tej tmavšej sa už vraciať nechcela. No úškrnok jej zmizol akonáhla sa všetci tu prítomní slovne pochytili. Nemala náladu na to, aby sa k nim pridala a ani na to, aby ich počúvala, preto tam len tak stála a bez záujmu ich pozorovala, veď aj tak hneď skončili. Avšak bola sklamaná z tejto celkovej situácie. Nerátala s tým, že Raito bude takto reagovať a zaujme voči Thomasovi nepriateľský postoj. Keď Raito povdal slovo "snúbenica", ktoré malo patriť ku Shiroi, takmer sa jej zahmlelo pred očami, no stihla sa ovládnuť a len na Raita neveriacky zízala. Raito a snúbenica? Tieto dve slová jej proste nejako nesedeli a musela si ich v hlave poriadne poprezerať. Raito požiadal Shiroi o ruku? To snáď nie. Raito, človek, ktorý je snáď najväčší lovec žien, sukničkár, ako sa hovorí v spoločnosti. Človek, ktorý je so ženou len pre zábavu, pre nič iné teraz požiadal jednu z nich o ruku? Nešlo jej to do hlavy, no nakoniec sa zhodla na tom, že je to azda len prvotné okúzlenie, ktoré Raita postihlo a ktoré čoskoro pominie, preto tomu nepridávala väčšiu pozornosť. Keď navrhol prejednanie vecí na Thanatose, neprotestovala. Určite bolo lepšie preberať tieto veci v súkromí, kde si mohli byť istí tým, že ich spoza kríkov nikto nesleduje. Chytila Thomasa za ruku a spoločne nasledovali Raita a jeho "snúbenicu". Otočila sa k nemu a trpko sa usmiala nad danou situáciou. Pomaly začala ľutovať, že Raita zavolali a začali tento konflikt.* Ak chceš, nemusíš tam ísť, vybavím to sama. Nechcem ťa zaplietať do zbytočných problémov. *Povie potichu a pevnejšie ho zovrela. Plánovala Raitovi oznámiť, prečo ho zavolala až keď budu na lodi, avšak predtým ho chcela trochu rozveseliť, aby jeho nálada nebola až tak pochmúrna, pritom sama sa necítila najlepšie. Avšak ak chce získať tigríča, musí vliezť tigrovi do klietky a riskovať tak vlastné bezpečie. Prešli cez záhradu pred hlavnu sálu a nastúpili do čierneho auta, pričom venovala Raitovi dlhý pohľad so zmiešanými citmi. Akoby mu chcela povedať, že ju to mrzí, no zároveň mu vytknúť jeho správanie.*

Takú zábavu *povedal potichu ironicky tak aby to počula len ona* si nenechám ujsť, predsa tam nepôjdeš sama, nevyzerajú práve milo*zašepkal a držiac ju za ruku. prešli až k čiernemu autu a ukázal jej nech nastúpi*keby môžu tak ma niečim ovalia*pošepkal jej veselo. nebol prekvapený ich reakciami, nečakal práve milé privítanie. všimol si však Yukin pohľad pri vyslovení slova snúbenica. jeho to nejako neudivovalo, prečo by nemal mať snúbenicu, no jej sa to zjavne nezdalo. chytil dvere a nechal ju prejsť.*

/ tak myslim že možeme pokracovat na lodi napísem prvy ak možem /